1 00:00:20,380 --> 00:00:21,500 Prepáčte. 2 00:00:21,860 --> 00:00:28,060 V prvom rade ďakujem za pozvanie na túto konferenciu. 3 00:00:29,580 --> 00:00:34,540 Dúfam, že jej výsledky 4 00:00:34,540 --> 00:00:38,700 prinesú úžitok nielen vedcom 5 00:00:38,700 --> 00:00:42,220 ale aj rómskym komunitám na Slovensku. 6 00:00:42,460 --> 00:00:50,380 Názov mojej prezentácie je Psycholingvistické výskumy zamerané na rómsky jazyk. 7 00:00:50,700 --> 00:00:54,060 Prezentácia bude mať tieto časti: 8 00:00:54,900 --> 00:01:00,100 Čo je to rómsky jazyk a výskumy, to najprv, 9 00:01:00,860 --> 00:01:03,940 niektoré teoretické jazykové výskumy, 10 00:01:04,380 --> 00:01:08,340 sociolingvistický výskum, psycholingvistický výskum. 11 00:01:09,100 --> 00:01:16,900 Čo je to rómsky jazyk a aké druhy výskumov 12 00:01:16,900 --> 00:01:19,860 rómčiny boli doteraz uskutočnené? 13 00:01:21,620 --> 00:01:25,380 Rómčina je novoindický jazyk 14 00:01:25,380 --> 00:01:28,460 príbuzný jazykom Hindi a Pandžábí. 15 00:01:29,020 --> 00:01:31,820 Vznikol mimo Indie. 16 00:01:33,060 --> 00:01:37,580 Je príbuzný s niektorými indoeurópskymi jazykmi. 17 00:01:39,220 --> 00:01:44,140 Je ovplyvnený rozličnými európskymi jazykmi, 18 00:01:44,180 --> 00:01:51,340 no aj mimoeurópskymi, akými je arménsky, grécky. Ale aj slovanskými jazykmi, rumunčinou. 19 00:01:51,860 --> 00:01:56,260 Rómčina nie je štandardizovaná, existuje v mnohých dialektoch, 20 00:01:56,780 --> 00:01:59,580 ktoré sú navzájom príbuzné. 21 00:02:00,780 --> 00:02:06,700 Uskutočnilo sa veľa teoretických výskumov rómčiny. 22 00:02:07,260 --> 00:02:11,900 Najviac Milena Hübschmannová, Norbert Boretzky, 23 00:02:11,900 --> 00:02:16,620 Bubeník, Peter Bakker, Matras, Friedman a Elšík 24 00:02:16,900 --> 00:02:22,020 uskutočnili výskumy z oblasti teoretickej lingvistiky. 25 00:02:22,700 --> 00:02:27,300 Nepôjdem do detailov 26 00:02:28,020 --> 00:02:29,580 o ich výskumoch. 27 00:02:30,900 --> 00:02:34,980 Uskutočnil sa aj sociolingvistický výskum 28 00:02:35,540 --> 00:02:40,820 a v oblasti sociolingvistiky 29 00:02:41,020 --> 00:02:44,820 sa urobil popis dialektov 30 00:02:45,500 --> 00:02:50,380 a od začiatku 20. storočia 31 00:02:50,460 --> 00:02:54,460 John Sampson, Gilliat-Smith, Kopernicki, 32 00:02:54,740 --> 00:03:00,980 Kenrick, Kostov, Hancock, Kepesky a Šaip Jusuf, 33 00:03:01,780 --> 00:03:08,340 až do modernej doby, Matras, Igla, Elšík, Halwachs, Sarau, Heinschik, 34 00:03:08,540 --> 00:03:17,460 Petra Cech a ja pracujeme na výskumoch rozličných dialektov, 35 00:03:19,060 --> 00:03:24,620 v oblasti sociolingvistiky existuje ešte ďalší smer. 36 00:03:24,860 --> 00:03:27,860 Bola to štandardizácia rómčiny. 37 00:03:29,460 --> 00:03:32,940 Nasledujúci autori 38 00:03:32,940 --> 00:03:36,700 pracovali v oblasti štandardizácie rómčiny, 39 00:03:38,260 --> 00:03:43,860 Ljungberg vo Švédsku, Gilla-Kochanovsky vo Francúzsku, 40 00:03:43,860 --> 00:03:49,780 Hübschmannová v Československu, Ian Hancock v Amerike, 41 00:03:50,020 --> 00:03:54,020 Courthiade vo Francúzsku a v Rumunsku, 42 00:03:54,260 --> 00:03:56,180 Sarau v Rumunsku, 43 00:03:56,940 --> 00:04:02,980 Rajko Djuric v bývalej Juhoslávii, Halwachs v Rakúsku, 44 00:04:03,020 --> 00:04:05,180 a ja v Bulharsku. 45 00:04:05,380 --> 00:04:09,540 Takže, všetci títo ľudia sa do rozličnej miery zapojili 46 00:04:09,940 --> 00:04:12,340 do štandardizácie rómčiny. 47 00:04:13,220 --> 00:04:16,860 Ďalší smer v oblasti sociolingvistiky 48 00:04:16,860 --> 00:04:19,780 bolo prepínanie kódov a miešanie kódov. 49 00:04:20,140 --> 00:04:22,940 Kódom myslíme 50 00:04:22,940 --> 00:04:25,660 prepínanie jazykov, miešanie jazykov, 51 00:04:25,940 --> 00:04:31,260 a Peter Bakker, Hübschmannová, Matras, Elšík, Friedman, 52 00:04:31,780 --> 00:04:36,140 Kyutchukov a Sonnerman v Nemecku, 53 00:04:37,100 --> 00:04:40,460 nedávno vydali knihu 54 00:04:41,100 --> 00:04:45,780 o prepínaní kódov a miešaní kódov špeciálne so slovanskými jazykmi. 55 00:04:45,780 --> 00:04:47,980 Rómčina a slovanské jazyky. 56 00:04:48,780 --> 00:04:53,660 Sústredil som sa hlavne na prepínanie kódov a miešanie kódov 57 00:04:53,900 --> 00:04:56,700 medzi moslimskými Rómami v Bulharsku, 58 00:04:57,500 --> 00:05:00,780 pracoval som na výskume hlavne s deťmi, 59 00:05:00,780 --> 00:05:03,780 ako deti miešajú jazyky. 60 00:05:04,300 --> 00:05:07,140 Turecký, rómsky, bulharský. 61 00:05:07,460 --> 00:05:11,260 Psycholingvistický výskum - čo je psycholingvistika? 62 00:05:12,180 --> 00:05:15,340 Aké sú oblasti psycholingvistiky? 63 00:05:16,420 --> 00:05:25,220 V oblasti psycholingvistiky identifikuje niekoľko smerov. 64 00:05:25,580 --> 00:05:31,300 Niektoré z nich sú naviazané na učenie sa jazyka v ranom veku, 65 00:05:32,340 --> 00:05:37,540 jazykovú socializáciu, bilingvalizmus, 66 00:05:38,540 --> 00:05:40,780 a na učenie sa tretieho jazyka. 67 00:05:41,460 --> 00:05:48,860 Psycholingvistický výskum rómčiny začal v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch, 68 00:05:49,620 --> 00:05:53,700 prvou autorkou bola Zita Reger z Maďarska, 69 00:05:55,260 --> 00:06:01,780 ktorá publikovala na konci 70.-tych a začiatkom 80.-tych rokov 70 00:06:02,140 --> 00:06:07,220 niekoľko článkov o jazykovom probléme rómskych detí z Maďarska. 71 00:06:07,740 --> 00:06:14,020 Milena Hübschmannová tiež publikovala, myslím, jeden článok 72 00:06:14,180 --> 00:06:19,940 o jazykových problémoch českých rómskych detí 73 00:06:20,380 --> 00:06:22,540 a ich bilingvalizme. 74 00:06:23,060 --> 00:06:25,820 Napriek tomu, žiadne systematické štúdie 75 00:06:26,100 --> 00:06:31,820 dlhodobého charakteru sa nevyskytli v 70., 80. rokoch, až odo deväťdesiatych. 76 00:06:32,140 --> 00:06:36,620 Počiatkom deväťdesiatych rokov som začal s výskumom a publikovaním 77 00:06:36,620 --> 00:06:41,900 vzdelávacích tém a špeciálne jazykových schopností rómskych detí 78 00:06:42,420 --> 00:06:49,380 a v roku 1994 som publikoval môj prvý článok v Medzinárodnom časopise o psycholingvistike 79 00:06:49,660 --> 00:06:52,300 v Ósake, v Japonsku. 80 00:06:52,460 --> 00:06:58,660 Takže, toto bolo, našťastie, och nie, 81 00:06:59,100 --> 00:07:02,300 vyzerá to, že obrázky sa nedajú zobraziť, 82 00:07:02,300 --> 00:07:07,500 bola tam obrázok mojej prvej dizertácie z psycholingvistiky, 83 00:07:10,260 --> 00:07:15,300 ale nie, nemôžem ich zobraziť, neviem, čo sa stalo, proste zmizli. 84 00:07:15,660 --> 00:07:20,340 Moju dizertáciu som napísal v, 85 00:07:20,340 --> 00:07:26,100 obhajoval som svoju dizertáciu v roku 1995 na Amsterdamskej univerzite, 86 00:07:26,500 --> 00:07:30,540 a bola to prvá psycholingvistická dizertácia 87 00:07:30,540 --> 00:07:35,620 o rómskom jazyku, rómskych deťoch a podobne. 88 00:07:35,940 --> 00:07:37,540 Takže, 89 00:07:39,140 --> 00:07:45,220 aké sú štúdie z oblasti rómskeho jazyka? 90 00:07:45,900 --> 00:07:48,740 A aký druh výskumov som robil? 91 00:07:50,100 --> 00:07:55,300 Môj úplne prvý výskum sa týkal dvoch chlapcov a dvoch dievčat v Sofii, 92 00:07:55,820 --> 00:08:00,100 boli z rómskej štvrte nazývanej Fakulteta, 93 00:08:00,740 --> 00:08:04,100 bola to prvá dlhodobá štúdia 94 00:08:04,860 --> 00:08:11,620 a ja som testoval, vlastne nahrával, konverzáciu medzi matkou a deťmi, 95 00:08:11,820 --> 00:08:15,820 dvakrát v mesiaci počas dvoch rokov, bola to 96 00:08:15,980 --> 00:08:18,660 dvojročná štúdia. 97 00:08:19,100 --> 00:08:22,020 Následne som skúmal, ako sa deti učia 98 00:08:22,020 --> 00:08:25,900 rómsku fonológiu, morfológiu, syntax, 99 00:08:27,180 --> 00:08:32,100 akým spôsobom menia kódy vo vzťahu k bulharskému jazyku, 100 00:08:32,740 --> 00:08:37,500 skúmal som svojich synovcov, 101 00:08:38,140 --> 00:08:41,940 ktorí hovoria po rómsky a po turecky, 102 00:08:42,460 --> 00:08:47,220 a pozoroval som prechod z kódu do kódu tureckého jazyka. 103 00:08:47,740 --> 00:08:51,660 Ako toto ovplyvňovalo učenie sa jazyka, 104 00:08:51,860 --> 00:08:58,620 všetok ten folklór, čo bola ďalšia rozsiahla štúdia, 105 00:08:58,860 --> 00:09:03,780 následne som pracoval na štúdii s rodičmi. 106 00:09:04,220 --> 00:09:10,820 Rómske matky, ktoré majú deti osem až šestnásť mesačné, 107 00:09:11,260 --> 00:09:16,620 a dvadsať rodičov s deťmi medzi šestnástimi a tridsiatimi mesiacmi. 108 00:09:17,300 --> 00:09:20,940 Matky vyplnili náš dotazník, 109 00:09:21,780 --> 00:09:27,780 pozorovali sme, ako sa deti učia slovesá v rómskom jazyku. 110 00:09:29,140 --> 00:09:35,060 Z psycholingvistiky vieme, že deti sa ľahko učia podstatné mená, 111 00:09:35,820 --> 00:09:37,620 názvy objektov. 112 00:09:38,020 --> 00:09:42,460 Slovesá sa učia neskôr. 113 00:09:43,220 --> 00:09:46,420 Pozorovali sme, že s narastajúcim vekom 114 00:09:46,620 --> 00:09:48,900 rastie aj ich poznanie. 115 00:09:49,340 --> 00:09:56,100 Pozorovali sme, ako sa deti učia základné otázky. 116 00:09:56,100 --> 00:09:57,860 To sú otázky, 117 00:09:58,060 --> 00:09:59,980 ktoré sa začínajú písmenom W (v angličtine, pozn.) 118 00:10:00,140 --> 00:10:03,860 Napríklad kto, kde, čo, ako, 119 00:10:04,260 --> 00:10:09,860 toto sú veľmi náročné gramatické kategórie pre deti v tomto veku. 120 00:10:10,140 --> 00:10:15,940 Táto gramatická kategória, základné otázky, 121 00:10:16,700 --> 00:10:19,700 sú pre deti veľmi náročné. 122 00:10:19,820 --> 00:10:23,860 Deti s narastajúcim vekom 123 00:10:23,860 --> 00:10:27,340 sa však aj toto naučili normálne a dobre. 124 00:10:27,700 --> 00:10:35,620 Ďalšou štúdiou bola práca so 130 deťmi v Bulharsku. 125 00:10:36,980 --> 00:10:41,740 120 z materských škôlok a 10 detí zo základnej školy. 126 00:10:42,340 --> 00:10:49,340 Všetky tieto deti sme rozdelili do troch vekových skupín. 127 00:10:49,940 --> 00:10:54,980 Skupina 1: 4 - 5 ročné, skupina 2: 5 - 6 ročné, 128 00:10:54,980 --> 00:10:57,620 a skupina 3: 6 - 7 ročné. 129 00:10:57,940 --> 00:11:00,340 A jedna skupina desiatich detí 130 00:11:00,420 --> 00:11:05,420 vo štvrtom ročníku, takže 10 - 11 ročné, 131 00:11:06,500 --> 00:11:08,340 na základnej škole, 132 00:11:08,420 --> 00:11:14,500 robili testy rozličného charakteru, ktoré určovali porozumenie a produkciu v rómčine. 133 00:11:14,980 --> 00:11:18,780 Takže, hodnota 1 popisuje, ako deti 134 00:11:18,780 --> 00:11:24,060 porozumeli jednoslovným receptívnym testom. 135 00:11:24,500 --> 00:11:29,340 Deťom sa prezentovali rozličné predmety, obrázky, 136 00:11:29,580 --> 00:11:33,500 ktoré mali pomenovať 137 00:11:35,260 --> 00:11:39,300 a rovnako sme zistili, že s nárastom veku deti 138 00:11:39,740 --> 00:11:44,260 lepšie rozumejú rómskemu jazyku. 139 00:11:45,260 --> 00:11:50,820 Takže, toto sú výsledky z jednoslovného vyjadrovacieho testu. 140 00:11:52,500 --> 00:11:56,220 Deti mali produkovať, 141 00:11:56,420 --> 00:12:00,620 boli im prezentované obrázky a oni mali produkovať 142 00:12:00,740 --> 00:12:04,380 reč, pomenovať objekty na obrázkoch. 143 00:12:04,780 --> 00:12:07,460 Opäť, s vyšším vekom 144 00:12:07,460 --> 00:12:12,180 rástli aj ich vedomosti v materinskom jazyku. 145 00:12:12,740 --> 00:12:15,180 Testovali sme znalosť slovies. 146 00:12:15,180 --> 00:12:19,780 Slovesá sú veľmi dôležité v každom jazyku, 147 00:12:20,180 --> 00:12:23,260 zároveň je náročné sa ich naučiť. 148 00:12:23,940 --> 00:12:28,060 Výsledok ukazuje, že deti 149 00:12:28,220 --> 00:12:35,660 s nárastom veku získavajú poznanie aj slovies. 150 00:12:36,260 --> 00:12:39,780 A ako sa deti učia pýtať otázky? 151 00:12:40,500 --> 00:12:47,900 Ilustruje to tento výsledok, opäť tu vidíme, že sa vyvíjajú pomerne normálne, 152 00:12:48,060 --> 00:12:51,020 učia sa klásť otázky. 153 00:12:51,380 --> 00:12:53,860 Zaujímanie komunikačných rolí. 154 00:12:53,860 --> 00:12:59,700 Deťom sme ukázali obrázky, na ktorých bola napríklad matka a dieťa, 155 00:13:00,380 --> 00:13:07,300 a deti sme požiadali, aby z pohľadu matky porozprávali príbeh. 156 00:13:07,380 --> 00:13:11,420 Následne, aby porozprávali príbeh z pohľadu dieťaťa. 157 00:13:11,500 --> 00:13:16,900 Aby dieťa bolo schopné povedať príbeh, 158 00:13:16,900 --> 00:13:20,980 z pohľadu matky alebo z pohľadu dieťaťa, 159 00:13:21,620 --> 00:13:26,340 dieťa potrebuje mať veľmi bohatú slovnú zásobu. 160 00:13:26,460 --> 00:13:31,420 Tento graf ukazuje, že s nárastom veku dieťaťa 161 00:13:31,980 --> 00:13:36,300 jeho poznanie, bohatstvo slovnej zásoby stúpa. 162 00:13:36,580 --> 00:13:39,140 Ďalší test 163 00:13:39,140 --> 00:13:44,140 som robil s rómskymi deťmi na Slovensku a v Bulharsku, 164 00:13:46,020 --> 00:13:48,620 a to s rómskymi deťmi v prvom ročníku. 165 00:13:49,340 --> 00:13:55,220 Testovali sme znalosti detí v oblasti použitia troch časov, 166 00:13:55,380 --> 00:13:58,140 prítomného, budúceho a minulého. 167 00:13:58,700 --> 00:14:01,020 Určili sme šesť slovies 168 00:14:02,460 --> 00:14:05,860 no tieto slovesá neboli veľmi... 169 00:14:09,260 --> 00:14:14,060 Tieto slovesá nie sú veľmi používané v každodennej komunikácii. 170 00:14:14,580 --> 00:14:19,900 Napríklad, sloveso kýchať, alebo sloveso smiať sa. 171 00:14:19,980 --> 00:14:26,340 Výsledok ukázal, že obidve skupiny detí 172 00:14:26,340 --> 00:14:30,140 vo veku 6 alebo 7 rokov, 173 00:14:30,700 --> 00:14:37,300 nepoznajú presne tieto dve slovesá, kýchať a smiať sa. 174 00:14:38,740 --> 00:14:40,180 A to v obidvoch krajinách. 175 00:14:40,660 --> 00:14:44,860 Zároveň sme tento test uskutočnili s bulharskými, 176 00:14:44,860 --> 00:14:49,020 etnicky bulharskými deťmi a etnicky slovenskými deťmi, 177 00:14:49,420 --> 00:14:54,300 no a bulharské a slovenské deti tieto dve slovesá poznali. 178 00:14:54,540 --> 00:15:01,660 Zúčastnil som sa jednej vedeckej konferencie na Slovensku, v Bratislave, 179 00:15:01,900 --> 00:15:05,100 na ktorej bolo mnoho psychológov, 180 00:15:05,300 --> 00:15:11,260 a tam som sa ich pýtal, 181 00:15:11,380 --> 00:15:17,420 kde vidia príčinu toho, že rómske deti nepoznajú tieto dve slovesá. 182 00:15:17,540 --> 00:15:22,100 A prečo slovenské a bulharské deti tieto dve slovesá poznajú? 183 00:15:22,420 --> 00:15:24,220 Prečo to tak je? 184 00:15:24,540 --> 00:15:27,420 Jeden zo psychológov mi odpovedal, 185 00:15:27,780 --> 00:15:31,580 priamo odpovedal, 186 00:15:31,660 --> 00:15:35,660 že je to jasné, že sú rómske deti mentálne retardované. 187 00:15:35,660 --> 00:15:40,420 A to je príčina toho, že nepoznajú tieto dve slovesá. 188 00:15:40,620 --> 00:15:43,300 Nevedel som reagovať, bol som šokovaný. 189 00:15:43,500 --> 00:15:48,700 Zdá sa, že niektorí psychológovia na Slovensku 190 00:15:49,980 --> 00:15:54,180 na základe neskoršieho poznania niektorých slovies 191 00:15:55,060 --> 00:16:00,900 zaradia deti do kategórie mentálne retardovaných. 192 00:16:01,180 --> 00:16:03,460 V rozdielnych kultúrach, 193 00:16:04,060 --> 00:16:08,420 rozdielne kategórie, iné gramatické kategórie 194 00:16:08,580 --> 00:16:13,780 sú osvojené v rozličnom veku. 195 00:16:13,980 --> 00:16:17,980 Zdá sa, že tomu veľa ľudí stále nerozumie. 196 00:16:18,060 --> 00:16:20,340 Alebo tomu nechce rozumieť. 197 00:16:20,900 --> 00:16:25,740 Všetky testy, ktoré som doteraz urobil, o ktorých som doteraz hovoril, 198 00:16:25,980 --> 00:16:32,620 boli preložené z angličtiny do rómčiny. 199 00:16:32,660 --> 00:16:36,300 Tieto testy som adaptoval. 200 00:16:36,460 --> 00:16:41,060 Bohužiaľ, nie sú to štandardizované testy 201 00:16:41,060 --> 00:16:47,300 a nanešťastie neexistujú ani žiadne štandardizované testy v rómskom jazyku, 202 00:16:47,300 --> 00:16:49,380 na zisťovanie 203 00:16:49,580 --> 00:16:53,660 osvojovania si jazyka, vývoj jazyka u rómskych detí. 204 00:16:54,340 --> 00:16:57,580 Zúčastnil som sa konferencie v USA, 205 00:16:57,860 --> 00:17:03,220 kde som prezentoval výsledky, o ktorých hovorím teraz, 206 00:17:03,420 --> 00:17:06,660 hovoril som o prípade Slovenska, 207 00:17:06,660 --> 00:17:10,300 kde som prezentoval použitie časov a slovies, 208 00:17:10,500 --> 00:17:13,340 tiež aj reakciu psychológov, 209 00:17:13,540 --> 00:17:18,340 a jedna z veľmi známych amerických profesoriek, ktorá tam bol prítomná, 210 00:17:18,540 --> 00:17:26,380 sa ma spýtala, prečo nevytvorím test v rómskom jazyku 211 00:17:26,420 --> 00:17:33,820 s ohľadom na štruktúru, špecifiká rómskeho jazyka. 212 00:17:34,420 --> 00:17:38,900 Odpovedal som jej, že nemám skúsenosť s tvorbou testov, 213 00:17:39,020 --> 00:17:42,660 nie som špecialistom vo vytváraní testov, 214 00:17:43,020 --> 00:17:49,500 a tak mi navrhla, aby sme spoločne vytvorili test v rómskom jazyku, berúc do úvahy 215 00:17:49,580 --> 00:17:52,060 štruktúru rómčiny. 216 00:17:52,100 --> 00:17:54,540 Následne sme vytvorili tento test, 217 00:17:54,540 --> 00:17:58,740 ktorý sa zameriava na deväť gramatických kategórií, subtesty. 218 00:17:58,740 --> 00:18:01,340 Testuje deväť gramatických kategórií. 219 00:18:01,620 --> 00:18:06,900 Začali sme so základnými otázkami, slovami, napr. 220 00:18:07,500 --> 00:18:11,900 kto má čo na hlave? 221 00:18:11,900 --> 00:18:15,140 Dve otázky, áno? 222 00:18:15,380 --> 00:18:20,620 Boli tam aj tri slová na začiatku vety, 223 00:18:20,820 --> 00:18:22,780 kto, čo, ako. 224 00:18:23,100 --> 00:18:28,500 A potom štyri opytovacie zámená na začiatku: 225 00:18:28,700 --> 00:18:31,380 kto, čo, ako, kde. 226 00:18:31,660 --> 00:18:37,460 Celý tento test so všetkými deviatimi gramatickými kategóriami sme urobili. 227 00:18:37,460 --> 00:18:43,420 Testovali sme deti z Bulharska, Macedónie, Chorvátska, 228 00:18:43,980 --> 00:18:49,300 Srbska, Českej republiky, Slovenska, Anglicka, 229 00:18:49,780 --> 00:18:55,700 Švédska a Ruska. 230 00:18:56,140 --> 00:18:59,820 Predpokladal som, že nie je možné, aby deti ovládali tieto 231 00:18:59,820 --> 00:19:06,220 tak veľmi rozdielne a také náročné gramatické kategórie, mal som reálne obavy. 232 00:19:06,460 --> 00:19:12,140 A potom, druhý test bol takýto. 233 00:19:12,900 --> 00:19:19,380 A začali sme s vypĺňaním úloh vyplývajúcich z otázok, 234 00:19:19,860 --> 00:19:25,940 ako keď matka požiadala syna, aby jej doniesol veľký hrniec, 235 00:19:26,300 --> 00:19:30,020 no on jej doniesol veľký sklenený pohár, 236 00:19:30,220 --> 00:19:34,660 čo povedala matka synovi, aby jej doniesol? 237 00:19:34,700 --> 00:19:37,300 Takže, toto bola otázka. 238 00:19:37,780 --> 00:19:41,740 Toto boli slovesá v pasíve. 239 00:19:43,060 --> 00:19:45,380 Otec pobozká dievčatko, 240 00:19:46,900 --> 00:19:50,220 otec a dcéra pobozkajú bábätko, 241 00:19:50,420 --> 00:19:53,860 ale otec bol pobozkaný dievčatkom. 242 00:19:55,540 --> 00:19:57,180 Sloveso v pasíve. 243 00:19:57,900 --> 00:20:03,100 Deti celkovo s ľahkosťou používajú slovesá v aktívnom rode. 244 00:20:03,300 --> 00:20:08,260 Dcéra pobozká otca. 245 00:20:08,820 --> 00:20:13,620 Ale pasívny rod slovies - otec bol pobozkaný - nie je 246 00:20:14,700 --> 00:20:20,500 natoľko populárny medzi deťmi vo veku troch, štyroch, piatich rokov. 247 00:20:21,020 --> 00:20:27,140 Ďalší test sa týkal privlastňovania. 248 00:20:27,780 --> 00:20:31,180 Tento test si deti najviac obľúbili 249 00:20:31,500 --> 00:20:36,220 pretože sme mali slovo kôň, v rómčine maskulínum, 250 00:20:36,460 --> 00:20:40,540 a balón, opäť v rómčine maskulínum, 251 00:20:40,980 --> 00:20:46,260 a test sa začínal takto: Pozrite sa, 252 00:20:46,540 --> 00:20:48,980 je tam balón, nie je to tvoj balón, 253 00:20:48,980 --> 00:20:54,460 je to... A dieťa malo povedať, že balón patrí koňovi, a to v rómčine. 254 00:20:54,780 --> 00:20:58,860 Bol som skutočne šokovaný, že už aj trojročné deti 255 00:20:58,860 --> 00:21:04,020 zodpovedali tieto otázky s 80 až 85% správnosťou. 256 00:21:04,300 --> 00:21:10,260 Je to genitív v rómčine, 257 00:21:10,580 --> 00:21:15,780 druhý pád. 258 00:21:15,980 --> 00:21:20,620 Aby sme to deťom trochu sťažili, 259 00:21:20,740 --> 00:21:26,300 vytvorili sme dva neznáme objekty a subjekty, 260 00:21:27,620 --> 00:21:32,020 napríklad, tento výtvor, 261 00:21:32,020 --> 00:21:34,860 ktorý sme nazvali Boho. 262 00:21:35,300 --> 00:21:39,500 Nástroj, ktorý drží v ruke 263 00:21:39,540 --> 00:21:44,700 je suki. Tieto slová neexistujú v rómčine. 264 00:21:45,180 --> 00:21:50,460 Chceli sme zistiť, či deti dokážu preniesť 265 00:21:50,900 --> 00:21:54,340 to, čo poznajú, gramatické formy, 266 00:21:54,460 --> 00:21:59,420 na neznáme objekty a subjekty. 267 00:22:00,780 --> 00:22:05,860 V rómčine existuje slovesný vid. 268 00:22:06,340 --> 00:22:11,860 Takže, muž prekračuje rieku, 269 00:22:11,980 --> 00:22:14,980 čo je nedokonavá činnosť, 270 00:22:15,500 --> 00:22:20,940 a nasleduje ďalší obrázok, druhá postavička, 271 00:22:20,940 --> 00:22:24,740 kde činnosť je ukončená. 272 00:22:25,300 --> 00:22:29,740 Zvyčajne začneme s jednou z nich, napr. 273 00:22:29,740 --> 00:22:35,900 ak povieme, pozrite sa na tohto chlapca, 274 00:22:35,900 --> 00:22:41,260 je za riekou, 275 00:22:42,020 --> 00:22:46,380 čo robí? A dieťa má použiť v odpovedi sloveso. 276 00:22:47,060 --> 00:22:50,860 Následne sa pýtame, čo tam robil, 277 00:22:50,860 --> 00:22:54,980 dieťa by malo použiť dokonavý vid slovesa, 278 00:22:55,060 --> 00:22:57,740 takže sloveso popisujúce ukončenú činnosť, 279 00:22:58,020 --> 00:22:59,860 čo je veľmi náročné. 280 00:23:00,620 --> 00:23:04,700 Nasleduje kategória času. 281 00:23:05,180 --> 00:23:11,460 Použili sme tri časy: prítomnosť, minulosť a budúcnosť. 282 00:23:11,740 --> 00:23:14,140 Hrali sme sa s deťmi, 283 00:23:14,260 --> 00:23:20,420 napríklad sme povedali dieťaťu jedno sloveso, spievanie, spievať, 284 00:23:21,540 --> 00:23:29,620 a požiadali sme dieťa, aby vytvorilo minulý čas slovesa spievať. 285 00:23:30,020 --> 00:23:32,020 Potom sme dieťaťu ukázali 286 00:23:32,180 --> 00:23:35,660 ďalšie sloveso, ktoré nepoznalo, 287 00:23:35,940 --> 00:23:40,900 a ktoré bolo vymysleným slovom, aké v rómčine neexistuje, 288 00:23:41,500 --> 00:23:46,180 a napríklad, toto je činnosť, ktorú človek vykonáva, 289 00:23:46,180 --> 00:23:49,980 v rómčine povieme "kreminel", 290 00:23:50,500 --> 00:23:54,140 a požiadame dieťa, aby povedalo, ako bude vyzerať v budúcom čase. 291 00:23:54,660 --> 00:24:01,100 Teraz "kreminuje", ale čo bude robiť zajtra? A dieťa malo odpovedať. 292 00:24:02,100 --> 00:24:04,940 Rýchla mapa adjektív - testy. 293 00:24:05,740 --> 00:24:09,140 Ako môžete vidieť, sú tu dva čierne objekty, 294 00:24:09,460 --> 00:24:15,740 jeden červený alebo ružový, 295 00:24:16,180 --> 00:24:22,820 a samozrejme, dieťa nepozná názvy tohto ružového objektu, 296 00:24:22,820 --> 00:24:25,540 ani ďalších čiernych objektov. 297 00:24:25,780 --> 00:24:31,900 Opäť, vytvoríme nejaké nové slová, ktoré v rómčine neexistujú, 298 00:24:32,060 --> 00:24:38,980 a opýtame sa dieťaťa na tieto adjektíva, čierne alebo ružové, 299 00:24:39,580 --> 00:24:42,380 požiadame, 300 00:24:42,700 --> 00:24:48,340 použijúc ženskú alebo mužskú koncovku 301 00:24:48,500 --> 00:24:54,300 a vysvetlíme dieťaťu, že tieto dva čierne objekty sú maskulína, 302 00:24:54,740 --> 00:24:59,820 ale jeden z nich, a dieťa už vie to pomenovanie, napr. hrnček, 303 00:25:00,100 --> 00:25:05,340 a druhý je pomenovaný vymysleným slovom, ktoré sme nejako vytvorili. 304 00:25:05,540 --> 00:25:09,260 Keď som robil tento výskum vo Švédsku, 305 00:25:09,380 --> 00:25:16,500 zúčastnil sa ho človek z Inštitútu menšinových jazykov, bol to Róm, ktorý tam pracoval, 306 00:25:16,820 --> 00:25:21,860 a ten sa so mnou hádal a nazval ma bláznom, ktorý stresuje deti, 307 00:25:22,340 --> 00:25:26,260 ak sa pýta detí na tento typ bláznivých otázok, čo to vlastne je? 308 00:25:26,260 --> 00:25:28,300 Hristo, čo to vlastne robiš? 309 00:25:28,460 --> 00:25:33,700 Povedal som mu, že niekedy v živote prosto robíme bláznivé veci. 310 00:25:33,940 --> 00:25:39,940 Toto je ďalší druh rýchlych adjektív. 311 00:25:39,940 --> 00:25:46,180 Farby mačky a psa nemajú pomenovania v rómčine. 312 00:25:46,460 --> 00:25:51,780 Napríklad, somár a pes sú v rómčine maskulína. 313 00:25:51,980 --> 00:25:55,140 Vytvoril som nejaké farby, 314 00:25:55,140 --> 00:25:58,580 napríklad farbu psíka, 315 00:25:58,620 --> 00:26:01,260 samozrejme, deti vedia, akú farbu má somárik, 316 00:26:01,380 --> 00:26:03,500 a otázka, ktorú som sa detí pýtal, 317 00:26:03,780 --> 00:26:09,180 bola aby povedali určitý člen pre maskulínum, 318 00:26:09,340 --> 00:26:13,420 a vytvorili nové slovo, ktoré bude novým adjektívom. 319 00:26:13,860 --> 00:26:19,540 Hovorím dieťaťu, prosím, ukáž mi 320 00:26:21,140 --> 00:26:24,340 ktorý je mužský člen, 321 00:26:24,660 --> 00:26:29,540 a potom poviem názov tej farby v mužskom rode. 322 00:26:29,660 --> 00:26:32,820 Tej vymyslenej farby, pre ktorú pomenovanie v rómčine nie je. 323 00:26:32,980 --> 00:26:36,340 Sú tu prezentované dva objekty, 324 00:26:36,340 --> 00:26:40,340 mačka je po rómsky 325 00:26:40,900 --> 00:26:45,380 femininum, pes je maskulínum, následne by dieťa malo 326 00:26:45,980 --> 00:26:48,500 počuť iba člen 327 00:26:48,660 --> 00:26:51,540 a adjektívum k členu, 328 00:26:52,780 --> 00:26:56,140 adjektívum spolu s členom 329 00:26:56,140 --> 00:27:00,380 a malo by porozumieť tomu, čo sa snažím vyjadriť, či ide o mačku alebo o psa. 330 00:27:01,220 --> 00:27:06,460 Nasledovala problematika podstatných mien. 331 00:27:06,460 --> 00:27:09,380 Vytvorili sme určitý typ objektov 332 00:27:09,580 --> 00:27:13,940 a deti v tom boli také dobré, až mi to chýba, 333 00:27:14,060 --> 00:27:16,580 a aké boli teda výsledky detí? 334 00:27:16,580 --> 00:27:21,780 Štúdiu sme realizovali v Bulharsku a v Českej republike. 335 00:27:21,860 --> 00:27:24,140 Urobili sme ju aj v mnohých ďalších krajinách, 336 00:27:24,140 --> 00:27:27,100 no dnes urobíme porovnanie iba dvoch krajín. 337 00:27:27,260 --> 00:27:30,380 Výsledky ukázali, že pre rómske deti z Českej republiky 338 00:27:31,940 --> 00:27:36,740 boli základné otázky a privlastňovanie náročné, 339 00:27:37,020 --> 00:27:41,540 zatiaľ čo pre rómske deti z Bulharska bolo ťažké použitie vidu. 340 00:27:41,780 --> 00:27:47,900 Vyskytlo sa opakovanie viet, 341 00:27:49,180 --> 00:27:50,740 desiatich viet, 342 00:27:50,940 --> 00:27:53,780 rovnako sa vyskytlo opakovanie čísel. 343 00:27:53,980 --> 00:27:56,820 Pýtali sme sa detí, napríklad, 344 00:27:57,380 --> 00:28:01,380 opakuj po mne, dva, päť. 345 00:28:01,740 --> 00:28:04,700 Alebo tri, päť, sedem. 346 00:28:04,900 --> 00:28:09,860 Bol tam tento priemer a na ďalšom stretnutí sme navyšovali 347 00:28:10,300 --> 00:28:12,220 počet čísel, 348 00:28:12,500 --> 00:28:14,700 rovnako aj počet viet. 349 00:28:14,700 --> 00:28:20,140 Mali sme dvojslovné vety, trojslovné vety, štvorslovné vety a 350 00:28:20,140 --> 00:28:22,940 takto až po sedem až osemslovné vety. 351 00:28:23,220 --> 00:28:27,820 Mnoho ľudí vidí tento typ testu ako šialenstvo, 352 00:28:27,820 --> 00:28:32,700 je to bláznivé, prečo stresujete deti, komu toto treba, 353 00:28:33,620 --> 00:28:36,060 prečo by sme mali potrebovať tieto testy? 354 00:28:36,220 --> 00:28:38,820 Zvyčajne na to odpovedám takto: 355 00:28:39,580 --> 00:28:45,980 ak štvor, troj, či päťročné dieťa 356 00:28:46,260 --> 00:28:51,100 urobí správne 80% - 90% testu, 357 00:28:51,700 --> 00:28:55,140 znamená to, že tieto deti sú normálne vyvíjajúce sa deti, 358 00:28:55,140 --> 00:28:58,660 rovnako ako iné bilingválne deti vo svete. 359 00:28:59,100 --> 00:29:02,580 Znamená to, že rómske deti nie sú mentálne retardované. 360 00:29:02,780 --> 00:29:04,900 Ak rómske dieťa pozná 361 00:29:05,300 --> 00:29:10,420 tieto typy veľmi náročných gramatických kategórií vo svojom materinskom jazyku, 362 00:29:10,500 --> 00:29:13,700 no majú s nimi problém v druhom jazyku, 363 00:29:13,860 --> 00:29:18,580 potom tieto deti nie sú... Problém skrátka nie je v deťoch. 364 00:29:18,660 --> 00:29:21,300 Problém je v školskom systéme, 365 00:29:21,500 --> 00:29:27,580 pretože školských systém nie je pripravený na prácu s týmto typom detí. 366 00:29:27,700 --> 00:29:31,620 V školskom systéme existuje metodológia práce, 367 00:29:31,820 --> 00:29:35,580 a pokiaľ do tejto metodológie nezapadáš, 368 00:29:35,620 --> 00:29:39,060 potom si ty problémom, takto my rozmýšľame. 369 00:29:39,300 --> 00:29:43,140 Takže, súčasná škola by si mala odznova premyslieť 370 00:29:43,500 --> 00:29:50,620 aké metódy práce použiť, aby sa školy stali miestom pre každé dieťa. 371 00:29:50,900 --> 00:29:52,980 Nie iba pre deti, ktoré 372 00:29:52,980 --> 00:29:55,820 majú oficiálny jazyk ako ich materinský. 373 00:29:55,980 --> 00:30:00,420 Na záver by som rád povedal, že tieto typy psycholingvistických testov 374 00:30:00,420 --> 00:30:05,380 a tento typ psycholingvistického výskumu by mal byť 375 00:30:06,100 --> 00:30:09,700 častejší, tak aby učitelia, psychológovia, pedagógovia, 376 00:30:09,740 --> 00:30:12,660 vedeli viac o týchto problémoch. 377 00:30:12,900 --> 00:30:18,020 Inak hrozí, že rómske deti budú neustále obviňované z mentálnej retardácie. 378 00:30:18,260 --> 00:30:21,060 Často sa v našich spoločnostiach 379 00:30:21,260 --> 00:30:25,860 chudoba Rómov a rómskych detí 380 00:30:25,860 --> 00:30:30,380 stavia na jednu úroveň s ich IQ. 381 00:30:30,380 --> 00:30:34,540 Ak ste chudobní, máte nižšie IQ. 382 00:30:34,780 --> 00:30:37,860 Chudoba neznamená, že ste hlúpi, 383 00:30:38,140 --> 00:30:39,860 alebo mentálne retardovaní. 384 00:30:39,860 --> 00:30:44,180 Chudoba charakterizuje iba váš sociálny status, 385 00:30:44,300 --> 00:30:46,900 ekonomický status rodiny, 386 00:30:46,900 --> 00:30:50,140 nie intelektuálny vývoj vášho dieťaťa. 387 00:30:50,140 --> 00:30:53,180 Okay, myslím, že tuto by sme mali skončiť. 388 00:30:53,180 --> 00:30:56,580 Rozprával som už okolo 45 minút. 389 00:30:56,660 --> 00:31:02,580 Rád by som tu ukázal dve knihy, samozrejme, sú v bulharskom jazyku. 390 00:31:02,820 --> 00:31:05,620 Jedna z nich je Psycholingvistický prístup 391 00:31:05,860 --> 00:31:10,420 k výchove a vzdelávaniu rómskych detí v ich materinskom jazyku, v rómčine. 392 00:31:10,620 --> 00:31:17,860 A tá druhá je Socio-kognitívne faktory 393 00:31:18,100 --> 00:31:22,780 gramotnosti rómskych detí v ich druhom jazyku 394 00:31:22,860 --> 00:31:25,820 v podmienkach multilingvalizmu, 395 00:31:26,340 --> 00:31:29,540 a v podmienkach multilingvalizmu. 396 00:31:29,620 --> 00:31:34,300 Je to komparatívna štúdia o rómskych deťoch na Slovensku a v Bulharsku. 397 00:31:34,860 --> 00:31:37,540 Ďakujem veľmi pekne za vašu pozornosť.