Novinky Štátnej vedeckej knižnice Prešov

Mgr. Jana Gáborová Kroková: Medzi riadkami literárnej tvorby Rómov v Romano nevo ľil od roku 1991 až po súčasnosť

Fri, 26 Apr 2024 07:42:01 +0200

Štvrtý ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 7. – 8.12.2023 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Autorka sa v príspevku zameriava na literárnu tvorbu rómskych spisovateľov v Romano nevo ľil.

Dr. Szilvia Lakatos: Rómsky jazyk v Maďarsku

Thu, 25 Apr 2024 10:50:04 +0200

Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Autorka sa v príspevku venuje analýze rómskeho jazyka z lingvistického uhla pohľadu v komparácii s jeho aplikačnou úrovňou v edukačnom procese.

PaedDr. Alena Vrábľová: Špecifiká psychickej záťaže učiteliek materských škôl pri práci s deťmi z marginalizovaných rómskych komunít

Wed, 24 Apr 2024 14:57:01 +0200

Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Autorka sa v príspevku zameriava na výsledky prieskumu, v ktorých identifikovala faktory psychickej záťaže učiteliek v materských školách.

Mgr. Lenka Goroľová: Pedagogické aspekty kreovania inkluzívneho prostredia materských a základných škôl

Wed, 24 Apr 2024 12:56:20 +0200

Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.
Autorka sa v príspevku venuje problematike inkluzívneho vzdelávania v materských a základných školách na Slovensku.

Bc. Petra Kurutzová: UPre ženy

Tue, 23 Apr 2024 17:24:01 +0200

Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.
Autorka sa v príspevku venuje programu rozvoja a zvyšovania zamestnateľnosti žien z marginalizovaných rómskych komunít.

Vladimír Slávik

Mon, 22 Apr 2024 09:41:31 +0200

Pochádza z Banskej Bystrice. K hudbe ho viedol jeho starý otec, ktorý bol harmonikár a milovník rómskej hudby. Aj on sám má vášeň pre rómsku hudbu, ktorá je jeho najobľúbenejšou. Hrá s kapelami z Horehronia – Pokošovci, Haviarovci, Gábrišovci.
Vyštudoval cimbal na Základnej umeleckej škole v Banskej Bystrici. Účinkuje vo viacerých folklórnych skupinách. V súčasnosti študuje na Jesseniovej Lekárskej fakulte v Martine Univerzity Komenského.
Rómska ľudová hudba je podľa neho oproti tej slovenskej viac o temperamente, cite pre hudbu a harmóniu.

M.A. Sofia Zahova, PhD.: Mýty, mylné predstavy a historické fakty o rómskej literatúre

Mon, 22 Apr 2024 09:24:13 +0200

Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.
Autorka príspevku je vedeckou pracovníčkou na Islandskej univerzite v Reykjavíku.

M.A. Kimmo Granqvist, PhD.: Rómska jazykoveda vo Fínsku - najnovší vývoj

Mon, 22 Apr 2024 09:22:53 +0200

Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.
Autor príspevku pôsobí na Univerzite v Helsinkách, odbor fínskych, ugrofínskych a škandinávskych štúdií.

Alexander Daško

Mon, 22 Apr 2024 07:35:52 +0200

Alexander Daško sa narodil v osade v Čiernom Balogu ako najmladší z 13 detí. Ako sám hovorí, vstupenkou do sveta sa mu stala hudba, ktorej sa venuje vďaka cieľavedomosti rodičov od mala. Dnes nie len na Slovensku známy muzikant má sám tri deti, svoju kapelu. Jeho manželka je Ruska a tak je rodina multikultúrna a hovorí sa v nej po rómsky, slovensky, rusky či anglicky. On sám ukončil konzervatórium v Žiline, neskôr absolvoval štúdium na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela. V Banskej Bystrici vyše 15 rokov organizuje podujatie - festival Cigánsky oheň a má vlastnú hudobnú školu pre talentované rómske i nerómske deti.

Michal Mižigár

Tue, 16 Apr 2024 07:34:30 +0200

Michal "Mižu" Mižigár je potomok rómskej rodiny zo Slovenska, ktorá sa po 2. svetovej vojne z obcí horného Spiša presídlila do Čiech. Maturitu získal na Obchodnej akadémii v Písku, v štúdiu pokračoval na Karlovej univerzite v Prahe na Filozofickej fakulte, kde v odbore romistika dosiahol titul bakalára. V súčasnosti študuje na Stredoeurópskej univerzite (predtým v Budapešti, Maďarsko, neskôr vo Viedni, Rakúsko) na magisterskom stupni, v odbore komparatívna história. V dobe vzniku rozhovoru pôsobil vo Veľkej Británii v tíme projektu Roma of Great Abilities, kde pracoval s učiteľmi rómskych detí pochádzajúcich z Čiech a Slovenska. Rozhovor je prierezom jeho doterajšieho života, pôsobenia a poznatkov.

Živá kniha - Gitana - Adriana Drafiová

Fri, 12 Apr 2024 09:14:15 +0200

Formát živej knihy predstavuje známu rómsku speváčku Adrianu Drafiovú, ktorá vystupuje pod umeleckým menom Gitana. Záznam vznikol v novembri 2021 a odvysielala ho RTVS v exkluzívnej premiére. Z dramaturgického hľadiska je Gitana prezentovaná ako "živá kniha", ktorá divákovi rozpráva svoj životný príbeh v oblasti hudby, ale aj o hudbe ako rodinnej tradícii. V zázname interpretuje tradičné rómske a maďarské piesne v sprievode rodinnej cimbalovej kapely Ďusi Band z Prešova.
Veľký hudobný talent zdedila po svojom otcovi a praotcovi, ktorí boli vyhľadávanými rómskymi muzikantmi. V tvorbe ju inšpirovali speváčky ako Whitney Houston, Mariah Carey, či Barbra Streisand. V sedemnástich rokoch prišla prvá ponuka vystupovať v zahraničí. Začalo to vo Švajčiarsku a postupne ako speváčka precestovala veľkú časť Európy. Spievala napríklad aj pred celebritami svetového formátu, ako Tina Turner, Claudia Schiffer, David Copperfield či Boris Becker. V Maďarsku vystupovala so známym spevákom Jozefom Szabom a o čosi neskôr začala jej dlhodobá spolupráca so zoskupením Kmeťoband.
Neskôr sa začala vo svojej tvorbe viac venovať novému štýlu - elektro swingu a gypsy swingu, s podporou jej hudobného producenta Slava Soloviča. Medzi jej ďalšie hudobné úspechy patrí naspievanie titulnej piesne v slovenčine k animovanej rozprávke Láva z produkcie filmového štúdia Disney. Pieseň je duet so spevákom kapely Korben Dallas Jurajom Benetinom.
Účinkuje sólovo, alebo s kapelou.
Videozáznam bol dokumentovaný 19.11.2021 v Prešove v centre nezávislej kultúry Wave na Hlavnej ulici. Adriana Drafiová - Gitana - spev, Július Bandy - cimbal, Samuel Bandy - husle, Roland Horváth - klarinet, saxofón, Kristián Bandy - viola, Július Bandy, ml. - kontrabas, text: Eduard Čonka.

Živá kniha - Ľudová hudba Júliusa Žigu

Fri, 12 Apr 2024 07:47:02 +0200

Formát živej knihy predstavuje známu rómsku kapelu Žigovci z Gelnice. Záznam vznikol v decembri 2021 a je vytvorený pre účely televízneho vysielania RTVS. Z dramaturgického hľadiska je ako "živá kniha" prezentovaný zakladateľ kapely Július Žiga, ktorý divákovi rozpráva svoj životný príbeh a príbeh kapely v oblasti hudby, ale aj o hudbe ako rodinnej tradícii.
Základom kapely je rodina Žigovcov z Gelnice: otec Július, dcéra Bohdana a syn Filip. Hosťujúcimi členmi sú Vladimír Plachetka, Kristián Bandy a Július Bandy. Všetci sú absolventi konzervatória, hudobnej produkcii sa venujú profesionálne. Bohdana Žigová a Filip Žiga boli štipendistami organizácie Divé maky.
Pieseň Ajsi terňi džuvľi (Taká mladá žena) patrí medzi pomalé žiaľne piesne.

Nástrojové obsadenie: Július Žiga - kontrabas, Bohdana Žigová - violončelo, spev, Filip Žiga - husle, Július Bandy - cimbal, Kristián Bandy - viola, Vladimír Plachetka - akordeón.
Záznam bol vytvorený 11.12.2021, v Centre nezávislej kultúry Wave v Prešove.

PhDr. Tomáš Sivák, PhD.: Obete obchodovania s ľuďmi

Wed, 10 Apr 2024 14:42:01 +0200

Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.
Autor príspevku pôsobí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Petr Torák - Život vo Veľkej Británii

Wed, 10 Apr 2024 07:19:22 +0200

Petr Torák pochádza z Českej republiky, odkiaľ v roku 1999, po sérii rasovo motivovaných útokov, s celou rodinou emigroval do Veľkej Británie. Stal sa členom miestnej polície a venoval sa aj témam ako je moderné otroctvo. V roku 2015 získal Rad Britského Impéria za jeho oddanú prácu s rómskymi komunitami v Peterborough. Po odchode z radov polície sa naplno venuje komunitnej a charitatívnej práci a zároveň pôsobí aj ako honorárny konzul Čerskej republiky v Peterborough.
V druhej časti z trojice spomienkových rozprávaní si Torák spomína na príchod do Veľkej Británie, kde hneď po príchode požiadali o azyl, opisuje udalosti, ktoré nasledovali a ich postupné začleňovanie do spoločnosti. Spomína na svoje prvé pracovné skúsenosti až po nástup k britskej polícii, kde popri práci vyštudoval aj vysokú školu. Opisuje svoje aktivity, ktoré viedli k tomu, že získal Rad britského Impéria.

Petr Torák - Komunitná práca

Wed, 10 Apr 2024 07:15:27 +0200

Petr Torák pochádza z Českej republiky, odkiaľ v roku 1999, po sérii rasovo motivovaných útokov, s celou rodinou emigroval do Veľkej Británie. Stal sa členom miestnej polície a venoval sa aj témam ako je moderné otroctvo. V roku 2015 získal Rad Britského Impéria za jeho oddanú prácu s rómskymi komunitami v Peterborough. Po odchode z radov polície sa naplno venuje komunitnej a charitatívnej práci a zároveň pôsobí aj ako honorárny konzul Českej republiky v Peterborough.
V poslednej tretej časti zo série spomienkových rozprávaní Torák rozpráva o jeho rozhodnutí odísť z polície a venovať sa naplno komunitnej práci. Rozoberá rôzne aspekty pomoci ľuďom, dôležitosť práce s deťmi a mládežou, školami, porovnáva vzdelávací systém v Českej republike a vo Veľkej Británii. Hovorí o tom, ako sa stal honorárnym konzulom Českej republiky v Peterborough a o svojich plánoch a víziách do budúcna.

Petr Torák - Život v Českej republike

Tue, 09 Apr 2024 07:28:18 +0200

Petr Torák pochádza z Českej republiky, odkiaľ v roku 1999, po sérii rasovo motivovaných útokov, s celou rodinou emigroval do Veľkej Británie. Stal sa členom miestnej polície a venoval sa aj témam ako je moderné otroctvo. V roku 2015 získal Rad Britského Impéria za jeho oddanú prácu s rómskymi komunitami v Peterborough. Po odchode z radov polície sa naplno venuje komunitnej a charitatívnej práci a zároveň pôsobí aj ako honorárny konzul Českej republiky v Peterborough.
V prvej časti z trojice spomienkových rozprávaní si Torák spomína na svoju rodinu a detstvo v Českej republike, na školské roky a na udalosti, ktoré predchádzali emigrácii jeho rodiny do Veľkej Británie.

Mgr. Klára Kohoutová, PhD.: Komunisti mi zobrali husle a dali mi krompáč. Demokracia mi zobrala aj ten krompáč.

Mon, 08 Apr 2024 09:36:01 +0200

Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.
Autorka príspevku pôsobí v Slovenskej akadémii vied, Centrum spoločenských a psychologických vied.

Mgr. Alexander Mušinka, Ph.D.: Niekoľko poznámok k tvorbe databáz o životných podmienkach Rómov na Slovensku

Thu, 04 Apr 2024 21:08:01 +0200

Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.
Autor príspevku pôsobí v Ústave rómskych štúdií, ktoré je súčasťou Centra jazykov a kultúr národnostných menšín Prešovskej univerzity v Prešove.

Ing. Peter Sivák, PhD. : Výskumná činnosť v oblasti kultúrno-spoločenského života Rómov na Luníku IX. za obdobie 30-ročnej histórie vzniku Slovenskej republiky

Thu, 04 Apr 2024 14:37:01 +0200

Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.
Autor príspevku pôsobí na Technickej univerzite v Košiciach. Príspevok odznel 7.12.2023.

Mgr. Patrícia Fogelová, PhD., Veronika Szeghy-Gayer, PhD.: Ako skúmať rómsky holokaust na území južného Slovenska? Prípadová štúdia o Košiciach

Thu, 04 Apr 2024 12:57:01 +0200

Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.
Mgr. Patrícia Fogelová, PhD. je vysokoškolská pedagogička, ktorá pôsobí na Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach.
Veronika Szeghy-Gayer, PhD. je samostatná vedecká pracovníčka Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied.
Príspevok odznel 7.12.2023.

Mgr. Lucia Segľová Mušinková, PhD.: Niekoľko dokumentov k dejinám rómskej komunity v Mošovciach v 1. polovici 20. storočia

Thu, 04 Apr 2024 10:31:01 +0200

Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.
Autorka príspevku pôsobí v Centre jazykov a kultúr národnostných menšín, Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Príspevok odznel 7.12.2023.

prof. PaedDr. Vladimír Klein, PhD., doc. PhDr. Viera Šilonová, PhD.: Sociálne znevýhodnené deti v materských školách – realizácia inkluzívnej diagnostiky a stimulácie

Wed, 03 Apr 2024 18:48:01 +0200

Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.
Autori príspevku sú príslušníkmi Katedry špeciálnej pedagogiky na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Vo svojom príspevku sa venujú metódam diagnostiky a stimulácie vývinu detí a implementácii inkluzívneho vzdelávania v materských školách na Slovensku.

Mgr. Denisa Fedáková, PhD.

Wed, 03 Apr 2024 13:52:49 +0200

Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.
Mgr. Denisa Fedáková, PhD., riaditeľka centra Centra spoločenských a psychologických vied SAV, otvorila konferenciu a informovala o aktuálnych výskumných výstupoch a projektoch, ktoré vedie SAV. Video je záznamom jej príspevku zo dňa 7.12.2023.

prof. PhDr. Eduard Lukáč, PhD. - K vzdelávaniu negramotných Rómov v armáde v období 1. ČSR (1918 – 1938)

Wed, 03 Apr 2024 13:30:04 +0200

Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.
Autor pracuje v Ústave pedagogiky, andragogiky a psychológie na Fakulte humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove. Príspevok bol zaznamenaný dňa 7.12.2023.

Ďusi Band Orchestra - C mol Hora Romanian

Wed, 27 Mar 2024 12:15:01 +0100

Rodinná kapela Ďusi Band Orchestra pochádza z Prešova. Základ kapely tvorí otec Július Bandy so svojími tromi synmi. Do kapely prizývajú aj ďalších hudobníkov. Okrem inštrumentálnych skladieb interpretujú aj piesne s ľudovým a vlastným textom. Vydali zatiaľ 2 samostatné CD - Romaňi dzeka a Aven, mulatinas.
V audiovizuálnej skladbe je prezentovaná skladba C mol Hora Romanian. V skladbe sa k rodinnej kapele pridal Roland Horváth (klarinet).
Video vzniklo v rámci dokumentovania rodinných cimbalových kapiel v roku 2022.

Ďusi Band Orchestra - Zmes piesní: Maphir pal ma, čhajori / So me, Devla

Wed, 27 Mar 2024 08:19:13 +0100

Rodinnú cimbalovú kapelu Ďusi Band tvorí otec a jeho traja synovia, spolu s viacerými hosťujúcimi hudobníkmi. Speváčka Anita Haffnerová s kapelou naspievala piesne Maphir pal ma, čhajori / So me, Devla (Nechodievaj za mnou, dievča / Čo len, Bože). K základnej zostave sa v tejto piesni pridal Roland Horváth - klarinet a Jakub Haffner - harmonika, vokál.
Video bolo zaznamenané v rámci interného projektu zameraného na dokumentovanie rodinných cimbalových kapiel, v Prešove v roku 2022.

Ďusi Band Orchestra - Kašate nekbareder špitaľa

Tue, 26 Mar 2024 14:56:01 +0100

Rodinnú cimbalovú kapelu Ďusi Band tvorí otec a jeho traja synovia, spolu s viacerými hosťujúcimi hudobníkmi. Speváčka Anita Haffnerová s kapelou naspievala pieseň Kašate nekbareder špitaľa (Najväčšia nemocnica v Košiciach). K základnej zostave sa v tejto piesni pridal Roland Horváth - klarinet a Jakub Haffner - harmonika, vokál.
Video bolo zaznamenané v rámci interného projektu zameraného na dokumentovanie rodinných cimbalových kapiel, v Prešove v roku 2022.

Ďusi Band Orchestra - Romaňi čhaj

Tue, 26 Mar 2024 13:15:01 +0100

Rodinnú cimbalovú kapelu Ďusi Band tvorí otec a jeho traja synovia, spolu s viacerými hosťujúcimi hudobníkmi. Speváčka Anita Haffnerová s kapelou naspievala pieseň Romaňi čhaj (Rómske dievča). K základnej zostave sa v tejto piesni pridal Roland Horváth - klarinet a Jakub Haffner - harmonika, vokál.
Video bolo zaznamenané v rámci interného projektu zameraného na dokumentovanie rodinných cimbalových kapiel, v Prešove v roku 2022.

Ďusi Band Orchestra - Džava mange

Tue, 26 Mar 2024 13:13:19 +0100

Rodinnú cimbalovú kapelu Ďusi Band tvorí otec a jeho traja synovia, spolu s viacerými hosťujúcimi hudobníkmi. Speváčka Anita Haffnerová s kapelou naspievala pieseň Džava mange (Odídem). K základnej zostave sa v tejto piesni pridal Roland Horváth - klarinet a Jakub Haffner - harmonika, vokál.
Video bolo zaznamenané v rámci interného projektu zameraného na dokumentovanie rodinných cimbalových kapiel, v Prešove v roku 2022.

Ďusi Band Orchestra - Ara, more, khatar ma

Tue, 26 Mar 2024 11:41:01 +0100

Rodinnú cimbalovú kapelu Ďusi Band tvorí otec a jeho traja synovia, spolu s viacerými hosťujúcimi hudobníkmi. Speváčka Anita Haffnerová s kapelou naspievala pieseň Ara, more, khatar ma (Preč odo mňa). K základnej zostave sa v tejto piesni pridal Roland Horváth - klarinet a Jakub Haffner - harmonika, vokál.
Video bolo zaznamenané v rámci interného projektu zameraného na dokumentovanie rodinných cimbalových kapiel, v Prešove v roku 2022.

Ďusi Band Orchestra - Te me, mamo, adari džav

Mon, 25 Mar 2024 16:14:01 +0100

Rodinnú cimbalovú kapelu Ďusi Band tvorí otec a jeho traja synovia, spolu s viacerými hosťujúcimi hudobníkmi. Speváčka Anita Haffnerová s kapelou naspievala pieseň Te me, mamo, adari džav (Ak ja odtiaľ, mamka, odídem). K základnej zostave sa v tejto piesni pridal Roland Horváth - klarinet a Jakub Haffner - harmonika, vokál.
Video bolo zaznamenané v rámci interného projektu zameraného na dokumentovanie rodinných cimbalových kapiel, v Prešove v roku 2022.

Živá kniha holokaust Ďusi band Schindlerov list

Wed, 20 Mar 2024 15:16:39 +0100

Autorom skladby Mohol som urobiť viac je skladateľ John Williams. Skladba je súčasťou originálneho soundtracku filmu Schindlerov zoznam (1993) režiséra Stevena Spielberga, ktorý získal ocenenie Americkej filmovej akadémie Oscar aj za najlepšiu pôvodnú filmovú hudbu.
Rodinnú kapelu s názvom Ďusi Band tvoria Július Bandy st. a jeho traja synovia Kristián, Július a najmladší Samuel. Cimbalová kapela z Prešova prezentuje tú najlepšiu tradíciu rómskych cimbalových zoskupení vysokým interpretačným umením svojich členov, ako aj rozsahom a žánrovým bohatstvom svojho repertoáru. Ten pozostáva z folklóru typicky rómskeho, ale aj slovenského a iných národov a národností, kapela hrá aj klasickú hudbu a nestratí sa ani v žánroch akým je džez, pop či filmové melódie. Skladba Mohol som urobiť viac v inštrumentálnej verzii bola zaznamenaná počas podujatia Živá kniha na tému Holokaust, v Prešove, 27.9.2018.
Nástrojové obsadenie
Husle (primáš) – Samuel Bandy
Kontrabas – Július Bandy ml.
Viola – Kristián Bandy
Cimbal – Július Bandy st.

Dezider Horváth, Krásnohorské Podhradie

Wed, 20 Mar 2024 13:34:01 +0100

Dezider Horváth, vajda miestnej rómskej komunity v obci Krásnohorské Podhradie, rozpráva o obci, o osade a jej vzniku, o miestnej rómskej komunite ako aj o svojej osobnej a rodinnej histórii. Dezider Horváth je pamätníkom mnohých historických udalostí, hovorí aj o rokoch, kedy bol aktívny v oblasti rómskej národnostnej politiky a miestneho občianskeho aktivizmu.

Laci Nitra - Aďes aba me maťuvav

Mon, 18 Mar 2024 15:33:01 +0100

Pieseň „Aďes aba me maťuvav“ - halgató bola dokumentovaná na festivale olašských Rómov Amari Luma v Komárne ako súčasť vystúpenia rodinnej kapely Laci Nitra. Autorom textu piesne a hudby je Ladislav Németh, ktorý pieseň na festivale zároveň spevácky interpretoval.

Ľubomír Gašpar

Fri, 15 Mar 2024 07:34:13 +0100

Mgr. art Ľubomír Gašpar pochádza z Detvy, momentálne žije a pracuje v Bratislave. Hru na cimbal študoval na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici, neskôr na Hudobnej a umeleckej akadémii Jána Albrechta v Banskej Štiavnici. V súčasnosti je študentom JAMU v Brne. Okrem toho, že je profesionálny hudobník, pôsobí taktiež ako učiteľ hudby na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Topoľčanoch. Jeho hudobné smerovanie je multižánrové, spája v sebe prvky folklóru, klasickej hudby či džezu. Je súčasťou niekoľkých hudobných zoskupení, napr. SOLE, Ľubomír Gašpar Cimbal Project, s ktorým nahral dva albumy: The Point Of View, ktorý v roku 2017 získal cenu Rádio Hlavy za najlepší album v kategórii World Music a Ľubozvuk (2021). Je taktiež stálym členom zoskupenia Manuša, s ktorým v roku 2022 vydali rovnomenný album.
Na videozázname rozprávania Ľubomíra Gašpara sú zaznamenané jeho spomienky na detstvo a rodinu, na jeho prvý stret s hudbou a špecificky s cimbalom. Rozpráva o hudobných projektoch v ktorých pôsobí, o súčasnej hudbe a o presahoch ľudovej hudby, rómskej hudby a world music. V časti videozáznamu sú zobrazení členovia skupiny Manuša a to Júlia Kozáková, Vojtech Botoš a Viliam Didiáš.

Ján Rigo

Thu, 14 Mar 2024 13:46:24 +0100

Ján Rigo pochádza z Bratislavy. Študoval na ľudovom konzervatóriu, dlhodobo sa venuje hre na kontrabas a momentálne pôsobí ako slobodný umelec. Hral s mnohými renomovanými hudobníkmi na Slovensku, ale aj v zahraničí. V súčasnosti pôsobí v zoskupeniach Gipsy Way Ensemble, Gypsy Jazz SK (čo je hudobné zoskupenie pod vedením Jána Berkyho-Mrenicu ml.) a taktiež je stálym členom zoskupenia Manuša, s ktorým v roku 2022 vydali rovnomenný album.

Týfus

Wed, 13 Mar 2024 08:43:55 +0100

Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Názov kolekcie obrazov je Požieranie. Ide o druhú sériu obrazov na túto tému. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.
Maľba akrylovými farbami na plátne s rozmermi 100 cm x 110 cm.
Názov obrazu je Týfus. Autor obraz dopĺňa aj popiskom:
"Obraz symbolizuje obete týfusu v pracovných táboroch."
Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.

Samota

Wed, 13 Mar 2024 08:37:39 +0100

Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Názov kolekcie obrazov je Požieranie. Ide o druhú sériu obrazov na túto tému. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.
Maľba akrylovými farbami na plátne s rozmermi 100 cm x 110 cm.
Názov obrazu je Samota. Autor obraz dopĺňa aj popiskom:
"Beznádej a samota, pocit bezmocnosti."
Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.

Nenarodený

Wed, 13 Mar 2024 08:04:29 +0100

Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Názov kolekcie obrazov je Požieranie. Ide o druhú sériu obrazov na túto tému. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.
Ide o maľbu akrylom na plátne o rozmere 100 x 110 cm.
Názov obrazu je Nenarodený. Autor obraz dopĺňa aj popiskom:
Medzi obeťami brutálnej vraždy bola aj žena v 7 mesiaci tehotenstva.
Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.

Moc

Wed, 13 Mar 2024 07:51:49 +0100

Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Názov kolekcie obrazov je Požieranie. Ide o druhú sériu obrazov na túto tému. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.
Maľba akrylovými farbami na plátne s rozmermi 100 cm x 110 cm.
Názov obrazu je Moc. Autor obraz dopĺňa aj popiskom:
"Manipulácia moci, zvrchovaných ľudí, si vyžiadala svoju daň. Všetci sa museli riadiť rozhodnutiami najvyšších."
Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.

Strach

Wed, 13 Mar 2024 07:40:55 +0100

Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Názov kolekcie obrazov je Požieranie. Ide o druhú sériu obrazov na túto tému. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.
Maľba akrylovými farbami na plátne s rozmermi 100 cm x 110 cm.
Názov obrazu je Strach. Autor obraz dopĺňa aj popiskom:
Znázorňuje pocity ako strach a obavy, po tom, čo vojaci napádali osady a brali rodiny do pracovných táborov.
Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.

To, čo sa stalo

Tue, 12 Mar 2024 14:34:06 +0100

Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Názov kolekcie obrazov je Požieranie. Ide o druhú sériu obrazov na túto tému. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.
Maľba akrylovými farbami na plátne s rozmermi 100 cm x 110 cm.
Názov obrazu je To, čo sa stalo. Autor obraz dopĺňa aj popiskom:
"Topánky, ktoré ostali po mŕtvych v masakroch v koncentračnom tábore Osvienčim."
Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.

Poprava

Tue, 12 Mar 2024 11:11:46 +0100

Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Názov kolekcie obrazov je Požieranie. Ide o druhú sériu obrazov na túto tému. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.
Maľba akrylovými farbami na plátne s rozmermi 100 cm x 110 cm.
Názov obrazu je Poprava. Autor obraz dopĺňa aj popiskom:
"26 Rómov brutálne zavraždili a pochovali v jednom hrobe."
Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.

Pochovanie

Tue, 12 Mar 2024 10:54:13 +0100

Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Názov kolekcie obrazov je Požieranie. Ide o druhú sériu obrazov na túto tému. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.
Maľba akrylovými farbani na plátne s rozmermi 100 cm x 110 cm.
Názov obrazu je Pochovanie. Autor obraz dopĺňa aj popiskom:
"Ruky, ktoré symbolizujú Rómov, pochovaných za živa pod nánosom hliny."
Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 dve série spolu 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.

Pracovný tábor

Tue, 12 Mar 2024 10:29:33 +0100

Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Názov kolekcie obrazov je Požieranie. Ide o druhú sériu obrazov na túto tému. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.
Maľba akrylovými farbani na plátne s rozmermi 100 cm x 110 cm.
Názov obrazu je Pracovný tábor. Autor obraz dopĺňa aj popiskom:
"Rómovia boli v pracovných táboroch, kde sa podieľali na zemných prácach pri výstavbe hydrocentrály na reguláciu Váhu."
Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 dve série spolu 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.

Lúčenie

Tue, 12 Mar 2024 10:08:19 +0100

Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Názov kolekcie obrazov je Požieranie. Ide o druhú sériu obrazov na túto tému. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.
Maľba akrylovými farbami na plátne s rozmermi 100 cm x 110 cm.
Názov obrazu je Lúčenie. Autor obraz dopĺňa aj popiskom:
"Muži a mladí chlapci boli naložení do áut a odvezení do pracovných táborov."
Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 dve série spolu 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.

Rómovia a Slovenské národné povstanie

Wed, 06 Mar 2024 04:34:01 +0100

Redakcia národnostného vysielania Slovenského rozhlasu, štúdio Košice, poskytla priestor na stretnutie študentov košických stredných škôl a historičky a etnologičky Zuzany Kumanovej, počas ktorého sa diskutovalo o Slovenskom národnom povstaní. Podľa Zuzany Kumanovej sú výročia SNP aj príležitosťou pripomenúť si hrdinské činy Rómov, ktorí riskovali i obetovali svoje životy v boji za slobodu a demokraciu. Zuzana Kumanová predstavuje Rómov nie iba ako obete vojnovej šikany, ale aj ako hrdinov, partizánov a bojovníkov za slobodu. Zároveň priblížila poslucháčom aj tému identity. Podujatie moderovala Erika Godlová, uskutočnilo sa 13.9.2018 v štúdiu RTVS na Moyzesovej ulici č. 7 v Košiciach.

Rudolf Balog a Július Ökrös

Mon, 04 Mar 2024 14:32:39 +0100

Rudolf Balog a Július Ökrös sú členmi cimbalovej kapely Peter Horváth Orchestra. Rudolf Balog hrá na kontrabas, Július Ökrös na husle. V spomienkovom rozprávaní, ktoré vzniklo ako jeden z výstupov dokumentovania rómskych cimbalových kapiel, hovoria o hudobnom rodinnom prostredí, vplyve tohto hudobného prostredia na ich aktuálne profesné zameranie. Július chodil do Základnej umeleckej školy vo Fiľakove, má aj hudobné stredné vzdelanie. Ako pätročný dostal do rúk husle a tie mu v nich ostali doteraz. Rudolf bol samouk, avšak dobré základy schopnosti hry na hudobný nástroj získal práve v rodine. Videodokument bol zaznamenaný 24.8.2022 v Prešove.

Ľudovít Didi

Fri, 23 Feb 2024 07:41:20 +0100

Šarlota Bottová je absolventkou Strednej odbornej školy v Rimavskej Sobote, odbor kozmetička. Výtvarnému umeniu sa začala venovať už počas štúdia na strednej škole, kde sa vyučuje predmet estetika. Na hodinách estetiky sa zoznámila s portrétovaním, ďalej sa zdokonaľovala ako samouk, využívajúc zdroje dostupné na internete a v odbornej literatúre. Jej preferovaná technika je grafitová ceruzka. V roku 2020 začala pracovať aj s farbami a pokračuje v portrétovaní.
V roku 2020 získala štipendium z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR na tvorbu kolekcie obrazov - portrétov rómskych spisovateľov a spisovateliek.
Portrét zobrazuje spisovateľa Ľudovíta Didiho.
Ľudovít Didi sa narodil v roku 1931 v Púchove. V školskom roku 1951/1952 začal študovať na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe, pre jeho svojrázne názory ho zo štúdia vylúčili. V roku 1963 ukončil štúdium na Pedagogickom inštitúte v Nitre. V roku 1980 podpísal Chartu 77. Okresný národný výbor ho v roku 1990 rehabilitoval, neskôr sa stal riaditeľom Detského domova v Koliňanoch. Literárnej činnosti sa začal venovať v roku 2001. Prvé dielo, román Príbehy svätené vetrom, publikoval ako sedemdesiattriročný v roku 2004. V roku 2008 vyšlo jeho ďalšie literárne dielo Cigánkina veštba. Román Čierny Róm a biela láska (2012), v ktorom zachytáva životné peripetie protagonistu Róma Gejzu, ktorý sa zamiluje do nerómskej dievčiny Mariky, predstavuje kompozične zovretejšie rozprávanie. Jeho posledný román s autobiografickými prvkami Róm Tardek a jeho osud vyšiel po smrti autora (2013).
Mesto Vráble Ľudovítovi Didimu udelilo Cenu mesta Vráble 2014 In memoriam, v roku 2023 mu odhalili v meste pamätnú tabuľu. Prezidentka Zuzana Čaputová mu udelila v roku 2023 Rad Ľudovíta Štúra III. triedy In memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody.
Zdroje informácií:
https://www.litcentrum.sk/autor/ludovit-didi
https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/didi-ludovit/

Tera Fabianová

Tue, 20 Feb 2024 10:11:15 +0100

Šarlota Bottová je absolventkou Strednej odbornej školy v Rimavskej Sobote, odbor kozmetička. Výtvarnému umeniu sa začala venovať už počas štúdia na strednej škole, kde sa vyučuje predmet estetika. Na hodinách estetiky sa zoznámila s portrétovaním, ďalej sa zdokonaľovala ako samouk, využívajúc zdroje dostupné na internete a v odbornej literatúre. Jej preferovaná technika je grafitová ceruzka. V roku 2020 začala pracovať aj s farbami a pokračuje v portrétovaní.
V roku 2020 získala štipendium z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR na tvorbu kolekcie obrazov - portrétov rómskych spisovateľov a spisovateliek.
Portrét zobrazuje spisovateľku Teru Fabianovú.
Tera Fabianová (rod. Kurinová) sa narodila sa 15. októbra 1930 v Žiharci na Slovensku. Je považovaná za poprednú rómsku spisovateľku a poetku 20. storočia. Patrí medzi staršiu generáciu rómskych spisovateliek, ktoré písali v rómskom jazyku. Tridsaťpäť rokov pracovala ako žeriavnička v Prahe. Hovorila plynule štyrmi jazykmi. Jej literárny talent objavila česká romistka Milena Hübschmannová, ktorá ju motivovala k tvorbe v rómčine. Debutovala poviedkami v časopise Romano ľil v 60. rokoch 20. storočia. Jej kniha Čavargoš / Tulák (1991) patrí do fantasy žánru. Táto publikácia oslovila širokú českú verejnosť. Pre Český rozhlas toto dielo načítal Vlastimil Brodský. Vrcholom jej tvorby je autobiografia Sar me phiravas andre škola / Ako som chodila do školy (1992). V roku 2006 získala Literárnu cenu Mileny Hübschmannovej za celoživotné dielo. Zomrela 23. marca 2007 v Prahe.
Zdroje informácií:
https://www.svedectviromu.cz/svedectvi/tera-fabianova
https://www.romarchive.eu/en/collection/p/tera-fabianova/

Eva Plešková Gašparová

Tue, 20 Feb 2024 09:13:04 +0100

Zlatica Rusová

Tue, 20 Feb 2024 08:42:29 +0100

Elena Lacková

Tue, 20 Feb 2024 08:04:52 +0100

Vladimír Oláh

Mon, 19 Feb 2024 15:17:24 +0100

Jozef Ravasz József

Mon, 19 Feb 2024 15:02:28 +0100

Šarlota Bottová je absolventkou Strednej odbornej školy v Rimavskej Sobote, odbor kozmetička. Výtvarnému umeniu sa začala venovať už počas štúdia na strednej škole, kde sa vyučuje predmet estetika. Na hodinách estetiky sa zoznámila s portrétovaním, ďalej sa zdokonaľovala ako samouk, využívajúc zdroje dostupné na internete a v odbornej literatúre. Jej preferovaná technika je grafitová ceruzka. V roku 2020 začala pracovať aj s farbami a pokračuje v portrétovaní.
V roku 2020 získala štipendium z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR na tvorbu kolekcie obrazov - portrétov rómskych spisovateľov a spisovateliek.
Portrét zobrazuje spisovateľa Jozefa Ravasza Józsefa.
Jozef Ravasz József sa narodil 23. novembra 1949 v Sokolciach, okres Dunajská Streda na Slovensku. Študoval na gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským v Dunajskej Strede. V rómskych osadách sa po roku 1989 podieľal na založení konkrétnych politických a kultúrnych organizácií. Napísal niekoľko kníh a zbierok básní. Medzi nimi aj knihu Domček v srdci (1992), ktorú vydalo vydavateľstvo Romaňi Kultúra v Bratislave a ktorá obsahuje rozprávky v maďarskom, rómskom a slovenskom jazyku.
Je docentom, romológom a sociálnym pracovníkom. Vyštudoval na Fakulte sociálnych vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, neskôr absolvoval rigoróznu skúšku. V doktorandskom štúdiu pokračoval na Vysokej škole sv. Alžbety v Bratislave. V roku 2012 sa habilitoval a získal titul docenta. V súčasnosti žije a pracuje striedavo v Dunajskej Strede a v Moldave nad Bodvou, súčasne vedie Romologický výskumný a metodický inštitút v Dunajskej Strede.
Zdroje informácií:
https://szmit.hu/rolunk/tagjaink/ravasz-jozsef/

Ján Šándor

Mon, 19 Feb 2024 10:47:41 +0100

Šarlota Bottová je absolventkou Strednej odbornej školy v Rimavskej Sobote, odbor kozmetička. Výtvarnému umeniu sa začala venovať už počas štúdia na strednej škole, kde sa vyučuje predmet estetika. Na hodinách estetiky sa zoznámila s portrétovaním, ďalej sa zdokonaľovala ako samouk, využívajúc zdroje dostupné na internete a v odbornej literatúre. Jej preferovaná technika je grafitová ceruzka. V roku 2020 začala pracovať aj s farbami a pokračuje v portrétovaní.
V roku 2020 získala štipendium z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR na tvorbu kolekcie obrazov - portrétov rómskych spisovateľov a spisovateliek.
Portrét zobrazuje spisovateľa Jána Šándora.
Ján Šándor sa narodil v roku 1948 v Brne (bývalé Československo, teraz Česká republika). Od svojich 16 rokov žil až do svojej smrti v Prievidzi. Celý život pracoval ako robotník. Publikoval od roku 1979 v časopisoch Železničiar, Bosorka, Smer dnes, Prieboj, Romano nevo ľil, Sam adaj, Romano džaniben. Knižne debutoval súborom rozprávok a poviedok s názvom Rómsky sen (2004). V roku 2008 vydalo združenie Jekhetane-Spolu knihu rómskych rozprávok s názvom Čierna ruža v slovenskom a rómskom jazyku. Celkovo vydal 10 kníh. Bol členom Spolku slovenských spisovateľov. V roku 2017 mu udelili In memoriam ocenenie Roma Spirit za celoživotnú literárnu tvorbu a rozvoj rómskej kultúry.
Zdroje informácií:
ŠÁNDOR, Ján. Čierna ruža / E kaľi ruža. Prešov: Jekhetane-Spolu Prešov, 2008, 132 s. ISBN 978-80-968744-2-2
www.romaspirit.sk/rocniky/rocnik-2017/nominovani/jan-sandor-prievidza/

Dezider Banga

Mon, 19 Feb 2024 10:27:08 +0100

Šarlota Bottová je absolventkou Strednej odbornej školy v Rimavskej Sobote, odbor kozmetička. Výtvarnému umeniu sa začala venovať už počas štúdia na strednej škole, kde sa vyučuje predmet estetika. Na hodinách estetiky sa zoznámila s portrétovaním, ďalej sa zdokonaľovala ako samouk, využívajúc zdroje dostupné na internete a v odbornej literatúre. Jej preferovaná technika je grafitová ceruzka. V roku 2020 začala pracovať aj s farbami a pokračuje v portrétovaní.
V roku 2020 získala štipendium z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR na tvorbu kolekcie obrazov - portrétov rómskych spisovateľov a spisovateliek.
Portrét zobrazuje spisovateľa Dezidera Bangu.
Dezider Banga sa narodil 24. augusta 1939 v Hradišti. Do základnej a strednej školy chodil v Uhorskom neďaleko Poltára. Učiteľské vzdelanie získal na Pedagogickej škole v Krupine. Vyštudoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Trebišove a desať rokov ako dramaturg Literárnej redakcie Slovenskej televízie v Košiciach. V roku 1979 odišiel do Bratislavy a stal sa redaktorom, od roku 1986 šéfredaktorom spoločenského mesačníka Nová cesta, kde pôsobil až do zániku periodika v roku 1990. Bol predsedom občianskeho združenia Romaňi kultura a šéfredaktorom kultúrno-spoločenského mesačníka Roma a detského časopisu Luluďi, ktoré vydáva toto združenie. Podniká v oblasti polygrafického priemyslu – je majiteľom kníhtlačiarne.
V roku 2009 získal vysoké štátne vyznamenanie - Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry.
Zdroj:
www.litcentrum.sk/autor/dezider-banga/zivotopis-autora
amariluma.romanokher.sk/encyclopedia/banga-dezider/

Zdenka Mahajová

Mon, 19 Feb 2024 09:40:44 +0100

Ivan Berky Dušík

Thu, 08 Feb 2024 11:29:25 +0100

Archívna fotografia OZ Jekhetane-Spolu, ktorá zachytáva rómskeho výtvarníka a rezbára Ivana Berkyho Dušíka.
Miesto, dátum a autor fotografie nie je pri analógovom filme uvedený. Podľa obsahu fotografií na filme usudzujeme, že ide o rok 1998. Fotografie zachytávajú prácu Ivana Berkyho Dušíka v jeho dielni pri tvorbe drevenej sochy.
Ivan Berky Dušík pochádza zo Zvolenskej Slatiny, kde žije a tvorí. Jeho dielo dotvára budovu tamojšieho obecného úradu. Spolupracoval s novinami Romano nevo ľil, kde publikoval svoje kresby.
V roku 2003 vyhral súťaž v Múzeu rómskej kultúry v Brne, na základe čoho vytvoril drevené súsošie s názvom Pieta, ako súčasť stálej expozície múzea na tému holokaustu. Jeho veľkým vzorom bol známy slovenský sochár Ján Kulich, rodák zo Zvolenskej Slatiny. Ivanovi Berkymu Dušíkovi je blízka sakrálna téma, ale spracováva aj drevené plastiky zo života Rómov.

Vincent Danihel

Thu, 08 Feb 2024 11:26:40 +0100

Archívna fotografia OZ Jekhetane-Spolu zachytáva Vincenta Danihela, známeho z pôsobenia vo funkcii splnomocnenca vlády SR na riešenie problémov rómskej menšiny, ktorú zastával v rokoch 1999 – 2001.
Miesto, dátum a autor fotografie nie sú pri analógovom filme uvedené. Podľa zachyteného obsahu fotografií je možné usudzovať, že vznikli v roku 1998, keďže film obsahuje aj fotografie prvého rómskeho starostu mestskej časti Luník IX v Košiciach.
JUDr. Vincent Danihel sa narodil v obci Kuklov v okrese Malacky vo viacčlennej rómskej rodine. Právnické vzdelanie získal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1990 sa stal šéfredaktorom prvého rómskeho časopisu vo vtedajšom Československu s názvom Lačho lav (Dobré slovo), ktorý neskôr vychádzal pod názvom Amaro lav (Naše slovo).
V rokoch 1990 – 1992 bol poslancom Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), Snemovne ľudu. Bol kandidátom Komunistickej strany Slovenska (KSS), neskôr Strany demokratickej ľavice (SDĽ).

Zoran Dimov

Thu, 08 Feb 2024 11:22:05 +0100

Archívna fotografia OZ Jekhetane-Spolu, ktorá zachytáva Zorana Dimova, zakladateľa súkromnej rómskej televízie, počas 5. Kongresu Medzinárodnej rómskej únie (IRU), ktorá sa uskutočnila v dňoch 24. - 28. 7. 2000 v Prahe.
Na fotografii je spolu s ďalšími účastníkmi Kongresu.
Zoran Dimov založil v roku 1993 prvé súkromné rómske rádio a televíziu RTV BTR National. V súčasnosti je predsedom Medzinárodnej rómskej únie (IRU). Narodil sa v roku 1965 v Skopje v Severnom Macedónsku.

Viliam Didiáš

Thu, 01 Feb 2024 12:54:52 +0100

Viliam Didiáš pochádza zo Zvolena, z hudobníckej rodiny. Svoje prvé husle dostal ako trojročný. Po absolvovaní vtedajšej Ľudovej umeleckej školy pokračoval v štúdiu na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici. Štúdium ukončil v roku 1998 a začal účinkovať ako slobodný umelec. Absolvoval viaceré majstrovské umelecké kurzy, ktoré mu dopomohli ku kvalitnejšej a hudobne vyspelejšej hre na husliach. Pôsobil vo viacerých hudobných telesách, v dobe vzniku záznamu bol stálym členom zoskupenia Manuša, s ktorým v roku 2022 vydali rovnomenný album.

Júlia Kozáková

Thu, 01 Feb 2024 06:28:04 +0100

Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch.
Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.
Júlia Kozáková je speváčkou a vedúcou osobnosťou hudobného projektu Manuša. Vyštudovala etnomuzikológiu a sociálnu antropológiu. Venuje sa aj vzdelávacím aktivitám pre deti a mládež v oblasti hudby a spevu. Profilový rozhovor.

Denisa Havrľová - rozprávanie

Mon, 22 Jan 2024 16:18:26 +0100

Mgr. art. Denisa Havrľová (1971-) je rómska aktivistka a novinárka pochádzajúca z Očovej. Vyštudovala réžiu dokumentárneho filmu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a filmovú dokumentárnu tvorbu na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Žurnalistike sa venuje od roku 1998, kedy začala pracovať pre rómske noviny Romano nevo ľil v Prešove. Neskôr, v roku 2008 sa stala ich šéfredaktorkou. Pracovala aj ako obrazová redaktorka pre Tlačovú agentúru (TASR) a na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Vo svojom rozprávaní spomína na svoje novinárske začiatky a profesionálny rast. Hovorí o rómskych témach v médiách, o obraze Rómov v médiách a o rómskych médiách. Spomína na osobnosti, ktoré jej pomohli v profesijnom, ale aj osobnom raste, za čo im zároveň vyjadruje aj vďaku.

Elena Lacková - Spoznajme sa (beseda v Handlovej)

Thu, 18 Jan 2024 10:12:01 +0100

Video je archívnym materiálom OZ Jekhetane-Spolu. Obsahom je beseda rómskej spisovateľky Eleny Lackovej v knižnici v Handlovej ako súčasť podujatia s názvom Spoznajme sa. Pôvodné video je na VHS kazete, digitálna verzia vznikla v roku 2022 ako digitalizácia pôvodnej VHS kazety. Niektoré sekvencie besedy sú v pôvodnom zázname strihnuté tak, že nie sú dokončené vety. Materiál preto slúži len na študijné účely o Elene Lackovej. Autor videa nie je uvedený.

Elena Lacková sa narodila sa 22. marca 1921 vo Veľkom Šariši. Patrí medzi najvýznamnejšie rómske spisovateľky. Svoje diela adresovala detskému a dospelému čitateľovi. Absolvovala Fakultu sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe (1970). Venovala sa aj prozaickej a dramatickej tvorbe. Bola celoživotnou aktivistkou a rómskou buditeľkou. Zomrela 1. januára 2003 v Košiciach.

Miroslav Pokoš

Tue, 16 Jan 2024 06:21:01 +0100

Pochádza z obce Šumiac. Je z hudobníckej rodiny. Jeho rodina po otcovej strane sú Pokošovci zo Šumiaca, po maminej strane sú to Harvanovci z Telgártu. Sú to lokality, kde nikdy nedominovala gitara alebo klávesové nástroje. Vždy to boli husle, harmonika, kontrabas, cimbal. Hrá na kontrabas, husle a harmoniku. V hudbe je samouk. V kapele Pokošovci hrajú slovenský a rómsky folklór z Horehronia.
So súrodencami Radom a Stanom vydali album Ľudová hudba Pokošovci 2, ktorý sa umiestnil na 15. priečke v rebríčku World Music Chart Europe v januári 2020.

Daniel Pokoš

Mon, 15 Jan 2024 14:09:52 +0100

Daniel Pokoš pochádza z rodiny so silnou muzikantskou tradíciou. Hre na husle ho učil otec aj dedo, učil sa aj počúvaním huslistov z Horehronia. Pôsobí v rodinnej cimbalovej kapele Pokošovci. V rozhovore hovorí o svojej rodinnej aj osobnej histórii a o vnímaní hudby, tradičnej aj súčasnej.
Videozáznam rozhovoru vznikol 26.8.2022 v Prešove, v rámci cyklu dokumentácie rómskych cimbalových kapiel na Slovensku.

Živá kniha holokaust Ďusi band židovské piesne

Fri, 12 Jan 2024 10:09:01 +0100

Rodinnú kapelu s názvom Ďusi Band tvoria Július Bandy st. a jeho traja synovia Kristián, Július a najmladší Samuel. Cimbalová kapela z Prešova prezentuje tú najlepšiu tradíciu rómskych cimbalových zoskupení vysokým interpretačným umením svojich členov ako aj rozsahom a žánrovým bohatstvom svojho repertoáru. Ten pozostáva z folklóru typicky rómskeho ale aj slovenského a iných národov a národností, kapela hrá aj klasickú hudbu a nestratí sa ani v žánroch akým je džez, pop či filmové melódie.
Dve židovské melódie (prvá názov nezistený, druhá s názvom Foolish Freilich Dance) v inštrumentálnej verzii bola zaznamenaná počas podujatia Živá kniha na tému Holokaust, v Prešove, 27.9.2018.
Nástrojové obsadenie
Husle (primáš) – Samuel Bandy
Kontrabas – Július Bandy ml.
Viola – Kristián Bandy
Cimbal – Július Bandy st.

Jidiš čardáš Čardáš a mol Ďusi Band

Thu, 11 Jan 2024 16:46:01 +0100

Video zaznamenáva interpretáciu dvoch čardášových skladieb, židovského a maďarského. Skladby odzneli pri príležitosti spomienky na obete rómskeho holokaustu v Prešove, 27.9.2018
Kapela Ďusi Band je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. Z hudobných žánrov interpretujú vážnu aj zábavnú hudbu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe.
Husle - Samuel Bandy
Cimbál - Július Bandy st.
Kontrabas - Július Bandy ml.
Viola - Kristián Bandy

Živá kniha holokaust Ďusi band Hatikva (židovská hymna)

Wed, 10 Jan 2024 11:08:26 +0100

Hatikva, Ha-Tikva — izraelská štátna hymna. Vyjadruje nádej Židov na návrat do svojej krajiny a túžbu žiť v nej v pokoji, mieri a harmónii (hatikva = hebr. nádej). Jej text napísal v roku 1878 Naftali Herz Imber (*1856, †1909) ako báseň a v roku 1886 ju publikoval pod názvom Tikvatenu (Naša nádej). Melódiu zložil skladateľ Samuel Cohen, imigrant z Moldavska, ako populárnu ľudovú moldavsko-rumunskú melódiu, v ktorej zaznievajú hudobné motívy z Vltavy z cyklu Má vlast B. Smetanu. Počas 7. sionistického kongresu v Bazileji (1905) už bola veľmi obľúbená a jej štatút hymny sionistického hnutia bol potvrdený na 18. kongrese v Prahe (1933). Štátnou hymnou je od 1948. V niektorých komunitách sa spieva ako záverečná pieseň bohoslužby vďakyvzdania alebo po jedle.
Video je záznamom inštrumentálnej interpretácie skladby v podaní rómskej cimbalovej kapely Ďusi Band.
Rodinnú kapelu s názvom Ďusi Band tvoria Július Bandy st. a jeho traja synovia Kristián, Július a najmladší Samuel. Cimbalová kapela z Prešova prezentuje tú najlepšiu tradíciu rómskych cimbalových zoskupení vysokým interpretačným umením svojich členov ako aj rozsahom a žánrovým bohatstvom svojho repertoáru. Ten pozostáva z folklóru typicky rómskeho ale aj slovenského a iných národov a národností, kapela hrá aj klasickú hudbu a nestratí sa ani v žánroch akým je džez, pop či filmové melódie. Skladba Hatikvah v inštrumentálnej verzii bola zaznamenaná počas podujatia Živá kniha na tému Holokaust, v Prešove, 27.9.2018.
Nástrojové obsadenie
Husle (primáš) – Samuel Bandy
Kontrabas – Július Bandy ml.
Viola – Kristián Bandy
Cimbal – Július Bandy st.

Miroslav Rác - Srdce plače

Tue, 09 Jan 2024 14:28:32 +0100

Miroslav Rác je klavirista, hudobný pedagóg, skladateľ. Už niekoľko rokov sa venuje hudobnému spracovaniu témy rómskeho holokaustu. Ako koncertný umelec hral na niekoľkých svetových pódiách v Európe aj v Izraeli.
Skladba Srdce plače vznikla v r. 2019 a je venovaná obetiam zavraždeným v koncentračnom tábore Treblinka v Poľsku. Záznam jeho sólovej interpretácie skladby.

Miroslav Rác - Zamyslenie

Tue, 09 Jan 2024 14:01:32 +0100

Miroslav Rác je klavirista, hudobný pedagóg, skladateľ. Už niekoľko rokov sa venuje hudobnému spracovaniu témy rómskeho holokaustu. Ako koncertný umelec hral na niekoľkých svetových pódiách v Európe aj v Izraeli.
Skladba Zamyslenie vznikla v roku 2016 a je venovaná všetkým tým, ktorí prišli o život v Osvienčime.

Miroslav Rác - Slzy

Tue, 09 Jan 2024 11:24:10 +0100

Miroslav Rác je klavirista, hudobný pedagóg, skladateľ. Už niekoľko rokov sa venuje hudobnému spracovaniu témy rómskeho holokaustu. Ako koncertný umelec hral na niekoľkých svetových pódiách v Európe aj v Izraeli.
Klavírnu skladba s názvom Slzy zložil v roku 2017, venoval ju obetiam, ktoré prišli o život v koncentračnom tábore Belzec v Poľsku. Záznam jeho sólovej interpretácie skladby.

Július Žiga

Mon, 08 Jan 2024 16:03:01 +0100

Spomienkový rozhovor o rodinnej hudobnej tradícii Júliusa Žigu. V rozhovore spomína na hudobné rody po otcovej a maminej vetve, o tom ako on sám sa dostal k hudbe, o pedagogickej činnosti, ale aj o vlastnej rodinnej kapele.
Základom kapely je rodina Žigovcov z Gelnice: otec Július, dcéra Bohdana a syn Filip.

Kašate, Mek ča dural avľom - Manuša

Fri, 05 Jan 2024 12:16:01 +0100

Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch.
Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.
Spojenie dvoch piesní, Kašate (V Košiciach) a Mek ča dural avľom (Ešte len ďaleko som bola), obidve halgató – žiaľne a pomalé.

Miroslav Rác - Boľavá duša

Thu, 21 Dec 2023 07:16:55 +0100

Miroslav Rác je klavirista, hudobný pedagóg, skladateľ. Už niekoľko rokov sa venuje hudobnému spracovaniu témy rómskeho holokaustu. Ako koncertný umelec hral na niekoľkých svetových pódiách v Európe aj v Izraeli.
Skladba Boľavá duša bola skomponovaná v roku 2018. Je venovaná obetiam, ktoré zahynuli v koncentračnom tábore Sobibor.

Miroslav Rác - Synagóga

Thu, 21 Dec 2023 07:16:32 +0100

Miroslav Rác je klavirista, hudobný pedagóg, skladateľ. Už niekoľko rokov sa venuje hudobnému spracovaniu témy rómskeho holokaustu. Ako koncertný umelec hral na niekoľkých svetových pódiách v Európe aj v Izraeli.
Skladba Synagóga, ktorá vznikla v roku 2014, je autorovou osobnou modlitbou za všetky obete holokaustu.

Miroslav Rác - Nárek

Tue, 19 Dec 2023 14:50:33 +0100

Miroslav Rác je klavirista, hudobný pedagóg, skladateľ. Už niekoľko rokov sa venuje hudobnému spracovaniu témy rómskeho holokaustu. Ako koncertný umelec hral na niekoľkých svetových pódiách v Európe aj v Izraeli.
Skladba Nárek vznikla v roku 2018 a je venovaná obetiam koncentračného tábora Majdanek v Poľsku.

Miroslav Rác - Duša

Tue, 19 Dec 2023 12:57:44 +0100

Miroslav Rác je klavirista, hudobný pedagóg, skladateľ. Už niekoľko rokov sa venuje hudobnému spracovaniu témy rómskeho holokaustu. Ako koncertný umelec hral na niekoľkých svetových pódiách v Európe aj v Izraeli.
Skladba Duša je venovaná obetiam koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.

Našaďom savoro - Manuša

Tue, 19 Dec 2023 10:20:13 +0100

Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch.
Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.
Pieseň Našaďom savoro (Stratila som všetko) je typ halgató, v originálnej úprave zaspievala Júlia Kozáková.

Dumba - Manuša

Sat, 16 Dec 2023 17:58:01 +0100

Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch. Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.
Dumba - rýchla, rytmická pieseň z Rumunska, v aranžmáne kapely Manuša. Spieva Júlia Kozáková.

Gav gavestar - Manuša

Sat, 16 Dec 2023 13:11:01 +0100

Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch. Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.
Halgató Gav gavestar (Z dediny do dediny) o príkoriach chudoby spieva Júlia Kozáková.

Zmes inštrumentálnych skladieb II. - Manuša

Sat, 16 Dec 2023 10:56:01 +0100

Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch. Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.
Zmes skladieb, inštrumentálna.

Zmes inštrumentálnych skladieb I. - Manuša

Sat, 16 Dec 2023 00:59:01 +0100

Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch. Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.
Zmes troch skladieb, inštrumentálna.

Ko kodoj (Kto tam) Odoj tele o Roma bašaven (Rómovia tam hrajú) Ola Roma ňič nakeren, ča pijen (Rómovia nič nerobia, len pijú) – Manuša

Fri, 15 Dec 2023 21:32:01 +0100

Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch. Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu. Prvé dve čardášové skladby sú pomalšie, posledná je zahraná v rýchlom tempe. Sú to skladby typické pre folklór Rumungro Rómov. Rómske texty boli oproti pôvodným mierne upravené.

Kalo, Kalo - Manuša

Fri, 15 Dec 2023 19:54:01 +0100

Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch.
Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.
Čardáš Kalo, Kalo (Čierny, Čierny), s úvodnou pomalšou časťou a záverom vo veľmi rýchlom tempe.

Nane maro, nane mas - Manuša

Fri, 15 Dec 2023 17:41:01 +0100

Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch.
Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.
Pôvodne popová pieseň Nane maro, nane mas (Nemám chlieb, nemám mäso) zahraná folklórnym spôsobom. Text je v rómskom jazyku, vtipne popisuje hladovanie v rodine.

Čardáše z východného Slovenska - Manuša

Fri, 15 Dec 2023 14:53:01 +0100

Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch.
Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.
Spojenie troch čardášov, dvoch pomalších: Phagle mange mri musori (Zlomili mi rúčku) a Soske tumen, Roma, maren (Prečo sa len, Rómovia, bijete), posledný Sas man, sa prepiľom (Mal som, prepíjal som) v rýchlom tempe.

Jaj Dévlale - Manuša

Fri, 15 Dec 2023 11:38:01 +0100

Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch.
Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.
Skladba Jaj, Dévlale (Jaj, Bože) je zábavná pieseň tanečného charakteru. Začiatok skladby má pomalý nástup, ktorý postupne naberá na dynamike a intenzite. Skladba patrí medzi ľudové piesne, ktoré Júlia Kozáková zaspievala v sprievode svojej kapely Manuša.

A tu, more - Manuša

Fri, 15 Dec 2023 11:32:01 +0100

Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch.
Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.
Pieseň A tu, more (A ty, chlapče) je ľudová pieseň, tanečného charakteru, čardáš, zahraná v 2/4 takte. Rómsky text hovorí o dievčine, ktorá je sklamaná, že ju matka jej milého nechce prijať za nevestu. Dievčina hovorí chlapcovi, aby si našiel dievča, ktoré jeho matka príjme.

Vojtech Botoš

Fri, 15 Dec 2023 08:56:41 +0100

Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch.
Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.
Vojtech Botoš je violinista, profesionálny muzikant a člen Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu. Profilový rozhovor.

Dušan Deme

Thu, 14 Dec 2023 10:45:50 +0100

Dušan Deme pochádza z Lučenca z hudobníckej rodiny. K hudbe ho od detstva viedol starý otec. Od 6 rokov hral na klavíri, ktorý aj študoval na základnej umeleckej škole. Študoval taktiež aj spev. Od 14 rokov sa živí hudbou vystupovaním na rôznych podujatiach, neskôr pracoval na rôznych zaoceánskych lodiach ako klavirista a spevák. Sám inklinuje najmä k rómskej hudbe, k ľudovým piesňam, k džezu a k staršej slovenskej tanečnej hudbe. V rozhovore okrem spomienok na svoju rodinu hovorí aj o tom, čo si myslí o súčasnej rómskej hudbe či o budúcnosti tradičných cimbalových kapiel na Slovensku, o jeho pôsobení v zoskupení Roland Horváth Orchestra, ale taktiež, aj o rómskom jazyku, či kultúre.

Milan Mižič

Fri, 08 Dec 2023 07:29:54 +0100

Ing. Milan Mižič je strojný inžinier pôvodom z obce Bijacovce. Svoje nadanie vložil do budovania jednej z prvých strojárenských súkromných firiem u nás po roku 1989. Jeho podnikateľské aktivity smerovali do oblasti stavby lodí a lodných zariadení. Na konci 90. rokov 20. storočia bola jeho spoločnosť tretím najväčším zamestnávateľom v Košiciach. Nasledovalo zapojenie sa do politického života, niekoľko rokov bol predsedom Rómskej občianskej iniciatívy, vtedy najvýznamnejšej politickej rómskej strany. V rozhovore mapuje svoj život od detstva až po súčasnosť. Pre účely dokumentácie a ďalšieho spracovania poskytla záznam rozhovoru Art Society, s.r.o. bezodplatne.

Csaba Horváth

Fri, 08 Dec 2023 07:12:25 +0100

Csaba Horváth sa dostal do povedomia širšej rómskej, ako aj majoritnej verejnosti vďaka vedeniu platformy s názvom Opre Roma, ktorá ponúkala priestor pre sieťovanie samospráv, firiem a organizácií, prevažne z južných okresov Slovenskej republiky. Skúsenosti a zručnosti získané počas pôsobenia vo verejnej službe neskôr zužitkoval v aktivitách tretieho sektora. Csaba Horváth v rozhovore ozrejmuje jednotlivé aspekty svojho verejného života, čiastočne sa venuje aj detstvu, rodine a jej vplyvu na jeho súčasné pôsobenie.

Viktor Teru: Identita

Tue, 05 Dec 2023 11:37:11 +0100

Viktor Teru pochádza z Veľkých Kapušian. Vyštudoval sociálnu prácu a vystriedal viacero povolaní. Od roku 2014 pôsobí v nadácii Rómsky vzdelávací fond (REF), momentálne na pozícii národný facilitátor. Taktiež, je poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej. V prvej časti jeho spomienkového rozprávania hovorí o svojom pôvode, o svojej práci, o svojej multilingválnosti a o postavení rómskeho jazyka v rámci iných jazykov, taktiež o rómskom aktivizme a o jeho kultúrnej identite.

Viktor Teru: Štúdium

Tue, 05 Dec 2023 11:36:50 +0100

Viktor Teru pochádza z Veľkých Kapušian. Vyštudoval sociálnu prácu a vystriedal viacero povolaní. Od roku 2014 pôsobí v nadácii Rómsky vzdelávací fond (REF), momentálne na pozícii národný facilitátor. Taktiež, je poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej. V druhej časti jeho spomienkového rozprávania hovorí o svojom pôvode, o svojej rodine, o detstve vo Veľkých Kapušanoch a o štúdiu sociálnej práce.

Viktor Teru: Diskriminácia

Tue, 05 Dec 2023 11:36:36 +0100

Viktor Teru pochádza z Veľkých Kapušian. Vyštudoval sociálnu prácu a vystriedal viacero povolaní. Od roku 2014 pôsobí v nadácii Rómsky vzdelávací fond (REF), momentálne na pozícii národný facilitátor. Taktiež, je poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej. V tretej časti jeho spomienkového rozprávania hovorí o diskriminácii a rasizme, o svojich osobných skúsenostiach v pracovnom aj súkromnom živote.

Viktor Teru: Poradca

Tue, 05 Dec 2023 07:42:42 +0100

Viktor Teru pochádza z Veľkých Kapušian. Vyštudoval sociálnu prácu a vystriedal viacero povolaní. Od roku 2014 pôsobí v nadácii Rómsky vzdelávací fond (REF), momentálne na pozícii národný facilitátor. Taktiež, je poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej. V štvrtej časti jeho spomienkového rozprávania hovorí o svojej práci poradcu prezidentky a taktiež o jeho myšlienke mainstreamovania rómskej témy.

Viktor Teru: Generácia

Tue, 05 Dec 2023 07:34:30 +0100

Viktor Teru pochádza z Veľkých Kapušian. Vyštudoval sociálnu prácu a vystriedal viacero povolaní. Od roku 2014 pôsobí v nadácii Rómsky vzdelávací fond (REF), momentálne na pozícii národný facilitátor. Taktiež, je poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej. V piatej časti jeho spomienkového rozprávania hovorí o novej generácii rómskej inteligencie, o mentoringu a tútoringu a o možnostiach a príležitostiach pre mladých Rómov na sebarealizáciu.

Prof. Hristo Kyuchukov: Psycholingvistický výskum zameraný na rómsky jazyk

Thu, 30 Nov 2023 16:58:40 +0100

Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.
Prednáška prof. Hrista Kyuchukova (Sliezska univerzita, Katowice, Poľsko) priniesla prehľad postupu psycholingvistického výskumu rómskeho jazyka, jeho výsledkov a dopadu na ďalšie hodnotenie vývoja reči u detí z rozličných rómskych komunít. Video bolo zaznamenané 1.12.2022.

Mgr. Ondřej Poduška: Politická participácia Rómov na Slovensku - trendy a porovnania

Thu, 30 Nov 2023 16:47:05 +0100

Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.
V paneli Rómovia v historicko-politickom diskurze odznel príspevok s názvom Politická participácia Rómov na Slovensku - trendy a porovnania od Mgr. Ondřeja Podušku z Národného demokratického inštitútu. Analyzuje vývoj v oblasti politickej participácie Rómov v samosprávach za posledných desať rokov a modely účasti Rómov na politickom živote.

Leonard Farkas

Thu, 30 Nov 2023 07:25:39 +0100

Leonard Farkas pochádza zo Slovenska, z Dunajskej Stredy, z maďarsky hovoriacej rodiny. Venuje sa mágii a kúzlam od detstva. Študoval na kúzelníckej škole v Budapešti, zúčastnil sa na viacerých medzinárodných súťažiach a spolupracoval s rôznymi umelcami, napr. huslista Zoltán Mága alebo tanečná skupina R3D ONE. Vo videu je zaznamenaný rozhovor a taktiež ukážky z jeho predstavenia.

Rudolf Balog

Wed, 29 Nov 2023 14:49:07 +0100

Rudolf Balog hrá na kontrabas. Hrať sa naučil tradičným spôsobom, od otca.
Fotografie vznikli 24.8.2022 v Prešove, v rámci projektu dokumentovania rodinných cimbalových kapiel.

Jónás Gábor

Wed, 29 Nov 2023 14:40:00 +0100

Jónás Gábor pochádza z Balassagyarmatu v Maďarsku. V cimbalovej kapele hrá na violu. Vo vlastnom hudobnom zoskupení s názvom Gipsy Night Trio hrá na gitare a venuje sa produkcii tanečnej a džezovej hudby.

Bc. Roman Goroľ: Rómovia a rómsky jazyk v RTVS

Fri, 24 Nov 2023 17:26:01 +0100

Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.
V paneli Jazyk, literatúra a mediálne prostredie prezentoval príspevok s názvom Rómovia a rómsky jazyk v RTVS, Bc. Roman Goroľ z národnostného vysielania Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) v Košiciach. Video bolo zaznamenané 2.12.2022.

Ján Jóny

Fri, 24 Nov 2023 09:47:08 +0100

Ján Jóny žije a pracuje v Michalovciach. Od malička bol vedený k hre na husliach, avšak hudobné vzdelanie nadobudol v hre na dychové nástroje, najprv na Vojenskom konzervatóriu v Roudnici nad Labem v Českej republike, kde študoval hru na tubu, neskôr na Konzervatóriu v Košiciach. Niekoľko rokov pôsobil, ako člen Vojenskej hudby Ozbrojených síl SR. Neskôr sa vrátil k hre na husliach a začal hrávať s viacerými ľudovými súbormi. Od roku 2014 pôsobí na Súkromnej základnej umeleckej škole Jurošík v Michalovciach, ako učiteľ hudby a v súčasnosti je taktiež členom ľudovej hudby Štefana Cínu.

Štefan Vansač

Thu, 23 Nov 2023 16:25:30 +0100

Štefan Vansač pochádza zo Spišskej Novej Vsi. Študoval hru na cimbal na Konzervatóriu v Košiciach. V súčasnosti pôsobí ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Spišskej Novej Vsi a na Základnej umeleckej škole v Smižanoch, kde vyučuje hru na cimbal. Od roku 2015 je členom Ľudovej hudby Štefana Cínu, s ktorou nahrali CD s názvom Ja chlapec chudobni. S kapelou sa taktiež podieľali na hudbe k slovenskému filmu Loli paradička, taktiež na CD pre folklórny súbor Orgonina a folklórnu skupinu Jamničan. Spolu s kapelou sa zúčastnili niekoľkých veľkých TV programov, v roku 2017 to bola TV show Zem spieva, v roku 2018 Československo má talent.

Dajori

Tue, 21 Nov 2023 09:28:36 +0100

Autorský projekt divadelnej skupiny Ara Art Dajori (Mamka) je divadelným predstavením, ktoré mapuje príbehy a témy zo života rómskych žien na pozadí významných historických míľnikov 20. storočia.
Scenár hry kombinuje dramatizáciu existujúcich literárnych diel spisovateliek Tery Fabiánovej, Evy Danišovej, Ilony Ferkovej a Kataríny Židovej s rozprávaním autentických osobných príbehov.
Hlavnú postavu stvárnila herečka Pavlína Matiová, ktorá hrá štyri ženské postavy a ich príbehy odohrávajúce sa počas takmer celého storočia v predvojnovom a povojnovom Československu.
Herečke na javisku sekunduje Michal Žolták a hudobníci Milan Kroka, Roman Zorba Horváth a Tibor Žida.
Réžia: David Tišer
Dramaturgia: Líza Urbanová
Hrajú: Pavlína Matiová, Michal Žolták
Hudobný sprievod a aranžmány: Milan Kroka, Roman Zorba Horváth, Tibor Žida

Michal Mižigár

Tue, 21 Nov 2023 09:12:55 +0100

František Goroľ, Podskalka pri Humennom

Thu, 16 Nov 2023 16:09:17 +0100

Rozhovor vznikol ako súčasť výskumného projektu zameraného na spomienkové rozprávania obyvateľov Podskalky, rómskej časti mesta Humenné. Výskumníkom je Peter Kudráč, miestny aktivista. Respondenti zahrnutí do projektu odpovedajú na otázky týkajúce sa pôvodu, bydliska, rodiny, vzdelania, profesijného života, spomienok na udalosti a zmeny po rokoch 1968 a 1989, a formy a obsahu rómskej kultúry. Rozhovor je v slovenkom jazyku, špecificky v zemplínskom nárečí. Respondentom je František Goroľ, rozhovor vedie Peter Kudráč.

Katarína Goroľová, Podskalka pri Humennom

Thu, 16 Nov 2023 15:27:01 +0100

Rozhovor vznikol ako súčasť výskumného projektu zameraného na spomienkové rozprávania obyvateľov Podskalky, rómskej časti mesta Humenné. Výskumníkom je Peter Kudráč, miestny aktivista. Respondenti zahrnutí do projektu odpovedajú na otázky týkajúce sa pôvodu, bydliska, rodiny, vzdelania, profesijného života, spomienok na udalosti a zmeny po rokoch 1968 a 1989, a formy a obsahu rómskej kultúry. Rozhovor je v slovenskom jazyku, špecificky v zemplínskom nárečí. Respondentkou je Katarína Goroľová, rozhovor vedie Peter Kudráč.

Ladislav Kudráč, Podskalka pri Humennom

Thu, 16 Nov 2023 15:20:54 +0100

Rozhovor vznikol ako súčasť výskumného projektu zameraného na spomienkové rozprávania obyvateľov Podskalky, rómskej časti mesta Humenné. Výskumníkom je Peter Kudráč, miestny aktivista. Respondenti zahrnutí do projektu odpovedajú na otázky týkajúce sa pôvodu, bydliska, rodiny, vzdelania, profesijného života, spomienok na udalosti a zmeny po rokoch 1968 a 1989, a formy a obsahu rómskej kultúry. Rozhovor je v rómskom jazyku. Respondentom je Ladislav Kudráč, rozhovor vedie Peter Kudráč.

Ďusi Band - Čhajori romaňi (Dievčatko rómske)

Thu, 16 Nov 2023 14:53:01 +0100

Pieseň Čhajori romaňi - Dievčatko rómske nemá známeho autora, no od čias 2. svetovej vojny sa považuje za hymnu slovenských Rómov. Jej text sa priamo viaže na utrpenie Rómov v pracovných a vyhladzovacích táboroch.
Rodinnú kapelu s názvom Ďusi Band tvoria Július Bandy st. a jeho traja synovia Kristián, Július a najmladší Samuel. Cimbalová kapela z Prešova prezentuje tú najlepšiu tradíciu rómskych cimbalových zoskupení vysokým interpretačným umením svojich členov, ako aj rozsahom a žánrovým bohatstvom svojho repertoáru. Ten pozostáva z folklóru typicky rómskeho ale aj slovenského a iných národov a národností, kapela hrá aj klasickú hudbu a nestratí sa ani v žánroch akým je džez, pop či filmové melódie. Pieseň v inštrumentálnej verzii bola zaznamenaná počas podujatia Živá kniha na tému Holokaust, v Prešove, 27.9.2018.
Nástrojové obsadenie
Husle (primáš) – Samuel Bandy
Kontrabas – Július Bandy ml.
Viola – Kristián Bandy
Cimbal – Július Bandy st.

Marta Daňová, Podskalka pri Humennom

Thu, 16 Nov 2023 10:59:01 +0100

Rozhovor vznikol ako súčasť výskumného projektu zameraného na spomienkové rozprávania obyvateľov Podskalky, rómskej časti mesta Humenné. Výskumníkom je Peter Kudráč, miestny aktivista. Respondenti zahrnutí do projektu odpovedajú na otázky týkajúce sa pôvodu, bydliska, rodiny, vzdelania, profesijného života, spomienok na udalosti a zmeny po rokoch 1968 a 1989, a formy a obsahu rómskej kultúry. Rozhovor je v rómskom jazyku. Respondentkou je Marta Daňová, rozhovor vedie Peter Kudráč.

Rudolf Kurej, Podskalka pri Humennom

Thu, 16 Nov 2023 10:58:44 +0100

Rozhovor vznikol ako súčasť výskumného projektu zameraného na spomienkové rozprávania obyvateľov Podskalky, rómskej časti mesta Humenné. Výskumníkom je Peter Kudráč, miestny aktivista. Respondenti zahrnutí do projektu odpovedajú na otázky týkajúce sa pôvodu, bydliska, rodiny, vzdelania, profesijného života, spomienok na udalosti a zmeny po rokoch 1968 a 1989, a formy a obsahu rómskej kultúry. Rozhovor je v striedavo v rómskom a slovenskom jazyku. Respondentom je Rudolf Kurej, rozhovor vedie Peter Kudráč.

Štefan Cína

Mon, 30 Oct 2023 10:25:05 +0100

Mgr. et Mgr.art. Štefan Cína pochádza z obce Hnilec, z hudobníckej rodiny. Študoval hru na akordeón na Konzervatóriu Jozefa Adamoviča v Košiciach, neskôr pokračoval v bakalárskom štúdiu na Prešovskej univerzite v Prešove odbor Učiteľstvo hudobného umenia a techniky. Magisterský titul získal na Katolíckej univerzite v Ružomberku v odbore Hudobné umenie a cirkevná hudba, neskôr študoval hru na akordeón na Ternopiľskej národnej univerzite Volodymyra Hniatuka na Ukrajine. V súčasnosti pracuje ako učiteľ hudby na Súkromnej základnej umeleckej škole v Odoríne.
V roku 2007 založil kapelu Ľudová hudba Štefana Cínu, s ktorou nahrali CD s názvom Ja chlapec chudobni. S kapelou sa taktiež podieľali na hudbe k slovenskému filmu Loli paradička, taktiež na CD pre folklórny súbor Orgonina a folklórnu skupinu Jamničan. Spolu s kapelou sa zúčastnili niekoľkých veľkých TV programov, v roku 2017 to bola TV show Zem spieva, v roku 2018 Československo má talent.

Ján Jóny

Mon, 30 Oct 2023 10:20:52 +0100

Ján Jóny žije a pracuje v Michalovciach. Od malička bol vedený k hre na husliach, avšak hudobné vzdelanie nadobudol v hre na dychové nástroje, najprv na Vojenskom konzervatóriu v Roudnici nad Labem v Českej republike, kde študoval hru na tubu, neskôr na Konzervatóriu v Košiciach. Niekoľko rokov pôsobil ako člen Vojenskej hudby Ozbrojených síl SR. Neskôr sa vrátil k hre na husliach a začal hrávať s viacerými ľudovými súbormi. Od roku 2014 pôsobí na Súkromnej základnej umeleckej škole Jurošík v Michalovciach ako učiteľ hudby a v súčasnosti je taktiež členom ľudovej hudby Štefana Cínu.

Peter Pavlík

Mon, 30 Oct 2023 10:15:30 +0100

Mgr. Peter Pavlík, PhD. pochádza zo Spišskej Novej Vsi. Hudobné vzdelanie nadobudol na Prešovskej univerzite v Prešove, kde získal titul Mgr. v odbore Učiteľstvo hudobného umenia a techniky. Postgraduálne štúdium absolvoval na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici v odbore predškolská a elementárna pedagogika. Od roku 2021 profesijne pôsobí ako učiteľ hudby na Súkromnej základnej umeleckej škole Quo Vadis vo Zvolene. Od roku 2014 je členom Ľudovej hudby Štefana Cínu, s ktorou nahrali CD s názvom Ja chlapec chudobni. S kapelou sa taktiež podieľali na hudbe k slovenskému filmu Loli paradička, taktiež na CD pre folklórny súbor Orgonina a folklórnu skupinu Jamničan. Spolu s kapelou sa zúčastnili niekoľkých veľkých TV programov, v roku 2017 to bola TV show Zem spieva, v roku 2018 Československo má talent.

Štefan Vansač

Mon, 30 Oct 2023 10:13:03 +0100

Martina Ďuriková Cínová

Mon, 30 Oct 2023 10:10:47 +0100

Martina Ďuriková Cínová, DiS.art. pochádza z obce Hnilec, z hudobníckej rodiny.
Vyštudovala hru na husliach na konzervatóriu v Košiciach, od roku 2020 je študentkou Katolíckej univerzity v Ružomberku odbor Učiteľstvo hudby a cirkevnej hudby. Od r. 2014 pôsobí ako učiteľka hudby na ZUŠ v Smižanoch. Od roku 2007 je členkou Ľudovej hudby Štefana Cínu, s ktorou nahrali CD s názvom Ja chlapec chudobni. S kapelou sa taktiež podieľali na hudbe k slovenskému filmu Loli paradička, taktiež na CD pre folklórny súbor Orgonina a folklórnu skupinu Jamničan. Spolu s kapelou sa zúčastnili niekoľkých veľkých TV programov, v roku 2017 to bola TV show Zem spieva, v roku 2018 Československo má talent.

Ľudová hudba Štefana Cínu

Mon, 30 Oct 2023 10:08:09 +0100

Ľudovú hudba Štefana Cínu tvoria absolventi s vyšším stredným a vysokoškolským stupňom hudobného vzdelania. Všetci členovia kapely pochádzajú z regiónu Dolného Spiša. Kapelu založil v roku 2007 Štefan Cína starší. Kapela účinkuje na rozličných podujatiach doma aj v zahraničí, napríklad v Česku, Poľsku, Rumunsku, Turecku, Španielsku, Sardínii či Taliansku.
Ich repertoár tvoria tradičné folklórne piesne z regiónu východného Slovenska, vrátane národnostných – rusínskych, ukrajinských a rómskych.
Ľudová hudba Štefana Cínu účinkovala aj v televíznych formátoch slovenských televízií: Zem spieva (2017) a Československo má talent (2018).
Členovia kapely sa kompozične aj interpretačne podieľali na tvorbe hudobnej zložky úspešného slovenského celovečerného filmu Loli paradička (2019).

Diskografia:
Hudobné CD s názvom Ja som chlapec chudobni
Hudobné CD pre folklórny súbor Orgonina
Hudobné CD pre folklórnu skupinu Jamničan

Fotografia celej kapely vznikla 8. júla 2022 v exteriéri klubu Stromoradie v Prešove počas dokumentovania rómskych cimbalových kapiel.

Júlia Kozáková

Mon, 30 Oct 2023 10:05:09 +0100

Júlia Kozáková pochádza z Bratislavy. K rómskej hudbe a kultúre sa dostala ako 15 ročná, keď sa stala súčasťou zboru Čhavorenge, pod vedením Idy Kelarovej. Absolvovala bakalárske štúdium hudby na SOAS University of London, v čase vzniku záznamu študovala na JAMU v Brne, odbor jazzová interpretácia. Bola súčasťou viacerých zborov a hudobných zoskupení (All4Gospel Choir, London Bulgarian Choir, FS Gymnik, Velvet Case), v roku 2022 pôsobí v zoskupeniach O Gadže Bašaven, SOLE a Manuša, s ktorým v roku 2022 vydala rovnomenný debutový album.
Fotografie vznikli počas dokumentovania hudobného projektu Manuša v auguste 2022 v Prešove.

Viliam Didiáš

Mon, 30 Oct 2023 10:03:10 +0100

Ján Rigo

Mon, 30 Oct 2023 10:00:29 +0100

Ján Rigo pochádza z Bratislavy. Študoval na ľudovom konzervatóriu, dlhodobo sa venuje hre na kontrabas a momentálne pôsobí ako slobodný umelec. Hral s mnohými renomovanými hudobníkmi na Slovensku ale aj v zahraničí. V súčasnosti pôsobí v zoskupeniach Gipsy Way Ensemble, Gypsy Jazz SK (čo je hudobné zoskupenie pod vedením Jána Berkyho-Mrenicu ml.) a taktiež je stálym členom zoskupenia Manuša, s ktorým v roku 2022 vydali rovnomenný album.
Fotografie vznikli počas dokumentovania hudobného projektu Manuša v auguste 2022 v Prešove.

Ľubomír Gašpar

Mon, 30 Oct 2023 09:57:11 +0100

Mgr. art Ľubomír Gašpar pochádza z Detvy, momentálne žije a pracuje v Bratislave. Hru na cimbal študoval na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici, neskôr na Hudobnej a umeleckej akadémii Jána Albrechta v Banskej Štiavnici. V súčasnosti je študentom JAMU v Brne. Okrem toho, že je profesionálny hudobník, pôsobí taktiež ako učiteľ hudby na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Topoľčanoch. Jeho hudobné smerovanie je multižánrové, spája v sebe prvky folklóru, klasickej hudby či džezu. Je súčasťou niekoľkých hudobných zoskupení, napr. SOLE, Ľubomír Gašpar Cimbal Project, s ktorým nahral dva albumy: The Point Of View, ktorý v roku 2017 získal cenu Rádio Hlavy za najlepší album v kategórii World Music a Ľubozvuk (2021). Je taktiež stálym členom zoskupenia Manuša, s ktorým v roku 2022 vydali rovnomenný album.
Fotografie vznikli počas dokumentovania hudobného projektu Manuša v auguste 2022 v Prešove.

Vladimír Slávik

Mon, 30 Oct 2023 09:53:40 +0100

Petr Torák

Fri, 27 Oct 2023 13:42:38 +0200

Kapela Ďusi Band

Fri, 27 Oct 2023 13:41:06 +0200

Ľudová kapela Júliusa Bandyho - Ďusi Band je kapelou z Prešova. Členovia kapely sú z rodiny, kde sa muzikantstvo dedí z pokolenia na pokolenie. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe. Rodinná kapela vznikla v roku 2013.
Na súbore fotografií je kapela doplnená o nových členov, speváčku Anitu Balážovú Haffnerovú, klarinetistu Rolanda Horvátha a klaviristu a vokalistu Jakuba Haffnera.
Fotografie vznikli počas dokumentovania rómskych rodinných cimbalových kapiel, v Prešove, 14.7.2023.

Jakub Haffner

Fri, 27 Oct 2023 13:38:48 +0200

Jakub Haffner vyštudoval hru na cimbal na konzervatóriu v Košiciach. Momentálne pracuje ako učiteľ na Súkromnej základnej umeleckej škole v Liptovskej Štiavnici.
Fotografie vznikli počas dokumentovania rodinnej kapely Ďusi Band.

Anita Haffnerová Balážová

Fri, 27 Oct 2023 13:37:07 +0200

Anita Haffnerová Balážová vyštudovala klasický spev na konzervatóriu v Košiciach. Momentálne pracuje ako učiteľka spevu na Súkromnej základnej umeleckej škole v Liptovskej Štiavnici.
Fotografie vznikli počas dokumentovania rodinnej kapely Ďusi Band.

Roland Horváth

Fri, 27 Oct 2023 13:35:01 +0200

Bc. Roland Horváth, DiS.art., sa narodil v hudobníckej rodine v Rimavskej Sobote. Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa získal na Hudobnej a umeleckej akadémii Jána Albrechta v Banskej Štiavnici. Hrá na dychové nástroje, aktívnu kariéru začal v Maďarsku, kde hrával v niekoľkých kapelách pod vedením významných primášov. Po návrate na Slovensko pôsobil v divadle Romathan v Košiciach. V roku 2011 sa spolu s kapelou Sendreiovci podieľal na nahrávke soundtracku k blockbusteru Sherlock Holmes - Hra tieňov (réžia: Guy Ritchie, hudba: Hans Zimmer). Na Slovensku pôsobí vo viacerých kapelách, v ktorých hrá na klarinet, intenzívne spolupracuje s rodinnou cimbalovou kapelou Ďusi Band Júliusa Bandyho. Od roku 2019 je riaditeľom Základnej umeleckej školy v obci Jesenské.
Fotografie vznikli v rámci nahrávania rodinných cimbalových kapiel v roku 2022.

Kristián Bandy

Fri, 27 Oct 2023 13:33:13 +0200

Bc. Kristián Bandy, Dis.art., hrá v rodinnej cimbalovej kapele Ďusi Band na violu. Je hosťujúcim členom hudobnej zložky divadla Romathan, vedie hudbu folklórneho súboru Fijalečka pri ZŠ Šrobárova v Prešove. Je absolventom Základnej umeleckej školy Mikuláša Moyzesa v Prešove, odbor hra na husle. V štúdiu pokračoval na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove (1. - 3. ročník), absolutórium ukončil na Súkromnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Košiciach (4. - 6. ročník). Bakalársky titul získal na Katolíckej univerzite v Ružomberku, pracovisko v Spišskom Podhradí.
Fotografie zobrazujú bratov Kristiána a Júliusa Bandyho ml.
Fotografie vznikli v rámci dokumentovania rodinných cimbalových kapiel v roku 2022.

Samuel Bandy

Fri, 27 Oct 2023 13:31:03 +0200

Samuel Bandy je primášom rodinnej cimbalovej kapely Ďusi Band. Po absolvovaní Základnej umeleckej školy Mikuláša Moyzesa v Prešove, pokračuje v štúdiu na Konzervatóriu na Timonovej ulici č.2 v Košiciach. Získal niekoľko významných ocenení na súťažiach huslistov na Slovensku.
Fotografie vznikli v rámci dokumentovania rodinných cimbalových kapiel v roku 2022.

Július Bandy

Fri, 27 Oct 2023 13:28:38 +0200

Július Bandy pochádza z hudobníckej rodiny. Narodil sa v Prešove. Na Základnej umeleckej škole Mikuláša Moyzesa v Prešove vyštudoval hru na cimbal. Ovláda hru na saxofón, kontrabas a harmoniku. V rokoch 1982-1983 pôsobil v detskom folklórnom súbore Dúbravienka v Prešove. V rokoch 1985-1986 pôsobil v detskom folklórnom súbore Šarišanček v Prešove. Ako 15 ročný pôsobil v Ukrajinskom divadle v Prešove. Vojenskú službu vykonával vo Vojenskom umeleckom súbore Jánošík vo Zvolene (1993-1994). Ako cimbalista pôsobil vo viacerých kapelách a súboroch – Ľudová hudba Prešovčan, Folklórny súbor Sabinovčan, Ľudová hudba Čardáš z Prešova, Ľudová hudba Jána Budyiho z Humenného.
Fotografie vznikli v rámci dokumentovania rodinných cimbalových kapiel v roku 2022.

Miroslav Rác

Fri, 27 Oct 2023 13:26:18 +0200

Miroslav Rác je klavirista, hudobný pedagóg, skladateľ. Už niekoľko rokov sa venuje hudobnému spracovaniu témy rómskeho holokaustu. Ako koncertný umelec, hral na niekoľkých svetových pódiách v Európe aj v Izraeli.
Fotografie dokumentujú jeho klavírny recitál, venovaný obetiam rómskeho holokaustu.

Roland Horváth Orchestra

Fri, 27 Oct 2023 13:24:15 +0200

Séria fotografií rómskej cimbalovej kapely Roland Horváth Orchestra. Zostava je medzinárodná, hudobníci pochádzajú zo Slovenska aj z Maďarska, kapelníkom je klarinetista Roland Horváth.
Fotografie vznikli v rámci dokumentácie rómskych cimbalových kapiel na Slovensku.

Pokošovci

Fri, 27 Oct 2023 13:20:58 +0200

Pokošovci sú rómska rodinná cimbalová kapela, jej členovia pochádzajú z obcí Telgárt a Šumiac na Horehroní. Ich repertoár pozostáva z interpretácie autentických miestnych rómskych piesní. V januári 2020 sa ich album s názvom Ľudová hudba Pokošovci umiestnil na 15. priečke v rebríčku World Music Chart Europe.
Fotografie vznikli v rámci dokumentácie rómskych cimbalových kapiel na Slovensku.

Manuša

Fri, 27 Oct 2023 13:18:30 +0200

Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci, iniciátorkou celého projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková. Na cimbal hrá Ľubomír Gašpar, na husle Viliam Didiáš, na violu Vojtech Bélu Botoš a na kontrabas Ján Rigo. S podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja, vydali v roku 2022 rovnomenný album. Desať skladieb tvoria tradičné rómske piesne v originálnych aranžmánoch členov kapely, doplnené o prvky maďarskej rómskej hudby.
Fotografie vznikli v auguste 2022, počas dokumentovania kapely v rámci výskumu rómskych cimbalových kapiel s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.

Dušan Deme

Fri, 27 Oct 2023 13:10:08 +0200

Dušan Deme pochádza z Lučenca z hudobníckej rodiny. K hudbe ho od detstva viedol starý otec. Od 6 rokov hral na klavíri, ktorý aj študoval na základnej umeleckej škole. Študoval taktiež aj spev. Od 14 rokov sa živí hudbou vystupovaním na rôznych podujatiach, neskôr pracoval na rôznych zaoceánskych lodiach, ako klavirista a spevák. Sám inklinuje najmä k rómskej hudbe, k ľudovým piesňam, k džezu a k staršej slovenskej tanečnej hudbe. V rozhovore okrem spomienok na svoju rodinu hovorí aj o tom, čo si myslí o súčasnej rómskej hudbe, či o budúcnosti tradičných cimbalových kapiel na Slovensku, o jeho pôsobení v zoskupení Roland Horváth Orchestra, ale taktiež aj o rómskom jazyku či kultúre.
Fotografie vznikli v rámci projektu dokumentovania rómskych cimbalových kapiel na Slovensku.

Daniel Pokoš

Fri, 27 Oct 2023 13:06:30 +0200

Pochádza z hudobníckej rodiny z Telgártu, a od mala ho zaujímala hra na rôznych hudobných nástrojoch. Primárne sa venuje hre na husliach. Hrať na husliach sa učil sám, nemá umeleckú školu. Hudobné skúsenosti naberal z vlastnej kapely, ale aj z kapely Pokošovci.
Fotografie vznikli počas dokumentovania kapely Pokošovci, v rámci projektu dokumentovania rómskych rodinných cimbalových kapiel.

Dávid Štajer

Fri, 27 Oct 2023 13:03:32 +0200

Pochádza z Telgártu. Hrá na harmoniku, no nemá hudobné vzdelanie. V hudbe je samouk. V rodine majú väčšinou primášov. Aj on začal hrať na husle, no nebavilo ho to. Prvú harmoniku mu kúpil jeho starý otec. Hrá vo folklórnych súboroch Šumiačan, Telgárt a Vernár. Hrá ľudovú hudbu, rómsku hudbu, no ak je príležitosť tak hrá aj džez a balkánsku hudbu.
Fotografie vznikli počas dokumentovania kapely Pokošovci v rámci projektu dokumentovania rómskych rodinných cimbalových kapiel.

Miroslav Pokoš

Fri, 27 Oct 2023 13:00:44 +0200

Július Bandy ml.

Thu, 26 Oct 2023 13:48:43 +0200

Július Bandy študoval cimbal na Základnej umeleckej škole Mikuláša Moyzesa v Prešove. V štúdiu pokračoval na Súkromnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Košiciach (1.- 4. ročník), kde v školskom roku 2018-2019 zmaturoval. Hru na cimbal študuje na Akadémii umení v Banskej Bystrici. V kapele hrá na kontrabas.
Fotografie vznikli v rámci dokumentovania rodinných cimbalových kapiel v roku 2022. Na jednej z fotografií je aj so svojím bratom Kristiánom Bandym.

Šukar jakha la čha hin - Ľudová hudba Štefana Cínu (Krásne oči to dievča má)

Mon, 28 Aug 2023 17:00:44 +0200

Rómska ľudová pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je tanečná, rýchla, tradičný Romungro čardáš. Súrodenci Cínovci (Štefan – harmonika, Martina – husle, spev) sa túto pieseň naučili doma od otca, ktorý sa ju rovnako naučil od svojho otca. Text piesne je v rómskom jazyku.

Daje, daje - Ľudová hudba Štefana Cínu (Mamka, mamka)

Mon, 28 Aug 2023 16:52:27 +0200

Odoj tele - Ľudová hudba Štefana Cínu (Tam, dole)

Mon, 28 Aug 2023 16:50:36 +0200

Mamo miri (Mama moja)

Mon, 28 Aug 2023 16:45:54 +0200

Umelá balada Mamo miri (Mama moja). Pôvodný autor textu a skladby nezistený. Táto skladba patrí medzi pomalé, žialné piesne. Text skladby hovorí o úmrtí matky a žiali po nej. Inštrumentálnu verziu skladby zahral David Kanaloš (gitara), Dominik Karalo (husle), Marek Haluška (akordeón) dňa 13.9.2018 v štúdiu RTVS na Moyzesovej ulici č. 7 v Košiciach. Skladba odznela pri diskusii venovanej výročiu Slovenského národného povstania, ktorej hostkou bola etnologička a historička Zuzana Kumanová. Moderovala Erika Godlová.

O doj tele o Roma bašaven (Tam dole Rómovia hrajú)

Mon, 28 Aug 2023 16:44:49 +0200

O doj tele o Roma bašaven (Tam dole Rómovia hrajú) je čardášová skladba, svojím pôvodným prevedením má charakter veselej, tanečnej piesne, o čom svedčí aj názov skladby. Inštrumentálnu verziu skladby zahral David Kanaloš (gitara), Dominik Karalo (husle), Marek Haluška (akordeón) dňa 13.9.2018 v štúdiu RTVS na Moyzesovej ulici č. 7 v Košiciach. Skladba odznela pri diskusii venovanej výročiu Slovenského národného povstania, ktorej hostkou bola etnologička a historička Zuzana Kumanová. Moderovala Erika Godlová.

Čhaje, av ke ma pale (Besame mucho)

Mon, 28 Aug 2023 16:37:24 +0200

Besame mucho alebo Čhaje, av ke ma pale (rómska textová verzia piesne) patrí medzi pomalé tanečné skladby. Autorom hudby a textu je Consuelo Velázquez. V inštrumentálnej verzii zahral David Kanaloš (gitara), Dominik Karalo (husle), Marek Haluška (akordeón) dňa 13.9.2018 v štúdiu RTVS na Moyzesovej ulici č. 7 v Košiciach. Skladba odznela pri diskusii venovanej výročiu Slovenského národného povstania, ktorej hostkou bola etnologička a historička Zuzana Kumanová. Moderovala Erika Godlová.

Romathan - tanečná esencia

Fri, 11 Aug 2023 13:27:38 +0200

Videozáznam z tanečného vystúpenia divadla Romathan bol zaznamenaný dňa 18.9.2014 v Divadle A. Duchnoviča v Prešove, počas implementácie Národného projektu Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Záznam ponúka pohľad na čardášové a čapášové tance, pre ktoré sú typické rytmické opakovania v 2/4 , prípadne 4/4 takte. Čardáše a čapáše sú dynamické tance mužov a žien, ktoré sa tancujú v skupine alebo pároch. Uvedený typ tanca pochádza z regiónu východného Slovenska.

Július Lakatoš

Fri, 11 Aug 2023 13:24:01 +0200

Fotografie z výtvarných workshopov, ktoré organizovalo OZ Jekhetane-Spolu. Digitalizovaný analógový film z fotoaparátu. Miesto, čas a fotograf nebol pri analógovom filme uvedený.
Fotografia vznikla v rámci projektu Spievame a maľujeme pre lásku počas workshopov Lipovciach a vo Vyšných Ružbachoch v roku 2001. Výtvarné diela a drevené skulptúry boli v tomto a v nasledujúcich rokoch vystavované vo viacerých mestách na Slovensku.

Július Lakatoš - insitný maliar pochádzal z obce Selice. Prvé obrazy začal kresliť ceruzou, neskôr temperami. Po rokoch začal maľovať na plátno. Dominantným motívom jeho diel sú krajinky. Maľoval výlučne v zimnom období a v noci, vtedy v ňom dozrievali nápady, ktoré sa vynorili pri rybačke na Váhu. Rómsku tému nezobrazoval, iba ak bol požiadaným rómskym múzeum. Jeho snom bolo namaľovať staré rómske péro (rómska ulica, geto), kde vyrastal.

Zdroj:
RNĽ č. 384-391/1999, str.12, Róm s maliarskou paletou a štetcami

Mgr. Zuzana Polačková, M.A., PhD.: Výzvy predprimárneho vzdelávania rómskych detí na Slovensku v súčasnosti

Tue, 04 Jul 2023 11:59:58 +0200

Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.
V paneli Školstvo a vzdelávanie prezentovala príspevok s názvom Výzvy predprimárneho vzdelávania rómskych detí na Slovensku v súčasnosti Mgr. Zuzana Polačková, M.A., PhD. Video vzniklo 2.12.2022.

Mgr. Martina Horňáková: Rómsky slovník online

Tue, 04 Jul 2023 03:52:01 +0200

Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.
V paneli Jazyk, literatúra a mediálne prostredie prezentovala príspevok s názvom Rómsky slovník online, Mgr. Martina Horňáková z Nadácie Dobrá rómska víla Kesaj. Príspevok predstavil vznikajúci projekt Rómsky slovník online, ktorý je verejnosti dostupný na webovej stránke https://romskyslovnik.online/. Video bolo zaznamenané 2.12.2022.

Friš Čardáš - Ľudová hudba Júliusa Žigu

Mon, 03 Jul 2023 22:43:01 +0200

Rodinnú cimbalovú kapelu s názvom Ľudová hudba Júliusa Žigu tvoria otec Július, dcéra Bohdana a syn Filip. Rodina pochádza z mesta Gelnica a udržiava nažive tradíciu ľudovej rómskej hudby. Všetci traja absolvovali klasické hudobné vzdelanie, sú skvelými interpretmi žánrovo bohatého repertoáru, ktorý zahŕňa rómsky a čiastočne aj slovenský folklór.
Nástrojové obsadenie:
Július Žiga – kontrabas, Bohdana Žigová – violončelo, spev, Filip Žiga - husle, Július Bandy (hosť) - cimbal, Kristián Bandy (hosť) - viola, Vladimír Plachetka (hosť) - akordeón.
Inštrumentálna skladba, jej autora ani názov kapelník Július Žiga neuvádza, je to však tradične hrávaný čardáš vo svižnom tempe, tzv. friss csárdás.
Záznam bol vytvorený 11.12.2021 v Centre nezávislej kultúry Wave v Prešove.

Čirikloro mirikloro - Ľudová hudba Štefana Cínu (Vtáčatko koráločka)

Tue, 23 May 2023 16:48:55 +0200

Nane cocha, nane gad - Ľudová hudba Štefana Cínu (Nemám sukňu, nemám košeľu)

Tue, 23 May 2023 16:45:19 +0200

Rómska pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je súčasťou populárneho soundtracku filmu Cigáni idú do neba (Moldava, 1975). Autorom hudby je skladateľ Eugen Doga. Text piesne je v rómskom jazyku.

Aničko, Aničko - Ľudová hudba Štefana Cínu

Tue, 23 May 2023 15:10:04 +0200

Ľudová pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je pravdepodobne pôvodne slovenská, ľudová, tanečná, rýchla. Interpretácia je s rómskym textom, hudobne ovplyvnená rómskym hudobným cítením.

Le more e brača - Ľudová hudba Štefana Cínu (Vezmi, človeče, violu)

Tue, 23 May 2023 13:51:49 +0200

Kale topanki - Ľudová hudba Štefana Cínu (Čierne topánky)

Tue, 23 May 2023 13:21:00 +0200

Rómska ľudová pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je tanečná, rýchla, moderný Romungro čardáš. Súrodenci Cínovci (Štefan – harmonika, Martina – husle, spev) sa túto pieseň naučili doma od otca, ktorý sa ju rovnako naučil od svojho otca. Text piesne je v rómskom jazyku.

Čhajori romaňi - Ľudová hudba Štefana Cínu (Dievčatko rómske)

Tue, 23 May 2023 13:06:49 +0200

Pieseň Čhajori romaňi (Dievčatko rómske) od neznámeho autora vo svojom texte odráža krutú realitu Rómov uväznených v koncentračných a pracovných táboroch počas druhej svetovej vojny. Je považovaná za hymnu slovenských Rómov. Pieseň je pomalá, žiaľna. Zaznamenaná bola 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Súrodenci Cínovci (Štefan – harmonika, Martina – husle, spev) sa túto pieseň naučili doma od otca, ktorý sa ju rovnako naučil od svojho otca. Text piesne je v rómskom jazyku.

Phadžiľa, phadžiľa - Ľudová hudba Štefana Cínu (Rozbila sa, rozbila)

Tue, 23 May 2023 11:02:13 +0200

Mgr. Alexander Mušinka, Ph.D., mimoriadny docent: K významnému jubileu Arneho B. Manna

Mon, 22 May 2023 15:25:01 +0200

Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.
V paneli Rómovia v historicko-politickom diskurze odznel príspevok s názvom K významnému jubileu Arneho B. Manna od Mgr. Alexandra Mušinku, Ph.D. z Prešovskej univerzity v Prešove, Ústavu rómskych štúdií. Video vzniklo 1.12.2022.

Mgr. Roman Čonka, Mgr. Norbert Végh: Virtuálne prehliadky - nástroj na prezentáciu rómskej kultúry

Mon, 22 May 2023 06:04:01 +0200

Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.
Mgr. Roman Čonka prezentoval virtuálne galérie, ich obsah a návrhy na využitie pri prezentácii rómskej kultúry na školách a v ďalších kultúrnych zariadeniach. Mgr. Norbert Végh v druhej časti priblížil technickú stránku spracovania virtuálnej galérie. Video vzniklo 1.12.2022.

Roman Šana: Vzdelávanie Rómov v digitálnych zručnostiach na Luníku IX.

Sun, 21 May 2023 16:28:01 +0200

Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.
V paneli Luník IX prezentoval svoje praktické skúsenosti zo vzdelávania dospelých v oblasti digitálnych zručností facilitátor projektu Learning Lab, Roman Šana, študent strednej školy. Video bolo zaznamenané 2.12.2022.

Bc. Petra Kurutzová: Zlepšovanie digitálnych zručností dospelých/Dream Road-Learning Lab na Luníku IX

Sun, 21 May 2023 00:47:01 +0200

Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.
V paneli Luník IX prezentovala svoj príspevok Bc. Petra Kurutzová, ETP Slovensko – Centrum pre udržateľný rozvoj. Predstavila projekt Dream Road: Learning Lab a jeho aktivity. Video bolo zaznamenané 2.12.2022.

Ing. Ivana Studená, PhD., Ing. Anna Kalistová, PhD.: Skúsenosti z pilotného Learning Lab-u v rámci projektu Interreg Dream Road - ako osloviť znevýhodnených Rómov na ceste k posilneniu ich postavenia a zvýšeniu kvalifikácie

Sat, 20 May 2023 03:52:01 +0200

Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.
V paneli Luník IX vystúpili: Ing. Ivana Studená, PhD., z Prognostického ústavu CSPV SAV, v.v.i. a Ing. Anna Kalistová, PhD. zo Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV, v.v.i. . Príspevok má názov Skúsenosti z pilotného Learning Lab-u v rámci projektu Interreg: Dream Road – ako osloviť znevýhodnených Rómov na ceste k posilneniu ich postavenia a zvýšenia kvalifikácie. Video bolo zaznamenané 2.12.2022.

Mgr. Jana Gáborová Kroková: Rómske rozprávky v kontexte súčasnej literárnej vedy

Fri, 19 May 2023 15:41:01 +0200

Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.
V paneli Jazyk, literatúra a mediálne prostredie prezentovala príspevok s názvom Rómske rozprávky v kontexte súčasnej literárnej vedy Mgr. Jana Gáborová Kroková zo Štátna vedeckej knižnice v Prešove a Prešovskej univerzity v Prešove. Video bolo zaznamenané 2.12.2022.

Mgr. Karolína Ryvolová, Ph.D.: Čas zúčtování. Současná česká romská literatura mezi společenskou obhajobou a útokem

Wed, 17 May 2023 04:40:01 +0200

Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.
V paneli Jazyk, literatúra a mediálne prostredie prezentovala príspevok s názvom Čas zúčtování. Současná česká romská literatura mezi spoločenskou obhajobou a útokem, Mgr. Karolína Ryvolová, Ph.D. z vydavateľstva Kher, Praha, Česká republika. Video vzniklo 2.12.2022.

Miroslav Rác - Aven Romale

Mon, 08 May 2023 21:57:13 +0200

Aven Romale - autorská skladba /Miroslav Rác/, vokálno - inštrumentálna skladba, klavír + spev / Miroslav Rác/, basová gitara / Anton Bukai/, bicie / Miroslav Talpáš/. Skladba dokumentovaná v rámci džezového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Text skladby je improvizáciou, pozostáva z klasických rómskych želaní a zdravíc.

Mgr. Lenka Goroľová: Bariéry inkluzívneho vzdelávania v MŠ

Mon, 08 May 2023 21:47:31 +0200

Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.
V paneli Školstvo a vzdelávanie prezentovala príspevok s názvom Bariéry inkluzívneho vzdelávania v MŠ Mgr. Lenka Goroľová z Prešovskej univerzity v Prešove, Ústavu rómskych štúdií. Video bolo zaznamenané 2.12.2022.

Doc. PhDr. Marek Lukáč, PhD.: (Ne)podpora dospelých z marginalizovaných rómskych komunít v odbornom vzdelávaní

Mon, 08 May 2023 21:42:01 +0200

Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.
V paneli Školstvo a vzdelávanie prezentoval príspevok s názvom (Ne)podpora dospelých z marginalizovaných rómskych komunít v odbornom vzdelávaní Doc. PhDr. Marek Lukáč, PhD. z Prešovskej univerzity v Prešove, Ústavu rómskych štúdií. Video vzniklo 2.12.2022.

Mgr. Ondrej Ficeri, PhD.: Problémy predprimárneho vzdelávania rómskych detí v období štátneho socializmu

Mon, 08 May 2023 21:15:50 +0200

Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.
V paneli Školstvo a vzdelávanie prezentoval príspevok s názvom Problémy predprimárneho vzdelávania rómskych detí v období štátneho socializmu Mgr. Ondrej Ficeri, PhD. zo Spoločenskovedného ústavu SAV CSPV SAV v.v.i. Video vzniklo 2.12.2022.

Mgr. Alena Vrábľová: Pomáhajúci profesionáli - dôležitá súčasť inkluzívnej edukácie v materských školách