Novinky Štátnej vedeckej knižnice Prešov Novinky Štátnej vedeckej knižnice Prešov sk-sk Roland Horváth /video/roland-horvath <p>Bc. Roland Horváth, Dis.art sa narodil v Rimavskej Sobote. Pochádza z hudobníckej rodiny. Hrá na dychové nástroje. Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa získal na Hudobnej a umeleckej akadémii Jána Albrechta v Banskej Štiavnici. Od roku 2019 je riaditeľom Základnej umeleckej školy v obci Jesenské. Ako muzikant začal svoju kariéru v Maďarsku, kde hral vo viacerých kapelách a s viacerými významnými primášmi. Po návrate na Slovensko pôsobil v divadle Romathan v Košiciach. S kapelou Sendreiovci nahral hudbu do filmu Sherlock Holmes - Hra tieňov, ktorý bol uvedený v roku 2012. Ako klarinetista na Slovensku pôsobí vo viacerých cimbalových kapelách, spolupracuje s rodinnou kapelou Júliusa Bandyho z Prešova.</p> Thu, 23 May 2024 07:46:28 +0200 Video Štístko 6. /artefakty/stistko-6 <p>Miloš Rác je rómsky maliar a sochár. Vzťah k umeleckému modelovaniu zo sochárskej hliny sa u neho začal prejavovať počas vojenskej základnej služby, kde vznikli jeho prvé diela, ktorými boli rozprávkové postavičky. K tvorbe sa vrátil opäť po 20 rokoch. V maľbách sa venuje hlavne abstrakcii, jeho obrazy sú plné farieb, ktoré sú podľa neho príznačné pre Rómov. Žije a tvorí v Považskej Bystrici, jeho prvá výstava sa konala v MG ART GALÉRII v Považskej Bystrici v roku 2015. Vystavoval v rómskych múzeách v Martine a v Brne. V roku 2016 získal ocenenie Roma Spirit v kategórii Kultúra. V roku 2023 vytvoril pre ocenenie Roma Spirit sochu, ktorú získavajú laureáti.<br /> Prezentovaný obraz má názov Štístko 6. Dielo je maľba (akryl a olej) na plátne. Obraz nie je rámovaný, je signovaný podpisom autora. Rozmer obrazu je 120 cm x 120 cm.</p> Tue, 21 May 2024 13:10:11 +0200 Artifact Čas na stretnutie 1. /artefakty/cas-na-stretnutie-1 <p>Miloš Rác je rómsky maliar a sochár. Vzťah k umeleckému modelovaniu zo sochárskej hliny sa u neho začal prejavovať počas vojenskej základnej služby, kde vznikli jeho prvé diela, ktorými boli rozprávkové postavičky. K tvorbe sa vrátil opäť po 20 rokoch. V maľbách sa venuje hlavne abstrakcii, jeho obrazy sú plné farieb, ktoré sú podľa neho príznačné pre Rómov. Žije a tvorí v Považskej Bystrici, jeho prvá výstava sa konala v MG ART GALÉRII v Považskej Bystrici v roku 2015. Vystavoval v rómskych múzeách v Martine a v Brne. V roku 2016 získal ocenenie Roma Spirit v kategórii Kultúra. V roku 2023 vytvoril pre ocenenie Roma Spirit sochu, ktorú získavajú laureáti.<br /> Prezentovaný obraz má názov Čas na stretnutie 1. Dielo je maľba (olej) na plátne. Obraz nie je rámovaný, je signovaný podpisom autora. Rozmer obrazu je 120 cm x 120 cm.</p> Tue, 21 May 2024 12:33:13 +0200 Artifact V čase 1. /artefakty/v-case-1 <p>Miloš Rác je rómsky maliar a sochár. Vzťah k umeleckému modelovaniu zo sochárskej hliny sa u neho začal prejavovať počas vojenskej základnej služby, kde vznikli jeho prvé diela, ktorými boli rozprávkové postavičky. K tvorbe sa vrátil opäť po 20 rokoch. V maľbách sa venuje hlavne abstrakcii, jeho obrazy sú plné farieb, ktoré sú podľa neho príznačné pre Rómov. Žije a tvorí v Považskej Bystrici, jeho prvá výstava sa konala v MG ART GALÉRII v Považskej Bystrici v roku 2015. Vystavoval v rómskych múzeách v Martine a v Brne. V roku 2016 získal ocenenie Roma Spirit v kategórii Kultúra. V roku 2023 vytvoril pre ocenenie Roma Spirit sochu, ktorú získavajú laureáti.<br /> Prezentovaný obraz má názov V čase 1. Dielo je maľba (olej) na plátne. Obraz nie je rámovaný, je signovaný podpisom autora. Rozmer obrazu je 60 cm x 60 cm.</p> Tue, 21 May 2024 11:14:07 +0200 Artifact Štístko 4 /artefakty/stistko-4 <p>Miloš Rác je rómsky maliar a sochár. Vzťah k umeleckému modelovaniu zo sochárskej hliny sa u neho začal prejavovať počas vojenskej základnej služby, kde vznikli jeho prvé diela, ktorými boli rozprávkové postavičky. K tvorbe sa vrátil opäť po 20 rokoch. V maľbách sa venuje hlavne abstrakcii, jeho obrazy sú plné farieb, ktoré sú podľa neho príznačné pre Rómov. Žije a tvorí v Považskej Bystrici, jeho prvá výstava sa konala v MG ART GALÉRII v Považskej Bystrici v roku 2015. Vystavoval v rómskych múzeách v Martine a v Brne. V roku 2016 získal ocenenie Roma Spirit v kategórii Kultúra. V roku 2023 vytvoril pre ocenenie Roma Spirit sochu, ktorú získavajú laureáti.</p> Mon, 20 May 2024 14:45:44 +0200 Artifact Čarovný 1. /artefakty/carovny-1 <p>Miloš Rác je rómsky maliar a sochár. Vzťah k umeleckému modelovaniu zo sochárskej hliny sa u neho začal prejavovať počas vojenskej základnej služby, kde vznikli jeho prvé diela, ktorými boli rozprávkové postavičky. K tvorbe sa vrátil opäť po 20 rokoch. V maľbách sa venuje hlavne abstrakcii, jeho obrazy sú plné farieb, ktoré sú podľa neho príznačné pre Rómov. Žije a tvorí v Považskej Bystrici, jeho prvá výstava sa konala v MG ART GALÉRII v Považskej Bystrici v roku 2015. Vystavoval v rómskych múzeách v Martine a v Brne. V roku 2016 získal ocenenie Roma Spirit v kategórii Kultúra. V roku 2023 vytvoril pre ocenenie Roma Spirit sochu, ktorú získavajú laureáti.<br /> Prezentovaný obraz má názov Čarovný 1. Dielo je maľba (akryl a olej) na plátne. Obraz nie je rámovaný, je signovaný podpisom autora. Rozmer obrazu je 120 cm x 100 cm.</p> Mon, 20 May 2024 12:22:00 +0200 Artifact Ďaleko od zeme 7. /artefakty/daleko-od-zeme-7 <p>Miloš Rác je rómsky maliar a sochár. Vzťah k umeleckému modelovaniu zo sochárskej hliny sa u neho začal prejavovať počas vojenskej základnej služby, kde vznikli jeho prvé diela, ktorými boli rozprávkové postavičky. K tvorbe sa vrátil opäť po 20 rokoch. V maľbách sa venuje hlavne abstrakcii, jeho obrazy sú plné farieb, ktoré sú podľa neho príznačné pre Rómov. Žije a tvorí v Považskej Bystrici, jeho prvá výstava sa konala v MG ART GALÉRII v Považskej Bystrici v roku 2015. Vystavoval v rómskych múzeách v Martine a v Brne. V roku 2016 získal ocenenie Roma Spirit v kategórii Kultúra. V roku 2023 vytvoril pre ocenenie Roma Spirit sochu, ktorú získavajú laureáti.<br /> Prezentovaný obraz má názov Ďaleko od zeme 7. Dielo je maľba (akryl a olej) na plátne. Obraz nie je rámovaný, je signovaný podpisom autora. Rozmer obrazu je 120 cm x 120 cm.</p> Mon, 20 May 2024 09:33:35 +0200 Artifact B.A. Barbora Bešenejová: Ako bojujeme proti nenávistným prejavom voči Rómom na sociálnych sieťach. /video/ba-barbora-besenejova-ako-bojujeme-proti-nenavistnym-prejavom-voci-romom-na-socialnych-sietach <p>Štvrtý ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 7. – 8.12.2023 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.<br /> Autorka prezentuje prácu organizácie Fórum pre ľudské práva s fokusom na projekt ROMANtici.</p> Fri, 17 May 2024 17:49:01 +0200 Video Cez fantáziu 2. /artefakty/cez-fantaziu-2 <p>Miloš Rác je rómsky maliar a sochár. Vzťah k umeleckému modelovaniu zo sochárskej hliny sa u neho začal prejavovať počas vojenskej základnej služby, kde vznikli jeho prvé diela, ktorými boli rozprávkové postavičky. K tvorbe sa vrátil opäť po 20 rokoch. V maľbách sa venuje hlavne abstrakcii, jeho obrazy sú plné farieb, ktoré sú podľa neho príznačné pre Rómov. Žije a tvorí v Považskej Bystrici, jeho prvá výstava sa konala v MG ART GALÉRII v Považskej Bystrici v roku 2015. Vystavoval v rómskych múzeách v Martine a v Brne. V roku 2016 získal ocenenie Roma Spirit v kategórii Kultúra. V roku 2023 vytvoril pre ocenenie Roma Spirit sochu, ktorú získavajú laureáti.<br /> Prezentovaný obraz má názov Cez fantáziu 2. Dielo je maľba (akryl a olej) na plátne. Obraz nie je rámovaný, je signovaný podpisom autora. Rozmer obrazu je 150x50cm.</p> Fri, 17 May 2024 11:53:16 +0200 Artifact Dáma 1. /artefakty/dama-1 <p>Miloš Rác je rómsky maliar a sochár. Vzťah k umeleckému modelovaniu zo sochárskej hliny sa u neho začal prejavovať počas vojenskej základnej služby, kde vznikli jeho prvé diela, ktorými boli rozprávkové postavičky. K tvorbe sa vrátil opäť po 20 rokoch. V maľbách sa venuje hlavne abstrakcii, jeho obrazy sú plné farieb, ktoré sú podľa neho príznačné pre Rómov. Žije a tvorí v Považskej Bystrici, jeho prvá výstava sa konala v MG ART GALÉRII v Považskej Bystrici v roku 2015. Vystavoval v rómskych múzeách v Martine a v Brne. V roku 2016 získal ocenenie Roma Spirit v kategórii Kultúra. V roku 2023 vytvoril pre ocenenie Roma Spirit sochu, ktorú získavajú laureáti.<br /> Prezentovaný obraz má názov Dáma 1. Dielo je maľba (akryl a olej) na plátne. Obraz nie je rámovaný, je signovaný podpisom autora. Rozmer obrazu je 120x120cm.</p> Fri, 17 May 2024 11:37:06 +0200 Artifact Ďaleko 4. /artefakty/daleko-4 <p>Miloš Rác je rómsky maliar a sochár. Vzťah k umeleckému modelovaniu zo sochárskej hliny sa u neho začal prejavovať počas vojenskej základnej služby, kde vznikli jeho prvé diela, ktorými boli rozprávkové postavičky. K tvorbe sa vrátil opäť po 20 rokoch. V maľbách sa venuje hlavne abstrakcii, jeho obrazy sú plné farieb, ktoré sú podľa neho príznačné pre Rómov. Žije a tvorí v Považskej Bystrici, jeho prvá výstava sa konala v MG ART GALÉRII v Považskej Bystrici v roku 2015. Vystavoval v rómskych múzeách v Martine a v Brne. V roku 2016 získal ocenenie Roma Spirit v kategórii Kultúra. V roku 2023 vytvoril pre ocenenie Roma Spirit sochu, ktorú získavajú laureáti.<br /> Prezentovaný obraz má názov Ďaleko 4. Dielo je maľba (olej) na plátne. Obraz nie je rámovaný, je signovaný podpisom autora. Rozmer obrazu je 40 cm x 30 cm.</p> Fri, 17 May 2024 10:58:48 +0200 Artifact Štístko 3. /artefakty/stistko-3 <p>Miloš Rác je rómsky maliar a sochár. Vzťah k umeleckému modelovaniu zo sochárskej hliny sa u neho začal prejavovať počas vojenskej základnej služby, kde vznikli jeho prvé diela, ktorými boli rozprávkové postavičky. K tvorbe sa vrátil opäť po 20 rokoch. V maľbách sa venuje hlavne abstrakcii, jeho obrazy sú plné farieb, ktoré sú podľa neho príznačné pre Rómov. Žije a tvorí v Považskej Bystrici, jeho prvá výstava sa konala v MG ART GALÉRII v Považskej Bystrici v roku 2015. Vystavoval v rómskych múzeách v Martine a v Brne. V roku 2016 získal ocenenie Roma Spirit v kategórii Kultúra. V roku 2023 vytvoril pre ocenenie Roma Spirit sochu, ktorú získavajú laureáti.<br /> Prezentovaný obraz má názov Štístko 3. Dielo je maľba (akryl a olej) na plátne. Obraz nie je rámovaný, je signovaný podpisom autora. Rozmer obrazu je 120 cm x 120 cm.</p> Fri, 17 May 2024 10:47:20 +0200 Artifact Čas na sny 3. /artefakty/cas-na-sny-3 <p>Miloš Rác je rómsky maliar a sochár. Vzťah k umeleckému modelovaniu zo sochárskej hliny sa u neho začal prejavovať počas vojenskej základnej služby kde vznikli jeho prvé diela, ktorými boli rozprávkové postavičky. K tvorbe sa vrátil opäť po 20 rokoch. V maľbách sa venuje hlavne abstrakcii, jeho obrazy sú plné farieb, ktoré sú podľa neho príznačné pre Rómov. Žije a tvorí v Považskej Bystrici, jeho prvá výstava sa konala v MG ART GALÉRII v Považskej Bystrici v roku 2015. Vystavoval v rómskych múzeách v Martine a v Brne. V roku 2016 získal ocenenie Roma Spirit v kategórii Kultúra. V roku 2023 vytvoril pre ocenenie Roma Spirit sochu, ktorú získavajú laureáti.<br /> Prezentovaný obraz má názov Čas na sny 3. Dielo je maľba (akryl a olej) na plátne. Obraz nie je rámovaný, je signovaný podpisom autora. Rozmer obrazu je 100 cm x 70 cm.</p> Fri, 17 May 2024 10:38:53 +0200 Artifact dr. habil. Cserti Csapó Tibor PhD., mimoriadny profesor: Situácia vzdelávania rómskej menšiny v Maďarsku – príležitosti, prekážky /video/dr-habil-cserti-csapo-tibor-phd-mimoriadny-profesor-situacia-vzdelavania-romskej-mensiny-v-madarsku-prilezitosti-prekazky <p>Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.<br /> Autor prezentuje rámec vzdelávania národnostných menšín v Maďarsku od roku 1990.</p> Tue, 14 May 2024 14:41:01 +0200 Video Bc. Dominika Badžová, DisArt. : Archív Otvorenej spoločnosti. Rozmanitosť Rómov v zbierkach Rádia Slobodná Európa. Analýza diskurzov o ľudských právach a ich obrazu v audiovizuálnych materiáloch /video/bc-dominika-badzova-disart-archiv-otvorenej-spolocnosti-rozmanitost-romov-v-zbierkach-radia-slobodna-europa-analyza-diskurzov-o-ludskych-pravach-a-ich-obrazu-v-audiovizualnych-materialoch <p>Štvrtý ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 7. – 8.12.2023 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.<br /> Autorka sa v príspevku zaoberá oblasťou ľudských práv v dobe štátneho socializmu a následnej post-socialistickej transformácie.</p> Fri, 03 May 2024 16:38:01 +0200 Video Erika Godlová: Preklad - veda, umenie aj remeslo /video/erika-godlova-preklad-veda-umenie-aj-remeslo <p>Štvrtý ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 7. – 8.12.2023 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.<br /> Autorka prezentuje preklad, stručnú históriu a komplexnosť procesu.</p> Fri, 03 May 2024 10:14:01 +0200 Video Mgr. Martin Gális : Poznámky k online slovensko-rómskemu a rómsko-slovenskému slovníku /video/mgr-martin-galis-poznamky-k-online-slovensko-romskemu-a-romsko-slovenskemu-slovniku <p>Štvrtý ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 7. – 8.12.2023 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.<br /> Autor prezentuje prácu na projekte online slovníka rómskeho jazyka.</p> Thu, 02 May 2024 16:53:01 +0200 Video Bc. Iveta Kokyová: Poznámky k online slovensko-rómskemu a rómsko-slovenskému slovníku /video/bc-iveta-kokyova-poznamky-k-online-slovensko-romskemu-a-romsko-slovenskemu-slovniku <p>Štvrtý ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 7. – 8.12.2023 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.<br /> Autorka prezentuje prácu na projekte online slovníka rómskeho jazyka.</p> Thu, 02 May 2024 15:44:57 +0200 Video Mgr. Martina Horňáková: Poznámky k online slovensko-rómskemu a rómsko-slovenskému slovníku /video/mgr-martina-hornakova-poznamky-k-online-slovensko-romskemu-a-romsko-slovenskemu-slovniku <p>Štvrtý ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 7. – 8.12.2023 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.<br /> Autorka podala informáciu o práci na projekte online slovníka rómskeho jazyka.</p> Thu, 02 May 2024 14:10:01 +0200 Video Mgr. Jana Gáborová Kroková: Medzi riadkami literárnej tvorby Rómov v Romano nevo ľil od roku 1991 až po súčasnosť /video/mgr-jana-gaborova-krokova-medzi-riadkami-literarnej-tvorby-romov-v-romano-nevo-lil-od-roku-1991-az-po-sucasnost <p>Štvrtý ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 7. – 8.12.2023 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Autorka sa v príspevku zameriava na literárnu tvorbu rómskych spisovateľov v Romano nevo ľil.</p> Fri, 26 Apr 2024 07:42:01 +0200 Video Dr. Szilvia Lakatos: Rómsky jazyk v Maďarsku /video/dr-szilvia-lakatos-romsky-jazyk-v-madarsku <p>Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Autorka sa v príspevku venuje analýze rómskeho jazyka z lingvistického uhla pohľadu v komparácii s jeho aplikačnou úrovňou v edukačnom procese.</p> Thu, 25 Apr 2024 10:50:04 +0200 Video PaedDr. Alena Vrábľová: Špecifiká psychickej záťaže učiteliek materských škôl pri práci s deťmi z marginalizovaných rómskych komunít /video/paeddr-alena-vrablova-specifika-psychickej-zataze-uciteliek-materskych-skol-pri-praci-s-detmi-z-marginalizovanych-romskych-komunit <p>Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Autorka sa v príspevku zameriava na výsledky prieskumu, v ktorých identifikovala faktory psychickej záťaže učiteliek v materských školách.</p> Wed, 24 Apr 2024 14:57:01 +0200 Video Mgr. Lenka Goroľová: Pedagogické aspekty kreovania inkluzívneho prostredia materských a základných škôl /video/mgr-lenka-gorolova-pedagogicke-aspekty-kreovania-inkluzivneho-prostredia-materskych-a-zakladnych-sko <p>Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.<br /> Autorka sa v príspevku venuje problematike inkluzívneho vzdelávania v materských a základných školách na Slovensku.</p> Wed, 24 Apr 2024 12:56:20 +0200 Video Bc. Petra Kurutzová: UPre ženy /video/bc-petra-kurutzova-upre-zeny <p>Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov.&nbsp; Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.<br /> Autorka sa v príspevku venuje programu rozvoja a zvyšovania zamestnateľnosti žien z marginalizovaných rómskych komunít.</p> Tue, 23 Apr 2024 17:24:01 +0200 Video Vladimír Slávik /video/vladimir-slavik <p>Pochádza z Banskej Bystrice. K hudbe ho viedol jeho starý otec, ktorý bol harmonikár a milovník rómskej hudby. Aj on sám má vášeň pre rómsku hudbu, ktorá je jeho najobľúbenejšou. Hrá s kapelami z Horehronia – Pokošovci, Haviarovci, Gábrišovci.<br /> Vyštudoval cimbal na Základnej umeleckej škole v Banskej Bystrici. Účinkuje vo viacerých folklórnych skupinách. V súčasnosti študuje na Jesseniovej Lekárskej fakulte v Martine Univerzity Komenského.<br /> Rómska ľudová hudba je podľa neho oproti tej slovenskej viac o temperamente, cite pre hudbu a harmóniu.</p> Mon, 22 Apr 2024 09:41:31 +0200 Video M.A. Sofia Zahova, PhD.: Mýty, mylné predstavy a historické fakty o rómskej literatúre /video/ma-sofia-zahova-phd-myty-mylne-predstavy-a-historicke-fakty-o-romskej-literature <p>Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.<br /> Autorka príspevku je vedeckou pracovníčkou na Islandskej univerzite v Reykjavíku.</p> Mon, 22 Apr 2024 09:24:13 +0200 Video M.A. Kimmo Granqvist, PhD.: Rómska jazykoveda vo Fínsku - najnovší vývoj /video/ma-kimmo-granqvist-phd-romska-jazykoveda-vo-finsku-najnovsi-vyvoj <p>Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov.&nbsp; Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.<br /> Autor príspevku pôsobí na Univerzite v Helsinkách, odbor fínskych, ugrofínskych a škandinávskych štúdií.</p> Mon, 22 Apr 2024 09:22:53 +0200 Video Alexander Daško /video/alexander-dasko <p>Alexander Daško sa narodil v osade v Čiernom Balogu ako najmladší z 13 detí. Ako sám hovorí, vstupenkou do sveta sa mu stala hudba, ktorej sa venuje vďaka cieľavedomosti rodičov od mala. Dnes nie len na Slovensku známy muzikant má sám tri deti, svoju kapelu. Jeho manželka je Ruska a tak je rodina multikultúrna a hovorí sa v nej po rómsky, slovensky, rusky či anglicky. On sám ukončil konzervatórium v Žiline, neskôr absolvoval štúdium na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela. V Banskej Bystrici vyše 15 rokov organizuje podujatie - festival Cigánsky oheň a má vlastnú hudobnú školu pre talentované rómske i nerómske deti.</p> Mon, 22 Apr 2024 07:35:52 +0200 Video Michal Mižigár /video/michal-mizigar <p>Michal "Mižu" Mižigár je potomok rómskej rodiny zo Slovenska, ktorá sa po 2. svetovej vojne z obcí horného Spiša presídlila do Čiech. Maturitu získal na Obchodnej akadémii v Písku, v štúdiu pokračoval na Karlovej univerzite v Prahe na Filozofickej fakulte, kde v odbore romistika dosiahol titul bakalára. V súčasnosti študuje na Stredoeurópskej univerzite (predtým v Budapešti, Maďarsko, neskôr vo Viedni, Rakúsko) na magisterskom stupni, v odbore komparatívna história. V dobe vzniku rozhovoru pôsobil vo Veľkej Británii v tíme projektu Roma of Great Abilities, kde pracoval s učiteľmi rómskych detí pochádzajúcich z Čiech a Slovenska. Rozhovor je prierezom jeho doterajšieho života, pôsobenia a poznatkov.</p> Tue, 16 Apr 2024 07:34:30 +0200 Video Živá kniha - Gitana - Adriana Drafiová /video/ziva-kniha-gitana-adriana-drafiova <p>Formát živej knihy predstavuje známu rómsku speváčku Adrianu Drafiovú, ktorá vystupuje pod umeleckým menom Gitana. Záznam vznikol v novembri 2021 a odvysielala ho RTVS v exkluzívnej premiére. Z dramaturgického hľadiska je Gitana prezentovaná ako "živá kniha", ktorá divákovi rozpráva svoj životný príbeh v oblasti hudby, ale aj o hudbe ako rodinnej tradícii. V zázname interpretuje tradičné rómske a maďarské piesne v sprievode rodinnej cimbalovej kapely Ďusi Band z Prešova.<br /> Veľký hudobný talent zdedila po svojom otcovi a praotcovi, ktorí boli vyhľadávanými rómskymi muzikantmi. V tvorbe ju inšpirovali speváčky ako Whitney Houston, Mariah Carey, či Barbra Streisand. V sedemnástich rokoch prišla prvá ponuka vystupovať v zahraničí. Začalo to vo Švajčiarsku a postupne ako speváčka precestovala veľkú časť Európy. Spievala napríklad aj pred celebritami svetového formátu, ako Tina Turner, Claudia Schiffer, David Copperfield či Boris Becker. V Maďarsku vystupovala so známym spevákom Jozefom Szabom a o čosi neskôr začala jej dlhodobá spolupráca so zoskupením Kmeťoband.<br /> Neskôr sa začala vo svojej tvorbe viac venovať novému štýlu - elektro swingu a gypsy swingu, s podporou jej hudobného producenta Slava Soloviča. Medzi jej ďalšie hudobné úspechy patrí naspievanie titulnej piesne v slovenčine k animovanej rozprávke Láva z produkcie filmového štúdia Disney. Pieseň je duet so spevákom kapely Korben Dallas Jurajom Benetinom.<br /> Účinkuje sólovo, alebo s kapelou.<br /> Videozáznam bol dokumentovaný 19.11.2021 v Prešove v centre nezávislej kultúry Wave na Hlavnej ulici. Adriana Drafiová - Gitana - spev, Július Bandy - cimbal, Samuel Bandy - husle, Roland Horváth - klarinet, saxofón, Kristián Bandy - viola, Július Bandy, ml. - kontrabas, text: Eduard Čonka.</p> Fri, 12 Apr 2024 09:14:15 +0200 Video Živá kniha - Ľudová hudba Júliusa Žigu /video/ziva-kniha-ludova-hudba-juliusa-zigu <p>Formát živej knihy predstavuje známu rómsku kapelu Žigovci z Gelnice. Záznam vznikol v decembri 2021 a je vytvorený pre účely televízneho vysielania RTVS. Z dramaturgického hľadiska je ako "živá kniha" prezentovaný zakladateľ kapely Július Žiga, ktorý divákovi rozpráva svoj životný príbeh a príbeh kapely v oblasti hudby, ale aj o hudbe ako rodinnej tradícii.<br /> Základom kapely je rodina Žigovcov z Gelnice: otec Július, dcéra Bohdana a syn Filip. Hosťujúcimi členmi sú Vladimír Plachetka, Kristián Bandy a Július Bandy. Všetci sú absolventi konzervatória, hudobnej produkcii sa venujú profesionálne. Bohdana Žigová a Filip Žiga boli štipendistami organizácie Divé maky.<br /> Pieseň Ajsi terňi džuvľi (Taká mladá žena) patrí medzi pomalé žiaľne piesne.</p> <p>Nástrojové obsadenie: Július Žiga - kontrabas, Bohdana Žigová - violončelo, spev, Filip Žiga - husle, Július Bandy - cimbal, Kristián Bandy - viola,&nbsp; Vladimír Plachetka - akordeón.<br /> Záznam&nbsp; bol vytvorený 11.12.2021, v Centre nezávislej kultúry Wave v Prešove.&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;</p> Fri, 12 Apr 2024 07:47:02 +0200 Video PhDr. Tomáš Sivák, PhD.: Obete obchodovania s ľuďmi /video/phdr-tomas-sivak-phd-obete-obchodovania-s-ludmi <p>Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.<br /> Autor príspevku pôsobí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR.</p> Wed, 10 Apr 2024 14:42:01 +0200 Video Petr Torák - Život vo Veľkej Británii /video/petr-torak-zivot-vo-velkej-britanii <p>Petr Torák pochádza z Českej republiky, odkiaľ v roku 1999, po sérii rasovo motivovaných útokov, s celou rodinou emigroval do Veľkej Británie. Stal sa členom miestnej polície a venoval sa aj témam ako je moderné otroctvo. V roku 2015 získal Rad Britského Impéria za jeho oddanú prácu s rómskymi komunitami v Peterborough. Po odchode z radov polície sa naplno venuje komunitnej a charitatívnej práci a zároveň pôsobí aj ako honorárny konzul Čerskej republiky v Peterborough.<br /> V druhej časti z trojice spomienkových rozprávaní si Torák spomína na príchod do Veľkej Británie, kde hneď po príchode požiadali o azyl, opisuje udalosti, ktoré nasledovali a ich postupné začleňovanie do spoločnosti. Spomína na svoje prvé pracovné skúsenosti až po nástup k britskej polícii, kde popri práci vyštudoval aj vysokú školu. Opisuje svoje aktivity, ktoré viedli k tomu, že získal Rad britského Impéria.</p> Wed, 10 Apr 2024 07:19:22 +0200 Video Petr Torák - Komunitná práca /video/petr-torak-komunitna-praca <p>Petr Torák pochádza z Českej republiky, odkiaľ v roku 1999, po sérii rasovo motivovaných útokov, s celou rodinou emigroval do Veľkej Británie. Stal sa členom miestnej polície a venoval sa aj témam ako je moderné otroctvo. V roku 2015 získal Rad Britského Impéria za jeho oddanú prácu s rómskymi komunitami v Peterborough. Po odchode z radov polície sa naplno venuje komunitnej a charitatívnej práci a zároveň pôsobí aj ako honorárny konzul Českej republiky v Peterborough.<br /> V poslednej tretej časti zo série spomienkových rozprávaní Torák rozpráva o jeho rozhodnutí odísť z polície a venovať sa naplno komunitnej práci. Rozoberá rôzne aspekty pomoci ľuďom, dôležitosť práce s deťmi a mládežou, školami, porovnáva vzdelávací systém v Českej republike a vo Veľkej Británii. Hovorí o tom, ako sa stal honorárnym konzulom Českej republiky v Peterborough a o svojich plánoch a víziách do budúcna.</p> Wed, 10 Apr 2024 07:15:27 +0200 Video Petr Torák - Život v Českej republike /video/petr-torak-zivot-v-ceskej-republike <p>Petr Torák pochádza z Českej republiky, odkiaľ v roku 1999, po sérii rasovo motivovaných útokov, s celou rodinou emigroval do Veľkej Británie. Stal sa členom miestnej polície a venoval sa aj témam ako je moderné otroctvo. V roku 2015 získal Rad Britského Impéria za jeho oddanú prácu s rómskymi komunitami v Peterborough. Po odchode z radov polície sa naplno venuje komunitnej a charitatívnej práci a zároveň pôsobí aj ako honorárny konzul Českej republiky v Peterborough.<br /> V prvej časti z trojice spomienkových rozprávaní si Torák spomína na svoju rodinu a detstvo v Českej republike, na školské roky a na udalosti, ktoré predchádzali emigrácii jeho rodiny do Veľkej Británie.</p> Tue, 09 Apr 2024 07:28:18 +0200 Video Mgr. Klára Kohoutová, PhD.: Komunisti mi zobrali husle a dali mi krompáč. Demokracia mi zobrala aj ten krompáč. /video/mgr-klara-kohoutova-phd-komunisti-mi-zobrali-husle-a-dali-mi-krompac-demokracia-mi-zobrala-aj-ten-krompac <p>Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov.&nbsp; Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.<br /> Autorka príspevku pôsobí v Slovenskej akadémii vied, Centrum spoločenských a psychologických vied.</p> Mon, 08 Apr 2024 09:36:01 +0200 Video Mgr. Alexander Mušinka, Ph.D.: Niekoľko poznámok k tvorbe databáz o životných podmienkach Rómov na Slovensku /video/mgr-alexander-musinka-phd-niekolko-poznamok-k-tvorbe-databaz-o-zivotnych-podmienkach-romov-na-slovensku <p>Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.<br /> Autor príspevku pôsobí v Ústave rómskych štúdií, ktoré je súčasťou Centra jazykov a kultúr národnostných menšín Prešovskej univerzity v Prešove.</p> Thu, 04 Apr 2024 21:08:01 +0200 Video Ing. Peter Sivák, PhD. : Výskumná činnosť v oblasti kultúrno-spoločenského života Rómov na Luníku IX. za obdobie 30-ročnej histórie vzniku Slovenskej republiky /video/ing-peter-sivak-phd-vyskumna-cinnost-v-oblasti-kulturno-spolocenskeho-zivota-romov-na-luniku-ix-za-obdobie-30-rocnej-historie-vzniku-slovenskej-republiky <p>Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.<br /> Autor príspevku pôsobí na Technickej univerzite v Košiciach. Príspevok odznel 7.12.2023.</p> Thu, 04 Apr 2024 14:37:01 +0200 Video Mgr. Patrícia Fogelová, PhD., Veronika Szeghy-Gayer, PhD.: Ako skúmať rómsky holokaust na území južného Slovenska? Prípadová štúdia o Košiciach /video/mgr-patricia-fogelova-phd-veronika-szeghy-gayer-phd-ako-skumat-romsky-holokaust-na-uzemi-juzneho-slovenska-pripadova-studia-o-kosiciach <p>Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.<br /> Mgr. Patrícia Fogelová, PhD. je vysokoškolská pedagogička, ktorá pôsobí na Katedre histórie Filozofickej fakulty Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach. &nbsp;<br /> Veronika Szeghy-Gayer, PhD. je samostatná vedecká pracovníčka Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied.<br /> Príspevok odznel 7.12.2023.</p> Thu, 04 Apr 2024 12:57:01 +0200 Video Mgr. Lucia Segľová Mušinková, PhD.: Niekoľko dokumentov k dejinám rómskej komunity v Mošovciach v 1. polovici 20. storočia /video/mgr-lucia-seglova-musinkova-phd-niekolko-dokumentov-k-dejinam-romskej-komunity-v-mosovciach-v-1-polovici-20-storocia <p>Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.<br /> Autorka príspevku pôsobí v Centre jazykov a kultúr národnostných menšín, Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Príspevok odznel 7.12.2023.</p> Thu, 04 Apr 2024 10:31:01 +0200 Video prof. PaedDr. Vladimír Klein, PhD., doc. PhDr. Viera Šilonová, PhD.: Sociálne znevýhodnené deti v materských školách – realizácia inkluzívnej diagnostiky a stimulácie /video/prof-paeddr-vladimir-klein-phd-doc-phdr-viera-silonova-phd-socialne-znevyhodnene-deti-v-materskych-skolach-realizacia-inkluzivnej-diagnostiky-a-stimulacie <p>Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov.&nbsp; Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.<br /> Autori príspevku sú príslušníkmi Katedry špeciálnej pedagogiky na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Vo svojom príspevku sa venujú metódam diagnostiky a stimulácie vývinu detí a implementácii inkluzívneho vzdelávania v materských školách na Slovensku.</p> Wed, 03 Apr 2024 18:48:01 +0200 Video Mgr. Denisa Fedáková, PhD. /video/mgr-denisa-fedakova-phd <p>Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.<br /> Mgr. Denisa Fedáková, PhD., riaditeľka centra Centra spoločenských a psychologických vied SAV, otvorila konferenciu a informovala o aktuálnych výskumných výstupoch a projektoch, ktoré vedie SAV. Video je záznamom jej príspevku zo dňa 7.12.2023.</p> Wed, 03 Apr 2024 13:52:49 +0200 Video prof. PhDr. Eduard Lukáč, PhD. - K vzdelávaniu negramotných Rómov v armáde v období 1. ČSR (1918 – 1938) /video/prof-phdr-eduard-lukac-phd-k-vzdelavaniu-negramotnych-romov-v-armade-v-obdobi-1-csr-1918-1938 <p>Organizátorom 4. ročníka konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií IV bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spoluorganizátormi boli Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Na pôde tejto univerzity sa konferencia konala v dňoch 7. a 8. decembra 2023 v piatich paneloch, v ktorých odznelo celkovo 23 príspevkov. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia.<br /> Autor pracuje v Ústave pedagogiky, andragogiky a psychológie na Fakulte humanitných a prírodných vied Prešovskej univerzity v Prešove. Príspevok bol zaznamenaný dňa 7.12.2023.</p> Wed, 03 Apr 2024 13:30:04 +0200 Video Ďusi Band Orchestra - C mol Hora Romanian /video/dusi-band-orchestra-c-mol-hora-romanian <p>Rodinná kapela Ďusi Band Orchestra pochádza z Prešova. Základ kapely tvorí otec Július Bandy so svojími tromi synmi. Do kapely prizývajú aj ďalších hudobníkov. Okrem inštrumentálnych skladieb interpretujú aj piesne s ľudovým a vlastným textom. Vydali zatiaľ 2 samostatné CD - Romaňi dzeka a Aven, mulatinas.<br /> V audiovizuálnej skladbe je prezentovaná skladba C mol Hora Romanian. V skladbe sa k rodinnej kapele pridal Roland Horváth (klarinet).<br /> Video vzniklo v rámci dokumentovania rodinných cimbalových kapiel v roku 2022.</p> Wed, 27 Mar 2024 12:15:01 +0100 Video Ďusi Band Orchestra - Zmes piesní: Maphir pal ma, čhajori / So me, Devla /video/dusi-band-orchestra-zmes-piesni-maphir-pal-ma-chajori-/-so-me-devla <p>Rodinnú cimbalovú kapelu Ďusi Band tvorí otec a jeho traja synovia, spolu s viacerými hosťujúcimi hudobníkmi. Speváčka Anita Haffnerová s kapelou naspievala piesne Maphir pal ma, čhajori / So me, Devla (Nechodievaj za mnou, dievča / Čo len, Bože). K základnej zostave sa v tejto piesni pridal Roland Horváth - klarinet a Jakub Haffner - harmonika, vokál.<br /> Video bolo zaznamenané v rámci interného projektu zameraného na dokumentovanie rodinných cimbalových kapiel, v Prešove v roku 2022.</p> Wed, 27 Mar 2024 08:19:13 +0100 Video Ďusi Band Orchestra - Kašate nekbareder špitaľa /video/dusi-band-orchestra-kasate-nekbareder-spitala <p>Rodinnú cimbalovú kapelu Ďusi Band tvorí otec a jeho traja synovia, spolu s viacerými hosťujúcimi hudobníkmi. Speváčka Anita Haffnerová s kapelou naspievala pieseň Kašate nekbareder špitaľa (Najväčšia nemocnica v Košiciach). K základnej zostave sa v tejto piesni pridal Roland Horváth - klarinet a Jakub Haffner - harmonika, vokál.<br /> Video bolo zaznamenané v rámci interného projektu zameraného na dokumentovanie rodinných cimbalových kapiel, v Prešove v roku 2022.</p> Tue, 26 Mar 2024 14:56:01 +0100 Video Ďusi Band Orchestra - Romaňi čhaj /video/dusi-band-orchestra-romani-chaj <p>Rodinnú cimbalovú kapelu Ďusi Band tvorí otec a jeho traja synovia, spolu s viacerými hosťujúcimi hudobníkmi. Speváčka Anita Haffnerová s kapelou naspievala pieseň Romaňi čhaj (Rómske dievča). K základnej zostave sa v tejto piesni pridal Roland Horváth - klarinet a Jakub Haffner - harmonika, vokál.<br /> Video bolo zaznamenané v rámci interného projektu zameraného na dokumentovanie rodinných cimbalových kapiel, v Prešove v roku 2022.</p> Tue, 26 Mar 2024 13:15:01 +0100 Video Ďusi Band Orchestra - Džava mange /video/dusi-band-dzava-mange <p>Rodinnú cimbalovú kapelu Ďusi Band tvorí otec a jeho traja synovia, spolu s viacerými hosťujúcimi hudobníkmi. Speváčka Anita Haffnerová s kapelou naspievala pieseň Džava mange (Odídem). K základnej zostave sa v tejto piesni pridal Roland Horváth - klarinet a Jakub Haffner - harmonika, vokál.<br /> Video bolo zaznamenané v rámci interného projektu zameraného na dokumentovanie rodinných cimbalových kapiel, v Prešove v roku 2022.</p> Tue, 26 Mar 2024 13:13:19 +0100 Video Ďusi Band Orchestra - Ara, more, khatar ma /video/dusi-band-orchestra-ara-more-khatar-ma <p>Rodinnú cimbalovú kapelu Ďusi Band tvorí otec a jeho traja synovia, spolu s viacerými hosťujúcimi hudobníkmi. Speváčka Anita Haffnerová s kapelou naspievala pieseň Ara, more, khatar ma (Preč odo mňa). K základnej zostave sa v tejto piesni pridal Roland Horváth - klarinet a Jakub Haffner - harmonika, vokál.<br /> Video bolo zaznamenané v rámci interného projektu zameraného na dokumentovanie rodinných cimbalových kapiel, v Prešove v roku 2022.</p> Tue, 26 Mar 2024 11:41:01 +0100 Video Ďusi Band Orchestra - Te me, mamo, adari džav /video/dusi-band-orchestra-te-me-mamo-adari-dzav <p>Rodinnú cimbalovú kapelu Ďusi Band tvorí otec a jeho traja synovia, spolu s viacerými hosťujúcimi hudobníkmi. Speváčka Anita Haffnerová s kapelou naspievala pieseň Te me, mamo, adari džav (Ak ja odtiaľ, mamka, odídem). K základnej zostave sa v tejto piesni pridal Roland Horváth - klarinet a Jakub Haffner - harmonika, vokál.<br /> Video bolo zaznamenané v rámci interného projektu zameraného na dokumentovanie rodinných cimbalových kapiel, v Prešove v roku 2022.</p> Mon, 25 Mar 2024 16:14:01 +0100 Video Živá kniha holokaust Ďusi band Schindlerov list /video/ziva-kniha-holokaust-dusi-band-schindlerov-list <p>Autorom skladby Mohol som urobiť viac je skladateľ John Williams. Skladba je súčasťou originálneho soundtracku filmu Schindlerov zoznam (1993) režiséra Stevena Spielberga, ktorý získal ocenenie Americkej filmovej akadémie Oscar aj za najlepšiu pôvodnú filmovú hudbu.<br /> Rodinnú kapelu s názvom Ďusi Band tvoria Július Bandy st. a jeho traja synovia Kristián, Július a najmladší Samuel. Cimbalová kapela z Prešova prezentuje tú najlepšiu tradíciu rómskych cimbalových zoskupení vysokým interpretačným umením svojich členov, ako aj rozsahom a žánrovým bohatstvom svojho repertoáru. Ten pozostáva z folklóru typicky rómskeho, ale aj slovenského a iných národov a národností, kapela hrá aj klasickú hudbu a nestratí sa ani v žánroch akým je džez, pop či filmové melódie. Skladba Mohol som urobiť viac v inštrumentálnej verzii bola zaznamenaná počas podujatia Živá kniha na tému Holokaust, v Prešove, 27.9.2018.<br /> Nástrojové obsadenie<br /> Husle (primáš) – Samuel Bandy<br /> Kontrabas – Július Bandy ml.<br /> Viola – Kristián Bandy<br /> Cimbal – Július Bandy st.</p> Wed, 20 Mar 2024 15:16:39 +0100 Video Dezider Horváth, Krásnohorské Podhradie /video/dezider-horvath-krasnohorske-podhradie <p>Dezider Horváth, vajda miestnej rómskej komunity v obci Krásnohorské Podhradie, rozpráva o obci, o osade a jej vzniku, o miestnej rómskej komunite ako aj o svojej osobnej a rodinnej histórii. Dezider Horváth je pamätníkom mnohých historických udalostí, hovorí aj o rokoch, kedy bol aktívny v oblasti rómskej národnostnej politiky a miestneho občianskeho aktivizmu.</p> Wed, 20 Mar 2024 13:34:01 +0100 Video Laci Nitra - Aďes aba me maťuvav /video/laci-nitra-ades-aba-me-matuvav <p>Pieseň „Aďes aba me maťuvav“ - halgató bola dokumentovaná na festivale olašských Rómov Amari Luma v Komárne ako súčasť vystúpenia rodinnej kapely Laci Nitra. Autorom textu piesne a hudby je Ladislav Németh, ktorý pieseň na festivale zároveň spevácky interpretoval.</p> Mon, 18 Mar 2024 15:33:01 +0100 Video Ľubomír Gašpar /video/lubomir-gaspar <p>Mgr. art Ľubomír Gašpar pochádza z Detvy, momentálne žije a pracuje v Bratislave. Hru na cimbal študoval na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici, neskôr na Hudobnej a umeleckej akadémii Jána Albrechta v Banskej Štiavnici. V súčasnosti je študentom JAMU v Brne. Okrem toho, že je profesionálny hudobník, pôsobí taktiež ako učiteľ hudby na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Topoľčanoch. Jeho hudobné smerovanie je multižánrové, spája v sebe prvky folklóru, klasickej hudby či džezu. Je súčasťou niekoľkých hudobných zoskupení, napr. SOLE, Ľubomír Gašpar Cimbal Project, s ktorým nahral dva albumy: The Point Of View, ktorý v roku 2017 získal cenu Rádio Hlavy za najlepší album v kategórii World Music a Ľubozvuk (2021). Je taktiež stálym členom zoskupenia Manuša, s ktorým v roku 2022 vydali rovnomenný album.<br /> Na videozázname rozprávania Ľubomíra Gašpara sú zaznamenané jeho spomienky na detstvo a rodinu, na jeho prvý stret s hudbou a špecificky s cimbalom. Rozpráva o hudobných projektoch v ktorých pôsobí, o súčasnej hudbe a o presahoch ľudovej hudby, rómskej hudby a world music. V časti videozáznamu sú zobrazení členovia skupiny Manuša a to Júlia Kozáková, Vojtech Botoš a Viliam Didiáš.</p> Fri, 15 Mar 2024 07:34:13 +0100 Video Ján Rigo /video/jan-rigo <p>Ján Rigo pochádza z Bratislavy. Študoval na ľudovom konzervatóriu, dlhodobo sa venuje hre na kontrabas a momentálne pôsobí ako slobodný umelec. Hral s mnohými renomovanými hudobníkmi na Slovensku, ale aj v zahraničí. V súčasnosti pôsobí v zoskupeniach Gipsy Way Ensemble, Gypsy Jazz SK (čo je hudobné zoskupenie pod vedením Jána Berkyho-Mrenicu ml.) a taktiež je stálym členom zoskupenia Manuša, s ktorým v roku 2022 vydali rovnomenný album.</p> Thu, 14 Mar 2024 13:46:24 +0100 Video Týfus /artefakty/tyfus <p>Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Názov kolekcie obrazov je Požieranie. Ide o druhú sériu obrazov na túto tému. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.<br /> Maľba akrylovými farbami na plátne s rozmermi 100 cm x 110 cm.<br /> Názov obrazu je Týfus. Autor obraz dopĺňa aj popiskom:<br /> "Obraz symbolizuje obete týfusu v pracovných táboroch."<br /> Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.</p> Wed, 13 Mar 2024 08:43:55 +0100 Artifact Samota /artefakty/samota-1 <p>Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Názov kolekcie obrazov je Požieranie. Ide o druhú sériu obrazov na túto tému. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.<br /> Maľba akrylovými farbami na plátne s rozmermi 100 cm x 110 cm.<br /> Názov obrazu je Samota. Autor obraz dopĺňa aj popiskom:<br /> "Beznádej a samota, pocit bezmocnosti."<br /> Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.</p> Wed, 13 Mar 2024 08:37:39 +0100 Artifact Nenarodený /artefakty/nenarodeny <p>Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Názov kolekcie obrazov je Požieranie. Ide o druhú sériu obrazov na túto tému. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.<br /> Ide o maľbu akrylom na plátne o rozmere 100 x 110 cm.<br /> Názov obrazu je Nenarodený. Autor obraz dopĺňa aj popiskom:<br /> Medzi obeťami brutálnej vraždy bola aj žena v 7 mesiaci tehotenstva.<br /> Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.</p> Wed, 13 Mar 2024 08:04:29 +0100 Artifact Moc /artefakty/moc <p>Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Názov kolekcie obrazov je Požieranie. Ide o druhú sériu obrazov na túto tému. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.<br /> Maľba akrylovými farbami na plátne s rozmermi 100 cm x 110 cm.<br /> Názov obrazu je Moc. Autor obraz dopĺňa aj popiskom:<br /> "Manipulácia moci, zvrchovaných ľudí, si vyžiadala svoju daň. Všetci sa museli riadiť rozhodnutiami najvyšších."<br /> Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.</p> Wed, 13 Mar 2024 07:51:49 +0100 Artifact Strach /artefakty/strach <p>Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Názov kolekcie obrazov je Požieranie. Ide o druhú sériu obrazov na túto tému. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.<br /> Maľba akrylovými farbami na plátne s rozmermi 100 cm x 110 cm.<br /> Názov obrazu je Strach. Autor obraz dopĺňa aj popiskom:<br /> Znázorňuje pocity ako strach a obavy, po tom, čo vojaci napádali osady a brali rodiny do pracovných táborov.<br /> Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.</p> Wed, 13 Mar 2024 07:40:55 +0100 Artifact To, čo sa stalo /artefakty/to-co-sa-stalo <p>Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Názov kolekcie obrazov je Požieranie. Ide o druhú sériu obrazov na túto tému. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.<br /> Maľba akrylovými farbami na plátne s rozmermi 100 cm x 110 cm.<br /> Názov obrazu je To, čo sa stalo. Autor obraz dopĺňa aj popiskom:<br /> "Topánky, ktoré ostali po mŕtvych v masakroch v koncentračnom tábore Osvienčim."<br /> Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.</p> Tue, 12 Mar 2024 14:34:06 +0100 Artifact Poprava /artefakty/poprava <p>Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Názov kolekcie obrazov je Požieranie. Ide o druhú sériu obrazov na túto tému. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.<br /> Maľba akrylovými farbami na plátne s rozmermi 100 cm x 110 cm.<br /> Názov obrazu je Poprava. Autor obraz dopĺňa aj popiskom:<br /> "26 Rómov brutálne zavraždili a pochovali v jednom hrobe."<br /> Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.</p> Tue, 12 Mar 2024 11:11:46 +0100 Artifact Pochovanie /artefakty/pochovanie <p>Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Názov kolekcie obrazov je Požieranie. Ide o druhú sériu obrazov na túto tému. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.<br /> Maľba akrylovými farbani na plátne s rozmermi 100 cm x 110 cm.<br /> Názov obrazu je Pochovanie. Autor obraz dopĺňa aj popiskom:<br /> "Ruky, ktoré symbolizujú Rómov, pochovaných za živa pod nánosom hliny."<br /> Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 dve série spolu&nbsp; 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.</p> Tue, 12 Mar 2024 10:54:13 +0100 Artifact Pracovný tábor /artefakty/pracovny-tabor <p>Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Názov kolekcie obrazov je Požieranie. Ide o druhú sériu obrazov na túto tému. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.<br /> Maľba akrylovými farbani na plátne s rozmermi 100 cm x 110 cm.<br /> Názov obrazu je Pracovný tábor. Autor obraz dopĺňa aj popiskom:<br /> "Rómovia boli v pracovných táboroch, kde sa podieľali na zemných prácach pri výstavbe hydrocentrály na reguláciu Váhu."<br /> Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 dve série spolu 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.</p> Tue, 12 Mar 2024 10:29:33 +0100 Artifact Lúčenie /artefakty/lucenie <p>Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 10 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Názov kolekcie obrazov je Požieranie. Ide o druhú sériu obrazov na túto tému. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.<br /> Maľba akrylovými farbami na plátne s rozmermi 100 cm x 110 cm.<br /> Názov obrazu je Lúčenie. Autor obraz dopĺňa aj popiskom:<br /> "Muži a mladí chlapci boli naložení do áut a odvezení do pracovných táborov."<br /> Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 dve série spolu 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.</p> Tue, 12 Mar 2024 10:08:19 +0100 Artifact Rómovia a Slovenské národné povstanie /video/romovia-a-slovenske-narodne-povstanie <p>Redakcia národnostného vysielania Slovenského rozhlasu, štúdio Košice, poskytla priestor na stretnutie študentov košických stredných škôl a historičky a etnologičky Zuzany Kumanovej, počas ktorého sa diskutovalo o Slovenskom národnom povstaní. Podľa Zuzany Kumanovej sú výročia SNP aj príležitosťou pripomenúť si hrdinské činy Rómov, ktorí riskovali i obetovali svoje životy v boji za slobodu a demokraciu. Zuzana Kumanová predstavuje Rómov nie iba ako obete vojnovej šikany, ale aj ako hrdinov, partizánov a bojovníkov za slobodu. Zároveň priblížila poslucháčom aj tému identity. Podujatie moderovala Erika Godlová, uskutočnilo sa 13.9.2018 v štúdiu RTVS na Moyzesovej ulici č. 7 v Košiciach.</p> Wed, 06 Mar 2024 04:34:01 +0100 Video Rudolf Balog a Július Ökrös /video/rudolf-balog-a-julius-oekroes <p>Rudolf Balog a Július Ökrös sú členmi cimbalovej kapely Peter Horváth Orchestra. Rudolf Balog hrá na kontrabas, Július Ökrös na husle. V spomienkovom rozprávaní, ktoré vzniklo ako jeden z výstupov dokumentovania rómskych cimbalových kapiel, hovoria o hudobnom rodinnom prostredí, vplyve tohto hudobného prostredia na ich aktuálne profesné zameranie. Július chodil do Základnej umeleckej školy vo Fiľakove, má aj hudobné stredné vzdelanie. Ako pätročný dostal do rúk husle a tie mu v nich ostali doteraz. Rudolf bol samouk, avšak dobré základy schopnosti hry na hudobný nástroj&nbsp; získal práve v rodine. Videodokument bol zaznamenaný 24.8.2022 v Prešove.</p> Mon, 04 Mar 2024 14:32:39 +0100 Video Ľudovít Didi /artefakty/ludovit-didi <p>Šarlota Bottová je absolventkou Strednej odbornej školy v Rimavskej Sobote, odbor kozmetička. Výtvarnému umeniu sa začala venovať už počas štúdia na strednej škole, kde sa vyučuje predmet estetika. Na hodinách estetiky sa zoznámila s portrétovaním, ďalej sa zdokonaľovala ako samouk, využívajúc zdroje dostupné na internete a v odbornej literatúre. Jej preferovaná technika je grafitová ceruzka. V roku 2020 začala pracovať aj s farbami a pokračuje v portrétovaní.<br /> V roku 2020 získala štipendium z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR na tvorbu kolekcie obrazov - portrétov rómskych spisovateľov a spisovateliek.<br /> Portrét zobrazuje spisovateľa Ľudovíta Didiho.<br /> Ľudovít Didi sa narodil v roku 1931 v Púchove. V školskom roku 1951/1952 začal študovať na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe, pre jeho svojrázne názory ho zo štúdia vylúčili. V roku 1963 ukončil štúdium na Pedagogickom inštitúte v Nitre. V roku 1980 podpísal Chartu 77. Okresný národný výbor ho v roku 1990 rehabilitoval, neskôr sa stal riaditeľom Detského domova v Koliňanoch. Literárnej činnosti sa začal venovať v roku 2001. Prvé dielo, román Príbehy svätené vetrom, publikoval ako sedemdesiattriročný v roku 2004. V roku 2008 vyšlo jeho ďalšie literárne dielo Cigánkina veštba. Román Čierny Róm a biela láska (2012), v ktorom zachytáva životné peripetie protagonistu Róma Gejzu, ktorý sa zamiluje do nerómskej dievčiny Mariky, predstavuje kompozične zovretejšie rozprávanie. Jeho posledný román s autobiografickými prvkami Róm Tardek a jeho osud vyšiel po smrti autora (2013).<br /> Mesto Vráble Ľudovítovi Didimu udelilo Cenu mesta Vráble 2014 In memoriam, v roku 2023 mu odhalili v meste pamätnú tabuľu. Prezidentka Zuzana Čaputová mu udelila v roku 2023 Rad Ľudovíta Štúra III. triedy In memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody.<br /> Zdroje informácií:<br /> https://www.litcentrum.sk/autor/ludovit-didi<br /> https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/didi-ludovit/</p> Fri, 23 Feb 2024 07:41:20 +0100 Artifact Tera Fabianová /artefakty/tera-fabianova-1 <p>Šarlota Bottová je absolventkou Strednej odbornej školy v Rimavskej Sobote, odbor kozmetička. Výtvarnému umeniu sa začala venovať už počas štúdia na strednej škole, kde sa vyučuje predmet estetika. Na hodinách estetiky sa zoznámila s portrétovaním, ďalej sa zdokonaľovala ako samouk, využívajúc zdroje dostupné na internete a v odbornej literatúre. Jej preferovaná technika je grafitová ceruzka. V roku 2020 začala pracovať aj s farbami a pokračuje v portrétovaní.<br /> V roku 2020 získala štipendium z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR na tvorbu kolekcie obrazov - portrétov rómskych spisovateľov a spisovateliek.<br /> Portrét zobrazuje spisovateľku Teru Fabianovú.<br /> Tera Fabianová (rod. Kurinová) sa narodila sa 15. októbra 1930 v Žiharci na Slovensku. Je považovaná za poprednú rómsku spisovateľku a poetku 20. storočia. Patrí medzi staršiu generáciu rómskych spisovateliek, ktoré písali v rómskom jazyku. Tridsaťpäť rokov pracovala ako žeriavnička v Prahe. Hovorila plynule štyrmi jazykmi. Jej literárny talent objavila česká romistka Milena Hübschmannová, ktorá ju motivovala k tvorbe v rómčine. Debutovala poviedkami v časopise Romano ľil v 60. rokoch 20. storočia. Jej kniha Čavargoš / Tulák (1991) patrí do fantasy žánru. Táto publikácia oslovila širokú českú verejnosť. Pre Český rozhlas toto dielo načítal Vlastimil Brodský. Vrcholom jej tvorby je autobiografia Sar me phiravas andre škola / Ako som chodila do školy (1992). V roku 2006 získala Literárnu cenu Mileny Hübschmannovej za celoživotné dielo. Zomrela 23. marca 2007 v Prahe.<br /> Zdroje informácií:<br /> https://www.svedectviromu.cz/svedectvi/tera-fabianova<br /> https://www.romarchive.eu/en/collection/p/tera-fabianova/</p> Tue, 20 Feb 2024 10:11:15 +0100 Artifact Eva Plešková Gašparová /artefakty/eva-pleskova-gasparova <p>Šarlota Bottová je absolventkou Strednej odbornej školy v Rimavskej Sobote, odbor kozmetička. Výtvarnému umeniu sa začala venovať už počas štúdia na strednej škole, kde sa vyučuje predmet estetika. Na hodinách estetiky sa zoznámila s portrétovaním, ďalej sa zdokonaľovala ako samouk, využívajúc zdroje dostupné na internete a v odbornej literatúre. Jej preferovaná technika je grafitová ceruzka. V roku 2020 začala pracovať aj s farbami a pokračuje v portrétovaní.<br /> V roku 2020 získala štipendium z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR na tvorbu kolekcie obrazov - portrétov rómskych spisovateľov a spisovateliek.<br /> Portrét zobrazuje spisovateľku Evu Pleškovú Gašparovú.<br /> Eva Gašparová (rod. Plešková) sa narodila 14. mája 1951 v Očovej. Bola absolventkou Strednej ekonomickej školy v Lučenci. Od ukončenia štúdia až do dôchodku pracovala ako ekonómka. Písať začala až na dôchodku. Písala príbehy o láske a rodine, pričom čerpala zo svojich spomienok, ale aj zo spomienok svojich rodičov a starých rodičov. Tvorí v rómskom jazyku. Bola členkou Rómskeho literárnemu klubu. Žila v tvorila v Banskej Bystrici. Zomrela v roku 2023.<br /> Zdroje informácií:<br /> https://amariluma.romanokher.sk/encyclopedia/gasparova-eva-rodena-pleskova/</p> Tue, 20 Feb 2024 09:13:04 +0100 Artifact Zlatica Rusová /artefakty/zlatica-rusova <p>Šarlota Bottová je absolventkou Strednej odbornej školy v Rimavskej Sobote, odbor kozmetička. Výtvarnému umeniu sa začala venovať už počas štúdia na strednej škole, kde sa vyučuje predmet estetika. Na hodinách estetiky sa zoznámila s portrétovaním, ďalej sa zdokonaľovala ako samouk, využívajúc zdroje dostupné na internete a v odbornej literatúre. Jej preferovaná technika je grafitová ceruzka. V roku 2020 začala pracovať aj s farbami a pokračuje v portrétovaní.<br /> V roku 2020 získala štipendium z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR na tvorbu kolekcie obrazov - portrétov rómskych spisovateľov a spisovateliek.<br /> Portrét zobrazuje spisovateľku Zlaticu Rusovú.<br /> Zlatica Rusová, rodená Boldišová sa narodila v Kameňanoch (okr. Revúca). Písať začala v roku 2004 ako 53-ročná, keď vážne ochorela a mala viac času na písanie. Rozprávačský talent zdedila po svojom starom otcovi. Je autorkou rozprávok a bájok. Spolupracovala s redakciou Romano džaniben a s portálom romea.cz v Českej republike. Je členkou Rómskeho literárneho klubu. Jej literárne dielo s názvom Kráľovná vody spracovala Štátna vedecká knižnica v Prešove do audiodramatizácie v slovenskom a rómskom jazyku.</p> Tue, 20 Feb 2024 08:42:29 +0100 Artifact Elena Lacková /artefakty/elena-lackova-3 <p>Šarlota Bottová je absolventkou Strednej odbornej školy v Rimavskej Sobote, odbor kozmetička. Výtvarnému umeniu sa začala venovať už počas štúdia na strednej škole, kde sa vyučuje predmet estetika. Na hodinách estetiky sa zoznámila s portrétovaním, ďalej sa zdokonaľovala ako samouk, využívajúc zdroje dostupné na internete a v odbornej literatúre. Jej preferovaná technika je grafitová ceruzka. V roku 2020 začala pracovať aj s farbami a pokračuje v portrétovaní.<br /> V roku 2020 získala štipendium z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR na tvorbu kolekcie obrazov - portrétov rómskych spisovateľov a spisovateliek.<br /> Portrét zobrazuje spisovateľku Elenu Lackovú.<br /> Elena Lacková (22.3.1921, Veľký Šariš - 1.1.2003, Košice) patrí k najvýznamnejším predstaviteľkám rómskeho spoločenského a politicko-emancipačného hnutia v druhej polovici 20. storočia na Slovensku. Bola zakladateľkou modernej rómskej literatúry na Slovensku, stála pri zrode prvej povojnovej rómskej organizácie (Zväz Cigánov-Rómov, 1969 - 1973), spoluzakladateľkou prvého rómskeho periodika po roku 1989 Romano ľil. Elena Lacková sa stala symbolom rómskeho hnutia na Slovensku.</p> Tue, 20 Feb 2024 08:04:52 +0100 Artifact Vladimír Oláh /artefakty/vladimir-olah <p>Šarlota Bottová je absolventkou Strednej odbornej školy v Rimavskej Sobote, odbor kozmetička. Výtvarnému umeniu sa začala venovať už počas štúdia na strednej škole, kde sa vyučuje predmet estetika. Na hodinách estetiky sa zoznámila s portrétovaním, ďalej sa zdokonaľovala ako samouk, využívajúc zdroje dostupné na internete a v odbornej literatúre. Jej preferovaná technika je grafitová ceruzka. V roku 2020 začala pracovať aj s farbami a pokračuje v portrétovaní.<br /> V roku 2020 získala štipendium z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR na tvorbu kolekcie obrazov - portrétov rómskych spisovateľov a spisovateliek.<br /> Portrét zobrazuje spisovateľa Vladimíra Oláha.<br /> Vladimír Oláh, PhDr. sa narodil 22. mája 1947 v Stropkove. Štúdium na strednej banskej škole neukončil kvôli financiám. Ako vojak z povolania začal študovať andragogiku na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. V roku 1984 získal doktorát. Od roku 1986 žil v Prahe. V roku 1991 založil rómske kresťanské a vzdelávacie združenie - Maticu rómsku. Bol&nbsp; prvý rómsky autor prijatý do českej Obce spisovateľov. V roku 2006 mu bola udelená Literárna cena Mileny Hübschmannovej za prínos rómskej literatúre. Zomrel 28.1. 2012 v Prahe.<br /> Zdroje informácií:<br /> https://www.lidovky.cz/relax/lide/zemrel-basnik-a-prekladatel-vlado-olah.A120129_180150_lide_sk<br /> https://amariluma.romanokher.sk/encyclopedia/olah-vladimir-phdr/</p> Mon, 19 Feb 2024 15:17:24 +0100 Artifact Jozef Ravasz József /artefakty/jozef-ravasz-jozsef <p>Šarlota Bottová je absolventkou Strednej odbornej školy v Rimavskej Sobote, odbor kozmetička. Výtvarnému umeniu sa začala venovať už počas štúdia na strednej škole, kde sa vyučuje predmet estetika. Na hodinách estetiky sa zoznámila s portrétovaním, ďalej sa zdokonaľovala ako samouk, využívajúc zdroje dostupné na internete a v odbornej literatúre. Jej preferovaná technika je grafitová ceruzka. V roku 2020 začala pracovať aj s farbami a pokračuje v portrétovaní.<br /> V roku 2020 získala štipendium z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR na tvorbu kolekcie obrazov - portrétov rómskych spisovateľov a spisovateliek.<br /> Portrét zobrazuje spisovateľa Jozefa Ravasza Józsefa.<br /> Jozef Ravasz József sa narodil 23. novembra 1949 v Sokolciach, okres Dunajská Streda na Slovensku. Študoval na gymnáziu s vyučovacím jazykom maďarským v Dunajskej Strede. V rómskych osadách sa po roku 1989 podieľal na založení konkrétnych politických a kultúrnych organizácií. Napísal niekoľko kníh a zbierok básní. Medzi nimi aj knihu Domček v srdci (1992), ktorú vydalo vydavateľstvo Romaňi Kultúra v Bratislave a ktorá obsahuje rozprávky v maďarskom, rómskom a slovenskom jazyku.<br /> Je docentom, romológom a sociálnym pracovníkom. Vyštudoval na Fakulte sociálnych vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, neskôr absolvoval rigoróznu skúšku. V doktorandskom štúdiu pokračoval na Vysokej škole sv. Alžbety v Bratislave. V roku 2012 sa habilitoval a získal titul docenta. V súčasnosti žije a pracuje striedavo v Dunajskej Strede a v Moldave nad Bodvou, súčasne vedie Romologický výskumný a metodický inštitút v Dunajskej Strede.<br /> Zdroje informácií:<br /> https://szmit.hu/rolunk/tagjaink/ravasz-jozsef/</p> Mon, 19 Feb 2024 15:02:28 +0100 Artifact Ján Šándor /artefakty/jan-sandor <p>Šarlota Bottová je absolventkou Strednej odbornej školy v Rimavskej Sobote, odbor kozmetička. Výtvarnému umeniu sa začala venovať už počas štúdia na strednej škole, kde sa vyučuje predmet estetika. Na hodinách estetiky sa zoznámila s portrétovaním, ďalej sa zdokonaľovala ako samouk, využívajúc zdroje dostupné na internete a v odbornej literatúre. Jej preferovaná technika je grafitová ceruzka. V roku 2020 začala pracovať aj s farbami a pokračuje v portrétovaní.<br /> V roku 2020 získala štipendium z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR na tvorbu kolekcie obrazov - portrétov rómskych spisovateľov a spisovateliek.<br /> Portrét zobrazuje spisovateľa Jána Šándora.<br /> Ján Šándor sa narodil v roku 1948 v Brne (bývalé Československo, teraz Česká republika). Od svojich 16 rokov žil až do svojej smrti v Prievidzi. Celý život pracoval ako robotník. Publikoval od roku 1979 v časopisoch Železničiar, Bosorka, Smer dnes, Prieboj, Romano nevo ľil, Sam adaj, Romano džaniben. Knižne debutoval súborom rozprávok a poviedok s názvom Rómsky sen (2004). V roku 2008 vydalo združenie Jekhetane-Spolu knihu rómskych rozprávok s názvom Čierna ruža v slovenskom a rómskom jazyku. Celkovo vydal 10 kníh. Bol členom Spolku slovenských spisovateľov. V roku 2017 mu udelili In memoriam ocenenie Roma Spirit za celoživotnú literárnu tvorbu a rozvoj rómskej kultúry.&nbsp;&nbsp;&nbsp;<br /> Zdroje informácií:<br /> ŠÁNDOR, Ján. Čierna ruža / E kaľi ruža. Prešov: Jekhetane-Spolu Prešov, 2008, 132 s. ISBN 978-80-968744-2-2<br /> www.romaspirit.sk/rocniky/rocnik-2017/nominovani/jan-sandor-prievidza/</p> Mon, 19 Feb 2024 10:47:41 +0100 Artifact Dezider Banga /artefakty/dezider-banga-1 <p>Šarlota Bottová je absolventkou Strednej odbornej školy v Rimavskej Sobote, odbor kozmetička. Výtvarnému umeniu sa začala venovať už počas štúdia na strednej škole, kde sa vyučuje predmet estetika. Na hodinách estetiky sa zoznámila s portrétovaním, ďalej sa zdokonaľovala ako samouk, využívajúc zdroje dostupné na internete a v odbornej literatúre. Jej preferovaná technika je grafitová ceruzka. V roku 2020 začala pracovať aj s farbami a pokračuje v portrétovaní.<br /> V roku 2020 získala štipendium z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR na tvorbu kolekcie obrazov - portrétov rómskych spisovateľov a spisovateliek.<br /> Portrét zobrazuje spisovateľa Dezidera Bangu.<br /> Dezider Banga sa narodil 24. augusta 1939 v Hradišti. Do základnej a strednej školy chodil v Uhorskom neďaleko Poltára. Učiteľské vzdelanie získal na Pedagogickej škole v Krupine. Vyštudoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Trebišove a desať rokov ako dramaturg Literárnej redakcie Slovenskej televízie v Košiciach. V roku 1979 odišiel do Bratislavy a stal sa redaktorom, od roku 1986 šéfredaktorom spoločenského mesačníka Nová cesta, kde pôsobil až do zániku periodika v roku 1990. Bol predsedom občianskeho združenia Romaňi kultura a šéfredaktorom kultúrno-spoločenského mesačníka Roma a detského časopisu Luluďi, ktoré vydáva toto združenie. Podniká v oblasti polygrafického priemyslu – je majiteľom kníhtlačiarne.<br /> V roku 2009 získal vysoké štátne vyznamenanie - Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry.<br /> Zdroj:<br /> www.litcentrum.sk/autor/dezider-banga/zivotopis-autora<br /> amariluma.romanokher.sk/encyclopedia/banga-dezider/</p> Mon, 19 Feb 2024 10:27:08 +0100 Artifact Zdenka Mahajová /artefakty/zdenka-mahajova <p>Šarlota Bottová je absolventkou Strednej odbornej školy v Rimavskej Sobote, odbor kozmetička. Výtvarnému umeniu sa začala venovať už počas štúdia na strednej škole, kde sa vyučuje predmet estetika. Na hodinách estetiky sa zoznámila s portrétovaním, ďalej sa zdokonaľovala ako samouk, využívajúc zdroje dostupné na internete a v odbornej literatúre. Jej preferovaná technika je grafitová ceruzka. V roku 2020 začala pracovať aj s farbami a pokračuje v portrétovaní.<br /> V roku 2020 získala štipendium z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR na tvorbu kolekcie obrazov - portrétov rómskych spisovateľov a spisovateliek.<br /> Portrét zobrazuje spisovateľku Zdenku Mahajovú.<br /> Zdenka Mahajová patrí medzi rómske spisovateľky, žije v Myjave, dlhé roky pracovala ako kuchárka v školskej jedálni. Debutovala v roku 2009 autobiografickým románom Zatmenie, v ktorom autorka ponúka príbeh zrenia rómskej ženy, pričom&nbsp;vychádza z vlastnej skúsenosti a skutočných udalostí. V roku 2011 jej vyšla básnická zbierka pod názvom Otázniky. Vo svojej básnickej tvorbe ponúka čitateľovi možnosť pochopiť jej vlastnú cestu k&nbsp;sebe samej, cestu z hlavy do srdca. Súčasťou zbierky je CD nosič, kde autorka nahovorila časť básní za zvukov sprievodnej hudby autora MAOKA.</p> Mon, 19 Feb 2024 09:40:44 +0100 Artifact Ivan Berky Dušík /foto/ivan-berky-dusik <p>Archívna fotografia OZ Jekhetane-Spolu, ktorá zachytáva rómskeho výtvarníka a rezbára Ivana Berkyho Dušíka.<br /> Miesto, dátum a autor fotografie nie je pri analógovom filme uvedený. Podľa obsahu fotografií na filme usudzujeme, že ide o rok 1998. Fotografie zachytávajú prácu Ivana Berkyho Dušíka v jeho dielni pri tvorbe drevenej sochy.<br /> Ivan Berky Dušík pochádza zo Zvolenskej Slatiny, kde žije a tvorí. Jeho dielo dotvára budovu tamojšieho obecného úradu. Spolupracoval s novinami Romano nevo ľil, kde publikoval svoje kresby.<br /> V roku 2003 vyhral súťaž v Múzeu rómskej kultúry v Brne, na základe čoho vytvoril drevené súsošie s názvom Pieta, ako súčasť stálej expozície múzea na tému holokaustu. Jeho veľkým vzorom bol známy slovenský sochár Ján Kulich, rodák zo Zvolenskej Slatiny. Ivanovi Berkymu Dušíkovi je blízka sakrálna téma, ale spracováva aj drevené plastiky zo života Rómov.</p> Thu, 08 Feb 2024 11:29:25 +0100 Album Vincent Danihel /foto/vincent-danihel <p>Archívna fotografia OZ Jekhetane-Spolu zachytáva Vincenta Danihela, známeho z pôsobenia vo funkcii splnomocnenca vlády SR na riešenie problémov rómskej menšiny, ktorú zastával v rokoch 1999 – 2001.<br /> Miesto, dátum a autor fotografie nie sú pri analógovom filme uvedené. Podľa zachyteného obsahu fotografií je možné usudzovať, že vznikli v roku 1998, keďže film obsahuje aj fotografie prvého rómskeho starostu mestskej časti Luník IX v Košiciach.<br /> JUDr. Vincent Danihel sa narodil v obci Kuklov v okrese Malacky vo viacčlennej rómskej rodine. Právnické vzdelanie získal na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1990 sa stal šéfredaktorom prvého rómskeho časopisu vo vtedajšom Československu s názvom Lačho lav (Dobré slovo), ktorý neskôr vychádzal pod názvom Amaro lav (Naše slovo).<br /> V rokoch 1990 – 1992 bol poslancom Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR), Snemovne ľudu. Bol kandidátom Komunistickej strany Slovenska (KSS), neskôr Strany demokratickej ľavice (SDĽ).</p> Thu, 08 Feb 2024 11:26:40 +0100 Album Zoran Dimov /foto/zoran-dimov <p>Archívna fotografia OZ Jekhetane-Spolu, ktorá zachytáva Zorana Dimova, zakladateľa súkromnej rómskej televízie, počas 5. Kongresu Medzinárodnej rómskej únie (IRU), ktorá sa uskutočnila v dňoch 24. - 28. 7. 2000 v Prahe.<br /> Na fotografii je spolu s ďalšími účastníkmi Kongresu.<br /> Zoran Dimov založil v roku 1993 prvé súkromné rómske rádio a televíziu RTV BTR National. V súčasnosti je predsedom Medzinárodnej rómskej únie (IRU). Narodil sa v roku 1965 v Skopje v Severnom Macedónsku.</p> Thu, 08 Feb 2024 11:22:05 +0100 Album Viliam Didiáš /video/viliam-didias <p>Viliam Didiáš pochádza zo Zvolena, z hudobníckej rodiny. Svoje prvé husle dostal ako trojročný. Po absolvovaní vtedajšej Ľudovej umeleckej školy pokračoval v štúdiu na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici. Štúdium ukončil v roku 1998 a začal účinkovať ako slobodný umelec. Absolvoval viaceré majstrovské umelecké kurzy, ktoré mu dopomohli ku kvalitnejšej a hudobne vyspelejšej hre na husliach. Pôsobil vo viacerých hudobných telesách, v dobe vzniku záznamu bol stálym členom zoskupenia Manuša, s ktorým v roku 2022 vydali rovnomenný album.</p> Thu, 01 Feb 2024 12:54:52 +0100 Video Júlia Kozáková /video/julia-kozakova <p>Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch.<br /> Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022&nbsp; dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.<br /> Júlia Kozáková je speváčkou a vedúcou osobnosťou hudobného projektu Manuša. Vyštudovala etnomuzikológiu a sociálnu antropológiu. Venuje sa aj vzdelávacím aktivitám pre deti a mládež v oblasti hudby a spevu. Profilový rozhovor.</p> Thu, 01 Feb 2024 06:28:04 +0100 Video Denisa Havrľová - rozprávanie /video/denisa-havrlova-rozpravanie <p>Mgr. art. Denisa Havrľová (1971-) je rómska aktivistka a novinárka pochádzajúca z Očovej. Vyštudovala réžiu dokumentárneho filmu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a filmovú dokumentárnu tvorbu na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Žurnalistike sa venuje od roku 1998, kedy začala pracovať pre rómske noviny Romano nevo ľil v Prešove. Neskôr, v roku 2008 sa stala ich šéfredaktorkou. Pracovala aj ako obrazová redaktorka pre Tlačovú agentúru (TASR) a na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Vo svojom rozprávaní spomína na svoje novinárske začiatky a profesionálny rast. Hovorí o rómskych témach v médiách, o obraze Rómov v médiách a o rómskych médiách. Spomína na osobnosti, ktoré jej pomohli v profesijnom, ale aj osobnom raste, za čo im zároveň vyjadruje aj vďaku.</p> Mon, 22 Jan 2024 16:18:26 +0100 Video Elena Lacková - Spoznajme sa (beseda v Handlovej) /video/elena-lackova-spoznajme-sa-beseda-v-handlovej <p>Video je archívnym materiálom OZ Jekhetane-Spolu. Obsahom je beseda rómskej spisovateľky Eleny Lackovej v knižnici v Handlovej ako súčasť podujatia s názvom Spoznajme sa. Pôvodné video je na VHS kazete, digitálna verzia vznikla v roku 2022 ako digitalizácia pôvodnej VHS kazety. Niektoré sekvencie besedy sú v pôvodnom zázname strihnuté tak, že nie sú dokončené vety. Materiál preto slúži len na študijné účely o Elene Lackovej. Autor videa nie je uvedený.</p> <p>Elena Lacková sa narodila sa 22. marca 1921 vo Veľkom Šariši. Patrí medzi najvýznamnejšie rómske spisovateľky. Svoje diela adresovala detskému a dospelému čitateľovi. Absolvovala Fakultu sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe (1970). Venovala sa aj prozaickej a dramatickej tvorbe. Bola celoživotnou aktivistkou a rómskou buditeľkou. Zomrela 1. januára 2003 v Košiciach.</p> Thu, 18 Jan 2024 10:12:01 +0100 Video Miroslav Pokoš /video/miroslav-pokos <p>Pochádza z obce Šumiac. Je z hudobníckej rodiny. Jeho rodina po otcovej strane sú Pokošovci zo Šumiaca, po maminej strane sú to Harvanovci z Telgártu. Sú to lokality, kde nikdy nedominovala gitara alebo klávesové nástroje. Vždy to boli husle, harmonika, kontrabas, cimbal. Hrá na kontrabas, husle a harmoniku. V hudbe je samouk. V kapele Pokošovci hrajú slovenský a rómsky folklór z Horehronia.<br /> So súrodencami Radom a Stanom vydali album Ľudová hudba Pokošovci 2, ktorý sa umiestnil na 15. priečke v rebríčku World Music Chart Europe v januári 2020.</p> Tue, 16 Jan 2024 06:21:01 +0100 Video Daniel Pokoš /video/daniel-pokos <p>Daniel Pokoš pochádza z rodiny so silnou muzikantskou tradíciou. Hre na husle ho učil otec aj dedo, učil sa aj počúvaním huslistov z Horehronia. Pôsobí v rodinnej cimbalovej kapele Pokošovci. V rozhovore hovorí o svojej rodinnej aj osobnej histórii a o vnímaní hudby, tradičnej aj súčasnej.<br /> Videozáznam rozhovoru vznikol 26.8.2022 v Prešove, v rámci cyklu dokumentácie rómskych cimbalových kapiel na Slovensku.</p> Mon, 15 Jan 2024 14:09:52 +0100 Video Živá kniha holokaust Ďusi band židovské piesne /video/ziva-kniha-holokaust-dusi-band-zidovske-piesne <p>Rodinnú kapelu s názvom Ďusi Band tvoria Július Bandy st. a jeho traja synovia Kristián, Július a najmladší Samuel. Cimbalová kapela z Prešova prezentuje tú najlepšiu tradíciu rómskych cimbalových zoskupení vysokým interpretačným umením svojich členov ako aj rozsahom a žánrovým bohatstvom svojho repertoáru. Ten pozostáva z folklóru typicky rómskeho ale aj slovenského a iných národov a národností, kapela hrá aj klasickú hudbu a nestratí sa ani v žánroch akým je džez, pop či filmové melódie.<br /> Dve židovské melódie (prvá názov nezistený, druhá s názvom Foolish Freilich Dance) v inštrumentálnej verzii bola zaznamenaná počas podujatia Živá kniha na tému Holokaust, v Prešove, 27.9.2018.<br /> Nástrojové obsadenie<br /> Husle (primáš) – Samuel Bandy<br /> Kontrabas – Július Bandy ml.<br /> Viola – Kristián Bandy<br /> Cimbal – Július Bandy st.</p> Fri, 12 Jan 2024 10:09:01 +0100 Video Jidiš čardáš Čardáš a mol Ďusi Band /video/jidis-cardas-cardas-a-mol-dusi-band <p>Video zaznamenáva interpretáciu dvoch čardášových skladieb, židovského a maďarského. Skladby odzneli pri príležitosti spomienky na obete rómskeho holokaustu v Prešove, 27.9.2018&nbsp;&nbsp;<br /> Kapela Ďusi Band je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. Z hudobných žánrov interpretujú vážnu aj zábavnú hudbu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe.<br /> Husle - Samuel Bandy<br /> Cimbál - Július Bandy st.<br /> Kontrabas - Július Bandy ml.<br /> Viola - Kristián Bandy</p> Thu, 11 Jan 2024 16:46:01 +0100 Video Živá kniha holokaust Ďusi band Hatikva (židovská hymna) /video/dusi-band-hatikvah-nadej <p>Hatikva, Ha-Tikva — izraelská štátna hymna. Vyjadruje nádej Židov na návrat do svojej krajiny a túžbu žiť v nej v pokoji, mieri a harmónii (hatikva = hebr. nádej). Jej text napísal v roku 1878 Naftali Herz Imber (*1856, †1909) ako báseň a v roku 1886 ju publikoval pod názvom Tikvatenu (Naša nádej). Melódiu zložil skladateľ Samuel Cohen, imigrant z Moldavska, ako populárnu ľudovú moldavsko-rumunskú melódiu, v ktorej zaznievajú hudobné motívy z Vltavy z cyklu Má vlast B. Smetanu. Počas 7. sionistického kongresu v Bazileji (1905) už bola veľmi obľúbená a jej štatút hymny sionistického hnutia bol potvrdený na 18. kongrese v Prahe (1933). Štátnou hymnou je od 1948. V niektorých komunitách sa spieva ako záverečná pieseň bohoslužby vďakyvzdania alebo po jedle.<br /> Video je záznamom inštrumentálnej interpretácie skladby v podaní rómskej cimbalovej kapely Ďusi Band.<br /> Rodinnú kapelu s názvom Ďusi Band tvoria Július Bandy st. a jeho traja synovia Kristián, Július a najmladší Samuel. Cimbalová kapela z Prešova prezentuje tú najlepšiu tradíciu rómskych cimbalových zoskupení vysokým interpretačným umením svojich členov ako aj rozsahom a žánrovým bohatstvom svojho repertoáru. Ten pozostáva z folklóru typicky rómskeho ale aj slovenského a iných národov a národností, kapela hrá aj klasickú hudbu a nestratí sa ani v žánroch akým je džez, pop či filmové melódie. Skladba Hatikvah v inštrumentálnej verzii bola zaznamenaná počas podujatia Živá kniha na tému Holokaust, v Prešove, 27.9.2018.<br /> Nástrojové obsadenie<br /> Husle (primáš) – Samuel Bandy<br /> Kontrabas – Július Bandy ml.<br /> Viola – Kristián Bandy<br /> Cimbal – Július Bandy st.</p> Wed, 10 Jan 2024 11:08:26 +0100 Video Miroslav Rác - Srdce plače /video/miroslav-rac-srdce-place <p>Miroslav Rác je klavirista, hudobný pedagóg, skladateľ. Už niekoľko rokov sa venuje hudobnému spracovaniu témy rómskeho holokaustu. Ako koncertný umelec hral na niekoľkých svetových pódiách v Európe aj v Izraeli.<br /> Skladba Srdce plače vznikla v r. 2019 a je venovaná obetiam zavraždeným v&nbsp; koncentračnom tábore Treblinka v Poľsku. Záznam jeho sólovej interpretácie skladby.</p> Tue, 09 Jan 2024 14:28:32 +0100 Video Miroslav Rác - Zamyslenie /video/miroslav-rav-zamyslenie <p>Miroslav Rác je klavirista, hudobný pedagóg, skladateľ. Už niekoľko rokov sa venuje hudobnému spracovaniu témy rómskeho holokaustu. Ako koncertný umelec hral na niekoľkých svetových pódiách v Európe aj v Izraeli.<br /> Skladba Zamyslenie vznikla&nbsp; v roku 2016 a je venovaná všetkým tým, ktorí prišli o život v Osvienčime.</p> Tue, 09 Jan 2024 14:01:32 +0100 Video Miroslav Rác - Slzy /video/miroslav-rac-slzy <p>Miroslav Rác je klavirista, hudobný pedagóg, skladateľ. Už niekoľko rokov sa venuje hudobnému spracovaniu témy rómskeho holokaustu. Ako koncertný umelec hral na niekoľkých svetových pódiách v Európe aj v Izraeli.<br /> Klavírnu skladba s názvom Slzy zložil v roku 2017, venoval ju obetiam, ktoré prišli o život v koncentračnom tábore Belzec v Poľsku. Záznam jeho sólovej interpretácie skladby.</p> Tue, 09 Jan 2024 11:24:10 +0100 Video Július Žiga /video/julius-ziga <p>Spomienkový rozhovor o rodinnej hudobnej tradícii Júliusa Žigu. V rozhovore spomína na hudobné rody po otcovej a maminej vetve, o tom ako on sám sa dostal k hudbe, o pedagogickej činnosti, ale aj o vlastnej rodinnej kapele.<br /> Základom kapely je rodina Žigovcov z Gelnice: otec Július, dcéra Bohdana a syn Filip.</p> Mon, 08 Jan 2024 16:03:01 +0100 Video Kašate, Mek ča dural avľom - Manuša /video/kasate-mek-ca-dural-avlom-manusa <p>Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch.<br /> Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.<br /> Spojenie dvoch piesní, Kašate (V Košiciach) a Mek ča dural avľom (Ešte len ďaleko som bola), obidve halgató – žiaľne a pomalé.</p> Fri, 05 Jan 2024 12:16:01 +0100 Video Miroslav Rác - Boľavá duša /video/miroslav-rac-bolava-dusa <p>Miroslav Rác je klavirista, hudobný pedagóg, skladateľ. Už niekoľko rokov sa venuje hudobnému spracovaniu témy rómskeho holokaustu. Ako koncertný umelec hral na niekoľkých svetových pódiách v Európe aj v Izraeli.<br /> Skladba Boľavá duša bola skomponovaná v roku 2018. Je venovaná obetiam, ktoré zahynuli v koncentračnom tábore Sobibor.</p> Thu, 21 Dec 2023 07:16:55 +0100 Video Miroslav Rác - Synagóga /video/miroslav-rac-synagoga <p>Miroslav Rác je klavirista, hudobný pedagóg, skladateľ. Už niekoľko rokov sa venuje hudobnému spracovaniu témy rómskeho holokaustu. Ako koncertný umelec hral na niekoľkých svetových pódiách v Európe aj v Izraeli.<br /> Skladba Synagóga, ktorá vznikla v roku 2014, je autorovou osobnou modlitbou za všetky obete holokaustu.</p> Thu, 21 Dec 2023 07:16:32 +0100 Video Miroslav Rác - Nárek /video/miroslav-rac-narek <p>Miroslav Rác je klavirista, hudobný pedagóg, skladateľ. Už niekoľko rokov sa venuje hudobnému spracovaniu témy rómskeho holokaustu. Ako koncertný umelec hral na niekoľkých svetových pódiách v Európe aj v Izraeli.<br /> Skladba Nárek vznikla v roku&nbsp; 2018 a je venovaná obetiam koncentračného tábora Majdanek v Poľsku.</p> Tue, 19 Dec 2023 14:50:33 +0100 Video Miroslav Rác - Duša /video/miroslav-rac-dusa <p>Miroslav Rác je klavirista, hudobný pedagóg, skladateľ. Už niekoľko rokov sa venuje hudobnému spracovaniu témy rómskeho holokaustu. Ako koncertný umelec hral na niekoľkých svetových pódiách v Európe aj v Izraeli.<br /> Skladba Duša je venovaná obetiam koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau.</p> Tue, 19 Dec 2023 12:57:44 +0100 Video Našaďom savoro - Manuša /video/nasadom-savoro-manusa <p>Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch.<br /> Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.<br /> Pieseň Našaďom savoro (Stratila som všetko) je typ halgató, v originálnej úprave zaspievala Júlia Kozáková.</p> Tue, 19 Dec 2023 10:20:13 +0100 Video Dumba - Manuša /video/dumba-manusa <p>Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch. Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.<br /> Dumba - rýchla, rytmická pieseň z Rumunska, v aranžmáne kapely Manuša. Spieva Júlia Kozáková.</p> Sat, 16 Dec 2023 17:58:01 +0100 Video Gav gavestar - Manuša /video/gav-gavestar-manusa <p>Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch. Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.<br /> Halgató Gav gavestar (Z dediny do dediny) o príkoriach chudoby spieva Júlia Kozáková.</p> Sat, 16 Dec 2023 13:11:01 +0100 Video Zmes inštrumentálnych skladieb II. - Manuša /video/zmes-instrumentalnych-skladieb-ii-manusa <p>Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch. Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.<br /> Zmes skladieb, inštrumentálna.&nbsp;</p> Sat, 16 Dec 2023 10:56:01 +0100 Video Zmes inštrumentálnych skladieb I. - Manuša /video/zmes-instrumentalnych-skladieb-i-manusa <p>Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch. Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.<br /> Zmes troch skladieb, inštrumentálna.&nbsp;</p> Sat, 16 Dec 2023 00:59:01 +0100 Video Ko kodoj (Kto tam) Odoj tele o Roma bašaven (Rómovia tam hrajú) Ola Roma ňič nakeren, ča pijen (Rómovia nič nerobia, len pijú) – Manuša /video/ko-kodoj-kto-tam-odoj-tele-o-roma-basaven-romovia-tam-hraju-ola-roma-nic-nakeren-ca-pijen-romovia-nic-nerobia-len-piju-manusa <p>Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch. Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu. Prvé dve čardášové skladby sú pomalšie, posledná je zahraná v rýchlom tempe. Sú to skladby typické pre folklór Rumungro Rómov. Rómske texty boli oproti pôvodným mierne upravené.</p> Fri, 15 Dec 2023 21:32:01 +0100 Video Kalo, Kalo - Manuša /video/kalo-kalo-manusa <p>Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch.<br /> Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.<br /> Čardáš Kalo, Kalo (Čierny, Čierny), s úvodnou pomalšou časťou a záverom vo veľmi rýchlom tempe.</p> Fri, 15 Dec 2023 19:54:01 +0100 Video Nane maro, nane mas - Manuša /video/nane-maro-nane-mas-manusa <p>Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch.<br /> Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.<br /> Pôvodne popová pieseň Nane maro, nane mas (Nemám chlieb, nemám mäso) zahraná folklórnym spôsobom. Text je v rómskom jazyku, vtipne popisuje hladovanie v rodine.</p> Fri, 15 Dec 2023 17:41:01 +0100 Video Čardáše z východného Slovenska - Manuša /video/cardase-z-vychodneho-slovenska-manusa <p>Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch.<br /> Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.<br /> Spojenie troch čardášov, dvoch pomalších: Phagle mange mri musori (Zlomili mi rúčku) a Soske tumen, Roma, maren (Prečo sa len, Rómovia, bijete), posledný Sas man, sa prepiľom (Mal som, prepíjal som) v rýchlom tempe.</p> Fri, 15 Dec 2023 14:53:01 +0100 Video Jaj Dévlale - Manuša /video/jaj-devlale-manusa <p>Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch.<br /> Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.<br /> Skladba Jaj, Dévlale (Jaj, Bože) je zábavná pieseň tanečného charakteru. Začiatok skladby má pomalý nástup, ktorý postupne naberá na dynamike a intenzite. Skladba patrí medzi ľudové piesne, ktoré Júlia Kozáková zaspievala v sprievode svojej kapely Manuša.</p> Fri, 15 Dec 2023 11:38:01 +0100 Video A tu, more - Manuša /video/a-tu-more-manusa <p>Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch.<br /> Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.<br /> Pieseň A tu, more (A ty, chlapče) je ľudová pieseň, tanečného charakteru, čardáš, zahraná v 2/4 takte. Rómsky text hovorí o dievčine, ktorá je sklamaná, že ju matka jej milého nechce prijať za nevestu. Dievčina hovorí chlapcovi, aby si našiel dievča, ktoré jeho matka príjme.</p> Fri, 15 Dec 2023 11:32:01 +0100 Video Vojtech Botoš /video/vojtech-botos <p>Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch.<br /> Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.<br /> Vojtech Botoš je violinista, profesionálny muzikant a člen Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu. Profilový rozhovor.</p> Fri, 15 Dec 2023 08:56:41 +0100 Video Dušan Deme /video/dusan-deme <p>Dušan Deme pochádza z Lučenca z hudobníckej rodiny. K hudbe ho od detstva viedol starý otec. Od 6 rokov hral na klavíri, ktorý aj študoval na základnej umeleckej škole. Študoval taktiež aj spev. Od 14 rokov sa živí hudbou vystupovaním na rôznych podujatiach, neskôr pracoval na rôznych zaoceánskych lodiach ako klavirista a spevák. Sám inklinuje najmä k rómskej hudbe, k ľudovým piesňam, k džezu a k staršej slovenskej tanečnej hudbe. V rozhovore okrem spomienok na svoju rodinu hovorí aj o tom, čo si myslí o súčasnej rómskej hudbe či o budúcnosti tradičných cimbalových kapiel na Slovensku, o jeho pôsobení v zoskupení Roland Horváth Orchestra, ale taktiež, aj o rómskom jazyku, či kultúre.</p> Thu, 14 Dec 2023 10:45:50 +0100 Video Milan Mižič /video/milan-mizic <p>Ing. Milan Mižič je strojný inžinier pôvodom z obce Bijacovce. Svoje nadanie vložil do budovania jednej z prvých strojárenských súkromných firiem u nás po roku 1989. Jeho podnikateľské aktivity smerovali do oblasti stavby lodí a lodných zariadení. Na konci 90. rokov 20. storočia bola jeho spoločnosť tretím najväčším zamestnávateľom v Košiciach. Nasledovalo zapojenie sa do politického života, niekoľko rokov bol predsedom Rómskej občianskej iniciatívy, vtedy najvýznamnejšej politickej rómskej strany. V rozhovore mapuje svoj život od detstva až po súčasnosť. Pre účely dokumentácie a ďalšieho spracovania poskytla záznam rozhovoru Art Society, s.r.o. bezodplatne.</p> Fri, 08 Dec 2023 07:29:54 +0100 Video Csaba Horváth /video/csaba-horvath <p>Csaba Horváth sa dostal do povedomia širšej rómskej, ako aj majoritnej verejnosti vďaka vedeniu platformy s názvom Opre Roma, ktorá ponúkala priestor pre sieťovanie samospráv, firiem a organizácií, prevažne z južných okresov Slovenskej republiky. Skúsenosti a zručnosti získané počas pôsobenia vo verejnej službe neskôr zužitkoval v aktivitách tretieho sektora. Csaba Horváth v rozhovore ozrejmuje jednotlivé aspekty svojho verejného života, čiastočne sa venuje aj detstvu, rodine a jej vplyvu na jeho súčasné pôsobenie.</p> Fri, 08 Dec 2023 07:12:25 +0100 Video Viktor Teru: Identita /video/viktor-teru-identita <p>Viktor Teru pochádza z Veľkých Kapušian. Vyštudoval sociálnu prácu a vystriedal viacero povolaní. Od roku 2014 pôsobí v nadácii Rómsky vzdelávací fond (REF), momentálne na pozícii národný facilitátor. Taktiež, je poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej. V prvej časti jeho spomienkového rozprávania hovorí o svojom pôvode, o svojej práci, o svojej multilingválnosti a o postavení rómskeho jazyka v rámci iných jazykov, taktiež o rómskom aktivizme a o jeho kultúrnej identite.</p> Tue, 05 Dec 2023 11:37:11 +0100 Video Viktor Teru: Štúdium /video/viktor-teru-studium <p>Viktor Teru pochádza z Veľkých Kapušian. Vyštudoval sociálnu prácu a vystriedal viacero povolaní. Od roku 2014 pôsobí v nadácii Rómsky vzdelávací fond (REF), momentálne na pozícii národný facilitátor. Taktiež, je poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej. V druhej časti jeho spomienkového rozprávania hovorí o svojom pôvode, o svojej rodine, o detstve vo Veľkých Kapušanoch a o štúdiu sociálnej práce.</p> Tue, 05 Dec 2023 11:36:50 +0100 Video Viktor Teru: Diskriminácia /video/viktor-teru-diskriminacia <p>Viktor Teru pochádza z Veľkých Kapušian. Vyštudoval sociálnu prácu a vystriedal viacero povolaní. Od roku 2014 pôsobí v nadácii Rómsky vzdelávací fond (REF), momentálne na pozícii národný facilitátor. Taktiež, je poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej. V tretej časti jeho spomienkového rozprávania hovorí o diskriminácii a rasizme, o svojich osobných skúsenostiach v pracovnom aj súkromnom živote.</p> Tue, 05 Dec 2023 11:36:36 +0100 Video Viktor Teru: Poradca /video/viktor-teru-poradca <p>Viktor Teru pochádza z Veľkých Kapušian. Vyštudoval sociálnu prácu a vystriedal viacero povolaní. Od roku 2014 pôsobí v nadácii Rómsky vzdelávací fond (REF), momentálne na pozícii národný facilitátor. Taktiež, je poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej. V štvrtej časti jeho spomienkového rozprávania hovorí o svojej práci poradcu prezidentky a taktiež o jeho myšlienke mainstreamovania rómskej témy.</p> Tue, 05 Dec 2023 07:42:42 +0100 Video Viktor Teru: Generácia /video/viktor-teru-generacia <p>Viktor Teru pochádza z Veľkých Kapušian. Vyštudoval sociálnu prácu a vystriedal viacero povolaní. Od roku 2014 pôsobí v nadácii Rómsky vzdelávací fond (REF), momentálne na pozícii národný facilitátor. Taktiež, je poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej. V piatej časti jeho spomienkového rozprávania hovorí o novej generácii rómskej inteligencie, o mentoringu a tútoringu a o možnostiach a príležitostiach pre mladých Rómov na sebarealizáciu.</p> Tue, 05 Dec 2023 07:34:30 +0100 Video Prof. Hristo Kyuchukov: Psycholingvistický výskum zameraný na rómsky jazyk /video/prof-hristo-kyuchukov-psycholingvisticky-vyskum-zamerany-na-romsky-jazyk <p>Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.<br /> Prednáška prof. Hrista Kyuchukova (Sliezska univerzita, Katowice, Poľsko) priniesla prehľad postupu psycholingvistického výskumu rómskeho jazyka, jeho výsledkov a dopadu na ďalšie hodnotenie vývoja reči u detí z rozličných rómskych komunít. Video bolo zaznamenané 1.12.2022.</p> Thu, 30 Nov 2023 16:58:40 +0100 Video Mgr. Ondřej Poduška: Politická participácia Rómov na Slovensku - trendy a porovnania /video/mgr-ondrej-poduska-politicka-participacia-romov-na-slovensku-trendy-a-porovnania <p>Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.<br /> V paneli Rómovia v historicko-politickom diskurze odznel príspevok s názvom Politická participácia Rómov na Slovensku - trendy a porovnania od Mgr. Ondřeja Podušku z Národného demokratického inštitútu. Analyzuje vývoj v oblasti politickej participácie Rómov v samosprávach za posledných desať rokov a modely účasti Rómov na politickom živote.</p> Thu, 30 Nov 2023 16:47:05 +0100 Video Leonard Farkas /video/leonard-farkas <p>Leonard Farkas pochádza zo Slovenska, z Dunajskej Stredy, z maďarsky hovoriacej rodiny. Venuje sa mágii a kúzlam od detstva. Študoval na kúzelníckej škole v Budapešti, zúčastnil sa na viacerých medzinárodných súťažiach a spolupracoval s rôznymi umelcami, napr. huslista Zoltán Mága alebo tanečná skupina R3D ONE. Vo videu je zaznamenaný rozhovor a taktiež ukážky z jeho predstavenia.</p> Thu, 30 Nov 2023 07:25:39 +0100 Video Rudolf Balog /foto/rudolf-balog <p>Rudolf Balog hrá na kontrabas. Hrať sa naučil tradičným spôsobom, od otca.<br /> Fotografie vznikli 24.8.2022 v Prešove, v rámci projektu dokumentovania rodinných cimbalových kapiel.</p> Wed, 29 Nov 2023 14:49:07 +0100 Album Jónás Gábor /foto/jonas-gabor <p>Jónás Gábor pochádza z Balassagyarmatu v Maďarsku. V cimbalovej kapele hrá na violu. Vo vlastnom hudobnom zoskupení s názvom Gipsy Night Trio hrá na gitare a venuje sa produkcii tanečnej a džezovej hudby.</p> Wed, 29 Nov 2023 14:40:00 +0100 Album Bc. Roman Goroľ: Rómovia a rómsky jazyk v RTVS /video/bc-roman-gorol-romovia-a-romsky-jazyk-v-rtvs <p>Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.<br /> V paneli Jazyk, literatúra a mediálne prostredie prezentoval príspevok s názvom Rómovia a rómsky jazyk v RTVS, Bc. Roman Goroľ z národnostného vysielania Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) v Košiciach. Video bolo zaznamenané 2.12.2022.</p> Fri, 24 Nov 2023 17:26:01 +0100 Video Ján Jóny /video/jan-jony <p>Ján Jóny žije a pracuje v Michalovciach. Od malička bol vedený k hre na husliach, avšak hudobné vzdelanie nadobudol v hre na dychové nástroje, najprv na Vojenskom konzervatóriu v Roudnici nad Labem v Českej republike, kde študoval hru na tubu, neskôr na Konzervatóriu v Košiciach. Niekoľko rokov pôsobil, ako člen Vojenskej hudby Ozbrojených síl SR. Neskôr sa vrátil k hre na husliach a začal hrávať s viacerými ľudovými súbormi. Od roku 2014 pôsobí na Súkromnej základnej umeleckej škole Jurošík v Michalovciach, ako učiteľ hudby a v súčasnosti je taktiež členom ľudovej hudby Štefana Cínu.</p> Fri, 24 Nov 2023 09:47:08 +0100 Video Štefan Vansač /video/stefan-vansac <p>Štefan Vansač pochádza zo Spišskej Novej Vsi. Študoval hru na cimbal na Konzervatóriu v Košiciach. V súčasnosti pôsobí ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Spišskej Novej Vsi a na Základnej umeleckej škole v Smižanoch, kde vyučuje hru na cimbal. Od roku 2015 je členom Ľudovej hudby Štefana Cínu, s ktorou nahrali CD s názvom Ja chlapec chudobni. S kapelou sa taktiež podieľali na hudbe k slovenskému filmu Loli paradička, taktiež na CD pre folklórny súbor Orgonina a folklórnu skupinu Jamničan. Spolu s kapelou sa zúčastnili niekoľkých veľkých TV programov, v roku 2017 to bola TV show Zem spieva, v roku 2018 Československo má talent.</p> Thu, 23 Nov 2023 16:25:30 +0100 Video Dajori /foto/dajori <p>Autorský projekt divadelnej skupiny Ara Art Dajori (Mamka) je divadelným predstavením, ktoré mapuje príbehy a témy zo života rómskych žien na pozadí významných historických míľnikov 20. storočia.<br /> Scenár hry kombinuje dramatizáciu existujúcich literárnych diel spisovateliek Tery Fabiánovej, Evy Danišovej, Ilony Ferkovej a Kataríny Židovej s rozprávaním autentických osobných príbehov.<br /> Hlavnú postavu stvárnila herečka Pavlína Matiová, ktorá hrá štyri ženské postavy a ich príbehy odohrávajúce sa počas takmer celého storočia v predvojnovom a povojnovom Československu.<br /> Herečke na javisku sekunduje Michal Žolták a hudobníci Milan Kroka, Roman Zorba Horváth a Tibor Žida.<br /> Réžia: David Tišer<br /> Dramaturgia: Líza Urbanová<br /> Hrajú: Pavlína Matiová, Michal Žolták<br /> Hudobný sprievod a aranžmány: Milan Kroka, Roman Zorba Horváth, Tibor Žida</p> Tue, 21 Nov 2023 09:28:36 +0100 Album Michal Mižigár /foto/michal-mizigar <p>Michal "Mižu" Mižigár je potomok rómskej rodiny zo Slovenska, ktorá sa po 2. svetovej vojne z obcí horného Spiša presídlila do Čiech.&nbsp; Maturitu získal na Obchodnej akadémii v Písku, v štúdiu pokračoval na Karlovej univerzite v Prahe na Filozofickej fakulte, kde v odbore romistika dosiahol titul bakalára. V súčasnosti študuje na Stredoeurópskej univerzite (predtým v Budapešti, Maďarsko, neskôr vo Viedni, Rakúsko) na magisterskom stupni, v odbore komparatívna história. V dobe vzniku rozhovoru pôsobil vo Veľkej Británii v tíme projektu Roma of Great Abilities, kde pracoval s učiteľmi rómskych detí pochádzajúcich z Čiech a Slovenska.</p> Tue, 21 Nov 2023 09:12:55 +0100 Album František Goroľ, Podskalka pri Humennom /audio/frantisek-gorol-podskalka-pri-humennom <p>Rozhovor vznikol ako súčasť výskumného projektu zameraného na spomienkové rozprávania obyvateľov Podskalky, rómskej časti mesta Humenné. Výskumníkom je Peter Kudráč, miestny aktivista. Respondenti zahrnutí do projektu odpovedajú na otázky týkajúce sa pôvodu, bydliska, rodiny, vzdelania, profesijného života, spomienok na udalosti a zmeny po rokoch 1968 a 1989, a formy a obsahu rómskej kultúry. Rozhovor je v slovenkom jazyku, špecificky v zemplínskom nárečí. Respondentom je František Goroľ, rozhovor vedie Peter Kudráč.</p> Thu, 16 Nov 2023 16:09:17 +0100 Audio Katarína Goroľová, Podskalka pri Humennom /audio/katarina-gorolova-podskalka-pri-humennom <p>Rozhovor vznikol ako súčasť výskumného projektu zameraného na spomienkové rozprávania obyvateľov Podskalky, rómskej časti mesta Humenné. Výskumníkom je Peter Kudráč, miestny aktivista. Respondenti zahrnutí do projektu odpovedajú na otázky týkajúce sa pôvodu, bydliska, rodiny, vzdelania, profesijného života, spomienok na udalosti a zmeny po rokoch 1968 a 1989, a formy a obsahu rómskej kultúry. Rozhovor je v slovenskom jazyku, špecificky v zemplínskom nárečí. Respondentkou je Katarína Goroľová, rozhovor vedie Peter Kudráč.</p> Thu, 16 Nov 2023 15:27:01 +0100 Audio Ladislav Kudráč, Podskalka pri Humennom /audio/ladislav-kudrac-podskalka-pri-humennom <p>Rozhovor vznikol ako súčasť výskumného projektu zameraného na spomienkové rozprávania obyvateľov Podskalky, rómskej časti mesta Humenné. Výskumníkom je Peter Kudráč, miestny aktivista. Respondenti zahrnutí do projektu odpovedajú na otázky týkajúce sa pôvodu, bydliska, rodiny, vzdelania, profesijného života, spomienok na udalosti a zmeny po rokoch 1968 a 1989, a formy a obsahu rómskej kultúry. Rozhovor je v rómskom jazyku. Respondentom je Ladislav Kudráč, rozhovor vedie Peter Kudráč.</p> Thu, 16 Nov 2023 15:20:54 +0100 Audio Ďusi Band - Čhajori romaňi (Dievčatko rómske) /video/dusi-band-chajori-romani-dievcatko-romske <p>Pieseň Čhajori romaňi - Dievčatko rómske nemá známeho autora, no od čias 2. svetovej vojny sa považuje za hymnu slovenských Rómov. Jej text sa priamo viaže na utrpenie Rómov v pracovných a vyhladzovacích táboroch.<br /> Rodinnú kapelu s názvom Ďusi Band tvoria Július Bandy st. a jeho traja synovia Kristián, Július a najmladší Samuel. Cimbalová kapela z Prešova prezentuje tú najlepšiu tradíciu rómskych cimbalových zoskupení vysokým interpretačným umením svojich členov, ako aj rozsahom a žánrovým bohatstvom svojho repertoáru. Ten pozostáva z folklóru typicky rómskeho ale aj slovenského a iných národov a národností, kapela hrá aj klasickú hudbu a nestratí sa ani v žánroch akým je džez, pop či filmové melódie. Pieseň v inštrumentálnej verzii bola zaznamenaná počas podujatia Živá kniha na tému Holokaust, v Prešove, 27.9.2018.<br /> Nástrojové obsadenie<br /> Husle (primáš) – Samuel Bandy<br /> Kontrabas – Július Bandy ml.<br /> Viola – Kristián Bandy<br /> Cimbal – Július Bandy st.</p> Thu, 16 Nov 2023 14:53:01 +0100 Video Marta Daňová, Podskalka pri Humennom /audio/marta-danova-podskalka-pri-humennom <p>Rozhovor vznikol ako súčasť výskumného projektu zameraného na spomienkové rozprávania obyvateľov Podskalky, rómskej časti mesta Humenné. Výskumníkom je Peter Kudráč, miestny aktivista. Respondenti zahrnutí do projektu odpovedajú na otázky týkajúce sa pôvodu, bydliska, rodiny, vzdelania, profesijného života, spomienok na udalosti a zmeny po rokoch 1968 a 1989, a formy a obsahu rómskej kultúry. Rozhovor je v rómskom jazyku. Respondentkou je Marta Daňová, rozhovor vedie Peter Kudráč.</p> Thu, 16 Nov 2023 10:59:01 +0100 Audio Rudolf Kurej, Podskalka pri Humennom /audio/rudolf-kurej-podskalka-pri-humennom <p>Rozhovor vznikol ako súčasť výskumného projektu zameraného na spomienkové rozprávania obyvateľov Podskalky, rómskej časti mesta Humenné. Výskumníkom je Peter Kudráč, miestny aktivista. Respondenti zahrnutí do projektu odpovedajú na otázky týkajúce sa pôvodu, bydliska, rodiny, vzdelania, profesijného života, spomienok na udalosti a zmeny po rokoch 1968 a 1989, a formy a obsahu rómskej kultúry. Rozhovor je v striedavo v rómskom a slovenskom jazyku. Respondentom je Rudolf Kurej, rozhovor vedie Peter Kudráč.</p> Thu, 16 Nov 2023 10:58:44 +0100 Audio Štefan Cína /foto/stefan-cina <p>Mgr. et Mgr.art. Štefan Cína pochádza z obce Hnilec, z hudobníckej rodiny. Študoval hru na akordeón na Konzervatóriu Jozefa Adamoviča v Košiciach, neskôr pokračoval v bakalárskom štúdiu na Prešovskej univerzite v Prešove odbor Učiteľstvo hudobného umenia a techniky. Magisterský titul získal na Katolíckej univerzite v Ružomberku v odbore Hudobné umenie a cirkevná hudba, neskôr študoval hru na akordeón na Ternopiľskej národnej univerzite Volodymyra Hniatuka na Ukrajine. V súčasnosti pracuje ako učiteľ hudby na Súkromnej základnej umeleckej škole v Odoríne.<br /> V roku 2007 založil kapelu Ľudová hudba Štefana Cínu, s ktorou nahrali CD s názvom Ja chlapec chudobni. S kapelou sa taktiež podieľali na hudbe k slovenskému filmu Loli paradička, taktiež na CD pre folklórny súbor Orgonina a folklórnu skupinu Jamničan. Spolu s kapelou sa zúčastnili niekoľkých veľkých TV programov, v roku 2017 to bola TV show Zem spieva, v roku 2018 Československo má talent.</p> Mon, 30 Oct 2023 10:25:05 +0100 Album Ján Jóny /foto/jan-jony <p>Ján Jóny žije a pracuje v Michalovciach. Od malička bol vedený k hre na husliach, avšak hudobné vzdelanie nadobudol v hre na dychové nástroje, najprv na Vojenskom konzervatóriu v Roudnici nad Labem v Českej republike, kde študoval hru na tubu, neskôr na Konzervatóriu v Košiciach. Niekoľko rokov pôsobil ako člen Vojenskej hudby Ozbrojených síl SR. Neskôr sa vrátil k hre na husliach a začal hrávať s viacerými ľudovými súbormi. Od roku 2014 pôsobí na Súkromnej základnej umeleckej škole Jurošík v Michalovciach ako učiteľ hudby a v súčasnosti je taktiež členom ľudovej hudby Štefana Cínu.</p> Mon, 30 Oct 2023 10:20:52 +0100 Album Peter Pavlík /foto/peter-pavlik <p>Mgr. Peter Pavlík, PhD. pochádza zo Spišskej Novej Vsi. Hudobné vzdelanie nadobudol na Prešovskej univerzite v Prešove, kde získal titul Mgr. v odbore Učiteľstvo hudobného umenia a techniky. Postgraduálne štúdium absolvoval na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici v odbore predškolská a elementárna pedagogika. Od roku 2021 profesijne pôsobí ako učiteľ hudby na Súkromnej základnej umeleckej škole Quo Vadis vo Zvolene. Od roku 2014 je členom Ľudovej hudby Štefana Cínu, s ktorou nahrali CD s názvom Ja chlapec chudobni. S kapelou sa taktiež podieľali na hudbe k slovenskému filmu Loli paradička, taktiež na CD pre folklórny súbor Orgonina a folklórnu skupinu Jamničan. Spolu s kapelou sa zúčastnili niekoľkých veľkých TV programov, v roku 2017 to bola TV show Zem spieva, v roku 2018 Československo má talent.</p> Mon, 30 Oct 2023 10:15:30 +0100 Album Štefan Vansač /foto/stefan-vansac <p>Štefan Vansač pochádza zo Spišskej Novej Vsi. Študoval hru na cimbal na Konzervatóriu v Košiciach. V súčasnosti pôsobí ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Spišskej Novej Vsi a na Základnej umeleckej škole v Smižanoch, kde vyučuje hru na cimbal. Od roku 2015 je členom Ľudovej hudby Štefana Cínu, s ktorou nahrali CD s názvom Ja chlapec chudobni. S kapelou sa taktiež podieľali na hudbe k slovenskému filmu Loli paradička, taktiež na CD pre folklórny súbor Orgonina a folklórnu skupinu Jamničan. Spolu s kapelou sa zúčastnili niekoľkých veľkých TV programov, v roku 2017 to bola TV show Zem spieva, v roku 2018 Československo má talent.</p> Mon, 30 Oct 2023 10:13:03 +0100 Album Martina Ďuriková Cínová /foto/martina-durikova-cinova <p>Martina Ďuriková Cínová, DiS.art. pochádza z obce Hnilec, z hudobníckej rodiny.<br /> Vyštudovala hru na husliach na konzervatóriu v Košiciach, od roku 2020 je študentkou Katolíckej univerzity v Ružomberku odbor Učiteľstvo hudby a cirkevnej hudby. Od r. 2014 pôsobí ako učiteľka hudby na ZUŠ v Smižanoch. Od roku 2007 je členkou Ľudovej hudby Štefana Cínu, s ktorou nahrali CD s názvom Ja chlapec chudobni. S kapelou sa taktiež podieľali na hudbe k slovenskému filmu Loli paradička, taktiež na CD pre folklórny súbor Orgonina a folklórnu skupinu Jamničan. Spolu s kapelou sa zúčastnili niekoľkých veľkých TV programov, v roku 2017 to bola TV show Zem spieva, v roku 2018 Československo má talent.</p> Mon, 30 Oct 2023 10:10:47 +0100 Album Ľudová hudba Štefana Cínu /foto/ludova-hudba-stefana-cinu-1 <p>Ľudovú hudba Štefana Cínu tvoria absolventi s vyšším stredným a vysokoškolským stupňom hudobného vzdelania. Všetci členovia kapely pochádzajú z regiónu Dolného Spiša. Kapelu založil v roku 2007 Štefan Cína starší. Kapela účinkuje na rozličných podujatiach doma aj v zahraničí, napríklad v Česku, Poľsku, Rumunsku, Turecku, Španielsku, Sardínii či Taliansku.<br /> Ich repertoár tvoria tradičné folklórne piesne z regiónu východného Slovenska, vrátane národnostných – rusínskych, ukrajinských a rómskych.<br /> Ľudová hudba Štefana Cínu účinkovala aj v televíznych formátoch slovenských televízií: Zem spieva (2017) a Československo má talent (2018).<br /> Členovia kapely sa kompozične aj interpretačne podieľali na tvorbe hudobnej zložky úspešného slovenského celovečerného filmu Loli paradička (2019).</p> <p>Diskografia:<br /> Hudobné CD s názvom Ja som chlapec chudobni<br /> Hudobné CD pre folklórny súbor Orgonina<br /> Hudobné CD pre folklórnu skupinu Jamničan</p> <p>Fotografia celej kapely vznikla 8. júla 2022 v exteriéri klubu Stromoradie v Prešove počas dokumentovania rómskych cimbalových kapiel.</p> Mon, 30 Oct 2023 10:08:09 +0100 Album Júlia Kozáková /foto/julia-kozakova <p>Júlia Kozáková pochádza z Bratislavy. K rómskej hudbe a kultúre sa dostala ako 15 ročná, keď sa stala súčasťou zboru Čhavorenge, pod vedením Idy Kelarovej. Absolvovala bakalárske štúdium hudby na SOAS University of London, v čase vzniku záznamu študovala na JAMU v Brne, odbor jazzová interpretácia. Bola súčasťou viacerých zborov a hudobných zoskupení (All4Gospel Choir, London Bulgarian Choir, FS Gymnik, Velvet Case), v roku 2022 pôsobí v zoskupeniach O Gadže Bašaven, SOLE a Manuša, s ktorým v roku 2022 vydala rovnomenný debutový album.<br /> Fotografie vznikli počas dokumentovania hudobného projektu Manuša v auguste 2022 v Prešove.</p> Mon, 30 Oct 2023 10:05:09 +0100 Album Viliam Didiáš /foto/viliam-didias <p>Viliam Didiáš pochádza zo Zvolena, z hudobníckej rodiny.&nbsp; Svoje prvé husle dostal ako trojročný. Po absolvovaní vtedajšej Ľudovej umeleckej školy pokračoval v štúdiu na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici. Štúdium ukončil v roku 1998 a začal účinkovať ako slobodný umelec. Absolvoval viaceré majstrovské umelecké kurzy, ktoré mu dopomohli ku kvalitnejšej a hudobne vyspelejšej hre na husliach. Pôsobil vo viacerých hudobných telesách, v dobe vzniku záznamu bol stálym členom zoskupenia Manuša, s ktorým v roku 2022 vydali rovnomenný album.<br /> Fotografie vznikli počas dokumentovania hudobného projektu Manuša v auguste 2022 v Prešove.</p> Mon, 30 Oct 2023 10:03:10 +0100 Album Ján Rigo /foto/jan-rigo-1 <p>Ján Rigo pochádza z Bratislavy. Študoval na ľudovom konzervatóriu, dlhodobo sa venuje hre na kontrabas a momentálne pôsobí ako slobodný umelec. Hral s mnohými renomovanými hudobníkmi na Slovensku ale aj v zahraničí. V súčasnosti pôsobí v zoskupeniach Gipsy Way Ensemble, Gypsy Jazz SK (čo je hudobné zoskupenie pod vedením Jána Berkyho-Mrenicu ml.) a taktiež je stálym členom zoskupenia Manuša, s ktorým v roku 2022 vydali rovnomenný album.<br /> Fotografie vznikli počas dokumentovania hudobného projektu Manuša v auguste 2022 v Prešove.</p> Mon, 30 Oct 2023 10:00:29 +0100 Album Ľubomír Gašpar /foto/lubomir-gaspar <p>Mgr. art Ľubomír Gašpar pochádza z Detvy, momentálne žije a pracuje v Bratislave. Hru na cimbal študoval na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici, neskôr na Hudobnej a umeleckej akadémii Jána Albrechta v Banskej Štiavnici. V súčasnosti je študentom JAMU v Brne. Okrem toho, že je profesionálny hudobník, pôsobí taktiež ako učiteľ hudby na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Topoľčanoch. Jeho hudobné smerovanie je multižánrové, spája v sebe prvky folklóru, klasickej hudby či džezu. Je súčasťou niekoľkých hudobných zoskupení, napr. SOLE, Ľubomír Gašpar Cimbal Project, s ktorým nahral dva albumy: The Point Of View, ktorý v roku 2017 získal cenu Rádio Hlavy za najlepší album v kategórii World Music a Ľubozvuk (2021). Je taktiež stálym členom zoskupenia Manuša, s ktorým v roku 2022 vydali rovnomenný album.<br /> Fotografie vznikli počas dokumentovania hudobného projektu Manuša v auguste 2022 v Prešove.</p> Mon, 30 Oct 2023 09:57:11 +0100 Album Vladimír Slávik /foto/vladimir-slavik <p>Pochádza z Banskej Bystrice. K hudbe ho viedol jeho starý otec, ktorý bol harmonikár a milovník rómskej hudby. Aj on sám má vášeň pre rómsku hudbu, ktorá je jeho najobľúbenejšou. Hrá s kapelami z Horehronia – Pokošovci, Haviarovci, Gábrišovci.<br /> Vyštudoval cimbal na Základnej umeleckej škole v Banskej Bystrici. Účinkuje vo viacerých folklórnych skupinách. V súčasnosti študuje na Jesseniovej Lekárskej fakulte v Martine Univerzity Komenského.<br /> Rómska ľudová hudba je podľa neho oproti tej slovenskej viac o temperamente, cite pre hudbu a harmóniu.<br /> Fotografie vznikli počas dokumentovania kapely Pokošovci v rámci projektu dokumentovania rómskych rodinných cimbalových kapiel.</p> Mon, 30 Oct 2023 09:53:40 +0100 Album Petr Torák /foto/petr-torak <p>Petr Torák pochádza z Českej republiky, odkiaľ v roku 1999, po sérii rasovo motivovaných útokov, s celou rodinou emigroval do Veľkej Británie. Stal sa členom miestnej polície a venoval sa aj témam, ako je moderné otroctvo. V roku 2015 získal Rad Britského Impéria za jeho oddanú prácu s rómskymi komunitami v Peterborough. Po odchode z radov polície sa naplno venuje komunitnej a charitatívnej práci a zároveň pôsobí aj ako honorárny konzul Čerskej republiky v Peterborough.<br /> Fotografie vznikli počas dokumentovania spomienkového rozprávania.</p> Fri, 27 Oct 2023 13:42:38 +0200 Album Kapela Ďusi Band /foto/kapela-dusi-band <p>Ľudová kapela Júliusa Bandyho - Ďusi Band je kapelou z Prešova. Členovia kapely sú z rodiny, kde sa muzikantstvo dedí z pokolenia na pokolenie. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe. Rodinná kapela vznikla v roku 2013.<br /> Na súbore fotografií je kapela doplnená o nových členov, speváčku Anitu Balážovú Haffnerovú, klarinetistu Rolanda Horvátha a klaviristu a vokalistu Jakuba Haffnera.<br /> Fotografie vznikli počas dokumentovania rómskych rodinných cimbalových kapiel, v Prešove, 14.7.2023.</p> Fri, 27 Oct 2023 13:41:06 +0200 Album Jakub Haffner /foto/jakub-haffner <p>Jakub Haffner vyštudoval hru na cimbal na konzervatóriu v Košiciach. Momentálne pracuje ako učiteľ na Súkromnej základnej umeleckej škole v Liptovskej Štiavnici.<br /> Fotografie vznikli počas dokumentovania rodinnej kapely Ďusi Band.</p> Fri, 27 Oct 2023 13:38:48 +0200 Album Anita Haffnerová Balážová /foto/anita-haffnerova-balazova <p>Anita Haffnerová Balážová vyštudovala klasický spev na konzervatóriu v Košiciach. Momentálne pracuje ako učiteľka spevu na Súkromnej základnej umeleckej škole v Liptovskej Štiavnici.<br /> Fotografie vznikli počas dokumentovania rodinnej kapely Ďusi Band.</p> Fri, 27 Oct 2023 13:37:07 +0200 Album Roland Horváth /foto/roland-horvath <p>Bc. Roland Horváth, DiS.art., sa narodil v hudobníckej rodine v Rimavskej Sobote. Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa získal na Hudobnej a umeleckej akadémii Jána Albrechta v Banskej Štiavnici. Hrá na dychové nástroje, aktívnu kariéru začal&nbsp; v Maďarsku, kde hrával v niekoľkých kapelách pod vedením významných primášov. Po návrate na Slovensko pôsobil v divadle Romathan v Košiciach. V roku 2011 sa spolu s kapelou Sendreiovci podieľal na nahrávke soundtracku k blockbusteru Sherlock Holmes - Hra tieňov (réžia: Guy Ritchie, hudba: Hans Zimmer). Na Slovensku pôsobí vo viacerých kapelách, v ktorých hrá na klarinet, intenzívne spolupracuje s rodinnou cimbalovou kapelou Ďusi Band Júliusa Bandyho. Od roku 2019 je riaditeľom Základnej umeleckej školy v obci Jesenské.<br /> Fotografie vznikli v rámci nahrávania rodinných cimbalových kapiel v roku 2022.</p> Fri, 27 Oct 2023 13:35:01 +0200 Album Kristián Bandy /foto/kristian-bandy <p>Bc. Kristián Bandy, Dis.art., hrá v rodinnej cimbalovej kapele Ďusi Band na violu. Je hosťujúcim členom hudobnej zložky divadla Romathan, vedie hudbu folklórneho súboru Fijalečka pri ZŠ Šrobárova v Prešove. Je absolventom Základnej umeleckej školy Mikuláša Moyzesa v Prešove, odbor hra na husle. V štúdiu pokračoval na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove (1. - 3. ročník), absolutórium ukončil na Súkromnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Košiciach (4. - 6. ročník). Bakalársky titul získal na Katolíckej univerzite v Ružomberku, pracovisko v Spišskom Podhradí.<br /> Fotografie zobrazujú bratov Kristiána a Júliusa Bandyho ml.&nbsp;<br /> Fotografie vznikli v rámci dokumentovania rodinných cimbalových kapiel v roku 2022.</p> Fri, 27 Oct 2023 13:33:13 +0200 Album Samuel Bandy /foto/samuel-bandy <p>Samuel Bandy je primášom rodinnej cimbalovej kapely Ďusi Band. Po absolvovaní Základnej umeleckej školy Mikuláša Moyzesa v Prešove, pokračuje v štúdiu na Konzervatóriu na Timonovej ulici č.2 v Košiciach. Získal niekoľko významných ocenení na súťažiach huslistov na Slovensku.<br /> Fotografie vznikli v rámci dokumentovania rodinných cimbalových kapiel v roku 2022.</p> Fri, 27 Oct 2023 13:31:03 +0200 Album Július Bandy /foto/julius-bandy <p>Július Bandy pochádza z hudobníckej rodiny. Narodil sa v Prešove. Na Základnej umeleckej škole Mikuláša Moyzesa v Prešove vyštudoval hru na cimbal. Ovláda hru na saxofón, kontrabas a harmoniku. V rokoch 1982-1983 pôsobil v detskom folklórnom súbore Dúbravienka v Prešove. V rokoch 1985-1986 pôsobil v detskom folklórnom súbore Šarišanček v Prešove. Ako 15 ročný pôsobil v Ukrajinskom divadle v Prešove. Vojenskú službu vykonával vo Vojenskom umeleckom súbore Jánošík vo Zvolene (1993-1994). Ako cimbalista pôsobil vo viacerých kapelách a súboroch – Ľudová hudba Prešovčan, Folklórny súbor Sabinovčan, Ľudová hudba Čardáš z Prešova, Ľudová hudba Jána Budyiho z Humenného.<br /> Fotografie vznikli v rámci dokumentovania rodinných cimbalových kapiel v roku 2022.</p> Fri, 27 Oct 2023 13:28:38 +0200 Album Miroslav Rác /foto/miroslav-rac <p>Miroslav Rác je klavirista, hudobný pedagóg, skladateľ. Už niekoľko rokov sa venuje hudobnému spracovaniu témy rómskeho holokaustu. Ako koncertný umelec, hral na niekoľkých svetových pódiách v Európe aj v Izraeli.<br /> Fotografie dokumentujú jeho klavírny recitál, venovaný obetiam rómskeho holokaustu.</p> Fri, 27 Oct 2023 13:26:18 +0200 Album Roland Horváth Orchestra /foto/roland-horvath-orchestra <p>Séria fotografií rómskej cimbalovej kapely Roland Horváth Orchestra. Zostava je medzinárodná, hudobníci pochádzajú zo Slovenska aj z Maďarska, kapelníkom je klarinetista Roland Horváth.<br /> Fotografie vznikli v rámci dokumentácie rómskych cimbalových kapiel na Slovensku.</p> Fri, 27 Oct 2023 13:24:15 +0200 Album Pokošovci /foto/pokosovci <p>Pokošovci sú rómska rodinná cimbalová kapela, jej členovia pochádzajú z obcí Telgárt a Šumiac na Horehroní. Ich repertoár pozostáva z interpretácie autentických miestnych rómskych piesní. V januári 2020 sa ich album s názvom Ľudová hudba Pokošovci umiestnil na 15. priečke v rebríčku World Music Chart Europe.<br /> Fotografie vznikli v rámci dokumentácie rómskych cimbalových kapiel na Slovensku.</p> Fri, 27 Oct 2023 13:20:58 +0200 Album Manuša /foto/manusa <p>Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci, iniciátorkou celého projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková. Na cimbal hrá Ľubomír Gašpar, na husle Viliam Didiáš, na violu Vojtech Bélu Botoš a na kontrabas Ján Rigo. S podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja, vydali v roku 2022 rovnomenný album. Desať skladieb tvoria tradičné rómske piesne v originálnych aranžmánoch členov kapely, doplnené o prvky maďarskej rómskej hudby.<br /> Fotografie vznikli v auguste 2022, počas dokumentovania kapely v rámci výskumu rómskych cimbalových kapiel s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.</p> Fri, 27 Oct 2023 13:18:30 +0200 Album Dušan Deme /foto/dusan-deme <p>Dušan Deme pochádza z Lučenca z hudobníckej rodiny. K hudbe ho od detstva viedol starý otec. Od 6 rokov hral na klavíri, ktorý aj študoval na základnej umeleckej škole. Študoval taktiež aj spev. Od 14 rokov sa živí hudbou vystupovaním na rôznych podujatiach, neskôr pracoval na rôznych zaoceánskych lodiach, ako klavirista a spevák. Sám inklinuje najmä k rómskej hudbe, k ľudovým piesňam, k džezu a k staršej slovenskej tanečnej hudbe. V rozhovore okrem spomienok na svoju rodinu hovorí aj o tom, čo si myslí o súčasnej rómskej hudbe, či o budúcnosti tradičných cimbalových kapiel na Slovensku, o jeho pôsobení v zoskupení Roland Horváth Orchestra, ale taktiež aj o rómskom jazyku či kultúre.<br /> Fotografie vznikli v rámci projektu dokumentovania rómskych cimbalových kapiel na Slovensku.</p> Fri, 27 Oct 2023 13:10:08 +0200 Album Daniel Pokoš /foto/daniel-pokos <p>Pochádza z hudobníckej rodiny z Telgártu, a od mala ho zaujímala hra na rôznych hudobných nástrojoch. Primárne sa venuje hre na husliach. Hrať na husliach sa učil sám, nemá umeleckú školu. Hudobné skúsenosti naberal z vlastnej kapely, ale aj z kapely Pokošovci.<br /> Fotografie vznikli počas dokumentovania kapely Pokošovci, v rámci projektu dokumentovania rómskych rodinných cimbalových kapiel.</p> Fri, 27 Oct 2023 13:06:30 +0200 Album Dávid Štajer /foto/david-stajer <p>Pochádza z Telgártu. Hrá na harmoniku, no nemá hudobné vzdelanie. V hudbe je samouk. V rodine majú väčšinou primášov. Aj on začal hrať na husle, no nebavilo ho to. Prvú harmoniku mu kúpil jeho starý otec. Hrá vo folklórnych súboroch Šumiačan, Telgárt a Vernár. Hrá ľudovú hudbu, rómsku hudbu, no ak je príležitosť tak hrá aj džez a balkánsku hudbu.<br /> Fotografie vznikli počas dokumentovania kapely Pokošovci v rámci projektu dokumentovania rómskych rodinných cimbalových kapiel.</p> Fri, 27 Oct 2023 13:03:32 +0200 Album Miroslav Pokoš /foto/miroslav-pokos <p>Pochádza z obce Šumiac. Je z hudobníckej rodiny. Jeho rodina po otcovej strane sú Pokošovci zo Šumiaca, po maminej strane sú to Harvanovci z Telgártu. Sú to lokality, kde nikdy nedominovala gitara alebo klávesové nástroje. Vždy to boli husle, harmonika, kontrabas, cimbal. Hrá na kontrabas, husle a harmoniku. V hudbe je samouk. V kapele Pokošovci hrajú slovenský a rómsky folklór z Horehronia.<br /> So súrodencami Radom a Stanom vydali album Ľudová hudba Pokošovci 2, ktorý sa umiestnil na 15. priečke v rebríčku World Music Chart Europe v januári 2020.<br /> Fotografie vznikli počas dokumentovania kapely Pokošovci v rámci projektu dokumentovania rómskych rodinných cimbalových kapiel.</p> Fri, 27 Oct 2023 13:00:44 +0200 Album Július Bandy ml. /foto/julius-bandy-ml <p>Július Bandy študoval cimbal na Základnej umeleckej škole Mikuláša Moyzesa v Prešove. V štúdiu pokračoval na Súkromnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Košiciach (1.- 4. ročník), kde v školskom roku 2018-2019 zmaturoval. Hru na cimbal študuje na Akadémii umení v Banskej Bystrici. V kapele hrá na kontrabas.<br /> Fotografie vznikli v rámci dokumentovania rodinných cimbalových kapiel v roku 2022. Na jednej z fotografií je aj so svojím bratom Kristiánom Bandym.</p> Thu, 26 Oct 2023 13:48:43 +0200 Album Šukar jakha la čha hin - Ľudová hudba Štefana Cínu (Krásne oči to dievča má) /video/sukar-jakha-la-cha-hin-ludova-hudba-stefana-cinu-krasne-oci-to-dievca-ma <p>Rómska ľudová pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je tanečná, rýchla, tradičný Romungro čardáš. Súrodenci Cínovci (Štefan – harmonika, Martina – husle, spev) sa túto pieseň naučili doma od otca, ktorý sa ju rovnako naučil od svojho otca. Text piesne je v rómskom jazyku.</p> Mon, 28 Aug 2023 17:00:44 +0200 Video Daje, daje - Ľudová hudba Štefana Cínu (Mamka, mamka) /video/daje-daje-ludova-hudba-stefana-cinu-mamka-mamka <p>Rómska ľudová pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je tanečná, rýchla, tradičný Romungro čardáš. Súrodenci Cínovci (Štefan – harmonika, Martina – husle, spev) sa túto pieseň naučili doma od otca, ktorý sa ju rovnako naučil od svojho otca. Text piesne je v rómskom jazyku.</p> Mon, 28 Aug 2023 16:52:27 +0200 Video Odoj tele - Ľudová hudba Štefana Cínu (Tam, dole) /video/odoj-tele-ludova-hudba-stefana-cinu-tam-dole <p>Rómska ľudová pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je tanečná, rýchla, tradičný Romungro čardáš. Súrodenci Cínovci (Štefan – harmonika, Martina – husle, spev) sa túto pieseň naučili doma od otca, ktorý sa ju rovnako naučil od svojho otca. Text piesne je v rómskom jazyku.</p> Mon, 28 Aug 2023 16:50:36 +0200 Video Mamo miri (Mama moja) /video/mamo-miri-mama-moja <p>Umelá balada Mamo miri (Mama moja). Pôvodný autor textu a skladby nezistený. Táto skladba patrí medzi pomalé, žialné piesne. Text skladby hovorí o úmrtí matky a žiali po nej. Inštrumentálnu verziu skladby zahral David Kanaloš (gitara), Dominik Karalo (husle), Marek Haluška (akordeón) dňa 13.9.2018 v štúdiu RTVS na Moyzesovej ulici č. 7 v Košiciach. Skladba odznela pri diskusii venovanej výročiu Slovenského národného povstania, ktorej hostkou bola etnologička a historička Zuzana Kumanová. Moderovala Erika Godlová.</p> Mon, 28 Aug 2023 16:45:54 +0200 Video O doj tele o Roma bašaven (Tam dole Rómovia hrajú) /video/o-doj-tele-o-roma-basaven-tam-dole-romovia-hraju <p>O doj tele o Roma bašaven (Tam dole Rómovia hrajú) je čardášová skladba, svojím pôvodným prevedením má charakter veselej, tanečnej piesne, o čom svedčí aj názov skladby. Inštrumentálnu verziu skladby zahral David Kanaloš (gitara), Dominik Karalo (husle), Marek Haluška (akordeón) dňa 13.9.2018 v štúdiu RTVS na Moyzesovej ulici č. 7 v Košiciach. Skladba odznela pri diskusii venovanej výročiu Slovenského národného povstania, ktorej hostkou bola etnologička a historička Zuzana Kumanová. Moderovala Erika Godlová.</p> Mon, 28 Aug 2023 16:44:49 +0200 Video Čhaje, av ke ma pale (Besame mucho) /video/chaje-av-ke-ma-pale-besame-mucho <p>Besame mucho alebo Čhaje, av ke ma pale (rómska textová verzia piesne) patrí medzi pomalé tanečné skladby. Autorom hudby a textu je Consuelo Velázquez.&nbsp; V inštrumentálnej verzii zahral David Kanaloš (gitara), Dominik Karalo (husle), Marek Haluška (akordeón) dňa 13.9.2018 v štúdiu RTVS na Moyzesovej ulici č. 7 v Košiciach. Skladba odznela pri diskusii venovanej výročiu Slovenského národného povstania, ktorej hostkou bola etnologička a historička Zuzana Kumanová. Moderovala Erika Godlová.</p> Mon, 28 Aug 2023 16:37:24 +0200 Video Romathan - tanečná esencia /video/romathan-tanecna-esencia <p>Videozáznam z&nbsp; tanečného vystúpenia divadla Romathan bol zaznamenaný dňa 18.9.2014 v Divadle A. Duchnoviča v Prešove, počas implementácie Národného projektu Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Záznam ponúka pohľad na čardášové a čapášové tance, pre ktoré sú typické rytmické opakovania v 2/4 , prípadne 4/4 takte. Čardáše a čapáše sú dynamické tance mužov a žien, ktoré sa tancujú v skupine alebo pároch.&nbsp; Uvedený typ tanca pochádza z regiónu východného Slovenska.</p> Fri, 11 Aug 2023 13:27:38 +0200 Video Július Lakatoš /foto/julius-lakatos <p>Fotografie z výtvarných workshopov, ktoré organizovalo OZ Jekhetane-Spolu. Digitalizovaný analógový film z fotoaparátu. Miesto, čas a fotograf nebol pri analógovom filme uvedený.<br /> Fotografia vznikla v rámci projektu Spievame a maľujeme pre lásku počas workshopov Lipovciach a vo Vyšných Ružbachoch v roku 2001. Výtvarné diela a drevené skulptúry boli v tomto a v nasledujúcich rokoch vystavované vo viacerých mestách na Slovensku.</p> <p>Július Lakatoš - insitný maliar pochádzal z obce Selice. Prvé obrazy začal kresliť ceruzou, neskôr temperami. Po rokoch začal maľovať na plátno. Dominantným motívom jeho diel sú krajinky. Maľoval výlučne v zimnom období a v noci, vtedy v ňom dozrievali nápady, ktoré sa vynorili pri rybačke na Váhu. Rómsku tému nezobrazoval, iba ak bol požiadaným rómskym múzeum. Jeho snom bolo namaľovať staré rómske péro (rómska ulica, geto), kde vyrastal.</p> <p>Zdroj:<br /> RNĽ č. 384-391/1999, str.12, Róm s maliarskou paletou a štetcami</p> Fri, 11 Aug 2023 13:24:01 +0200 Album Mgr. Zuzana Polačková, M.A., PhD.: Výzvy predprimárneho vzdelávania rómskych detí na Slovensku v súčasnosti /video/mgr-zuzana-polackova-ma-phd-vyzvy-predprimarneho-vzdelavania-romskych-deti-na-slovensku-v-sucasnosti <p>Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.<br /> V paneli Školstvo a vzdelávanie prezentovala príspevok s názvom Výzvy predprimárneho vzdelávania rómskych detí na Slovensku v súčasnosti Mgr. Zuzana Polačková, M.A., PhD. Video vzniklo 2.12.2022.</p> Tue, 04 Jul 2023 11:59:58 +0200 Video Mgr. Martina Horňáková: Rómsky slovník online /video/mgr-martina-hornakova-romsky-slovnik-online <p>Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.<br /> V paneli Jazyk, literatúra a mediálne prostredie prezentovala príspevok s názvom Rómsky slovník online, Mgr. Martina Horňáková z Nadácie Dobrá rómska víla Kesaj. Príspevok predstavil vznikajúci projekt Rómsky slovník online, ktorý je verejnosti dostupný na webovej stránke https://romskyslovnik.online/. Video bolo zaznamenané 2.12.2022.</p> Tue, 04 Jul 2023 03:52:01 +0200 Video Friš Čardáš - Ľudová hudba Júliusa Žigu /video/fris-cardas-ludova-hudba-juliusa-zigu <p>Rodinnú cimbalovú kapelu s názvom Ľudová hudba Júliusa Žigu tvoria otec Július, dcéra Bohdana a syn Filip. Rodina pochádza z mesta Gelnica a udržiava nažive tradíciu ľudovej rómskej hudby. Všetci traja absolvovali klasické hudobné vzdelanie, sú skvelými interpretmi žánrovo bohatého repertoáru, ktorý zahŕňa rómsky a čiastočne aj slovenský folklór.<br /> Nástrojové obsadenie:<br /> Július Žiga – kontrabas, Bohdana Žigová – violončelo, spev, Filip Žiga - husle, Július Bandy (hosť) - cimbal, Kristián Bandy (hosť) - viola,&nbsp; Vladimír Plachetka (hosť) - akordeón.<br /> Inštrumentálna skladba, jej autora ani názov kapelník Július Žiga neuvádza, je to však tradične hrávaný čardáš vo svižnom tempe, tzv. friss csárdás.<br /> Záznam bol vytvorený 11.12.2021 v Centre nezávislej kultúry Wave v Prešove.&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;</p> Mon, 03 Jul 2023 22:43:01 +0200 Video Čirikloro mirikloro - Ľudová hudba Štefana Cínu (Vtáčatko koráločka) /video/cirikloro-mirikloro-ludova-hudba-stefana-cinu-vtacatko-koralocka <p>Rómska ľudová pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je tanečná, rýchla, tradičný Romungro čardáš. Súrodenci Cínovci (Štefan – harmonika, Martina – husle, spev) sa túto pieseň naučili doma od otca, ktorý sa ju rovnako naučil od svojho otca. Text piesne je v rómskom jazyku.</p> Tue, 23 May 2023 16:48:55 +0200 Video Nane cocha, nane gad - Ľudová hudba Štefana Cínu (Nemám sukňu, nemám košeľu) /video/nane-cocha-nane-gad-ludova-hudba-stefana-cinu-nemam-suknu-nemam-koselu <p>Rómska pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je súčasťou populárneho soundtracku filmu Cigáni idú do neba (Moldava, 1975). Autorom hudby je skladateľ Eugen Doga. Text piesne je v rómskom jazyku.</p> Tue, 23 May 2023 16:45:19 +0200 Video Aničko, Aničko - Ľudová hudba Štefana Cínu /video/anicko-anicko-ludova-hudba-stefana-cinu <p>Ľudová pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je pravdepodobne pôvodne slovenská, ľudová, tanečná, rýchla. Interpretácia je s rómskym textom, hudobne ovplyvnená rómskym hudobným cítením.</p> Tue, 23 May 2023 15:10:04 +0200 Video Le more e brača - Ľudová hudba Štefana Cínu (Vezmi, človeče, violu) /video/le-more-e-braca-ludova-hudba-stefana-cinu-vezmi-clovece-violu <p>Rómska ľudová pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je tanečná, rýchla, tradičný Romungro čardáš. Súrodenci Cínovci (Štefan – harmonika, Martina – husle, spev) sa túto pieseň naučili doma od otca, ktorý sa ju rovnako naučil od svojho otca. Text piesne je v rómskom jazyku.</p> Tue, 23 May 2023 13:51:49 +0200 Video Kale topanki - Ľudová hudba Štefana Cínu (Čierne topánky) /video/kale-topanki-ludova-hudba-stefana-cinu-cierne-topanky <p>Rómska ľudová pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je tanečná, rýchla, moderný Romungro čardáš. Súrodenci Cínovci (Štefan – harmonika, Martina – husle, spev) sa túto pieseň naučili doma od otca, ktorý sa ju rovnako naučil od svojho otca. Text piesne je v rómskom jazyku.</p> Tue, 23 May 2023 13:21:00 +0200 Video Čhajori romaňi - Ľudová hudba Štefana Cínu (Dievčatko rómske) /video/chajori-romani-ludova-hudba-stefana-cinu-dievcatko-romske <p>Pieseň Čhajori romaňi (Dievčatko rómske) od neznámeho autora vo svojom texte odráža krutú realitu Rómov uväznených v koncentračných a pracovných táboroch počas druhej svetovej vojny. Je považovaná za hymnu slovenských Rómov. Pieseň je pomalá, žiaľna. Zaznamenaná bola 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Súrodenci Cínovci (Štefan – harmonika, Martina – husle, spev) sa túto pieseň naučili doma od otca, ktorý sa ju rovnako naučil od svojho otca. Text piesne je v rómskom jazyku.</p> Tue, 23 May 2023 13:06:49 +0200 Video Phadžiľa, phadžiľa - Ľudová hudba Štefana Cínu (Rozbila sa, rozbila) /video/phadzila-phadzila-ludova-hudba-stefana-cinu-rozbila-sa-rozbila <p>Rómska ľudová pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je tanečná, rýchla, tradičný Romungro čardáš. Súrodenci Cínovci (Štefan – harmonika, Martina – husle, spev) sa túto pieseň naučili doma od otca, ktorý sa ju rovnako naučil od svojho otca. Text piesne je v rómskom jazyku.</p> Tue, 23 May 2023 11:02:13 +0200 Video Mgr. Alexander Mušinka, Ph.D., mimoriadny docent: K významnému jubileu Arneho B. Manna /video/mgr-alexander-musinka-phd-mimoriadny-docent-k-vyznamnemu-jubileu-arneho-b-manna <p>Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.<br /> V paneli Rómovia v historicko-politickom diskurze odznel príspevok s názvom K významnému jubileu Arneho B. Manna od Mgr. Alexandra Mušinku, Ph.D. z Prešovskej univerzity v Prešove, Ústavu rómskych štúdií. Video vzniklo 1.12.2022.</p> Mon, 22 May 2023 15:25:01 +0200 Video Mgr. Roman Čonka, Mgr. Norbert Végh: Virtuálne prehliadky - nástroj na prezentáciu rómskej kultúry /video/mgr-roman-conka-mgr-norbert-vegh-virtualne-prehliadky-nastroj-na-prezentaciu-romskej-kultury <p>Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.<br /> Mgr. Roman Čonka prezentoval virtuálne galérie, ich obsah a návrhy na využitie pri prezentácii rómskej kultúry na školách a v ďalších kultúrnych zariadeniach. Mgr. Norbert Végh v druhej časti priblížil technickú stránku spracovania virtuálnej galérie. Video vzniklo 1.12.2022.</p> Mon, 22 May 2023 06:04:01 +0200 Video Roman Šana: Vzdelávanie Rómov v digitálnych zručnostiach na Luníku IX. /video/roman-sana-vzdelavanie-romov-v-digitalnych-zrucnostiach-na-luniku-ix <p>Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.<br /> V paneli Luník IX prezentoval svoje praktické skúsenosti zo vzdelávania dospelých v oblasti digitálnych zručností facilitátor projektu Learning Lab, Roman Šana, študent strednej školy. Video bolo zaznamenané 2.12.2022.</p> Sun, 21 May 2023 16:28:01 +0200 Video Bc. Petra Kurutzová: Zlepšovanie digitálnych zručností dospelých/Dream Road-Learning Lab na Luníku IX /video/bc-petra-kurutzova-zlepsovanie-digitalnych-zrucnosti-dospelych/dream-road-learning-lab-na-luniku-ix <p>Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.<br /> V paneli Luník IX prezentovala svoj príspevok Bc. Petra Kurutzová, ETP Slovensko – Centrum pre udržateľný rozvoj. Predstavila projekt Dream Road: Learning Lab a jeho aktivity. Video bolo zaznamenané 2.12.2022.</p> Sun, 21 May 2023 00:47:01 +0200 Video Ing. Ivana Studená, PhD., Ing. Anna Kalistová, PhD.: Skúsenosti z pilotného Learning Lab-u v rámci projektu Interreg Dream Road - ako osloviť znevýhodnených Rómov na ceste k posilneniu ich postavenia a zvýšeniu kvalifikácie /video/ing-ivana-studena-phd-ing-anna-kalistova-phd-skusenosti-z-pilotneho-learning-lab-u-v-ramci-projektu-interreg-dream-road-ako-oslovit-znevyhodnenych-romov-na-ceste-k-posilneniu-ich-postavenia-a-zvyseniu-kvalifikacie <p>Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.<br /> V paneli Luník IX vystúpili: Ing. Ivana Studená, PhD., z Prognostického ústavu CSPV SAV, v.v.i. a Ing. Anna Kalistová, PhD. zo Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV, v.v.i. . Príspevok má názov Skúsenosti z pilotného Learning Lab-u v rámci projektu Interreg: Dream Road – ako osloviť znevýhodnených Rómov na ceste k posilneniu ich postavenia a zvýšenia kvalifikácie. Video bolo zaznamenané 2.12.2022.</p> Sat, 20 May 2023 03:52:01 +0200 Video Mgr. Jana Gáborová Kroková: Rómske rozprávky v kontexte súčasnej literárnej vedy /video/mgr-jana-gaborova-krokova-romske-rozpravky-v-kontexte-sucasnej-literarnej-vedy <p>Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.<br /> V paneli Jazyk, literatúra a mediálne prostredie prezentovala príspevok s názvom Rómske rozprávky v kontexte súčasnej literárnej vedy Mgr. Jana Gáborová Kroková zo Štátna vedeckej knižnice v Prešove a Prešovskej univerzity v Prešove. Video bolo zaznamenané 2.12.2022.</p> Fri, 19 May 2023 15:41:01 +0200 Video Mgr. Karolína Ryvolová, Ph.D.: Čas zúčtování. Současná česká romská literatura mezi společenskou obhajobou a útokem /video/mgr-karolina-ryvolova-phd-cas-zuctovani-soucasna-ceska-romska-literatura-mezi-spolecenskou-obhajobou-a-utokem <p>Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.<br /> V paneli Jazyk, literatúra a mediálne prostredie prezentovala príspevok s názvom Čas zúčtování. Současná česká romská literatura mezi spoločenskou obhajobou a útokem, Mgr. Karolína Ryvolová, Ph.D. z vydavateľstva Kher, Praha, Česká republika. Video vzniklo 2.12.2022.</p> Wed, 17 May 2023 04:40:01 +0200 Video Miroslav Rác - Aven Romale /video/miroslav-rac-aven-romale <p>Aven Romale - autorská skladba /Miroslav Rác/, vokálno - inštrumentálna skladba, klavír + spev / Miroslav Rác/, basová gitara / Anton Bukai/, bicie / Miroslav Talpáš/. Skladba dokumentovaná v rámci džezového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Text skladby je improvizáciou, pozostáva z klasických rómskych želaní a zdravíc.</p> Mon, 08 May 2023 21:57:13 +0200 Video Mgr. Lenka Goroľová: Bariéry inkluzívneho vzdelávania v MŠ /video/mgr-lenka-gorolova-bariery-inkluzivneho-vzdelavania-v-ms <p>Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.<br /> V paneli Školstvo a vzdelávanie prezentovala príspevok s názvom Bariéry inkluzívneho vzdelávania v MŠ Mgr. Lenka Goroľová z Prešovskej univerzity v Prešove, Ústavu rómskych štúdií. Video bolo zaznamenané 2.12.2022.</p> Mon, 08 May 2023 21:47:31 +0200 Video Doc. PhDr. Marek Lukáč, PhD.: (Ne)podpora dospelých z marginalizovaných rómskych komunít v odbornom vzdelávaní /video/doc-phdr-marek-lukac-phd-nepodpora-dospelych-z-marginalizovanych-romskych-komunit-v-odbornom-vzdelavani <p>Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.<br /> V paneli Školstvo a vzdelávanie prezentoval príspevok s názvom (Ne)podpora dospelých z marginalizovaných rómskych komunít v odbornom vzdelávaní Doc. PhDr. Marek Lukáč, PhD. z Prešovskej univerzity v Prešove, Ústavu rómskych štúdií. Video vzniklo 2.12.2022.</p> Mon, 08 May 2023 21:42:01 +0200 Video Mgr. Ondrej Ficeri, PhD.: Problémy predprimárneho vzdelávania rómskych detí v období štátneho socializmu /video/mgr-ondrej-ficeri-phd-problemy-predprimarneho-vzdelavania-romskych-deti-v-obdobi-statneho-socializmu <p>Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.<br /> V paneli Školstvo a vzdelávanie prezentoval príspevok s názvom Problémy predprimárneho vzdelávania rómskych detí v období štátneho socializmu Mgr. Ondrej Ficeri, PhD. zo Spoločenskovedného ústavu SAV CSPV SAV v.v.i. Video vzniklo 2.12.2022.</p> Mon, 08 May 2023 21:15:50 +0200 Video Mgr. Alena Vrábľová: Pomáhajúci profesionáli - dôležitá súčasť inkluzívnej edukácie v materských školách /video/mgr-alena-vrablova-pomahajuci-profesionali-dolezita-sucast-inkluzivnej-edukacie-v-materskych-skolach <p>Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.<br /> V paneli Školstvo a vzdelávanie vystúpila Mgr. Alena Vrábľová z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici s príspevkom Pomáhajúci profesionáli - dôležitá súčasť inkluzívnej edukácie v materských školách. Video vzniklo 2.12.2022.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Mgr. Lucia Segľová, PhD.: Svedecvo fotografií - rómske osídlenie v Sučanoch v 60. rokoch 20. storočia /video/mgr-lucia-seglova-phd-svedecvo-fotografii-romske-osidlenie-v-sucanoch-v-60-rokoch-20-storocia <p>Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.<br /> V paneli Rómovia v historicko-politickom diskurze odznel príspevok s názvom Svedectvo fotografií - rómske osídlenie v Sučanoch v 60.-tych rokoch 20. storočia od historičky Mgr. Lucie Segľovej, PhD. z Prešovskej univerzity v Prešove, Ústavu rómskych štúdií. Video vzniklo 1.12.2022.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video RNDr. Tadeáš Gavala, Phd.: PSK a rómska téma - aktuálny stav a vízie /video/rndr-tadeas-gavala-phd-psk-a-romska-tema-aktualny-stav-a-vizie <p>Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.<br /> V paneli Rómovia v historicko-politickom diskurze prezentoval RNDr. Tadeáš Gavala, PhD. plány hospodárskeho a strategického rozvoja Prešovského samosprávneho kraja s dôrazom na rozvoj rómskych komunít. Video vzniklo 1.12.2022.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Mgr. Klara Kohoutová, PhD., Mgr. Jana Papcunová, PhD.: Hate speech namierený na Rómov /video/mgr-klara-kohoutova-phd-mgr-jana-papcunova-phd-hate-speech-namiereny-na-romov <p>Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.<br /> V paneli Rómovia v digitálnom prostredí odznel príspevok s názvom Hate speech namierený na Rómov. Prezentovali Mgr. Klara Kohoutová, PhD. a Mgr. Jana Papcunová, PhD., Spoločenskovedný ústav CSPV SAV, v.v.i. Témou sú nenávistné prejavy v online priestore. Video vzniklo 1.12.2022.&nbsp;</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Ing. Anna Kalistová, PhD.: Spoločenskovedný ústav CSPV SAV v.v.i. /video/ing-anna-kalistova-phd-spolocenskovedny-ustav-cspv-sav-vvi <p>Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry. Spolupracovali Centrum spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Konala sa 1. – 2.12.2022 na pôde Prešovskej univerzity. Hybridná forma umožnila účasť vedkýň a vedcov aj zo zahraničia. Odznelo 23 príspevkov v piatich paneloch.<br /> Ing. Anna Kalistová, PhD., vedúca organizačnej zložky SVÚ CSPV SAV, v.v.i., otvorila konferenciu a informovala o aktuálnom výskume, ktorý vedie SAV. Video je záznamom jej príspevku, zaznamenané 1.12.2022.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Zuzana Andrejová - Zbierkové predmety dokumentujúce rómsku kultúru v Krajskom múzeu v Prešove /video/zuzana-andrejova-zbierkove-predmety-dokumentujuce-romsku-kulturu-v-krajskom-muzeu-v-presove <p>Odborný príspevok o zbierkových predmetoch dokumentujúcich rómsku kultúru v Krajskom múzeu v Prešove, ktorý odznel na odbornom podujatí s názvom Kultúra Rómov v digitálnom prostredí, prezentuje Mgr. Zuzana Andrejová, PhD.<br /> Odborné podujatie s medzinárodnou účasťou pripravila Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry v spolupráci s Metodicko-pedagogickým centrom v Prešove dňa 20.11.2019.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Šukar jakha la čha hin (Krásne oči dievča má) /video/sukar-jakha-la-cha-hin-krasne-oci-dievca-ma <p>Šukar jakha la čha hin (Krásne oči dievča má) patrí medzi piesne zábavného a tanečného charakteru. V inštrumentálnej verzii zahral David Kanaloš (gitara), Dominik Karalo (husle), Marek Haluška (akordeón) dňa 13.9.2018 v štúdiu RTVS na Moyzesovej ulici č. 7 v Košiciach. Skladba odznela pri diskusii venovanej výročiu Slovenského národného povstania, ktorej hosťkou bola etnologička a historička Zuzana Kumanová. Moderovala Erika Godlová.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Jozef Červeňák /video/jozef-cervenak <p>PhDr. Jozef Červeňák pochádzal z Dobšinej v okrese Rožňava. Bol absolventom Fakulty sociálnych vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Od roku 1993 pôsobil v Komunitnom centre Rómov v Rožňave, v rokoch 1998 - 2004 pracoval v kultúrno-výchovnej organizácii Roma-Gemer. Neskôr pôsobil aj ako prednosta Mestskej časti Luník IX v Košiciach (2006 - 2007) a národný koordinátor národných projektov financovaných zo zdrojov Európskej únie (Metodicko-pedagogické centrum v Prešove). Zomrel počas pandémie koronavírusu Covid-19, v novembri 2021 v obci Roštár, kde je aj pochovaný. Rozhovor vznikol v rámci projektu Art Society s.r.o. s názvom Rómovia 30 rokov po... podporeného z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín v roku 2018.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Alexander Daško a Vladimír Sendrei /video/alexander-dasko-a-vladimir-sendrei <p>Vladimír Sendrei, spevák a zakladateľ hudobnej skupiny Sendreiovci a Kokavakere lavutara. Je predsedom občianskeho združenia Lačho drom a zriaďovateľom hudobného festivalu Balval Fest.<br /> Alexander Daško pochádza z Čierneho Balogu. Je to muzikant, ktorý je so svojou kapelou známy nielen na Sovensku. Študoval na konzervatóriu v Žiline, neskôr absolvoval štúdium na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela. V Banskej Bystrici dlhodobo organizuje festival Cigánsky oheň a má vlastnú hudobnú školu.<br /> Nosnou témou rozhovoru sú ich skúsenosti zo spolupráce so zahraničnými hudobníkmi - Vladimír Sendrei s Hansom Zimmerom, ktorý si vybral ich kapelu, aby nahrala hudbu k filmu Sherlock Holmes 2: Hra tieňov. Alexander Daško hovorí o Goranovi Bregovičovi a ich spoločnom koncerte v Banskej Bystrici. Ďalšie témy rozhovoru boli rómska hudba na Slovensku v súčasnosti, hudobné inšpirácie, či plány do budúcna.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Lenka Goroľová /video/lenka-gorolova <p>Lenka Goroľová žije v obci Hlinné v okrese Vranov nad Topľou. Základné vzdelanie získala v rodnej obci Hlinné a susednej obci Soľ. Stredoškolské vzdelanie absolvovala vo Vranove nad Topľou na Štátnom gymnáziu (v súčasnosti Gymnázium Cyrila Daxnera). Učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry v kombinácii s filozofiou vyštudovala na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Po jeho ukončení pracovala ako terénna sociálna pracovníčka v obci Hlinné, asistentka učiteľa na Základnej škole v obci Soľ, neskôr učila slovenský a rómsky jazyk na Súkromnej strednej pedagogickej a sociálnej akadémii v Košiciach. V súčasnosti vyučuje rómsky jazyk na Prešovskej univerzite v Prešove, v Ústave rómskych štúdií.<br /> Témou rozhovoru je jej osobný, študijný a profesionálny život od detstva po súčasnosť. Rozhovor bol zaznamenaný 6.7.2021 v študovni romistiky Štátnej vedeckej knižnice v Prešove.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Gejza Adam /video/gejza-adam <p>PaedDr. Gejza Adam, PhD. (narodený 1951 v Michalovciach) je významný činiteľ rómskeho emancipačného hnutia v bývalom Československu a následne v Slovenskej republike. Ako kvalifikovaný učiteľ pre 1. stupeň základných škôl (Pedagogická fakulta, Univerzita P. J. Šafárika – absolvent) participoval na aktivitách v oblasti vzdelávania rómskych detí už okolo polovice osemdesiatych rokov 20. storočia. V rokoch 1989 – 1992 bol členom hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN), kde reprezentoval platformu Rómska občianska iniciatíva (ROI). V rokoch 1990 – 1992 bol poslancom Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky ( FZ ČSFR). V roku 1998 sa stal členom Rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny v SR, v rokoch 2000 – 2004 bol komisárom pre vzdelávanie Rómov v rámci Medzinárodnej rómskej únie (IRU). V politickej práci pokračoval ako predseda Strany rómskej koalície (do 2020).<br /> Za najväčšie úspechy jeho kariéry sa dá považovať spolupráca na procese priznania štatútu národnostnej menšiny Rómom, založenie siete súkromných stredných škôl (Súkromná stredná&nbsp; pedagogická a sociálna akadémia, Súkromná stredná umelecká škola) s vyučovacím jazykom rómskym, zriadenie Detašovaného pracoviska Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Košiciach a jeho riadenie.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Hin man jekh šukar pirano (Mám pekného frajera) - Ľudová hudba Júliusa Žigu /video/hin-man-jekh-sukar-pirano-mam-pekneho-frajera-ludova-hudba-juliusa-zigu <p>Základom kapely je rodina Žigovcov z Gelnice: otec Július, dcéra Bohdana a syn Filip. Hosťujúcimi členmi sú Vladimír Plachetka, Kristián Bandy a Július Bandy. Všetci sú absolventi konzervatória hudobnej produkcii sa venujú profesionálne. Bohdana Žigová a Filip Žiga boli štipendistami organizácie Divé maky.<br /> Prezentovaná skladba je pomalá pieseň o láske dievčiny k jej milému.</p> <p>Nástrojové obsadenie: Július Žiga - kontrabas, Bohdana Žigová - violončelo, spev, Filip Žiga - husle, Július Bandy - cimbal, Kristián Bandy - viola,&nbsp; Vladimír Plachetka - akordeón.<br /> Záznam&nbsp; bol vytvorený 11.12.2021, v Centre nezávislej kultúry Wave v Prešove.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Sar me geľom ke Jablonka (Keď som prišla k jablonke) - Ľudová hudba Júliusa Žigu /video/sar-me-gelom-ke-jablonka-ludova-hudba-juliusa-zigu <p>Rodinnú kapelu s názvom Ľudová hudba Júliusa Žigu tvorí otec Július Žiga, dcéra Bohdana a syn Filip. Hosťujúcimi členmi sú Vladimír Plachetka, Kristián Bandy a Július Bandy. Rodinný členovia tohto hudobného zoskupenia pochádzajú z Gelnice a prezentujú tú najlepšiu tradíciu rómskych hudobných zoskupení vysokým interpretačným umením svojich členov ako aj rozsahom a žánrovým bohatstvom svojho repertoáru. Ten pozostáva z folklóru typicky rómskeho, ale aj slovenského. Sar me geľom ke jablonka (Ako som išla k jablonke) je pieseň tanečná (kheľibnaskeri giľi), ktorá vypovedá o mužovi, ktorý po istom čase vytriezvel zo zamilovanosti k svojej vyvolenej. Hudobné prevedenie piesne začína mierne, intenzitá postupne narastá.</p> <p>Július Žiga - kontrabas, Bohdana Žigová - violončelo, spev, Filip Žiga - husle, Július Bandy - cimbal, Kristián Bandy - viola, Vladimír Plachetka - akordeón. Záznam bol vytvorený 11.12.2021, v klube nezávislej kultúry Wave v Prešove.&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Halgató - Ľudová hudba Júliusa Žigu /video/halgato-ludova-hudba-juliusa-zigu <p>Základom kapely je rodina Žigovcov z Gelnice: otec Július, dcéra Bohdana a syn Filip. Hosťujúcimi členmi sú Vladimír Plachetka, Kristián Bandy a Július Bandy. Všetci sú absolventi konzervatóriía hudobnej produkcii sa venujú profesionálne. Bohdana Žigová a Filip Žiga boli štipendistami organizácie Divé maky.<br /> Prezentovaná skladba je halgató, pomalá a žiaľna pieseň, určená na počúvanie.</p> <p>Nástrojové obsadenie: Július Žiga - kontrabas, Bohdana Žigová - violončelo, spev, Filip Žiga - husle, Július Bandy - cimbal, Kristián Bandy - viola,&nbsp; Vladimír Plachetka - akordeón.<br /> Záznam&nbsp; bol vytvorený 11.12.2021, v Centre nezávislej kultúry Wave v Prešove.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Andro veš, andro veš (Do lesa, do lesa) - Ľudová hudba Júliusa Žigu /video/andro-ves-andro-ves-do-lesa-do-lesa-ludova-hudba-juliusa-zigu <p>Základom kapely je rodina Žigovcov z Gelnice: otec Július, dcéra Bohdana a syn Filip. Hosťujúcimi členmi sú Vladimír Plachetka, Kristián Bandy a Július Bandy. Všetci sú absolventi konzervatória, hudobnej produkcii sa venujú profesionálne. Bohdana Žigová a Filip Žiga boli štipendistami organizácie Divé maky.<br /> Pieseň Andro veš, andro veš (Do lesa, do lesa) je tanečná pieseň, tempo sa mení z pomalého na veľmi rýchle.</p> <p>Nástrojové obsadenie: Július Žiga - kontrabas, Bohdana Žigová - violončelo, spev, Filip Žiga - husle, Július Bandy - cimbal, Kristián Bandy - viola,&nbsp; Vladimír Plachetka - akordeón.<br /> Záznam&nbsp; bol vytvorený 11.12.2021, v Centre nezávislej kultúry Wave v Prešove.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Joj mamo, miri mamo (Jaj mamo, moja mamo) - Ľudová hudba Júliusa Žigu /video/joj-mamo-miri-mamo-jaj-mamo-moja-mamo-ludova-hudba-juliusa-zigu <p>Základom kapely je rodina Žigovcov z Gelnice: otec Július, dcéra Bohdana a syn Filip. Hosťujúcimi členmi sú Vladimír Plachetka, Kristián Bandy a Július Bandy. Všetci sú absolventi konzervatória, hudobnej produkcii sa venujú profesionálne. Bohdana Žigová a Filip Žiga boli štipendistami organizácie Divé maky.<br /> Pieseň Joj mamo, miri mamo (Joj mamo, moja mamo) je tanečná pieseň, ktorá ma za cieľ poslucháča pobaviť a vyzvať k tancu.</p> <p>Nástrojové obsadenie: Július Žiga - kontrabas, Bohdana Žigová - violončelo, spev, Filip Žiga - husle, Július Bandy - cimbal, Kristián Bandy - viola,&nbsp; Vladimír Plachetka - akordeón.<br /> Záznam&nbsp; bol vytvorený 11.12.2021, v Centre nezávislej kultúry Wave v Prešove.&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Čirikloro-mirikloro (Vtáčatko-koráločka) - Ľudová hudba Júliusa Žigu /video/cirikloro-mirikloro-vtacatko-koralocka-ludova-hudba-juliusa-zigu <p>Základom kapely je rodina Žigovcov z Gelnice: otec Július, dcéra Bohdana a syn Filip. Hosťujúcimi členmi sú Vladimír Plachetka, Kristián Bandy a Július Bandy. Všetci sú absolventi konzervatória, hudobnej produkcii sa venujú profesionálne. Bohdana Žigová a Filip Žiga boli štipendistami organizácie Divé maky.<br /> Pieseň Čirikloro-mirikloro (Vtáčatko-koráločka) je prezentovaná ako tanečná pieseň, čardáš, aj keď pôvodne ide o pomalú pieseň, halgató.</p> <p>Nástrojové obsadenie: Július Žiga - kontrabas, Bohdana Žigová - violončelo, spev, Filip Žiga - husle, Július Bandy - cimbal, Kristián Bandy - viola,&nbsp; Vladimír Plachetka - akordeón.<br /> Záznam&nbsp; bol vytvorený 11.12.2021, v Centre nezávislej kultúry Wave v Prešove.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Eňa ori rači (O deviatej večer) - Ľudová hudba Júliusa Žigu /video/ena-ori-raci-o-deviatej-vecer-ludova-hudba-juliusa-zigu <p>Základom kapely je rodina Žigovcov z Gelnice: otec Július, dcéra Bohdana a syn Filip. Hosťujúcimi členmi sú Vladimír Plachetka, Kristián Bandy a Július Bandy. Všetci sú absolventi konzervatória, hudobnej produkcii sa venujú profesionálne. Bohdana Žigová a Filip Žiga boli štipendistami organizácie Divé maky.<br /> Pieseň Eňa ori rači (O deviatej večer) patrí medzi pomalé žiaľne piesne halgató. Na margo tohto typu piesní poznamenáva romistka Milena Hübschmannová (1988), že sú to piesne, kde text je dôležitejší než melódia, pretože v piesni môže človek povedať všetko. V tejto piesni sestra hovorí bratovi, že sa bojí o svoj život a prosí ho o ochranu.</p> <p>Nástrojové obsadenie: Július Žiga - kontrabas, Bohdana Žigová - violončelo, spev, Filip Žiga - husle, Július Bandy - cimbal, Kristián Bandy - viola,&nbsp; Vladimír Plachetka - akordeón.<br /> Záznam bol vytvorený 11.12.2021, v Centre nezávislej kultúry Wave v Prešove.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Andro 'di špitaľa (Tam, v tom špitáli) - Ľudová hudba Júliusa Žigu /video/andro-di-spitala-tam-v-tom-spitali-ludova-hudba-juliusa-zigu <p>Základom kapely je rodina Žigovcov z Gelnice: otec Július, dcéra Bohdana a syn Filip. Hosťujúcimi členmi sú Vladimír Plachetka, Kristián Bandy a Július Bandy. Všetci sú absolventi konzervatória, hudobnej produkcii sa venujú profesionálne. Bohdana Žigová a Filip Žiga boli štipendistami organizácie Divé maky.<br /> Prezentovaná pieseň Andro 'di špitaľa (Tam, v tom špitáli) je halgató, v ktorom sa spieva o umieraní matky a žiali jej detí.</p> <p>Nástrojové obsadenie: Július Žiga - kontrabas, Bohdana Žigová - violončelo, spev, Filip Žiga - husle, Július Bandy - cimbal, Kristián Bandy - viola,&nbsp; Vladimír Plachetka - akordeón.<br /> Záznam&nbsp; bol vytvorený 11.12.2021, v Centre nezávislej kultúry Wave v Prešove.&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Ajsi terňi džuvľi (Taká mladá žena) - Ľudová hudba Júliusa Žigu /video/ajsi-terni-dzuvli-taka-mlada-zena-ludova-hudba-juliusa-zigu <p>Základom kapely je rodina Žigovcov z Gelnice: otec Július, dcéra Bohdana a syn Filip. Hosťujúcimi členmi sú Vladimír Plachetka, Kristián Bandy a Július Bandy. Všetci sú absolventi konzervatória, hudobnej produkcii sa venujú profesionálne. Bohdana Žigová a Filip Žiga boli štipendistami organizácie Divé maky.<br /> Pieseň Ajsi terňi džuvľi (Taká mladá žena) patrí medzi pomalé žiaľne piesne.</p> <p>Nástrojové obsadenie: Július Žiga - kontrabas, Bohdana Žigová - violončelo, spev, Filip Žiga - husle, Július Bandy - cimbal, Kristián Bandy - viola,&nbsp; Vladimír Plachetka - akordeón.<br /> Záznam&nbsp; bol vytvorený 11.12.2021, v Centre nezávislej kultúry Wave v Prešove.</p> <p>&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Ďusi Band - Demade, demade (Zbili ma, zbili) /video/dusi-band-demade-demade-zbili-ma-zbili <p>Koncert rómskych ľudových kapiel, ktorú zorganizovali členovia Ľudovej hudby Ďusi Band z Prešova, bola príležitosťou aj pre ich vlastnú kapelu prezentovať svoje umenie. Video zaznamenáva ich interpretáciu rómskej ľudovej piesne.</p> <p>Husle - Samuel Bandy<br /> Cimbál - Július Bandy st.<br /> Kontrabas - Július Bandy ml.<br /> Viola - Kristián Bandy&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; &nbsp;<br /> &nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; &nbsp;<br /> Nahrávka vznikla 14.11.2019 v Centre nezávislej kultúry Wave v Prešove.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Teri Čikoš /video/teri-cikos <p>Teri Čikoš pochádza z bratislavskej hudobníckej rodiny, kde sa hudbe venujú už celé jej generácie. Úspešne pokračuje v tejto tradícii. Hrá na klavíri, na gitare, na konzervatóriu je študentkou hudobno-dramatického odboru. Zároveň na základnej umeleckej škole vyučuje spev. Jej singel s názvom Pozri sa zaradil do desiatky najhranejších skladieb v slovenských rádiách. Koncertuje s vlastnou hudobnou skupinou, moderuje a buduje si vlastnú dobre definovanú pozíciu v oblasti pop-kultúry na Slovensku. Vo videorozhovore hovorí o svojej rodine, speváckych začiatkoch, objavení svojho rómstva, plánoch do budúcna.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Adriana Drafiová /video/adriana-drafiova <p>Adriana Drafiová vystupuje pod umeleckým menom Gitana. Patrí medzi rom popové speváčky. Má za sebou spoluprácu so známymi osobnosťami slovenského a českého šoubiznisu, Kandráčovcami, raperom Kalim, českou skupinou Kale, Jánom Bendikom, niekoľko vydaných CD a singlov...V rozhovore hovorí o svojej rodine, speváckych začiatkoch, hudobnej inšpirácií, vlastnej tvorbe, procese prenesu rómstva a rómskeho jazyka do jej hudobnej tvorby. Záznam vznikol v Prešove, 19.11.2021, Wave club - centrum nezávislej kultúry.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Marco Pillo /video/marco-pillo <p>Marco Pillo - hudobník, spevák a skladateľ. Pôvodne na pražskom konzervatóriu vyštudoval hru na cimbal, neskôr gitaru. Počas štúdií v Španielsku, v Barcelone sa stretol s miestnou rómskou flamenco hudobnou kultúrou, ktorá do značnej miery ovplyvnila jeho ďalšiu hudobnú tvorbu. Digitálny kultúrny objekt zaznamenáva jeho rozprávanie o sebe, o štúdiu, o vzťahu k hudbe a špecificky k rómskej hudbe.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Vaker, vaker (Hovor, hovor) - Gitana a Ďusi Band /video/vaker-vaker-hovor-hovor-gitana-a-dusi-band <p>Ľudová pieseň balkánskej proveniencie s originálnym textom Eduarda Čonku v podaní speváčky Gitany (umelecký pseudonym), občianskym menom Adriana Drafiová a cimbalovej kapely Ďusi Band. Pieseň je aranžovaná do žánru rom pop. Videozáznam vznikol 19.11.2021 v Prešove, Centrum nezávislej kultúry Wave. Gitana (A. Drafiová) – spev, Július Bandy – cimbal, Samuel Bandy - husle, Roland Horváth – klarinet, saxofón, Kristián Bandy – viola, Július Bandy mladší – kontrabas. &nbsp;</p> <p>Gitana<br /> Hudobný talent sa v jej rodine dedí. Gitana (Adriana Drafiová) ho pretavila do speváckeho prejavu prevažne v elektro swingu a gypsy swingu. Už ako sedemnásťročná spievala s rozličnými kapelami v zahraničí, účinkovala v Maďarsku so spevákom Jozefom Szabom a neskôr dlhodobo spolupracovala s kapelou Kmeťoband. Naspievala tiež duet s Jurajom Benetinom, spevákom kapely Korben Dallas, ktorý je úvodnou pesničkou k animovanému krátkemu filmu štúdia Pixar s názvom Láva z roku 2015.</p> <p>Ďusi Band<br /> Rodinná rómska ľudová kapela z Prešova, pod vedením kapelníka a cimbalistu Júliusa Bandyho. Spoločne so svojimi tromi synmi produkujú a udržiavajú tie najlepšie tradície rómskej cimbalovej hudby na Slovensku. Účinkujú samostatne, prípadne v spolupráci so širokým spektrom rómskych aj nerómskych umelcov. Hosťujúcim členom je Roland Horváth (klarinet, saxofón) z Rimavskej Soboty.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Alexander Mušinka - Projekt Svinia 3. Výsledky a ukončenie projektu /video/alexander-musinka-projekt-svinia-3-vysledky-a-ukoncenie-projektu <p>Alexander Mušinka je kultúrny antropológ a odborník na rusínsko-ukrajinskú, ale aj rómsku problematiku. Študoval etnológiu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Od roku 1997 pôsobí ako vedecký pracovník Prešovskej univerzity v Prešove, aktuálne v Ústave rómskych štúdií a je aktívny v mimovládnom sektore. Participoval na mnohých výskumných, mimovládnych a rozvojových projektoch týkajúcich sa rómskych komunít najmä na východnom Slovensku. Pôsobí ako predseda Spoločnosti pre výskum a rozvoj minoritných skupín SR – MINORITAS, predseda Krajského centra pre rómske otázky v Prešove a podpredseda Centra antropologických výskumov v Prešove. Bohatá je i jeho publikačná činnosť, či už autorská alebo spoluatorská, výsledkom ktorej sú desiatky knižných titulov, zborníkov a vedeckých prác. Projekt Svinia bol rozvojovým projektom, ktorý sa začal realizovať v rómskej osade Svinia v roku 1998 a Alexander Mušinka bol jeho koordinátorom. Tretia časť rozhovoru je zameraná na zmeny v skvalitnení životného prostredia v osade. Ako sa riešil problém s pitnou vodou, kanalizáciou, či s bývaním.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Alexander Mušinka – Projekt Svinia 2. Podpora vzdelávania a zamestnanosti /video/alexander-musinka-projekt-svinia-2-podpora-vzdelavania-a-zamestnanosti <p>Alexander Mušinka je kultúrny antropológ a odborník na rusínsko-ukrajinskú, ale aj rómsku problematiku. Študoval etnológiu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Od roku 1997 pôsobí ako vedecký pracovník Prešovskej univerzity v Prešove, aktuálne v Ústave rómskych štúdií a je aktívny v mimovládnom sektore. Participoval na mnohých výskumných, mimovládnych a rozvojových projektoch týkajúcich sa rómskych komunít najmä na východnom Slovensku. Pôsobí ako predseda Spoločnosti pre výskum a rozvoj minoritných skupín SR – MINORITAS, predseda Krajského centra pre rómske otázky v Prešove a podpredseda Centra antropologických výskumov v Prešove. Bohatá je i jeho publikačná činnosť, či už autorská alebo spoluatorská, výsledkom ktorej sú desiatky knižných titulov, zborníkov a vedeckých prác. Projekt Svinia bol rozvojovým projektom, ktorý sa začal realizovať v rómskej osade Svinia v roku 1998 a Alexander Mušinka bol jeho koordinátorom. V druhej časti rozhovoru hovorí detailnejšie o konkrétnych aktivitách v osade, o občianskej participácii miestnych Rómov, o podpore vzdelávania a zamestnanosti. Prečo bolo potrebné vybudovať materskú školu pre miestne deti, ako podporovali stravovanie detí v škole až po mimoškolské aktivity a vytvorenie rôznych pracovných dielní pre dospelých Rómov v osade.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Alexander Mušinka - Projekt Svinia 1. Východiská projektu /video/alexander-musinka-projekt-svinia-1-vychodiska-projektu <p>Alexander Mušinka je kultúrny antropológ a odborník na rusínsko-ukrajinskú, ale aj rómsku problematiku. Študoval etnológiu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Od roku 1997 pôsobí ako vedecký pracovník Prešovskej univerzity v Prešove, aktuálne v Ústave rómskych štúdií a je aktívny v mimovládnom sektore. Participoval na mnohých výskumných, mimovládnych a rozvojových projektoch týkajúcich sa rómskych komunít najmä na východnom Slovensku. Pôsobí ako predseda Spoločnosti pre výskum a rozvoj minoritných skupín SR – MINORITAS, predseda Krajského centra pre rómske otázky v Prešove a podpredseda Centra antropologických výskumov v Prešove. Bohatá je i jeho publikačná činnosť, či už autorská alebo spoluatorská, výsledkom ktorej sú desiatky knižných titulov, zborníkov a vedeckých prác. Projekt Svinia bol rozvojovým projektom, ktorý sa začal realizovať v rómskej osade Svinia v roku 1998 a Alexander Mušinka bol jeho koordinátorom. V prvej časti rozhovoru hovorí, ako sa projekt zrodil, ako bol financovaný a aké dôsledky naňho mali obrovské povodne v roku 1998.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Štefan Vavrek /video/stefan-vavrek <p>Štefan Vavrek je povolaním učiteľ (matematika a etická výchova), absolvent Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Učil v meste Tornaľa. V roku 2007 spoluzakladal združenie mentorov rómskych žiakov s názvom Tanoda, vzdelávaniu sa venoval aj prostredníctvom organizácie Ternipe so sídlom v obci Rimavská Seč.<br /> V politike začínal na lokálnej úrovni, ako starosta v Rimavskej Seči, v roku 2018 sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Most-Híd. Jeho hlavnou agendou bolo vzdelávanie a rozvoj regiónov. V rozhovore sa venuje politickým, národnostným aj osobným témam.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Magdaléna Rothová - Roma Spirit v Kežmarku /video/magdalena-rothova-roma-spirit-v-kezmarku <p>Magdaléna Rothová pôsobí ako riaditeľka Asociácie pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC), je aj senior lektorkou v Platforme na podporu zdravia znevýhodnených skupín a podieľa sa na tréningoch asistentov osvety zdravia. V súčasnosti sa naplno venuje projektu Roma Spirit, ktorého je organizátorkou a producentkou a projektom zdravotnej osvety pre sociálne vylúčené skupiny Together for Better Health, Luník IX, a Zdravé komunity. V rozhovore opisuje vznik projektu Roma Spirit, jeho výnimočnosť, poslanie a význam pre spoločnosť, ako aj víziu do budúcna.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Ábel Ravasz - Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity /video/abel-ravasz-urad-splnomocnenca-vlady-slovenskej-republiky-pre-romske-komunity <p>Ábel Ravasz je sociológ a politik, ktorý sa venuje najmä témam menšín a regiónov. Študoval na univerzitách v Maďarsku a USA, má titul z politológie, ekonómie a zo sociológie. Pôsobil ako poradca pre stranu Most-Híd, ktorá ho nominovala na post splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, ktorý zastával v rokoch 2016-2020. Je spoluzakladateľom organizácie Purt, ktorá združuje rómskych, maďarských a slovenských aktivistov a aktivistky. Taktiež pôsobil ako výkonný riaditeľ Inštitútu Mateja Bela. V rozhovore hovorí o svojom pôsobení na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, o jeho aktivitách a prioritách, o tom, čo sa podarilo, respektíve nepodarilo presadiť.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Ábel Ravasz /video/abel-ravasz <p>Ábel Ravasz je sociológ a politik, ktorý sa venuje najmä témam menšín a regiónov. Študoval na univerzitách v Maďarsku a USA, má titul z politológie, ekonómie a zo sociológie. Pôsobil ako poradca pre stranu Most-Híd, ktorá ho nominovala na post splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, ktorý zastával v rokoch 2016-2020. Je spoluzakladateľom organizácie Purt, ktorá združuje rómskych, maďarských a slovenských aktivistov a aktivistky. Taktiež pôsobil ako výkonný riaditeľ Inštitútu Mateja Bela. V rozhovore sa venuje témam ako extrémizmus, chudoba, segregácia či interetnické vzťahy. Hovorí o angažovaní menšín na Slovensku, aj o poslaní a fungovaní Inštitútu Mateja Bela.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Magdaléna Kmeťková - Miesto autorského dokumentárneho filmu v rómskych témach /video/magdalena-kmetkova-miesto-autorskeho-dokumentarneho-filmu-v-romskych-temach <p>Odborný príspevok o tvorbe autorského dokumentárneho filmu v rómskej téme, ktorý odznel na odbornom podujatí s názvom Kultúra Rómov v digitálnom prostredí, prezentuje Mgr. art. Magdaléna Kmeťková.<br /> Odborné podujatie s medzinárodnou účasťou pripravila Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry v spolupráci s Metodicko-pedagogickým centrom v Prešove dňa 20.11.2019.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Róm z perinky alebo Enter Majority /video/rom-z-perinky-alebo-enter-majority <p>Monodráma, ktorej autorom a hercom je František Balog, postavená na jeho vlastnom životnom príbehu. S nadhľadom, vtipom, s veľkou dávkou sarkazmu vystavané scény zo života rómskeho chlapca vyrastajúceho v detskom domove dopĺňajú hercove hudobné a spevácke vsuvky. Hra mapuje zásadné udalosti a stretnutia, úspechy aj sklamania, ktoré hrdinu formovali od detstva do dospelosti. Autobiografické prvky robia z tejto monodrámy veľmi osobnú výpoveď citlivého, talentovaného umelca, ktorý si napriek spoločenskému hendikepu dokáže nájsť svoje miesto v živote a dosiahnuť svoje ciele a nestratiť pritom láskavosť a optimizmus. Podtitul drámy -&nbsp; Enter Majority vyjadruje, podľa autora samotného – jeho vlastnú cestu a vstup do dospelosti no zároveň aj konanie ľudí, ktorí ho pretlačili do majoritnej spoločnosti, čo sa mohlo spočiatku javiť ako nemožné. Monodráma bola zaznamenaná na predstavení v RS9 Színház v Budapešti, Maďarsko,v rámci programu divadelného festivalu Roma Heroes.<br /> Scenár - František Balog; réžia - Juraj Bielik; Hrá - František Balog</p> <p>František Balog sa narodil 9.11.1982 neplnoletej rómskej matke v rómskej osade. Vyrastal v Detskom domove SLON v Šarišských Michaľanoch, pôsobil ako detský spevák v tamojšom zbore a stal sa známou detskou televíznou hviezdou. Neskôr študoval herectvo na Strednej umeleckej škole v Košiciach (2002 – 2005), po maturite pokračoval v štúdiu na VŠMU v odbore muzikálové herectvo (2005 – 2008). Pôsobil v divadlách: Divadlo Aréna, Medzinárodné divadlo Meteorit, Divadlo L+S, Divadlo Aréna, Divadlo Bolka Polívku, Štúdio 12, Divadlo a.ha, Divadlo Bibiana, Štátne divadlo Košice (od 2010 - ). Na divadelných doskách stvárnil už desiatky menších aj väčších úloh. Menšie postavy sa mu ušli aj v niekoľkých televíznych seriáloch. Pôsobí aj v divadle Actor v Košiciach, pre ktoré hrá, píše a produkuje aj vlastné hry.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Živá kniha - Lomnické čháve /video/ziva-kniha-lomnicke-chave <p>Lomnické čháve je rompopové hudobné zoskupenie, v ktorom je kapelníkom Milan Polhoš, manažérske vedenie zabezpečuje Tomáš Slebodník. Ich repertoár pozostáva z väčšej časti z folklórnych piesní rómskych, slovenských, ale aj inonárodných, ktoré interpretujú v popových úpravách za použitia aj elektronických hudobných nástrojov. Video zaznamenáva rozhovor s členmi kapelmi a manažérom. Záznam vznikol 8.7.2020 v Prešove, v Centre nezávislej kultúry Wave.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Pal o ňebos (Z neba) - Gitana a Ďusi Band /video/pal-o-nebos-z-neba-gitana-a-dusi-band <p>Autorská pieseň (hudba: Gitana, text: Gitana) v podaní speváčky Gitany (umelecký pseudonym), občianskym menom Adriana Drafiová a cimbalovej kapely Ďusi Band. Pieseň patrí do žánru rom pop. Videozáznam vznikol 19.11.2021 v Prešove, Centrum nezávislej kultúry Wave. Gitana (A. Drafiová) – spev, Július Bandy – cimbal, Samuel Bandy - husle, Roland Horváth – klarinet, saxofón, Kristián Bandy – viola, Július Bandy mladší – kontrabas. &nbsp;<br /> Gitana<br /> Hudobný talent sa v jej rodine dedí. Gitana (Adriana Drafiová) ho pretavila do speváckeho prejavu prevažne v elektro swingu a gypsy swingu. Už ako sedemnásťročná spievala s rozličnými kapelami v zahraničí, účinkovala v Maďarsku so spevákom Jozefom Szabom a neskôr dlhodobo spolupracovala s kapelou Kmeťoband. Naspievala tiež duet s Jurajom Benetinom, spevákom kapely Korben Dallas, ktorý je úvodnou pesničkou k animovanému krátkemu filmu štúdia Pixar s názvom Láva z roku 2015.</p> <p>Ďusi Band<br /> Rodinná rómska ľudová kapela z Prešova, pod vedením kapelníka a cimbalistu Júliusa Bandyho. Spoločne so svojimi tromi synmi produkujú a udržiavajú tie najlepšie tradície rómskej cimbalovej hudby na Slovensku. Účinkujú samostatne, prípadne v spolupráci so širokým spektrom rómskych aj nerómskych umelcov. Hosťujúcim členom je Roland Horváth (klarinet, saxofón) z Rimavskej Soboty.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Rovava (Budem plakať) - Gitana a Ďusi Band /video/rovava-budem-plakat-gitana-a-dusi-band <p>Autorská pieseň (hudba: Gitana, text: Eduard Čonka) v podaní speváčky Gitany (umelecký pseudonym), občianskym menom Adriana Drafiová a cimbalovej kapely Ďusi Band. Pieseň patrí do žánru latino pop. Videozáznam vznikol 19.11.2021 v Prešove, Centrum nezávislej kultúry Wave. Gitana (A. Drafiová) – spev, Július Bandy – cimbal, Samuel Bandy - husle, Roland Horváth – klarinet, saxofón, Kristián Bandy – viola, Július Bandy mladší – kontrabas. &nbsp;</p> <p>Gitana<br /> Hudobný talent sa v jej rodine dedí. Gitana (Adriana Drafiová) ho pretavila do speváckeho prejavu prevažne v elektro swingu a gypsy swingu. Už ako sedemnásťročná spievala s rozličnými kapelami v zahraničí, účinkovala v Maďarsku so spevákom Jozefom Szabom a neskôr dlhodobo spolupracovala s kapelou Kmeťoband. Naspievala tiež duet s Jurajom Benetinom, spevákom kapely Korben Dallas, ktorý je úvodnou pesničkou k animovanému krátkemu filmu štúdia Pixar s názvom Láva z roku 2015.</p> <p>Ďusi Band<br /> Rodinná rómska ľudová kapela z Prešova, pod vedením kapelníka a cimbalistu Júliusa Bandyho. Spoločne so svojimi tromi synmi produkujú a udržiavajú tie najlepšie tradície rómskej cimbalovej hudby na Slovensku. Účinkujú samostatne, prípadne v spolupráci so širokým spektrom rómskych aj nerómskych umelcov. Hosťujúcim členom je Roland Horváth (klarinet, saxofón) z Rimavskej Soboty.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Azt a kutya mindenit (Dajte tomu psovi všetko) - Gitana a Ďusi Band /video/azt-a-kutya-mindenit-dajte-tomu-psovi-vsetko-gitana-a-dusi-band <p>Maďarská ľudová pieseň Azt a kutya mindenit (Dajte tomu psovi všetko) v podaní speváčky Gitany (umelecký pseudonym), občianskym menom Adriana Drafiová a cimbalovej kapely Ďusi Band. Pieseň je swingová, spôsobom interpretácie patrí do podžánru gypsy swing. Videozáznam vznikol 19.11.2021 v Prešove, Centrum nezávislej kultúry Wave. Gitana (A. Drafiová) – spev, Július Bandy – cimbal, Samuel Bandy - husle, Roland Horváth – klarinet, saxofón, Kristián Bandy – viola, Július Bandy mladší – kontrabas. &nbsp;</p> <p>Gitana<br /> Hudobný talent sa v jej rodine dedí. Gitana (Adriana Drafiová) ho pretavila do speváckeho prejavu prevažne v elektro swingu a gypsy swingu. Už ako sedemnásťročná spievala s rozličnými kapelami v zahraničí, účinkovala v Maďarsku so spevákom Jozefom Szabom a neskôr dlhodobo spolupracovala s kapelou Kmeťoband. Naspievala tiež duet s Jurajom Benetinom, spevákom kapely Korben Dallas, ktorý je úvodnou pesničkou k animovanému krátkemu filmu štúdia Pixar s názvom Láva z roku 2015.</p> <p>Ďusi Band<br /> Rodinná rómska ľudová kapela z Prešova, pod vedením kapelníka a cimbalistu Júliusa Bandyho. Spoločne so svojimi tromi synmi produkujú a udržiavajú tie najlepšie tradície rómskej cimbalovej hudby na Slovensku. Účinkujú samostatne, prípadne v spolupráci so širokým spektrom rómskych aj nerómskych umelcov. Hosťujúcim členom je Roland Horváth (klarinet, saxofón) z Rimavskej Soboty.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Nane cocha, nane gad (Nemám sukňu, nemám košeľu) - Gitana a Ďusi Band /video/nane-cocha-nane-gad-nemam-suknu-nemam-koselu-gitana-a-dusi-band <p>Ľudová pieseň v podaní speváčky Gitany (umelecký pseudonym), občianskym menom Adriana Drafiová a cimbalovej kapely Ďusi Band. Nane cocha (Nemám sukňu) je ľudová rómska pieseň známa zo sovietskeho filmu Cigáni idú do neba (1975). Takt je 2/4, začína pomaly, opakovaním sa sa tempo zrýchľuje a naberá na intenzite. Videozáznam vznikol 19.11.2021 v Prešove, Centrum nezávislej kultúry Wave. Gitana (A. Drafiová) – spev, Július Bandy – cimbal, Samuel Bandy - husle, Roland Horváth – klarinet, saxofón, Kristián Bandy – viola, Július Bandy mladší – kontrabas. &nbsp;</p> <p>Gitana<br /> Hudobný talent sa v jej rodine dedí. Gitana (Adriana Drafiová) ho pretavila do speváckeho prejavu prevažne v elektro swingu a gypsy swingu. Už ako sedemnásťročná spievala s rozličnými kapelami v zahraničí, účinkovala v Maďarsku so spevákom Jozefom Szabom a neskôr dlhodobo spolupracovala s kapelou Kmeťoband. Naspievala tiež duet s Jurajom Benetinom, spevákom kapely Korben Dallas, ktorý je úvodnou pesničkou k animovanému krátkemu filmu štúdia Pixar s názvom Láva z roku 2015.</p> <p>Ďusi Band<br /> Rodinná rómska ľudová kapela z Prešova, pod vedením kapelníka a cimbalistu Júliusa Bandyho. Spoločne so svojimi tromi synmi produkujú a udržiavajú tie najlepšie tradície rómskej cimbalovej hudby na Slovensku. Účinkujú samostatne, prípadne v spolupráci so širokým spektrom rómskych aj nerómskych umelcov. Hosťujúcim členom je Roland Horváth (klarinet, saxofón) z Rimavskej Soboty.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Gelem, gelem (Išli sme, išli) - Gitana a Ďusi Band /video/gelem-gelem-isli-sme-isli-gitana-a-dusi-band <p>Lokálna verzia oficiálnej rómskej hymny Gelem, gelem v podaní speváčky Gitany (umelecký pseudonym), občianskym menom Adriana Drafiová a cimbalovej kapely Ďusi Band. Videozáznam vznikol 19.11.2021 v Prešove, Centrum nezávislej kultúry Wave. Gitana (A. Drafiová) – spev, Július Bandy – cimbal, Samuel Bandy - husle, Roland Horváth – klarinet, saxofón, Kristián Bandy – viola, Július Bandy mladší – kontrabas.</p> <p>Gitana<br /> Hudobný talent sa v jej rodine dedí. Gitana (Adriana Drafiová) ho pretavila do speváckeho prejavu prevažne v elektro swingu a gypsy swingu. Už ako sedemnásťročná spievala s rozličnými kapelami v zahraničí, účinkovala v Maďarsku so spevákom Jozefom Szabom a neskôr dlhodobo spolupracovala s kapelou Kmeťoband. Naspievala tiež duet s Jurajom Benetinom, spevákom kapely Korben Dallas, ktorý je úvodnou pesničkou k animovanému krátkemu filmu štúdia Pixar s názvom Láva z roku 2015.</p> <p>Ďusi Band<br /> Rodinná rómska ľudová kapela z Prešova, pod vedením kapelníka a cimbalistu Júliusa Bandyho. Spoločne so svojimi tromi synmi produkujú a udržiavajú tie najlepšie tradície rómskej cimbalovej hudby na Slovensku. Účinkujú samostatne, prípadne v spolupráci so širokým spektrom rómskych aj nerómskych umelcov. Hosťujúcim členom je Roland Horváth (klarinet, saxofón) z Rimavskej Soboty</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video O poštaris avel, telegramos anel (Poštár nesie telegram) - Gitana a Ďusi Band /video/o-postaris-avel-telegramos-anel-postar-nesie-telegram-gitana-a-dusi-band <p>Rómska zľudovená pieseň, známa zo slovenského filmu režiséra D. Hanáka Ružové sny, kde zaznela v podaní speváčky Věry Bílej. Pôvodný autor nie je známy. Pieseň v podaní speváčky Gitany (Adriana Drafiová) a ľudovej kapely Ďusi Band s posunutím rytmu do trojštvrťového taktu (valčík). Videozáznam vznikol 19.11.2021 v Prešove, Centrum nezávislej kultúry Wave. Gitana (A. Drafiová) – spev, Július Bandy – cimbal, Samuel Bandy – husle, Roland Horváth – klarinet, saxofón, Kristián Bandy – viola, Július Bandy mladší – kontrabas. &nbsp;</p> <p>Gitana<br /> Hudobný talent sa v jej rodine dedí. Gitana (Adriana Drafiová) ho pretavila do speváckeho prejavu prevažne v elektro swingu a gypsy swingu. Už ako sedemnásťročná spievala s rozličnými kapelami v zahraničí, účinkovala v Maďarsku so spevákom Jozefom Szabom a neskôr dlhodobo spolupracovala s kapelou Kmeťoband. Naspievala tiež duet s Jurajom Benetinom, spevákom kapely Korben Dallas, ktorý je úvodnou pesničkou k animovanému krátkemu filmu štúdia Pixar s názvom Láva z roku 2015.</p> <p>Ďusi Band<br /> Rodinná rómska ľudová kapela z Prešova, pod vedením kapelníka a cimbalistu Júliusa Bandyho. Spoločne so svojimi tromi synmi produkujú a udržiavajú tie najlepšie tradície rómskej cimbalovej hudby na Slovensku. Účinkujú samostatne, prípadne v spolupráci so širokým spektrom rómskych aj nerómskych umelcov. Hosťujúcim členom je Roland Horváth (klarinet, saxofón) z Rimavskej Soboty.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Úgy szeretem (Tak to milujem) - Gitana a Ďusi Band /video/ugy-szeretem-tak-to-milujem-gitana-a-dusi-band <p>Maďarská zľudovená pieseň Úgy szeretem (Milujem to takto) v podaní speváčky Gitany (umelecký pseudonym), občianskym menom Adriana Drafiová a cimbalovej kapely Ďusi Band. Na Slovensku vošla do povedomia pod názvom Mysleli sme, že to prší. Pieseň je zábavná a tanečná. Videozáznam vznikol 19.11.2021 v Prešove, Centrum nezávislej kultúry Wave. Gitana (A. Drafiová) – spev, Július Bandy – cimbal, Samuel Bandy - husle, Roland Horváth – klarinet, saxofón, Kristián Bandy – viola, Július Bandy mladší – kontrabas. &nbsp;</p> <p>Gitana<br /> Hudobný talent sa v jej rodine dedí. Gitana (Adriana Drafiová) ho pretavila do speváckeho prejavu prevažne v elektro swingu a gypsy swingu. Už ako sedemnásťročná spievala s rozličnými kapelami v zahraničí, účinkovala v Maďarsku so spevákom Jozefom Szabom a neskôr dlhodobo spolupracovala s kapelou Kmeťoband. Naspievala tiež duet s Jurajom Benetinom, spevákom kapely Korben Dallas, ktorý je úvodnou pesničkou k animovanému krátkemu filmu štúdia Pixar s názvom Láva z roku 2015.</p> <p>Ďusi Band<br /> Rodinná rómska ľudová kapela z Prešova, pod vedením kapelníka a cimbalistu Júliusa Bandyho. Spoločne so svojimi tromi synmi produkujú a udržiavajú tie najlepšie tradície rómskej cimbalovej hudby na Slovensku. Účinkujú samostatne, prípadne v spolupráci so širokým spektrom rómskych aj nerómskych umelcov. Hosťujúcim členom je Roland Horváth (klarinet, saxofón) z Rimavskej Soboty.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Vydávali nevestu - Gitana a Ďusi Band /video/vydavali-nevestu-gitana-a-dusi-band <p>Ľudová pieseň v podaní speváčky Gitany (umelecký pseudonym), občianskym menom Adriana Drafiová a cimbalovej kapely Ďusi Band. V rozličných regiónoch Slovenska je pieseň známa v niekoľkých rytmických variáciách, stretneme sa aj s názvom Vydávali Cigánku. Pieseň je zábavná a tanečná. Videozáznam vznikol 19.11.2021 v Prešove, Centrum nezávislej kultúry Wave. Gitana (A. Drafiová) – spev, Július Bandy – cimbal, Samuel Bandy - husle, Roland Horváth – klarinet, saxofón, Kristián Bandy – viola, Július Bandy mladší – kontrabas. &nbsp;</p> <p>Gitana<br /> Hudobný talent sa v jej rodine dedí. Gitana (Adriana Drafiová) ho pretavila do speváckeho prejavu prevažne v elektro swingu a gypsy swingu. Už ako sedemnásťročná spievala s rozličnými kapelami v zahraničí, účinkovala v Maďarsku so spevákom Jozefom Szabom a neskôr dlhodobo spolupracovala s kapelou Kmeťoband. Naspievala tiež duet s Jurajom Benetinom, spevákom kapely Korben Dallas, ktorý je úvodnou pesničkou k animovanému krátkemu filmu štúdia Pixar s názvom Láva z roku 2015.</p> <p>Ďusi Band<br /> Rodinná rómska ľudová kapela z Prešova, pod vedením kapelníka a cimbalistu Júliusa Bandyho. Spoločne so svojimi tromi synmi produkujú a udržiavajú tie najlepšie tradície rómskej cimbalovej hudby na Slovensku. Účinkujú samostatne, prípadne v spolupráci so širokým spektrom rómskych aj nerómskych umelcov. Hosťujúcim členom je Roland Horváth (klarinet, saxofón) z Rimavskej Soboty.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Jozef Fečo - Katarína Taikon /video/jozef-feco-katarina-taikon <p>Video zachytáva tvorbu výtvarného diela. Zobrazenou osobou je rómska spisovateľka Katarína Taikon (1932-1995). Tvorba obrazu je realizovaná v rámci projektu Neznáme farby osobností, prostredníctvom ktorého bolo vytvorených celkovo 23 veľkoformátových portrétov rómskych osobností. Prvá séria 13 obrazov vznikla v roku 2015, druhá séria 10 obrazov vznikla v roku 2020. Autorom obrazov je rómsky výtvarník Jozef Fečo.</p> <p>Katarina Taikon-Langhammer Narodila sa 29. júla 1932, v Almby vo Švédsku. Bola švédska rómska aktivistka, líderka v hnutí za občianske práva, spisovateľka a herečka z rómskej skupiny Kalderašov. Bola sestrou šperkárky Rosy Taikon. Svojou politickou a mediálnou aktivitou bojovala za získanie občianskych práv pre Rómov vo Švédsku. Zmenu stereotypov v spoločnosti dosiahla aj literárnou tvorbou, keď v rokoch 1963 až 1980 vydala 16 pokračovaní detských kníh o rómskom dievčatku Katitzi. Jej príbehy sú dodnes veľmi populárne a sfilmované. Katarinu Taikon za jej politický aktivizmus často prirovnávajú k Martinovi Lutherovi Kingovi. Zomrela 30. decembra 1995 v Ytterhogdal vo Švédsku.</p> <p>Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Teri Čikoš - Kaj te džav (Kam len ísť) /video/teri-cikos-kaj-te-dzav-kam-len-ist <p>Teri Čikoš pochádza z bratislavskej hudobníckej rodiny, kde sa hudbe venujú už celé jej generácie. Úspešne pokračuje v tejto tradícii. Hrá na klavíri, na gitare, na konzervatóriu je študentkou hudobno-dramatického odboru. Zároveň na základnej umeleckej škole vyučuje spev. Jej singel s názvom Pozri sa zaradil do desiatky najhranejších skladieb v slovenských rádiách. Koncertuje s vlastnou hudobnou skupinou, moderuje a buduje si vlastnú dobre definovanú pozíciu v oblasti pop-kultúry na Slovensku. Autor pôvodného textu a pôvodnej hudby je neznámy. Interpretkou piesne je Teri Čikoš.<br /> Pieseň bola zaznamenaná v rámci živého koncertu v rámci podujatia Roma Spirit, ktorý sa uskutočnil 16.7.2021 v Kežmarku.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Teri Čikoš – Spievam /video/teri-cikos-spievam <p>Teri Čikoš pochádza z bratislavskej hudobníckej rodiny, kde sa hudbe venujú už celé jej generácie. Úspešne pokračuje v tejto tradícii. Hrá na klavíri, na gitare, na konzervatóriu je študentkou hudobno-dramatického odboru. Zároveň na základnej umeleckej škole vyučuje spev. Jej singel s názvom Pozri sa zaradil do desiatky najhranejších skladieb v slovenských rádiách. Koncertuje s vlastnou hudobnou skupinou, moderuje a buduje si vlastnú dobre definovanú pozíciu v oblasti pop-kultúry na Slovensku. Autorom hudby a textu je Teri Čikoš.<br /> Pieseň bola zaznamenaná v rámci živého koncertu v rámci podujatia Roma Spirit, ktorý sa uskutočnil 16.7.2021 v Kežmarku.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Teri Čikoš – Dilema /video/teri-cikos-dilema <p>Teri Čikoš pochádza z bratislavskej hudobníckej rodiny, kde sa hudbe venujú už celé jej generácie. Úspešne pokračuje v tejto tradícii. Hrá na klavíri, na gitare, na konzervatóriu je študentkou hudobno-dramatického odboru. Zároveň na základnej umeleckej škole vyučuje spev. Jej singel s názvom Pozri sa zaradil do desiatky najhranejších skladieb v slovenských rádiách. Koncertuje s vlastnou hudobnou skupinou, moderuje a buduje si vlastnú dobre definovanú pozíciu v oblasti pop-kultúry na Slovensku. Autorom hudby a textu je Teri Čikoš.<br /> Pieseň bola zaznamenaná v rámci živého koncertu v rámci podujatia Roma Spirit, ktorý sa uskutočnil 16.7.2021 v Kežmarku.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Teri Čikoš - Dievča /video/teri-cikos-dievca <p>Teri Čikoš pochádza z bratislavskej hudobníckej rodiny, kde sa hudbe venujú už celé jej generácie. Úspešne pokračuje v tejto tradícii. Hrá na klavíri, na gitare, na konzervatóriu je študentkou hudobno-dramatického odboru. Zároveň na základnej umeleckej škole vyučuje spev. Jej singel s názvom Pozri sa zaradil do desiatky najhranejších skladieb v slovenských rádiách. Koncertuje s vlastnou hudobnou skupinou, moderuje a buduje si vlastnú dobre definovanú pozíciu v oblasti pop-kultúry na Slovensku.<br /> Autorom textu je Ľuboš Šrámek. Autormi hudby sú Silvia Aleo a Peter Konečný.<br /> Pieseň bola zaznamenaná v rámci živého koncertu v rámci podujatia Roma Spirit, ktorý sa uskutočnil 16.7.2021 v Kežmarku.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Teri Čikoš – Upršaný deň /video/teri-cikos-uprsany-den <p>Teri Čikoš pochádza z bratislavskej hudobníckej rodiny, kde sa hudbe venujú už celé jej generácie. Úspešne pokračuje v tejto tradícii. Hrá na klavíri, na gitare, na konzervatóriu je študentkou hudobno-dramatického odboru. Zároveň na základnej umeleckej škole vyučuje spev. Jej singel s názvom Pozri sa zaradil do desiatky najhranejších skladieb v slovenských rádiách. Koncertuje s vlastnou hudobnou skupinou, moderuje a buduje si vlastnú dobre definovanú pozíciu v oblasti pop-kultúry na Slovensku. Autorkou hudby a textu je Teri Čikoš.<br /> Pieseň bola zaznamenaná v rámci živého koncertu v rámci podujatia Roma Spirit, ktorý sa uskutočnil 16.7.2021 v Kežmarku.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Teri Čikoš - Tatry /video/teri-cikos-tatry <p>Teri Čikoš pochádza z bratislavskej hudobníckej rodiny, kde sa hudbe venujú už celé jej generácie. Úspešne pokračuje v tejto tradícii. Hrá na klavíri, na gitare, na konzervatóriu je študentkou hudobno-dramatického odboru. Zároveň na základnej umeleckej škole vyučuje spev. Jej singel s názvom Pozri sa zaradil do desiatky najhranejších skladieb v slovenských rádiách. Koncertuje s vlastnou hudobnou skupinou, moderuje a buduje si vlastnú dobre definovanú pozíciu v oblasti pop-kultúry na Slovensku. Autorkou hudby je Teri Čikoš a Tomáš Edelsberger. Autorkou textu je Teri Čikoš.<br /> Pieseň bola zaznamenaná v rámci živého koncertu v rámci podujatia Roma Spirit, ktorý sa uskutočnil 16.7.2021 v Kežmarku.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Teri Čikoš - Pozri /video/teri-cikos-pozri <p>Teri Čikoš pochádza z bratislavskej hudobníckej rodiny, kde sa hudbe venujú už celé jej generácie. Úspešne pokračuje v tejto tradícii. Hrá na klavíri, na gitare, na konzervatóriu je študentkou hudobno-dramatického odboru. Zároveň na základnej umeleckej škole vyučuje spev. Jej singel s názvom Pozri sa zaradil do desiatky najhranejších skladieb v slovenských rádiách. Koncertuje s vlastnou hudobnou skupinou, moderuje a buduje si vlastnú dobre definovanú pozíciu v oblasti pop-kultúry na Slovensku. Autorkou hudby je Teri Čikoš. Text vznikol v spolupráci Teri Čikoš a Jany Kirschner.<br /> Pieseň bola zaznamenaná v rámci živého koncertu v rámci podujatia Roma Spirit, ktorý sa uskutočnil 16.7.2021 v Kežmarku.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Teri Čikoš - Letná /video/teri-cikos-letna <p>Teri Čikoš pochádza z bratislavskej hudobníckej rodiny, kde sa hudbe venujú už celé jej generácie. Úspešne pokračuje v tejto tradícii. Hrá na klavíri, na gitare, na konzervatóriu je študentkou hudobno-dramatického odboru. Zároveň na základnej umeleckej škole vyučuje spev. Jej singel s názvom Pozri sa zaradil do desiatky najhranejších skladieb v slovenských rádiách. Koncertuje s vlastnou hudobnou skupinou, moderuje a buduje si vlastnú dobre definovanú pozíciu v oblasti pop-kultúry na Slovensku. Autorkou hudby a textu piesne s názvom Letná je Jana Kirschner. Interpretkou je Teri Čikoš.<br /> Pieseň bola zaznamenaná v rámci živého koncertu v rámci podujatia Roma Spirit, ktorý sa uskutočnil 16.7.2021 v Kežmarku.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Teri Čikoš - Cesta /video/teri-cikos-cesta <p>Teri Čikoš pochádza z bratislavskej hudobníckej rodiny, kde sa hudbe venujú už celé jej generácie. Úspešne pokračuje v tejto tradícii. Hrá na klavíri, na gitare, na konzervatóriu je študentkou hudobno-dramatického odboru. Zároveň na základnej umeleckej škole vyučuje spev. Jej singel s názvom Pozri sa zaradil do desiatky najhranejších skladieb v slovenských rádiách. Koncertuje s vlastnou hudobnou skupinou, moderuje a buduje si vlastnú dobre definovanú pozíciu v oblasti pop-kultúry na Slovensku. Autorkou hudby a textu piesne s názvom Cesta je Teri Čikoš (Terézia Čikošová).<br /> Pieseň bola zaznamenaná v rámci živého koncertu na podujatí Roma Spirit, ktorý sa uskutočnil 16.7.2021 v Kežmarku.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Kristián Bandy s kapelou - Nasvalo som mri phuri daj (Mamička stará, chorý som) /video/kristian-bandy-s-kapelou-nasvalo-som-mri-phuri-daj-mamicka-stara-chory-som <p>Koncert rómskych ľudových kapiel, ktorú zorganizovali členovia Ľudovej hudby Ďusi Band z Prešova, bola príležitosťou aj pre Kristiána Bandyho a jeho kapelu prezentovať svoje umenie. Video zaznamenáva jeho interpretáciu niekoľkých pomalých piesní – halgató.<br /> Husle : Kristián Bandy<br /> Cimbal : Július Bandy ml.<br /> Kontrabas : Adrián Szajko<br /> Akordeón : Lacika Krištov</p> <p>Nahrávka vznikla 14.11.2019 v Centre nezávislej kultúry Wave v Prešove.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Ľudovít Petík /video/ludovit-petik-1 <p>Ľudovít Petík pochádza zo známej muzikantskej rodiny, kde bolo zvykom hrať a popri tom mať v rukách remeslo. Sám Ľudovít sa venoval hudbe a prakticky celý život, okrem toho pracoval 45 rokov ako vodič, z toho ostatných 30 rokov riadil autobusy Mestskej hromadnej dopravy v Prešove. Vo svojom rozprávaní sa vracia do svojich detských liet, spomína na rozprávania svojho starého otca a otca, ktorí prežili obdobie prvej a druhej svetovej vojny.<br /> Rozprávanie je členené do šiestich častí: PRVÁ SVETOVÁ VOJNA; STARÍ RODIČIA – ŽIVOT V RAŽŇANOCH; STARÍ RODIČIA – PÔVOD STAREJ MAMY; DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA;&nbsp; OTEC AKO PARTIZÁN; PRIMÁŠ V KONCENTRAČNOM TÁBORE.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Maristella - O rodine a Elene Lackovej /video/maristella-o-rodine-a-elene-lackovej <p>Sestra Maristella, občianskym menom Mária Kačová je rehoľnou sestrou rádu katolíckeho ženského rádu Congregatio Jesu, známeho pod ľudovým názvom „anglické panny“. Pôsobí v Prešove, kde roky pomáha týraným ženám, matkám s deťmi aj bezdomovcom. Organizuje zbierky potravín, ošatenia. Desaťročia je organistkou v konkatedrále sv. Mikuláša v Prešove. V roku 2009 jej bola udelená Cena mesta Prešov. Jej otec hral v orchestri Poddukelského umeleckého ľudového súboru (PUĽS) v Prešove. Je neterou prvej rómskej spisovateľky na Slovensku Eleny Lackovej.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Jozef Kotlár s kapelou - zmes piesní /video/jozef-kotlar-s-kapelou-zmes-piesni <p>Koncert rómskych ľudových kapiel, ktorú zorganizovali členovia Ľudovej hudby Ďusi Band z Prešova, bola príležitosťou aj pre Jozefa Kotlára a jeho kapelu prezentovať svoje umenie. Video zaznamenáva jeho interpretáciu niekoľkých tanečných piesní.<br /> Husle: Jozef Kozma ml.<br /> Cimbal: Jozef Kozma st.<br /> Viola: Jozef Kotlár<br /> Kontrabas: Ján Kozma</p> <p>Nahrávka vznikla 14.11.2019 v Centre nezávislej kultúry Wave v Prešove.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Jozef Kozma s kapelou – zmes čardášov /video/jozef-kozma-s-kapelou-zmes-cardasov <p>Koncert rómskych ľudových kapiel, ktorú zorganizovali členovia Ľudovej hudby Ďusi Band z Prešova, bola príležitosťou aj pre Jozefa Kozmu a jeho kapelu prezentovať svoje umenie. Video zaznamenáva jeho interpretáciu niekoľkých tanečných piesní.<br /> <br /> Husle: Jozef Kozma ml.<br /> Cimbal: Jozef Kozma st.<br /> Viola: Jozef Kotlár<br /> Kontrabas: Janko Kozma &nbsp;<br /> <br /> Nahrávka vznikla 14.11.2019 v Centre nezávislej kultúry Wave v Prešove.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Miroslava Kiňová - Paličkovanie /video/miroslava-kinova-palickovanie <p>Miroslava Kiňová z Prešova našla záľubu v paličkovanej čipke. Čipkárstvu sa učila u známej tvorkyne paličkovanej soľnobanskej čipky Barbory Šimkovej, ktorá založila Soľnobanský čipkársky cech. V ňom sa učila prvé techniky paličkovania aj Miroslava Kiňová. Sama najradšej tvorí farebnú čipku a siaha po motívoch, ktoré sa spájajú najčastejšie s Vianocami. Čipky v tvare Betlehemu, hviezd a rybičiek sú ozdobami na vianočný stôl i milým darčekom pod stromček.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Milo Suchomel Orchestra - Gypsy Jazz Festival 2015 /video/milo-suchomel-orchestra-gypsy-jazz-festival-2015 <p>V poradí už 4. ročník Gypsy Jazz Festivalu, ktorého hlavným organizátorom je známy hudobník - saxofonista, skladateľ, kapelník a promotér Miloslav Suchomel sa uskutočnil 2.2.2015 v Bratislave, v Divadle Nová Scéna. Suchomel upustil od festivalového formátu oddelených koncertov a pre návštevníkov pripravil jednotné vystúpenie v sprievode jeho 30-členného orchestra s jazzovou i sláčikovou sekciou (vedenou koncertným majstrom SND Arpádom Patkoló), v rámci ktorého sa na pódiu prestriedalo viacero hudobných hostí: Američanka Gail Anderson a rómska speváčka z Nemecka Dotschy Reinhardt ako spevácke hviezdy, nasledoval americký saxofonista Bill Evans. Štylizovaný rómsky tanec predviedli tanečníčky z tanečnej skupiny Simony Horváthovej. Hudobne festival osciloval na pomedzí žánrov, hlavne džezu, latina, orientálnych rytmov a vlastnej tvorby dotýkajúcej sa tradície rómskeho džezu. Sprievodnou akciou bola predajná výstava výtvarných diel akademických maliarov Vladislava Zabela, Pavla Pokorného a Jozefa Srnu mladšieho.</p> <p>Video ponúka skrátenú verziu pôvodného koncertu, ktorá bola odvysielaná v roku 2021 v RTVS.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Živá kniha - Loli paradička /video/ziva-kniha-loli-paradicka <p>Film Loli paradička je romantická komédia o láske Veronky a jarmočníka Milana. Obaja majú isté postihnutie – Milan nemá nohu, Veronka je Rómka. Nebráni im to prežiť svoj úprimný, smiešno-smutný príbeh, plný nádeje, lásky aj humoru. Scenár a réžia: Richard Staviarsky, Viťo Staviarsky. Hudba: Štefan Cína a Viťo Staviarsky. Hlavné úlohy stvárnili Michal Iľkanin a Kamila Mitrášová. Na festivale Art Film Fest získal Cenu divákov, v roku 2019 to bol najúspešnejší slovenský film. Hosťami stretnutia zo série Živých kníh, ktoré organizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove, boli tvorcovia Richard Staviarsky a Marka Staviarska (producentka) a predstaviteľka hlavnej postavy Kamila Mitrášová. Hudobným hosťom bola Ľudová hudba Štefana Cínu. Štefan Cína je spoluautorom hudobného soundtracku k filmu, kapela nahrala väčšinu originálnych skladieb.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Čirikloro alebo Čo hovorí vtáčik /video/cirikloro-alebo-co-hovori-vtacik <p>Rómska interaktívna hudobná rozprávka Čirikloro alebo Čo hovorí vtáčik vznikla na motívy rozprávky Mileny Hübschmannovej pod režijnou taktovkou Davida Tišera. Rozprávka je určená pre deti mladšieho školského veku. Táto dramatická hra približuje rómsku kultúrnu tradíciu, slovesnosť a múdrosť starých Rómov. Je pravda iba jedna, alebo máme všetci svoju pravdu? To je otázka, na ktorú sa snažia nájsť odpoveď protagonisti tejto hudobnej rozprávky z produkcie ARA ART.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Rómske hviezdy - Romane čercheňa /video/romske-hviezdy-romane-cerchena <p>Video z výstavy s názvom Rómske hiezdy - Romane čercheňa, ktorá sa uskutočnila 12. 3. 2014&nbsp; v priestoroch Zemplínskeho osvetového strediska v Michalovciach. Organizátorom výstavy bolo občianske združenie Nová cesta z Michaloviec.<br /> Jozef Fečo vo videu predstavuje a popisuje svoje vystavené kresby a maľby s jemu blízkym humorom.<br /> Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Živá kniha - Teri Čikoš /video/ziva-kniha-teri-cikos <p>Teri Čikoš pochádza z bratislavskej hudobníckej rodiny, kde sa hudbe venujú už celé jej generácie. Úspešne pokračuje v tejto tradícii. Hrá na klavíri, na gitare, na konzervatóriu je študentkou hudobno-dramatického odboru. Zároveň na základnej umeleckej škole vyučuje spev. Jej singel s názvom Pozri sa zaradil do desiatky najhranejších skladieb v slovenských rádiách. Koncertuje s vlastnou hudobnou skupinou, moderuje a buduje si vlastnú dobre definovanú pozíciu v oblasti pop-kultúry na Slovensku.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Jozef Fečo - Věra Bílá /video/jozef-feco-vera-bila <p>Video zachytáva tvorbu výtvarného diela. Zobrazenou osobou je rómska speváčka Věra Bílá (1954-2019). Tvorba obrazu je realizovaná v rámci projektu Neznáme farby osobností, prostredníctvom ktorého bolo vytvorených celkovo 23 veľkoformátových portrétov rómskych osobností. Prvá séria 13 obrazov vznikla v roku 2015, druhá séria 10 obrazov vznikla v roku 2020. Autorom obrazov je rómsky výtvarník Jozef Fečo.</p> <p>Věra Bílá. Narodila sa 22. mája 1954 v Rokycanoch, v Českej republike, v známej hudobníckej rodine Karola Giňu. Bola speváčkou, hudobníčkou a herečkou. Unikátna farba hlasu a špecifický vokálny prejav jej zabezpečili trvalé miesto na hudobnej scéne doma aj v zahraničí. V roku 1995 s mladými hudobníkmi vytvorili fenomenálne zoskupenie Věra Bílá a Kale. Hudobne definovali žáner známy ako rom-pop charakteristický sofistikovanými vokálnymi harmóniami s ráznymi disonanciami v zmesi rómskej ľudovej hudby, popu a latino džezu. Účinkovala v dvoch filmoch režiséra Dušana Hanáka: Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980). Hudobní odborníci Věru Bílu prirovnávali k americkej černošskej hviezde Elle Fitzgeraldovej. Zomrela 12. marca 2019 v Plzni v Českej republike.</p> <p>Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Dezider Miko s kapelou - a-mol séria & amp; Nane cocha /video/a-mol-seria-amp-nane-coha-dezider-miko-s-kapelou <p>Ukážka skladby z koncertu realizovaného Ľudovou hudbou Ďusi band z Prešova.&nbsp; Inštrumentálna skladba, a mol séria, rómska folklórna pieseň Nane cocha v podaní Dezidera Mika s kapelou.<br /> Husle:&nbsp; Dezider Miko<br /> Cimbal:&nbsp; Anton Čonka<br /> Kontrabas:&nbsp; Július Bandy ml.<br /> Viola:&nbsp; Kristián Bandy<br /> A mol séria patrí medzí pomalé skladby spadajúce pod žáner žiaľných piesní. Nane cocha, nane gad je tanečná ľudová pieseň. Nahrávka vznikla 14.11.2019 v Prešove, v centre nezávislej kultúry Wave na Hlavnej ulici 121.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Čardáš - Martin Petík s kapelou /video/cardas-martin-petik-s-kapelou <p>Ukážka skladby z koncertu realizovaného Ľudovou hudbou Ďusi band z Prešova. Čardáš v podaní Martina Petíka s kapelou.</p> <p>Husle : Martin Petík<br /> Cimbál : Július Bandy ml.<br /> Kontrabas : Miroslav Holub<br /> Gitara : Ladislav Holub</p> <p>Čardáše patria medzi zábavný typ hudby, ktorý v úvodnej časti začína postupným nástupom, postupne naberá na gradácií a táto gradácia je aj rezko ukončená. Tento typ hudby bol v minulosti súčasťou dedinských zábav. Nahrávka vznikla 14.11.2019 v Prešove, v centre nezávislej kultúry Wave na Hlavnej ulici 121.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Amari sal amari - Žigovci /video/amari-sal-amari-zigovci <p>Ukážka skladby z koncertu realizovaného Ľudovou hudbou Ďusi band z Prešova. Inštrumentálna skladba Amari sal amari v podaní folklórnej kapely Žigovci pod vedením Filipa Žigu.</p> <p>Husle : Filip Žiga<br /> Cimbál : Milan Jarka<br /> Viola : Matúš Krutak<br /> Kontrabas : Július Žiga<br /> Violončelo : Bohdana Žigová</p> <p>Skladba Amari sal amari patrí medzi tanečný typ skladby, v pôvodnom znení sa v skladbe spieva o mladej neveste. Nahrávka vznikla 14.11.2019 v Prešove, v centre nezávislej kultúry Wave na Hlavnej ulici 121.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Štefan Bučko /video/stefan-bucko <p>Štefan Bučko pochádza z Banskej Bystrice. Pôsobí v hudobnom zoskupení Ľudovej hudby Alexandra Daška, kde hrá na akordeóne. Viac ako dvadsať rokov hral a spieval v známych hudobných podnikoch na Slovensku. Svoju hudobnú kariéru vymenil za prácu vodiča autobusu. Teraz hudbu vníma ako záľubu, sporadicky hrá a spieva. V rozhovore hovorí o svojom vzťahu k hudbe, rodine a k rómskemu folkóru.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Ľudová hudba Štefan Cínu: Kale topanki, lole sandalki; Nane cocha, nane gad/Čierne topánky, červené sandálky; Nemám sukňu, nemám košeľu /video/ludova-hudba-stefan-cinu-kale-topanki-lole-sandalki-nane-cocha-nane-gad/cierne-topanky-cervene-sandalky-nemam-suknu-nemam-koselu <p>Ľudová hudba Štefana Cínu je hudobné teleso zložené zo štyroch muzikantov, založené v roku 2007. Zakladateľom bol Štefan Cína starší. Dnes kapela hrá v zložení: Martina Ďuriková Cínová (husle, spev), Štefan Cína mladší (akordeón, gitara, spev), Štefan Vansač (cimbal, spev) a Peter Pavlík (kontrabas, spev). Repertoár Ľudovej hudby Štefana Cínu tvoria tradičné piesne z celého východného Slovenska, ale tiež stredoslovenské a západoslovenské piesne. Vo videozázname sú dokumentované rómske piesne Kale topanki, lole sandalki a Nane cocha, nane gad/Čierne topánky, červené sandálky; Nemám sukňu, nemám košeľu. Tento záznam vznikol 15.11.2019 na jednom zo série podujatí, ktoré organizuje Štátna vedecká knižnica v Prešove pod názvom "Živé knihy".</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Mgr. Vladimír Horváth - Amari luma - rómska internetová encyklopédia /video/mgr-vladimir-horvath-amari-luma-romska-internetova-encyklopedia <p>Odborný príspevok o rómskej internetovej encyklopédii Amari luma, ktorý odznel na odbornom podujatí s názvom Kultúra Rómov v digitálnom prostredí, prezentuje Mgr. Vladimír Horváth z občianskeho združenia Romano kher - Rómsky dom. Odborné podujatie s medzinárodnou účasťou pripravila Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry v spolupráci s Metodicko-pedagogickým centrom v Prešove dňa 20.11.2019.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Ivana Šusterová - Dokumentovanie a prezentovanie kultúry olašských Rómov /video/ivana-susterova-dokumentovanie-a-prezentovanie-kultury-olasskych-romov <p>Odborný príspevok o kultúre olašských Rómov na Slovensku, ktorý odznel na odbornom podujatí s názvom Kultúra Rómov v digitálnom prostredí, prezentuje Ivana Šusterová. Odborné podujatie s medzinárodnou účasťou pripravila Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry v spolupráci s Metodicko-pedagogickým centrom v Prešove dňa 20.11.2019.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Aušvicate o kher baro/V Osvienčime je veľký dom - Ľudová hudba Alexandra Daška /video/ausvicate-o-kher-baro/v-osviencime-je-velky-dom-ludova-hudba-alexandra-daska <p>Cimbalová kapela Alexandra Daška hrá rómsku žiaľnu pieseň (halgató) Aušvicate o kher baro/V Osvienčime je veľký dom. Kapela vznikla v roku 1992 v Banskej Bystrici. Repertoár kapely tvorí rómsky, slovenský aj inonárodný folklór, operetné a filmové melódie. Kapela vydala niekoľko CD nosičov. Primášom je Alexander Daško. Cimbal – Dezider Oláh Axman. Viola – Otto Daniš (Buli). Kontrabas – Jozef Berky (Klokan). Akordeón – Štefan Bučko (Kefa). Alexander Daško založil Súkromnú základnú umeleckú školu Lavuta v Banskej Bystrici, je hudobným pedagógom. A. Daško každoročne organizuje festival rómskej kultúry v Banskej Bystrici, s názvom Cigánsky oheň.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote /video/gemersko-malohontske-muzeum-v-rimavskej-sobote <p>Múzeum v Rimavskej Sobote, piate najstaršie spomedzi múzeí na Slovensku vzniklo v roku 1882. Mapuje územie multikultúrneho Gemera - Malohontu, ktorého Rómovia boli prirodzenou súčasťou. Už od roku 1976 je v ňom expozícia rómskej kultúry. Možno tu nájsť cennú publikáciu Cigáni na Slovensku autorky Emílie Horváthovej, ale aj album rómskych muzikantov vydaný v Budapešti v roku 1898, v ktorého druhom vydaní z roku 1927 sa nachádza nachádza grafika Cinka Panny i životopis jedného z najvýznamnejších rómskych primášov - Mártona Dombiho, ktorý pochádzal z Gemera.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Ľudovít Petík /video/ludovit-petik <p>Ľudovít Petík pochádza zo známej muzikantskej rodiny, kde bolo zvykom hrať a popri tom mať v rukách remeslo. Tak je to v jeho rodine i doteraz. Sám Ľudovít sa venoval hudbe a prakticky celý pracovný život - 45 rokov pôsobil ako vodič. Ostatných 30 rokov v MHD (Mestskej hromadnej doprave) Prešov.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Lomnické čháve - Savana /video/lomnicke-chave-savana <p>Lomnické čháve je rómske rompopové hudobné zoskupenie, v ktorom je kapelníkom Milan Polhoš, manažérske vedenie zabezpečuje Tomáš Slebodník. Ich repertoár pozostáva z väčšej časti z folklórnych piesní rómskych, slovenských, ale aj inonárodných, ktoré interpretujú v popových úpravách za použitia aj elektronických hudobných nástrojov. Video je záznamom interpretácie rompopovej piesne s názvom Savana.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Lomnické čháve - Mamo miri (Mama moja) /video/lomnicke-chave-mamo-miri-mama-moja <p>Digitálny kultúrny objekt je videozáznamom interpretácie rómskej piesne Mamo miri (Mama moja) v podaní skupiny Lomnické čháve, zaznamenanej 8.7.2020 v Prešove. Pieseň sólovo zaspieval Nikolas Polhoš, na klavíri ho sprevádzal Roman Polhoš. Pieseň Mamo miri (Mama moja) patrí medzi smutné, žiaľne piesne. Text vypovedá o strate matky, ktorá je silným symbolom istoty a lásky.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Lomnické čháve – Gelem, gelem (Išli sme, išli) /video/lomnicke-chave-gelem-gelem-isli-sme-isli <p>Digitálny kultúrny objekt je videozáznamom interpretácie rómskej hymny Gelem, gelem, v podaní skupiny Lomnické čháve, vystúpenie bolo zaznamenané 8.7.2020 v Prešove. Rómska hymna bola oficiálne uznaná v roku 1971 na Prvom svetovom kongrese Rómov v Londýne. Na melódiu tradičnej rómskej piesne text napísal juhoslovanský skladateľ Žarko Jovanovič. Kapela Lomnické čháve ju interpretuje ako rýchlu pieseň, ktorá hudobne patrí do žánru rom-pop.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Lomnické čháve - Lomnické čháve sa voláme /video/lomnicke-chave-lomnicke-chave-sa-volame <p>Pieseň s názvom Lomnické čháve sa voláme v podaní kapely Lomnické čháve je čardáš. Melódia piesne je postavená na folklórnom základe, dobre známa a populárna v rómskej komunite. Text je spievaný čiastočne po rómsky a čiastočne po slovensky. Autormi textu sú členovia kapely. Sami považujú túto pieseň za niečo ako svoju hymnu, alebo znelku, ktorá ohlasuje ich vystúpenia a hovorí o ich cieli, ktorým je tešiť a zabávať ľudí.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Lomnické čháve - Ona ľúbi pomaranče /video/lomnicke-chave-ona-lubi-pomarance <p>Pieseň Ona ľúbi pomaranče v podaní skupiny Lomnické čháve je pôvodne piesňou s rovnakým názvom poľskej skupiny After Party zverejnená v roku 2016. Rovnako ako originálna pieseň v poľskom jazyku (Ona lubi pomarańcze) je aj jej cover verzia v slovenčine tanečná pieseň, s prvkami techno-popu a ska. Členovia skupiny Lomnické čháve interpretujú túto pieseň s pôvodným názvom, slovenským textom, no so špecificky rómskym spôsobom interpretácie.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Sestra Maristella /video/sestra-maristella <p>Sestra Maristella, občianskym menom Mária Kačová je rehoľnou sestrou rádu katolíckeho ženského rádu Congregatio Jesu, známeho pod ľudovým názvom „anglické panny“. Pôsobí v Prešove, kde roky pomáha týraným ženám, matkám s deťmi aj bezdomovcom. Organizuje zbierky potravín, ošatenia. Desaťročia je organistkou v konkatedrále sv. Mikuláša v Prešove. V roku 2009 jej bola udelená Cena mesta Prešov. Je neterou prvej rómskej spisovateľky na Slovensku Eleny Lackovej.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Ľudová hudba Štefana Cínu : Me tut na kamav; Le more e brača / Ja ťa neľúbim; Vezmi kontru, kamarát /video/ludova-hudba-stefana-cinu-me-tut-na-kamav-le-more-e-braca-/-ja-ta-nelubim-vezmi-kontru-kamarat <p>Ľudová hudba Štefana Cínu je hudobné teleso zložené zo štyroch muzikantov, založené v roku 2007. Zakladateľom bol Štefan Cína starší. Dnes kapela hrá v zložení: Martina Ďuriková Cínová (husle, spev), Štefan Cína mladší (akordeón, gitara, spev), Štefan Vansač (cimbal, spev) a Peter Pavlík (kontrabas, spev). Repertoár Ľudovej hudby Štefana Cínu tvoria tradičné piesne z celého východného Slovenska, ale tiež stredoslovenské a západoslovenské piesne. Vo videozázname sú dokumentované rómske piesne: Me tut nakamav; Le more, e brača / Ja ťa neľúbim, Vezmi kontru, kamarát. Tento záznam vznikol 15.11.2019 na jednom zo série podujatí, ktoré organizuje Štátna vedecká knižnica v Prešove pod názvom "Živé knihy".&nbsp;&nbsp;</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Ľudová hudba Štefana Cínu: Ľoľi paradička / Červená paradajka /video/ludova-hudba-stefana-cinu-loli-paradicka-/-cervena-paradajka <p>Ľudová hudba Štefana Cínu je hudobné teleso zložené zo štyroch muzikantov, založené v roku 2007. Zakladateľom bol Štefan Cína starší. Dnes kapela hrá v zložení: Martina Ďuriková Cínová (husle, spev), Štefan Cína mladší (akordeón, gitara, spev), Štefan Vansač (cimbal, spev) a Peter Pavlík (kontrabas, spev). Repertoár Ľudovej hudby Štefana Cínu tvoria tradičné piesne z celého východného Slovenska, ale tiež stredoslovenské a západoslovenské piesne. Vo videozázname je dokumentovaná rómska pieseň Ľoľi paradička / Červená paradajka. Tento záznam vznikol 15.11.2019 na jednom zo série podujatí, ktoré organizuje Štátna vedecká knižnica v Prešove pod názvom "Živé knihy".</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Ľudová hudba Štefana Cínu: Aničko, Aničko; Spoznala som muzikanta /video/ludova-hudba-stefana-cinu-anicko-anicko-spoznala-som-muzikanta <p>Ľudová hudba Štefana Cínu je hudobné teleso zložené zo štyroch muzikantov, založené v roku 2007. Zakladateľom bol Štefan Cína starší. Dnes kapela hrá v zložení: Martina Ďuriková Cínová (husle, spev), Štefan Cína mladší (akordeón, gitara, spev), Štefan Vansač (cimbal, spev) a Peter Pavlík (kontrabas, spev). Repertoár Ľudovej hudby Štefana Cínu tvoria tradičné piesne z celého východného Slovenska, ale tiež stredoslovenské a západoslovenské piesne. Vo videozázname sú dokumentované&nbsp; piesne: Aničko, Aničko; Spoznala som muzikanta. Tento záznam vznikol 15.11.2019 na jednom zo série podujatí, ktoré organizuje Štátna vedecká knižnica v Prešove pod názvom "Živé knihy".</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Na balockom kostole; Tadeto, tadeto - Ľudová hudba Alexandra Daška /video/na-balockom-kostole-tadeto-tadeto-ludova-hudba-alexandra-daska <p>Cimbalová kapela Alexandra Daška hrá dve slovenské folklórne piesne: Na balockom kostole a Tadeto, tadeto. Kapela vznikla v roku 1992 v Banskej Bystrici. Repertoár kapely tvorí rómsky, slovenský aj inonárodný folklór, operetné a filmové melódie. Kapela vydala niekoľko CD nosičov. Primášom je Alexander Daško. Cimbal – Dezider Oláh Axman. Viola – Otto Daniš (Buli). Kontrabas – Jozef Berky (Klokan). Akordeón – Štefan Bučko (Kefa). Alexander Daško založil Súkromnú základnú umeleckú školu Lavuta v Banskej Bystrici, je hudobným pedagógom. A. Daško každoročne organizuje festival rómskej kultúry v Banskej Bystrici, s názvom Cigánsky oheň.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Odoj avel o vonato/Prichádza vlak - Ľudová hudba Alexandra Daška /video/odoj-avel-o-vonato/prichadza-vlak-ludova-hudba-alexandra-daska <p>Cimbalová kapela Alexandra Daška hrá rómsku žiaľnu pieseň (halgató) Odoj avel o vonato/Prichádza vlak. Kapela vznikla v roku 1992 v Banskej Bystrici. Repertoár kapely tvorí rómsky, slovenský aj inonárodný folklór, operetné a filmové melódie. Kapela vydala niekoľko CD nosičov. Primášom je Alexander Daško. Cimbal – Dezider Oláh Axman. Viola – Otto Daniš (Buli). Kontrabas – Jozef Berky (Klokan). Akordeón – Štefan Bučko (Kefa). Alexander Daško založil Súkromnú základnú umeleckú školu Lavuta v Banskej Bystrici, je hudobným pedagógom. A. Daško každoročne organizuje festival rómskej kultúry v Banskej Bystrici, s názvom Cigánsky oheň.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Veša veša, churde veša/Lesy, lesy, lesíky - Ľudová hudba Alexandra Daška /video/vesa-vesa-churde-vesa/lesy-lesy-lesiky-ludova-hudba-alexandra-daska <p>Cimbalová kapela Alexandra Daška hrá rómsku pesničku Veša, veša, churde veša/Lesy, lesy, lesíky. Kapela vznikla v roku 1992 v Banskej Bystrici. Repertoár kapely tvorí rómsky, slovenský aj inonárodný folklór, operetné a filmové melódie. Kapela vydala niekoľko CD nosičov. Primášom je Alexander Daško. Cimbal – Dezider Oláh Axman. Viola – Otto Daniš (Buli). Kontrabas – Jozef Berky (Klokan). Akordeón – Štefan Bučko (Kefa). Alexander Daško založil Súkromnú základnú umeleckú školu Lavuta v Banskej Bystrici, je hudobným pedagógom. A. Daško každoročne organizuje festival rómskej kultúry v Banskej Bystrici s názvom Cigánsky oheň.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video O poštaris avel/Prichádza poštár - Ľudová hudba Alexandra Daška /video/o-postaris-avel/prichadza-postar-ludova-hudba-alexandra-daska <p>Cimbalová kapela Alexandra Daška hrá rómsku pesničku O poštaris avel / Prichádza poštár. Kapela vznikla v roku 1992 v Banskej Bystrici. Repertoár kapely tvorí rómsky, slovenský aj inonárodný folklór, operetné a filmové melódie. Kapela vydala niekoľko CD nosičov. Primášom je Alexander Daško. Cimbal – Dezider Oláh Axman. Viola – Otto Daniš (Buli). Kontrabas – Jozef Berky (Klokan). Akordeón – Štefan Bučko (Kefa). Alexander Daško založil Súkromnú základnú umeleckú školu Lavuta v Banskej Bystrici, je hudobným pedagógom. A. Daško každoročne organizuje festival rómskej kultúry v Banskej Bystrici, s názvom Cigánsky oheň.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Milo Suchomel Orchestra - Jazz in The City 2. /video/milo-suchomel-orchestra-jazz-in-the-city-2 <p>Milo Suchomel je učiteľom hudby a aktívnym hudobníkom (saxofón), ktorý sa venuje primárne džezovým žánrom. V rokoch 1989 – 1995 vyštudoval Štátne konzervatórium v Žiline, v rokoch 1997 – 2000 študoval na Konzervatóriu v Bratislave. V roku 2001 absolvoval študijný pobyt na Univerzite v Louisville v štáte Kentucky, USA. Pravidelne účinkuje vo viacerých hudobných zoskupeniach, skladá koncertné skladby aj filmovú hudbu, za ktoré získal niekoľko ocenení. Video je záznamom koncertu s názvom Jazz in the City a hostia, v klube Babylon v Bratislave. Koncert pozostáva z inštrumentálnych skladieb, sólo vystúpení hosťujúcich umelcov a speváckych vystúpení.<br /> Video ponúka skrátenú verziu pôvodného koncertu - druhá časť, ktorá bola odvysielaná v roku 2021 v RTVS.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Milo Suchomel Orchestra - Jazz in The City 1. /video/milo-suchomel-orchestra-jazz-in-the-city-1 <p>&nbsp;Milo Suchomel je učiteľom hudby a aktívnym hudobníkom (saxofón), ktorý sa venuje primárne džezovým žánrom. V rokoch 1989 – 1995 vyštudoval Štátne konzervatórium v Žiline, v rokoch 1997 – 2000 študoval na Konzervatóriu v Bratislave. V roku 2001 absolvoval študijný pobyt na Univerzite v Louisville v štáte Kentucky, USA. Pravidelne účinkuje vo viacerých hudobných zoskupeniach, skladá koncertné skladby aj filmovú hudbu, za ktoré získal niekoľko ocenení. Video je záznamom koncertu s názvom Jazz in the City a hostia, v klube Babylon v Bratislave. Koncert pozostáva z inštrumentálnych skladieb, sólo vystúpení hosťujúcich umelcov a speváckych vystúpení.<br /> Video ponúka skrátenú verziu pôvodného koncertu - prvá časť, ktorá bola odvysielaná v roku 2021 v RTVS.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Alexandra Kuruczová, Mário Mezei - Khonik naj Devla kada sar Tu (Nikto, Bože, nie je ako Ty) /video/alexandra-kuruczova-mario-mezei-khonik-naj-devla-kada-sar-tu-nikto-boze-nie-je-ako-ty <p>Pieseň je prevzatá z repertoáru speváka a kazateľa londýnskej rómskej cirkvi (London Gypsy Church, United Kingdom: www.lgcuk.com) Ricarda Kwieka. Text piesne je inšpirovaný biblickým žalmom. Interprétmi piesne je Alexandra Kuruczová a Mário Mezei. Jazyk piesne je rómsky, spadá do dialektu Kalderaš.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Alexandra Kuruczová, Mário Mezei - Sostar dukhal (Prečo to bolí) /video/alexandra-kuruczova-mario-mezei-sostar-dukhal-preco-to-boli <p>Pieseň Sostar dukhal (Prečo to bolí) je moderná pieseň v pomalom rytme, ktorá patrí do žánru rom-pop, špecificky ide o hudobnú produkciu olašských Rómov. Ide o umelú pieseň, autorov textu a melódie sa však nepodarilo identifikovať. Pravdepodobne najznámejšia verzia tejto piesne je na albume speváka L.L. Juniora z Maďarska s názvom 'Köszönöm Nektek'(Ďakujem), z roku 2002. Emotívny text o stratenej láske korešponduje s kontemplatívnym spôsobom interpretácie. Digitálny kultúrny kultúrny objekt je videozáznamom, ktorý vznikol 24.6.2014 v obci Zlaté Klasy. Pieseň interpretuje Alexandra Kuruczová.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Alexandra Kuruczová, Mário Mezei - Šeje, kana dikhav tuha suno (Keď sa mi o tebe sníva) /video/alexandra-kuruczova-mario-mezei-seje-kana-dikhav-tuha-suno-ked-sa-mi-o-tebe-sniva <p>Pieseň Šeje, kana dikhav tuha suno (Keď sa mi o tebe sníva), patrí do žánru populárnych tanečných a zábavných piesní v rámci hudobnej produkcie olašských Rómov, Vlachov na Slovensku. Text piesne je o láske muža k žene, ktorá pravidelne vchádza do jeho snov. Digitálny kulturny objekt je videozáznamom, ktorý vznikol 24.6.2014 v obci Zlaté Klasy. Interpretmi piesne sú Alexandra Kuruczová a Mário Mezei.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Alexandra Kuruczová, Mário Mezei - Me tut užarav (Čakám na teba) /video/alexandra-kuruczova-mario-mezei-me-tut-uzarav-cakam-na-teba-1 <p>Romantická pieseň Me tut užarav (Počkám na teba) je modernou piesňou, ktorá sa radí k žánru rom-pop. S najväčšou pravdepodobnosťou ide o umelú pieseň, autor textu a hudby je však neznámy. Text je vyznaním lásky voči žene, na ktorú je muž ochotný čakať, kým sa sama tak rozhodne. Digitálny kultúrny objekt je videozáznamom, ktorý vznikol 24.6.2014 v obci Zlaté Klasy. Pieseň interpretujú Alexandra Kuruczová a Mário Mezei.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Alexandra Kuruczová, Mário Mezei - Sako ďives (Každý deň) /video/alexandra-kuruczova-mario-mezei-sako-dives <p>Pieseň Sako ďives vypovedá o strate milovaného manžela a otca, o vnútornom žiali ženy a jej vysporiadaní sa s náhlym úmrtím mladého muža, jej životnej lásky. Tento typ piesne patrí svojim obsahom a formou do tzv. žiaľnych piesní. Interpretmi piesne sú Alexandra Kuruczová a Mário Mezei. Nahrávka vznikla 24.6.2014 v obci Zlaté Klasy.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Milan Polhoš /video/milan-polhos <p>Milan Polhoš v rozhovore približuje svoju životnú lásku, hudbu. Milan Polhoš je súčasťou skupiny Lomnické čháve, ktorá pochádza z Veľkej Lomnice. Milan Polhoš je kapelníkom, saxofonistom a spevákom skupiny. Je absolventom vysokej školy, kde získal titul magistra sociálnej práce.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Arpád Farkaš - rozprávanie /video/arpad-farkas-rozpravanie <p>Arpád Farkaš, hudobník, klavirista, absolvent Strednej umeleckej školy v Košiciach, v súčasnosti učiteľ hudby na Základnej umeleckej škole v Rožňave a Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš je aktívnym hudobníkom, hrá na klavíri a pôsobí v niekoľkých hudobných zoskupeniach, medzi nimi aj Arpád Farkaš Kvartet. Špecializuje sa na džez a vystupuje na džezových festivaloch, v kluboch či na recepciách. Jeho repertoár tvoria jeho vlastné skladby ako aj nasledujúce džezové štandardy:&nbsp; Wayne Shorter: Footprints (1967); Miles Davis: So What (1959); George Gershwin: Summertime (1934); Jerome Kern: All The Things You Are (1944); Miles Davis: Solar (1954); Duke Ellington: Solitude (1934), a ďalšie.<br /> Videozáznam ponúka rozprávanie Arpáda Farkaša o džezovej scéne na Slovensku, o hudobníckej rodine, z ktorej pochádza a rómskej hudbe na Slovensku. Záznam vznikol 11.7.2013.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Chameleónka /video/the-independent-theatre-hungary <p>Monodráma z dielne The Independent Theatre Hungary/Nezávislé divadlo Maďarska. Scenár: Marton Illés, réžia: Tomás Szegedi, herečka: Emília Lovas. Príbeh rómskeho dievčaťa vyrastajúceho vo svete rodiny, školy, spoločnosti. Dievča so špeciálnymi schopnosťami dokáže čítať myšlienky a spomienky ľudí okolo seba. Nechce nasledovať príklad ostatných, rozhodne sa žiť svoj vlastný život.<br /> Príbeh superhrdinky vychádza zo skutočných príbehov rómskej mládeže a prostredia, z ktorého táto mládež pochádza. Tieto príbehy sa zaznamenali na workshopoch Nezávislého divadla Maďarska organizovaných pod názvom „Rómski hrdinovia“. Záznam bol vytvorený: 28.02.2020, Wave club - centrum nezávislej kultúry, Prešov.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Neznáme farby osobností /video/nezname-farby-osobnosti <p>Zostrih záznamu z vernisáže výstavy obrazov s názvom Neznáme farby osobností, ktorá sa uskutočnila pri príležitosti Svetového dňa Rómov v priestoroch Krajského múzea v Prešove. Na 13 veľkoformátových portrétoch sú zobrazené svetovo známe osobnosti, ktoré majú rómsky pôvod. V zostrihu videa je rozhovor kurátorky výstavy Júlie Fričovej s autorom obrazov Jozefom Fečom o téme rómskych osobností, výtvarnej technike a ďalších plánoch výtvarníka. Obsahom videa je aj krátke hodnotenie výtvarných prác, vyjadruje sa kurátorka Júlia Fričová a stredoškolský pedagóg Juraj Mandel.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Jozef Patkaň /video/jozef-patkan <p>Jozef Patkaň je jedným z významných rómskych podnikateľov na Slovensku. Podniká však aj v Českej republike, Slovinsku, Rakúsku, Nemecku. Podniká predovšetkým v drevovýrobe a stavebníctve. Zamestnáva aj&nbsp; Rómov. Je vysokoškolsky vzdelaný a vzdelávaniu rómskych detí pripisuje veľkú dôležitosť. Sám pochádza z početnej rómskej rodiny.&nbsp; Jeho otec bol kováčom. Z deviatich detí, ktoré ostali na žive je sedem vysokoškolsky vzdelaných.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Rezbári Čičava Lukáš Jarka /video/rezbari-cicava-lukas-jarka <p>Krátke rozprávanie amatérskeho rezbára Lukáša Jarku o ceste k rezbárstvu.<br /> Lukáš Jarka pochádza z obce Čičava. Do rezbárskej dielne sa dostal prostredníctvom svojho otca, ktorý tam pracoval ako majster, keďže bol vyučený stolár. V rozprávaní porovnáva svoju prácu s prácou svojho otca. Hovorí, že on si dáva viac záležať na detailoch ako jeho otec. Vo videu popisuje aj konkrétnu výrobu jednotlivých rezbárskych diel.<br /> Rozprávanie vzniklo v roku 2013 počas dokumentovania remeselnej dielne ROMA ART Čičava. Chránená dielňa vznikla v roku 2012, iniciátorom bol Martin Mekel.<br /> &nbsp;</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Sabrosa /video/sabrosa <p>Vokálno-inštrumentálna skupina Sabrosa sa sformovala v obci Raslavice v okrese Bardejov pod vedením manažéra Františka Gála. Pôvodne ho tvorili tri speváčky a inštrumentalistky, ktoré mali v repertoári predovšetkým tradičné rómske piesne. Neskôr do repertoára zaradili aj moderné skladby známych interpretov. V čase vzniku záznamu formácia Sabrosa účinkovala ako sesterské duo:&nbsp; Aneta Duždová – hlavná speváčka, Jana Duždová – gitara, spev spolu s Júliou Cvoreňovou -&nbsp; gitara, spev.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Milo Suchomel - Jazz in the City a hostia /video/milo-suchomel-jazz-in-the-city-a-hostia <p>Milo Suchomel je učiteľom hudby a aktívnym hudobníkom (saxofón), ktorý sa venuje primárne džezovým žánrom. V rokoch 1989 – 1995 vyštudoval Štátne konzervatórium v Žiline, v rokoch 1997 – 2000 študoval na Konzervatóriu v Bratislave. V roku 2001 absolvoval študijný pobyt na Univerzite v Louisville v štáte Kentucky, USA. Pravidelne účinkuje vo viacerých hudobných zoskupeniach, skladá koncertné skladby aj filmovú hudbu, za ktoré získal niekoľko ocenení. Video je záznamom koncertu s názvom Jazz in the City a hostia, v klube Babylon v Bratislave. Koncert pozostáva z inštrumentálnych skladieb, sólo vystúpení hosťujúcich umelcov a speváckych vystúpení.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Barbora Botošová - koncert Bratislava /video/barbora-botosova-koncert-bratislava <p>Barbora Botošová je dcérou Eugena Botoša staršieho (šéf Violin Orchestra Bratislava), sestra Eugena Botoša ml. (džezový klavirista a skladateľ) a vnučka Jána Berkyho Mrenicu staršieho (koncertného majstra SĽUK-u po dobu 33 rokov). V roku 2012 Barbora Botošová skončila štúdium hry na husliach na Vysokej škole múzických umení v Bratislave,&nbsp; u profesora Petra Michalicu. Kurz kompozície absolvovala pod vedením Ľubice Čekovskej. Pôsobí ako slobodná umelkyňa, realizuje sa v hudobných telesách Bohémiens a Women Rebels. Videozáznam ponúka zostrih maďarských, rumunských, židovských a rómskych skladieb, ale aj&nbsp; slovenských ľudových piesní.&nbsp; Koncert sa realizoval v kaviarni Estévéčka v Bratislave dňa 7.2.2014.&nbsp; Tomáš Cseh - viola, Alexander Cseh - cimbal, Ján Rigo - kontrabas, Barbora Botošová – husle.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Dáša Polláková /video/dasa-pollakova <p>Dáša Polláková, herečka a speváčka, členka súboru divadla Romathan. V rozhovore hovorí o svojej ceste k spevu a herectvu, o motiváciách, o rozvíjaní talentu počas štúdia na Strednej umeleckej škole v Košiciach, aj o vplyve rodiny na jej profesijnú orientáciu. Záznam vznikol 21.1.2014 v Prešove, v priestoroch Divadla Alexandra Duchnoviča.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Edith /video/edith <p>Skupina Edith je swingovo–džezová kapela, ktorá odohrala koncert v Prešove v roku 2013. Zameriavajú sa na interpretáciu klasických džezových a swingových spievaných skladieb z prvej polovice 20. storočia. V ich repertoári sú aj súčasné skladby populárnej hudby v džezových úpravách.&nbsp; Výstupom je DKO zo zaznamenaného koncertu. Vlastimil Král – bicie, Július Humeňanský – basová gitara, Pavel Vyjidáček – klávesy, Jozef Breza – gitara, Edita Kovářová – spev, Adela Kovářová – spev, gitara.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Gipsy Chipsy /video/gipsy-chipsy <p>Chlapčenská skupina Gipsy Chipsy pochádza z Bardejova, má štyroch členov. Ich repertoár tvoria tradičné rómske piesne, ktoré sú prevedené do moderného štýlu. Moderný štýl spevu je doplnený o rap, v skladbách je prítomný slovenský a rómsky jazyk.&nbsp; V zázname hovoria o tom, kedy vznikli, aká je ich hudobná tvorba. Natáčanie sa uskutočnilo v Bardejove 15.7.2013 a dokumentuje tvorbu tejto chlapčenskej skupiny. Pavol Pilip – manažér a skladateľ, Lukáš Gruif, Tomáš Mihálik – spev a rap, Ján Cina – spevák.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Igor Dužda /video/igor-duzda <p>Igor Dužda bol prvým rómskym redaktorom v Slovenskom rozhlase, kde pracoval ako redaktor národnostného vysielania 17 rokov. Vysokoškolský vzdelaný muž, ktorého babka bola sestrou prvej rómskej spisovateľky v bývalom Československu Eleny Lackovej píše sám príbehy z rómskeho prostredia a rómske rozprávky .</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Roman Eštočák /video/roman-estocak <p>Roman Eštočák patrí k vysokoškolsky vzdelaným Rómom na Slovensku. Je absolventom Univerzity Konštantína Filozova v Nitre, kde ukončil odbor sociálna práca. Pôsobil ako projektový manažér. V súčasnosti je jeho pôsobiskom Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Je ženatý a má jedného syna.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Rezbári Čičava Ján Goroľ /video/rezbari-cicava-jan-gorol <p>Krátke rozprávanie amatérskeho rezbára Jána Goroľa o ceste k rezbárstvu.</p> <p>Ján Goroľ pochádza z obce Soľ. Pracoval ako zámočník, k drevu nikdy vzťah nemal. K remeselnej dielni a k rezbárstvu sa dostal prostredníctvom Spoločenstva apoštola Pavla a duchovného otca Martina Mekela. Vo videu hovorí a prepojení kresťanskej viery s remeslom. Vo videu hovorí aj o tom, že ten kto vie kresliť, môže byť rezbárom. Najťažšie pri kreslení je správne zobrazenie očí a nosa. Popisuje aj prácu na konkrétnych dielach.</p> <p>Ján Goroľ pôsobí aj v gospelovej kapele LOND.</p> <p>Rozprávanie vzniklo v roku 2013 počas dokumentovania remeselnej dielne ROMA ART Čičava. Chránená dielňa vznikla v roku 2012, iniciátorom bol Martin Mekel.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Rezbári Čičava Imrich Goroľ /video/rezbari-cicava-imrich-gorol <p>Krátke rozprávanie amatérskeho rezbára Imricha Goroľa o ceste k rezbárstvu.</p> <p>Imrich Goroľ pochádza z obce Soľ. Pracoval ako stavebný robotník. K rezbárstvu sa dostal náhodou. Pôsobí v gospelovej kapele LOND a počas jednej hudobnej skúšky v Pastoračnom centre v Čičave sa zoznámil s rezbárom Milanom Krajňákom, ktorý im ukázal rôzne kresby a opýtal sa ich, či by sa nechceli priučiť rezbárskemu remeslu. Vo videu popisuje postup výroby jednotlivých diel.</p> <p>Rozprávanie vzniklo v roku 2013 počas dokumentovania remeselnej dielne ROMA ART Čičava. Chránená dielňa vznikla v roku 2012, iniciátorom bol Martin Mekel.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Rezbári Čičava Juraj Goroľ /video/rezbari-cicava-juraj-gorol Krátke rozprávanie amatérskeho rezbára Juraja Goroľa o ceste k rezbárstvu. Juraj Goroľ pochádza z obce Hlinné. Vyštudoval dvojročné poľnohospodárske učilište. Vo videu zdôrazňuje potrebu vyššieho a kvalitného vzdelávania. Hovorí o tom ako sa do chránenej dielne dostal. Keď videl prácu rezbára Milana Krajňáka, zapáčilo sa mu to a chcel to vyskúšať tiež. Väčšinou tvorí diela s kresťanskou tematikou, hlavne tvár Ježiša alebo kríže. Rozprávanie vzniklo v roku 2013 počas dokumentovania činnosti remeselnej dielne ROMA ART Čičava. Chránená dielňa vznikla v roku 2012, iniciátorom bol Martin Mekel. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Gypsy Kubánec /video/gypsy-kubanec <p>Gypsy Kubánec, vlastným menom Viktor Paulovič, rómsky hudobník a spevák. Predstaviteľ súčasného rom-popu. Vo video rozhovore sa predstavuje ako hudobník, ktorý hľadá spôsoby ako zaujať čo najširšie obecenstvo a prinášať tak radosť z rytmickej hudby čo najväčšiemu počtu ľudí. Rozhovor bol natočený 25.4.2013 v Myjave.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Jozef Vidlička /video/jozef-vidlicka Jozef Vidlička&nbsp; vo svojom rozprávaní spomína na chudobu, v ktorej ľudia na východe Slovenska a Rómovia zvlášť žili v povojnovom čase.&nbsp; Podstatnú&nbsp; a lepšiu časť svojho života prežil v Čechách. Tam, na Sudetoch, po odsunutých Nemcoch žili a pracovali spolu s rodičmi. Tam absolvoval dva roky vojenskej služby. Po nežnej revolúcii sa vrátil už so svojou rodinou do svojho rodiska. Na Slovensko. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Arpi Farkaš Kvartet - koncert /video/arpi-farkas-kvartet-koncert <p>Arpád Farkaš je učiteľom hudby na Základnej umeleckej škole v Rožňave, odbor klavír. Arpád Farkaš Kvartet je hudobné zoskupenie, ktoré založil a vedie. Venujú sa džezovým hudobným žánrom, účinkujú na džezových festivaloch, klubových aj javiskových koncertoch aj súkromných podujatiach. Ich repertoár tvoria džezové štandardy a vlastná tvorba. Video ponúka záznam ich klubového koncertu v Košiciach.<br /> Nástrojové obsadenie.<br /> Klavír:&nbsp;&nbsp; Arpád Farkaš<br /> Bicie:&nbsp;&nbsp; Marek Sarvaš<br /> Kontrabas:&nbsp; Vojto Bunda<br /> Husle:&nbsp;&nbsp; Norbert Demeter<br /> Spev:&nbsp;&nbsp; Andy Belej</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Sabrosa - Geľom mange pro Čechi /video/sabrosa-gelom-mange-pro-cechi Pieseň Geľom mange pro Čechi (Išla som do Čiech) patrí medzi zábavný typ skladby rómskeho&nbsp; folklóru. Vo videozázname spieva skupina Sabrosa. Vokálno-inštrumentálna skupina Sabrosa sa sformovala v obci Raslavice v okrese Bardejov. Pôvodne ju tvorili tri speváčky a inštrumentalistky. V súčasnosti Sabrosa účinkuje ako sesterské duo:&nbsp; Aneta Duždová – hlavná speváčka, Jana Duždová – gitara, spev. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Sabrosa - Čhajori romaňi /video/sabrosa-chajori-romani-1 Čhajori romaňi (Dievčatko rómske) sa dodnes považuje za hymnu slovenských Rómov. Vzťahuje sa k obdobiu druhej svetovej vojny a utrpeniu Rómov v pracovných a koncentračných táboroch. Je to pomalá a žiaľna pieseň.&nbsp; Vokálno-inštrumentálna skupina Sabrosa sa sformovala v obci Raslavice v okrese Bardejov. Pôvodne ho tvorili tri speváčky a inštrumentalistky. V súčasnosti Sabrosa účinkuje ako sesterské duo:&nbsp; Aneta Duždová – hlavná speváčka, Jana Duždová – gitara, spev.&nbsp;&nbsp;&nbsp; Hudobný sprievod: Július Hudi (cimbal), Alexander Bunda (viola), Vojto Bunda (basa), Miloš Goroľ (husle). Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Anička Oláhová - Portrét /video/anicka-olahova-portret Anička Oláhová sa do povedomia verejnosti dostala v roku 2011, keď vyhrala spevácku súťaž, ktorú organizovala Dorota Nvotová (známa slovenská speváčka, herečka a publicistka) a kde porotu tvorili aj muzikanti zo zoskupenia Cigánski diabli. Rozhovor s mladou talentovanou speváčkou prináša obraz dievčaťa s nie celkom typickým rodinným zázemím, jej postoj k umeniu, k hudbe, k vlastnej identite a očakávania od budúcnosti. Video rozhovor vznikol 12.6.2013 v Lovinobani. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Muzeum Etnograficzne w Tarnowie /video/muzeum-etnograficzne-w-tarnowie Video predstavuje rómsku expozíciu v Etnografickom múzeu v poľskom Tarnówe, ktorá je sprístupnená od roku 1979. Vznik a obsah expozície približuje významný poľský etnograf a antropológ Adam Bartosz. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Rezbári z Bretky /video/rezbari-z-bretky Krátky video portrét o dvoch amatérskych rezbároch - otcovi a synovi, ktorí pôsobia v obci Bretka (okres Rožňava). Vojtech Váradi pracoval v obci ako pastier dobytka a k rezbárskemu remeslu sa dostal počas svojej práce, keď si začal vyrezávať z dreva na lúke. Má troch synov, no rezbárstvu sa venuje len jeden z nich - Boris Váradi. Vo videu predstavujú svoje výrobky a ich technológiu rezbárstva. Vyrezávajú hlavne vtáky, ale aj úžitkové predmety ako lyžice, naberačky, varechy. Rezbárstvo je pre nich zdrojom obživy. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Sabrosa - O bijav /video/sabrosa-o-bijav Vokálno - inštrumentálna skladba O bijav v podaní hudobného zoskupenia Sabrosa patrí medzi skladby rómskeho folklóru. Obsah piesne vypovedá o svadbe a zábave Rómov. Rytmika a text piesne sa radí k javom typickým pre zábavnú hudbu. Skupina Sabrosa sa sformovala v obci Raslavice v okrese Bardejov. Pôvodne ho tvorili tri speváčky a inštrumentalistky. V súčasnosti Sabrosa účinkuje ako sesterské duo:&nbsp; Aneta Duždová – hlavná speváčka, Jana Duždová – gitara, spev.&nbsp; Hudobný sprievod: Július Hudi (cimbal), Alexander Bunda (viola), Vojto Bunda (basa), Miloš Goroľ (husle). Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Sabrosa - Čhajori romaňi /video/sabrosa-chajori-romani Čhajori romaňi (Dievčatko rómske) sa dodnes považuje za hymnu slovenských Rómov. Vzťahuje sa k&nbsp;obdobiu druhej svetovej vojny a&nbsp;utrpeniu Rómov v&nbsp;pracovných a&nbsp;koncentračných táboroch. Je to pomalá a žiaľna pieseň. Hudobná skupina Sabrosa&nbsp; zachováva rytmiku a charakter tejto piesne. Vokálno-inštrumentálna skupina Sabrosa sa sformovala v obci Raslavice v okrese Bardejov. Pôvodne ho tvorili tri speváčky a inštrumentalistky. V súčasnosti Sabrosa účinkuje ako sesterské duo:&nbsp; Aneta Duždová – hlavná speváčka, Jana Duždová – gitara, spev. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Sabrosa - Namaren man /video/sabrosa-namaren-man Pieseň Namaren man (Nebite ma) pochádza z repertoáru rómskeho speváka z bývalej Juhoslávie, Šabana Bajramoviča (16.4.1936 – 8.6.2008), ktorý ju spieval pod názvom Pira mange korkoro (Túlam sa svetom sám). Skladba je komponovaná v špecifickom štýle balkánskeho rómskeho jazzu. V podaní formácie Sabrosa, s miernymi melodickými a textovými úpravami, je folklorizovaná. Vokálno-inštrumentálna skupina Sabrosa sa sformovala v obci Raslavice v okrese Bardejov. Pôvodne ho tvorili tri speváčky a inštrumentalistky. V súčasnosti Sabrosa účinkuje ako sesterské duo: Aneta Duždová – hlavná speváčka, Jana Duždová – gitara, spev. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Viliam Šarközy - Svietnik /video/viliam-sarkoezy-svietnik Viliam Šarközy (1939) je v súčasnosti najstarším umeleckým&nbsp; kováčom v Dunajskej Lužnej. Jeho kováčske výrobky sa dlhé roky predávali v ÚĽUVe – predajniach ústredia ľudovoumeleckej výroby. Je autorom viacerých veľkých sôch vyrobených s veľkou dávkou umeleckého videnia a kováčskeho fortieľu. V jeho šľapajach pokračuje predovšetkým syn Ivan.<br />Dunajskej Lužnej sa v minulosti hovorilo Železná dedina. Kováčske remeslo tu má vyše 300 ročnú tradíciu a dodnes je tu najväčší počet kováčskych dielní v rámci celého Slovenska. Video zachytáva výrobu svietnika. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video DIK - Divadlo inšpirované Kristom - Televízor /video/dik-divadlo-inspirovane-kristom-televizor Divadlo inšpirované Kristom – DIK, alebo v rómskom jazyku: DIK – POZRI!&nbsp; Divadelný súbor pracoval v rámci Grécko-katolíckeho&nbsp; formačného centra pre Rómov&nbsp; od roku 2009 do roku 2018. Spracúva spoločenské aj osobné témy formou autorského divadla, krátkych hier a muzikálov aj prostredníctvom alebo na princípe náboženských motívov a didaktického pôsobenia. <br />Záznam predstavenia vznikol v rámci realizácie Národného projektu Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove, 18. septembra 2014.<br />V predstavení Televízor účinkujú Viktória Jónyová a Andrej Čikala. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video DIK - Divadlo inšpirované Kristom - Rybári /video/dik-divadlo-inspirovane-kristom-rybari Divadlo inšpirované Kristom – DIK, alebo v rómskom jazyku: DIK – POZRI!&nbsp; Divadelný súbor pracoval v rámci Grécko-katolíckeho&nbsp; formačného centra pre Rómov&nbsp; od roku 2009 do roku 2018. Spracúva spoločenské aj osobné témy formou autorského divadla, krátkych hier a muzikálov aj prostredníctvom alebo na princípe náboženských motívov a didaktického pôsobenia. <br />Záznam predstavenia vznikol v rámci realizácie Národného projektu Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove, 18. septembra 2014. <br />V skeči Rybári účinkujú Viktória Jónyová, Veronika Ďuďová, Andrej Čikala, Jaroslav Mačo a Peter Ferenc.<br /><br /> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video DIK - Divadlo inšpirované Kristom - Júlia /video/dik-divadlo-inspirovane-kristom-julia Divadlo inšpirované Kristom – DIK, alebo v rómskom jazyku: DIK – POZRI!&nbsp; Divadelný súbor pracoval v rámci Grécko-katolíckeho&nbsp; formačného centra pre Rómov&nbsp; od roku 2009 do roku 2018. Spracúva spoločenské aj osobné témy formou autorského divadla, krátkych hier a muzikálov aj prostredníctvom alebo na princípe náboženských motívov a didaktického pôsobenia. <br />Záznam predstavenia vznikol v rámci realizácie Národného projektu Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove, 18. septembra 2014.<br />V skeči s názvom Júlia účinkovali Jaroslav Mačo, Peter Ferenc a Andrej Čikala.&nbsp; Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video DIK - Divadlo inšpirované Kristom - Láska ako pes /video/dik-divadlo-inspirovane-kristom-laska-ako-pes Divadlo inšpirované Kristom – DIK, alebo v rómskom jazyku: DIK – POZRI!&nbsp; Divadelný súbor pracoval v rámci Grécko-katolíckeho&nbsp; formačného centra pre Rómov&nbsp; od roku 2009 do roku 2018. Spracúva spoločenské aj osobné témy formou autorského divadla, krátkych hier a muzikálov aj prostredníctvom alebo na princípe náboženských motívov a didaktického pôsobenia. <br />Záznam predstavenia vznikol v rámci realizácie Národného projektu Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove, 18. septembra 2014.<br />V skeči s názvom Láska ako pes účinkujú Veronika Ďuďová, Jaroslav Mačo a Peter Ferenc.&nbsp; Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video DIK - Divadlo inšpirované Kristom - Koláčik /video/dik-divadlo-inspirovane-kristom-kolacik Divadlo inšpirované Kristom – DIK, alebo v rómskom jazyku: DIK – POZRI!&nbsp; Divadelný súbor pracoval v rámci Grécko-katolíckeho&nbsp; formačného centra pre Rómov&nbsp; od roku 2009. Spracúva spoločenské aj osobné témy formou autorského divadla, krátkych hier a muzikálov aj prostredníctvom alebo na princípe náboženských motívov a didaktického pôsobenia. V skeči s názvom Koláčik účinkujú Veronika Ďuďová a Viktória Jónyová. <br />Záznam predstavenia vznikol v rámci realizácie Národného projektu Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove, 18. septembra 2014. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Baro mariben (Veľká vojna) /video/baro-mariben-velka-vojna Baro mariben znamená v rómskom jazyku Veľká vojna. Krátky dokumentárny film rozpráva o perzekúciách a ťažkom živote Rómov na Slovensku počas druhej svetovej vojny. Približuje osobné príbehy Rómov, ktorí prežili dramatické okamihy vojny. Prostredníctvom jednotlivých prostredí, ktoré boli dejiskom perzekúcií či vyvražďovania autori pátrali aj po dnešnej pamäti ľudí. Film sprostredkováva tému rómskeho holokaustu na Slovensku, ktorá je v dnešnej spoločnosti stále takmer nepoznaná. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Igor Radič - Kováč z Klenovca /video/igor-radic-kovac-z-klenovca Igor Radič sa narodil v roku 1960 v Klenovci. Tu žije a pôsobí doteraz. Kováčske remeslo ho uchvátilo od detstva. Po ukončení odborného učilišťa sa zamestnal ako kováč v Jednotnom roľníckom družstve v Klenovci, pracoval pre štátne lesy. Remeslu ho učili starí kováčski majstri. V roku 1995 si založil živnosť, ktorú dodnes prevádzkuje. Je štatutárnym zástupcom občianskeho združenia Rómske umelecké kováčstvo. Prostredníctvom neho realizuje kováčske workshopy. Venuje sa priemyselnému i umeleckému kováčstvu. Pri práci v dielni mu pomáha jeho syn, Igor Radič ml. (1984). Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Romathan - Esencia hudby a spevu /video/romathan-esencia-hudby-a-spevu Videozáznam z&nbsp; hudobného vystúpenia Divadla Romathan bol zaznamenaný dňa 18.9.2014 v Divadle A. Duchnoviča v Prešove, počas implementácie Národného projektu Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry v Štátnej vedeckej knižnici v Prešove. Orchester Divadla Romathan a sólisti divadla vo videozázname ponúkajú divákovi mix inštrumentálnych a vokálno-inštrumentálnych skladieb. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Ondrej Gadžor - Plastiky /video/ondrej-gadzor-plastiky <p>Video z výstavy rezbárskych diel významného rómskeho rezbára a sochára Ondreja Gadžora. Výstava sa uskutočnila dňa 25.4.2014 ako spomienka na Ondreja Gadžora, ktorý v roku 2013 nečakane zomrel. Časť diel na výstavu zapožičalo múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach.<br /> Ondrej Gadžor (9.7.1956 - 19.10.2013) - rodák z Krásnej nad Hornádom, sa začal venovať rezbárstvu až keď mal 24 rokov. Pracoval s rôznym typom materiálu – s kameňom, dokonca s rohovinou, či mušľami, najmä však s drevom. Vypracoval si svojský sochársky rukopis, ovplyvnený školou akademického sochára Vojtecha Löfflera, v ktorého dielni pracoval jedenásť rokov. Subtílny charakter drobnej tvorby prenáša i na monumentálne rozmerné diela, ktoré tvoril na plenéroch. Jeho tvorba sa vymyká z bežnej produkcie neškolených sochárov. Skratka a abstrakcia presahuje normál ľudovej tvorby a konečný tvar je niekde medzi moderným sochárstvom a africkými ľudovými soškami. Jeho diela akoby strácali vo svojej forme hmotnosť a pôsobia ľahko. Jeho silnou stránkou sú čisté línie a hra s drevom a jeho kresbou, ktorú vo svojich dielach rafinovane využíva. Jednou z jeho hlavných tém je žena. Mal niekoľko samostatných výstav, pravidelne sa zúčastňoval sochárskych plenérov. Predstavil sa na viacerých samostatných výstavách na Slovensku i v zahraničí. Jeho diela sú okrem iného vystavené aj v Los Angeles, alebo vo Vatikáne a mnohé sú súčasťou zbierok múzeí na Slovensku, či v Čechách (Východoslovenské múzeum v Košiciach, SNM - Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine, Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach, Muzeum romské kultury v Brne).</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Michal Bársony - Tradícia rómskych remesiel /video/michal-barsony-tradicia-romskych-remesiel Narodil sa v obci Kunova Teplica, v okrese Rožňava. Materinským jazykom v rodine bola maďarčina, tradične sa rodina venovala kováčstvu a muzikantstvu. Štúdium výtvarnej výchovy a ruského jazyka absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Postgraduálne štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, získal titul PaedDr. Venuje sa maľbe a kresbe, tematicky v jeho tvorbe prevažujú sakrálne témy, v menšej miere ženské portréty a krajinky. Ako pedagóg pôsobil na základných, stredných aj vysokých školách, istý čas aj v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Albert Kováč /video/albert-kovac Albert Kováč (1978) detstvo prežil v dedine Šárovce a v Leviciach. Gymnázium ukončil v Želiezovciach. Vysokoškolské štúdium absolvoval v Nitre na Univerzite Konštantína Filozofa kde vyštudoval odbor sociálna práca. Jeho materinskou rečou je maďarčina. Plynule hovorí slovensky, anglicky a nemecky. Rómsky rozumie. V minulosti pôsobil ako mediátor. Od roku 2004 je projektovým konzultantom na&nbsp; Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v Rimavskej Sobote. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Tomáš Hrustič - Čierno-biele svety /video/tomas-hrustic-cierno-biele-svety Tomáš Hrustič z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied z Bratislavy predstavuje publikáciu Čierno-biele svety /Rómovia v majoritnej spoločnosti na Slovensku. Dva rôzne národy, dva odlišné vzájomné názory, dva svety. Dva rôzne svety, ktoré žijú vedľa seba. Rómovia a Nerómovia. Aj tieto skutočnosti prispeli k formovaniu názvu publikácie Čierno-biele svety. Domáci i zahraniční experti z oblasti rómskych štúdií nazreli do týchto svetov a priniesli výsledky vlastných výskumov.&nbsp; Odborní recenzenti publikácie: Martin Fotta, PhD., PhDr. Michal Vašečka, PhD., Kimmo Granqvist, PhD., Prof. Mgr. Milan Kováč, PhD. Vydavateľstvo: VEDA, vydavateľstvo SAV, Ústav etnológie SAV, Rok vydania: 2015, Počet strán: 595 <br />Videozáznam je členený do niekoľkých vstupov. Každý vstup predstavuje časť publikácie. Vstupy sú označené titulkom. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Romathan - Stratená láska /video/romathan-stratena-laska Divadelná inscenácia určená dospelému publiku. Uvedená ako 74. premiéra Divadla Romathan. Hra je zasadená do historického obdobia začiatku 19. storočia. Hlavným motívom je zakázaná láska vidieckeho šľachtica a Rómky. Príbeh stavia na osudovosti a konflikte, pričom sleduje osud dieťaťa tohto nerovného páru. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Cigánsky boxer - divadelné predstavenie /video/cigansky-boxer-divadelne-predstavenie Cigánsky boxer je monodrámou, ktorá rozpráva príbeh nemeckého boxera rómskeho pôvodu (Sinto) Johanna Wilhelma Trollmanna, zvaného &quot;Rukeli&quot;. Rukeli v čase nacistického Nemecka sa stal majstrom v poloťažkej váhe. Neskôr mu bol tento titul z dôvodu jeho pôvodu odobratý. Johann Trollmann bol v roku 1943 deportovaný do koncentračného tábora Neuengamme, kde ho aj zavraždili. Autorka: Rike Reiniger<br />Preklad: Lucie Ceralová<br />Réžia: Gabriela Krečmerová<br />Hraje: Filip Teller Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Viliam Šarközy st. /video/viliam-sarkoezy-st Viliam Šarközy (1939) je v súčasnosti najstarším umeleckým&nbsp; kováčom v Dunajskej Lužnej. Jeho kováčske výrobky sa dlhé roky predávali v ÚĽUVe – predajniach ústredia ľudovoumeleckej výroby. Je autorom viacerých veľkých sôch vyrobených s veľkou dávkou umeleckého videnia a kováčskeho fortieľu. V jeho šľapajach pokračuje predovšetkým syn Ivan.<br />Dunajskej Lužnej sa v minulosti hovorilo Železná dedina. Kováčske remeslo tu má vyše 300 ročnú tradíciu a dodnes je tu najväčší počet kováčskych dielní v rámci celého Slovenska. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Pochod Rómov Borzęcin /video/pochod-romov-borzecin V Poľsku, v obci Borzęcin je na tamojšom cintoríne pomník exhumovaných 29 Rómov, ktorých v roku 1942 postrieľali Nemci. Pamätník týmto obetiam bol vytvorený aj v blízkom lese, na mieste kde týchto Rómov nacisti zavraždili. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Pochod Rómov Bielcza /video/pochod-romov-bielcza V roku 1942 v Bielczi, v Poľsku Nemci zavraždili 41 Rómov z rodu Kwiekovcov. Boli to kočovní Rómovia, Kalderaši - kotlári. O ich spoločný hrob sa domáci vzorne starajú. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Pochod Rómov Żabno /video/pochod-romov-zabno Faktografické rozprávanie o pamätníku, ktorý bol postavený v roku 2012 na mieste popravy neznámych Rómov počas druhej svetovej vojny v roku 1943. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Pochod Rómov Szczurowa /video/pochod-romov-szczurowa Počas 2.svetovej vojny, konkrétne 3.7.1943 v Szczurowej v Poľsku fašisti zavraždili 93 tunajších Rómov. Túto tragédiu súčasníkom pripomína pamätník, ktorý je prvým pamätníkom rómskeho holokaustu na svete. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Koncert Luna /video/koncert-luna LUNA je dievčenská skupina, ktorá pochádza z Martina. Ich repertoár pozostáva z rómskeho a slovenského folklóru, často si môžeme vypočuť aj popové skladby vo folklórnom aranžmáne, či klasickú hudbu. Kapelu tvorí Petra Cicková - akordeón, Božena Cicková - kontrabas, Michaela Kazárová - husle, Stanislava Cicková - spev. Záznam vytvorený dňa 07.06.2013 Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Gelem, gelem / Išli sme, išli /video/gelem-gelem-/-isli-sme-isli Dievčenská inštrumentálno-vokálna kapela LUNA vystúpila v Prešove dňa 07.06.2013. Zloženie tejto hudobnej formácie je, netypicky čisto ženské.&nbsp; Členkami sú štyri konzervatoristky, tri sú inštrumentalistky, štvrtá je speváčka. Prezentovaný digitálny kultúrny objekt je záznamom ich interpretácie rómskej hymny &quot;Gelem, gelem&quot;. V podaní kapely LUNA je táto hymna fúziou pôvodnej skladby a folklórnych prvkov typických pre stredoslovenské regióny. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Koncert: Karel Adam /video/koncert-karel-adam Koncert realizovaný pri príležitosti Svetového dňa rómskeho jazyka dňa 27. 11. 2017 v klube Wave na Hlavnej ulici v Prešove. Karel Adam, šéfdirigent divadla Romathan, spolu so svojimi kolegami zostavil súbor inštrumentálnych a vokálno-inštrumentálnych skladieb prezentujúcich rómsky folklór a vlastnú tvorbu. Máme možnosť vypočuť si halgató, čardáše aj vážnu hudbu. <br />Karel Adam - husle, Eugen Bunda - cimbal, Vladimír Adam - viola, Viktor Adam - kontrabas, Dáša Poláková - spev, Žaneta Štipáková - spev. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Patrik Samko /video/patrik-samko Krátke video o remesle výroby a opravy hudobných nástrojov. Patrik Samko vyštudoval husliarsku školu v obci Luby (okres Cheb) v Českej republike. V krátkom rozhovore predstaví svoju prácu a vykonávané remeslo. Rozhovor vznikol v roku 2013 v rámci podujatia Európske rómske kováčske sympózium. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Igor Radič - Klenovská valaška /video/igor-radic-klenovska-valaska Igor Radič sa narodil v roku 1960 v Klenovci. Tu žije a pôsobí doteraz. Kováčske remeslo ho uchvátilo od detstva. Po ukončení odborného učilišťa sa zamestnal ako kováč v Jednotnom roľníckom družstve v Klenovci, pracoval pre štátne lesy. Remeslu ho učili starí kováčski majstri. V roku 1995 si založil živnosť, ktorú dodnes prevádzkuje. Je štatutárnym zástupcom občianskeho združenia Rómske umelecké kováčstvo. Prostredníctvom neho realizuje kováčske workshopy. Venuje sa priemyselnému i umeleckému kováčstvu. Pri práci v dielni mu pomáha jeho syn, Igor Radič ml. (1984). Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Projekt Živá kniha - Ivan Akimov /video/projekt-ziva-kniha-ivan-akimov Ivan Akimov, hudobník s ruskými koreňmi vyrastajúci vo Francúzsku, žijúci v Kežmarku na Slovensku, sa venuje profesionálne rómskym deťom v umeleckom súbore Kesaj čhave. Za svoju dlhoročnú prácu v umeleckej oblasti a práci s Rómami bol ocenený francúzskym veľvyslancom na Slovensku a získal štátne vyznamenie Rádu Národného rytiera. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Dušan Barkóci - košikár /video/dusan-barkoci-kosikar Dušan Barkóci z Brodského predstaví v krátkom videu remeslo – košikárstvo. Predvedie výrobu konkrétneho artefaktu - džbánu, popíše proces výroby s názornými ukážkami. Vo videu hovorí o remesle v rodine, o špecifikách remesla, o procese zberu prútia, jeho spracovania. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Rácovci a kováčske remeslo /video/racovci-a-kovacske-remeslo Kováčsku tradíciu v rodine začal Štefán Rác. Remeslu sa venuje jeho syn, aj vnuci. Vo videu o remesle vedie dialóg Štefan Rác so svojou vnučkou Barborou Rácovou. Popisujú kováčsku prácu, jednotlivé výrobky, postup výroby, aj cestu ku samotnému remeslu. Rozhovor je doplnený o ukážky z kováčskej práce Štefana Ráca, vnučky (Barbora Rácová) a vnuka (Pavol Rác). Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Róbert Rigó - kováčska tradícia v rodine /video/robert-rigo-kovacska-tradicia-v-rodine Róbert Rigó (1953) je umelecký kováč z Dunajskej Lužnej. Z jeho&nbsp; kováčskej dielne a Kováčstva Hefaiston pochádzajú ručne kované predmety. Od malých svietnikov po rozmerné zábradlia či dominantné brány. Možno ich nájsť po celom Slovensku i v mnohých krajinách po svete. <br />Róbert Rigó sa zameriava na tradičnú&nbsp; tvorbu so snahou zachovať staré rómske kováčske motívy a techniky.<br />Róbert Rigó je predsedom OZ Charťikano, ktoré v roku 2018 zorganizovalo už 15. ročník Európskeho rómskeho kováčskeho sympózia a ktoré v Kováčskej galérii&nbsp; predstavuje bohatú tvorbu majstrov kováčskeho umenia z Dunajskej Lužnej.<br />Dunajskej Lužnej sa v minulosti hovorilo Železná dedina. Kováčske remeslo tu má vyše 300 ročnú tradíciu a dodnes je tu najväčší počet kováčskych dielní v rámci celého Slovenska. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Sabrosa - koncert, Scala, Prešov /video/sabrosa-koncert-scala-presov Vokálno-inštrumentálna skupina Sabrosa sa sformovala v obci Raslavice v okrese Bardejov. Pôvodne ho tvorili tri speváčky a inštrumentalistky. V súčasnosti Sabrosa účinkuje ako sesterské duo:&nbsp; Aneta Duždová – hlavná speváčka, Jana Duždová – gitara, spev. <br />Profilový koncert Sabrosy, zaznamenaný 14.06.2013 v Prešove, v sále bývalého kina Scala. Sprevádzala ich ľudová hudba Cinovci z Vranova nad Topľou. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Róbert Rigó - kováčske sympózium /video/robert-rigo-kovacske-sympozium Róbert Rigó (1953) je umelecký kováč z Dunajskej Lužnej. Z jeho&nbsp; kováčskej dielne a Kováčstva Hefaiston pochádzajú ručne kované predmety. Od malých svietnikov po rozmerné zábradlia či dominantné brány. Možno ich nájsť po celom Slovensku i v mnohých krajinách po svete. <br />Róbert Rigó sa zameriava na tradičnú&nbsp; tvorbu so snahou zachovať staré rómske kováčske motívy a techniky.<br />Róbert Rigó je predsedom OZ Chartikano, ktoré v roku 2018 zorganizovalo už 15. ročník Európskeho rómskeho kováčskeho sympózia a ktoré v Kováčskej galérii&nbsp; predstavuje bohatú tvorbu majstrov kováčskeho umenia z Dunajskej Lužnej.<br />Dunajskej Lužnej sa v minulosti hovorilo Železná dedina. Kováčske remeslo tu má vyše 300 ročnú tradíciu a dodnes je tu najväčší počet kováčskych dielní v rámci celého Slovenska. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Ivan Šarközy - rozprávanie o kováčstve /video/ivan-sarkoezy-rozpravanie-o-kovacstve Ivan Šarközy pochádza z kováčskej rodiny. Narodil sa v Dunajskej Lužnej, kde aj pôsobí v rodinnej kováčskej dielni. Vyučil sa za lodného mechanika, no tomuto povolaniu sa nevenoval. Venuje sa&nbsp; kováčskemu remeslu, vrátane umeleckého kováčstva. Jeho záľubou je tvorba železných sôch vytvorených z kovošrotu. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Živá kniha - Ženy ženám /video/ziva-kniha-zeny-zenam Živá kniha – podujatie s názvom Ženy ženám sa konala 12.04.2017 vo Wave Clube v Prešove a to pri príležitosti Svetového dňa Rómov. Hosťkami boli Mgr. Ildikó Gorová a Mgr. Gabriela Gáborová z obce Vtáčkovce. I. Gorová je učiteľkou na miestnej základnej škole, G. Gáborová je koordinátorkou terénnej sociálnej práce na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.<br />Hudobným hosťom je Arpi Farkas Jazz Trio (Arpád Farkas – klavír, Angela Farkasová – spev, Adrián Sajkó – kontrabas). Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Cigánsky bašavel /video/cigansky-basavel Cigánsky bašavel je festival rómskej kultúry, ktorý vznikol v roku 2009 ako projekt Občianskeho združenia Divé maky. Priestor na prezentáciu dostávajú amatérske aj profesionálne rómske telesá, ako aj štipendisti Divých makov – talentované rómske deti z celého Slovenska. Festival je multižánrový, realizuje sa v otvorenom priestore. Záznam vznikol 29.08.2013. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Lýdia Gabčová /video/lydia-gabcova Mgr. Lýdia Gabčová je absolventkou odboru sociálna práca, ktorý vyštudovala na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Po štúdiu absolvovala odborné stáže v Rade Európy a v Európskej komisii. Špecializáciu v rómskom jazyku absolvovala na Univerzite v Manchesteri vo Veľkej Británii. Venuje sa manažmentu projektov zameraných na integráciu Rómov. Rozhovor sa týka osobného a profesijného života s dôrazom na vývoj spoločnosti po roku 1989. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Diabolské husle /video/diabolske-husle Ján Berky-Mrenica a orchester Diabolské husle v spolupráci s organizáciou Združenie Rómov v Poľsku pripravili koncert s názvom Hudba bez hraníc. Účinkovali Ján Berky-Mrenica, orchester Diabolské husle, Jozef Mernstein Jochymczyk z Poľska a žiaci Súkromnej strednej odbornej školy v Kežmarku. Koncert bol zaznamenaný 2.12.2013 v Kežmarku.&nbsp; Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Romathan - Zlatá podkova /video/romathan-zlata-podkova Divadelná inscenácia pre deti a mládež, uvedená 6.12.2013 v Divadle Romathan. Rozprávka je postavená na prelínaní magického sveta čarovných bytostí a reálneho sveta. Hlavným posolstvom je, že láska a priateľstvo sú najväčším bohatstvom človeka. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Žaneta Štipáková - rozprávanie /video/zaneta-stipakova-rozpravanie Žaneta Štipáková vyštudovala odbor hudobno-dramatické umenie na Strednej umeleckej škole v Košiciach, kde získala vyššie stredné vzdelanie. Pôsobila ako hlasová pedagogička na Súkromnom konzervatóriu v Prahe, aj asistentka učiteľa na základnej škole v Košiciach. <br />V súčasnosti je členkou súboru divadla Romathan. Venuje sa hraniu, spevu, ale aj réžii a vlastnej dramatickej tvorbe. Rozhovor je o jej osobnom aj pracovnom živote a rómskej kultúre. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Balvalfest (Festival vetra) /video/balvalfest-festival-vetra Záznam z 13. ročníka rómskeho festivalu, ktorý sa v roku 2013 konal v obci Kokava nad Rimavicou. Na festivale sa prezentuje nielen tradičná rómska hudba, ale aj moderné žánre. Organizátori každoročne na podujatie pozývajú interpretov zo Slovenska, aj zo zahraničia. Finálne video je editovaným zostrihom predstavení vybraných účinkujúcich z oblasti tradičnej aj súčasnej rómskej hudobnej scény, doplnené o rozhovor s organizátorom festivalu Vladimírom Sendreiom. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Cigánski diabli - koncert /video/ciganski-diabli-koncert Cigánski diabli ako zoskupenie rómskych hudobníkov uvádzajú rok 1991 ako rok vzniku tejto formácie.&nbsp; Vyznačujú sa bravúrnou až virtuóznou interpretáciou rómskej hudby z mestského prostredia, klasickej svetovej hudby, no nevyhýbajú sa ani spolupráci so súčasnými umelcami z prostredia populárnej hudby. Orchester účinkuje na mnohých podujatiach na Slovensku aj v zahraničí, hrali na piatich kontinentoch.&nbsp; Na koncerte v Prešove&nbsp; dňa 24.10.2013 v kine Scala&nbsp; hrali v tomto zložení:&nbsp; spev a violončelo – Silvia Šarköziová, viola – Jozef Farkaš, kontrabas – Tibor Lévai, sólový kontrabas – Alexander Mihok, husle – Emil Hasala, klarinet a tarogáto – Zoltán Grunza, cimbal – Ernest Šarközi, primáš (husle) – Štefan „Picur“ Banyák. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Marco Pillo - Amor mio /video/marco-pillo-amor-mio Marco Pillo - hudobník, spevák a skladateľ. Pôvodne vyštudoval hru na cimbal, neskôr gitaru. Počas štúdií v Španielsku a Barcelone, sa stretol s miestnou rómskou flamenco hudobnou kultúrou, ktorá do značnej miery ovplyvnila jeho ďalšiu hudobnú tvorbu. Digitálny kultúrny objekt je záznamom jeho interpretácie skladby Amor mio / Láska moja z albumu Volare rómskej skupiny Gipsy Kings. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Biháriho slávnosti 2013 /video/bihariho-slavnosti-2013 Biháriho slávnosti sú cyklickým podujatím, ktoré sa každoročne koná v Dunajskej Strede. Jeho organizátorom je občianske združenie Dunajskostredskí rómski muzikanti a Žitnoostrovské osvetové stredisko. Celú myšlienku však priniesol a stále ostáva najaktívnejším organizátorom Štefan Banyák st., rómsky huslista. Jánoš Bihári (21. 10. 1764 Veľké Blahovo, Slovensko – 26. 4.1827 Budapešť, Maďarsko) patril medzi popredných hudobných umelcov dobového Rakúsko-Uhorska, s dosahom na kráľovský dvor. Ako huslista a skladateľ svojou tvorbou oslovil aj skladateľov svetového mena, akými boli Franz Liszt, či Ludwig van Beethoven. Obsahom digitálneho kultúrneho objektu je záznam galaprogramu. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Roman Goroľ - Studený dotyk strateného rána /video/roman-gorol-studeny-dotyk-strateneho-rana Roman Goroľ sa narodil 15.8.1969 vo Vranove nad Topľou. Je ženatý, má troch synov a pracuje ako asistent učiteľa v Základnej škole v obci Čaklov, kde aj býva. Roman Goroľ študoval na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, kde absolvoval bakalárske štúdium.&nbsp; Roman Goroľ je milovníkom literatúry, poézie a prózy. Už ako dieťa začal písať krátke básne o živote, emóciách, láske. Jeho literárne umenie zhmotnené v básnickej zbierke Studený dotyk strateného rána, vydala Štátna vedecká knižnica v Prešove v roku 2016, ilustroval ju Martin Kaleja Januv. Štyri básne boli preložené Erikou Godlovou do rómskeho a anglického jazyka. Videozáznam natočený dňa 1.12.2016 ponúka zoznámenie sa s autorom tejto básnickej zbierky a niektorých jeho básní, spomína sa aj ilustrátor zbierky Martin Kaleja Januv, ktorého umelecký talent je priblížený divákom prostredníctvom videozáznamu. František Godla a Dušan Onody ako Duo Farsa doplnili program o jeho hudobnú časť. ( zdroj: Roman Goroľ, Studený dotyk strateného rána, vlastné zistenia) Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Žaneta Štipáková - Khangeri /video/zaneta-stipakova-khangeri Žaneta Štipáková, herečka a speváčka pôsobiaca v divadle Romathan spieva pieseň Khangeri / Kostol prevzatú z repertoáru speváka a kazateľa londýnskej rómskej cirkvi (London Gypsy Church, United Kingdom: www.lgcuk.com) Ricarda Kwieka. Text piesne je inšpirovaný biblickým žalmom. Jazyk piesne je rómsky, spadá do dialektu Kalderaš. Spev je doprevádzaný vyštudovaným klaviristom, učiteľom na základných umeleckých školách, skladateľom a rómskym hip-hopperom Miroslavom Rácom, ktorý vystupuje pod umeleckým menom BG. Videozáznam vznikol 24.08.2015 v Prešove a bolo súčasťou podujatia nazvaného Živá kniha: slovo - obraz - zvuk, ktoré organizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove pri príležitosti spomienky na rómsky holokaust. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Šarlota Bottová - portrét výtvarníčky /video/sarlota-bottova-portret-vytvarnicky Šarlota Bottová (1989-) je výtvarníčka z Rimavskej Bane pôsobiaca v Hnúšti. Vyštudovala Strednú odbornú školu v Rimavskej Sobote v odbore kozmetička. V rámci výtvarného umenia sa zameriava hlavne na kresbu portrétov. Svoje diela Šarlota Bottová vystavovala v Prahe (2016) v galérii Phundrado vudar (Otvorené dvere), na výstave amatérskych rómskych umelcov AraArt, v Košiciach (2017) vo Výmenníku Važecká, v Hnúšti (2017) v Knižnici prof. Štefana Pasiara a v Rimavskej Bani. V kresbe je zobrazený britský herec, hudobník a spisovateľ James Hugh Calum Laurie. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Žaneta Štipáková - Khonik naj Devla kada sar Tu /video/zaneta-stipakova-khonik-naj-devla-kada-sar-tu Žaneta Štipáková, herečka a speváčka pôsobiaca v divadle Romathan spieva pieseň Khonik naj Devla kada sar Tu / Nikto sa Ti, Bože, nevyrovná,&nbsp; prevzatú z repertoáru speváka a kazateľa londýnskej rómskej cirkvi (London Gypsy Church, United Kingdom: www.lgcuk.com) Ricarda Kwieka. Text piesne je inšpirovaný biblickým žalmom. Jazyk piesne je rómsky, spadá do dialektu Kalderaš. Spev je doprevádzaný vyštudovaným klaviristom, učiteľom na základných umeleckých školách, skladateľom a rómskym hip-hopperom Miroslavom Racom, ktorý vystupuje pod umeleckým menom BG. Videozáznam vznikol 24.08.2015 v Prešove a bolo súčasťou podujatia nazvaného Živá kniha: slovo - obraz - zvuk, ktoré organizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove pri príležitosti spomienky na rómsky holokaust. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Duo Farsa, Marco Pillo - Noc v Ankare /video/duo-farsa-marco-pillo-noc-v-ankare Inštrumentálna skladba Noc v Ankare je autorskou skladbou gitarového dua Františka Godla a Dušana Onodyho - Duo Farsa. Vznik skladby bol motivovaný pobytom členov gitarového dua v Turecku.&nbsp; Duo Farsa&nbsp; hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Skladba&nbsp; je doprevádzaná Marcom Pillom (hudobník, spevák, skladateľ)&nbsp; a hrou na cajon. Videozáznam vznikol 31.3.2014 v Divadle Jonáša Záborského v Prešove na Malej scéne a bol súčasťou prezentácie básnickej zbierky Dušana Onodyho Venované tebe, len tebe. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Marco Pillo - Soledad /video/marco-pillo-soledad Vystúpenie skladateľa, speváka, gitaristu a cimbalistu Marca Pilla bolo dokumentované počas prezentácie básnickej zbierky Dušana Onodyho Venované len Tebe dňa 31.03.2014 na malej scéne Divadla Jonáša Záborského. Pieseň Soledad - Samota patrí medzi španielske piesne. Laudatívna pieseň Soledad spadá do žánru pomalých flamenco piesní. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Michal Bársony - O umení /video/michal-barsony-o-umeni Narodil sa v obci Kunova Teplica, v okrese Rožňava. Materinským jazykom v rodine bola maďarčina, tradične sa rodina venovala kováčstvu a muzikantstvu. Štúdium výtvarnej výchovy a ruského jazyka absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Postgraduálne štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, získal titul PaedDr. Venuje sa maľbe a kresbe, tematicky v jeho tvorbe prevažujú sakrálne témy, v menšej miere ženské portréty a krajinky. Ako pedagóg pôsobil na základných, stredných aj vysokých školách, istý čas aj v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Stanislav Cina - Rezbár /video/stanislav-cina-rezbar Krátke rozprávanie Stanislava Cinu o rezbárskej práci v pastoračnom centre v obci Čičava. Pastoračné centrum Rómov zastrešuje formačnú a misijnú službu v rómskych komunitách najmä vranovského okresu. Cez občianske združenie Horúci tím, zrealizovali v roku 2012 projekt chránenej dielne, v ktorej zamestnali hendikepovaných Rómov z okolia Vranova nad Topľou. V rámci chránenej dielne sa venovali rezbárskym prácam pod vedením Milana Krajniaka. Venovali sa hlavne sakrálnej tvorbe. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Adela Orgovánová - spomienkové rozprávanie /video/adela-orgovanova-spomienkove-rozpravanie Adela Orgovánová (1936-) je rodáčkou z Prešova, kde aj prežila celý život. Keď mala 8 rokov prežila bombardovanie Prešova Sovietmi. K bombardovaniu došlo 20.12.1944 a trvalo vyše 70 minút. Presný počet obetí nie je známy, oficiálne bolo v Prešove pochovaných 140 osôb. Bombardovanie, známe aj ako Stalinove sviečky, poškodilo značnú časť mesta. Adela Orgovánová spomína, ako s rodinou toto bombardovanie prežili. Spomína na život v Prešove počas 2. svetovej vojny a v povojnovom období - hovorí o svojej rodine, detstve, o svojej mladosti a práci, ale aj o snahe, skromnosti, priateľstve a hodnotách. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Žaneta Štipáková - Devla miro /video/zaneta-stipakova-devla-miro Žaneta Štipáková, herečka a speváčka pôsobiaca v divadle Romathan spieva rómsku popovú pieseň Devla miro (Bože môj) v sprievode vyštudovaného klaviristu, učiteľa na základných umeleckých školách, skladateľa a rómskeho hip-hoppera Miroslava Raca, ktorý vystupuje pod umeleckým menom BG. Pieseň svojim obsahovým zameraním spadá do kategórie piesní smutných, laudatívnych. Videozáznam vznikol 24.08.2015 v Prešove a bolo súčasťou podujatia nazvaného Živá kniha: slovo - obraz - zvuk, ktoré organizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove pri príležitosti spomienky na rómsky holokaust. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Žaneta Štipáková - Čhajori romaňi /video/zaneta-stipakova-chajori-romani Žaneta Štipáková, herečka a speváčka pôsobiaca v divadle Romathan, spieva ľudovú rómsku pieseň Čhajori romani (Dievčatko rómske), v sprievode vyštudovaného klaviristu, učiteľa na základných umeleckých školách, skladateľa a rómskeho hip-hoppera Miroslava Ráca, ktorý vystupuje pod umeleckým menom BG. Pieseň Čhajori romani je niečo ako hymna slovenských Rómov, ktorá sa vzťahuje k obdobiu druhej svetovej vojny a rómskeho holokaustu. Videozáznam vznikol 24.08.2015 v Prešove a bolo súčasťou podujatia nazvaného Živá kniha: slovo - obraz - zvuk, ktoré organizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove pri príležitosti spomienky na rómsky holokaust.&nbsp; Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Marco Pillo - Bulería /video/marco-pillo-buleria Marco Pillo vyštudoval hru na cimbal na pražskom konzervatóriu, neskôr aj hru na klasickú gitaru. Počas študijného pobytu v Barcelone spoznal rómske flamenco, čo ovplyvnilo jeho ďalšiu tvorbu. Digitálny kultúrny objekt je záznamom jeho interpretácie Buleríe. Buleríja je najcharakteristickejším druhom flamenca pôvodom z&nbsp; mesta Jerez de la Frontera (domovské mesto vzniku flamenca, Andalúzia, Španielsko). Všeobecne sa skladá z troch alebo štyroch osemslabičných veršov. Predstavuje jeden z najkomplexnejších tanečných a gitarových štýlov: živý, šťastný a radostný. Bulería sa zvyčajne hrá ako záverečná skladba na tanec na konci flamenco party.&nbsp; Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Marco Pillo - Enamorado soy /video/marco-pillo-enamorado-soy Marco Pillo vyštudoval hru na cimbal na pražskom konzervatóriu, neskôr aj hru na klasickú gitaru. Počas študijného pobytu v Barcelone spoznal rómske flamenco, čo ovplyvnilo jeho ďalšiu tvorbu. Digitálny kultúrny objekt je záznamom jeho interpretácie skladby Enamorado soy (Som zamilovaný), ktorú zložil Canut Reyes (vlastným menom Francois Reyes) v roku 1989 a vyšla v tom istom roku na jeho prvom sólovom albume s názvom Bolero. Jeho skladba je koncipovaná ako pocta skladateľovi Mauriceovi Ravelovi.&nbsp;&nbsp; Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Michal Bársony - pedagóg a výtvarník /video/michal-barsony-pedagog-a-vytvarnik Narodil sa v obci Kunova Teplica, v okrese Rožňava. Materinským jazykom v rodine bola maďarčina, tradične sa rodina venovala kováčstvu a muzikantstvu. Štúdium výtvarnej výchovy a ruského jazyka absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Postgraduálne štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, získal titul PaedDr. Venuje sa maľbe a kresbe, tematicky v jeho tvorbe prevažujú sakrálne témy, v menšej miere ženské portréty a krajinky. Ako pedagóg pôsobil na základných, stredných aj vysokých školách, istý čas aj v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Vo videu popisuje proces tvorby obrazu s názvom Anjel, použitú techniku, materiál a myšlienkové pozadie výberu a stvárnenia témy. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Diabolské husle a hostia /video/diabolske-husle-a-hostia Mimoriadny koncert Diabolských huslí a ich hostí venovaný spomienke na nedožité 75. narodeniny Jána Berkyho Mrenicu staršieho (11.5.1939, Očová, † 12.10.2008) sa konal v Bratislave, dňa 18.11.2014. Ján Berky Mrenica starší bol huslistom a skladateľom. Založil hudobné zoskupenie Diabolské husle, ktorého hlavným predstaviteľom sa po jeho smrti stal jeho syn Ján Berky Mrenica mladší. Do povedomia spoločnosti sa dostal ako reprezentant slovenskej ľudovej hudby a vedúci člen hudobného telesa SĽUK (Slovenský ľudovo umelecký kolektív), podieľal sa na tvorbe mnohých televíznych hudobných programov. Bol aj zberateľom rómskych piesní, ktoré v roku 1993 vydal knižne pod názvom Nane oda lavutaris. V rámci svojej hudobnej tvorby spolupracoval s mnohými slovenskými spevákmi (Martin Babjak, Jana Kocianová a pod.) a hudobníkmi. Za svoje mimoriadne zásluhy v oblasti kultúry na Slovensku získal ocenenia <br />1995 - Posol Slovenska, 1997 - Pribinov kríž, 1997- Slovak Gold, 2003 - Krištáľové krídlo za rok 2002, 2003 - Cena mesta Zvolen za celoživotné dielo, 2004 - Čestná cena desaťročia Slovak Gold, 2006 -Cena Banskobystrického samosprávneho kraja, zlatý nosič za predaj albumu Primášov sen pri predaji viac ako 5000 kusov. Na počesť tohto hudobníka sa konal koncert pod vedením Jána Berkyho mladšieho a Diabolských huslí, ktorých hosťami boli napríklad Jana Hubinská, Jana Orlická, Marián Čekovský, Martin Valihora, Milan Godla, Ondrej Ferko a iní. Záznam ponúka pohľad na hudobné vystúpenia hostí. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Michal Bársony - Dievča v okne /video/michal-barsony-dievca-v-okne Narodil sa v obci Kunova Teplica, v okrese Rožňava. Materinským jazykom v rodine bola maďarčina, tradične sa rodina venovala kováčstvu a muzikantstvu. Štúdium výtvarnej výchovy a ruského jazyka absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Postgraduálne štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, získal titul PaedDr. Venuje sa maľbe a kresbe, tematicky v jeho tvorbe prevažujú sakrálne témy, v menšej miere ženské portréty a krajinky. Ako pedagóg pôsobil na základných, stredných aj vysokých školách, istý čas aj v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Vo videu popisuje proces tvorby obrazu s názvom Dievča v okne, použitú techniku, materiál a myšlienkové pozadie výberu a stvárnenia témy. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Michal Bársony - Ženy /video/michal-barsony-zeny Narodil sa v obci Kunova Teplica, v okrese Rožňava. Materinským jazykom v rodine bola maďarčina, tradične sa rodina venovala kováčstvu a muzikantstvu. Štúdium výtvarnej výchovy a ruského jazyka absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Postgraduálne štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, získal titul PaedDr. Venuje sa maľbe a kresbe, tematicky v jeho tvorbe prevažujú sakrálne témy, v menšej miere ženské portréty a krajinky. Ako pedagóg pôsobil na základných, stredných aj vysokých školách, istý čas aj v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Vo videu popisuje proces tvorby obrazu s názvom Ženy, použitú techniku, materiál a myšlienkové pozadie výberu a stvárnenia témy. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Michal Bársony - Kolekcia na stene /video/michal-barsony-kolekcia-na-stene Narodil sa v obci Kunova Teplica, v okrese Rožňava. Materinským jazykom v rodine bola maďarčina, tradične sa rodina venovala kováčstvu a muzikantstvu. Štúdium výtvarnej výchovy a ruského jazyka absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Postgraduálne štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, získal titul PaedDr. Venuje sa maľbe a kresbe, tematicky v jeho tvorbe prevažujú sakrálne témy, v menšej miere ženské portréty a krajinky. Ako pedagóg pôsobil na základných, stredných aj vysokých školách, istý čas aj v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Vo videu popisuje proces tvorby kolekcie obrazov, použitú techniku, materiál a myšlienkové pozadie výberu a stvárnenia témy. Narodil sa v obci Kunova Teplica, v okrese Rožňava. Materinským jazykom v rodine bola maďarčina, tradične sa rodina venovala kováčstvu a muzikantstvu. Štúdium výtvarnej výchovy a ruského jazyka absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Postgraduálne štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, získal titul PaedDr. Venuje sa maľbe a kresbe, tematicky v jeho tvorbe prevažujú sakrálne témy, v menšej miere ženské portréty a krajinky. Ako pedagóg pôsobil na základných, stredných aj vysokých školách, istý čas aj v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Vo videu popisuje proces tvorby kolekcie obrazov, použitú techniku, materiál a myšlienkové pozadie výberu a stvárnenia témy. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Michal Bársony - Voz /video/michal-barsony-voz Narodil sa v obci Kunova Teplica, v okrese Rožňava. Materinským jazykom v rodine bola maďarčina, tradične sa rodina venovala kováčstvu a muzikantstvu. Štúdium výtvarnej výchovy a ruského jazyka absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Postgraduálne štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, získal titul PaedDr. Venuje sa maľbe a kresbe, tematicky v jeho tvorbe prevažujú sakrálne témy, v menšej miere ženské portréty a krajinky. Ako pedagóg pôsobil na základných, stredných aj vysokých školách, istý čas aj v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Vo videu popisuje proces tvorby obrazu s názvom Voz, použitú techniku, materiál a myšlienkové pozadie výberu a stvárnenia témy. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Michal Bársony - Holokaust /video/michal-barsony-holokaust Narodil sa v obci Kunova Teplica, v okrese Rožňava. Materinským jazykom v rodine bola maďarčina, tradične sa rodina venovala kováčstvu a muzikantstvu. Štúdium výtvarnej výchovy a ruského jazyka absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Postgraduálne štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, získal titul PaedDr. Venuje sa maľbe a kresbe, tematicky v jeho tvorbe prevažujú sakrálne témy, v menšej miere ženské portréty a krajinky. Ako pedagóg pôsobil na základných, stredných aj vysokých školách, istý čas aj v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Vo videu popisuje proces tvorby obrazu s názvom Holokaust, použitú techniku, materiál a myšlienkové pozadie výberu a stvárnenia témy. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Michal Bársony - Primavera /video/michal-barsony-primavera Narodil sa v obci Kunova Teplica, v okrese Rožňava. Materinským jazykom v rodine bola maďarčina, tradične sa rodina venovala kováčstvu a muzikantstvu. Štúdium výtvarnej výchovy a ruského jazyka absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Postgraduálne štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, získal titul PaedDr. Venuje sa maľbe a kresbe, tematicky v jeho tvorbe prevažujú sakrálne témy, v menšej miere ženské portréty a krajinky. Ako pedagóg pôsobil na základných, stredných aj vysokých školách, istý čas aj v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Vo videu popisuje proces tvorby obrazu s názvom Primavera, použitú techniku, materiál a myšlienkové pozadie výberu a stvárnenia témy. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Michal Bársony - Anjel /video/michal-barsony-anjel Narodil sa v obci Kunova Teplica, v okrese Rožňava. Materinským jazykom v rodine bola maďarčina, tradične sa rodina venovala kováčstvu a muzikantstvu. Štúdium výtvarnej výchovy a ruského jazyka absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Postgraduálne štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, získal titul PaedDr. Venuje sa maľbe a kresbe, tematicky v jeho tvorbe prevažujú sakrálne témy, v menšej miere ženské portréty a krajinky. Ako pedagóg pôsobil na základných, stredných aj vysokých školách, istý čas aj v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Vo videu popisuje proces tvorby obrazu s názvom Anjel, použitú techniku, materiál a myšlienkové pozadie výberu a stvárnenia témy. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Barbora Botošová /video/barbora-botosova Barbora Botošová - vnučka Jána Berkyho Mrenicu staršieho (koncertný majster Slovenského ľudovo-umeleckého kolektívu po dobu 33 rokov), a dcéra Eugena Botoša staršieho (šéf Violin Orchestra), sestra Eugena Botoša ml. (jazzový klavirista a skladateľ). V roku 2012 Barbora Botošová skončila štúdium hry na husle na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede profesora Petra Michalicu. Kurz kompozície absolvovala pod vedením Ľubice Čekovskej. Pôsobí ako slobodná umelkyňa, realizuje sa v hudobných telesách Bohémiens a Women Rebels. V rozhovore veľmi otvorene hovorí o svojom detstve, hudbe, štúdiu, vlastnej tvorbe, ako aj o stave rómskej hudby v súčasnosti, aj v historickom kontexte. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Umením k rôznorodosti /video/umenim-k-roznorodosti Záznam živého vystúpenia, Wave klub, 07.11.2015. Hudobný koncert Umením k rôznorodosti je jedinečným projektom, ktorý počas jedného hudobného večera predostrel krásy, jedinečnosť a vzájomnú prepojenosť kultúr národnostných menšín. Na koncerte zazneli skladby rómskej, židovskej, maďarskej, poľskej , ruskej, srbskej, rusínskej a bulharskej národnostnej menšiny, ovplyvnené veľmi populárnym world music štýlom . Všetky skladby&nbsp; vychádzajú najmä z ľudovej hudby národnostných menšín a zazneli v špecifických vlastných úpravách. Na čele hudobného zoskupenia v rámci tohto koncertu stojí mladá primáška Barbora Botošová, vnučka legendárneho Jána Berkyho Mrenicu staršieho a dcéra Eugena Botoša. Agata Siemaszko - spev, Marek Konček- husle , Ján Sivák - cimbal, viola,&nbsp; Maroš Sivák - gitara,&nbsp; Tomáš Gašpierik - kontrabas. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Marco Pillo - Džesiko /video/marco-pillo-dzesiko Marco Pillo - hudobník, spevák a skladateľ. Pôvodne vyštudoval hru na cimbal, neskôr gitaru. Počas štúdií v Španielsku, v Barcelone, sa stretol s miestnou rómskou flamenco hudobnou kultúrou, ktorá do značnej miery ovplyvnila jeho ďalšiu hudobnú tvorbu. Ako hudobný hosť večera autorského čítania Dušana Onodyho (básnická zbierka Venované Tebe, len Tebe) sa predstavil spevom a hrou na gitaru. Pieseň Džesiko je autorská, hudbu zložil Marco Pillo, text napísal Gejza Horváth (Brno, Česká republika). Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Marco Pillo - Evo, bičhav mange fotka /video/marco-pillo-evo-bichav-mange-fotka Marco Pillo - hudobník, spevák a skladateľ. Pôvodne vyštudoval hru na cimbal, neskôr gitaru. Počas štúdií v Španielsku, v Barcelone, sa stretol s miestnou rómskou flamenco hudobnou kultúrou, ktorá do značnej miery ovplyvnila jeho ďalšiu hudobnú tvorbu. Ako hudobný hosť večera autorského čítania Dušana Onodyho (básnická zbierka Venované Tebe, len Tebe) sa predstavil spevom a hrou na gitaru. Pieseň Evo, bičhav mange fotka (Eva, pošli mi fotku), zľudovená pieseň, bola súčasťou jeho vystúpenia. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Marco Pillo - Phen mange, mamo /video/marco-pillo-phen-mange-mamo Marco Pillo - hudobník, spevák a skladateľ. Pôvodne vyštudoval hru na cimbal, neskôr gitaru. Počas štúdií v Španielsku, v Barcelone, sa stretol s miestnou rómskou flamenco hudobnou kultúrou, ktorá do značnej miery ovplyvnila jeho ďalšiu hudobnú tvorbu. Ako hudobný hosť večera autorského čítania Dušana Onodyho (básnická zbierka Venované Tebe, len Tebe) sa predstavil spevom a hrou na gitaru. Pieseň Phen mange mamo (Povedz mi, mama),&nbsp; zľudovená pieseň, bola súčasťou jeho vystúpenia. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Jozef Cichý - cesta k výtvarnému umeniu /video/jozef-cichy-cesta-k-vytvarnemu-umeniu Jozef Cichý (1966-) je výtvarník rómskeho pôvodu, pochádzajúci z Nižného Žipova, okres Trebišov. Vyučil sa za automechanika, neskôr sa venoval výlučne maliarstvu. Vo výtvarnej tvorbe ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. V rámci výtvarného umenia pracuje hlavne s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit. Má aj niekoľko nástenných malieb v kostoloch a domoch smútku. Hlavnými témami jeho výtvarných diel sú okrem sakrálnych motívov aj témy rodiny, vojny a rómstva. V 90. rokoch bol za maľbu ocenený v celoslovenskej súťaži amatérskej výtvarnej tvorby v Trenčíne. Svoje diela vystavoval s ďalšími rómskymi výtvarníkmi v Poľsku, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, v Bratislave na výstave Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, v Prešove, v Michalovciach na výstave s názvom Romane čercheňa (Rómske hviezdy) či v Stropkove. Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch, v Múzeu rómskej kultúry v Brne a na ďalších miestach na Slovensku aj v zahraničí. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Ženský tanec - Romathan baví /video/zensky-tanec-romathan-bavi Ukážka tanečného predstavenia divadla Romathan pod názvom Romathan baví. Tanec predviedli členovia tanečnej zložky divadla počas vystúpenia v kultúrnom dome v obci Svinia. Tanec s typickými tanečnými rómskymi krokmi popretkávaný variáciami z moderných tancov kreatívnym spôsobom zakomponovali tanečníci do svojho vystúpenia. Práca s rukami, ramenami, bokmi s fenomenálnym využitím sekundárnych zložiek, akými sú: kostýmy, allfaktorika, či mimiká a gestá, dotvárajú celkový estetický obraz predstavenia. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Anitrin tanec - Romathan v novom šate /video/anitrin-tanec-romathan-v-novom-sate 65. premiéra Divadla Romathan sa niesla v &quot;novom šate&quot;. Hudobno-tanečné predstavenie popretkávané tradičnými rómskymi ťahavými piesňami.&nbsp; Orchestrálne pozadie predstavenia má svoje samostatné výstupy, v ktorých sa ukazuje prepojenosť a multikulturalita národov v Európe. Jednou z ukážok orchestra je aj klasická skladba nórskeho skladateľa Edvarda Griega s názvom Anitrin tanec. Skladba je súčasťou scénickej hudby k veršovanej dráme Henrika Ibsena s názvom Peer Gynt. Premiérovo zaznela vo februári 1876 v Kristianii, dnešnom Osle v Nórsku. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Roman Godla /video/roman-godla-1 <p>Roman Godla (1974 - ) je dlhoročný člen Divadla Romathan, jeho tanečnej a hereckej sekcie. Počas svojho pôsobenia v divadle sa začal zaujímať o choreografiu. Tej sa venuje aj v súčasnosti. V rozhovore hovorí o svojich začiatkoch, umeleckých aj osobných ambíciách.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video JUDr. Gustáv Karika - rozprávanie /video/judr-gustav-karika-rozpravanie JUDr. Gustáv Karika (1930 - 2016) sa narodil na Myjave, v rómskej osade. Bol jedným z prvých právnikov rómskeho pôvodu v bývalom Československu. V rozprávaní, ktoré bolo zaznamenané 12.5.2014 v jeho bydlisku v Novej Dubnici sa postupne venuje biografickým aj faktografickým témam - od rodiny, cez vzdelávanie, kariéru až po dejinné udalosti, ktoré formovali náš geopolitický priestor od čias druhej svetovej vojny až po súčasnosť. V rozprávaní spomína niekoľko pojmov, pomenovaní a udalostí, ktoré nie sú súčasťou všeobecného vzdelania, preto uvádzame aj ich vysvetlenie. <span style="font-weight: bold;"><span style="font-style: italic;">Zväz Cigánov-Rómov (1969 – 1973)</span></span> - Vznikol ako spoločenská organizácia počas tzv. obrodného procesu v Československu s cieľom dosiahnuť rovnoprávne a bezkonfliktné spolužitie a zmiernenie štátom riadenej asimilácie. Po nástupe normalizácie v roku 1973 bol zrušený. <span style="font-weight: bold;"><span style="font-style: italic;">Butiker/Nevodrom</span></span> – hospodárske zariadenia Zväzu Cigánov-Rómov. Podporovali pracovné príležitosti pre Rómov, zadávali zákazky rómskym remeselníkom, zakladali dielne. <span style="font-weight: bold;"><span style="font-style: italic;">Andrej Andrejevič Vlasov (14.9.1901 – 2.8.1946)</span></span> - sovietsky generál ruského pôvodu. Po bitke o Leningrad sa dostal do nemeckého zajatia, spolupracoval s nacistami, založil Ruskú oslobodeneckú armádu. <span style="font-style: italic;"><span style="font-weight: bold;">Vlasovci</span> </span>– nasledovníci generála Vlasova, vojenská jednotka sformovaná zo sovietskych vojnových zajatcov ako aj dobrovoľníkov, emigrantov a odporcov komunizmu (stalinizmu). <span style="font-weight: bold;"><span style="font-style: italic;">Rudolf Slánský - (31.7.1901, Nezvěstice –&nbsp; 3.12.1952, Praha)</span></span> Generálny tajomník ÚV KSČ v rokoch 1945 – 1951). V roku 1951 bol obvinený z organizácie protištátneho sprisahania, v známych politických procesoch ho odsúdili a následne popravili. Súd ho rehabilitoval v roku 1963 a komunistická strana v roku 1968. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Martin Kaleja-Januv - Rozprávanie /video/martin-kaleja-januv-rozpravanie Martin Kaleja-Januv (1984-) sa narodil v rómskej osade v Jarovniciach, kde aj žije. Jeho vzťah k výtvarnému umeniu sa utváral a rozvíjal na základnej škole v Jarovniciach, pod vedením učiteľa výtvarnej výchovy Jána Sajka. V štúdiu pokračoval na Strednej umeleckej škole v Prešove, v odbore umelecký rezbár. Okrem kresby a maľby sa naďalej venuje drevorezbárstvu, v ktorom dominujú sakrálne témy. Martin Kaleja-Januv v súčasnosti pracuje ako asistent učiteľa na Základnej škole v Jarovniciach. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Rómsky literárny klub /video/romsky-literarny-klub Rómsky literárny klub (ROLIK) je spoločenstvo autorov poézie a prózy, ktorí čerpajú inšpiráciu pre svoju tvorbu zo života Rómov. ROLIK vznikol v roku 2009 v Banskej Bystrici na podnet Asociácie rómskych iniciatív a jeho zakladateľom je Mgr. Marián Balog. Cieľom klubu je prezentovať literárnu tvorbu Rómov a o Rómoch. Rozhovor s členmi rómskeho literárneho klubu sa viedol v Banskej Bystrici dňa 29.4.2016. V zázname je dokumentovaný odborný diskusný príspevok s Ivanou Cickovou, Mgr. Mariánom Balogom, Milanom Berkom a Zlaticou Rusovou. Diskusný príspevok ponúka náhľad na tvorbu jednotlivých autorov, ich literárne začiatky. Diskusia je vedená formou dialogického rozhovoru, ktorý vedie Mgr. Marián Balog. V diskusii sa spomínajú mená významných osobností rómskeho kultúrno - spoločenského sveta, ich prínos pre rómsku literárnu a informačno - odbornú tvorbu. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Jozef Fečo - Ako vzniká portrét /video/jozef-feco-ako-vznika-portret Video dokument zachytáva výtvarnú tvorbu Jozefa Feča - kreslenie portrétu. Portrétovanou osobou je významná rómska osobnosť - lekár, spoluzakladateľ a prezident Medzinárodnej rómskej únie, kandidát na Nobelovu cenu za mier v roku 2001, MUDr. Ján Cibuľa (1932-2013) pôvodom z Klenovca. Jozef Fečo (1993-) je rómsky výtvarník z Kračúnoviec, okres Košice. Vyštudoval Strednú umeleckú školu v Prešove, odbor dizajn a tvarovanie dreva. Podkladový materiál: výkresový papier formátu A2. Technika: kresba uhlíkom v kombinácii s bielou a čiernou temperou. Hudba: Duo Farsa, Jozef Fečo. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Pavel Klinec - rozprávanie /video/pavel-klinec-rozpravanie Pavel Klinec z obce Dúbravy, okres Detva v spomienkovom rozprávaní hovorí o živote svojich rodičov, súrodencov, známych v období druhej svetovej vojny. Svoje rozprávanie opiera o spomienky svojej matky, staršieho brata, ktorý v danom čase mal 14 rokov, ale aj vlastné zážitky, vtedy 4,5 ročného chlapca. Záznam bol vytvorený v obci Dúbravy, okres Detva dňa 19.7.2016. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Karel Adam /video/karel-adam Karel Adam, DiS.art, (1953-) je profesionálny hudobník − primáš, dirigent a&nbsp;riaditeľ (1998-2016) profesionálneho rómskeho divadla Romathan. Po skončení Štátneho konzervatória v Košiciach pôsobil v&nbsp;agentúrach Slovkoncert a&nbsp;Pragokoncert. Koncom roka 1992 nastúpil do vtedy vznikajúceho divadla Romathan ako šéfdirigent divadelného orchestra. Karel Adam vo svojom rozprávaní hovorí o&nbsp;svojom detstve, o&nbsp;svojich začiatkoch a&nbsp;pôsobení v divadle Romathan. Rozpráva o postupnom rozvoji divadla a&nbsp;o&nbsp;hodnotách, ktoré sa toto divadlo snaží tlmočiť svojim divákom. Zároveň sa zamýšľa nad pojmami rómska hudba, rómska kapela, súčasná rómska hudobná produkcia, autenticita. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Marián Balog - herec, dramaturg, režisér /video/marian-balog-herec-dramaturg-reziser Spomienkové rozprávanie s hercom, dramaturgom a režisérom divadla Romathan Mariánom Balogom. Do divadla nastúpil v roku 1992. Od roku 2009 sa v divadle okrem herectva venuje aj dramaturgii a réžii. Skúsenosti s divadlom mal už pred rokom 1992, kedy pôsobil v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Okrem divadla sa v minulosti venoval aj filmu. V roku 2000 bol jednou z hlavných postáv filmu (produkcia: Česko, Slovensko, Francúzsko) s názvom Zpráva o putování studentů Petra a Jakuba. V roku 1995 získal za svoju prácu ocenenie od Združenia divadelníkov Slovenska a Slovenského literárneho fondu.<br />Ďalšie ocenenia:<br />2006 – Literárny fond – ocenenie za výrazný umelecký a režijný vklad do tvorby inscenácie Prešibaná rodinka, <br />2007 – Cena mesta Košice za významný podiel na založení divadla Romathan, dlhoročné umelecké pôsobenie v tomto divadle a za talentovanú režijnú prácu, ktorá v súčasnosti predstavuje kmeňový repertoár divadla.<br />2016 – Literárny fond – výročná cena za réžiu pôvodnej rómskej hudobnej rozprávky Kúzelný zvonček. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Maryša /video/marysa Marie Oláhová (1963-), známa ako Maryša z Detvy, je umeleckou vedúcou, vedúcou speváckej zložky a tanečnou pedagogičkou v rómskom folklórnom súbore Rómka. Tento súbor založili Juraj Berky a Ľubomír Oláh v Detve v roku 1987. V rámci súboru začala Maryša pracovať od roku 1989. Jej rukami prešli stovky rómskych detí a mladých ľudí. Rozprávanie Marie Oláhovej bolo zaznamenané dňa 20.7.2016 v priestoroch Centra voľného času Trend v Detve. Videozáznam zachytáva rozprávanie Maryši o začiatkoch a formovaní súboru Rómka. Odôvodňuje spôsob výberu odevov, hudobného sprievodu či piesní a načrtáva hlavné vplyvy a osobnosti, ktoré súbor formovali a ovplyvnili. Zamýšľa sa nad tým, akí sú Rómovia, aká je rómska hudba a rómska kultúra. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Eva Adamová /video/eva-adamova Eva Adamová je členkou divadelného súboru divadla Romathan od roku 2002. Začínala ako členka tanečného súboru divadla, postupne pridávala herectvo a napokon aj spev. Okrem účinkovania v divadelných predstaveniach pôsobí aj ako externá pedagogička na Súkromnom konzervatóriu v Košiciach, kde sa venuje hereckej a tanečnej príprave mladých hercov. Digitálny kultúrny objekt vznikol 7. mája 2013 v priestoroch Divadla Romathan na Štefánikovej ulici č. 4 v Košiciach. Eva Adamová v ňom hovorí o svojej divadelnej aj pedagogickej kariére. Divadelné pôsobenie je ilustrované zostrihom zo skúšok a predstavení divadelného súboru Divadla Romathan. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Duo Farsa - Koncert /video/duo-farsa-koncert <p>Obsahom videozáznamu je verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Duo Farsa - Sny /video/duo-farsa-sny Verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Skladba Sny vznikla počas štúdia dvojice hudobníkov na konzervatóriu. Inšpiráciou k jej vzniku bolo snívanie mladých ľudí o budúcnosti. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Duo Farsa - Fiesta /video/duo-farsa-fiesta Verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Táto autorská skladba, v preklade zo španielčiny ,,oslava&quot;, je oslavou života. Začína pomalou, pokojnou časťou, ktorá&nbsp; postupne evokuje rýchle pracovné tempo bežného dňa. Končí rytmickým, dynamicky vygradovaným večerom, po ktorom nasleduje pokojný záver dňa na konci oslavy. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Duo Farsa - Minor Swing /video/duo-farsa-minor-swing Verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Skladba je hudobnou úpravou pôvodnej skladby s rovnakým názvom, ktorej autorom je Django Reinhardt. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Duo Farsa - Bossa Dorado /video/duo-farsa-bossa-dorado Verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Autorom skladby je gitarista Dorado Schmitt, autormi úpravy sú hudobníci Dua Farsa. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Duo Farsa - Hag /video/duo-farsa-hag Verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Názov skladby hudobníci prekladajú ako HUG - OBJATIE a pôvodne vznikol zo začiatočných písmen názvov akordov používaného akordového postupu v skladbe: H-G-A-D. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Duo Farsa - Noc v Ankare /video/duo-farsa-noc-v-ankare Verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Táto autorská skladba bola inšpirovaná pobytom hudobníkov v Turecku a zaujme svojou živelnosťou a odviazanosťou. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Duo Farsa - Filip /video/duo-farsa-filip Verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Táto autorská skladba je pomenovaná podľa mena kachonistu, bývalého člena kapely, ktorý sa volá Filip. Zároveň ňou hudobníci vzdávajú hold hudobníkovi Jaroslavovi Filipovi, ktorý využíval vo svojej tvorbe podobnú melodiku a na základe neoverených informácii mal vraj rómskych predkov. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Marián Balog - rozprávanie /video/marian-balog-rozpravanie Rozprávanie Mgr. Mariána Baloga o svojich životných a pracovných skúsenostiach, pohľade na vzdelanie, jazyk a rómstvo. Spomienkové, prevažne biografické rozprávanie, bolo zaznamenané dňa 29.4.2016 v jeho pôsobisku v Banskej Bystrici. Hlavnými témami rozprávania sú spomienky na detstvo a dospievanie, rodinné zázemie, zdroje motivácie pre osobný rast, práca, vlastná misia a vízia cieľov a spôsobov ich dosahovania. Rozprávanie má charakter komplexnej osobnej výpovede ako súkromnej osoby, aktivistu a dlhoročného pracovníka vo verejnej službe.&nbsp;&nbsp; Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Nataša Slobodníková - rozprávanie /video/natasa-slobodnikova-rozpravanie Nataša Slobodníková - Môj život. V spomienkovom rozprávaní rozdelenom do niekoľkých kapitol spomína na zásadné udalosti svojho života, počínajúc detstvom, cez rodinu, vzdelávanie, predrevolučný a porevolučný vývoj, až po aktivizmus a rozvojové aktivity v oblasti pozdvihnutia životnej úrovne Rómov. Je predsedníčkou Krajskej asociácie rómskych iniciatív so sídlom v Banskej Bystrici. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Štefan Banyák - rozprávanie o hudbe /video/stefan-banyak-rozpravanie-o-hudbe Štefan Banyák (1938-) je rómsky hudobník, hrajúci na husle. Je zakladateľom Orchestra dunajskostredských rómskych muzikantov, v súčasnosti Biháriho orchestra a hlavným organizátorom Biháriho slávností, konajúcich sa každoročne v Dunajskej Strede. Muzikant je predsedom Občianskeho združenia (OZ) Dunajskostredských rómskych muzikantov. V súčasnosti sa venuje hlavne práci s mladými rómskymi hudobníkmi a je stále hudobne aktívny na rôznych hudobných podujatiach. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Helena Jonášová - rozprávanie /video/helena-jonasova-rozpravanie Spomienkové rozprávanie Heleny Jonášovej, predsedníčky občianskeho združenia Kultúrne združenie Rómov Slovenska v Banskej Bystrici sa venuje aktivitám zameraným na prezentáciu rómskej kultúry a všestranný rozvoj rómskej národnosti. V jednotlivých kapitolách spomína na svoje detstvo, rodičov, ich spomienky na vojnu, ako aj na svoje štúdiá či prácu. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Kúzelný zvonček /video/kuzelny-zvoncek Pôvodná rozprávková inscenácia pre deti a mládež. 69. premiéra divadla Romathan, uvedená 18.3.2016 o 10:00 hod. v priestoroch divadla Romathan na Štefánikovej ulici v Košiciach. Hra poukazuje na dôležitosť rodiny a dobrých rodinných vzťahov. Jazyk hry: slovenský, jazyk textov piesní: slovenský, rómsky, réžia: Marián Balog, scéna: Juraj Vaňo, hudba: Karel Adam, choreografia: Eva Adamová, kostýmy: Lenka Adamová. <br />Špecifikum: choreografia využíva scénický tanec bez zapojenia typických prvkov rómskeho tanca. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Milan Godla - Romathan a jeho poslanie /video/milan-godla-romathan-a-jeho-poslanie Milan Godla, herec, spevák, prekladateľ, scenárista a dramaturg začínal svoju kariéru v amatérskom súbore spevákov a hercov v Prešove. Od roku 1992 pôsobí v divadle Romathan. Odborne rástol pod taktovkou Daniely Hivešovej - Šilanovej, zakladateľky divadla Romathan. V súčasnosti je neodmysliteľnou súčasťou jediného profesionálneho rómskeho divadla na Slovensku. Milan Godla hovorí o vzniku divadla, jeho poslaní a odkaze pre spoločnosť. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Ján Sajko - o výtvarnom talente v Jarovniciach /video/jan-sajko-o-vytvarnom-talente-v-jarovniciach Ján Sajko - Cesta učiteľa. Učiteľ výtvarnej výchovy na Základnej škole v Jarovniciach vo videodokumente hovorí o výtvarnom talente miestnych rómskych detí, o ich výtvarnej inakosti ocenenej po celom svete. Na rómskej škole pôsobí od roku 1986, spomína na svoje pôsobenie, hovorí aj o víziách, plánoch, realite a budúcnosti detí z obce Jarovnice. Ocenenia učiteľa:<br />2000 — Medaila Szinyei Merse Pála – Pedagógovia a&nbsp;žiaci ZŠ a&nbsp;Gymnázia SMP v&nbsp;Budapešti<br />1997 – Pamätný list sv. Gorazda (Ministerstvo školstva SR)<br />2002 – Malá medaila sv. Gorazda (Ministerstvo školstva SR) Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Ivan Akimov - Rómska kultúra /video/ivan-akimov-romska-kultura Ivan Akimov, hudobník s ruskými koreňmi vyrastajúci vo Francúzsku, žijúci v Kežmarku na Slovensku, sa venuje profesionálne rómskym deťom v umeleckom súbore Kesaj čhave.&nbsp; Za svoju dlhoročnú prácu v umeleckej oblasti a práci s Rómami bol ocenený francúzskym veľvyslancom na Slovensku a získal štátne vyznamenanie Rádu Národného rytiera. Ivan Akimov sa vyjadruje k rómskej kultúre na Slovensku, jej hodnote a význame pre celú spoločnosť. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Kmeťoband - pravá rómska hudba /video/kmetoband-prava-romska-hudba Kmeťoband - skupina, ktorú v roku 1999 založili Igor Kmeťo st. a Igor Kmeťo ml. Ide o otca a syna. Igor Kmeťo st. je manažérom skupiny, Igor Kmeťo ml. hrá na syntetizátori, saxofóne, spieva a tvorí hudobné aranžmány. Skladby skupiny námetovo vychádzajú zo životných skúseností a situácií - láska, žiaľ, život mladých. Do širšieho povedomia poslucháčov súčasných populárnych hudobných žánrov sa zapísali aj úspešnou spoluprácou so známym raperom Rytmusom. Piesne sú nabité temperamentom a emóciami. Žánrovo spadajú do kategórie rom-popu s prevahou tanečnej hudby. Obsahom rozhovoru sú osobné postoje Igora Kmeťa st. a Igora Kmeťa ml. k rómskej hudbe, jej rozličným formám, histórii, jej vývinu a súčasným trendom. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Martin Kaleja - tvorba výtvarného diela /video/martin-kaleja-tvorba-vytvarneho-diela Martin Kaleja-Januv (1984-) sa narodil v rómskej osade v Jarovniciach, kde aj žije. Jeho vzťah k výtvarnému umeniu sa utváral a rozvíjal na základnej škole v Jarovniciach, pod vedením učiteľa výtvarnej výchovy Jána Sajka. V štúdiu pokračoval na Strednej umeleckej škole v Prešove, v odbore Dizajn a spracovanie dreva. Okrem kresby a maľby sa naďalej venuje drevorezbárstvu, v ktorom dominujú sakrálne témy. E-born (digitálny kultúrny objekt) dokumentuje proces tvorby, ktorého výsledkom je portrét za použitia techniky kresba uhlíkom. Martin Kaleja-Januv v súčasnosti pracuje ako asistent učiteľa na Základnej škole v Jarovniciach. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Čertovský čapáš /video/certovsky-capas Premiéra divadelného predstavenia Čertovský čapáš ponúka malému divákovi pohľad na školské prostredie, s ktorým sa stretnú v období povinnej školskej dochádzky. Opačne, pohľad na čertovskú školu vnáša diváka do sveta, v ktorom sú žiaci odmeňovaní za neskoré príchody do školy, za päťky... Protipólnym postavením explicitne vykreslených pozitívnych a negatívnych postáv v spevohre sa poukazuje na žiadúce ustálené formy správania sa v školskom prostredí aj mimo neho. Žáner: spevohra na rozprávkové motívy, jazyk predstavenia: slovenský, výprava: klasická rekvizitárna, hra je interaktívna. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Jozef Fečo - tvorba výtvarného diela /video/jozef-feco-tvorba-vytvarneho-diela Jozef Fečo maľuje portrét. Video dokument zachytáva tvorbu portrétu. Portrétovanou osobou je Joaquín Cortés, tanečník (balet, flamenco, fúzia tanečných štýlov), narodený v roku 1969 v Španielsku, známy spoluprácou s osobnosťami svetovej populárnej kultúry. Rozmery obrazu: 120 cm (š) x 100 cm (v). Podkladový materiál: sadrokartón. Technika: maľba, čierno-šedo-biele spektrum. Štýl: pop-art. Dielo je súčasťou séria trinástich portrétov svetových osobností rómskeho pôvodu, vzniklo v rámci prioritného projektu podporeného MK SR, s názvom Živé knihy: slovo - obraz - zvuk, v období od 04/2015 do 05/2015. Jozef Fečo maľuje portrét. Video dokument zachytáva tvorbu portrétu. Portrétovanou osobou je Joaquín Cortés, tanečník (balet, flamenco, fúzia tanečných štýlov), narodený v roku 1969 v Španielsku, známy spoluprácou s osobnosťami svetovej populárnej kultúry. Rozmery obrazu: 120 cm (š) x 100 cm (v). Podkladový materiál: sadrokartón. Technika: maľba, čierno-šedo-biele spektrum. Štýl: pop-art. Dielo je súčasťou séria trinástich portrétov svetových osobností rómskeho pôvodu, vzniklo v rámci prioritného projektu podporeného MK SR, s názvom Živé knihy: slovo - obraz - zvuk, v období od 04/2015 do 05/2015. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Autorské čítanie - Erika Hornáková, Roman Goroľ /video/autorske-citanie-erika-hornakova-roman-gorol Autorské čítanie usporiadané Štátnou vedeckou knižnicou v Prešove, sa konalo dňa 30. októbra 2013 v priestoroch reštaurácie Double Tiffany v Prešove. Hlavnými hosťami bola spisovateľka Erika Hornáková a poet Roman Goroľ, ktorí rozprávali o sebe, o svojej tvorbe a taktiež zo svojej tvorby čítali aj publiku. Hudobným hosťom bolo gitarové duo - Duo Farsa. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Projekt Živá kniha: Rómsky jazyk /video/projekt-ziva-kniha-romsky-jazyk Živé knižnice ako metóda ponúkajú ľuďom príležitosť spoznať osobné príbehy ľudí, ktorí sú zaujímaví a väčšinovému divákovi takmer neznámi. Cieľom je na jednej strane podporovať identitu v rómskej národnostnej menšine, na strane druhej, väčšinovej spoločnosti predstavovať Rómov ako národnostnú menšinu s bohatou kultúrnou tradíciou. Štvrté zo série podujatí &quot;Živé knihy 2015&quot;, organizované Štátnou vedeckou knižnicou v Prešove, sa konalo 7. novembra 2015 vo Wave Klube v Prešove, jej témou bol rómsky jazyk. Hosťami podujatia boli Jarmila Vaňová a Stanislav Cina. Hudobným hosťom bola primáška Barbora Botošová so skupinou Bohémiens. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Tajomný svet a chlpáčikovia /video/tajomny-svet-a-chlpacikovia Premiéru divadelného predstavenia &quot;Tajomný svet a chlpáčikovia&quot; pre deti odohralo divadlo Romathan. Inscenačná rozprávka ponúka divákovi pohľad na imaginatívny svet lesnej ríše, ktorému vládne kráľovná &quot;Bachtaľori&quot;. V rozprávkovom príbehu malý divák odhaľuje tajomstvo dobra a lásky na pozadí zla a intríg odohrávajúcich sa tak v Tajomnom svete, ako aj vo svete ľudí. Žáner: spevohra na rozprávkové motívy, jazyk predstavenia: slovenský primárny, rómsky sekundárny, výprava: klasická rekvizitárna, hra nie je interaktívna, ale performatívna. Účinkujúci: Karel Adam, Oto Bunda, Milan Godla, Marián Balog, a ďalší. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Babula /video/babula Rozprávanie Emílie Kissovej o zvykoch a tradíciách, o odlišnostiach a špecifikách života olašských Rómov na Slovensku. V šiestich kapitolách rozpráva o význame rodiny, a vzájomnom spolužití v rodine, o zvykoch pri zásnubách a svadbe, o deťoch, materstve, o zvykoch dávať deťom prezývky a dary, o zvykoch a tradíciách pri úmrtí blízkeho človeka a pri pohrebe, o veštení a o rómskom jazyku. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Viliam Sarközy - kováč /video/viliam-sarkoezy-kovac Viliam Sarközy pochádza z kováčskej rodiny. Portrét vznikol počas podujatia Európske Rómske kováčske sympózium, ktoré organizuje občianske združenie Chartikano. V portréte hovorí o kováčskej tradícii v obci a rodine, ale aj o tom, či toto remeslo prežije ďalšie desaťročia. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Ondrej Ruszó - portrét /video/ondrej-ruszo-portret Ondrej Ruszó je amatérsky výtvarník, ktorý žije a tvorí v obci Plešivec. Narodil sa v Revúcej. Spolu s výtvarníkom Tiborom Oláhom prevádzkujú vlastný ateliér. S výtvarným umením začal už v útlom veku, počas základnej školy. Mal obdobia, kedy sa výtvarnému umeniu nevenoval. Hovorí, že keď človek má talent, tak ho bude mať vždy, aj keď sa maľovaniu nevenuje niekoľko rokov. Vo výtvarnom umení sa zdokonaľoval počas práce na stavbách v Bratislave. Po práci navštevoval kurz výtvarného umenia. Prvé práce začal publikovať v novinách Romano nevo ľil ešte začiatkom deväťdesiatych rokov. Ilustroval básne. Väčšinou sa venuje zobrazovaniu náboženských tém, kreslí portréty, zaujíma ho tiež architektúra budov. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Projekt Živá kniha: Jozef Banyák /video/projekt-ziva-kniha-jozef-banyak Živé knižnice ako metóda ponúkajú ľuďom príležitosť spoznať osobné príbehy ľudí, ktorí sú zaujímaví a väčšinovému divákovi takmer neznámi. Cieľom je na jednej strane podporovať identitu v rómskej národnostnej menšine, na strane druhej, väčšinovej spoločnosti predstavovať Rómov ako národnostnú menšinu s bohatou kultúrnou tradíciou. Prvé zo série podujatí &quot;Živé knihy 2015&quot;, organizované Štátnou vedeckou knižnicou v Prešove sa konalo 20. apríla 2015 vo Wave Klube v Prešove. Hosťom bol filmový režisér a producent Jozef Banyák. Rozhovor viedli Erika Godlová a Zuzana Paľuchová. Hudobným hosťom bola skupina Gypsy Kings Revival. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Tvoj príbeh /video/tvoj-pribeh Projekt Dobrý štart 2 (A Good Start 2) vznikol z iniciatívy OZ Vyrovnávanie šancí s finančnou podporou Rómskeho vzdelávacieho fondu (Roma education fund – REF, Budapešť). Realizovaný je od roku 2010 ako pilotný projekt zameraný na posilnenie a podporu predškolského vzdelávania detí zo sociálne znevýhodnených skupín v lokalitách s rómskou populáciou. Jednou z troch slovenských lokalít je obec Zborov, kde prebiehajú aktivity spočívajúce hlavne v posilnení dochádzky detí do predškolských zariadení, ďalej tzv. rodinnej výchove detí, ktoré sa z kapacitných dôvodov nedostanú do materskej školy a aktivizácii rodičov detí za účelom ich neformálneho vzdelávania a väčšej participácie na týchto procesoch. Medzi aktivity práce s rodičmi patrí aj tzv. Tvoj príbeh (Your story) založený na zlepšovaní jazykových schopností matiek, ktoré sa pravidelne stretávajú, čítajú a pracujú s textami rozprávok. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Romathan - Hviezda /video/romathan-hviezda Romathan - pieseň Čercheň. Divadlo Romathan svojou 65. premiérou hudobno - tanečného programu nazvanom Romathan v novom šate ponúka divákom rozmanité predstavenie tanečného a hudobného charakteru. Jednou z hudobných zložiek programu je aj pieseň Čercheň v podaní Ondreja Ferka a Dáši Pollákovej. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Projekt Živá kniha: Rómska hudba na Slovensku s Eugenom Vizvárym /video/projekt-ziva-kniha-romska-hudba-na-slovensku-s-eugenom-vizvarym Živé knižnice ako metóda ponúkajú ľuďom príležitosť spoznať osobné príbehy ľudí, ktorí sú zaujímaví a väčšinovému divákovi takmer neznámi. Cieľom je na jednej strane podporovať identitu v rómskej národnostnej menšine, na strane druhej, väčšinovej spoločnosti predstavovať Rómov ako národnostnú menšinu s bohatou kultúrnou tradíciou. Druhé zo série podujatí &quot;Živé knihy 2015&quot;, organizované Štátnou vedeckou knižnicou v Prešove, ktoré sa konalo 22. júna 2015 vo Wave Clube v Prešove, tentoraz na tému rómska hudba na Slovensku. Hlavným hosťom bol hudobný producent, skladateľ, klavirista Eugen Vizváry, ktorý je vyhľadávaným hudobníkom na Slovensku, venuje sa najmä žánrom: Jazz, Funky, Fusion, Rock, Pop, Hip-Hop, R&amp;B, Country, Classic. Hudobným hosťom bola cimbalová muzika Ďusi band z Prešova (Július Bandy st., Július Bandy ml., Peter Ferko, Kristián Bandy + Samko Bandy) a speváčky Žaneta Štipáková a Vanessa Siváková. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Romathan - Adagio /video/romathan-adagio Divadlo Romathan svojou 65. premiérou hudobno - tanečného programu nazvanom Romathan v novom šate ponúka divákom rozmanité predstavenie tanečného a hudobného charakteru. Jednou z hudobných zložiek programu je aj pieseň Adagio v podaní Ondreja Ferka. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Romathan - Čapášový tanec /video/romathan-capasovy-tanec 65. premiéra divadla Romathan sa niesla v hudobno - tanečnom prevedení. Hudobná a tanečná zložka premiéry sa symbiózne počas predstavenia striedala. V náhľade ponúkame čapášový tanec tanečného súboru Romathan. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Romathan - Virtuózny čardáš /video/romathan-virtuozny-cardas 65. premiéra divadla Romathan sa niesla v Novom šate. Program divadla bol koncipovaný ako kombinácia hudby, tanca, spevu a samostatných výstupov orchestra divadla. Jedným z týchto výstupov je aj skladba pod názvom &quot;Virtuózny čardáš&quot;. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Vilko v lesnej ríši /video/vilko-v-lesnej-risi Divadlo Romathan uviedlo hudobnú rozprávku pre deti predškolského a mladšieho školského veku s názvom Vilko v lesnej ríši. Cieľom činohry je poukázať na dobro, ktorého v živote ľudí nie je nikdy dosť. Umiestnením deja do lesného prostredia sa deti majú možnosť zoznámiť so zvieracími postavami, ktoré v diele preberajú pozitívne ľudské vlastnosti. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Orfeus v podsvetí /video/orfeus-v-podsveti Grécky antický mýtus, v ktorom vystupuje Orfeus a jeho&nbsp; láska Eurydika je zhudobnený členmi profesionálneho orchestra divadla Romathan. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Dva dni s Tiborom Oláhom /video/dva-dni-s-tiborom-olahom Tibor Oláh je amatérsky výtvarník, ktorý žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Ako hovorí, maľuje to, čo má v pamäti z detstva. inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam. V tomto digitálnom objekte je zachytená tvorba rómskej osady Pastovník v Detve, kde prežil svoje detstvo. Maľba vznikla ako ilustrácia pre zverejnenie v novinách Romano nevo ľil. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Rozvíjame komunity /video/rozvijame-komunity Dňa 21.10.2015 sa v Bratislave uskutočnila konferencia s názvom <span style="font-weight: bold;">Áno, dá sa to!</span>, ktorá bola zameraná na prezentovanie príkladov dobrej praxe riešenia spoločenských tém z realizovaných projektov podporených z Blokového grantu pre MVO a podporu partnerstiev švajčiarsko - slovenskej spolupráce. Jedným z podporených projektov bol projekt s názvom <span style="font-weight: bold;">Rozvíjame komunity</span>, ktorý realizovala organizácia Člověk v tísni, o.p.s. - pobočka Slovensko. Na konferencii tento projekt odprezentovala Mgr. Iva Grejtáková. zdroj: <a href="http://www.ekopolis.sk/media/filmy-a-videa" target="_blank" class="external-link-new-window">EKOPOLIS</a> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Romathan v novom šate /video/romathan-v-novom-sate 65. premiéra Divadla Romathan sa niesla v &quot;novom šate&quot;. Hudobno tanečné predstavenie popretkávané tradičnými rómskymi žalmami a tancami, ktoré sú nositeľmi hlbokej myšlienky rómskeho vnútorného cítenia a spolupatričnosti, vnesú diváka do sveta Rómov /hudby, tanca, spevu/. Orchestrálne pozadie predstavenia má svoje samostatné výstupy, v ktorých sa ukazuje prepojenosť a multikulturalita národov v Európe. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Husle, duša Rómov /video/husle-dusa-romov Divadelné predstavenie &quot;Husle, duša Rómov&quot; je koncipované ako hudobná rozprávka pre deti s výchovno-vzdelávacím zameraním, podporujúcim spoznávanie a udržiavanie rómskych tradícií. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Miroslav Rác - Pieseň lásky /video/miroslav-rac-piesen-lasky Skladba bola dokumentovaná v rámci jazzového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Inštrumentálna skladba, hudba - Nino Rota - téma z filmu Krstný otec - &quot;Love theme&quot; /Pieseň lásky/ / Bossa nova/,/Miroslav Rác - klavír, Anton Bukai - basová gitara, Miroslav Talpáš - bicie/ Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video František Godla - Rómska kultúra /video/frantisek-godla-romska-kultura František Godla patrí k popredným osobnostiam etnoemancipačného procesu Rómov na Slovensku, predovšetkým ale pôsobil ako pedagóg a vzdelávaním rómskych detí sa zaoberal aj po ukončení pôsobenia na Gymnáziu Antona Prídavku v Sabinove. Rozprávanie o rómskej kultúre, jej pôvode a rozvoji. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video František Godla - Rómsky jazyk /video/frantisek-godla-romsky-jazyk František Godla patrí k popredným osobnostiam etnoemancipačného procesu Rómov na Slovensku, predovšetkým ale pôsobil ako pedagóg a vzdelávaním rómskych detí sa zaoberal aj po ukončení pôsobenia na Gymnáziu Antona Prídavku v Sabinove. Rozprávanie o rómskom jazyku, jeho využití a výskume. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video František Godla - Porevolučné roky /video/frantisek-godla-porevolucne-roky František Godla patrí k popredným osobnostiam etnoemancipačného procesu Rómov na Slovensku, predovšetkým ale pôsobil ako pedagóg a vzdelávaním rómskych detí sa zaoberal aj po ukončení pôsobenia na Gymnáziu Antona Prídavku v Sabinove. Rozprávanie o jeho pôsobení v rokoch po revolúcii 1989, o zmenách v spoločnosti a začiatku rómskeho hnutia. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video František Godla - Vzdelávanie Rómov /video/frantisek-godla-vzdelavanie-romov František Godla patrí k popredným osobnostiam etnoemancipačného procesu Rómov na Slovensku, predovšetkým ale pôsobil ako pedagóg a vzdelávaním aj rómskych detí sa zaoberal aj po ukončení pôsobenia na Gymnáziu Antona Prídavku v Sabinove. Rozprávanie o problematike vzdelávania Rómov na Slovensku, o predškolskej príprave detí, o význame a funkciách jazyka vo vzdelávaní, ako aj o otázke rómskeho národnostného školstva. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video František Godla - Rodina a štúdiá /video/frantisek-godla-rodina-a-studia František Godla patrí k popredným osobnostiam etnoemancipačného procesu Rómov na Slovensku, predovšetkým ale pôsobil ako pedagóg. Oblasťou metodiky vzdelávania rómskych detí sa zaoberal až po ukončení svojho 36-ročného pôsobenia na Gymnáziu Antona Prídavku v Sabinove. Rozprávanie o jeho koreňoch, o rodine, detstve v rodnej obci Ovčie, o jeho študijných rokoch a profesijnej kariére. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Jozef Miko-Kopýtko - Šude mange, šude tu /video/jozef-miko-kopytko-sude-mange-sude-tu Tradičnú rómsku pieseň „Šude mange šude tu“ spieva Jozef Miko s gitarovým sprievodom Jozefa Dreveňáka. Spevák Jozef Miko , prezývaný Kopýtko pochádza z Bardejova, časť Poštárka. Okrem tradičného rómskeho spevu sa dlhé roky venuje aj rómskemu tancu a jeho výuke v rámci rôznych podujatí. Sprevádzajúci gitarista Jozef Dreveňák sa venuje tradičným rómskym piesňam ako sprevádzajúci hudobník a spevák. Jazyk piesne &quot;Šude mange, šude tu&quot; je príkladom tzv. demo jazyka - nemá zmysel. Je to kombinácia slov, ktoré sa rytmicky a melodicky zhodujú s melódiou.&nbsp; Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Jozef Miko-Kopýtko - Andro'di špitaľa /video/jozef-miko-kopytko-androdi-spitala Tradičnú rómsku pieseň &quot;Andro´di špitaľa&quot; spieva Jozef Miko s gitarovým sprievodom Jozefa Dreveňáka. Spevák Jozef Miko, prezývaný Kopýtko pochádza z Bardejova, časť Poštárka. Okrem tradičného rómskeho spevu sa dlhé roky venuje aj rómskemu tancu a jeho výuke v rámci rôznych podujatí. Sprevádzajúci gitarista Jozef Dreveňák sa venuje tradičným rómskym piesňam ako sprevádzajúci hudobník a spevák. Pieseň &quot;Andro´di špitaľa&quot; patrí medzi pomalé piesne, halgató. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Jozef Miko-Kopýtko - tradičný rómsky tanec /video/jozef-miko-kopytko-tradicny-romsky-tanec Jozef Miko-Kopýtko predvádza tradičný rómsky tanec. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Projekt Živá kniha: Holokaust /video/projekt-ziva-kniha-holokaust Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry, v roku 2015 realizovala štyri podujatia v rámci projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“, podporeného Ministerstvom kultúry SR. Cieľom podujatí bolo širokej verejnosti predstaviť Rómov z oblasti kultúry a umenia, o ktorých sa v spoločnosti veľmi nehovorí. V poradí tretie podujatie bolo venované téme rómskeho holokaustu a konalo sa 24. augusta 2015, za prítomnosti diskutujúcich hostí - Lucie Segľovej a Ľudovíta Petíka. Večer hudobne sprevádal hudobník Miroslav Rác a speváčka Žaneta Štipáková. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Miroslav Rác - Poéma a-mol /video/miroslav-rac-poema-a-mol Miroslav Rác, vyštudovaný klavirista, učiteľ na základných umeleckých školách, skladateľ, rómsky hip-hopper, skomponoval skladby pod názvom Poéma a-mol, Balada cis-mol a Porajmos. Uvedené skladby vznikli na počesť obetí rómskeho holokaustu. Miroslav Rác, rómsky rapper, ktorý vystupuje pod umeleckým menom BG, svojou tvorbou upozorňuje na rómske obete druhej svetovej vojny. Na ľudí, &nbsp;ktorí zažili útrapy pracovných a koncentračných táborov. Skladby patrili k hudobnému programu zaznamenanom pri príležitosti svetového dňa rómskeho holokaustu - Porajmos. Prezentovaná inštrumentálna skladba sa volá Poéma a-mol.&nbsp; Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Miroslav Rác - Porrajmos /video/miroslav-rac-porrajmos Miroslav Rác, vyštudovaný klavirista, učiteľ na základných umeleckých školách, skladateľ, rómsky hip-hopper, skomponoval skladby pod názvom Poéma a-mol, Balada cis-mol a Porajmos. Uvedené skladby vznikli na počesť obetí rómskeho holokaustu. Miroslav Rác, rómsky rapper, ktorý vystupuje pod umeleckým menom BG, svojou tvorbou upozorňuje na rómske obete druhej svetovej vojny. Na ľudí, &nbsp;ktorí zažili útrapy pracovných a koncentračných táborov. Skladby patrili k hudobnému programu zaznamenanom pri príležitosti svetového dňa rómskeho holokaustu - Porajmos. Prezentovaná inštrumentálna skladba sa volá Porajmos.&nbsp; Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Miroslav Rác - Balada cis-mol /video/miroslav-rac-balada-cis-mol Miroslav Rác, vyštudovaný klavirista, učiteľ na základných umeleckých školách, skladateľ, rómsky hip-hopper, skomponoval skladby pod názvom Poéma a-mol, Balada cis-mol a Porajmos. Uvedené skladby vznikli na počesť obetí rómskeho holokaustu. Miroslav Rác, rómsky rapper, ktorý vystupuje pod umeleckým menom BG, svojou tvorbou upozorňuje na rómske obete druhej svetovej vojny. Na ľudí, &nbsp;ktorí zažili útrapy pracovných a koncentračných táborov. Skladby patrili k hudobnému programu zaznamenanom pri príležitosti svetového dňa rómskeho holokaustu - Porajmos. Prezentovaná inštrumentálna skladba sa volá Balada cis-mol.&nbsp; Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Cigánski Diabli - Czardas (Vittorio Monti) /video/ciganski-diabli-czardas-vittorio-monti Hudobné zoskupenie Cigánskych Diablov uvedenú klasickú skladbu talianskeho hudobného skladateľa, huslistu a dirigenta Vittoria Montiho - &quot;Czardas&quot; odohrali v rámci koncertu konajúceho sa v Prešove, v bývalom kine Scala. Cigánski Diabli patria medzi rómsku skupiny hrajúce na tradičných strunových nástrojoch, cimbale, ktorí odvážnymi hudobnými kreáciami a žánrami (jazz, etno, flamenco) oslovujú všetky vekové kategórie poslucháčov a odbornej verejnosti.&nbsp; Zdroj:&nbsp;<a href="http://imslp.org/wiki/File:PMLP13438-Monti_-_Czardas_for_Violin_and_Orchestra_(Ricordi_1904)_00_Piano_Cond.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">http://imslp.org/wiki/File:PMLP13438-Monti_-_Czardas_for_Violin_and_Orchestra_(Ricordi_1904)_00_Piano_Cond.pdf</a> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Autorské čítanie - Dušan Onody, Marco Pillo /video/autorske-citanie-dusan-onody-marco-pillo Autorské čítanie Dušana Onodyho bolo zaznamenané 31.3.2014 na Malej scéne Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Prezentácia básnickej zbierky, vydanej pod názvom Venované Tebe, len Tebe bola sprevádzaná hrou na gitaru a spevom, v podaní hudobníka Marca Pilla. Jeho hudobná tvorba spadá prevažne do žánru flamenco. Počas programu zahral aj niekoľko tradičných rómskych piesní vo flamenco štýle. V závere digitálneho objektu máme možnosť vidieť hudobnú improvizáciu Marca Pilla so skupinou Duo Farsa, ktorej je Dušan Onody členom. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Stanislav Cina - rozprávanie /video/stanislav-cina-rozpravanie Mgr. Stanislav Cina, absolvent Pedagogickej fakulty UKF v Nitre v odbore Učiteľstvo pre I. stupeň základných škôl, sa stále venuje pedagogike, naďalej pôsobí ako vysokoškolský učiteľ, kde sa upriamuje najmä na rómsky jazyk. V roku 2008 patril medzi signatárov Štandardizácie rómskeho jazyka na Slovensku. Je autorom niekoľkých publikácií pre učiteľov detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, učebníc pre základné a stredné školy, mnohých vedeckých článkov a príspevkov v slovenských i zahraničných monografiách a periodikách, na vedeckých konferenciách, je spoluautorom slovensko-rómskeho a rómsko-slovenského slovníka. V súčasnosti pôsobí na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v Prešove. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Tibor Oláh - tvorba výtvarného diela /video/tibor-olah-tvorba-vytvarneho-diela Tibor Oláh je amatérsky výtvarník, ktorý žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sidiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Ako hovorí, maľuje to, čo má v pamäti z detstva. inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam. V tomto digitálnom objekte je zachytená tvorba rómskej osady Pastovník v Detve, kde prežil svoje destsvo. Maľba vznikla ako ilustrácia pre zverejnenie v novinách Romano nevo ľil. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Ondrej Ruszó - tvorba výtvarného diela /video/ondrej-ruszo-tvorba-vytvarneho-diela Ondrej Ruszó je amatérsky výtvarník, ktorý žije a tvorí v obci Plešivec. Narodil sa v Revúcej. Spolu s výtvarníkom Tiborom Oláhom prevádzkujú vlastný ateliér. S výtvarným umením začal už v útlom veku, počas základnej školy. Mal obdobia, kedy sa výtvarnému umeniu nevenoval. Hovorí, že keď človek má talent, tak ho bude mať vždy, aj keď sa maľovaniu nevenuje niekoľko rokov. Vo výtvarnom umení sa zdokonaľoval počas práce na stavbách v Bratislave. Po práci navštevoval kurz výtvarného umenia. Prvé práce začal publikovať v novinách Romano nevo ľil ešte začiatkom deväťdesiatych rokov. Ilustroval básne. Väčšinou sa venuje zobrazovaniu náboženských tém, kreslí portréty, zaujíma ho tiež architektúra budov. Vo videu je zachytená kresba uhlíkom - ilustrácia do novín Romano nevo ľil. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Duo Farsa - Turecká /video/duo-farsa-turecka Obsahom videozáznamu je verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova.Táto autorská skladba bola inšpirovaná neznámou melódiou, ktorá zaujala hudobníkov pri návšteve Turecka. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Duo Farsa - Rašaj /video/duo-farsa-rasaj Obsahom videozáznamu je verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Táto autorská skladba je spoveďou hudobníkov, keďže sa prekladá ako farár - spoveď. Je výpoveďou pohnutých okamihov ich života. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Miloslav Suchomel - rozprávanie o džeze /video/miloslav-suchomel-rozpravanie-o-dzeze <p>Rozprávanie o džezovej hudbe, rómskej hudbe s rómskym hudobníkom, saxofonistom, skladateľom a aranžérom Miloslavom Suchomelom.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Martin Holub, Roman Holub - Odoj tele paš o paňi /video/martin-holub-roman-holub-odoj-tele-pas-o-pani Pieseň bola dokumentovaná v uliciach centra mesta Prešov. Interprétmi sú amatérski rómski speváci z obce Chminianske Jakubovany, ktorí účinkujú ako pouliční interpréti a v súčasnosti aj ako hudobní hostia na rôznych podujatiach. Táto tradičná pieseň je vokálno - inštrumentálne interpretovaná dvojhlasne so sprievodom gitár, akordickej a basovej linky. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Martin Holub, Roman Holub - Amaro del /video/martin-holub-roman-holub-amaro-del Pieseň bola dokumentovaná v uliciach centra mesta Prešov. Interpretmi sú amatérski rómski speváci z obce Chminianske Jakubovany, ktorí účinkujú ako pouliční interpreti a v súčasnosti aj ako hudobní hostia na rôznych podujatiach. Táto náboženská pieseň je vokálno - inštrumentálne interpretovaná dvojhlasne so sprievodom gitár, akordickej a basovej linky. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Martin Holub, Roman Holub - Nane oda lavutaris /video/martin-holub-roman-holub-nane-oda-lavutaris Pieseň bola dokumentovaná v uliciach centra mesta Prešov. Interpretmi sú amatérski rómski speváci z obce Chminianske Jakubovany, ktorí účinkujú ako pouliční interpreti a v súčasnosti aj ako hudobní hostia na rôznych podujatiach. Táto tradičná pieseň je vokálno - inštrumentálne interpretovaná dvojhlasne so sprievodom gitár, akordickej a basovej linky. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Martin Holub, Roman Holub - Joj, so kerava /video/martin-holub-roman-holub-joj-so-kerava Pieseň bola dokumentovaná v uliciach centra mesta Prešov. Interpretmi sú amatérski rómski speváci z obce Chminianske Jakubovany, ktorí účinkujú ako pouliční interpreti a v súčasnosti aj ako hudobní hostia na rôznych podujatiach. Táto autorská pieseň je vokálno - inštrumentálne interpretovaná dvojhlasne so sprievodom gitár, akordickej a basovej linky. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Jana Ambrózová - Špecifiká výskumu tradičných hudobno-interpretačných štýlov v súčasných kultúrno-spoločenských podmienkach (Na základe výskumu tradičnej ansámblovej hudby na strednom Slovensku) /video/jana-ambrozova-specifika-vyskumu-tradicnych-hudobno-interpretacnych-stylov-v-sucasnych-kulturno-spolocenskych-podmienkach-na-zaklade-vyskumu-tradicnej-ansamblovej-hudby-na-strednom-slovensku Mgr. Jana Ambrózová PhD. je vysokoškolskou pedagogičkou, muzikantkou a speváčkou. Vyštudovala etnológiu a etnomuzikológiu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde pôsobí doteraz ako pedagogicko-výskumný pracovník. Jej odborné zameranie je orientované na problematiku tradičnej ansámblovej hudby na Slovensku s dôrazom na výskum herných štýlov hráčov. Ako primáška ľudovej hudby dlhodobejšie pôsobila vo FS Urpín z Banskej Bystrice. Je členkou Ženskej speváckej skupiny Vranky z Nitry a Trnky z Banskej Bystrice, ľudovej hudby Borievka z Banskej Bystrice i členka komorného experimentálneho tria NE:BO:DA:J. Príspevok z konferencie: Vedecko-výskumné aktivity v rómskej problematike: minulosť, súčasnosť a výzvy pre najbližšie obdobie. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Tomáš Hrustič - Romistika v Ústave etnológie SAV /video/tomas-hrustic-romistika-v-ustave-etnologie-sav Mgr. Tomáš Hrustič, PhD. študoval na Univerzite Komenského v Bratislave, Filozofickej fakulte, odbor etnológia - religionistika. Od roku 2009 pôsobí ako vedecký pracovník v Ústave etnológie SAV. Jeho špecializáciou je romistika, religiozita Rómov, politická participácia Rómov, ľudová religiozita, náboženské konverzie. Je autorom mnohých vedeckých štúdií a odborných článkov, rovnako aj spoluautorom monografie &quot;Boh medzi bariérami. Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou&quot;, za ktorú získal cenu Jána Komorovského za najlepšiu vedeckú publikáciu z oblasti vedeckého štúdia náboženstiev za rok 2011. Príspevok z konferencie Vedecko-výskumné aktivity v rómskej problematike: minulosť, súčasnosť a výzvy pre najbližšie obdobie, ktorá sa konala v Prešove 22. marca 2013, na pôde Prešovskej univerzity. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Jana Belišová - Etnomuzikologický výskum vokálnej rómskej hudby /video/jana-belisova-etnomuzikologicky-vyskum-vokalnej-romskej-hudby Mgr. Jana Belišová, PhD. je etnologička a etnomuzikologička, jej vedecko-výskumným zameraním je hudba etnických menšín, rómske piesne na Slovensku, aplikovaná etnomuzikológia. Od roku 2010 pôsobí v Ústave hudobnej vedy SAV, ako odborný zamestnanec na oddelení etnomuzikológie. Je autorkou viacerých vedeckých štúdií, ktoré sa týkajú najmä rómskych piesní a rómskej hudby na Slovensku, taktiež niekoľkých monografií, z ktorých najznámejšia je Phurikane giľa (Starodávne piesne), či Neve giľa (Nové piesne). Príspevok o jej výskumných aktivitách v dokumentovaní a uchovávaní pôvodných rómskych piesní z konferencie: Vedecko-výskumné aktivity v rómskej problematike: minulosť,súčasnosť a výzvy pre najbližšie obdobie, ktorá sa konala v Prešove, 22. marca 2013, na pôde Prešovskej univerzity. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Zdenka Mahajová a Erika Hornáková: O písmenkách /video/zdenka-mahajova-a-erika-hornakova-o-pismenkach Stretnutie so spisovateľkami Zdenkou Mahajovou a Erikou Hornákovou sa uskutočnilo pri príležitosti Svetového dňa Rómov, 8. apríla 2013 v Pohoda coffee tea &amp; bar v Bratislave. Autorky predstavili seba i svoju tvorbu, rozprávali o literatúre a kultúre, špeciálne rómskej, ako aj o svojich plánoch do budúcna. Moderátorkou rozhovoru bola Erika Godlová. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Ján Rigó - A sar mange me pijava /video/jan-rigo-a-sar-mange-me-pijava Ján Rigó je spevákom, korunovaným kráľom rómskych piesní zo Zlatých klasov, aranžérom rómskych piesní.Zároveň je aj spoluorganizátorom Žitnoostrovského rómskeho festivalu, členom občianskeho združenia Spoločnou cestou s rómskou kultúrou, ako aj spoluorganizátorom prestížnej ceny Rómska ruža.Je zakladateľom internetového rádia ,,Duj&quot;. Autorom textu a hudby piesne je Ján Rigó. Spev správadza klávesová hudba. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Ján Rigó - Šunen, Roma /video/jan-rigo-sunen-roma Ján Rigó je spevákom, korunovaným kráľom rómskych piesní zo Zlatých Klasov, aranžérom rómskych piesní. Zároveň je aj spoluorganizátorom Žitnoostrovského rómskeho festivalu, členom občianskeho združenia Spoločnou cestou s rómskou kultúrou, ako aj spoluorganizátorom prestížnej ceny Rómska ruža.Je zakladateľom internetového rádia &quot;Duj&quot;. Autorom hudby a textu piesne je Ján Rigó. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Oračkovci - Júlia, Júlia /video/orackovci-julia-julia Cimbalová hudba &quot;Oračkovci&quot; pochádza z Holumnice, okres Kežmarok. Členovia kapely sú rodinnými príslušníkmi hudobníckej rodiny s bohatou hudobníckou tradíciou. V súčasnosti pôsobia ako &quot;ľudová cimbalová hudba&quot; vo Vysokých Tatrách.Dominantnými hudobnými nástrojmi sú klasické strunové nástroje ľudovej hudby: husle, kontrabas, ktoré sú doplnené akoredeónom a cimbalom. Pieseň Júlia, Júlia spieva akordeonista Igor Pompa. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Oračkovci - Čhajori romaňi, Akor e čhaj barikaňi /video/orackovci-chajori-romani-akor-e-chaj-barikani Cimbalová hudba &quot;Oračkovci&quot; pochádza z Holumnice, okres Kežmarok. Členovia kapely sú rodinnými príslušníkmi hudobníckej rodiny s bohatou hudobníckou tradíciou. V súčasnosti pôsobia ako ľudová cimbalová hudba vo Vysokých Tatrách. Dominantnými hudobnými nástrojmi sú klasické strunové nástroje ľudovej hudby: husle, kontrabas, ktoré sú doplnené akoredeónom a cimbalom. Akordeonista Igor Pompa nás sprevádza v týchto skladbách aj spevácky. Tradičné piesne: Čhajori romaňi, Akor e čhaj barikaňi sú teda prezentované cimbalovou kapelou Oračkovci. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Gypsy Jazz Festival 2015 /video/gypsy-jazz-festival-2015 <p>V poradí už 4. ročník Gypsy Jazz Festivalu, ktorého hlavným organizátorom je známy hudobník - saxofonista, skladateľ, kapelník a promotér Miloslav Suchomel sa uskutočnil 2. 2. 2015 v Bratislave, v Divadle Nová Scéna. Suchomel upustil od festivalového formátu oddelených koncertov a pre návštevníkov pripravil jednotné vystúpenie v sprievode jeho 30-členného orchestra s jazzovou i sláčikovou sekciou (vedenou koncertným majstrom SND Arpádom Patkoló), v rámci ktorého sa na pódiu prestriedalo viacero hudobných hostí: Američanka Gail Anderson a rómska speváčka z Nemecka Dotschy Reinhardt ako spevácke hviezdy, nasledoval americký saxofonista Bill Evans. Štylizovaný rómsky tanec predviedli tanečníčky z tanečnej skupiny Simony Horváthovej. &nbsp;Hudobne festival osciloval na pomedzí žánrov, hlavne džezu, latina, orientálnych rytmov a vlastnej tvorby dotýkajúcej sa tradície rómskeho džezu. Sprievodnou akciou bola predajná výstava výtvarných diel akademických maliarov Vladislava Zabela, Pavla Pokorného a Jozefa Srnu mladšieho.&nbsp;</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Jozef Ferko a Dáša Polláková /video/jozef-ferko-a-dasa-pollakova Vystúpenie bolo dokumentované na Malej scéne Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove. Obsahom vystúpenia sú rómske piesne tradičné a autorské, skomponované Ondrejom Ferkom, Jozefom Ferkom a skupinou Kmeťoband. Piesne sú prespievané Dášou Pollákovou a Jozefom Ferkom v sólovom podaní a speváckych duetách. Autorom a interpretom gitarových sprievodov je Jozef Ferko. Obidvaja interpreti sú aktívnymi členmi divadla Romathan v Košiciach. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Miroslav Rác - Džezový koncert /video/miroslav-rac-dzezovy-koncert Miroslav Rác je absolventom konzervatória v Topoľčanoch, kde vyštudoval hru na klavír. Používa umelecké meno BG /bí dží/ a venuje sa štýlu gangster romano hip - hop.Hre na klavír sa venuje od svojich 13. rokov. V súčasnosti pôsobí ako spevák, rapper, skladateľ piesní, aj inštrumentálnych skladieb pre klavír. Na dokumentovanom koncerte spolu s Miroslavom Rácom účinkovali hudobníci, ktorí sa venujú hudbe profesionálne doma aj v zahraničí. Na bicie hral Miroslav Talpáš a na basovej gitare hral Anton Bukai. Džezový koncert bol dokumentovaný v priestoroch sály Kultúrneho domu v obci Želiezovce. Súčasťou koncertu sú autorské skladby Miroslava Ráca a džezové štandardy. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Romathan - Vtáčatko Koráločka /video/romathan-vtacatko-koralocka Divadelné predstavenie rozprávky Vtáčatko Koráločka - Čirikloro Mirikloro, na motívy rozprávky Daniely Hivešovej-Šilanovej naštudovalo rómske profesionálne divadlo Romathan z Košíc. Predstavenie s výchovným zameraním je určené predovšetkým detskému divákovi a konalo sa v Divadle Romathan v Košiciach. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Romathan - Kto je na svete najkrajší /video/romathan-kto-je-na-svete-najkrajsi Hudobnú rozprávku Ko pre luma nekh šukareder - Kto je na svete najkrajší, na motívy pôvodnej rozprávky autorky Daniely Hivešovej-Šilanovej naštudovalo profesionálne rómske divadlo Romathan z Košíc. Predstavenie s výchovným zameraním je určené predovšetkým detskému divákovi a konalo sa v Divadle Romathan v Košiciach. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Eugen a hudba /video/eugen-a-hudba Eugen je muzikant. Spolupracuje s mnohými známymi hudobníkmi a patrí k najvyhľadávanejším klaviristom. Koncerty má aj trikrát za deň. Hudba je pre neho dôležitá lebo vyjadruje emóciu, ktorú je možné precítiť. Je pre neho nekonečná. Existuje milión spôsobov ako sa dá všetko zahrať. Eugen a hudba spolu tvoria jeden celok. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video La Suerte /video/la-suerte Simona je tanečníčka, choreografka, lektorka a zakladateľka tanečnej školy La Suerte. Tancu sa venuje od svojich šiestich rokov. Žije v Šamoríne spolu so svojou rodinou. Všetko je tanec a tanec je všetko. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video O láske, o železe /video/o-laske-o-zeleze Ivan je kováč. Spolu s otcom, tiež kováčom, sa striedajú v rodinnej dielni v Dunajskej Lužnej. Okrem dielne sa Ivan realizuje na svojej záhrade, kde má nainštalované svoje „železné príšery”, sochy vytvorené z odpadového železa. Ivan žije s manželkou Lindou a množstvom viac či menej exotických zvierat. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Priority /video/priority Dagmar pracuje na Oddelení rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, skrátene na ORRRP. Jej povolanie sa vysvetľuje ťažko nielen jej deťom, ale aj dospelým. Najdôležitejšie pre ňu je, že sa do každej aktivity snaží zapájať tých, ktorí sú odstrkovaní. Dagmar žije veselým životom spolu s manželom Ľubošom, synom Radkom a dcérkou Šarlotou. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Romathan baví /video/romathan-bavi Hudobno - tanečný program profesionálneho rómskeho divadla Romathan z Košíc. Predstavenie bolo organizované ako výchovný koncert pre žiakov základnej školy a je zostavené z tanečných, speváckych a inštrumentálnych vystúpení členov divadelného súboru. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Tomáš Botló - rozprávanie o rómskej hudbe /video/tomas-botlo-rozpravanie-o-romskej-hudbe Tomáš Botló - spevák a hudobník, hrá amatérsky na gitare, ale predovšetkým na klavíri, ktorý aj študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Tvorí vlastné autorské piesne, doma si zriadil nahrávacie štúdio, a tak sa prejavil aj ako skvelý zvukový technik. Tomáš mieša rómsku hudbu s modernými žánrami, ako sú napr. džez, funk, hip-hop, latino, flamengo, pop a tento žánrový synkretizmus z neho robí všestranného multikultúrneho a multižánrového hudobníka. Spolupracoval s viacerými slovenskými i zahraničnými rapermi a umelcami. Jeho hudobným vzorom je George Benson. V prezentovanom videu rozpráva o svojich hudobných začiatkoch, štúdiu, o zásadných vplyvoch, ktoré mali dopad na jeho hudobnú tvorbu, či o špecifikách a smerovaní rómskej hudby na Slovensku. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Duo Farsa - Johanka /video/duo-farsa-johanka Obsahom videozáznamu je verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova.Táto autorská skladba dostala svoje pomenovanie na základe textu, ktorý bol jej súčasťou. Text bol inšpirovaný príbehom Johanky z Arku a zvyčajne ju hudobníci hrajú na koncertoch ako druhú v poradí. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Duo Farsa - Milonga /video/duo-farsa-milonga Obsahom videozáznamu je verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Inšpiráciou ku vzniku skladby Milonga bola skladba Jorge Cardosa - Milonga. Má emotívny charakter. Interpreti touto skladbou začínajú každý koncert a vzdávajú v nej hold rodičom, starým rodičom. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Miroslav Rác - Dievča z Ipanemy /video/miroslav-rac-dievca-z-ipanemy Skladba bola dokumentovaná v rámci jazzového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Inštrumentálna skladba. Autorom hudby je Antônio Carlos Jobim. Názov skladby je Garota de Ipanema (Dievča z Ipanemy), džezový štandard. Hrajú: Miroslav Rác - klavír, Anton Bukai - basová gitara, Miroslav Talpáš - bicie. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Miroslav Rác - Padanie listov /video/miroslav-rac-padanie-listov Skladba bola dokumentovaná v rámci jazzového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Inštrumentálna skladba. Hudbu zložil Joseph Kosma. Názov skladby je Les feuilles mortes (Padanie lístia). Ide o džezový štandard. Hrajú: Miroslav Rác - klavír, Anton Bukai - basová gitara, Miroslav Talpáš - bicie. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Pavla Cicková - O poézii /video/pavla-cickova-o-poezii Krátke rozprávanie poetky Pavly Cickovej na oslavách Svetového dňa Rómov, ktoré sa konalo pod záštitou splnomocnenca vlády pre rómske komunity Petra Polláka, 8. apríla 2013 v Bratislave. Pavla Cicková počas slávnostného programu recitovala aj vlastnú báseň „Zem Rómov”. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Miroslav Rác - Magic /video/miroslav-rac-magic Miroslav Rác je absolventom konzervatória v Topoľčanoch, kde vyštudoval hru na klavír.Používa umelecké meno BG/bí dží/ a venuje sa štýlu gangsta romano hip - hop. Hre na klavír sa venuje od svojich 13. rokov.V súčasnosti pôsobí ako spevák, rapper, skladateľ piesní, aj inštrumentálnych skladieb pre klavír, ktorých je sám interprétom. Skladba odznela na džezovom koncerte,ktorý bol dokumentovaný v priestoroch sály Kultúrneho domu v obci Želiezovce. Inštrumentálna skladba „Magic” je autorskou tvorbou Miroslava Ráca. Sólo na bicie hrá Miroslav Talpáš a sólo na basovej gitare Anton Bukai. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Miroslav Rác - Na dara /video/miroslav-rac-na-dara-1 Skladba Na dara, v preklade Neboj sa, bola dokumentovaná v rámci džezového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Pieseň spadajúca do subžánru romano hip-hop. Autorom hudby a textu je Miroslav Rác. Pieseň vznikala v roku 2010 ako súčasť motivačnej činnosti zameranej na podporu deklarácie rómskej národnosti občanov pri sčítaní ľudu v Slovenskej republiky. Obrazové, zvukové a textové spracovanie vychádza zo živého záznamu. Ostatné live verzie interpreta sa môžu odlišovať textovým, hudobným a technickým podaním v rámci vlastnej autorskej licencie. ,,Na dara&quot; - autorská skladba /Miroslav Rác/, vokálno - inštrumentálna skladba, klavír + spev /Miroslav Rác/, basová gitara /Anton Bukai/, bicie /Miroslav Talpáš/. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Miroslav Rác - Blue Bossa /video/miroslav-rac-blue-bossa Skladba bola dokumentovaná v rámci džezového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Inštrumentálna skladba - Hudba - Kenny Dorham - „Blue Bossa” /Miroslav Rác - klavír, Anton Bukai - basová gitara, Miroslav Talpáš - bicie/ Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Miroslav Rác - Besame Mucho /video/miroslav-rac-besame-mucho Skladba bola dokumentovaná v rámci džezového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Inštrumentálna skladba - Hudba - Consuelo Velázquez „Besame Mucho” /Miroslav Rác - klavír, Anton Bukai - basová gitara, Miroslav Talpáš - bicie/ Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Miroslav Rác - Manhã de Carnaval /video/miroslav-rac-manha-de-carnaval Skladba bola dokumentovaná v rámci džezového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Inštrumentálna skladba - Hudba - Luiz Bonfá - „Manhã de Carnaval”, z filmu „Orfeus negro” - /Miroslav Rác - klavír, Anton Bukai - basová gitara, Miroslav Talpáš - bicie/ Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Miroslav Rác - Prelúdium C-dur in Jazz /video/miroslav-rac-preludium-c-dur-in-jazz Miroslav Rác, sólo klavír, inštrumentálna skladba. Pôvodná skladba J. S. Bacha v džezovej úprave. Skladba bola dokumentovaná v rámci džezového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Miroslav Rác - Bach in Jazz /video/miroslav-rac-bach-in-jazz Miroslav Rác, sólo klavír, inštrumentálna skladba. Džezová úprava skladby J. S. Bacha, Menuet G-mol. Skladba bola dokumentovaná v rámci džezového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Miroslav Rác - Denisians /video/miroslav-rac-denisians Autorská skladba - Miroslav Rác, sólo klavír, inštrumentálna skladba. Skladba bola dokumentovaná v rámci džezového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Tomáš Botló - Besame Mucho /video/tomas-botlo-besame-mucho Tomáš Botló - spevák a hudobník, hrá amatérsky na gitare, ale predovšetkým na klavíri, ktorý aj študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Tvorí vlastné autorské piesne, doma si zriadil nahrávacie štúdio, a tak sa prejavil aj ako skvelý zvukový technik. Tomáš mieša rómsku hudbu s modernými žánrami, ako sú napr. džez, funk, hip-hop, latino, flamengo, pop a tento žánrový synkretizmus z neho robí všestranného multikultúrneho a multižánrového hudobníka. Spolupracoval s viacerými slovenskými i zahraničnými rapermi a umelcami. Hudba, text - Consuelo Velázquez ,,Besame Mucho&quot;. Interpretácia - Tomáš Botló. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Tomáš Botló - Prosím, vráť sa /video/tomas-botlo-prosim-vrat-sa Tomáš Botló - spevák a hudobník, hrá amatérsky na gitare, ale predovšetkým na klavíri, ktorý aj študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Tvorí vlastné autorské piesne, doma si zriadil nahrávacie štúdio, a tak sa prejavil aj ako skvelý zvukový technik. Tomáš mieša rómsku hudbu s modernými žánrami, ako sú napr. džez, funk, hip-hop, latino, flamengo, pop a tento žánrový synkretizmus z neho robí všestranného multikultúrneho a multižánrového hudobníka. Spolupracoval s viacerými slovenskými i zahraničnými rapermi a umelcami. Pieseň ,,Prosím, vráť sa&quot; je autorskou piesňou, autorom textu a hudby je Tomáš Botló. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Tomáš Botló - Viem, čo chcem /video/tomas-botlo-viem-co-chcem Tomáš Botló - spevák a hudobník, hrá amatérsky na gitare, ale predovšetkým na klavíri, ktorý aj študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Tvorí vlastné autorské piesne, doma si zriadil nahrávacie štúdio, a tak sa prejavil aj ako skvelý zvukový technik. Tomáš mieša rómsku hudbu s modernými žánrami, ako sú napr. džez, funk, hip-hop, latino, flamengo, pop a tento žánrový synkretizmus z neho robí všestranného multikultúrneho a multižánrového hudobníka. Spolupracoval s viacerými slovenskými i zahraničnými rapermi a umelcami. Melódia piesne „Viem, čo chcem” je cover verziou /The Gap Band - Someday/, autorom textu je Tomáš Botló. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Tomáš Botló - Gelem, gelem /video/tomas-botlo-gelem-gelem Melódia rómskej hymny Gelem, gelem (Išli sme, išli) vychádza pravdepodobne zo starobylej piesne populárnej pôvodne v Rumunsku alebo Srbsku v prvej polovici 20. storočia. Odvtedy, čo v roku 1968 režisér Alexander Petrovič použil jej melódiu otextovanú rómskym hudobníkom Jarko Jovanovičom pre film s rómskou tématikou Skupovači peria (Skupljaci perja, 1967 Juhoslávia), pieseň sa znovu stala populárnou. Rómski hudobníci ju zaradili do svojho repertoáru a často menili slová (niekedy aj melódiu a tempo) podľa vlastného uváženia, čo sa deje dodnes.Tomáš Botló&nbsp; - spevák a hudobník, hrá amatérsky na gitare, ale predovšetkým na klavíri, ktorý aj študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Tvorí vlastné autorské piesne, doma si zriadil nahrávacie štúdio, a tak sa prejavil aj ako skvelý zvukový technik. Tomáš mieša rómsku hudbu s modernými žánrami, ako sú napr. džez, funk, hip-hop, latino, flamengo, pop a tento žánrový synkretizmus z neho robí všestranného multikultúrneho a multižánrového hudobníka. Spolupracoval s viacerými slovenskými i zahraničnými rapermi a umelcami. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Tomáš Botló - Amari si, amari terňi bori /video/tomas-botlo-amari-si-amari-terni-bori Rómska tradičná pieseň (Naša je, naša mladá nevesta). Tomáš Botló - spevák a hudobník, hrá amatérsky na gitare, ale predovšetkým na klavíri, ktorý aj študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Tvorí vlastné autorské piesne, doma si zriadil nahrávacie štúdio, a tak sa prejavil aj ako skvelý zvukový technik. Tomáš mieša rómsku hudbu s modernými žánrami, ako sú napr. džez, funk, hip-hop, latino, flamengo, pop a tento žánrový synkretizmus z neho robí všestranného multikultúrneho a multižánrového hudobníka. Spolupracoval s viacerými slovenskými i zahraničnými rapermi a umelcami. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Tomáš Botló - Muľas mange miri daj /video/tomas-botlo-mulas-mange-miri-daj Tomáš Botló - spevák a hudobník, hrá amatérsky na gitare, ale predovšetkým na klavíri, ktorý aj študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Tvorí vlastné autorské piesne, doma si zriadil nahrávacie štúdio, a tak sa prejavil aj ako skvelý zvukový technik. Tomáš mieša rómsku hudbu s modernými žánrami, ako sú napr. džez, funk, hip-hop, latino, flamengo, pop a tento žánrový synkretizmus z neho robí všestranného multikultúrneho a multižánrového hudobníka. Spolupracoval s viacerými slovenskými i zahraničnými rapermi a umelcami. Názov skladby v slovenskom jazyku: Zomrela mi moja matka Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Ondrej Gadžor - portrét rezbára /video/ondrej-gadzor-portret-rezbara Krátky medailón o osobnosti významného rómskeho rezbára a sochára Ondreja Gadžora. Ondrej Gadžor (9. 7. 1956 - 19.10.2013) - rodák z Krásnej nad Hornádom, sa začal venovať rezbárstvu až keď mal 24 rokov. Pracoval s rôznym typom materiálu - s kameňom, dokonca s rohovinou, či mušľami, najmä však s drevom. Vypracoval si svojský sochársky rukopis, ovplyvnený školou akademického sochára Vojtecha Löfllera, v ktorého dielni pracoval jedenásť rokov. Subtílny charakter drobnej tvorby prenáša i na monumentálne rozmerné diela, ktoré tvoril na plenéroch. Jeho tvorba sa vymyká z bežnej produkcie neškolených sochárov. Skratka a abstrakcia presahuje normál ľudovej tvorby a konečný tvar je niekde medzi moderným sochárstvom a africkými ľudovými soškami. Jeho diela akoby strácali vo svojej forme hmotnosť a pôsobia ľahko. Jeho silnou stránkou sú čisté línie a hra s drevom a jeho kresbou, ktorú vo svojich dielach rafinovane využíva. Jednou z jeho hlavných tém je žena. Mal niekoľko samostatných výstav, pravidelne sa zúčastňoval sochárskych plenérov. Predstavil sa na viacerých samostatných výstavách na Slovensku i v zahraničí. Jeho diela sú okrem iného vystavené aj v Los Angeles, alebo vo Vatikáne a mnohé sú súčasťou zbierok múzeí na Slovensku, či v Čechách (Východoslovenské múzeum v Košiciach, SNM-Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine, Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach, Muzeum Romské kultury v Brne). Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Tomáš Botló - „Mám sa fajn“ /video/tomas-botlo-mam-sa-fajn Tomáš Botló - spevák a hudobník, hrá amatérsky na gitare, ale predovšetkým na klavíri, ktorý aj študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Tvorí vlastné autorské piesne, doma si zriadil nahrávacie štúdio, a tak sa prejavil aj ako skvelý zvukový technik. Tomáš mieša rómsku hudbu s modernými žánrami, ako sú napr. džez, funk, hip-hop, latino, flamengo, pop a tento žánrový synkretizmus z neho robí všestranného multikultúrneho a multižánrového hudobníka. Spolupracoval s viacerými slovenskými i zahraničnými rapermi a umelcami.<br />Pieseň v podaní Tomáša Botla ,,Mám sa fajn&quot; je cover verziou /Zámbó Jimmy/. Autorom textu je Tomáš Botló. Pieseň je zaspievaná so sprievodom gitary, bola naspievaná v spoločenskej sále kultúrneho domu v Hubiciach, okres Dunajská Streda. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Róbert Rigó - prezentácia vlastnej kováčskej tvorby /video/robert-rigo-prezentacia-vlastnej-kovacskej-tvorby <p>Inštalácia výstavy vlastnej kováčskej práce pri príležitosti podujatia Svetového dňa Rómov, ktoré pripravil Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Miesto podujatia: historická budova NR SR v Bratislave.</p> Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Alexander Berki - Etuda č.12 cmoll, "Oceán" Opus č.25 (Fryderyk Chopin) /video/alexander-berki-etuda-c12-cmoll-ocean-opus-c25-fryderyk-chopin Klavírne vystúpenie interpreta Alexandra Berkiho, študenta 3. ročníka Súkromného hudobného a dramatického konzervatória, prednes skladby Oceán, Opus č. 25, etuda č. 12 c moll. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Bohémiens - Czardas (Vittorio Monti) /video/bohemiens-czardas-vittorio-monti Skladba Vittoria Montiho - Czardas, ktorú interpretuje rómska skupina Bohémiens, bola zaznamenaná počas koncertu skupiny v Grand hoteli Bellevue v Hornom Smokovci dňa 19.4.2014, v obsadení: 1. husle - Barbora Botošová; kontrabas - Tomáš Gašpierik; gitara - Roman Horváth; cimbal - Vladimír Homola; 2. husle - Marek Konček Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Miroslav Rác - Na dara /video/miroslav-rac-na-dara Pieseň spadajúca do subžánru romano hip-hop. Autorom hudby je Miroslav Rác. Autorom textu je Miroslav Rác. Videoklip režíroval, natáčal a strihal Vojtech Sloboda. Pieseň vznikala v roku 2010 ako súčasť motivačnej činnosti zameranej na podporu deklarácie rómskej národnosti občanov pri sčítaní ľudu v Slovenskej republike. Obrazové, zvukové a textové spracovanie vychádza z oficiálneho videoklipu. Live verzie interpreta sa môžu odlišovať textovým, hudobným a technickým podaním v rámci vlastnej autorskej licencie. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Miroslav Rác - Khonik naj Devla kada sar Tu /video/miroslav-rac-khonik-naj-devla-kada-sar-tu Pieseň je prevzatá z repertoáru speváka a kazateľa londýnskej rómskej cirkvi (London Gypsy Church, United Kingdom: http://www.lgcuk.com/) Ricarda Kwieka. Text piesne je inšpirovaný biblickým žalmom. Interpretom piesne je Miroslav Rác. Jazyk piesne je rómsky, spadá do dialektu Kalderaš. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Miroslav Rác - Sunto Del /video/miroslav-rac-sunto-del-1 Autorom hudby a textu piesne je Miroslav Rác.Na hudobnom sprievode sa podieľal gitarovým sprievodom aj Miroslav Rác starší. Videoklip k piesni bol natáčaný v priestoroch Levickej synagógy a kostola sv. Michala v Leviciach. Autorom audionahrávky je Rastislav Dobrovolný - THEREMIN WÜNDERBAR RECORDS, Horná Seč. Autorom obrazu je Randy Cold / Rainer Bagócsi/. Pieseň je inšpirovaná žalmami, pôvodný text je kombináciou slovenského a rómskeho jazyka. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Miroslav Rác - Sunto Del /video/miroslav-rac-sunto-del Sunto Del - autorská, vokálno - inštrumentálna skladba /Miroslav Rác/, spev, klavír - Miroslav Rác, basgitara - Anton Bukai, bicie - Miroslav Talpáš. Skladba bola dokumentovaná v rámci džezového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Live verzia piesne je textovo odlišná od oficiálneho videoklipu. Náboženská pieseň, modlitba. Mon, 08 May 2023 20:08:43 +0200 Video Vojtech Botoš /foto/vojtech-botos <p>Mgr. art Vojtech „Bélu“ Botoš sa narodil v Blhovciach (okres Rimavská Sobota), momentálne žije a pôsobí v Bratislave. Hudobné vzdelanie nadobudol na Akadémii umení v Banskej Bystrici, odbor hra na viole. V súčasnosti profesionálne pôsobí v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu. Spolupracuje s rozličnými hudobnými zoskupeniami v rozličných hudobných žánroch doma i v zahraničí. Je členom kapely husľového virtuóza Pavla Šporcla, taktiež hrá v zoskupení Géza Hosszú-Legocky &amp; The5DeViLs, ale aj v činohre SND a taktiež je stálym členom zoskupenia Manuša, s ktorým v roku 2022 vydali rovnomenný album.<br /> Fotografie vznikli počas dokumentovania hudobného projektu Manuša v auguste 2022 v Prešove.</p> Fri, 10 Mar 2023 15:22:22 +0100 Album Marcel Courthiade /foto/marcel-courthiade <p>Archívne fotografie OZ Jekhetane-Spolu, ktoré zachytávajú Marcela Courthiade, významnú rómsku osobnosť, počas 5. kongresu Medzinárodnej rómskej únie (IRU), ktorý sa uskutočnil v dňoch 24. - 28. 7. 2000 v Prahe.</p> <p>Na jednej z fotografií je spolu s významnou českou romistkou Milenou Hübschmannovou (1933-2005). Táto fotografia bola zverejnená v novinách Romano nevo ľil č. 448-454/2000 na str. 14.</p> <p>Marcel Courthiade bol francúzsky lingvista a výskumník. Študoval medicínu na univerzite v Clermont-Ferrand, ktorú neukončil. Študoval slovanské jazyky, neskôr sa stal odborníkom na rómsky jazyk, ktorý skúmal.</p> Wed, 01 Feb 2023 10:54:18 +0100 Album Ján Šándor - doma /foto/jan-sandor-doma <p>Archívna fotografia OZ Jekhetane-Spolu, ktorá zachytáva rómskeho spisovateľa Jána Šándora z Prievidze.<br /> Autorom fotografie je Jozef Ferenc, fotografie vznikli v byte spisovateľa, počas návštevy Daniely Hivešovej-Šilanovej v roku 1998. Presný dátum fotografie nie je na filme uvedený.</p> <p>Narodil sa v roku 1948 v Brne (bývalé Československo, teraz Česká republika). Od svojich 16 rokov žil až do svojej smrti v Prievidzi. Celý život pracoval ako robotník.<br /> Publikoval od roku 1979 v časopisoch Železničiar, Bosorka, Smer dnes, Prieboj, Romano nevo ľil, Sam adaj, Romano džaniben. Knižne debutoval súborom rozprávok a poviedok s názvom Rómsky sen (2004). V roku 2008 vydalo združenie Jekhetane-Spolu knihu rómskych rozprávok s názvom Čierna ruža v slovenskom a rómskom jazyku. Celkovo vydal 10 kníh.<br /> Bol členom Spolku slovenských spisovateľov.<br /> V roku 2017 mu udelili In memoriam ocenenie Roma Spirit za celoživotnú literárnu tvorbu a rozvoj rómskej kultúry.&nbsp;</p> Wed, 01 Feb 2023 10:32:37 +0100 Album Jaroslav Cicko - sochy /foto/jaroslav-cicko-sochy <p>Archívna fotografia OZ Jekhetane-Spolu, ktorá zachytáva rómskeho rezbára a sochára Jaroslava Cicka.<br /> Autorom fotografie je Jozef Ferenc, fotografie vznikli v obci Horná Štubňa, kde rezbár a sochár žil. Fotografie zachytávajú jeho sochy, ale aj stretnutie s Danielou Hivešovou-Šilanovou. Dátum fotografie nie je na filme uvedený.</p> <p>Jaroslav Cicko je známy rómsky výtvarník a sochár, ktorý svoje diela vytváral predovšetkým z dreva, ale i kameňa.<br /> Narodil sa 25.3.1939 v Martine a zomrel 18.11.2010 v Hornej Štubni v okrese Turčianske Teplice.<br /> Pracoval ako nástrojár v Závodoch ťažkého strojárstva v Martine a ako rezbár pôsobil v martinskom Štúdiu neprofesionálnych výtvarníkov. Bol lektorom na sympóziách neprofesionálnych umelcov.<br /> V roku 2000 vystavoval svoje diela a predvádzal ukážky rôznych postupov pri tvorbe svojich diel v Nemecku, Česku, Španielsku, Francúzsku a Taliansku.<br /> Najčastejším motívom jeho diel je žena vo všetkých jej podobách.</p> Wed, 01 Feb 2023 10:31:59 +0100 Album Eva Davidová /foto/eva-davidova <p>Archívna fotografia OZ Jekhetane-Spolu, ktorá zachytáva Evu Davidovú, významnú romistku a fotografku, počas 5. Kongresu Medzinárodnej rómskej únie (IRU), ktorý sa uskutočnil v dňoch 24. - 28. 7. 2000 v Prahe.</p> <p>Na fotografii je spolu s ďalšími účastníkmi kongresu.</p> <p>Eva Davidová bola česká historička umenia, etnografka, sociologička a fotografka. Patrila k zakladateľom českej romistiky. Od polovice päťdesiatych rokov sa začala systematicky venovať etnologickému poznávaniu spôsobu života Rómov.</p> Tue, 17 Jan 2023 10:16:12 +0100 Album Milena Hübschmannová /foto/milena-huebschmannova <p>Archívna fotografia OZ Jekhetane-Spolu, ktorá zachytáva Milenu Hübschmannovú, významnú romistku, počas 5. kongresu Medzinárodnej rómskej únie (IRU), ktorý sa uskutočnil v dňoch 24. - 28. 7. 2000 v Prahe.</p> <p>Na fotografii je spolu s významným historikom a lingvistom Marcelom Courthiadem. Táto fotografia bola zverejnená v novinách Romano nevo ľil č. 448-454/2000 na str. 14.</p> <p>Doc. PhDr. Milena Hübschmannová, CSc. bola významná česká vysokoškolská pedagogička, zakladateľka romistiky na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.</p> <p>V rokoch 1951 až 1956 študovala hindštinu, urdštinu a bengálčinu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1953 sa prejavil jej celoživotný záujem o rómčinu, rómsku kultúru a aktívnu účasť v rómskom emancipačnom hnutí.</p> <p>Priebežne sa venovala zberu rómskeho folklóru, rozprávok, rozprávaní, piesní, prísloví, hádanie, neskôr zberu etnologických údajov.</p> Mon, 16 Jan 2023 15:17:12 +0100 Album Ján Cibuľa /foto/jan-cibula <p>Archívne fotografie OZ Jekhetane-Spolu, ktoré zachytávajú Jána Cibuľu, významnú rómsku osobnosť, počas 5. kongresu Medzinárodnej rómskej únie (IRU), ktorá sa uskutočnila v dňoch 24. - 28. 7. 2000 v Prahe.</p> <p>Fotografia bola zverejnená v novinách Romano nevo ľil č. 448-454/2000 na str. 14.</p> <p>Ján Cibuľa, MUDr. (* 7. január 1932, Klenovec – † 18. august 2013, Bern) bol slovenský lekár rómskeho pôvodu. Spoluzakladateľ Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku, účastník prvého stretnutia Medzinárodnej rómskej únie v Orpingtone. Viedol dvanásťčlennú delegáciu západných a východných Rómov do sídla OSN v New Yorku a bol nominovaný na Nobelovu cenu za mier.</p> <p>Vyštudoval gymnázium v Rimavskej Sobote. Jeho otec bol huslista. V roku 1957 sa stal prvým Rómom vo vtedajšom Československu, ktorý ukončil Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. V roku 1968 sa stal spoluzakladateľom Zväzu Cigánov-Rómov.</p> <p>Bol prvým prezidentom IRU v roku 1971.</p> Mon, 16 Jan 2023 13:50:46 +0100 Album Štefan Tupý, Podskalka pri Humennom /audio/stefan-tupy-podskalka-pri-humennom <p>Rozhovor vznikol ako súčasť výskumného projektu zameraného na spomienkové rozprávania obyvateľov Podskalky, rómskej časti mesta Humenné. Výskumníkom je Peter Kudráč, miestny aktivista. Respondenti zahrnutí do projektu odpovedajú na otázky týkajúce sa pôvodu, bydliska, rodiny, vzdelania, profesijného života, spomienok na udalosti a zmeny po rokoch 1968 a 1989, a formy a obsahu rómskej kultúry. Rozhovor je v rómskom jazyku. Respondentom je Štefan Tupý, rozhovor vedie Peter Kudráč.</p> Fri, 13 Jan 2023 14:34:09 +0100 Audio Anna Jurová: Povojnové roky /audio/anna-jurova-povojnove-roky <p>Rozhovor s historičkou Annou Jurovou viedla Daniela Hivešová-Šilanová a bol zaznamenaný pre potreby článku "Nelegálne" postavené rómske osady? ďalšia dezinformácia slovenských médií! In Romano nevo ľil, Roč. 11, č. 509(455)-517(463) (2001), s. 17.<br /> V tretej časti rozhovoru Dr. Jurová rozpráva o situácii Rómov na území Slovenska po ukončení 2. svetovej vojny až do obdobia 90. rokov 20. storočia, kedy sa po roku 1989 začali vysporiadavať majetky v reštitúciách a mnohé rómske osady sa tak ocitli na pozemkoch, ktoré im nepatrili. Dr. Jurová na základe svojich výskumov a historických prameňov dáva konkrétnu odpoveď, či teda sú rómske osady na Slovensku legálne alebo nie.</p> Fri, 13 Jan 2023 13:21:23 +0100 Audio Anna Jurová: Vojnové roky /audio/anna-jurova-vojnove-roky <p>Rozhovor s historičkou Annou Jurovou viedla Daniela Hivešová-Šilanová a bol zaznamenaný pre potreby článku "Nelegálne" postavené rómske osady? ďalšia dezinformácia slovenských médií! In Romano nevo ľil, Roč. 11, č. 509(455)-517(463) (2001), s. 17.<br /> V druhej časti rozhovoru približuje Dr. Jurová z historického hľadiska život Rómov na území Slovenska počas vojnového Slovenského štátu, kedy vychádzali rôzne protirómske vyhlášky, ktoré upierali práva, obmedzovali ich voľný pohyb, cestovanie, či prácu. 20.4.1941 bola prijatá vyhláška ministerstva vnútra o vysťahovaní Rómov z obcí na odľahlé a obcou vyznačené miesto, ktorá bola neskôr zopakovaná v roku 1943, podpísaná ministrom vnútra Machom. Boli zriadené pracovné a koncentračné tábory, počet osôb navrhovali samotné obce.</p> Fri, 13 Jan 2023 13:17:35 +0100 Audio Anna Jurová: Usídľovanie Rómov v slovenských obciach /audio/anna-jurova-usidlovanie-romov-v-slovenskych-obciach <p>Rozhovor s historičkou Annou Jurovou viedla Daniela Hivešová-Šilanová a bol zaznamenaný pre potreby článku "Nelegálne" postavené rómske osady? ďalšia dezinformácia slovenských médií! In Romano nevo ľil, Roč. 11, č. 509(455)-517(463) (2001), s. 17.<br /> V prvej časti rozhovoru Dr. Jurová osvetľuje historický kontext, príčiny a dôvody usídľovania Rómov na našom území. Na základe historických prameňov a listinných dôkazov predstavila stručný sumár príchodu Rómov na územie Slovenska od 14. storočia po 18. storočie, kedy museli opustiť kočovný spôsob života za vlády Márie Terézie a Jozefa II. Koncom 18. storočia sa robili súpisy v jednotlivých župách, na základe ktorých sa zistilo, že v tomto období žilo na Slovensku okolo 20 tisíc Rómov. Následne spomína viacero miest a obcí, kde Rómovia žili, ako dlho a približný počet, tiež spôsob života a obživy.</p> Wed, 11 Jan 2023 15:14:56 +0100 Audio Tibor Demeter - rozprávanie /audio/tibor-demeter-rozpravanie <p>Spomienkové rozprávanie Tibora Demetera. V rozhovore hovorí o svojej rodine, o detstve, o štúdiu, živote taktiež o spomienkach na veľkonočné sviatky, či o zvykoch v rodine. V pozadí dopĺňa jeho rozprávanie jeho manželka.<br /> Regionálne dejiny Rómov žijúcich v obci Brekov sú predmetom spracovania audio nahrávok, ktoré DICRK bezodplatne získalo od výskumníčky Eleny Cinovej. Jej výskumný projekt s názvom Brekovskí Rómovia v toku času podporil v roku 2020 Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Riadené rozhovory sú v slovenskom jazyku a približujú život, kultúru a spoločenské zmeny v regióne.</p> Wed, 11 Jan 2023 11:35:06 +0100 Audio Katarína Demeterová - rozprávanie /audio/katarina-demeterova-rozpravanie <p>Spomienkové rozprávanie Kataríny Demeterovej, ktorá pochádza z obce Rudľov a do obce Brekov sa vydala. V rozhovore hovorí&nbsp; o svojej rodine, o detstve, o štúdiu, živote taktiež o spomienkach na revolučný rok 1989 a o zvykoch v rodine.<br /> Regionálne dejiny Rómov žijúcich v obci Brekov sú predmetom spracovania audio nahrávok, ktoré DICRK bezodplatne získalo od výskumníčky Eleny Cinovej. Jej výskumný projekt s názvom Brekovskí Rómovia v toku času podporil v roku 2020 Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Riadené rozhovory sú v slovenskom jazyku a približujú život, kultúru a spoločenské zmeny v regióne.</p> Wed, 11 Jan 2023 11:24:08 +0100 Audio Milan Sivák - rozprávanie /audio/milan-sivak-rozpravanie <p>Milan Sivák pochádza z Cerniny a priženil sa do Brekova. V spomienkovom rozhovore hovorí o svojom detstve, o svojej rodine, o živote Rómov v Cernine a v Brekove, o zvykoch a tradíciách, ale aj o rómskom jazyku a o spomienkach na rok 1989.<br /> Regionálne dejiny Rómov žijúcich v obci Brekov sú predmetom spracovania audio nahrávok, ktoré DICRK bezodplatne získalo od výskumníčky Eleny Cinovej. Jej výskumný projekt s názvom Brekovskí Rómovia v toku času podporil v roku 2020 Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Riadené rozhovory sú v slovenskom jazyku a približujú život, kultúru a spoločenské zmeny v regióne.</p> Wed, 11 Jan 2023 11:09:16 +0100 Audio Jana Kirvejová - rozprávanie /audio/jana-kirvejova-rozpravanie <p>Jana Kirvejová pochádza z Brekova. V spomienkovom rozhovore hovorí o svojej rodine, o detstve v Brekove, o školských rokoch a o vzťahoch medzi Rómami a Nerómami v obci kedysi a dnes. Taktiež sa z rozhovoru dozvedáme o jej manželstve a deťoch, o jej skúsenostiach s diskrimináciou a ako prežívala zmeny v roku 1989. Spomína tiež na vianočné, veľkonočné či svadobné zvyky.<br /> Regionálne dejiny Rómov žijúcich v obci Brekov sú predmetom spracovania audio nahrávok, ktoré DICRK bezodplatne získalo od výskumníčky Eleny Cinovej. Jej výskumný projekt s názvom Brekovskí Rómovia v toku času podporil v roku 2020 Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Riadené rozhovory sú v slovenskom jazyku a približujú život, kultúru a spoločenské zmeny v regióne.</p> Wed, 11 Jan 2023 10:27:45 +0100 Audio František Demeter - rozprávanie /audio/frantisek-demeter-rozpravanie <p>František Demeter v spomienkovom rozhovore hovorí o svojej rodine, predkoch, detstve, ale tiež o zvykoch na Vianoce a Veľkú Noc. Spomína taktiež na revolučný rok 1989 a ako to zmenilo život Rómov v jeho okolí.<br /> Regionálne dejiny Rómov žijúcich v obci Brekov sú predmetom spracovania audio nahrávok, ktoré DICRK bezodplatne získalo od výskumníčky Eleny Cinovej. Jej výskumný projekt s názvom Brekovskí Rómovia v toku času podporil v roku 2020 Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Riadené rozhovory sú v slovenskom jazyku a približujú život, kultúru a spoločenské zmeny v regióne.</p> Tue, 10 Jan 2023 15:03:40 +0100 Audio Zdenka Demeterová - rozprávanie /audio/zdenka-demeterova-rozpravanie <p>Spomienkové rozprávanie Zdenky Demeterovej o jej živote, rodine, deťoch, o medziľudských vzťahoch medzi Rómami a Nerómami v obci Brekov, taktiež o rómskom jazyku a o zvykoch a tradíciách v ich rodine.<br /> Regionálne dejiny Rómov žijúcich v obci Brekov sú predmetom spracovania audio nahrávok, ktoré DICRK bezodplatne získalo od výskumníčky Eleny Cinovej. Jej výskumný projekt s názvom Brekovskí Rómovia v toku času podporil v roku 2020 Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Riadené rozhovory sú v slovenskom jazyku a približujú život, kultúru a spoločenské zmeny v regióne.</p> Tue, 10 Jan 2023 14:42:57 +0100 Audio Elena Cinová - rozprávanie /audio/elena-cinova-rozpravanie <p>Elena Cinová mala v čase rozhovoru 49 rokov, pochádza z Brekova. V rozhovore spomína na svoje detstvo, na rodičov, prarodičov i súrodencov. Hovorí o svojom štúdiu, o manželovi a svojich deťoch. Spomína tiež na zvyky a tradície v ich rodine a na revolučný rok 1989, kedy jej otec spoluzakladal politickú stranu. Rozpráva o skúsenostiach s diskrimináciou, o rómskej kultúre a o spôsobe života Rómov v súčasnosti.<br /> Regionálne dejiny Rómov žijúcich v obci Brekov sú predmetom spracovania audio nahrávok, ktoré DICRK bezodplatne získalo od výskumníčky Eleny Cinovej. Jej výskumný projekt s názvom Brekovskí Rómovia v toku času podporil v roku 2020 Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Riadené rozhovory sú v slovenskom jazyku a približujú život, kultúru a spoločenské zmeny v regióne.</p> Tue, 10 Jan 2023 14:23:33 +0100 Audio Agáta Hypšová - rozprávanie /audio/agata-hypsova-rozpravanie <p>Spomienkové rozprávanie Agáty Hypšovej o jej rodine, o detstve v Brekove, o štúdiu, taktiež o spomienkach na revolučný rok 1989 a o zvykoch v ich rodine.<br /> Regionálne dejiny Rómov žijúcich v obci Brekov sú predmetom spracovania audio nahrávok, ktoré DICRK bezodplatne získalo od výskumníčky Eleny Cinovej. Jej výskumný projekt s názvom Brekovskí Rómovia v toku času podporil v roku 2020 Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Riadené rozhovory sú v slovenskom jazyku a približujú život, kultúru a spoločenské zmeny v regióne.</p> Tue, 10 Jan 2023 14:05:14 +0100 Audio Martin Kaleja-Januv /foto/martin-kaleja-januv <p>Fotografie z výtvarných workshopov, ktoré organizovalo OZ Jekhetane-Spolu. Digitalizovaný analógový film z fotoaparátu. Miesto, čas a fotograf nebol pri anológovom filme uvedený.<br /> Fotografia vznikla v rámci projektu Spievame a maľujeme pre lásku počas workshopov Lipovciach a vo Vyšných Ružbachoch v roku 2001. Výtvarné diela a drevené skulptúry boli v tomto a v nasledujúcich rokoch vystavované vo viacerých mestách na Slovensku.</p> <p>Martin Kaleja-Januv (1984-) sa narodil v rómskej osade v Jarovniciach, kde aj žije. Jeho vzťah k výtvarnému umeniu sa utváral a rozvíjal na základnej škole v Jarovniciach pod vedením učiteľa výtvarnej výchovy Jána Sajka. V štúdiu pokračoval na Strednej umeleckej škole v Prešove v odbore umelecký rezbár. Okrem kresby a maľby sa naďalej venuje drevorezbárstvu, v ktorom dominujú sakrálne témy. Martin Kaleja-Januv v súčasnosti pracuje ako asistent učiteľa na Základnej škole v Jarovniciach.</p> Tue, 10 Jan 2023 11:09:48 +0100 Album Jaroslav Cicko /foto/jaroslav-cicko-1 <p>Fotografie z výtvarných workshopov, ktoré organizovalo OZ Jekhetane-Spolu. Digitalizovaný analógový film z fotoaparátu. Miesto, čas a fotograf nebol pri anológovom filme uvedený.<br /> Fotografia vznikla v rámci projektu Spievame a maľujeme pre lásku počas workshopov Lipovciach a vo Vyšných Ružbachoch v roku 2001. Výtvarné diela a drevené skulptúry boli v tomto a v nasledujúcich rokoch vystavované vo viacerých mestách na Slovensku.</p> <p>Jaroslav Cicko je známy rómsky výtvarník a sochár, ktorý svoje diela vytváral predovšetkým z dreva, ale i kameňa.<br /> Narodil sa 25.3.1939 v Martine a zomrel 18.11.2010 v Hornej Štubni v okrese Turčianske Teplice.<br /> Pracoval ako nástrojár v Závodoch ťažkého strojárstva v Martine a ako rezbár pôsobil v martinskom Štúdiu neprofesionálnych výtvarníkov. Bol lektorom na sympóziách neprofesionálnych umelcov.<br /> V roku 2000 vystavoval svoje diela a predvádzal ukážky rôznych postupov pri tvorbe svojich diel v Nemecku, Česku, Španielsku, Francúzsku a Taliansku.<br /> Najčastejším motívom jeho diel je žena vo všetkých jej podobách.</p> <p>Zdroj:<br /> RNĽ č. 688-694/2005<br /> RNĽ č.468-485/2001<br /> RNĽ č.496-502/2001</p> Tue, 10 Jan 2023 10:31:42 +0100 Album Alexander Bohó /foto/alexander-boho-1 <p>Fotografie z výtvarných workshopov, ktoré organizovalo OZ Jekhetane-Spolu. Digitalizovaný analógový film z fotoaparátu. Miesto, čas a fotograf nebol pri anológovom filme uvedený.<br /> Fotografia vznikla v rámci projektu Spievame a maľujeme pre lásku počas workshopov Lipovciach a vo Vyšných Ružbachoch v roku 2001. Výtvarné diela a drevené skulptúry boli v tomto a v nasledujúcich rokoch vystavované vo viacerých mestách na Slovensku.</p> <p>Na fotografii je profesionálny rómsky výtvarník Alexander Bohó. Narodil sa v Brezne, pochádza z piatich súrodencov. Študoval u doc. J. Jánošku a profesora F. Ondra voľnú grafiku a grafický dizajn. Maľbu študoval u akademického maliara F. Kráľa v rokoch 1979-1985. V roku 1996 ukončil štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor dejiny umenia. &nbsp;</p> <p>Zdroje informácií:<br /> RNĽ č.738-741/2006<br /> RNĽ č.468-485/2001<br /> RNĽ č.496-502/2001</p> Tue, 10 Jan 2023 10:23:30 +0100 Album Vojtech Kökény /foto/vojtech-koekeny-1 <p>Fotografie z výtvarných workshopov, ktoré organizovalo Občianske združenie Jekhetane-Spolu. Digitalizovaný analógový film z fotoaparátu. Miesto, čas a fotograf nebol pri analógovom filme uvedený.<br /> Fotografia vznikla v rámci projektu Spievame a maľujeme pre lásku počas workshopov Lipovciach a vo Vyšných Ružbachoch v roku 2001. Výtvarné diela a drevené skulptúry boli v tomto a v nasledujúcich rokoch vystavované vo viacerých mestách na Slovensku. PhDr. Vojtech Kökény (Kökény Kotyer Béla) sa narodil v roku 1956 v rómskej osade v obci Cakov neďaleko Rimavskej Seče. Pochádzal z muzikantskej rodiny. Dlhé roky pracoval ako robotník na rôznych stavbách na Slovensku a v zahraničí. Venoval sa výtvarnému umeniu, politike aj lokálnemu aktivizmu. Ako sám v jednom z rozhovorov spomína, nebol plodným maliarom. Pracoval s ceruzami, vodovými a olejovými farbami. Svoje diela vystavoval najmä v Rómskej putovnej galérii, ktorú organizovalo Občianske združenie Jekhetane-Spolu po vedením Daniely Hivešovej-Šilanovej. Od roku 1995 do roku 2005 pracoval na Okresnom úrade v Rimavskej Sobote ako sociálny pracovník.<br /> Bol členom strany Rómska občianska iniciatíva (ROI), neskôr prestúpil do strany Rómska inteligencia za spolunažívanie (RIS) a politickú kariériu ukončil v Strane rómskej koalície (SRK). V roku 2005 kandidoval za predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja.</p> <p>Zdroje informácií:<br /> RNĽ č.468-485/2001<br /> RNĽ č.496-502/2001</p> Tue, 10 Jan 2023 09:08:48 +0100 Album Arne Mann a Elena Lacková /foto/arne-mann-a-elena-lackova <p>Archívna fotografia zobrazuje rómsku spisovateľku Elenu Lackovú a romistu Arne Manna. Analógová fotografia vznikla 12.6.1998 v Košiciach pred obchodným domom Dargov. Autor fotografie nie je uvedený.<br /> PhDr. Arne B. Mann, CSc.&nbsp; je popredný slovenský etnológ-romista, žije v Bratislave. Vyštudoval Filozofickú fakultu UK v Bratislave odbor národopis (1978), titul PhDr. získal v roku 1980 a CSc. v roku 1997.<br /> Pôsobil ako vedecký pracovník na Katedre etnológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave a od roku 1983 v Ústave etnológie Slovenskej akadémie vied.<br /> Svoju vedeckú činnosť orientuje na dejiny Rómov vrátane holokaustu Rómov, náboženské predstavy Rómov, sociálnu a duchovnú kultúru, remeslá a zamestnanie a iné.<br /> Pôsobí ako externý pedagóg na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1995 – súčasnosť), Filozofickej fakulte UKF v Nitre, (2001 – 2009) a Fakulte humanitních studií (predtým Institut základní vzdělanosti) UK v Prahe, (1998 – 2016).<br /> Elena Lacková sa narodila 22. marca 1921 vo Veľkom Šariši. Patrí medzi najvýznamnejšie rómske spisovateľky. Svoje diela adresovala detskému a dospelému čitateľovi. Absolvovala Fakultu sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe (1970). Venovala sa aj prozaickej a dramatickej tvorbe. Bola celoživotnou aktivistkou a rómskou buditeľkou. Zomrela 1. januára 2003 v Košiciach.</p> <p>Zdroj:<br /> https://amariluma.romanokher.sk/encyclopedia/mann-arne-b-phdr-csc/</p> Tue, 10 Jan 2023 08:31:49 +0100 Album Dezider Banga /foto/dezider-banga <p>Archívna fotografia zobrazuje rómskeho spisovateľa, scenáristu a dramaturga Dezidera Bangu. Analógová fotografia vznikla 22.8.1998 počas rómskeho festivalu. Miesto konania festivalu nebolo pri analógovom filme uvedené, rovnako ani autor fotografie. Fotografia bola zverejnená v novinách Romano nevo ľil č.416-423/2000 na str. 8 pri článku Nová zbierka rómskeho básnika.<br /> Dezider Banga sa narodil 24. augusta 1939 v Hradišti. Do základnej a strednej školy chodil v Uhorskom neďaleko Poltára. Učiteľské vzdelanie získal na Pedagogickej škole v Krupine. Vyštudoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Trebišove a desať rokov ako dramaturg Literárnej redakcie Slovenskej televízie v Košiciach. V roku 1979 odišiel do Bratislavy a stal sa redaktorom, od roku 1986 šéfredaktorom spoločenského mesačníka Nová cesta, kde pôsobil až do zániku periodika v roku 1990. Bol predsedom občianskeho združenia Romaňi kultura a šéfredaktorom kultúrno-spoločenského mesačníka Roma a detského časopisu Luluďi, ktoré vydáva toto združenie.&nbsp; Podniká v oblasti polygrafického priemyslu – je majiteľom kníhtlačiarne.<br /> V roku 2009 získal vysoké štátne vyznamenanie - Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry.</p> <p>Zdroj:<br /> https://www.litcentrum.sk/autor/dezider-banga/zivotopis-autora<br /> https://amariluma.romanokher.sk/encyclopedia/banga-dezider/</p> Mon, 19 Dec 2022 14:28:59 +0100 Album Elena Lacková s rómskou kapelou /foto/elena-lackova-s-romskou-kapelou <p>Fotografia zobrazuje rómsku spisovateľku Elenu Lackovú s rómskou kapelou (názov kapely neuvedený) v obci Svinia. Fotografia bola uverejnená v čísle 340-347/1998 na str. 8 pri článku s názvom Poslovia.<br /> Kapela v zložení Ján Čikala, Alexander Polák, Daniel Bendík a Miroslav Červeňák cestovala do obce Liptovské Sliače, kde sa zúčastnila na podujatí s názvom Liptovské dni matky Sliače 98. Na podujatí prednášala aj Elena Lacková.<br /> Fotografia vznikla krátko po ničivej povodni, ktorá postihla obce Jarovnice a Svinia.<br /> Autor fotografie nie je v novinách uvedený. Analógová fotografia vznikla v roku 1998 v obci Svinia za účelom publikovania v rómskych novinách Romano nevo ľil.</p> <p>Zdroj:<br /> Šilanová, Daniela. 1998. Poslovia. Romano nevo ľil č. 340-347/1998, str.8.</p> Mon, 19 Dec 2022 14:09:57 +0100 Album Katalin Papp /foto/katalin-papp <p>Rómska výtvarníčka Katalin Papp sa narodila v roku 1958 v Lučenci. Emigrovala do Nemecka, odkiaľ jej kroky viedli do USA, kde po štúdiu na Škole vizuálneho umenia v New Yorku získala v roku 1996 titul magisterky výtvarného umenia. Ako odborná asistentka pôsobila na verejnej vysokej škole SUNY Farmingdale v New Yorku, vyučovala na Nassau Community College a Queensborough Community College. Výtvarnému umeniu sa venovala aj v Maďarsku a Nemecku, organizovala vlastné výtvarné workshopy. Jej tvorba zahŕňa maľbu a kresbu (2D produkcia), ako aj sochárstvo a keramiku (3D produkcia).</p> <p>Autorom fotografie je rómsky fotograf Jozef Ferenc. Digitálna fotografia vznikla v roku 2006 v Lučenci počas rozhovoru do rómskych novín Romano nevo ľil.</p> <p>Zdroj:<br /> Čonka, Roman. 2006. Rozhovor s Katalin Papp. Romano nevo ľil č. 777-783/2006, str.14-15<br /> Zdařilová, Eva. 2010. Rozhovor s Katalin Papp. Romano džaniben 17 (2): 160–166.<br /> https://fineartamerica.com/profiles/katalin-papp?tab=about</p> Mon, 19 Dec 2022 13:52:47 +0100 Album Brekov - spomienky /audio/brekov-spomienky <p>Rozhovor anonymizovaný. Respondentka Silvia je obyvateľka obce Brekov. Spomína ako Rómovia v minulosti v tejto obci žili, aká je súčasnosť.<br /> Regionálne dejiny Rómov žijúcich v obci Brekov sú predmetom spracovania audio nahrávok, ktoré DICRK bezodplatne získalo od výskumníčky Eleny Cinovej. Jej výskumný projekt s názvom Brekovskí Rómovia v toku času podporil v roku 2020 Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Riadené rozhovory sú v slovenskom jazyku a približujú život, kultúru a spoločenské zmeny v regióne.<br /> Obec Brekov sa nachádza na východnom Slovensku asi 6 km od mesta Humenné. V blízkosti preteká rieka Laborec. Administratívne patrí pod humenský okres a Prešovský kraj.</p> Tue, 06 Dec 2022 12:21:04 +0100 Audio Renáta Kirvejová - rozprávanie /audio/renata-kirvejova-rozpravanie <p>Renáta Kirvejová mala v čase rozhovoru 50 rokov. Narodila sa vo Vranove nad Topľou. Vydala sa do obce Brekov.&nbsp; V rozhovore hovorí o sebe, svojej rodine a deťoch, spolunažívaní majority s Rómami, diskriminácii.<br /> Regionálne dejiny Rómov žijúcich v obci Brekov sú predmetom spracovania audio nahrávok, ktoré DICRK získalo od výskumníčky Eleny Cinovej. Jej výskumný projekt s názvom Brekovskí Rómovia v toku času podporil v roku 2020 Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Riadené rozhovory sú v slovenskom jazyku a približujú život, kultúru a spoločenské zmeny v regióne.<br /> Obec Brekov sa nachádza na východnom Slovensku asi 6 km od mesta Humenné. V blízkosti preteká rieka Laborec. Administratívne patrí pod humenský okres a Prešovský kraj.</p> Tue, 06 Dec 2022 10:55:37 +0100 Audio At the fire (Pri ohni) /artefakty/at-the-fire-pri-ohni <p>Výtvarné dielo zobrazuje postavu muža a ženy na lúke pri ohni. V pozadí sú stromy. Maľbu vytvoril Jozef Kaleja vo veku 14 rokov zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Maľba vodovými farbami je na výkrese formátu A3, vznikla v roku 2018. Jozef Kaleja bol žiakom 6 triedy.<br /> Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku.<br /> Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Wed, 23 Nov 2022 14:08:41 +0100 Artifact On the bike (Na bicykli) /artefakty/on-the-bike-na-bicykli <p>Výtvarné dielo zobrazuje postavu muža na bicykli. V pozadí je rómska osada. Kresbu vytvoril Ondrej Kaleja vo veku 12 rokov zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Kresba olejovým pastelom je na výkrese formátu A3, vznikla v roku 2019.<br /> Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku.<br /> Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Wed, 23 Nov 2022 13:55:00 +0100 Artifact Portrait (Portrét) /artefakty/portrait-portret <p>Výtvarné dielo zobrazuje portrét ženy. Kresbu vytvorila Jitka Kalejová vo veku 11 rokov zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Kresba olejovým pastelom je na výkrese formátu A3, vznikla v roku 2017. Jitka Kalejová bola žiačkou 6. triedy.<br /> Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku.<br /> Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Wed, 23 Nov 2022 13:44:59 +0100 Artifact Dogs on the yard (Psi na dvore) /artefakty/dogs-on-the-yard-psi-na-dvore <p>Výtvarné dielo zobrazuje skupinu psov na dvore. Maľbu vytvoril Ján Husár vo veku 13 rokov zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Maľba vodovými farbami je na výkrese formátu A3, vznikla v roku 2018. Ján Husár bol žiakom 6. triedy.<br /> Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku.<br /> Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Wed, 23 Nov 2022 13:18:40 +0100 Artifact Mummy with son (Mama a syn) /artefakty/mummy-with-son-mama-a-syn <p>Výtvarné dielo zobrazuje matku s dieťaťom na rukách. Dielo vytvoril Gabriel Dužda vo veku 10 rokov zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Kresba farebnými ceruzkami je na výkrese formátu A3, vznikla v roku 2015. Gabriel Dužda bol žiakom 5. triedy.<br /> Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku.<br /> Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Wed, 23 Nov 2022 12:13:55 +0100 Artifact Mummy with kids (Mama s deťmi) /artefakty/mummy-with-kids-mama-s-detmi <p>Výtvarné dielo zobrazuje matku s deťmi. Dielo vytvoril Martin Lacko vo veku 13 rokov zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Ide o kombinovanú techniku lepenia papiera a kresby. Kresba je na výkrese formátu A3, vznikla v roku 2019.<br /> Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku.<br /> Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Wed, 23 Nov 2022 11:09:00 +0100 Artifact Girl with cat (Dievča s mačkou) /artefakty/dievca-s-mackou <p>Dievča s mačkou je štylizovaný portrét dievčaťa, ktoré drží v náručí mačku, ide o maľbu vodovými farbami na výkrese formátu A3. Autorom je Milan Kaleja narodený 14.5.2001 Jarovniciach, okres Sabinov. Maľba vznikla v roku 2015, kedy bol autor žiakom VIII.A triedy Základnej školy v Jarovniciach (Jarovnice č. 192).<br /> Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku.<br /> Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia, väčšinou z rómskej osady v obci Jarovnice.</p> Wed, 23 Nov 2022 10:54:11 +0100 Artifact Farmers yard (Gazdovský dvor) /artefakty/gazdovsky-dvor <p>Obraz zvierat na farmárskom dvore. Maľba kombinovanou technikou je na výkrese formátu A3, vznikla v roku 2018. Autorom je Jozef Kaleja, 14 ročný žiak Základnej školy Jarovnice č. 192.<br /> Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku.<br /> Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Wed, 23 Nov 2022 10:53:38 +0100 Artifact Dogs (Psy) /artefakty/dogs-psy <p>Maľba zobrazuje štyroch psov na dvore. Autorom je Jakub Popoša, maľbu vytvoril vo veku 11 rokov, keď navštevoval Základnú školu v Jarovniciach, (Jarovnice č. 192). Maľba je na výkrese formátu A3, vznikla v roku 2018.<br /> Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku.<br /> Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia, väčšinou z rómskej osady v obci Jarovnice.</p> Wed, 23 Nov 2022 10:50:29 +0100 Artifact Sociálny systém - Skutočnost a vízia /dokumenty/socialny-system-skutocnost-a-vizia <p>Cieľom publikácie je priniesť obraz a zhodnotiť fungovanie sociálneho systému v podmienkach Slovenska, zozbierať podnety a postrehy z praxe a publikovať ich v ucelenom dokumente, uverejniť návrhy riešenia v súčasnosti neriešených, resp. sporne, nevhodne či neadekvátne riešených situácií, dosiahnuť zmenu sociálneho systému tak, aby priamo alebo nepriamo prispieval k rastu zamestnanosti. Publikácia je rozdelená do 5 kapitol.</p> <p>Zdroj: https://www.iz.sk</p> Tue, 15 Nov 2022 15:05:12 +0100 File Politika zamestanosti - Budúcnosť pre Slovensko /dokumenty/politika-zamestanosti-buducnost-pre-slovensko <p>Nezamestnanosť na Slovensku ako aj v Európskej únii sa dostala do popredia vnímania spoločnosti, politikov aj odbornej verejnosti. Negatívne dôsledky nezamestnanosti sú viditeľné na celej spoločnosti, nielen na osobách nezamestnaných. Cieľom publikácie je identifikovať prekážky, ktoré sociálny systém kladie zamestnanosti a navrhovať prospešné riešenia.</p> <p>Zdroj: https://www.iz.sk</p> Tue, 15 Nov 2022 15:02:15 +0100 File Inkluzívne zamestnávanie /dokumenty/inkluzivne-zamestnavanie <p>Pod Inkluzívnym zamestnávaním rozumieme špecifickú formu štátom zaručenej šance pre dlhodobo nezamestnaných získať na určitú dobu štandardnú prácu, zvýšiť tým svoju životnú úroveň a&nbsp;následne zásadne zvýšiť svoje šance na otvorenom trhu práce. Publikácia, ktorá diskutuje jednotlivé aspekty a súvislosti inkluzívneho zamestnávania, je rozdelená do deviatich častí.</p> <p>Zdroj: https://www.iz.sk</p> Tue, 15 Nov 2022 14:58:56 +0100 File Inklúzia Rómov v rámci zelenej ekonomiky na Slovensku /dokumenty/inkluzia-romov-v-ramci-zelenej-ekonomiky-na-slovensku <p>V tejto monografii prepájame dva faktory, ktoré vplývajú na spoločnosť na Slovensku: vysokú nezamestnanosť ľudí z marginalizovaných rómskych komunít a&nbsp;nie ideálny stav životného prostredia. Ambíciou je ukázať, že tieto dva problémy sa dajú riešiť naraz a synergicky.</p> <p>Zdroj: https://www.iz.sk</p> Tue, 15 Nov 2022 14:58:44 +0100 File Čardáš - Ľudová hudba Júliusa Žigu /video/cardas-ludova-hudba-juliusa-zigu <p>Základom kapely je rodina Žigovcov z Gelnice: otec Július, dcéra Bohdana a syn Filip. Hosťujúcimi členmi sú Vladimír Plachetka, Kristián Bandy a Július Bandy. Všetci sú absolventi konzervatória hudobnej produkcii sa venujú profesionálne. Bohdana Žigová a Filip Žiga boli štipendistami organizácie Divé maky.<br /> Prezentovaná skladba je čardáš, tanečná pieseň určená pre párový tanec.</p> <p>Nástrojové obsadenie: Július Žiga - kontrabas, Bohdana Žigová - violončelo, spev, Filip Žiga - husle, Július Bandy - cimbal, Kristián Bandy - viola, Vladimír Plachetka - akordeón.<br /> Záznam bol vytvorený 11.12.2021, v Centre nezávislej kultúry Wave v Prešove.</p> Tue, 15 Nov 2022 08:42:38 +0100 Video Siroňské vrchy /artefakty/sironske-vrchy <p>Maľba obrazu krajinky v okolí Detvy. Farebné prevedenie je typickým znakom tvorby autora. Podkladovým materiálom je sololit, obraz je bez rámu. Vznikol v roku 2014. Rozmery obrazu: 59,5x66,5 cm<br /> Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. Inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam.</p> Wed, 09 Nov 2022 13:39:01 +0100 Artifact Detvianske lazy /artefakty/detvianske-lazy <p>Maľba obrazu krajinky zachytáva prostredie lazov v Detve. Podkladovým materiálom je sololit, obraz je rámovaný drevenou lištou. Vznikol v roku 2014.<br /> Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sidiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. Inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam.</p> Wed, 09 Nov 2022 13:37:42 +0100 Artifact Siroň pri Slatine /artefakty/siron-pri-slatine <p>Maľba obrazu krajinky zachytáva prostredie rieky Slatina a pohoria Siroň v Detve. Podkladovým materiálom je sololit, obraz je orámovaný drevenou lištou. Vznikol v roku 2012.<br /> Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. Inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam.</p> Wed, 09 Nov 2022 13:37:14 +0100 Artifact Východ slnka nad Poľanou /artefakty/vychod-slnka-nad-polanou <p>Maľba obrazu krajinky zachytáva východ slnka nad dedinou, v pozadí pohorie Siroň v Detve. Farebné prevedenie domčekov je typickým znakom tvorby autora. Podkladovým materiálom je sololit, obraz je orámovaný drevenou lištou. Vznikol v roku 2013.<br /> Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. Inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam.</p> Wed, 09 Nov 2022 13:36:04 +0100 Artifact Svitanie nad Poľanou /artefakty/svitanie-nad-polanou <p>Maľba obrazu krajinky zachytáva svitanie nad Poľanou, zobrazené sú malé domčeky a lúky. Farebné prevedenie domčekov je typickým znakom tvorby autora. Podkladovým materiálom je sololit, obraz je orámovaný drevenou lištou. Vznikol v roku 2017.<br /> Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. Inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam.</p> Wed, 09 Nov 2022 13:34:58 +0100 Artifact Kláštor na okraji mesta /artefakty/klastor-na-okraji-mesta <p>Maľba obrazu zachytáva architektúru kláštora.Farebné prevedenie je typickým znakom tvorby autora. Podkladovým materiálom je sololit, obraz je orámovaný drevenou lištou. Vznikol v roku 2017.<br /> Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. Inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam.</p> Wed, 09 Nov 2022 13:34:33 +0100 Artifact Lom s topoľmi /artefakty/lom-s-topolmi <p>Maľba obrazu prírody v okolí Detvy. Farebné prevedenie je typickým znakom tvorby autora. Podkladovým materiálom je sololit, obraz je orámovaný drevenou lištou. Vznikol v roku 2015.<br /> Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. Inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam.</p> Wed, 09 Nov 2022 13:34:00 +0100 Artifact Brezový háj /artefakty/brezovy-haj <p>Maľba obrazu prírody v okolí Detvy. Farebné prevedenie je typickým znakom tvorby autora. Podkladovým materiálom je sololit, obraz bez orámovania. Vznikol v roku 2015.<br /> Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. Inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam.</p> Wed, 09 Nov 2022 13:33:01 +0100 Artifact Poľná cesta s topoľmi /artefakty/polna-cesta-s-topolmi <p>Maľba obrazu prírody v okolí Detvy. Farebné prevedenie je typickým znakom tvorby autora. Podkladovým materiálom je sololit, obraz je orámovaný drevenou lištou. Vznikol v roku 2015.<br /> Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. Inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam.</p> Wed, 09 Nov 2022 13:31:42 +0100 Artifact Letné polia /artefakty/letne-polia <p>Maľba obrazu prírody v okolí Detvy. Farebné prevedenie je typickým znakom tvorby autora. Podkladovým materiálom je sololit, obraz je orámovaný drevenou lištou. Vznikol v roku 2016.<br /> Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. Inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam.</p> Wed, 09 Nov 2022 13:31:12 +0100 Artifact Slnko nad Slatinou /artefakty/slnko-nad-slatinou <p>Maľba obrazu krajinky v okolí Detvy. Farebné prevedenie je typickým znakom tvorby autora. Zobrazené sú obydlia, polia a pohorie Siroň. Podkladovým materiálom je plátno, obraz je bez rámu. Vznikol v roku 2012.<br /> Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. Inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam.</p> Wed, 09 Nov 2022 13:30:23 +0100 Artifact Letné polia 1 /artefakty/letne-polia-1 <p>Maľba obrazu krajinky v okolí Detvy. Farebné prevedenie je typickým znakom tvorby autora. Zobrazené sú polia a pohorie Siroň. Podkladovým materiálom je plátno, obraz je bez rámu. Vznikol v roku 2015.<br /> Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. Inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam.</p> Wed, 09 Nov 2022 13:29:22 +0100 Artifact Siroňské vrchy s chalúpkami /artefakty/sironske-vrchy-s-chalupkami <p>Maľba obrazu krajinky v okolí Detvy. Farebné prevedenie je typickým znakom tvorby autora. Dominantné sú domčeky v popredí, v pozadí je pohorie Siroň. Podkladovým materiálom je sololit, obraz obraz je orámovaný drevenými lištami (biela/hnedá). Vznikol v roku 2015.<br /> Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. Inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam.</p> Wed, 09 Nov 2022 13:28:57 +0100 Artifact Poľana v jeseni /artefakty/polana-v-jeseni <p>Maľba obrazu krajinky v okolí Detvy. Farebné prevedenie je typickým znakom tvorby autora. Podkladovým materiálom je sololit, obraz obraz je orámovaný drevenými lištami (biela). Vznikol v roku 2015.<br /> Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. Inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam.</p> Wed, 09 Nov 2022 13:28:18 +0100 Artifact Koncentrák /artefakty/koncentrak-1 <p>Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.</p> <p>Autor obraz dopĺňa aj o popis, ktorý je úryvkom z diela:<br /> "Keď zistili, že Jenko je slepý, strhli z neho šaty a vsotili ho do takzvanej kúpeľne. Spolu s ním vchádzali dnu ženy, muži aj deti. Bolo ich toľko, že Jenko sa už nemohol ani pohnúť. Cudzie telá sa oňho obtierali, cítil strach, deti začali plakať.<br /> Zrazu všetko stíchlo. Dvere sa zabuchli. Namiesto vody sa zo spŕch nad ich hlavami ozval sykot. Esesáci pustili plyn. O chvíľu bolo vnútri počuť už len zúfalé stony dusiacich sa ľudí, volanie o pomoc a búchanie na dvere. Jenko do poslednej chvíle s plačom volal: Šárika moja, kde si, ozvi sa mi! Ale jeho volanie a plač mu v hrdle zadusil plyn.<br /> Keď v komore všetko stíchlo, komando smrti miestnosti vyvetralo a nosiči mŕtvol odvážali mŕtvoly do krematória."</p> <p>Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.</p> Tue, 06 Sep 2022 13:12:05 +0200 Artifact Elena Lacková /artefakty/elena-lackova-2 <p>Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.</p> <p>Portrét zobrazuje Elenu Lackovú (22.3.1921, Veľký Šariš - 1.1.2003, Košice), jednu z najvýznamnejších predstaviteliek rómskeho spoločenského a politicko-emancipačného hnutia v druhej polovici 20. storočia na Slovensku. Bola zakladateľkou modernej rómskej literatúry na Slovensku, stála pri zrode prvej povojnovej rómskej organizácie (Zväz Cigánov-Rómov, 1969 - 1973), spoluzakladateľkou prvého rómskeho periodika po roku 1989 Romano ľil. Elena Lacková sa stala symbolom rómskeho hnutia na Slovensku.</p> <p>Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.</p> Tue, 06 Sep 2022 13:00:34 +0200 Artifact Les /artefakty/les <p>Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.</p> <p>Autor obraz dopĺňa aj popis, ktorý je úryvkom z diela:<br /> Ráno sa otvorili dvere a v nich stál rozkročený žandár, v ruke krompáč. S úškľabkom na tvári reve:&nbsp; „Vstávajte, smradi! Hore sa!“ Potom s hnusom skrivil tvár a odpľul si: „Ale že ste tu nasmradili, psy. Všetci pred barak. Rozumeli ste? Prašivci!“<br /> Aj z ostatných barakov sa valili chlapi. V Lajkovi prudko bilo srdce. V nejasnom očakávaní sa obzeral okolo seba. Postavil sa pred nich náčelník stanice a prehlásil: „Podľa zákona ste trestanci. Ste pridelení na nútené práce. Budete stavať železničnú trať Prešov – Strážske. Túto trať nutne potrebuje nemecká armáda pre svoj víťazný boj! Ak niekto z vás poruší pracovnú disciplínu, alebo by dostal zajačie úmysly, postavíme ho pred súd. A verte tomu, že máme možnosti potrestať vás veľmi kruto. Tak znie slovenský zákon! Porušiť ho rovná sa samovražde."</p> <p>Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.</p> Tue, 06 Sep 2022 12:47:42 +0200 Artifact Koncentrák /artefakty/koncentrak <p>Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.</p> <p>Autor obraz dopĺňa aj o popis, ktorý je úryvkom z diela:<br /> "Na železničnej stanici stál nákladný vlak. Posledný vagón bol otvorený a pred ním ozbrojený esesák. Policajt sa s ním rozprával, pretože vedel po nemecky, a potom mu odovzdal Jenka i Šáriku. Esesák zasalutoval a zvolal: Heil Hitler!<br /> Jenko a Šárika nastúpili do vozňa a dvere sa za nimi zabuchli. Hrozný smrad z potu a výkalov ich omráčil. Muži, ženy i deti, boli na seba natlačení ako zvieratá."</p> <p>Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.</p> Tue, 06 Sep 2022 12:44:42 +0200 Artifact Gardisti /artefakty/gardisti <p>Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.</p> <p>Autor obraz dopĺňa aj o popis, ktorý je úryvkom z diela:<br /> „Neváhaj! Tu máš prihlášku a podpíš. Zákon je aj proti Cigánom. Ale keď vstúpiš medzi nás, zachrániš si aj svoje čierne deti... Komisár kul železo za horúca. Dopovedal a prisunul mu prihlášku.<br /> Michala oblial studený pot. Nie, už sa nedá ponižovať, ani oklamať! Pristúpil k stolu a prihlášku do Hlinkovej gardy podpísal. Aj keď s kamennou tvárou."</p> <p>Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.</p> Tue, 06 Sep 2022 12:42:43 +0200 Artifact Razie /artefakty/razie <p>Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.</p> <p>Autor obraz dopĺňa aj o popis, ktorý je úryvkom z diela:<br /> "Osadu zaplavilo mesačné svetlo. Chatrče v mesačnom svite vyzerali ako strašidlá. Všetko stíchlo, len tu a tam sa spoza pootvorených dverí ozvalo mužské chrápanie.<br /> Zrazu sa v tme zaleskli bodáky. Do osady sa ticho vkrádali žandári. Boli ozbrojení a v rukách mali pelendreky. Veliteľ Mihálik zasyčal: Teraz tých špinavcov poriadne vykúpeme!"</p> <p>Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.</p> Tue, 06 Sep 2022 12:37:32 +0200 Artifact Do tábora nútených prác /artefakty/do-tabora-nutenych-prac <p>Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.</p> <p>Autor obraz dopĺňa aj o popis, ktorý je úryvkom z diela:<br /> "Ženy, ktoré pochopili, že im chcú odviesť mužov, spustili nárek. V zúfalstve sa váľali po zemi, trhali si vlasy. Neberte nám mužov, neberte nám ich! Veď bez nich pomrieme, bedákali."</p> <p>Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.</p> Tue, 06 Sep 2022 12:28:28 +0200 Artifact Hľadanie spravodlivosti /artefakty/hladanie-spravodlivosti <p>Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.</p> <p>Autor obraz dopĺňa aj o popis, ktorý je úryvkom z diela:<br /> "Estera sa pri odchode pozrela na predsedu očami plnými nenávisti. Vzala Jula za ruku a vyšla z dverí. Po jej odchode predseda upozornil svojich ľudí na Esterinu sťažnosť a prikázal im, aby sa týmto obvinením vôbec nezaoberali.<br /> Keď Estera vyšla z budovy, trasúcou sa rukou pohladila Julka po vlasoch. Sklamaná a utrápená mu povedala: Vidíš, Julko, my, Cigáni, sa nikdy nedovoláme svojej pravdy!<br /> A tak sa aj stalo.<br /> Rómovia sa po oslobodení už nikdy nesťažovali na svojich tyranov a vrahov, lebo dobre vedeli, že by to bolo márne. Za utrpenie, krivdy, zmárnenie životov a zničenie majetkov, ich dodnes nikto nerehabilitoval."</p> <p>Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.</p> Tue, 06 Sep 2022 12:24:20 +0200 Artifact Rozsudok smrti /artefakty/rozsudok-smrti <p>Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.</p> <p>Autor obraz dopĺňa aj o popis, ktorý je úryvkom z diela:<br /> "Esesáci sa iba rehúňali a kričali: Banditen! Partisanen! Dostihli každého, komu sa podarilo utiecť z obkľúčenia. Kým jedni Rómov nahnali do chatrčí, druhá skupina polievala chatrče benzínom a zo všetkých strán osadu podpálili. Ach, hrôza nad hrôzu!<br /> Feri kričal: Prečo máme zomrieť ako dobytok? Veď sme ľudia! Či sa nebojíte Pána Boha?! Zmárniť toľko životov?! Z chatrčí vyšľahli plamene. Ozýval sa z nich ľudský rev a plač. Chlapi búchali na dvere, na steny, tlačili sa k malým okienkam a prosili o zľutovanie. Márne.<br /> Keď dym presiakol vôňou spáleného mäsa a kostí, niektorým gardistom sa dvíhal žalúdok. Zvracali. Veliteľ esesákov reval: Takto zlikvidujem všetky menejcenné a zdegradované rasy! My, Nemci, sme zapálili očistný oheň a zbavíme svet špiny!"</p> <p>Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.</p> Tue, 06 Sep 2022 12:19:27 +0200 Artifact Útek /artefakty/utek <p>Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.</p> <p>Autor obraz dopĺňa aj o popis, ktorý je úryvkom z diela:<br /> "Kam sa teraz podejeme? Lajko sa rozhodol: Musíme sa dať vnohy, lebo nás ešte tu dolapia! Pustili sa teda cez pole, ale ostrým zrakom sledovali okolie. Dobehli k riečke. Voda si pokojne žblnkotala po kameňoch. Z vrbín a jelší sa ozýval ranný vtáčí spev. Ba počuli aj trilkovať slávika. Och, ako závideli slobodu týmto malým operencom!<br /> Podarilo sa im doraziť až do lesa, kde sa na kopci črtali ich chatrče."</p> <p>Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.</p> Tue, 06 Sep 2022 10:54:15 +0200 Artifact Väzni /artefakty/vaezni <p>Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.</p> <p>Autor obraz dopĺňa aj o popis, ktorý je úryvkom z diela:<br /> "Chlapi, vyčerpaní celonočným bdením a hladom, sa s námahou zoradili a sprievod čiernych hláv sa pustil Prešovom. Ako čierny had sa ťahal námestím k železničnej stanici. Na chodníkoch sa zastavovali hlúčiky zvedavcov. Chudobní ľudia Rómov ľutovali, niektorým zalialo oči aj slzami. Ale našli sa aj takí, ktorí vykrikovali: Aha, Cigáni idú! Už vedú Cigánov! Budú z nich gumy a mydlo!<br /> Tieto slová sa pochodujúcim Rómom hlboko vrývali do podvedomia."</p> <p>Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.</p> Tue, 06 Sep 2022 10:20:15 +0200 Artifact Aktuálny stav rómskych štúdií na Slovensku II. /dokumenty/aktualny-stav-romskych-studii-na-slovensku-ii <p class="v1MsoNormal">Druhý ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií na Slovensku sa realizoval 3. decembra 2021 v online priestore a v spolupráci s Centrom spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied a Ústavom rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Cieľom konferencie bolo priniesť nové, aktuálne a&nbsp;aktualizované výstupy vedeckého bádania vedkýň a vedcov, ku ktorým dospeli v priebehu roka 2021.<br /> V troch paneloch bolo prezentovaných dovedna 18 odborných príspevkov, z nich 11 je publikovaných v našom zborníku. Každá štúdia v zborníku má stanovených dvoch recenzentov, ktorých vnímame ako odborných garantov jednotlivých výstupov. Pevne veríme, že štúdie budú prínosné aj pre čitateľov, obohatia ich o nové poznatky, prípadne ich budú motivovať k ďalšiemu poznávaniu.</p> Tue, 02 Aug 2022 10:44:20 +0200 File Vojtech Kӧkény - Pegas /artefakty/vojtech-kokeny-pegas <p>Kresba o rozmeroch 61 cm x 43 cm zobrazuje portrét koňa - Pegasa. Použitá technika je rudka na pepieri. Autorom je Vojtech Kökény. Obraz je signovaný v pravom dolnom rohu výkresu, kresba bola vytvorená v roku 2001. Obraz bol súčasťou zbierky občianskeho združenia Jekhetane-Spolu, ktoré podporovalo tvorbu rómskych výtvarníkov.</p> <p>PhDr. Vojtech Kökény (Kökény Kotyer Béla) sa narodil v roku 1956 v rómskej osade v obci Cakov neďaleko Rimavskej Seče. Pochádzal z muzikantskej rodiny. Dlhé roky pracoval ako robotník na rôznych stavbách na Slovensku a v zahraničí. Venoval sa výtvarnému umeniu, politike aj lokálnemu aktivizmu. Ako sám v jednom z rozhovorov spomína, nebol plodným maliarom. Pracoval s ceruzami, vodovými a olejovými farbami. Svoje diela vystavoval najmä v Rómskej putovnej galérii, ktorú organizovalo OZ Jekhetane-Spolu po vedením Daniely Hivešovej Šilanovej. Od roku 1995 do roku 2005 pracoval na Okresnom úrade v Rimavskej Sobote ako sociálny pracovník. Bol členom Rómskej občianskej iniciatívy (ROI), neskôr prestúpil do Rómskej inteligencie za spolunažívanie (RIS) a politickú kariériu ukončil v Strane rómskej koalície (SRK). V roku 2005 kandidoval na predsedu Banskobystrického samosprávneho&nbsp; kraja.</p> Thu, 07 Jul 2022 10:51:19 +0200 Artifact Vojtech Kӧkény - osada Podhorany /artefakty/vojtech-kokeny-osada-podhorany <p>Kresba o rozmeroch 61 cm x 43 cm zobrazuje portrét muža z rómskej osady v Podhoranoch. Použitá technika je rudka na papieri. Autorom je Vojtech Kökény. Obraz je signovaný v pravom dolnom rohu výkresu, kresba bola vytvorená v roku 2001. Obraz bol súčasťou zbierky občianskeho združenia Jekhetane-Spolu, ktoré podporovalo tvorbu rómskych výtvarníkov.</p> <p>PhDr. Vojtech Kökény (Kökény Kotyer Béla) sa narodil v roku 1956 v rómskej osade v obci Cakov neďaleko Rimavskej Seče. Pochádzal z muzikantskej rodiny. Dlhé roky pracoval ako robotník na rôznych stavbách na Slovensku a v zahraničí. Venoval sa výtvarnému umeniu, politike aj lokálnemu aktivizmu. Ako sám v jednom z rozhovorov spomína, nebol plodným maliarom. Pracoval s ceruzami, vodovými a olejovými farbami. Svoje diela vystavoval najmä v Rómskej putovnej galérii, ktorú organizovalo OZ Jekhetane-Spolu po vedením Daniely Hivešovej Šilanovej. Od roku 1995 do roku 2005 pracoval na Okresnom úrade v Rimavskej Sobote ako sociálny pracovník. Bol členom Rómskej občianskej iniciatívy (ROI), neskôr prestúpil do Rómskej inteligencie za spolunažívanie (RIS) a politickú kariériu ukončil v Strane rómskej koalície (SRK). V roku 2005 kandidoval na predsedu Banskobystrického samosprávneho&nbsp; kraja.</p> Thu, 30 Jun 2022 13:07:02 +0200 Artifact Vojtech Kӧkény - Jozef Ravasz József /artefakty/vojtech-kokeny-jozef-ravasz-jozsef <p>Kresba o rozmeroch 101 cm x 74 cm zobrazuje portrét rómskeho spisovateľa Jozsefa Ravasza. Použitá&nbsp; technika je rudka na papieri. Autorom je Vojtech Kökény. Obraz je signovaný v pravom dolnom rohu výkresu, kresba bola vytvorená v roku 2001. Obraz bol súčasťou zbierky občianskeho združenia Jekhetane-Spolu, ktoré podporovalo tvorbu rómskych výtvarníkov.</p> <p>PhDr. Vojtech Kökény (Kökény Kotyer Béla) sa narodil v roku 1956 v rómskej osade v obci Cakov neďaleko Rimavskej Seče. Pochádzal z muzikantskej rodiny. Dlhé roky pracoval ako robotník na rôznych stavbách na Slovensku a v zahraničí. Venoval sa výtvarnému umeniu, politike aj lokálnemu aktivizmu. Ako sám v jednom z rozhovorov spomína, nebol plodným maliarom. Pracoval s ceruzami, vodovými a olejovými farbami. Svoje diela vystavoval najmä v Rómskej putovnej galérii, ktorú organizovalo OZ Jekhetane-Spolu po vedením Daniely Hivešovej Šilanovej. Od roku 1995 do roku 2005 pracoval na Okresnom úrade v Rimavskej Sobote ako sociálny pracovník. Bol členom Rómskej občianskej iniciatívy (ROI), neskôr prestúpil do Rómskej inteligencie za spolunažívanie (RIS) a politickú kariériu ukončil v Strane rómskej koalície (SRK). V roku 2005 kandidoval na predsedu Banskobystrického samosprávneho&nbsp; kraja.</p> Thu, 30 Jun 2022 11:21:47 +0200 Artifact Vojtech Kӧkény - Anticiganizmus /artefakty/vojtech-kokeny-anticiganizmus <p>Maľba na sololite o rozmeroch 101 x 74 cm nemá vlastný názov. Názov Anticiganizmus bol umelo vytvorený katalogizátorom. Použitá technika je maľba na sololite. Autorom je Vojtech Kökény. Maľba zobrazuje muža, ktorý na stenu maľuje rasistické heslá. Obraz je signovaný v ľavom hornom rohu, rok vytvorenia nie je uvedený. Obraz bol súčasťou zbierky občianskeho združenia Jekhetane-Spolu, ktoré podporovalo tvorbu rómskych výtvarníkov.</p> <p>PhDr. Vojtech Kökény (Kökény Kotyer Béla) sa narodil v roku 1956 v rómskej osade v obci Cakov neďaleko Rimavskej Seče. Pochádzal z muzikantskej rodiny. Dlhé roky pracoval ako robotník na rôznych stavbách na Slovensku a v zahraničí. Venoval sa výtvarnému umeniu, politike aj lokálnemu aktivizmu. Ako sám v jednom z rozhovorov spomína, nebol plodným maliarom. Pracoval s ceruzami, vodovými a olejovými farbami. Svoje diela vystavoval najmä v Rómskej putovnej galérii, ktorú organizovalo OZ Jekhetane-Spolu po vedením Daniely Hivešovej Šilanovej. Od roku 1995 do roku 2005 pracoval na Okresnom úrade v Rimavskej Sobote ako sociálny pracovník. Bol členom Rómskej občianskej iniciatívy (ROI), neskôr prestúpil do Rómskej inteligencie za spolunažívanie (RIS) a politickú kariériu ukončil v Strane rómskej koalície (SRK). V roku 2005 kandidoval na predsedu Banskobystrického samosprávneho&nbsp; kraja.</p> Thu, 30 Jun 2022 10:52:48 +0200 Artifact Vojtech Kӧkény - Autoportrét /artefakty/vojtech-kokeny-autoportret <p>Maľba na doske o rozmeroch 32 cm x 45 cm je autoportrétom autora obrazu. Názov obrazu je "Autoportrét". Použitá&nbsp; technika je maľba. Autorom je Vojtech Kökény. Obraz je signovaný, rok vytvorenia je 1988. Obraz bol súčasťou zbierky občianskeho združenia Jekhetane-Spolu, ktoré podporovalo tvorbu rómskych výtvarníkov.</p> <p>PhDr. Vojtech Kökény (Kökény Kotyer Béla) sa narodil v roku 1956 v rómskej osade v obci Cakov neďaleko Rimavskej Seče. Pochádzal z muzikantskej rodiny. Dlhé roky pracoval ako robotník na rôznych stavbách na Slovensku a v zahraničí. Venoval sa výtvarnému umeniu, politike aj lokálnemu aktivizmu. Ako sám v jednom z rozhovorov spomína, nebol plodným maliarom. Pracoval s ceruzami, vodovými a olejovými farbami. Svoje diela vystavoval najmä v Rómskej putovnej galérii, ktorú organizovalo OZ Jekhetane-Spolu po vedením Daniely Hivešovej Šilanovej. Od roku 1995 do roku 2005 pracoval na Okresnom úrade v Rimavskej Sobote ako sociálny pracovník. Bol členom Rómskej občianskej iniciatívy (ROI), neskôr prestúpil do Rómskej inteligencie za spolunažívanie (RIS) a politickú kariériu ukončil v Strane rómskej koalície (SRK). V roku 2005 kandidoval na predsedu Banskobystrického samosprávneho&nbsp; kraja.</p> Thu, 30 Jun 2022 10:38:07 +0200 Artifact Vojtech Kӧkény - Posledný vládca stepi /artefakty/vojtech-kokeny-posledny-vladca-stepi <p>Maľba na na plátne o rozmeroch 101 cm x 74 cm má názov Posledný vládca stepi. Použitá&nbsp; technika je maľba, olej na plátne. Autorom je Vojtech Kökény. Maľba zobrazuje muža sediaceho na koni. Obraz je signovaný v pravom dolnom rohu, rok vytvorenia je 2001. Obraz bol súčasťou zbierky občianskeho združenia Jekhetane-Spolu, ktoré podporovalo tvorbu rómskych výtvarníkov.</p> <p>PhDr. Vojtech Kökény (Kökény Kotyer Béla) sa narodil v roku 1956 v rómskej osade v obci Cakov neďaleko Rimavskej Seče. Pochádzal z muzikantskej rodiny. Dlhé roky pracoval ako robotník na rôznych stavbách na Slovensku a v zahraničí. Venoval sa výtvarnému umeniu, politike aj lokálnemu aktivizmu. Ako sám v jednom z rozhovorov spomína, nebol plodným maliarom. Pracoval s ceruzami, vodovými a olejovými farbami. Svoje diela vystavoval najmä v Rómskej putovnej galérii, ktorú organizovalo OZ Jekhetane-Spolu po vedením Daniely Hivešovej Šilanovej. Od roku 1995 do roku 2005 pracoval na Okresnom úrade v Rimavskej Sobote ako sociálny pracovník. Bol členom Rómskej občianskej iniciatívy (ROI), neskôr prestúpil do Rómskej inteligencie za spolunažívanie (RIS) a politickú kariériu ukončil v Strane rómskej koalície (SRK). V roku 2005 kandidoval na predsedu Banskobystrického samosprávneho&nbsp; kraja.</p> Thu, 30 Jun 2022 10:37:05 +0200 Artifact Jaroslav Cicko /foto/jaroslav-cicko <p>Jaroslav Cicko je známy rómsky výtvarník a sochár, ktorý svoje diela vytváral predovšetkým z dreva, ale i kameňa.<br /> Narodil sa 25.3.1939 v Martine a zomrel 18.11.2010 v Hornej Štubni v okrese Turčianske Teplice.<br /> Pracoval ako nástrojár v Závodoch ťažkého strojárstva v Martine a ako rezbár pôsobil v martinskom Štúdiu neprofesionálnych výtvarníkov. Bol lektorom na sympóziách neprofesionálnych umelcov.<br /> V roku 2000 vystavoval svoje diela a predvádzal ukážky rôznych postupov pri tvorbe svojich diel v Nemecku, Česku, Španielsku, Francúzsku a Taliansku.<br /> Najčastejším motívom jeho diel je žena vo všetkých jej podobách.</p> <p>Autorom fotografie je rómsky fotograf Jozef Ferenc. Digitálna fotografia vznikla v roku 2005 v Bratislave počas oceňovania novinárov v súťaži Baroro (Kamienok), ktorú organizoval Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity. Na fotografii odovzdáva cenu, drevenú sochu, dramaturgičke TV Markíza D. Paulovičovej.</p> <p>Zdroj:<br /> RNĽ č. 688-694/2005</p> Wed, 29 Jun 2022 12:53:57 +0200 Album Sestra Atanázia /foto/sestra-atanazia <p>Sestra Atanázia, vlastným menom Mária Holubová, pochádza z obce Svetlice pri Humennom. Absolvovala Strednú zdravotnícku školu v Prešove, kde pocítila volanie viery. Po maturite nastúpila do Ústavu sociálnej starostlivosti v Bardejove, kde pôsobili rehoľné sestry Rádu sv. Bazila Veľkého. V roku 1972 tajne vstúpila do noviciátu a v roku 1973 zložila prvé rehoľné sľuby. Vysokoškolské vzdelanie získala na Cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte v Spišskom Podradí. Pôsobí na rómskom sídlisku Poštárka v Bardejove v materskej a základnej škole.</p> <p>Autorom fotografie je rómsky fotograf Jozef Ferenc. Digitálna fotografia vznikla v roku 2005 v Bardejove počas rozhovoru o vianočných aktivitách na Poštárke.</p> <p>Zdroj:<br /> RNĽ č. 725-729/2005<br /> https://www.employment.gov.sk/files/slovensky/uvod/informacie-media/aktuality/uspesne-romske-zeny-profily.pdf</p> Wed, 29 Jun 2022 12:45:36 +0200 Album Erika Šajgalová /foto/erika-sajgalova <p>Erika Šajgalová je výtvarníčka, ktorá vyrastala v detskom domove, žije a tvorí v Poprade. V roku 2003 začala navštevovať Strednú umelecké školu v Košiciach, štúdium v odbore Dizajn – práca s drevom ukončila maturitou. Neskôr vyštudovala Strednú pedagogickú školu v Košiciach, keďže sa chcela venovať práci s deťmi predškolského veku. Je talentovanou portrétistkou, najradšej stvárňuje deti. Ilustrovala doplnkové učebnice pre deti: Detský šlabikár a Veselé písmenká. Svoje práce vystavovala aj v rámci výstav, ktoré organizovalo Občianske združenie Jekhetane-Spolu pod vedením Daniely Hivešovej-Šilanovej.<br /> Dokumentárny film z dielne košickej filmovej spoločnosti ATARAX s názvom ERIKA zachytáva jej životný príbeh i silnú túžbu po vzdelaní.</p> <p>Autorom fotografie je rómsky fotograf Jozef Ferenc. Digitálna fotografia vznikla v roku 2006 v Rimavskej Sobote počas prezentácie filmových dokumentov o štyroch rómskych výtvarníkoch.</p> <p>Zdroje informácií:<br /> RNĽ č.738-741/2006</p> Wed, 29 Jun 2022 12:39:58 +0200 Album Vojtech Kökény /foto/vojtech-koekeny <p>PhDr. Vojtech Kökény (Kökény Kotyer Béla) sa narodil v roku 1956 v rómskej osade v obci Cakov neďaleko Rimavskej Seče. Pochádzal z muzikantskej rodiny. Dlhé roky pracoval ako robotník na rôznych stavbách na Slovensku a v zahraničí. Venoval sa výtvarnému umeniu, politike aj lokálnemu aktivizmu. Ako sám v jednom z rozhovorov spomína, nebol plodným maliarom. Pracoval s ceruzami, vodovými a olejovými farbami. Svoje diela vystavoval najmä v Rómskej putovnej galérii, ktorú organizovalo Občianske združenie Jekhetane-Spolu po vedením Daniely Hivešovej- Šilanovej. Od roku 1995 do roku 2005 pracoval na Okresnom úrade v Rimavskej Sobote ako sociálny pracovník.<br /> Bol členom strany Rómska občianska iniciatíva (ROI), neskôr prestúpil do strany Rómska inteligencia za spolunažívanie (RIS) a politickú kariériu ukončil v Strane rómskej koalície (SRK). V roku 2005 kandidoval za predsedu Banskobystrického samosprávneho&nbsp; kraja. &nbsp;</p> <p>Autorom fotografie je rómsky fotograf Jozef Ferenc. Digitálna fotografia vznikla v roku 2006 v Rimavskej Sobote počas prezentácie filmových dokumentov o štyroch rómskych výtvarníkoch.</p> <p>Zdroje informácií:<br /> RNĽ č.738-741/2006</p> Wed, 29 Jun 2022 12:30:13 +0200 Album Alexander Bohó /foto/alexander-boho <p>Na fotografii je profesionálny rómsky výtvarník Alexander Bohó. Narodil sa v Brezne, pochádza z piatich súrodencov. Študoval u doc. J. Jánošku a profesora F. Ondra voľnú grafiku a grafický dizajn. Maľbu študoval u akademického maliara F. Kráľa v rokoch 1979-1985.&nbsp; V roku 1996 ukončil štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor dejiny umenia. &nbsp;</p> <p>Autorom fotografie je rómsky fotograf Jozef Ferenc. Digitálna fotografia vznikla v roku 2006 v Rimavskej Sobote počas prezentácie filmových dokumentov o štyroch rómskych výtvarníkoch.</p> <p>Zdroje informácií:<br /> RNĽ č.738-741/2006</p> Wed, 29 Jun 2022 11:51:23 +0200 Album Ján Šándor /foto/jan-sandor <p>Na fotografii je zobrazený rómsky spisovateľ Ján Šándor. Narodil sa v roku 1948 v Brne (bývalé Československo, teraz Česká republika). Od svojich 16 rokov žil až do svojej smrti v Prievidzi. Celý život pracoval ako robotník.<br /> Publikoval od roku 1979 v časopisoch Železničiar, Bosorka, Smer dnes, Prieboj, Romano nevo ľil, Sam adaj, Romano džaniben. Knižne debutoval súborom rozprávok a poviedok s názvom Rómsky sen (2004). V roku 2008 vydalo združenie Jekhetane-Spolu knihu rómskych rozprávok s názvom Čierna ruža v slovenskom a rómskom jazyku. Celkovo vydal 10 kníh.<br /> Bol členom Spolku slovenských spisovateľov.<br /> V roku 2017 mu udelili In memoriam ocenenie Roma Spirit za celoživotnú literárnu tvorbu a rozvoj rómskej kultúry.&nbsp;&nbsp; &nbsp;</p> <p>Autorom fotografie je rómsky fotograf Jozef Ferenc. Digitálna fotografia vznikla v roku 2005 v Prievidzi&nbsp; počas krstu jeho knihy.</p> <p>Zdroje informácií:<br /> ŠÁNDOR, Ján. Čierna ruža / E kaľi ruža. Prešov: Jekhetane-Spolu Prešov, 2008, 132 s. ISBN 978-80-968744-2-2<br /> https://www.romaspirit.sk/rocniky/rocnik-2017/nominovani/jan-sandor-prievidza/</p> Wed, 29 Jun 2022 10:45:39 +0200 Album Ctibor Nečas /foto/ctibor-necas <p>Na fotografii je zachytený prof. PhDr. Ctibor Nečas, DrSc. (26.7.1933 Rakvice, okres Břeclav – 19.12.2017). Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Masarykovej univerzite v Brne, kde v roku 1992 získal titul profesora všeobecných dejín. Je zakladateľom romistiky v bývalom Československu, hlavnou oblasťou jeho záujmu bola perzekúcia českých Rómov počas nacistickej okupácie a rómsky holokaust.</p> <p>Autorom fotografie je rómsky fotograf Jozef Ferenc. Digitálna fotografia vznikla v roku 2006 v Bratislave počas podujatia s názvom Nepriznaný holokaust.</p> <p>Zdroje informácií:<br /> RNĽ č.755-758/2006<br /> https://encyklopedie.brna.cz/home-mmb/?acc=profil_osobnosti&amp;load=32040<br /> http://amariluma.romanokher.sk/encyclopedia/necas-ctibor/</p> Wed, 29 Jun 2022 10:40:29 +0200 Album Karel Holomek /foto/karel-holomek <p>Karel Holomek sa narodil v roku 1937 v Brne do rodiny pôvodných moravských Rómov, ktorí sa na Morave usadili koncom 17. storočia. Jeho otec Tomáš Holomek bol prvý vysokoškolsky vzdelaný Róm v bývalom Československu.<br /> Karel Holomek vyštudoval strojné inžinierstvo na Strojárskej fakulte Vojenskej akadémie v Brne, kde neskôr pôsobil ako odborný asistent. Pre svoje výroky o okupácii sovietskych vojsk v roku 1968 bol z fakulty vylúčený, do roku 1990 pracoval ako robotník na rôznych pozíciách.<br /> Po roku 1990 bol dva roky poslancom Českej národnej rady za Občianske hnutie.<br /> Po roku 1989 sa začal aktívne venovať integrácii Rómov do spoločnosti. Je jedným zo zakladateľov Múzea rómskej kultúry v Brne a zakladateľom Spoločenstva Rómov na Morave, ktoré je vydavateľom dvojtýždenníka Romano hangos (vychádza od roku 1999). V roku 2002 získal Medailu za zásluhy III. stupňa.</p> <p>Autorom fotografie je rómsky fotograf Jozef Ferenc. Digitálna fotografia vznikla v roku 2006 v Bratislave počas podujatia s názvom Nepriznaný holokaust.</p> <p>Zdroje informácií:<br /> RNĽ č.755-758/2006<br /> http://www.srnm.cz/zakladatel-karel-holomek/<br /> https://www.pametnaroda.cz/cs/holomek-karel-1937</p> Wed, 29 Jun 2022 10:36:15 +0200 Album Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2021 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2021 <p>Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br /> ompletný archív vydaní novín v roku 2021 (ročník 23) tvoria čísla 1-11, 13-17.</p> <p><strong>číslo 1</strong></p> <p>ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=9552">č.2</a>,<a href="t3://file?uid=9556"> č.3</a>, <a href="t3://file?uid=9555">č.4</a>, <a href="t3://file?uid=9551">č.5</a>. <a href="t3://file?uid=9554">č.6</a>, <a href="t3://file?uid=9553">č.7</a>, <a href="t3://file?uid=9563">č.8-9</a>, <a href="t3://file?uid=9558">č.10</a>, <a href="t3://file?uid=9559">č.11</a>, <a href="t3://file?uid=9561">č.13</a>, <a href="t3://file?uid=9557">č.14</a>, <a href="t3://file?uid=9560">č.15</a>, <a href="t3://file?uid=9562">č.16</a>, <a href="t3://file?uid=9564">č.17</a></p> Fri, 06 May 2022 09:21:03 +0200 File Nové prístupy v etnológii a sociálnej antropológii na Slovensku /dokumenty/nove-pristupy-v-etnologii-a-socialnej-antropologii-na-slovensku <p>Monografia prostredníctvom prehľadu aktuálnej literatúry, ako aj originálnych výskumov autorov a autorky prezentuje tri inovatívne výskumné prístupy v etnológii a sociálnej antropológii.</p> <p>Zdroj: https://www.sav.sk/</p> Thu, 05 May 2022 13:35:24 +0200 File Práce s třídním kolektivem ve společném vzdělávání - soubor pracovních listů I /dokumenty/prace-s-tridnim-kolektivem-ve-spolecnem-vzdelavani-soubor-pracovnich-listu-i <p>Metodické listy v tomto súbore sú jedným z dvoch súborov pracovných listov „Práca s triednym kolektívom v spoločnom vzdelávaní“. Sú primárne určené ako „nápadník“ pre situácie, keď sa v kolektíve nachádzajú žiaci so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, ale sme si istí, že sú inšpirujúcim materiálom pri hľadaní nových ciest, ako umožniť všetkým žiakom dosiahnuť svoje maximum.</p> <p>Súbory pracovných listov vznikli v rámci projektu Systémová podpora inkluzívneho vzdelávania, ktorý od júla 2013 do júna 2015 realizovala univerzita Palackého v Olomouci v spolupráci s Človekom v núdzi a ďalšími partnermi.</p> <p>Zdroj: https://www.clovekvtisni.cz/</p> Thu, 05 May 2022 13:34:29 +0200 File Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2019 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2019 <p>Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2019</p> <p>Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br /> Kompletný archív vydaní novín v roku 2019 (ročník 21) tvoria čísla 1 až 19.</p> <p><strong>číslo 1</strong></p> <p>ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=7304">č. 2</a>, <a href="t3://file?uid=7301">č. 3-4</a>, <a href="t3://file?uid=7296">č. 5</a>, <a href="t3://file?uid=7302">č. 6</a>, <a href="t3://file?uid=7303">č. 7</a>, <a href="t3://file?uid=7299">č. 8</a>, <a href="t3://file?uid=7298">č. 9</a>, <a href="t3://file?uid=7300">č. 10</a>, <a href="t3://file?uid=7307">č. 11</a>, <a href="t3://file?uid=7306">č. 12</a>, <a href="t3://file?uid=7305">č. 13</a>, <a href="t3://file?uid=7309">č. 14</a>, <a href="t3://file?uid=7308">č. 15</a>, <a href="t3://file?uid=7312">č. 16</a>, <a href="t3://file?uid=7310">č. 17</a>, <a href="t3://file?uid=7311">č. 18-19</a><br /> <br /> zdroj: http://www.srnm.cz/</p> Thu, 05 May 2022 13:00:04 +0200 File Jozef Cichý - Úžerník /artefakty/jozef-cichy-uzernik <p>Kresba o rozmeroch 15 cm x 20 cm znázorňuje tému úžerníka v rómskej osade. Názov obrazu je "Úžerník". Použitá&nbsp; technika rudka na výkrese. Autorom kresby je Jozef Cichý. Kresba bola súčasťou zbierky občianskeho združenie Jekhetane-Spolu, ktoré podporovalo tvorbu rómskych výtvarníkov. &nbsp;<br /> Jozef Cichý (1966-) je výtvarník rómskeho pôvodu, pochádzajúci z Nižného Žipova, okres Trebišov. Vyučil sa za automechanika, neskôr sa venoval výlučne maliarstvu. Vo výtvarnej tvorbe ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. V rámci výtvarného umenia pracuje hlavne s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit. Má aj niekoľko nástenných malieb v kostoloch a domoch smútku. Hlavnými témami jeho výtvarných diel sú okrem sakrálnych motívov aj témy rodiny, vojny a rómstva. V 90. rokoch bol za maľbu ocenený v celoslovenskej súťaži amatérskej výtvarnej tvorby v Trenčíne. Svoje diela vystavoval s ďalšími rómskymi výtvarníkmi v Poľsku, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, v Bratislave na výstave Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, v Prešove, v Michalovciach na výstave s názvom Romane čercheňa (Rómske hviezdy) či v Stropkove. Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch, v Múzeu rómskej kultúry v Brne a na ďalších miestach na Slovensku aj v zahraničí.</p> Fri, 18 Mar 2022 12:35:21 +0100 Artifact Jozef Cichý - Sama doma /artefakty/jozef-cichy-sama-doma <p>Maľba o rozmeroch 51 cm x 65 cm znázorňuje portrét mladej ženy. Názov obrazu je "Sama doma". Použitá kombinovaná technika na preglejke. Autorom kresby je Jozef Cichý. Kresba bola súčasťou zbierky občianskeho združenia Jekhetane-Spolu, ktoré podporovalo tvorbu rómskych výtvarníkov. &nbsp;<br /> Jozef Cichý (1966-) je výtvarník rómskeho pôvodu, pochádzajúci z Nižného Žipova, okres Trebišov. Vyučil sa za automechanika, neskôr sa venoval výlučne maliarstvu. Vo výtvarnej tvorbe ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. V rámci výtvarného umenia pracuje hlavne s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit. Má aj niekoľko nástenných malieb v kostoloch a domoch smútku. Hlavnými témami jeho výtvarných diel sú okrem sakrálnych motívov aj témy rodiny, vojny a rómstva. V 90. rokoch bol za maľbu ocenený v celoslovenskej súťaži amatérskej výtvarnej tvorby v Trenčíne. Svoje diela vystavoval s ďalšími rómskymi výtvarníkmi v Poľsku, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, v Bratislave na výstave Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, v Prešove, v Michalovciach na výstave s názvom Romane čercheňa (Rómske hviezdy) či v Stropkove. Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch, v Múzeu rómskej kultúry v Brne a na ďalších miestach na Slovensku aj v zahraničí.</p> Fri, 18 Mar 2022 12:30:13 +0100 Artifact Jozef Cichý - Žena s mačkou /artefakty/jozef-cichy-zena-s-mackou <p>Kresba o rozmeroch 43 cm x 50 cm znázorňuje portrét ženy s mačkou. Použitá technika rudka na výkrese. Autorom kresby je Jozef Cichý. Kresba bola súčasťou zbierky občianskeho združenia Jekhetane-Spolu, ktoré podporovalo tvorbu rómskych výtvarníkov. Vznik kresby nie je datovaný.<br /> Jozef Cichý (1966-) je výtvarník rómskeho pôvodu, pochádzajúci z Nižného Žipova, okres Trebišov. Vyučil sa za automechanika, neskôr sa venoval výlučne maliarstvu. Vo výtvarnej tvorbe ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. V rámci výtvarného umenia pracuje hlavne s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit. Má aj niekoľko nástenných malieb v kostoloch a domoch smútku. Hlavnými témami jeho výtvarných diel sú okrem sakrálnych motívov aj témy rodiny, vojny a rómstva. V 90. rokoch bol za maľbu ocenený v celoslovenskej súťaži amatérskej výtvarnej tvorby v Trenčíne. Svoje diela vystavoval s ďalšími rómskymi výtvarníkmi v Poľsku, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, v Bratislave na výstave Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, v Prešove, v Michalovciach na výstave s názvom Romane čercheňa (Rómske hviezdy) či v Stropkove. Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch, v Múzeu rómskej kultúry v Brne a na ďalších miestach na Slovensku aj v zahraničí.</p> Fri, 18 Mar 2022 12:25:16 +0100 Artifact Jozef Cichý - Portrét Dušana Pončáka /artefakty/jozef-cichy-portret-dusana-poncaka <p>Kresba o rozmeroch 30 cm x 42 cm znázorňuje portrét slovenského sochára Dušana Pončáka. Použitá technika rudka na výkrese. Autorom kresby je Jozef Cichý. Kresba bola súčasťou zbierky občianskeho združenia Jekhetane-Spolu, ktoré podporovalo tvorbu rómskych výtvarníkov. &nbsp;<br /> Jozef Cichý (1966-) je výtvarník rómskeho pôvodu, pochádzajúci z Nižného Žipova, okres Trebišov. Vyučil sa za automechanika, neskôr sa venoval výlučne maliarstvu. Vo výtvarnej tvorbe ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. V rámci výtvarného umenia pracuje hlavne s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit. Má aj niekoľko nástenných malieb v kostoloch a domoch smútku. Hlavnými témami jeho výtvarných diel sú okrem sakrálnych motívov aj témy rodiny, vojny a rómstva. V 90. rokoch bol za maľbu ocenený v celoslovenskej súťaži amatérskej výtvarnej tvorby v Trenčíne. Svoje diela vystavoval s ďalšími rómskymi výtvarníkmi v Poľsku, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, v Bratislave na výstave Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, v Prešove, v Michalovciach na výstave s názvom Romane čercheňa (Rómske hviezdy) či v Stropkove. Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch, v Múzeu rómskej kultúry v Brne a na ďalších miestach na Slovensku aj v zahraničí.</p> Fri, 18 Mar 2022 12:24:39 +0100 Artifact Jozef Cichý - Portrét píšuceho muža /artefakty/jozef-cichy-portret-pisuceho-muza <p>Kresba o rozmeroch 22 cm x 30 cm znázorňuje portrét píšuceho muža. Použitá technika rudka na výkrese. Autorom kresby je Jozef Cichý. Kresba bola súčasťou zbierky občianskeho združenia Jekhetane-Spolu, ktoré podporovalo tvorbu rómskych výtvarníkov. Kresba vznikla v roku 2001.<br /> Jozef Cichý (1966-) je výtvarník rómskeho pôvodu, pochádzajúci z Nižného Žipova, okres Trebišov. Vyučil sa za automechanika, neskôr sa venoval výlučne maliarstvu. Vo výtvarnej tvorbe ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. V rámci výtvarného umenia pracuje hlavne s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit. Má aj niekoľko nástenných malieb v kostoloch a domoch smútku. Hlavnými témami jeho výtvarných diel sú okrem sakrálnych motívov aj témy rodiny, vojny a rómstva. V 90. rokoch bol za maľbu ocenený v celoslovenskej súťaži amatérskej výtvarnej tvorby v Trenčíne. Svoje diela vystavoval s ďalšími rómskymi výtvarníkmi v Poľsku, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, v Bratislave na výstave Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, v Prešove, v Michalovciach na výstave s názvom Romane čercheňa (Rómske hviezdy) či v Stropkove. Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch, v Múzeu rómskej kultúry v Brne a na ďalších miestach na Slovensku aj v zahraničí.</p> Fri, 18 Mar 2022 12:19:20 +0100 Artifact Jozef Cichý - Kresba Jaroslava Cicka /artefakty/jozef-cichy-kresba-jaroslava-cicka <p>Kresba na výkrese o rozmeroch 43 cm x 60 cm znázorňuje portrét rómskeho rezbára Jaroslava Cicka. Kresba je vyhotovená rudkou. Autorom kresby je Jozef Cichý. Obraz bol súčasťou zbierky občianskeho združenia Jekhetane-Spolu, ktoré podporovalo tvorbu rómskych výtvarníkov. Kresba bola vytvorená v roku 2001. Bola súčasťou mnohých výstav, ktoré združenie realizovalo. Medzi najznámejšie patrí výstava s názvom Maľujeme pre lásku - Čitranas perdal o kamiben v rámci Rómskej putovnej galérie.<br /> Jozef Cichý (1966-) je výtvarník rómskeho pôvodu, pochádzajúci z Nižného Žipova, okres Trebišov. Vyučil sa za automechanika, neskôr sa venoval výlučne maliarstvu. Vo výtvarnej tvorbe ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. V rámci výtvarného umenia pracuje hlavne s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit. Má aj niekoľko nástenných malieb v kostoloch a domoch smútku. Hlavnými témami jeho výtvarných diel sú okrem sakrálnych motívov aj témy rodiny, vojny a rómstva. V 90. rokoch bol za maľbu ocenený v celoslovenskej súťaži amatérskej výtvarnej tvorby v Trenčíne. Svoje diela vystavoval s ďalšími rómskymi výtvarníkmi v Poľsku, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, v Bratislave na výstave Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, v Prešove, v Michalovciach na výstave s názvom Romane čercheňa (Rómske hviezdy) či v Stropkove. Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch, v Múzeu rómskej kultúry v Brne a na ďalších miestach na Slovensku aj v zahraničí.<br /> Jaroslav Cicko je známy rómsky výtvarník a sochár, ktorý svoje diela vytváral predovšetkým z dreva, ale i kameňa.<br /> Narodil sa 25.3.1939 v Martine a zomrel 18.11.2010 v Hornej Štubni v okrese Turčianske Teplice.<br /> Pracoval ako nástrojár v Závodoch ťažkého strojárstva v Martine a ako rezbár pôsobil v martinskom Štúdiu neprofesionálnych výtvarníkov. Bol lektorom na sympóziách neprofesionálnych umelcov.<br /> V roku 2000 vystavoval svoje diela a predvádzal ukážky rôznych postupov pri tvorbe svojich diel v Nemecku, Česku, Španielsku, Francúzsku a Taliansku.<br /> Najčastejším motívom jeho diel je žena vo všetkých jej podobách.</p> Fri, 18 Mar 2022 12:15:01 +0100 Artifact Jozef Cichý - Muž hrajúci na husle /artefakty/jozef-cichy-muz-hrajuci-na-husle <p>Kresba o rozmeroch 21 cm x 30 cm znázorňuje portrét muža, ktorý hrá na husle. Použitá technika rudka na výkrese. Autorom obrazuje je Jozef Cichý. Obraz bol súčasťou zbierky občianskeho združenia Jekhetane-Spolu, ktoré podporovalo tvorbu rómskych výtvarníkov. Vznik kresby nie je datovaný.<br /> Jozef Cichý (1966-) je výtvarník rómskeho pôvodu, pochádzajúci z Nižného Žipova, okres Trebišov. Vyučil sa za automechanika, neskôr sa venoval výlučne maliarstvu. Vo výtvarnej tvorbe ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. V rámci výtvarného umenia pracuje hlavne s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit. Má aj niekoľko nástenných malieb v kostoloch a domoch smútku. Hlavnými témami jeho výtvarných diel sú okrem sakrálnych motívov aj témy rodiny, vojny a rómstva. V 90. rokoch bol za maľbu ocenený v celoslovenskej súťaži amatérskej výtvarnej tvorby v Trenčíne. Svoje diela vystavoval s ďalšími rómskymi výtvarníkmi v Poľsku, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, v Bratislave na výstave Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, v Prešove, v Michalovciach na výstave s názvom Romane čercheňa (Rómske hviezdy) či v Stropkove. Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch, v Múzeu rómskej kultúry v Brne a na ďalších miestach na Slovensku aj v zahraničí.</p> Fri, 18 Mar 2022 11:59:19 +0100 Artifact Jozef Cichý - Zefirín Jiménez Malla /artefakty/jozef-cichy-zefirin-jimenez-malla <p>Maľba o rozmeroch 71 cm x 51 cm znázorňuje portrét Blahoslaveného Zefirína Jiméneza Mallu. Použitá technika olej na sololite. Autorom obrazu je Jozef Cichý. Obraz bol súčasťou zbierky občianskeho združenia Jekhetane-Spolu, ktoré podporovalo tvorbu rómskych výtvarníkov. Vznik obrazu nie je datovaný. Bol súčasťou mnohých výstav, ktoré združenie realizovalo. Medzi najznámejšie patrí výstava s názvom Maľujeme pre lásku - Čitranas perdal o kamiben v rámci Rómskej putovnej galérie.<br /> Jozef Cichý (1966-) je výtvarník rómskeho pôvodu, pochádzajúci z Nižného Žipova, okres Trebišov. Vyučil sa za automechanika, neskôr sa venoval výlučne maliarstvu. Vo výtvarnej tvorbe ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. V rámci výtvarného umenia pracuje hlavne s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit. Má aj niekoľko nástenných malieb v kostoloch a domoch smútku. Hlavnými témami jeho výtvarných diel sú okrem sakrálnych motívov aj témy rodiny, vojny a rómstva. V 90. rokoch bol za maľbu ocenený v celoslovenskej súťaži amatérskej výtvarnej tvorby v Trenčíne. Svoje diela vystavoval s ďalšími rómskymi výtvarníkmi v Poľsku, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, v Bratislave na výstave Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, v Prešove, v Michalovciach na výstave s názvom Romane čercheňa (Rómske hviezdy) či v Stropkove. Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch, v Múzeu rómskej kultúry v Brne a na ďalších miestach na Slovensku aj v zahraničí.</p> Fri, 18 Mar 2022 11:06:58 +0100 Artifact Jozef Cichý - Maľba Jaroslava Cicka /artefakty/jozef-cichy-malba-jaroslava-cicka <p>Maľba na preglejke o rozmeroch 51 cm x 71 cm znázorňuje portrét rómskeho rezbára Jaroslava Cicka. Autorom obrazu je je Jozef Cichý. Obraz bol súčasťou zbierky občianskeho združenia Jekhetane-Spolu, ktoré podporovalo tvorbu rómskych výtvarníkov. Obraz bol vytvorený v roku 2001. Bol súčasťou mnohých výstav, ktoré združenie realizovalo. Medzi najznámejšie patrí výstava s názvom Maľujeme pre lásku - Čitrinas perdal o kamiben v rámci Rómskej putovnej galérie.<br /> Jozef Cichý (1966-) je výtvarník rómskeho pôvodu, pochádzajúci z Nižného Žipova, okres Trebišov. Vyučil sa za automechanika, neskôr sa venoval výlučne maliarstvu. Vo výtvarnej tvorbe ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. V rámci výtvarného umenia pracuje hlavne s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit. Má aj niekoľko nástenných malieb v kostoloch a domoch smútku. Hlavnými témami jeho výtvarných diel sú okrem sakrálnych motívov aj témy rodiny, vojny a rómstva. V 90. rokoch bol za maľbu ocenený v celoslovenskej súťaži amatérskej výtvarnej tvorby v Trenčíne. Svoje diela vystavoval s ďalšími rómskymi výtvarníkmi v Poľsku, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, v Bratislave na výstave Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, v Prešove, v Michalovciach na výstave s názvom Romane čercheňa (Rómske hviezdy) či v Stropkove. Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch, v Múzeu rómskej kultúry v Brne a na ďalších miestach na Slovensku aj v zahraničí.<br /> Jaroslav Cicko je známy rómsky výtvarník a sochár, ktorý svoje diela vytváral predovšetkým z dreva, ale i kameňa.<br /> Narodil sa 25.3.1939 v Martine a zomrel 18.11.2010 v Hornej Štubni v okrese Turčianske Teplice.<br /> Pracoval ako nástrojár v Závodoch ťažkého strojárstva v Martine a ako rezbár pôsobil v martinskom Štúdiu neprofesionálnych výtvarníkov. Bol lektorom na sympóziách neprofesionálnych umelcov.<br /> V roku 2000 vystavoval svoje diela a predvádzal ukážky rôznych postupov pri tvorbe svojich diel v Nemecku, Česku, Španielsku, Francúzsku a Taliansku.<br /> Najčastejším motívom jeho diel je žena vo všetkých jej podobách.</p> Fri, 18 Mar 2022 10:49:19 +0100 Artifact Aktuálny stav rómskych štúdií na Slovensku I. /dokumenty/aktualny-stav-romskych-studii-na-slovensku-i <p>V rokoch 2019 a 2020 usporiadala Štátna vedecká knižnica v Prešove ‒ dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry dve konferencie na témy súvisiace s&nbsp;rómskou kultúrou a romistickým výskumom na Slovensku.</p> <p>Prvá konferencia ‒ Kultúra Rómov v digitálnom prostredí bola realizovaná 20. novembra 2019 v spolupráci s Metodicko-pedagogickým centrom v Prešove. Cieľom odborného podujatia bolo zhromaždiť na jednom mieste výskumníkov, kulturológov, antropológov, knihovníkov a múzejníkov, ktorí sa vo svojej práci venujú rómskej kultúre a prezentujú ju prostredníctvom digitálneho priestoru širokej verejnosti. Záznam z konferencie sa postupne spracováva a bude dostupný na portáli Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry <a href="http://www.portalsvk.sk">www.portalsvk.sk</a>.</p> <p>Časť príspevkov, ktoré odzneli na stretnutí je súčasťou tohto zborníka.</p> <p>Druhá konferencia – Aktuálny stav rómskych štúdií na Slovensku prebehla v online priestore dňa 4. decembra 2020. Dokumentačno-informačné centrum realizovalo podujatie v spolupráci s Ústavom rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Tematicky bolo zamerané na rómske štúdiá v oblasti vzdelávacej, jazykovej, literárnej, sociálnej, kultúrnej (televízia, divadlo, digitálne prostredie). Cieľom podujatia bola prezentácia výsledkov vedecko-výskumnej a odbornej činnosti v zadefinovaných tematických okruhoch: Školstvo a vzdelávanie, jazyk a literatúra, Regionálne dejiny písané Rómami/regionálne dejiny Rómov v digitálnom prostredí, Autorská tvorba, divadlo a&nbsp;televízia a Sociálna oblasť.</p> Thu, 20 Jan 2022 10:06:01 +0100 File Neznáme farby osobností /dokumenty/nezname-farby-osobnosti <p>Milé priateľky, milí priatelia,<br /> v rukách držíte katalóg s názvom Neznáme farby osobností, ktorý prezentuje kolekciu dvadsiatich troch pop-artových malieb rómskeho výtvarníka Jozefa Feča. Ako každý národ,aj Rómovia prispeli svojim dielom do tvorby nádherného, pestrého obrazu sveta. Predstavujeme vám rómske osobnosti kultúrneho, spoločenského, športového aj politického života u nás i vo svete, ktoré mnohých inšpirovali na ich ceste za splnením svojich snov. Veríme, že môžu byť tým správnym impulzom aj dnes pre nás všetkých.</p> Thu, 20 Jan 2022 08:46:28 +0100 File Róbert Rigó - Stojan na zeleninu /artefakty/robert-rigo-stojan-na-zeleninu <p>Autorom stojana je rómsky kováč Róbert Rigó z Dunajskej Lužnej. Stojan bol nafotený v roku 2014 počas podujatia Európske rómske kováčske sympózium. "Toto je stojan buď na zeleninu alebo ovocie. U nás sa to veľmi nepoužíva. Asi pred desiatimi rokmi sme zariaďovali jednu americkú rezidenciu a tam sa zariaďovala kuchyňa. Vyrábali sme veľké stojany, ktoré boli na podlahe, ale aj menšie, ktoré boli na stole," povedal R. Rigó.</p> <p>Róbert Rigó je umelecký kováč z Dunajskej Lužnej. Z jeho&nbsp; kováčskej dielne a Kováčstva Hefaiston pochádzajú ručne kované predmety. Od malých svietnikov po rozmerné zábradlia či dominantné brány. Možno ich nájsť po celom Slovensku i v mnohých krajinách po svete.</p> <p>Róbert Rigó sa zameriava na tradičnú tvorbu so snahou zachovať staré rómske kováčske motívy a techniky.<br /> Je predsedom OZ Charťikano, ktoré organizuje podujatie s názvom Európske rómske kováčske sympózium.<br /> Dunajskej Lužnej sa v minulosti hovorilo Železná dedina. Kováčske remeslo tu má vyše 300 ročnú tradíciu a dodnes je tu najväčší počet kováčskych dielní v rámci celého Slovenska.</p> Fri, 14 Jan 2022 10:20:02 +0100 Artifact Róbert Rigó - Kytica /artefakty/robert-rigo-kytica <p>Autorom kytice je rómsky kováč Róbert Rigó z Dunajskej Lužnej. Kytica bola bola nafotená v roku 2014 počas podujatia Európske Rómske kováčske sympózium. "Takéto kytice sme vyrábali pre našich odberateľov do Talianska. Najprv nám dodávali svoje vzory a polotovary, z ktorých sme to mali vyrobiť. Neskôr sme im ponúkli náš kvalitný kováčsky výrobok a chceli už len ten," povedal R. Rigó.</p> <p>Róbert Rigó je umelecký kováč z Dunajskej Lužnej. Z jeho&nbsp; kováčskej dielne a Kováčstva Hefaiston pochádzajú ručne kované predmety. Od malých svietnikov po rozmerné zábradlia či dominantné brány. Možno ich nájsť po celom Slovensku i v mnohých krajinách po svete.</p> <p>Róbert Rigó sa zameriava na tradičnú tvorbu so snahou zachovať staré rómske kováčske motívy a techniky.<br /> Je predsedom OZ Charťikano, ktoré organizuje podujatie s názvom Európske rómske kováčske sympózium.<br /> Dunajskej Lužnej sa v minulosti hovorilo Železná dedina. Kováčske remeslo tu má vyše 300 ročnú tradíciu a dodnes je tu najväčší počet kováčskych dielní v rámci celého Slovenska.</p> Fri, 14 Jan 2022 10:00:39 +0100 Artifact Róbert Rigó - Stolička pre terasy /artefakty/robert-rigo-stolicka-pre-terasy <p>Autorom stoličky je rómsky kováč Róbert Rigó z Dunajskej Lužnej. Stolička bola nafotená v roku 2014 počas podujatia Európske rómske kováčske sympózium. "Tieto stoličky môžeme vidieť v historickej časti Bratislavy v rôznych reštauráciách a kaviarňach. Túto stoličku si objednávali podnikatelia na letné terasy. Nosnosť stoličky je 200 kilogramov," povedal R. Rigó.</p> <p>Róbert Rigó je umelecký kováč z Dunajskej Lužnej. Z jeho kováčskej dielne a Kováčstva Hefaiston pochádzajú ručne kované predmety. Od malých svietnikov po rozmerné zábradlia či dominantné brány. Možno ich nájsť po celom Slovensku i v mnohých krajinách po svete.</p> <p>Róbert Rigó sa zameriava na tradičnú tvorbu so snahou zachovať staré rómske kováčske motívy a techniky.<br /> Je predsedom OZ Charťikano, ktoré organizuje podujatie s názvom Európske rómske kováčske sympózium.<br /> Dunajskej Lužnej sa v minulosti hovorilo Železná dedina. Kováčske remeslo tu má vyše 300 ročnú tradíciu a dodnes je tu najväčší počet kováčskych dielní v rámci celého Slovenska.</p> Fri, 14 Jan 2022 09:46:22 +0100 Artifact Róbert Rigó - Stolička v čokoládovni /artefakty/robert-rigo-stolicka-v-cokoladovni <p>Autorom stoličky je rómsky kováč Róbert Rigó z Dunajskej Lužnej. Stolička bola nafotená v roku 2014 počas podujatia Európske Rómske kováčske sympózium. "Tieto stoličky môžeme vidieť v historickej časti Bratislavy v rôznych reštauráciách a kaviarňach. Táto stolička je hneď pod Michalskou bránou v čokoládovni," povedal R. Rigó.</p> <p>Róbert Rigó je umelecký kováč z Dunajskej Lužnej. Z jeho kováčskej dielne a Kováčstva Hefaiston pochádzajú ručne kované predmety. Od malých svietnikov po rozmerné zábradlia či dominantné brány. Možno ich nájsť po celom Slovensku i v mnohých krajinách po svete.</p> <p>Róbert Rigó sa zameriava na tradičnú tvorbu so snahou zachovať staré rómske kováčske motívy a techniky.<br /> Je predsedom OZ Charťikano, ktoré organizuje podujatie s názvom Európske rómske kováčske sympózium.<br /> Dunajskej Lužnej sa v minulosti hovorilo Železná dedina. Kováčske remeslo tu má vyše 300 ročnú tradíciu a dodnes je tu najväčší počet kováčskych dielní v rámci celého Slovenska.</p> Fri, 14 Jan 2022 09:37:52 +0100 Artifact Róbert Rigó - Stolička /artefakty/robert-rigo-stolicka <p>Autorom stoličky je rómsky kováč Róbert Rigó z Dunajskej Lužnej. Stolička bola bola nafotená v roku 2014 počas podujatia Európske Rómske kováčske sympózium. "Tieto stoličky môžeme vidieť v historickej časti Bratislavy v rôznych reštauráciách a kaviarňach. Táto stolička je hneď pod hradom v rybárskej reštaurácii," povedal R. Rigó.</p> <p>Róbert Rigó je umelecký kováč z Dunajskej Lužnej. Z jeho kováčskej dielne a Kováčstva Hefaiston pochádzajú ručne kované predmety. Od malých svietnikov po rozmerné zábradlia či dominantné brány. Možno ich nájsť po celom Slovensku i v mnohých krajinách po svete.</p> <p>Róbert Rigó sa zameriava na tradičnú tvorbu so snahou zachovať staré rómske kováčske motívy a techniky.<br /> Je predsedom OZ Charťikano, ktoré organizuje podujatie s názvom Európske rómske kováčske sympózium.<br /> Dunajskej Lužnej sa v minulosti hovorilo Železná dedina. Kováčske remeslo tu má vyše 300 ročnú tradíciu a dodnes je tu najväčší počet kováčskych dielní v rámci celého Slovenska.</p> Fri, 14 Jan 2022 08:58:30 +0100 Artifact Róbert Rigó - Stojan na kvety /artefakty/robert-rigo-stojan-na-kvety <p>Autorom stojana na kvety je rómsky kováč Róbert Rigó z Dunajskej Lužnej. Stojan bol nafotený v roku 2014 počas podujatia Európske rómske kováčske sympózium. "Od roku 1991 som začal vyrábať veci na vývoz do Talianska, Francúzska. Toto je stojan, ktorý sa dá využiť na kvety, na nočnú lampu. V podstate na všetko, čo sa dá neho položiť. Je možné ten železný kruh ešte zväčšiť, prípadne sa na vrch dá dať drevený kruh," povedal R. Rigó.</p> <p>Róbert Rigó je umelecký kováč z Dunajskej Lužnej. Z jeho&nbsp; kováčskej dielne a Kováčstva Hefaiston pochádzajú ručne kované predmety. Od malých svietnikov po rozmerné zábradlia či dominantné brány. Možno ich nájsť po celom Slovensku i v mnohých krajinách po svete.</p> <p>Róbert Rigó sa zameriava na tradičnú tvorbu so snahou zachovať staré rómske kováčske motívy a techniky.<br /> Je predsedom OZ Charťikano, ktoré organizuje podujatie s názvom Európske rómske kováčske sympózium.<br /> Dunajskej Lužnej sa v minulosti hovorilo Železná dedina. Kováčske remeslo tu má vyše 300 ročnú tradíciu a dodnes je tu najväčší počet kováčskych dielní v rámci celého Slovenska.</p> Thu, 13 Jan 2022 15:19:02 +0100 Artifact Róbert Rigó - Svietnik pre dve sviečky /artefakty/robert-rigo-svietnik-pre-dve-sviecky <p>Autorom svietnika je rómsky kováč Róbert Rigó z Dunajskej Lužnej. Svietnik bol nafotený v roku 2014 počas podujatia Európske rómske kováčske sympózium. "Tento svietnik je zaujímavý týmto uzlom. Veľa zákazníkov, keď k nám príde, tak sa nás pýta ako sme to urobili. Robí sa to za tepla. Je to prácne, ale ten výsledok je taký zaujímavý" povedal R. Rigó.</p> <p>Róbert Rigó je umelecký kováč z Dunajskej Lužnej. Z jeho&nbsp; kováčskej dielne a Kováčstva Hefaiston pochádzajú ručne kované predmety. Od malých svietnikov po rozmerné zábradlia či dominantné brány. Možno ich nájsť po celom Slovensku i v mnohých krajinách po svete.</p> <p>Róbert Rigó sa zameriava na tradičnú tvorbu so snahou zachovať staré rómske kováčske motívy a techniky.<br /> Je predsedom OZ Charťikano, ktoré organizuje podujatie s názvom Európske rómske kováčske sympózium.<br /> Dunajskej Lužnej sa v minulosti hovorilo Železná dedina. Kováčske remeslo tu má vyše 300 ročnú tradíciu a dodnes je tu najväčší počet kováčskych dielní v rámci celého Slovenska.</p> Thu, 13 Jan 2022 15:14:33 +0100 Artifact Róbert Rigó - Svietnik pre tri sviečky /artefakty/robert-rigo-svietnik-pre-tri-sviecky <p>Autorom svietnika je rómsky kováč Róbert Rigó z Dunajskej Lužnej. Svietnik bol nafotený v roku 2014 počas podujatia Európske rómske kováčske sympózium. "Tento svietnik je zaujímavý s týmto uzlom. Veľa zákazníkov, keď k nám príde, tak sa nás pýta ako sme to urobili. Robí sa to za tepla. Je to prácne, ale ten výsledok je taký zaujímavý" povedal R. Rigó.</p> <p>Róbert Rigó je umelecký kováč z Dunajskej Lužnej. Z jeho&nbsp; kováčskej dielne a Kováčstva Hefaiston pochádzajú ručne kované predmety. Od malých svietnikov po rozmerné zábradlia či dominantné brány. Možno ich nájsť po celom Slovensku i v mnohých krajinách po svete.</p> <p>Róbert Rigó sa zameriava na tradičnú tvorbu so snahou zachovať staré rómske kováčske motívy a techniky.<br /> Je predsedom OZ Charťikano, ktoré organizuje podujatie s názvom Európske rómske kováčske sympózium.<br /> Dunajskej Lužnej sa v minulosti hovorilo Železná dedina. Kováčske remeslo tu má vyše 300 ročnú tradíciu a dodnes je tu najväčší počet kováčskych dielní v rámci celého Slovenska.</p> Thu, 13 Jan 2022 15:03:19 +0100 Artifact Róbert Rigó - Rómovia na Slovensku /artefakty/robert-rigo-romovia-na-slovensku <p>Mapa Slovenska bola vykovaná v roku 2014. "Mapu som chcel vykovať už skôr, no nikdy na to nebol čas," hovorí jej autor Róbert Rigó. Na mape je postavené rómske koleso, ktoré symbolizuje históriu Rómov na Slovensku. "Každý, kto sa na výrobok pozrie, vie o čo mi išlo. Je to jemný výrobok, malý a cenovo dostupný," doplnil R. Rigó. Rozmery výrobku: 15,4 cm (dĺžka), 6 cm (šírka), 6,3 cm (výška).<br /> Róbert Rigó je umelecký kováč z Dunajskej Lužnej. Z jeho kováčskej dielne a Kováčstva Hefaiston pochádzajú ručne kované predmety. Od malých svietnikov po rozmerné zábradlia či dominantné brány. Možno ich nájsť po celom Slovensku i v mnohých krajinách po svete.<br /> Róbert Rigó sa zameriava na tradičnú tvorbu so snahou zachovať staré rómske kováčske motívy a techniky.<br /> Je predsedom OZ Charťikano, ktoré organizuje podujatie s názvom Európske rómske kováčske sympózium.<br /> Dunajskej Lužnej sa v minulosti hovorilo Železná dedina. Kováčske remeslo tu má vyše 300 ročnú tradíciu a dodnes je tu najväčší počet kováčskych dielní v rámci celého Slovenska.</p> Thu, 13 Jan 2022 14:42:42 +0100 Artifact Róbert Rigó - Svietnik s ružou /artefakty/robert-rigo-svietnik-s-ruzou <p>Svietnik s rómskym kolesom a ružou bol vykovaný v roku 2014. Autorom je rómsky kováč Róbert Rigó z Dunajskej Lužnej. Dominantným prvkom na svietniku je rómske koleso ako symbol Rómov. Svietnik bol nafotený v roku 2014 počas podujatia Európske rómske kováčske sympózium. "Keď niekto príde, každému sa to zapáči. Je to taká maličkosť, je to cenovo prístupné a každý si to aj kúpi," povedal R. Rigó.</p> <p>Róbert Rigó je umelecký kováč z Dunajskej Lužnej. Z jeho&nbsp; kováčskej dielne a Kováčstva Hefaiston pochádzajú ručne kované predmety. Od malých svietnikov po rozmerné zábradlia či dominantné brány. Možno ich nájsť po celom Slovensku i v mnohých krajinách po svete.</p> <p>Róbert Rigó sa zameriava na tradičnú tvorbu so snahou zachovať staré rómske kováčske motívy a techniky.<br /> Je predsedom OZ Charťikano, ktoré organizuje podujatie s názvom Európske rómske kováčske sympózium.<br /> Dunajskej Lužnej sa v minulosti hovorilo Železná dedina. Kováčske remeslo tu má vyše 300 ročnú tradíciu a dodnes je tu najväčší počet kováčskych dielní v rámci celého Slovenska.</p> Thu, 13 Jan 2022 14:39:56 +0100 Artifact Róbert Rigó - Svietnik s rómskym kolesom /artefakty/robert-rigo-svietnik-s-romskym-kolesom <p>Svietnik s rómskym kolesom bol vykovaný v roku 2014. autorom je rómsky kováč Róbert Rigó z Dunajskej Lužnej. Dominantným prvkom na svietniku je rómske koleso ako symbol Rómov. Svietnik bol nafotený v roku 2014 počas podujatia Európske Rómske kováčske sympózium.<br /> Róbert Rigó je umelecký kováč z Dunajskej Lužnej. Z jeho&nbsp; kováčskej dielne a Kováčstva Hefaiston pochádzajú ručne kované predmety. Od malých svietnikov po rozmerné zábradlia či dominantné brány. Možno ich nájsť po celom Slovensku i v mnohých krajinách po svete.<br /> Róbert Rigó sa zameriava na tradičnú&nbsp; tvorbu so snahou zachovať staré rómske kováčske motívy a techniky.<br /> Je predsedom OZ Charťikano, ktoré organizuje podujatie s názvom Európske rómske kováčske sympózium.<br /> Dunajskej Lužnej sa v minulosti hovorilo Železná dedina. Kováčske remeslo tu má vyše 300 ročnú tradíciu a dodnes je tu najväčší počet kováčskych dielní v rámci celého Slovenska.</p> Thu, 13 Jan 2022 14:29:27 +0100 Artifact Radoslav Giňa - Mužská tvár /artefakty/radoslav-gina-muzska-tvar <p>Maľba na dreve zobrazuje tvár muža. Autorom maľby je žiak ZŠ v Jarovniciach Radoslav Giňa. Maľbu vytvoril vo veku 11 rokov, bol žiakom 5. ročníka. Maľba bola vytvorená v roku 2008. Názov maľby je umelo vytvorený katalogizátorom.</p> <p>Iniciátorom maľby na drevo je Ján Sajko. Takejto tvorbe sa so žiakmi venoval od roku 1986. Používal drevo odpadové, rôznych druhov, najradšej s kazmi, ktoré determinujú budúcu maľbu.</p> <p>Maľba je realizovaná na dreve o rozmeroch 31 cm (šírka v najširšej časti) x 37,5 cm (výška). Hrúbka dreva je 3 cm v najširšej strane. Hrúbka sa postupne zmenšuje. Po bokoch je štruktúra dreva kôrovitá. Na zadnej strane je napísané meno autora, jeho vek a rok maľby, navrchu je závesný systém.</p> Thu, 13 Jan 2022 14:05:06 +0100 Artifact Usmievavý muž /artefakty/usmievavy-muz <p>Maľba na dreve zobrazuje tvár usmievajúceho muža. Autorom maľby je žiak ZŠ v Jarovniciach Roman Husár. Maľbu vytvoril vo veku 11 rokov, bol žiakom 5. ročníka. Rok maľby nie je na štítku uvedený. Názov maľby je uvedený v angličtine Smiling man.</p> <p>Iniciátorom maľby na drevo je Ján Sajko. Takejto tvorbe sa so žiakmi venoval od roku 1986. Používal drevo odpadové, rôznych druhov, najradšej s kazmi, ktoré determinujú budúcu maľbu.</p> <p>Maľba je realizovaná na dreve o rozmeroch 21 cm (šírka v najširšej časti) x 93,5 cm (výška). Hrúbka dreva je 2 cm v najširšej strane. Hrúbka sa postupne zmenšuje. Na zadnej strane je papierový štítok s popisnými informáciami, navrchu je závesný systém.&nbsp;</p> Thu, 13 Jan 2022 13:30:26 +0100 Artifact Krajina /artefakty/krajina <p>Maľba na dreve zobrazuje krajinu a tri drevené obydlia. Autorom maľby je žiak ZŠ v Jarovniciach Lukáš Giňa. Maľbu vytvoril vo veku 11 rokov, bol žiakom 5. ročníka. Rok maľby nie je na štítku uvedený. Názov maľby je Krajina.</p> <p>Iniciátorom maľby na drevo je Ján Sajko. Takejto tvorbe sa so žiakmi venoval od roku 1986. Používal drevo odpadové, rôznych druhov, najradšej s kazmi, ktoré determinujú budúcu maľbu.</p> <p>Maľba je realizovaná na dreve o rozmeroch 22 cm (šírka v najširšej časti) x 21 cm (výška). Hrúbka dreva je 2 cm v najširšej strane. Hrúbka sa postupne zmenšuje. Na zadnej strane je papierový štítok s popisnými informáciami, navrchu je závesný systém. &nbsp;</p> Thu, 13 Jan 2022 12:58:01 +0100 Artifact Jaroslav Cicko - Žena v kroji /artefakty/jaroslav-cicko-zena-v-kroji <p>Plastika, na rozdiel od iných autorových diel nemá oblé ale ostré tvary, je umeleckou skratkou a iba pár detailami vystihuje stvárnenie autorovho zámeru. Zobrazuje motív ženy v tradičnom ľudovom odeve - kroji. Socha obsahuje podpis autora na dolnej časti sochy. Názov sochy je vytvorený katalogizátorom, keďže socha neobsahuje žiadny popisný štítok.<br /> Výška: 38 cm<br /> Šírka: 7,5 cm<br /> Sochá pochádza zo zbierky OZ Jekhetane-Spolu.<br /> Jaroslav Cicko je známy rómsky výtvarník a sochár, ktorý svoje diela vytváral predovšetkým z dreva, ale i kameňa.<br /> Narodil sa 25.3.1939 v Martine a zomrel 18.11.2010 v Hornej Štubni v okrese Turčianske Teplice.<br /> Pracoval ako nástrojár v Závodoch ťažkého strojárstva v Martine a ako rezbár pôsobil v martinskom Štúdiu neprofesionálnych výtvarníkov. Bol lektorom na sympóziách neprofesionálnych umelcov.<br /> V roku 2000 vystavoval svoje diela a predvádzal ukážky rôznych postupov pri tvorbe svojich diel v Nemecku, Česku, Španielsku, Francúzsku a Taliansku.<br /> Najčastejším motívom jeho diel je žena vo všetkých jej podobách.</p> Thu, 13 Jan 2022 12:43:43 +0100 Artifact Jaroslav Cicko - Dievča /artefakty/jaroslav-cicko-dievca <p>Plastika vyrobená z jedného kusa dreva je vyobrazením mladej rómskej dievčiny s rozpustenými vlasmi, s neodmysliteľnými korálkami na krku, typickej dlhej splývavej sukni a s veľkou šatkou v ruke. Socha obsahuje podpis autora na dolnej časti sochy. Názov sochy je vytvorený katalogizátorom, keďže socha neobsahuje žiadny popisný štítok.<br /> Výška: 69 cm<br /> Šírka: 12 cm<br /> Socha pochádza zo zbierky OZ Jekhetane-Spolu.<br /> Jaroslav Cicko je známy rómsky výtvarník a sochár, ktorý svoje diela vytváral predovšetkým z dreva, ale i kameňa.<br /> Narodil sa 25.3.1939 v Martine a zomrel 18.11.2010 v Hornej Štubni v okrese Turčianske Teplice.<br /> Pracoval ako nástrojár v Závodoch ťažkého strojárstva v Martine a ako rezbár pôsobil v martinskom Štúdiu neprofesionálnych výtvarníkov. Bol lektorom na sympóziách neprofesionálnych umelcov.<br /> V roku 2000 vystavoval svoje diela a predvádzal ukážky rôznych postupov pri tvorbe svojich diel v Nemecku, Česku, Španielsku, Francúzsku a Taliansku.<br /> Najčastejším motívom jeho diel je žena vo všetkých jej podobách.</p> Thu, 13 Jan 2022 12:21:30 +0100 Artifact Jaroslav Cicko - Útek /artefakty/jaroslav-cicko-utek <p>Útek (1984)<br /> Trojsúsošie kľačiacej starej ženy a mladej matky s dieťaťom na rukách je plastika vyrobená z jedného kusa dreva, s detailným prepracovaním tvárí. Je výpoveďou o utrpení tých, čo ako nechcení sa ocitli na úteku zo svojho domova.<br /> Socha nemá podpis autora. Socha obsahuje aj pôvodný rukou písaný štítok s názvom diela a rokom. Je doplnený o štítok s menom autora, bydliskom a názvom.<br /> Výška: 47 cm<br /> Šírka: 18 cm<br /> Socha pochádza zo zbierky OZ Jekhetane-Spolu.<br /> Jaroslav Cicko je známy rómsky výtvarník a sochár, ktorý svoje diela vytváral predovšetkým z dreva, ale i kameňa.<br /> Narodil sa 25.3.1939 v Martine a zomrel 18.11.2010 v Hornej Štubni v okrese Turčianske Teplice.<br /> Pracoval ako nástrojár v Závodoch ťažkého strojárstva v Martine a ako rezbár pôsobil v martinskom Štúdiu neprofesionálnych výtvarníkov. Bol lektorom na sympóziách neprofesionálnych umelcov.<br /> V roku 2000 vystavoval svoje diela a predvádzal ukážky rôznych postupov pri tvorbe svojich diel v Nemecku, Česku, Španielsku, Francúzsku a Taliansku.<br /> Najčastejším motívom jeho diel je žena vo všetkých jej podobách.</p> Thu, 13 Jan 2022 11:16:23 +0100 Artifact Jaroslav Cicko - Matka /artefakty/jaroslav-cicko-matka <p>Matka (2000). Socha stvárňuje mladú ženu – matku s dieťaťom na rukách. Nádherná plastika je vyrobená z jedného kusa dreva. Je charakteristická detailným prepracovaním tváre ženy a dieťaťa. Na spodnej časti sochy je podpis autora. Socha obsahuje aj rukou písaný štítok s názvom diela a rokom.<br /> Výška: 84,5 cm<br /> Šírka: 12,5 cm<br /> Socha pochádza zo zbierky OZ Jekhetane-Spolu.<br /> Jaroslav Cicko je známy rómsky výtvarník a sochár, ktorý svoje diela vytváral predovšetkým z dreva, ale i kameňa.<br /> Narodil sa 25.3.1939 v Martine a zomrel 18.11.2010 v Hornej Štubni v okrese Turčianske Teplice.<br /> Pracoval ako nástrojár v Závodoch ťažkého strojárstva v Martine a ako rezbár pôsobil v martinskom Štúdiu neprofesionálnych výtvarníkov. Bol lektorom na sympóziách neprofesionálnych umelcov.<br /> V roku 2000 vystavoval svoje diela a predvádzal ukážky rôznych postupov pri tvorbe svojich diel v Nemecku, Česku, Španielsku, Francúzsku a Taliansku.<br /> Najčastejším motívom jeho diel je žena vo všetkých svojich podobách.</p> Thu, 13 Jan 2022 11:05:38 +0100 Artifact Ondrej Gadžor - Madona II. /artefakty/ondrej-gadzor-madona-ii <p>Drevená plastika zobrazuje ženskú postavu - Madonu. Názov je umelo vytvorený katalogizátorom, keďže sochá nemá vlastné označenie. Plastika je vytvorená z jedného kusa dreva. Použité drevo nie je uvedené. Na spodnej zadnej časti má autor vlastnú značku - vyrezané meno.<br /> Výška: 44,5 cm<br /> Šírka: 6 cm<br /> Plastika je zo zbierky OZ Jekhetane - Spolu.<br /> Ondrej Gadžor (9.7.1956 – 19.10.2013) - rodák z Krásnej nad Hornádom, sa začal venovať rezbárstvu až keď mal 24 rokov. Pracoval s rôznym typom materiálu – s kameňom, dokonca s rohovinou, či mušľami, najmä však s drevom. Vypracoval si svojský sochársky rukopis, ovplyvnený školou akademického sochára Vojtecha Löfllera, v ktorého dielni pracoval jedenásť rokov. Jednou z jeho hlavných tém je žena. Mal niekoľko samostatných výstav, pravidelne sa zúčastňoval sochárskych plenérov. Predstavil sa na viacerých samostatných výstavách na Slovensku i v zahraničí. Jeho diela sú okrem iného vystavené aj v Los Angeles, alebo vo Vatikáne a mnohé sú súčasťou zbierok múzeí na Slovensku, či v Čechách (Východoslovenské múzeum v Košiciach, SNM-Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine, Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach, Muzeum Romské kultury v Brne).</p> Thu, 13 Jan 2022 10:37:00 +0100 Artifact Ondrej Gadžor - Madona I. /artefakty/ondrej-gadzor-madona-i <p>Drevená plastika zobrazuje ženskú postavu - Madonu. Názov je umelo vytvorený katalogizátorom, keďže sochá nemá vlastné označenie. Ženská postava stojí na podstavci. Použité drevo nie je uvedené. Na podstavci má autor vlastnú značku - vyrezané meno.<br /> Výška: 38 cm<br /> Šírka: 5 cm<br /> Plastika je zo zbierky OZ Jekhetane - Spolu.<br /> Ondrej Gadžor (9.7.1956 – 19.10.2013) - rodák z Krásnej nad Hornádom, sa začal venovať rezbárstvu až keď mal 24 rokov. Pracoval s rôznym typom materiálu – s kameňom, dokonca s rohovinou, či mušľami, najmä však s drevom. Vypracoval si svojský sochársky rukopis, ovplyvnený školou akademického sochára Vojtecha Löfllera, v ktorého dielni pracoval jedenásť rokov. Jednou z jeho hlavných tém je žena. Mal niekoľko samostatných výstav, pravidelne sa zúčastňoval sochárskych plenérov. Predstavil sa na viacerých samostatných výstavách na Slovensku i v zahraničí. Jeho diela sú okrem iného vystavené aj v Los Angeles, alebo vo Vatikáne a mnohé sú súčasťou zbierok múzeí na Slovensku, či v Čechách (Východoslovenské múzeum v Košiciach, SNM-Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine, Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach, Muzeum Romské kultury v Brne).</p> Thu, 13 Jan 2022 10:03:21 +0100 Artifact Ondrej Gadžor - Chlapec /artefakty/ondrej-gadzor-chlapec <p>Drevená plastika s názvom Chlapec zobrazuje mužskú postavu s preloženými rukami s hlavou, ktorá pozerá do strany. Postava stojí na podstavci. Použité drevo neuvedené. Na podstavci má autor vlastnú značku - vyrezané meno. Na spodnej časti je nálepka s názvom plastiky a pravdepodobne s cenou.<br /> Výška: 20 cm<br /> Šírka: 4,3 cm<br /> Plastika je zo zbierky OZ Jekhetane - Spolu.<br /> Ondrej Gadžor (9.7.1956 – 19.10.2013) - rodák z Krásnej nad Hornádom, sa začal venovať rezbárstvu až keď mal 24 rokov. Pracoval s rôznym typom materiálu – s kameňom, dokonca s rohovinou, či mušľami, najmä však s drevom. Vypracoval si svojský sochársky rukopis, ovplyvnený školou akademického sochára Vojtecha Löfllera, v ktorého dielni pracoval jedenásť rokov. Jednou z jeho hlavných tém je žena. Mal niekoľko samostatných výstav, pravidelne sa zúčastňoval sochárskych plenérov. Predstavil sa na viacerých samostatných výstavách na Slovensku i v zahraničí. Jeho diela sú okrem iného vystavené aj v Los Angeles, alebo vo Vatikáne a mnohé sú súčasťou zbierok múzeí na Slovensku, či v Čechách (Východoslovenské múzeum v Košiciach, SNM-Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine, Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach, Muzeum Romské kultury v Brne).</p> Thu, 13 Jan 2022 09:32:59 +0100 Artifact Cyril Demeter - rozprávanie /audio/cyril-demeter-rozpravanie <p>Cyril Demeter pochádza z obce Brekov. V čase rozhovoru mal 57 rokov. Pochádza z robotníckej rodiny. Jeho otec pracoval v Brekove vo vápenke, popri práci si zarábal ako muzikant. Hral na husle. V rozhovore hovorí o miestnej rómskej komunite a spolunažívaní s majoritou, o rómskom jazyku a významných kultúrno-spoločenských zmenách.<br /> Regionálne dejiny Rómov žijúcich v obci Brekov sú predmetom spracovania audio nahrávok, ktoré DICRK bezodplatne získalo od výskumníčky Eleny Cinovej. Jej výskumný projekt s názvom Brekovskí Rómovia v toku času podporil v roku 2020 Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Riadené rozhovory sú v slovenskom jazyku a približujú život, kultúru a spoločenské zmeny v regióne.</p> Mon, 10 Jan 2022 13:30:45 +0100 Audio Monika Siváková - rozprávanie /audio/monika-sivakova-rozpravanie <p>Monika Siváková pochádza z obce Brekov. V čase rozhovoru mala 52 rokov. Pochádza z robotníckej rodiny. Má vyštudované gymnázium v Humennom. Má dve dospelé deti. V rozhovore hovorí o miestnej rómskej komunite a spolunažívaní s majoritou, o rómskom jazyku a významných kultúrno-spoločenských zmenách.<br /> Regionálne dejiny Rómov žijúcich v obci Brekov sú predmetom spracovania audio nahrávok, ktoré DICRK bezodplatne získalo od výskumníčky Eleny Cinovej. Jej výskumný projekt s názvom Brekovskí Rómovia v toku času podporil v roku 2020 Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Riadené rozhovory sú v slovenskom jazyku a približujú život, kultúru a spoločenské zmeny v regióne.</p> Mon, 10 Jan 2022 13:14:32 +0100 Audio Etela Kirvejová - rozprávanie /audio/etela-kirvejova-rozpravanie <p>Etela Kirvejová pochádza z obce Brekov. V čase rozhovoru mala 75 rokov. Jej otec pracoval v bani, neskôr v Čechách, matka robila upratovačku na pošte. V rozhovore hovorí o miestnej rómskej komunite a spolunažívaní s majoritou, o rómskom jazyku a významných kultúrno-spoločenských zmenách.<br /> Regionálne dejiny Rómov žijúcich v obci Brekov sú predmetom spracovania audio nahrávok, ktoré DICRK bezodplatne získalo od výskumníčky Eleny Cinovej. Jej výskumný projekt s názvom Brekovskí Rómovia v toku času podporil v roku 2020 Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Riadené rozhovory sú v slovenskom jazyku a približujú život, kultúru a spoločenské zmeny v regióne.</p> Mon, 10 Jan 2022 11:59:36 +0100 Audio Ervín Tokár - rozprávanie /audio/ervin-tokar-rozpravanie <p>Ervín Tokár sa narodil v obci Naciná Ves, pochádza z piatich súrodencov. Do Brekova sa priženil. V rozhovore hovorí o miestnej rómskej komunite a spolunažívaní s majoritou, o rómskom jazyku a významných kultúrno-spoločenských zmenách.<br /> Regionálne dejiny Rómov žijúcich v obci Brekov sú predmetom spracovania audio nahrávok, ktoré DICRK bezodplatne získalo od výskumníčky Eleny Cinovej. Jej výskumný projekt s názvom Brekovskí Rómovia v toku času podporil v roku 2020 Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Riadené rozhovory sú v slovenskom jazyku a približujú život, kultúru a spoločenské zmeny v regióne.</p> Mon, 10 Jan 2022 11:38:57 +0100 Audio Marta Tokárová - rozprávanie /audio/marta-tokarova-rozpravanie <p>Marta Tokárová sa narodila v obci Naciná Ves. Jej otec pochádzal z obce Brekov. V čase rozhovoru mala 68 rokov. V rozhovore hovorí o miestnej rómskej komunite a spolunažívaní s majoritou, o rómskom jazyku a významných kultúrno-spoločenských zmenách.<br /> Regionálne dejiny Rómov žijúcich v obci Brekov sú predmetom spracovania audio nahrávok, ktoré DICRK bezodplatne získalo od výskumníčky Eleny Cinovej. Jej výskumný projekt s názvom Brekovskí Rómovia v toku času podporil v roku 2020 Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Riadené rozhovory sú v slovenskom jazyku a približujú život, kultúru a spoločenské zmeny v regióne.</p> Mon, 10 Jan 2022 11:22:34 +0100 Audio Mária Gunárová - rozprávanie /audio/maria-gunarova-rozpravanie <p>Mária Gunárová z obce Brekov, v čase rozhovoru mala 82 rokov. Narodila sa v obci Roztoky (okr. Svidník). Vydala sa do obce Brekov.&nbsp; V rozhovore hovorí o miestnej rómskej komunite a spolunažívaní s majoritou, o rómskom jazyku a významných kultúrno-spoločenských zmenách.<br /> Regionálne dejiny Rómov žijúcich v obci Brekov sú predmetom spracovania audio nahrávok, ktoré DICRK bezodplatne získalo od výskumníčky Eleny Cinovej. Jej výskumný projekt s názvom Brekovskí Rómovia v toku času podporil v roku 2020 Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Riadené rozhovory sú v slovenskom jazyku a približujú život, kultúru a spoločenské zmeny v regióne.</p> Mon, 10 Jan 2022 11:07:32 +0100 Audio Koloman Gunár - rozprávanie /audio/koloman-gunar-rozpravanie <p>Ing. Koloman Gunár pochádza z obce Brekov, v čase rozhovoru mal 71 rokov. Z otcovej strany pochádza z rodiny hudobníkov, po mame je z rodiny kováčov. V rokoch 1967 – 1972 bol poslucháčom Vysokej školy technickej, Stavebnej fakulty v Bratislave, odbor Pozemné stavby. Pracoval na Okresnej poľnohospodárskej správe na oddelení investícií. V roku 1990 spoluzakladal politickú stranu s názvom Strana integrácie Rómov.<br /> Regionálne dejiny Rómov žijúcich v obci Brekov sú témou audio nahrávok, ktoré DICRK bezodplatne získalo od výskumníčky Eleny Cinovej. Jej výskumný projekt s názvom Brekovskí Rómovia v toku času podporil v roku 2020 Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Riadené rozhovory sú v slovenskom jazyku a približujú život a kultúru Rómov a ich vnímanie spoločenských zmien v regióne.</p> Mon, 10 Jan 2022 10:19:02 +0100 Audio Accordeonist (Harmonikár) /artefakty/accordeonist-harmonikar <p>Maľba muzikanta. Maľbu vytvoril Kristián Husár zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Maľba je na výkrese formátu A3, vznikla v roku 2015. Maľba znázorňuje muža hudobníka, ktorý hrá na harmoniku.<br /> Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku. Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Wed, 22 Dec 2021 11:18:57 +0100 Artifact Na balockom kostole; Tadeto, tadeto - Ľudová hudba Alexandra Daška /audio/na-balockom-kostole-tadeto-tadeto-ludova-hudba-alexandra-daska <p>Cimbalová kapela Alexandra Daška hrá dve slovenské folklórne piesne: Na balockom kostole a Tadeto, tadeto. Kapela vznikla v roku 1992 v Banskej Bystrici. Repertoár kapely tvorí rómsky, slovenský aj inonárodný folklór, operetné a filmové melódie. Kapela vydala niekoľko CD nosičov. Primášom je Alexander Daško. Cimbal – Dezider Oláh Axman. Viola – Otto Daniš (Buli). Kontrabas – Jozef Berky (Klokan). Akordeón – Štefan Bučko (Kefa). Alexander Daško založil Súkromnú základnú umeleckú školu Lavuta v Banskej Bystrici, je hudobným pedagógom. A. Daško každoročne organizuje festival rómskej kultúry v Banskej Bystrici, s názvom Cigánsky oheň.</p> Thu, 16 Dec 2021 10:57:28 +0100 Audio Aušvicate o kher baro/V Osvienčime je veľký dom - Ľudová hudba Alexandra Daška /audio/ausvicate-o-kher-baro/v-osviencime-je-velky-dom-ludova-hudba-alexandra-daska <p>Cimbalová kapela Alexandra Daška hrá rómsku žiaľnu pieseň (halgató) Aušvicate o kher baro/V Osvienčime je veľký dom. Kapela vznikla v roku 1992 v Banskej Bystrici. Repertoár kapely tvorí rómsky, slovenský aj inonárodný folklór, operetné a filmové melódie. Kapela vydala niekoľko CD nosičov. Primášom je Alexander Daško. Cimbal – Dezider Oláh Axman. Viola – Otto Daniš (Buli). Kontrabas – Jozef Berky (Klokan). Akordeón – Štefan Bučko (Kefa). Alexander Daško založil Súkromnú základnú umeleckú školu Lavuta v Banskej Bystrici, je hudobným pedagógom. A. Daško každoročne organizuje festival rómskej kultúry v Banskej Bystrici, s názvom Cigánsky oheň.</p> Thu, 16 Dec 2021 10:40:00 +0100 Audio Odoj avel o vonato/Prichádza vlak - Ľudová hudba Alexandra Daška /audio/odoj-avel-o-vonato/prichadza-vlak-ludova-hudba-alexandra-daska <p>Cimbalová kapela Alexandra Daška hrá rómsku žiaľnu pieseň (halgató) Odoj avel o vonato/Prichádza vlak. Kapela vznikla v roku 1992 v Banskej Bystrici. Repertoár kapely tvorí rómsky, slovenský aj inonárodný folklór, operetné a filmové melódie. Kapela vydala niekoľko CD nosičov. Primášom je Alexander Daško. Cimbal – Dezider Oláh Axman. Viola – Otto Daniš (Buli). Kontrabas – Jozef Berky (Klokan). Akordeón – Štefan Bučko (Kefa). Alexander Daško založil Súkromnú základnú umeleckú školu Lavuta v Banskej Bystrici, je hudobným pedagógom. A. Daško každoročne organizuje festival rómskej kultúry v Banskej Bystrici, s názvom Cigánsky oheň.</p> Thu, 16 Dec 2021 10:18:10 +0100 Audio Veša veša, churde veša/Lesy, lesy, lesíky - Ľudová hudba Alexandra Daška /audio/vesa-vesa-churde-vesa/lesy-lesy-lesiky-ludova-hudba-alexandra-daska <p>Cimbalová kapela Alexandra Daška hrá rómsku pesničku Veša, veša, churde veša/Lesy, lesy, lesíky. Kapela vznikla v roku 1992 v Banskej Bystrici. Repertoár kapely tvorí rómsky, slovenský aj inonárodný folklór, operetné a filmové melódie. Kapela vydala niekoľko CD nosičov. Primášom je Alexander Daško. Cimbal – Dezider Oláh Axman. Viola – Otto Daniš (Buli). Kontrabas – Jozef Berky (Klokan). Akordeón – Štefan Bučko (Kefa). Alexander Daško založil Súkromnú základnú umeleckú školu Lavuta v Banskej Bystrici, je hudobným pedagógom. A. Daško každoročne organizuje festival rómskej kultúry v Banskej Bystrici, s názvom Cigánsky oheň.</p> Thu, 16 Dec 2021 10:10:53 +0100 Audio O poštaris avel/Prichádza poštár - Ľudová hudba Alexandra Daška /audio/o-postaris-avel/prichadza-postar-ludova-hudba-alexandra-daska <p>Cimbalová kapela Alexandra Daška hrá rómsku pesničku O poštaris avel / Prichádza poštár. Kapela vznikla v roku 1992 v Banskej Bystrici. Repertoár kapely tvorí rómsky, slovenský aj inonárodný folklór, operetné a filmové melódie. Kapela vydala niekoľko CD nosičov. Primášom je Alexander Daško. Cimbal – Dezider Oláh Axman. Viola – Otto Daniš (Buli). Kontrabas – Jozef Berky (Klokan). Akordeón – Štefan Bučko (Kefa). Alexander Daško založil Súkromnú základnú umeleckú školu Lavuta v Banskej Bystrici, je hudobným pedagógom. A. Daško každoročne organizuje festival rómskej kultúry v Banskej Bystrici, s názvom Cigánsky oheň.</p> Thu, 16 Dec 2021 10:05:04 +0100 Audio Róbert Rigó /foto/robert-rigo <p>Róbert Rigó je umelecký kováč z Dunajskej Lužnej. Z jeho&nbsp; kováčskej dielne a Kováčstva Hefaiston pochádzajú ručne kované predmety. Od malých svietnikov po rozmerné zábradlia či dominantné brány. Možno ich nájsť po celom Slovensku i v mnohých krajinách po svete.<br /> Róbert Rigó sa zameriava na tradičnú&nbsp; tvorbu so snahou zachovať staré rómske kováčske motívy a techniky.<br /> Róbert Rigó je predsedom OZ Charťikano, ktoré v roku 2018 zorganizovalo už 15. ročník Európskeho rómskeho kováčskeho sympózia a ktoré v Kováčskej galérii&nbsp; predstavuje bohatú tvorbu majstrov kováčskeho umenia z Dunajskej Lužnej.<br /> Dunajskej Lužnej sa v minulosti hovorilo Železná dedina. Kováčske remeslo tu má vyše 300 ročnú tradíciu a dodnes je tu najväčší počet kováčskych dielní v rámci celého Slovenska.</p> Mon, 13 Dec 2021 08:57:26 +0100 Album Katarína Taikon Langhammer /artefakty/katarina-taikon-langhammer <p>Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.<br /> <strong>KATARINA TAIKON LANGHAMMER</strong><br /> Narodila sa 29. júla 1932, v Almby vo Švédsku. Bola švédska rómska aktivistka, líderka v hnutí za občianske práva, spisovateľka a herečka z rómskej skupiny Kalderašov. Bola sestrou šperkárky Rosy Taikon. Svojou politickou a mediálnou aktivitou bojovala za získanie občianskych práv pre Rómov vo Švédsku. Zmenu stereotypov v spoločnosti dosiahla aj literárnou tvorbou, keď v rokoch 1963 až 1980 vydala 16 pokračovaní detských kníh o rómskom dievčatku Katitzi. Jej príbehy sú dodnes veľmi populárne a sfilmované. Katarinu Taikon za jej politický aktivizmus často prirovnávajú k Martinovi Lutherovi Kingovi. Zomrela 30. decembra 1995 v Ytterhogdal vo Švédsku.</p> Thu, 08 Jul 2021 10:50:53 +0200 Artifact Cinka Panna /artefakty/cinka-panna <p>Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.<br /> <strong>CINKA PANNA&nbsp; </strong><br /> Narodila sa v roku 1711 na Gemeri v Uhorsku. Bola husľovou virtuózkou, multiinštrumentalistkou, primáškou rómskej kapely, skladateľkou nazývanou aj „cigánska Sapfó“. Pochádza zo slávnej rómskej muzikantskej rodiny. Ako tútor podporoval Cinku Pannu miestny šľachtic Láni. Sponzoroval jej štúdium hudby v Rožňave. Cinka Panna s manželom Dányim, violončelistom, založili kapelu, kde bola primáškou aj skladateľkou. Vystupovala v mužskom odeve, ktorý mal prvky kuruckej uniformy. Jej diela sú zaznamenané v Uhorskej zbierka (1730). Je autorkou krátkych skladieb - halgató. Jej životný príbeh, hudobná kariéra inšpirovali a inšpirujú dodnes mnohých umelcov, predovšetkým hudobníkov, výtvarníkov, poetov a filmárov. Zomrela 5. februára 1772 v Gemeri.</p> Thu, 08 Jul 2021 10:19:38 +0200 Artifact Tera Fabianová /artefakty/tera-fabianova <p>Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.<br /> <strong>TERA FABIANOVÁ</strong><br /> Narodila sa 15. októbra 1930 v Žiharci na Slovensku. Je považovaná za poprednú rómsku spisovateľku a poetku 20. storočia. Patrí medzi staršiu generáciu rómskych spisovateliek, ktoré písali v rómskom jazyku. Tridsaťpäť rokov pracovala ako žeriavnička v Prahe. Hovorila plynule štyrmi jazykmi. Jej literárny talent objavila česká romistka Milena Hübschmannová, ktorá ju motivovala k tvorbe v rómčine. Debutovala poviedkami v časopise Romano ľil v 60. rokoch 20. storočia. Jej kniha Čavargoš / Tulák (1991) patrí do fantasy žánru. Táto publikácia oslovila širokú českú verejnosť. Pre Český rozhlas toto dielo načítal Vlastimil Brodský. Vrcholom jej tvorby je autobiografia Sar me phiravas andre škola / Ako som chodila do školy (1992). V roku 2006 získala Literárnu cenu Mileny Hübschmannovej za celoživotné dielo. Zomrela 23. marca 2007 v Prahe.</p> Thu, 08 Jul 2021 10:07:28 +0200 Artifact Věra Bílá /artefakty/vera-bila <p>Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.<br /> <strong>VĚRA BÍLÁ</strong><br /> Narodila sa 22. mája 1954 v Rokycanoch, v Českej republike. Bola speváčkou, hudobníčkou a herečkou. Pochádzala zo známej hudobníckej rodiny Karola Giňu. Unikátna farba hlasu a špecifický vokálny prejav jej zabezpečili trvalé miesto na hudobnej scéne doma aj v zahraničí. V roku 1995 s mladými hudobníkmi (Emil "Bišu" Miko, Emil "Pupa" Miko, Jan Dužda, Deziderius Lučka a Milan Kroka, ktorého neskôr nahradil Marek Miko) vytvorili fenomenálne zoskupenie Věra Bílá a Kale. Hudobne definovali žáner známy ako rom-pop charakteristický sofistikovanými vokálnymi harmóniami s ráznymi disonanciami v zmesi rómskej ľudovej hudby, popu a latino džezu. Věra Bílá účinkovala aj v dvoch filmoch režiséra Dušana Hanáka: Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980). V máji 1999 so skupinou Kale nadchla česko–americké obecenstvo vo Washingtone D.C. a v New Yorku ako hlavná hviezda festivalu rómskej kultúry z Českej republiky. Hudobní odborníci Věru Bílu prirovnávali k americkej černošskej hviezde Elle Fitzgeraldovej. Zomrela 12. marca 2019 v Plzni v Českej republike.</p> Thu, 08 Jul 2021 09:50:18 +0200 Artifact Johann Wilhelm Rukeli Trollmann /artefakty/johann-wilhelm-rukeli-trollmann <p>Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.<br /> <strong>JOHANN WILHELM "RUKELI" TROLLMANN</strong><br /> Narodil sa 27. Decembra 1907 v meste Wilsche v Nemecku. Jeho rómske meno Rukkeli znamená strom a získal ho kvôli svojej výške a dokonale rovnému postoju. Spolu s ôsmimi súrodencami vyrastal v Hannoveri. Bol oblastným šampiónom v boxe, neskôr aj profesionálnym boxerom. V roku 1933 boli z boxerských klubov vylúčení športovci neárijského pôvodu, teda aj Sinto Trollmann. V júni 1933 sa stal nemeckým šampiónom v ľahkej váhe, osem dní potom mu titul odobrali. Bol uväznený v pracovnom tábore Hannover-Ahlem. V roku 1939 bol povolaný do Wehrmachtu, zranený na východnom fronte. V roku 1942 bol uväznený v koncentračnom tábore Neuengamme. Po ťažkom týraní bol zavraždený v roku 1944 v tábore vo Wittenberge.</p> Thu, 08 Jul 2021 09:40:26 +0200 Artifact Margita Reiznerová /artefakty/margita-reiznerova <p>Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.<br /> <strong>MARGITA REIZNEROVÁ</strong><br /> Narodila sa 5. mája 1945 v rómskej osade Malých Bukovciach na východnom Slovensku. Po vojne sa rodina presťahovala do Prahy a v 80. rokoch 20. storočia&nbsp; založila súbor Perumos. Margita Reiznerová bola jeho hlavnou postavou a sólovou speváčkou. Súbor uvádzal hudobné, ale aj dramatické predstavenia. V 90. rokoch 20. storočia bola v centre kultúrneho diania, podieľala sa na založení Združenia rómskych spisovateľov v Československu a vydávaní rómskych periodík. Viedla vydavateľstvo Romaňi čhib (Rómsky jazyk). V polovici 90. rokov emigrovala do Belgicka z dôvodu nárastu rasovo motivovaného násilia voči Rómom. Jej tvorba je zameraná na poéziu a krátke autobiografické poviedky. Písala v rómčine. Publikovala v rade rómskych časopisov, zbierok a antológií. Zomrela 16. septembra 2020 v Lokerene v Belgicku.</p> Thu, 08 Jul 2021 08:55:14 +0200 Artifact Ján Berky Mrenica /artefakty/jan-berky-mrenica <p>Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.<br /> <strong>JÁN BERKY MRENICA ST.</strong><br /> Narodil sa 11. mája 1939 v Očovej. Bol svetoznámym husľovým virtuózom, skladateľom, zberateľom slovenského a rómskeho folklóru. Študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave u profesora Albína Vrteľa. Od devätnástich rokov bol členom Slovenského ľudovo-umeleckého kolektívu (SĽUK) a po odchode Rinalda Oláha až do roku 1990 bol jeho koncertmajstrom. Po roku 1990 založil vlastný orchester (najprv Violin Orchestra Bratislava, neskôr Diabolské husle). Po mozgovej príhode v roku 1997 sa naučil písať ľavou rukou. Napísal tri knihy (Náne oda lavutáris / Niet takého muzikanta, Veselo s husličkami po svete, Rómske piesne a príslovia) a niekoľko hudobných partitúr. Za svoju tvorbu získal veľa ocenení. Medzi najvýznamnejšie patrí Posol Slovenska (1995), Pribinov kríž (1997), Slovak Gold (1997). Cenu Zlatý nosič získal za predaj viac ako 5000 kusov za album Primášov sen (1999). Zomrel 12. októbra 2008 v rodnej Očovej.</p> Thu, 08 Jul 2021 08:42:53 +0200 Artifact Ján Cibuľa /artefakty/jan-cibula-1 <p>Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.<br /> <strong>JÁN CIBUĽA</strong><br /> Narodil sa 7. januára 1932 v Klenovci. V roku 1957 absolvoval Lekársku faktultu Univerzity Komenského v Bratislave. Ako lekár pôsobil na Slovensku, v bývalej Nemeckej demokratickej republike a od roku 1968 v Berne vo Švajčiarsku. V roku 1971 bol spoluzakladateľom kongresu Rómov v meste Orpington vo Veľkej Británií, kde vznikla Medzinárodná rómska únia (IRU). V roku 1978 bol jej prezidentom. Viedol delegáciu rómskych reprezentantov v OSN, kde IRU získalo štatút pozorovateľa. V roku 1985 získal Kultúrnu cenu mesta Bern ako druhý cudzinec v histórií mesta. Prvým bol Albert Einstein. V roku 2008 bol navrhnutý na Nobelovu cenu za mier. V tom istom roku mu Slovenská republika udelila cenu za ľudskosť. Ako osobnosť bol zaradený do Príručky slovenskej exilovej kultúry. Bol rómskym lekárom slovanského pôvodu, aktivistom za práva Rómov, jedna z najvýznamnejších postáv rómskej emancipácie 20. storočia. Zomrel 18. augusta 2013 v Berne.</p> Wed, 07 Jul 2021 11:20:32 +0200 Artifact Dezider Banga /artefakty/dezider-banga <p>Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.<br /> <strong>DEZIDER BANGA</strong><br /> Narodil sa 24.8.1939 v obci Hradište, v okrese Partizánske. Vysokoškolské vzdelanie získal na Univerzite Komenského v Bratislave, na Filozofickej fakulte, v odbore slovenský jazyk a dejepis. Šesť rokov učil na gymnáziu v Trebišove, ďalších desať rokov bol dramaturgom Literárnej redakcie Slovenskej televízie v Košiciach. Od roku 1979 bol v Bratislave redaktorom mesačníka Nová cesta a v rokoch 1986 - 1990 jeho šéfredaktorom. Neskôr ako predseda občianskeho združenia Romani kultura bol šéfredaktorom mesačníka Roma a detského časopisu Luluďi. V roku 2009 bol ocenený Radom Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry.</p> Wed, 07 Jul 2021 11:14:36 +0200 Artifact Rinaldo Oláh /artefakty/rinaldo-olah <p>Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.<br /> <strong>RINALDO OLÁH</strong><br /> Narodil sa 13. januára 1929 vo Zvolenskej Slatine. Bol nadaným husľovým virtuózom a skladateľom, ktorý si vyslúžil prezývku slovenský Paganini. V roku 1949 bol spoluzakladateľom Slovenského ľudovo-umeleckého kolektívu (SĽUK). Pôsobil tam ako koncertmajster 32 rokov (až do roku 1981). Nemal formálne hudobné vzdelanie, okrem základného a niekoľkomesačného štipendijného pobytu&nbsp; na konzervatóriu v Prahe. Napriek tomu boli jeho aranžmány dovtedy v slovenskom folklóre nevídané. Jeho hra bola technicky dokonalá, prednes a tón veľmi špecifický. Jeho skladby neboli dodnes interpretačne prekonané. V roku 2000 získal cenu ministra kultúry SR. Na počesť Rinalda Oláha sa vo Zvolenskej Slatine organizuje súťaž primášov a predníkov. Zomrel 1. júna 2006 v Bratislave.</p> Wed, 07 Jul 2021 11:08:20 +0200 Artifact Rodina /artefakty/rodina-1 <p>Maľba rodiny. Maľbu vytvoril Patrik Bolvan zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Maľba je na výkrese formátu A3, vznikla v roku 2017. Maľba znázorňuje matku, otca, dcéru a mačku. V maľbe sú dominantné geometrické tvary. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku. Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí&nbsp; (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Fri, 25 Jun 2021 08:44:58 +0200 Artifact Smejúci sa kôň /artefakty/smejuci-sa-kon <p>Maľba konskej hlavy. Maľbu vytvoril Patrik Bolvan zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Maľba je na výkrese formátu A3, vznikla v roku 2017. Maľba znázorňuje konskú hlavu s úsmevom. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku.Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí&nbsp; (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Fri, 25 Jun 2021 08:28:17 +0200 Artifact Rómska žena /artefakty/romska-zena <p>Portrét rómskej ženy. Pozadie maľby je dotvorené papierovou kolážou nalepenou na výkres. Portrét vytvoril Jozef Popuša zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Maľba je na výkrese formátu A3, vznikla v roku 2016 a je vytvorená kombinovanou technikou. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku. Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Fri, 25 Jun 2021 08:25:46 +0200 Artifact Tancujúca žena /artefakty/tancujuca-zena <p>Maľba tancujúcej ženy. Maľbu vytvoril Lukáš Husár zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Maľba je na výkrese formátu A3, vznikla v roku 2018. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku. Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí&nbsp; (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Thu, 24 Jun 2021 11:07:46 +0200 Artifact Rómsky národ /artefakty/romsky-narod <p>Maľba zobrazuje huslistu a rómsku ženu v kroji. Maľbu vytvorila Nela Bolvanová zo ZŠ Jarovnice 192. Maľba temperou na výkres formátu A3, vznikla v roku 2018. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorke a názve maľby v anglickom jazyku.</p> <p>Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Thu, 24 Jun 2021 10:48:55 +0200 Artifact V kuchyni /artefakty/v-kuchyni <p>Maľba zobrazuje ženu v kuchyni, ktorá umýva riad. Maľbu vytvoril Sebastián Kaleja Januv zo ZŠ Jarovnice 192. Maľba temperou na výkres formátu A3, vznikla v roku 2018. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku.</p> <p>Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Thu, 24 Jun 2021 10:47:51 +0200 Artifact Okno /artefakty/okno <p>Maľba zobrazuje pohľad na rodinu cez okno. Maľbu vytvoril Sebastián Kaleja Januv zo ZŠ Jarovnice 192. Maľba temperou na výkres formátu A3, vznikla v roku 2018. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku.</p> <p>Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Thu, 24 Jun 2021 10:47:10 +0200 Artifact Rómsky kováč /artefakty/romsky-kovac <p>Maľbu zobrazuje pohľad na rómskeho kováča. V pozadí sú zobrazené postavy, rómske vozy a oheň. Maľbu vytvoril Dominik Popuša Giňa zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Maľba temperou na výkres formátu A3, vznikla v roku 2019. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku.</p> <p>Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Thu, 24 Jun 2021 10:46:21 +0200 Artifact Portrét /artefakty/portret <p>Portrét človeka, dominujú dve farby - modrá a tehlová. Maľbu vytvoril Jaroslav Červeňák zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Maľba temperou na výkres formátu A3, vznikla v roku 2015. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku. Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Thu, 24 Jun 2021 10:42:53 +0200 Artifact U domácich prasiat /artefakty/u-domacich-prasiat <p>Maľba ľudí a zvierat, dominujú dve farby - ružová a žltá. Maľba zobrazuje deti, ktoré sa cez plot pozerajú na prasiatka. Maľbu vytvoril Dávid Kukurica zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Maľba temperou na výkres formátu A3, vznikla v roku 2019. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku. Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí&nbsp; (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Thu, 24 Jun 2021 10:42:03 +0200 Artifact Veľký kôň /artefakty/great-horse <p>Maľba koňa. Maľba zobrazuje hlavu koňa, ktorá je maľovaná temperou. Pozadie je dotvorené kúskami papiera nalepených na výkrese. Maľbu vytvoril René Kaleja Januv zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Maľba kombinovanou technikou na výkrese formátu A3, vznikla v roku 2019. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku. Je tam aj podpis autora a perom popísaná technika v anglickom jazyku - maľba prstami s papierovou kolážou.<br /> Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí&nbsp; (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Thu, 24 Jun 2021 10:41:39 +0200 Artifact Dievča /artefakty/dievca <p>Portrét dievčaťa. Maľba zobrazuje hlavu dievčaťa, ktorá je maľovaná temperou. Maľbu vytvoril Patrik Bolvan zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Maľba kombinovanou technikou na výkrese formátu A3, vznikla v roku 2017. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku. Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí&nbsp; (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Thu, 24 Jun 2021 10:41:00 +0200 Artifact Chlapec /artefakty/chlapec <p>Portrét chlapca. Maľba je zvýraznená pestrými farbami, je maľovaná temperou. Pozadie je dotvorené kúskami papiera, ktoré sú nalepené na výkrese. Maľbu vytvoril Adrián Giňa zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Maľba kombinovanou technikou na výkrese formátu A3 vznikla v roku 2018. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku. Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí&nbsp; (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Thu, 24 Jun 2021 10:40:37 +0200 Artifact Portrét dievčaťa /artefakty/portret-dievcata-1 <p>Portrét dievčaťa. Pozadie kresby je zvýraznené pestrými farbami, kresba dievčaťa je čiernou ceruzou. Kresbu vytvorila Sofia Husárová zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Kresba je na výkrese formátu A3, vznikla v roku 2018. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku. Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí&nbsp; (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Thu, 24 Jun 2021 10:40:20 +0200 Artifact Výkon terénnej sociálnej práce v marginalizovaných rómskych komunitách /dokumenty/vykon-terennej-socialnej-prace-v-marginalizovanych-romskych-komunitach <p>Kvalitatívny výskum bariér terénnej sociálnej práce (TSP) - nešlo o štatisticky reprezentatívny výskum, ale skôr o sondy, alebo prípadové štúdie vybraných obcí a spôsobu realizácie TSP v týchto obciach.&nbsp; V kombinácii s kvantitatívnym výskumom bariér terénnej sociálnej práce (realizovaný FSR), kvalitatívny výskum priniesol vhľad do hlbších kontextov fungovania, respektíve nefungovania TSP.</p> <p>Zdroj: <a href="http://www.fsr.gov.sk/external/37/vykon-tsp-v-mrk_finalna-sprava.pdf">http://www.fsr.gov.sk/external/37/vykon-tsp-v-mrk_finalna-sprava.pdf</a></p> Thu, 24 Jun 2021 10:21:56 +0200 File O šesť rokov menej /dokumenty/o-sest-rokov-menej <p><a href="https://www.socia.sk/wp-content/uploads/2020/05/O_sest_rokov_menej_zaver.pdf" target="_blank"><strong>Publikácia O šesť rokov menej</strong><strong>&nbsp;</strong></a>mapuje sociálne determinanty zdravia marginalizovaných rómskych komunít. Na Slovensku sú obyvatelia marginalizovaných rómskych komunít rozhodne najpočetnejšou skupinou obyvateľstva, ktorá má v porovnaní s ostatnými obyvateľmi na Slovensku obmedzený prístup ku kvalitnému životnému prostrediu a verejné politiky aktuálne nie sú nastavené tak, aby vyrovnávali nerovnosti. Životné prostredie, či ostatné materiálne podmienky, sú faktormi priamo pôsobiacimi na zdravie obyvateľov marginalizovaných komunít. Aj kríza spojená so šírením ochorenia COVID-19 nám ukazuje, ako je nutné začať túto nerovnosť efektívne riešiť.</p> <p>Zdroj: <a href="https://www.socia.sk/wp-content/uploads/2020/05/O_sest_rokov_menej_zaver.pdf">https://www.socia.sk/wp-content/uploads/2020/05/O_sest_rokov_menej_zaver.pdf</a></p> Thu, 24 Jun 2021 10:16:08 +0200 File Využitie participatívneho prístupu pri výstavbe bývania v marginalizovaných rómskych komunitách na Slovensku /dokumenty/vyuzitie-participativneho-pristupu-pri-vystavbe-byvania-v-marginalizovanych-romskych-komunitach-na-slovensku <p>Táto publikácia je určená pre tých, ktorí hľadajú nové podnety a prístupy k riešeniu otázky</p> <p>bývania pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Našim zámerom bolo analyzovať možnosti</p> <p>zapojenia príslušníkov marginalizovaných rómskych lokalít na rozhodovaní, príprave a realizácií</p> <p>bývania. Na niekoľkých príkladoch z praxe sa snažíme poukázať na spôsoby zapojenia užívateľov</p> <p>bývania do procesu riešenia otázky bývania, ako aj ponúknuť príklad z obce Kojatice, v ktorom</p> <p>sme overovali výhody a nevýhody zapojenia konečných užívateľov bývania do celého procesu</p> <p>formou participácie.</p> Thu, 24 Jun 2021 10:08:32 +0200 File Metody profesní orientace /dokumenty/metody-profesni-orientace <p>Tato príručka o metódach profesijnej orientácie je určená poradcom pre voľbu vzdelania a&nbsp;povolania,</p> <p>ktorí poskytujú poradenstvo alebo skupinová školení. Obsahuje overené metódy z databáze</p> <p>poradenských metód v Rakúskej verejnej službe zamestnanosti (viď. www.forschungsnetzwerk.</p> <p>at), spracované inštitútom Abif a zverejnené taktiež vo forme príručiek.</p> Thu, 24 Jun 2021 09:39:23 +0200 File Manuál na doučovanie - manuál pre dobrovoľníkov /dokumenty/manual-na-doucovanie-manual-pre-dobrovolnikov <p>Tento manuál je určený predovšetkým dobrovoľníkom, ktorí pracujú v KC v rámci programu DoT = individuálne doučovanie a tútoring najmä s deťmi z marginalizovaných rómskych komunít. Používať ho však môže ktokoľvek, kto pomáha deťom pri doučovaní, alebo pre nich realizuje mimoškolské aktivity.</p> Thu, 24 Jun 2021 09:28:54 +0200 File Komix Správy spoza dediny /dokumenty/komix-spravy-spoza-dediny <p>Komix kreslených a fotených príbehov. &nbsp;Spracovali ich mládežníci a&nbsp;deti z&nbsp;komunitných centier vo Sveržove, Petrovanoch, Prešove a&nbsp;Roškovciach, za pomoci odborných pracovníkov organizácie Člověk v&nbsp;tísni Slovensko. Sú súčasťou aktivít v&nbsp;rámci projektu Správy spoza dediny a&nbsp;jeho cieľom bolo sprostredkovať verejnosti to, ako deti a&nbsp;mládež vnímajú &nbsp;tému diskriminácie, predsudkov a prejavov intolerancie v ich&nbsp;bežnom živote.</p> Thu, 24 Jun 2021 09:13:57 +0200 File Monitorovacia správaobčianskej spoločnosti o implementácii národnej stratégie integrácie Rómov na Slovensku /dokumenty/monitorovacia-spravaobcianskej-spolocnosti-o-implementacii-narodnej-strategie-integracie-romov-na-slovensku <p>Sprava sa zameriava na prístup k športu, monitorovanie a&nbsp;evalváciu národných projektov&nbsp;a politiky zamerané na väčšinovú spoločnosť̌. Tieto oblasti sme vybrali,&nbsp;pretože buď̌ predstavujú́ tzv. biele miesta v politikách začleňovania Rómov, alebo ich význam&nbsp; alebo&nbsp;implementácia je podcenená́. Po roku 2020 si tieto oblasti podlá nášho názoru zaslúžia viac pozornosti, aby zlepšili dopad politik zameraných na začleňovanie Rómov.</p> <p>Zdroj:&nbsp; <a href="http://cvek.sk/wp-content/uploads/2020/09/rcm-civil-society-monitoring-report-3-slovakia-2019-eprint-sk-fin.pdf">http://cvek.sk/wp-content/uploads/2020/09/rcm-civil-society-monitoring-report-3-slovakia-2019-eprint-sk-fin.pdf</a></p> Wed, 23 Jun 2021 09:10:35 +0200 File Šport ako cesta z geta /dokumenty/sport-ako-cesta-z-geta <p>Výskumná štúdia&nbsp;<strong>Šport ako cesta z&nbsp;geta</strong> sa zaoberá tým, či je šport využívaný ako nástroj integrácie rómskych detí, aké sú existujúce možnosti venovať sa športovým aktivitám a&nbsp;či sú tieto možnosti dostupné a&nbsp;využívané aj rómskymi deťmi.&nbsp;K&nbsp;myšlienke venovať sa téme integrácie Rómov prostredníctvom športu priviedol autorky tejto štúdie &nbsp;príbeh Annamárie z&nbsp;Moldavy nad Bodvou, ktorá vyhrala školské bežecké preteky bez potrebného vybavenia, obutá len v&nbsp;balerínkach.</p> <p>Zdroj: <a href="http://cvek.sk/publikacie/">http://cvek.sk/publikacie/</a></p> Wed, 23 Jun 2021 08:49:21 +0200 File Plány, realita, sľuby 2020 v sociálnej oblasti /dokumenty/plany-realita-sluby-2020-v-socialnej-oblasti <p>&nbsp;Býva už dobrým zvykom občianskych organizácií nastaviť politickým stranám zrkadlo, aby aspoň raz za štyri roky mohlo chlapča zvolať to známe „cisár je nahý“, prípadne zhodnotiť, ktoré časti „odevu sa cisárovi podarilo na seba obliecť“. Táto publikácia je výberom z&nbsp;toho, čo nám sľubovali v&nbsp;Programovom vyhlásení vlády SR z&nbsp;roku 2016 a&nbsp;ako sa im tieto plány podarilo realizovať, naplniť. Druhá časť je výberom sľubov z volebných programov politických strán.</p> <p>Zdroj: <a href="https://www.socia.sk/wp-content/uploads/2020/02/PLANY_REALITA_SLUBY_2020_socialna_oblast_final1.pdf">https://www.socia.sk/wp-content/uploads/2020/02/PLANY_REALITA_SLUBY_2020_socialna_oblast_final1.pdf</a></p> Wed, 23 Jun 2021 08:47:23 +0200 File Dobrá spoločnosť a sociálne práva /dokumenty/dobra-spolocnost-a-socialne-prava <p>Sociálne práva v spoločnosti zaisťujú zdieľanie minimálnej úrovne ekonomického blahobytu a sociálneho zabezpečenia. Sú to tie práva, ktoré nám majú umožniť žiť život bez vážnych obmedzení, napr. aby sme mali dostatok jedla či pitia, adekvátne bývanie. Čo to ale presne znamená z hľadiska povinností, ktoré má štát voči občanom? Na tieto otázky nájdete odpovede v&nbsp;publikácii Dobrá spoločnosť a&nbsp;sociálne práva.</p> <p>Zdroj: <a href="https://www.socia.sk/wp-content/uploads/2019/06/Socialne_prava_publikacia.pdf">https://www.socia.sk/wp-content/uploads/2019/06/Socialne_prava_publikacia.pdf</a></p> Wed, 23 Jun 2021 08:43:45 +0200 File Menšinová politika na Slovensku 2020 /dokumenty/mensinova-politika-na-slovensku-2020 <p>Publikácia Menšinová politika na Slovensku 2020 prináša výber najdôležitejších textov venovaných reflexiám, analýzam a zisteniam z oblasti menšinových práv a politík v roku 2020. V aktuálnej záverečnej publikácii sa dočítate o dopadoch pandémie na vzdelávanie rôznych skupín detí, o rozhodnutí ESĽP v prípade policajnej brutality v Moldave nad Bodvou, ale aj o zmene prístupu ministerstva školstva k problému segregácie rómskych detí vo vzdelávaní.</p> <p>Zdroj: <a href="http://cvek.sk/wp-content/uploads/2021/01/MP-knizka.pdf">http://cvek.sk/wp-content/uploads/2021/01/MP-knizka.pdf</a></p> Wed, 23 Jun 2021 08:34:26 +0200 File Říkáme si společně - Vákerás jekhetane pracovní listy a karty /dokumenty/rikame-si-spolecne-vakeras-jekhetane-pracovni-listy-a-karty <p>Pracovné listy pre podporu predškolského vzdelávania Hovoríme si spoločne / Vakeras Jekhetane sú pripravené pre spoluprácu pedagógov s predškolskými deťmi a ich rodičmi. Sú určené pre škôlky a predškolské zariadenia, kam dochádzajú predovšetkým rómske deti zo sociálne znevýhodnených rodín. Ich cieľom je podporiť lepšiu adaptáciu detí v škôlke. Materiál sa skladá z 3 častí:</p> <ol> <li><em>Pracovné listy pre deti navštevujúce škôlku: Môj deň v škôlke / Miro Dives andre škôlka</em></li> <li><em>Pracovné listy pre rodičov k precvičenie pusy a jazyka (hovoridiel): Rozprávka o jazýčku / Paramisa pal e čhibori</em></li> <li><em>Pracovné listy pre rodičov k precvičeniu hlások: Učíme sa hlásky / Sikhľuvas o&nbsp;hlásky</em></li> </ol> <p>Link:</p> <p><a href="https://www.clovekvtisni.cz/media/publications/1103/file/068-rikame-si-spolecne-pracovni-listy-a-karty.pdf">https://www.clovekvtisni.cz/media/publications/1103/file/068-rikame-si-spolecne-pracovni-listy-a-karty.pdf</a></p> Tue, 22 Jun 2021 11:53:13 +0200 File Metodika mentoringu /dokumenty/metodika-mentoringu <p>Cieľom tejto metodiky je poslúžiť ako zdroj informácií a inšpirácie neziskovým organizáciám, školám, či iným subjektom, ktorým je téma sociálneho znevýhodnenia a vzdelania blízka a&nbsp;ktorí využívajú mentoring ako sociálnu službu pre svojich klientov.</p> <p>Zdroj: <a href="https://www.clovekvtisni.cz/media/publications/1020/file/metodika-mentoringu.pdf">https://www.clovekvtisni.cz/media/publications/1020/file/metodika-mentoringu.pdf</a></p> Tue, 22 Jun 2021 10:22:22 +0200 File Ján Berky Mrenica /foto/jan-berky-mrenica <p>Ján Berky Mrenica mladší, jeden z členov a od roku 1997 aj vedúci orchestra Diabolské husle patrí medzi popredných husľových virtuózov na Slovensku. Vyštudoval husle na bratislavskom konzervatóriu, avšak angažuje sa aj pri písaní knihy o najznámejších rómskych piesniach. Svoj hudobný talent zúžitkoval pri písaní hudobných aranžmánov pre profilové CD Diabolských huslí, ale aj rôznych iných folklórnych súborov. Podporuje hudobne nadané deti zo sociálne slabších pomerov, tento jeho počin prerástol do známeho projektu Divé maky. Fotografie vznikli z predvianočného koncertu v Kežmarku v rámci projektu Hudba bez hraníc v spolupráci s Poľskom a Strednou odbornou školou Kežmarok.</p> Fri, 04 Jun 2021 09:56:45 +0200 Album Ján Berky Mrenica – portrét /foto/jan-berky-mrenica-portret <p>Ján Berky Mrenica mladší, jeden z členov a od roku 1997 aj vedúci orchestra Diabolské husle patrí medzi popredných husľových virtuózov na Slovensku. Vyštudoval husle na bratislavskom konzervatóriu, avšak angažoval sa aj pri písaní knihy o najznámejších rómskych piesniach. Svoj hudobný talent zúžitkoval pri písaní hudobných aranžmánov pre profilové CD Diabolských huslí, ale aj rôznych iných folklórnych súborov. Podporuje hudobne nadané deti zo sociálne slabších pomerov- tento jeho počin prerástol do známeho projektu Divé maky. Fotografie dokumentujú portrétový rozhovor s Jánom Berkym Mrenicom, ml., v ktorom sa vyjadruje k hudbe ako reprezentantke emócií a harmónie, ktorá oslovuje ľudí bez ohľadu na národnosť, či etnicitu.</p> Fri, 04 Jun 2021 09:25:25 +0200 Album Romathan - hudobná skúška /foto/romathan-hudobna-skuska <p>Séria fotografií, ktoré dokumentujú skúšku orchestra divadla Romathan. Divadlo Romathan zriadilo Ministerstvo kultúry SR v máji 1992 v Košiciach. Od 1. 1. 2002, v súvislosti s transformáciou krajov, je divadlo v riadení Košického samosprávneho kraja.</p> Thu, 03 Jun 2021 09:47:00 +0200 Album Romathan - tanečná skúška /foto/romathan-tanecna-skuska <p>Séria fotografií, ktoré dokumentujú tanečnú skúšku tanečnej zložky divadla Romathan. Divadlo Romathan zriadilo Ministerstvo kultúry SR v máji 1992 v Košiciach. Od 1. 1. 2002, v súvislosti s transformáciou krajov, je divadlo v riadení Košického samosprávneho kraja.</p> Thu, 03 Jun 2021 09:36:46 +0200 Album Vilko v lesnej ríši /foto/vilko-v-lesnej-risi <p>Divadlo Romathan uviedlo hudobnú rozprávku pre deti predškolského a mladšieho školského veku s názvom Vilko v lesnej ríši. Cieľom činohry je poukázať na dobro, ktorého v živote ľudí nie je nikdy dosť. Umiestnením deja do lesného prostredia sa deti majú možnosť zoznámiť so zvieracími postavami, ktoré v diele preberajú pozitívne ľudské vlastnosti.</p> Thu, 03 Jun 2021 08:45:52 +0200 Album Ivan Šarközy – kováčska dielňa /foto/ivan-sarkoezy-kovacska-dielna <p>Ivan Šarközy pochádza z kováčskej rodiny. Narodil sa v Dunajskej Lužnej, kde aj pôsobí v rodinnej kováčskej dielni. Je vyučený lodný mechanik, no tomuto povolaniu sa nevenoval. Venuje sa umeleckému kováčstvu.</p> Wed, 02 Jun 2021 12:00:09 +0200 Album Viliam Šarközy – kováčska práca /foto/viliam-sarkoezy-kovacska-praca <p>Viliam Šarközy pochádza z kováčskej rodiny. Fotografie vznikli počas podujatia Európske Rómske kováčske sympózium, ktoré organizuje občianske združenie Chartikano. Fotografie dokumentujú kováčsku prácu.</p> Wed, 02 Jun 2021 10:15:55 +0200 Album Živá kniha: Rómska hudba na Slovensku /foto/ziva-kniha-romska-hudba-na-slovensku <p>Živé knižnice ako metóda ponúkajú ľuďom príležitosť spoznať osobné príbehy ľudí, ktorí sú zaujímaví a väčšinovému divákovi takmer neznámi. Cieľom je na jednej strane podporovať identitu v rómskej národnostnej menšine, na strane druhej, väčšinovej spoločnosti predstavovať Rómov ako národnostnú menšinu s bohatou kultúrnou tradíciou. Druhé zo série podujatí "Živé knihy 2015", organizované Štátnou vedeckou knižnicou v Prešove, ktoré sa konalo 22. júna 2015 vo Wave Clube v Prešove, tentoraz na tému rómska hudba na Slovensku. Hlavným hosťom bol hudobný producent, skladateľ, klavírista Eugen Vizváry, ktorý je vyhľadávaným hudobníkom na Slovensku, venuje sa najmä žánrom: Jazz, Funky, Fusion, Rock, Pop, Hip-Hop, R&amp;B, Country, Classic. Hudobným hosťom bola cimbalová muzika Ďusi band z Prešova (Július Bandy st., Július Bandy ml., Peter Ferko, Kristián Bandy + Samko Bandy) a speváčky Žaneta Štipáková a Vanessa Siváková.</p> Wed, 02 Jun 2021 09:49:42 +0200 Album Marián Balog /foto/marian-balog-1 <p>Fotografia bola vytvorená počas spomienkového rozhovoru v Banskej Bystrici v roku 2016.<br /> Marián Balog je zakladateľom občianskeho združenia Rómsky literárny klub, ktoré vzniklo v roku 2009. Zároveň je jeho aktívnym členom. Klub prezentuje literárnu tvorbu Rómov o Rómoch.</p> Wed, 19 May 2021 09:44:32 +0200 Album Ivan Veselý /foto/ivan-vesely <p>Ivan Veselý sa narodil na východnom Slovensku v rómskej osade v Smižanoch. Je najstarší z piatich súrodencov. Vyštudoval Strednú vojenskú školu v Martine a do roku 1989 bol vojakom z povolania, pôsobil v Českej republike. V roku 1989 bol za svoje postoje voči vedeniu armády degradovaný a prepustený. Pracoval ako robotník. Po zmene režimu bol vojensky rehabilitovaný. Je zakladateľom občianskeho združenia Dženo, dlhoročným aktívnym členom a funkcionárom Medzinárodnej rómskej únie (IRU), ako aj členom mnohých medzinárodných komisií zameraných na emancipáciu Rómov. Pôsobil aj ako podpredseda Rómskej občianskej iniciatívy. Fotografia vznikla počas spomienkového rozhovoru v roku 2013.</p> Tue, 18 May 2021 12:11:23 +0200 Album Ľudová hudba Júliusa Bandyho /foto/ludova-hudba-juliusa-bandyho-1 <p>Fotografie vznikli počas podujatia Živé knihy na tému rómsky holokaust. Hudobným hosťom bola ľudová hudba Júliusa Bandyho.<br /> Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. Z hudobných žánrov interpretujú vážnu aj zábavnú hudbu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe.<br /> Otec Július Bandy pochádza z hudobníckej rodiny. Narodil sa vo Veľkom Šariši. Na Základnej umeleckej škole Mikuláša Moyzesa v Prešove vyštudoval hru na cimbal. Ovláda hru na saxofón, kontrabas a harmoniku. V rokoch 1982-1983 pôsobil v detskom folklórnom súbore Dúbravienka v Prešove. V rokoch 1985-1986 pôsobil v detskom folklórnom súbore Šarišanček v Prešove. Ako 15 ročný pôsobil v Ukrajinskom divadle v Prešove. Vojenskú službu vykonával vo Vojenskom umeleckom súbore Jánošík vo Zvolene (1993-1994). Ako cimbalista pôsobil vo viacerých kapelách a súboroch – Ľudová hudba Prešovčan, Folklórny súbor Sabinovčan, Ľudová hudba Čardáš z Prešova, Ľudová hudba Jána Budyiho z Humenného.<br /> Kristián Bandy študoval husle na Základnej umeleckej škole Mikuláša Moyzesa v Prešove. V štúdiu pokračoval na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove (1.-3. ročník), neskôr prestúpil na Súkromné hudobné a dramatické konzervatórium v Košiciach (4.-6. ročník). V štúdiu na husliach bude pokračovať na Katolíckej univerzite v Ružomberku, pracovisku v Spišskom Podhradí. Hosťuje v hudobnej zložke divadla Romathan, vedie hudobnú zložku súboru Fijalečka pri ZŠ Šrobárová v Prešove. V rodinnej kapele hrá na violu.<br /> Július Bandy študoval cimbal na Základnej umeleckej škole Mikuláša Moyzesa v Prešove. V štúdiu pokračoval na Súkromnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Košiciach (1.-4. ročník), kde v školskom roku 2018-2019 zmaturoval. V kapele hrá na kontrabas.<br /> Samuel Bandy je primášom rodinnej kapely. Študuje husle na Základnej umeleckej škole Mikuláša Moyzesa v Prešove. Za hru na husliach získal niekoľko významných ocenení na súťažiach na Slovensku.<br /> Rodinná kapela vznikla v roku 2013.<br /> Synovia Kristián a Július sú absolventmi Súkromného hudobného a dramatického konzervatória v Košiciach. Samuel je zatiaľ žiakom jednej zo základných škôl v Prešove.</p> Mon, 17 May 2021 12:14:23 +0200 Album Elena Cinová /foto/elena-cinova <p>PaedDr. Elena Cinová vyštudovala učiteľstvo 1. stupňa základných škôl na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, na vtedajšej Katedre rómskej kultúry. Pôsobí ako učiteľka profesijného rozvoja v Metodicko-pedagogickom centre v Prešove, na oddelení ROCEPO (Rómske centrum Prešov). V meste Humenné, kde aj býva, je členkou občianskeho združenia Únia rómskej telesnej výchovy ašportu, ktoré realizuje niekoľko projektov zameraných prevažne na prácu s rómskymi deťmi a mládežou v lokalitách Podskalka a Brekov. Fotografia vznikla počas dokumentácie jej spomienkového rozprávania, v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, v roku 2020.</p> Mon, 17 May 2021 11:42:24 +0200 Album Ľudová hudba Alexandra Daška /foto/ludova-hudba-alexandra-daska <p>Fotografie členov ľudovej hudby pod vedením primáša Alexandra Daška. Cimbalová kapela vznikla v Banskej Bystrici v roku 1992. Repertoár kapely zahŕňa folklórne skladby – rómske, slovenské, aj iných národov, rovnako aj operetné a filmové melódie, vydali niekoľko CD nosičov. Lídrom kapely je primáš Alexander Daško. Je zriaďovateľom Súkromnej základnej umeleckej školy Lavuta v Banskej Bystrici. Zároveň založil a organizuje každoročný festival rómskej kultúry Cigánsky oheň, taktiež v Banskej Bystrici. Fotografie vznikli počas záznamu krátkeho koncertu ĽH Alexandra Daška v Prešove.</p> Fri, 14 May 2021 08:47:14 +0200 Album Lukáš Jarka /foto/lukas-jarka <p>Lukáš Jarka pochádza z obce Čičava. Do rezbárskej dielne sa dostal prostredníctvom svojho otca, ktorý tam pracoval ako majster, keďže bol vyučený stolár. Pri práci si dáva viac záležať na detailoch. Venuje sa prevažne výrobe diel s náboženskou tematikou.<br /> Fotografie vznikli v roku 2013 počas dokumentovania remeselnej dielne ROMA ART Čičava. Chránená dielňa vznikla v roku 2012, iniciátorom bol Martin Mekel.</p> Tue, 11 May 2021 10:42:07 +0200 Album Juraj Goroľ /foto/juraj-gorol <p>Juraj Goroľ pochádza z obce Hlinné. Vyštudoval dvojročné poľnohospodárske učilište. Keď videl prácu rezbára Milana Krajňáka, zapáčilo sa mu to a chcel to vyskúšať tiež. Väčšinou tvorí diela s kresťanskou tematikou, hlavne tvár Ježiša alebo kríže.<br /> Fotografie vznikli v roku 2013 počas dokumentovania remeselnej dielne ROMA ART Čičava. Chránená dielňa vznikla v roku 2012, iniciátorom bol Martin Mekel.<br /> &nbsp;</p> Tue, 11 May 2021 09:50:32 +0200 Album Imrich Goroľ /foto/imrich-gorol <p>Imrich Goroľ pochádza z obce Soľ. Pracoval ako stavebný robotník. K rezbárstvu sa dostal náhodou. Pôsobí v gospelovej kapele LOND a počas jednej hudobnej skúšky v Pastoračnom centre v Čičave sa zoznámil s rezbárom Milanom Krajňákom, ktorý im ukázal rôzne kresby a opýtal sa ich, či by nechceli sa priučiť rezbárskemu remeslu.<br /> Fotografie vznikli v roku 2013 počas dokumentovania remeselnej dielne ROMA ART Čičava. Chránená dielňa vznikla v roku 2012, iniciátorom bol Martin Mekel.</p> Tue, 11 May 2021 09:30:23 +0200 Album Ján Goroľ /foto/jan-gorol <p>Ján Goroľ pochádza z obce Soľ. Pracoval ako zámočník, k drevu nikdy vzťah nemal. K remeselnej dielni a k rezbárstvu sa dostal prostredníctvom Spoločenstva apoštola Pavla a duchovného otca Martina Mekela. S pomocou viery dokáže človek robiť veci, ktorým sa predtým nevenoval. Ten kto vie kresliť, môže byť podľa jeho slov rezbárom. Najťažšie pri kreslení je správne zobrazenie očí a nosa.<br /> Ján Goroľ pôsobí aj v gospelovej kapele LOND.<br /> Fotografie vznikli v roku 2013 počas dokumentovania remeselnej dielne ROMA ART Čičava. Chránená dielňa vznikla v roku 2012, iniciátorom bol Martin Mekel.</p> Tue, 11 May 2021 08:34:05 +0200 Album Luna /foto/luna <p>LUNA je dievčenská skupina, ktorá pochádza z Martina. Ich repertoár pozostáva z rómskeho a slovenského folklóru, často si môžeme vypočuť aj popové skladby vo folklórnom aranžmáne, či klasickú hudbu. Kapelu tvorí Petra Cicková - akordeón, Božena Cicková - kontrabas, Michaela Kazárová - husle, Stanislava Cicková - spev.</p> Wed, 05 May 2021 10:30:27 +0200 Album Jozef Patkaň /foto/jozef-patkan <p>Jozef Patkaň je jedným z významných rómskych podnikateľov na Slovensku. Podniká však aj v Českej republike, Slovinsku, Rakúsku, Nemecku. Podniká predovšetkým v drevovýrobe a stavebníctve. Zamestnáva aj&nbsp; Rómov. Je vysokoškolsky vzdelaný a vzdelávaniu rómskych detí pripisuje veľkú dôležitosť. Sám pochádza z početnej rómskej rodiny.&nbsp; Jeho otec bol kováčom. Z deviatich detí, ktoré ostali na žive je sedem vysokoškolsky vzdelaných.</p> Wed, 05 May 2021 09:51:15 +0200 Album Pavel Klinec /foto/pavel-klinec <p>Fotografie vznikli počas spomienkového rozprávania Pavla Klinca v obci Dúbravy. Na fotografii je zachytená aj pamätná tabuľa osadená na budove obecného úradu, ktorá je venovaná obetiam druhej svetovej vojny.<br /> Pavel Klinec po skončení vojny slúžil na gazdovstve pri obci Očová. Bol pastierom. Vyučil sa na baníckom učilišti v obci Sirk. Potom pracoval v baniach v Ostrave (Česká republika). Po vojenskej službe sa zamestnal na železnici vo Zvolene. Počas svojej práce získal od zamestnávateľa viacero ocenení za kvalitne odvedenú prácu.</p> Wed, 05 May 2021 09:36:46 +0200 Album Márie Oláhová /foto/marie-olahova <p>Márie Oláhová (1963-), známa ako Maryša z Detvy, je umeleckou vedúcou, vedúcou speváckej zložky a tanečnou pedagogičkou v rómskom folklórnom súbore Rómka. Tento súbor založili Juraj Berky a Ľubomír Oláh v Detve v roku 1987. V rámci súboru začala Maryša pracovať od roku 1989. Jej rukami prešli stovky rómskych detí a mladých ľudí.</p> Wed, 05 May 2021 08:52:58 +0200 Album Vladimír Sendrei /foto/vladimir-sendrei <p>Vladimír Sendrei, spevák a zakladateľ hudobnej skupiny Sendreiovci a Kokavakere lavutára. Je predsedom občianskeho združenia Láčho drom a zriaďovateľom hudobného festivalu Balval fest. V lete v roku 2006 spustila komerčná televízia Markíza sériu dokumentárne ladených príbehov o kapele Sendreiovci. V roku 2008 bol súčasťou dokumentárneho filmu Malá domov od slovenského režiséra Jara Vojteka, v roku 2012 účinkoval vo filme Cigáni idú do volieb. Hudba Sendreiovcov bola použitá aj vo filme Sherlock Holmes 2: Hra tieňov, keď si ich počas scoutu na východnom Slovensku vybral do filmu hudobný skladateľ Hans Zimmer.<br /> Fotografia vznikla v roku 2014 počas hudobného festivalu Balval fest.</p> Wed, 05 May 2021 08:12:21 +0200 Album Dušan Barkóci /foto/dusan-barkoci <p>Dušan Barkóci pochádza z obce Brodské, pracuje na železnici. Vo voľnom čase sa venuje košikárstvu. Na fotografii pracuje na tvorbe prúteného džbánu na suché kvety. Košikárstvo má v rodine vyše 120 ročnú tradíciu. Nebolo to však remeslo, ktoré by slúžilo ako hlavný finančný zdroj, ale ako privyrobenie.<br /> Fotografia vznikla počas Európskeho Rómskeho kováčskeho sympózia v roku 2014.</p> Tue, 04 May 2021 11:56:26 +0200 Album Štefan Rác /foto/stefan-rac <p>Štefan Rác pochádza z obce Bolešov, z rodiny so šiestimi deťmi. Jeho otec bol murár, mama bola domáca. On sám má päť synov. Ako malý chlapec chodieval do kováčskej dielne k miestnemu železničnému kováčovi. V obci Bohatá sa vyučil remeslu kováčstvo - podkováčstvo. Po škole začal pracovať v Závode Klimenta Jefremoviča Vorošilova v Dubnici nad Váhom. Z podkováčstva sa prepracoval na veľké strojové kovanie. Po vojenskej službe sa vrátil do závodu, kde pracoval ako kováč náradia pre celý podnik. V závode pracoval až do svojho dôchodku. Tri roky pracoval v Líbyi ako učiteľ kováčstva.<br /> Fotografie vznikli počas dokumentovania kováčskeho remesla na podujatí Európske Rómske kováčske sympózium v Dunajskej Lužnej.</p> Tue, 04 May 2021 11:19:39 +0200 Album Barbora Rácová /foto/barbora-racova <p>Výber fotografií rómskej kováčky Barbory Rácovej. Fotografie vznikli počas kováčskeho sympózia v roku 2014 v obci Dunajská Lužná. Na fotografiách je so svojim starým otcom Štefanom Rácom.<br /> Študovala na umeleckej škole v odbore spracovanie skla - vitráž. Venuje sa umeleckému kováčstvu, kombinuje kov a sklo. Pochádza z kováčskej rodiny Rácových z Bolešova.</p> Tue, 04 May 2021 10:26:34 +0200 Album David Tišer /foto/david-tiser <p>Riaditeľ občianskeho združenia Ara Art. Združenie vzniklo v roku 2013 a venuje sa organizovaniu kultúrnych podujatí, divadelných predstavení. David Tišer sa podieľal na založení pražskej galérie Phundrado vudar / Otvorené dvere. Venuje sa témam LGBT komunity. Spolupracoval na dokumentárnej tvorbe pre Českú televíziu, za účinkovanie v dokumentárnom predstavení Národného divadla Môj sused, môj nepriateľ, bol nominovaný na Cenu Alfréda Radoka v kategórii Talent 2011. V roku 2018 sa stal laureátom Ceny Múzea rómskej kultúry.<br /> Fotografie vznikli v roku 2017 a v roku 2020.<br /> Zdroj informácií: https://amendar.cz/osobnost/bc-david-tiser/</p> Tue, 04 May 2021 09:25:52 +0200 Album Pavlína Matiová /foto/pavlina-matiova <p>Speváčka a herečka Pavlína Matiová sa narodila v Roudnici nad Labem do muzikantskej rodiny. Vyštudovala strednú pedagogickú školu a je absolventkou konzervatória v odbore spev. Je členkou divadelnej skupiny občianskeho združenia Ara Art, hosťovala v Divadle na Vinohradoch, Divadle Hybernia, v hudobnom divadle Karlín. Pôsobila aj v muzikálových projektoch. Je prvou Rómkou, ktorá ako sólistka spievala v pražskom Rudolfíne.</p> Tue, 04 May 2021 09:20:06 +0200 Album Čirikloro alebo čo hovorí vtáčik /foto/cirikloro-alebo-co-hovori-vtacik <p>Divadelná hra s názvom „Čirikloro alebo čo hovorí vtáčik" je venovaná pamiatke zakladateľky českej romistiky pani Milene Hübschmannovej. Je to hudobná rozprávka, ktorá približuje rómsku kultúrnu tradíciu, slovesnosť i múdrosť starých Rómov a zamýšľa sa nad tým, čo je vlastne pravda, čomu je možné uveriť.</p> <p>Réžia: David Tišer<br /> Dramaturgia: Líza Zima Urbanová<br /> Hudobné aranžmá: Tibor Žida<br /> Produkcia: Veronika Jíru, Ara Art, z.s.</p> Tue, 04 May 2021 08:22:38 +0200 Album Žaneta Štipáková /foto/zaneta-stipakova <p>Žaneta Štipáková vyštudovala odbor hudobno-dramatické umenie na Strednej umeleckej škole v Košiciach, kde získala vyššie stredné vzdelanie. Pôsobila ako hlasová pedagogička na Súkromnom konzervatóriu v Prahe, aj asistentka učiteľa na základnej škole v Košiciach.<br /> V súčasnosti je členkou súboru divadla Romathan. Venuje sa hraniu, spevu, ale aj réžii a vlastnej dramatickej tvorbe.</p> Mon, 03 May 2021 11:06:56 +0200 Album Romano jilo /foto/romano-jilo <p>Výber fotografií z prezentácie folklórneho súboru pre účely dokumentovania oblasti rómskej hudby.<br /> Rómsky folklórny súbor Romano jilo vznikol v roku 2008, vedúcim súboru je Peter Kačica. Súbor vznikol s cieľom podporiť a rozvíjať talent rómskych detí a mládeže. Účinkujú na festivaloch na Slovensku, ale aj v zahraničí.</p> Mon, 03 May 2021 09:00:56 +0200 Album Živé knihy - Ľoľi paradička /foto/zive-knihy-loli-paradicka <p>Štátna vedecká knižnica realizovala dňa 15.11.2019 jednu zo sérií živých podujatí pri príležitosti Svetového dňa rómskeho jazyka. Na tejto živej knihe sa predstavil film Ľoľi paradička, jeho tvorcovia, herečka a hudobné teleso, ktoré stálo za zrodom hudby vo filme. Výber fotografií je z tohto podujatia. Jeho súčasťou je: režisér a scenárista Richard Staviarsky, producentka Mária Staviarská, Ľudová hudba Štefana Cínu, herečka hlavnej hrdinky filmu Veronka - Kamila Mitrášová.</p> Fri, 30 Apr 2021 12:43:36 +0200 Album Ľudová hudba Štefana Cínu /foto/ludova-hudba-stefana-cinu <p>Ľudová hudba Štefana Cínu (ĽHŠC) je hudobné teleso zložené zo štyroch muzikantov, založené v roku 2007. Zakladateľom bol Štefan Cína starší. Dnes kapela hrá v zložení: Martina Ďuriková Cínová (husle, spev), Štefan Cína mladší (akordeón, gitara, spev), Štefan Vansač (cimbal, spev) a Peter Pavlík (kontrabas, spev). Repertoár Ľudovej hudby Štefana Cínu tvoria tradičné piesne z celého Východného Slovenska, ale tiež stredoslovenské a západoslovenské piesne. Fotografie vznikli 15.11.2019 na jednom zo sérií podujatí, ktoré organizuje Štátna vedecká knižnica v Prešove pod názvom "Živé knihy".</p> Fri, 30 Apr 2021 12:09:50 +0200 Album Kamila Mitrášová /foto/kamila-mitrasova <p>Kamila Mitrášová je herečka. Pochádza z obce Bystré v okrese Vranov nad Topľou. Debutovala vo filme Viťa Staviarskeho - Ľoľi paradička, v ktorom hrala postavu Veronky Rigovej. Toutou hereckou rolou sa dostala do povedomia slovenskej a českej spoločnosti. V jednom zo svojich rozhovorov spomína, že na konkurz do tohto filmu ju prihlásila jej mama. Fotografie vznikli 15.11.2019 na jednom zo sérií podujatí, ktoré organizuje Štátna vedecká knižnica v Prešove pod názvom "Živé knihy".</p> Fri, 30 Apr 2021 10:56:23 +0200 Album Skvelý huslista /artefakty/skvely-huslista <p>Maľbu huslistu vytvorila Nikola Červeňáková zo Základnej školy, Jarovnice 192. Maľba temperou na výkrese formátu A3. Maľba vznikla v roku 2018. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku.</p> <p>Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Tue, 20 Apr 2021 10:34:31 +0200 Artifact Roman Godla /foto/roman-godla <p>Výber fotografií sólistu divadla Romathan Romana Godlu. Venuje sa činohre, stvárňuje hlavné aj vedľajšie postavy v predstaveniach pre deti a dospelých. Okrem herectva pôsobí aj v tanečnej zložke divadla na pozícii choreograf. Do divadla Romathan nastúpil v roku 1994 hneď po ukončení povinnej vojenskej služby. Do roku 2002 pôsobil len ako herec a spevák.</p> Thu, 08 Apr 2021 19:45:11 +0200 Album Igor Radič - Kováčska dielňa /artefakty/igor-radic-kovacska-dielna-1 <p>Igor Radič sa narodil v roku 1960 v Klenovci. Tu žije a pôsobí doteraz. Kováčske remeslo ho uchvátilo od detstva. Po ukončení odborného učilišťa sa zamestnal ako kováč v Jednotnom roľníckom družstve v Klenovci, pracoval pre štátne lesy. Remeslu ho učili starí kováčski majstri. V roku 1995 si založil živnosť, ktorú dodnes prevádzkuje. Je štatutárnym zástupcom občianskeho združenia Rómske umelecké kováčstvo. Prostredníctvom neho realizuje kováčske workshopy. Venuje sa priemyselnému i umeleckému kováčstvu. Pri práci v dielni mu pomáha jeho syn, Igor Radič ml. (1984).</p> <p><a class="external-link-new-window" href="http://193.87.56.171/kovacskadielna/" target="_blank">Vstúpte do kováčskej dielne Igora Radiča</a></p> <p>Načítaním QR kódu na vašom mobilnom zariadení sa dostanete priamo do virtuálnej prehliadky kováčskej dielne.</p> Tue, 06 Apr 2021 11:47:52 +0200 Artifact Klin klinom /artefakty/klin-klinom Na fotografii je zobrazený kováčsky artefakt s názvom Klin klinom. Ide o dva kovové kliny, ktoré su kovaním spojené. Autorom je umelecký kováč Ivan Šarközy z obce Dunajská Lužná. Fotografie vznikli počas podujatia Európske Rómske kováčske sympózium v roku 2014. Námet na tvorbu tohto artefaktu vznikol z príslovia, že klin klinom sa vybíja. Ivan Šarközy pochádza z kováčskej rodiny. Narodil sa v Dunajskej Lužnej, kde aj pôsobí v rodinnej kováčskej dielni. Vyučil sa za lodného mechanika, no tomuto povolaniu sa nevenoval. Venuje sa kováčskemu remeslu, vrátane umeleckého kováčstva. Jeho záľubou je tvorba železných sôch vytvorených z kovošrotu. Thu, 18 Mar 2021 12:28:01 +0100 Artifact Vták /artefakty/vtak Na fotografii je zobrazený vták vyrobený z kovového šrotu. Autorom je umelecký kováč Ivan Šarközy z obce Dunajská Lužná. Fotografie vznikli počas podujatia Európske Rómske kováčske sympózium v roku 2014. Umelecký kováč sa zamýšľal nad tým ako zúžitkovať odpadový plech. Prvá maketa bola vytvorená z kartónu. Kováč tvorí z odpadového kovu podobné artefakty. Ivan Šarközy pochádza z kováčskej rodiny. Narodil sa v Dunajskej Lužnej, kde aj pôsobí v rodinnej kováčskej dielni. Vyučil sa za lodného mechanika, no tomuto povolaniu sa nevenoval. Venuje sa kováčskemu remeslu, vrátane umeleckého kováčstva. Jeho záľubou je tvorba železných sôch vytvorených z kovošrotu. Thu, 18 Mar 2021 12:15:29 +0100 Artifact Kríž /artefakty/kriz-1 Zväčšenina kríža, ktorý vytvoril pre svojho nebohého brata. Kríž je vložený do skaly. Je to náročnejšia kováčska práca, najmä na ohyby a presnosť, aby sa z toho urobil jeden celok. Kríž vznikol počas kováčskeho sympózia v roku 2013. Ivan Šarközy pochádza z kováčskej rodiny. Narodil sa v Dunajskej Lužnej, kde aj pôsobí v rodinnej kováčskej dielni. Vyučil sa za lodného mechanika, no tomuto povolaniu sa nevenoval. Venuje sa kováčskemu remeslu, vrátane umeleckého kováčstva. Jeho záľubou je tvorba železných sôch vytvorených z kovošrotu. Thu, 18 Mar 2021 12:01:52 +0100 Artifact Lomnické čháve /foto/lomnicke-chave Výber fotografií kapely Lomnické čháve z podujatia Živé knihy, ktoré sa uskutočnilo dňa 7. 8. 2020 v Prešove. Verejnosť si kapelu Gypsy band Lomnické čháve všimla na festivale Pohoda v roku 2014 počas prezentácie filmu Všetky moje deti. Kreovanie kapely do súčasnej podoby bolo až počas nakrúcania celovečerného dokumentárneho filmu Kapela v roku 2017. Po úspešnom vystúpení na festivale Pohoda v roku 2017 sa rozhodli vystupovať samostatne pod novým názvom Lomnické čháve / Lomnickí chlapci. Kapela účinkovala na rôznych hudobných festivaloch – Pohoda, Folklórny festival Východná, Spišské folklórne slávnosti, Zamagurské folklórne slávnosti, Grape festival a iné. Debutový CD album s názvom To sme my live vyšiel v roku 2020 a obsahuje 13 skladieb. Mon, 15 Mar 2021 17:05:00 +0100 Album Chameleónka /foto/chameleonka Fotografie z divadelného predstavenia monodrámy s názvom Chameleónka. Monodráma z dielne The Independent Theatre Hungary /Nezávislé divadlo Maďarska. Scenár: Marton Illés, réžia: Tomás Szegedi, herečka: Emília Lovas. Príbeh rómskeho dievčaťa vyrastajúceho vo svete rodiny, školy, spoločnosti. Dievča so špeciálnymi schopnosťami dokáže čítať myšlienky a spomienky ľudí okolo seba. Nechce nasledovať príklad ostatných, rozhodne sa žiť svoj vlastný život. Príbeh superhrdinky vychádza zo skutočných príbehov rómskej mládeže a prostredia, z ktorého táto mládež pochádza. Tieto príbehy sa zaznamenali na workshopoch Nezávislého divadla Maďarska organizovaných pod názvom „Rómski hrdinovia“. Záznam bol vytvorený: 28.02.2020, Wave club - centrum nezávislej kultúry, Prešov. Thu, 14 Jan 2021 14:28:59 +0100 Album Emília Lovas /foto/emilia-lovas Emília Lovas je divadelná umelkyňa, pedagogička a aktivistka. V roku 2009 sa zúčastnila Akadémie umení Karavan, kde po stretnutí s divadelným producentom Rodrigóm Baloghom získala hlavnú rolu v predstavení Zbieranie peria, ktoré uviedlo Nezávislé maďarské divadlo (The Independent Theater Hungary). Neskôr ukončila štúdium na Pester – Maďarskej divadelnej akadémii. Od roku 2015 pôsobí v rozličných divadlách, v súčasnosti sa začala venovať aj dabingu a réžii. Medzi jej ďalšie aktivity patrí vzdelávanie znevýhodnených detí v oblasti umenia a aktivizmus v oblasti ľudských práv. Thu, 24 Sep 2020 15:48:18 +0200 Album Tamás András Szegedi /foto/tamas-andras-szegedi Tamás András Szegedi je herec, režisér, divadelný pedagóg a aktivista, ktorý hrá v divadlách od roku 2010. V roku 2018 absolvoval Maďarskú divadelnú a filmovú akadémiu ako inštruktor činohry. Pôsobí ako dramatický pedagóg v The Independent Theatre Hungary, učí tiež znevýhodnené deti. Režíroval niekoľko komorných divadelných predstavení, monodrám a bábkových divadelných predstavení so silným sociálno-kritickým posolstvom. Je tiež aktivistom v oblasti ľudských práv a snaží sa prispieť k zlepšeniu sociálnej rovnosti a posilneniu postavenia znevýhodnených skupín. Thu, 24 Sep 2020 15:46:26 +0200 Album Ma bisteren! (Nezabudnite!) /artefakty/ma-bisteren-nezabudnite Občianske združenie In Minorita sa venuje výskumu v oblasti rómskeho holokaustu na Slovensku od roku 2005. V partnerstve s Ministerstvom kultúry SR, Slovenským národným múzeom a Ústavom etnológie SAV pripravilo projekt Ma bisteren!. V rámci projektu bolo v rokoch 2005-2007 osadených 7 pamätníkov a pamätných tabúľ na území SR. V roku 2019 bola osadená v poradí 8. pamätná tabuľa. <br />V spolupráci s OZ In Minorita sme v prvej polovici roka 2020 zdokumentovali pamätné miesta a preniesli sme ich do virtuálnej podoby. Každý pamätník obsahuje textovú časť s informáciami o autoroch, dátumoch sprístupnenia, ale aj historických udalostiach. Pamätníky sú prehľadne umiestnené a zobrazené na mape Slovenska.<br />Záujemca o tému rómskeho holokaustu môže z pohodlia domova navštíviť vo virtuálnej realite všetky pamätné miesta a získať tak dostatočné informácie o vojnových udalostiach.<br />Súčasťou virtuálnej prehliadky je aj kvíz pre žiakov základných a stredných škôl, ktorý sme vytvorili v spolupráci s Metodicko-pedagogickým centrom v Prešove.<br />Virtuálna prehliadka je dostupná v slovenskom, rómskom a anglickom jazyku.<br />V digitálnom kultúrnom objekte zverejňujeme fotografie jednotlivých pamätníkov. <a href="https://romsky-holokaust.3-d.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Navštívte pamätníky rómskeho holokaustu</a> Načítaním QR kódu na vašom mobilnom zariadení sa dostanete priamo do virtuálnej prehliadky pamätných miest rómskeho holokaustu. Wed, 09 Sep 2020 14:01:27 +0200 Artifact Eva Adamová /foto/eva-adamova Eva Adamová pôsobila v divadle Romathan od roku 2002. Začínala ako členka tanečného súboru divadla, neskôr bola súčasťou hereckej a speváckej zložky. Okrem účinkovania v divadelných predstaveniach pôsobí aj ako externá pedagogička na Súkromnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Košiciach, kde sa venuje hereckej a tanečnej príprave mladých hercov. Wed, 09 Sep 2020 13:59:14 +0200 Album Aneta Duždová /foto/aneta-duzdova Aneta Duždová je hlavnou speváčkou vokálno - inštrumentálnej skupiny Sabrosa. Kapela sa sformovala v obci Raslavice v okrese Bardejov pod vedením manažéra Františka Galla. Pôvodne ho tvorili tri speváčky a inštrumentalistky, ktoré mali v repertoári predovšetkým tradičné rómske piesne. Neskôr do repertoára zaradili aj moderné skladby známych interpretov. Wed, 09 Sep 2020 13:47:08 +0200 Album Roman Goroľ /foto/roman-gorol Portrétová fotografia rómskeho spisovateľa Romana Goroľa. Fotografia vznikla 16. novembra 2016 po vydaní jeho prvej básnickej zbierky Studený dotyk strateného rána, ktorú vydala Štátna vedecká knižnica v Prešove. <br />Roman Goroľ sa narodil vo Vranove nad Topľou. Je ženatý, má troch synov. Študoval na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, kde absolvoval bakalárske štúdium. Do roku 2019 pracoval ako asistent učiteľa v Základnej škole v obci Čaklov, kde aj býva. Od roku 2019 začal pôsobiť ako redaktor rozhlasového národnostného vysielania Slovenského rozhlasu v Košiciach. Je milovníkom literatúry, poézie a prózy. Už ako dieťa začal písať krátke básne o živote, emóciách, láske. <br /><br /> Wed, 09 Sep 2020 13:38:40 +0200 Album E ľoľi guruvňori 08 / Rysavá jalovica 08 /audio/e-loli-guruvnori-08-/-rysava-jalovica-08 Skladba&nbsp; je adaptáciou valčíka a moll od&nbsp; Csámpaia Ivóa. Skladba je zahraná v tónine E dur. Radí sa k žánrom zábavnej hudby. Skladba je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie poviedky Rysavá jalovica od slovenského spisovateľa Martina Kukučína. <br />Ľudová kapela Júliusa Bandyho - Ďusi Band je kapelou z Prešova. V rodine Bandyovcov sa muzikantstvo dedí z pokolenia na pokolenie. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe. Rodinná kapela vznikla v roku 2013.<br /><br /> Wed, 09 Sep 2020 12:14:02 +0200 Audio Marián Balog /foto/marian-balog Výber fotografií z&nbsp; predstavení sólistu divadla Romathan Mariána Baloga, ktoré vyhotovilo dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry v rokoch 2013 až 2018. <br />Do divadla nastúpil v roku 1992. Od roku 2009 sa v divadle okrem herectva venuje aj dramaturgii a réžii. Skúsenosti s divadlom mal už pred rokom 1992, kedy pôsobil v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Okrem divadla sa v minulosti venoval aj filmu. V roku 2000 bol jednou z hlavných postáv filmu (produkcia: Česko, Slovensko, Francúzsko) s názvom Zpráva o putování studentů Petra a Jakuba. V roku 1995 získal za svoju prácu ocenenie od Združenia divadelníkov Slovenska a Slovenského literárneho fondu.<br />Ďalšie ocenenia:<br />2006 – Literárny fond – ocenenie za výrazný umelecký a režijný vklad do tvorby inscenácie Prešibaná rodinka, <br />2007 – Cena mesta Košice za významný podiel na založení divadla Romathan, dlhoročné umelecké pôsobenie v tomto divadle a za talentovanú režijnú prácu, ktorá v súčasnosti predstavuje kmeňový repertoár divadla.<br />2016 – Literárny fond – výročná cena za réžiu pôvodnej rómskej hudobnej rozprávky Kúzelný zvonček. Mon, 07 Sep 2020 09:10:21 +0200 Album Milan Godla /foto/milan-godla Výber fotografií z predstavení, v ktorých účinkoval Milan Godla, herec, spevák, prekladateľ, scenárista a dramaturg. Svoju kariéru začínal v amatérskom súbore spevákov a hercov v Prešove pod vedením Daniely Hivešovej Šilanovej. Od roku 1992 pôsobil v divadle Romathan. Pôsobenie v divadle ukončil v roku 2017. Bol jeho neodmysliteľnou súčasťou. V roku 2004 získal Cenu primátora mesta Košice za prínos v oblasti kultúry. Mon, 07 Sep 2020 08:56:24 +0200 Album E ľoľi guruvňori 31 / Rysavá jalovica 31 /audio/e-loli-guruvnori-31-/-rysava-jalovica-31 Autorská skladba členov kapely Ďusi Band. Inštrumentálna skladba v tónine a mol, s dominantným husľovým motívom, ku ktorému sa postupne pridávajú ostatné hudobné nástroje – viola, kontrabas a cimbal. Skladba je súčasťou soundtracku k audio dramatizácii poviedky Rysavá jalovica slovenského spisovateľa Martina Kukučína. <br />Ľudová kapela Júliusa Bandyho - Ďusi Band je kapelou z Prešova. V rodine Bandyovcov sa muzikantstvo dedí z pokolenia na pokolenie. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe. Rodinná kapela vznikla v roku 2013. Wed, 02 Sep 2020 14:58:37 +0200 Audio E ľoľi guruvňori 19 / Rysavá jalovica 19 /audio/e-loli-guruvnori-19-/-rysava-jalovica-19 Autorom inštrumentálnej skladby s názvom&nbsp; Hora di Mars je rumunský skladateľ rómskeho pôvodu Grigoraș Ionică Dinicu (April 3, 1889, Bukurešť – Marec 28, 1949, Bukurešť). Okrem skladania hudby bol aj husľovým virtuózom, čo sa odráža aj na náročnosti jeho kompozícií. Hudobný aranžmán pripravili členovia kapely Ďusi Band. Skladba je súčasťou soundtracku k audio dramatizácii poviedky Rysavá jalovica slovenského spisovateľa Martina Kukučína. <br />Ľudová kapela Júliusa Bandyho - Ďusi Band je kapelou z Prešova. V rodine Bandyovcov sa muzikantstvo dedí z pokolenia na pokolenie. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe. Rodinná kapela vznikla v roku 2013.<br /><br /> Wed, 02 Sep 2020 14:52:27 +0200 Audio E ľoľi guruvňori 12 / Rysavá jalovica 12 /audio/e-loli-guruvnori-12-/-rysava-jalovica-12 Adaptácia pôvodne folklórnej skladby z Maďarska, v originálnej úprave členov kapely Ďusi Band.&nbsp; Je zahraná v tónine H mol. Skladba je súčasťou soundtracku k audio dramatizácii poviedky Rysavá jalovica slovenského spisovateľa Martina Kukučína. <br />Ľudová kapela Júliusa Bandyho - Ďusi Band je kapelou z Prešova. V rodine Bandyovcov sa muzikantstvo dedí z pokolenia na pokolenie. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe. Rodinná kapela vznikla v roku 2013. Wed, 02 Sep 2020 14:45:20 +0200 Audio E ľoľi guruvňori 10 / Rysavá jalovica 10 /audio/e-loli-guruvnori-10-/-rysava-jalovica-10 Skladba je adaptáciou rómskych pesničiek z Maďarska. Patrí medzi pomalé skladby, v niektorých pasážach prechádza do rýchlejšieho valčíkového rytmu. Tónina a mol. Skladba je súčasťou soundtracku k audio dramatizácii poviedky Rysavá jalovica slovenského spisovateľa Martina Kukučína. <br />Ľudová kapela Júliusa Bandyho - Ďusi Band je kapelou z Prešova. V rodine Bandyovcov sa muzikantstvo dedí z pokolenia na pokolenie. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe. Rodinná kapela vznikla v roku 2013. Wed, 02 Sep 2020 14:38:21 +0200 Audio E ľoľi guruvňori 05 / Rysavá jalovica 05 /audio/e-loli-guruvnori-05-/-rysava-jalovica-05 Skladba Cigánsky tanec je adaptáciou&nbsp; ľudovej piesne Jána Gašpara Hriska. J. G. Hrisko bol slovenský hudobník, cimbalista, upravovateľ ľudových piesní rómskeho pôvodu (14. jún 1921, Očová - 13. jún 1980, Brno). Od roku 1948 bol cimbalistom SĽUK-u, od roku 1955 členom orchestra a sólistom Brněnského rozhlasového orchestra lidových nástrojů pri Čs. rozhlase v Brne. Skladba je zahraná v tónine Fis moll a vznikla ako podkladová hudba k audio dramatizácii Rysavá Jalovica od Martina Kukučína. V úvode skladby dominuje hudobný nástroj cimbal, v závere dominanciu preberajú husle. <br />Ľudová kapela Júliusa Bandyho - Ďusi Band je kapelou z Prešova, kde sa muzikantstvo dedí z pokolenia na pokolenie. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe. Rodinná kapela vznikla v roku 2013. Tue, 18 Aug 2020 10:24:12 +0200 Audio E ľoľi guruvňori 04 / Rysavá jalovica 04 /audio/e-loli-guruvnori-04-/-rysava-jalovica-04 Autorom inštrumentálnej skladby s názvom&nbsp; Hora di Mars je rumunský skladateľ rómskeho pôvodu Grigoraș Ionică Dinicu (April 3, 1889, Bukurešť – Marec 28, 1949, Bukurešť). Okrem skladania hudby bol aj husľovým virtuózom, čo sa odráža aj na náročnosti jeho kompozícií. V interpretácii kapely Ďusi Band je zachovaný pôvodný aranžmán skladby. Skladba dotvára atmosféru scény v audio dramatizácii poviedky Martina Kukučína Rysavá jalovica. <br />Ďusi Band je kapelou z Prešova, kde sa muzikantstvo dedí z pokolenia na pokolenie. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe. Rodinná kapela vznikla v roku 2013. Fri, 14 Aug 2020 16:29:00 +0200 Audio E ľoľi guruvňori / Rysavá jalovica /audio/e-loli-guruvnori-/-rysava-jalovica Skladba je zmesou variácií na folklórnu rómsku pieseň Nane oda lavutaris (Niet takého muzikanta). Začína sa ako klasický Rumungri čardáš, pokračuje halgató aranžmánom, aby sa cez verbung vrátila opäť k čardášu. Skladba dotvára atmosféru scény v audio dramatizácii poviedky Martina Kukučína Rysavá jalovica. <br />Ľudová kapela Júliusa Bandyho - Ďusi Band je kapelou z Prešova. Členovia kapely sú z rodiny, kde sa muzikantstvo dedí z pokolenia na pokolenie. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe. Rodinná kapela vznikla v roku 2013. Fri, 14 Aug 2020 16:20:10 +0200 Audio Kráľovná vody 6 /audio/kralovna-vody-6 Inštrumentálna autorská skladba, aranžovaná do tóniny D mol, klasická gitara. Je súčasťou hudobného sprievodu audio dramatizácie Kráľovná vody z roku 2017, dokresľuje atmosféru zahranej scény. <br />Autorom skladby je František Godla, absolvent Strednej umeleckej školy v Košiciach v odbore klasická gitara. V súčasnosti pôsobí ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Sabinove. Je aktívnym interpretom, zakladateľom a členom gitarového Dua Farsa. Okrem interpretácie skladieb iných autorov sa venuje aj vlastnej skladateľskej činnosti. Mon, 29 Jun 2020 15:40:28 +0200 Audio Kráľovná vody 5 /audio/kralovna-vody-5 Inštrumentálna autorská skladba, aranžovaná do tóniny D mol, klasická gitara. Je súčasťou hudobného sprievodu audio dramatizácie Kráľovná vody z roku 2017, dokresľuje atmosféru zahranej scény. Uvedená skladba je adaptáciou valčíkovej rómskej piesne Perješiste mozi hin.<br />Autorom skladby je František Godla, absolvent Strednej umeleckej školy v Košiciach v odbore klasická gitara. V súčasnosti pôsobí ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Sabinove. Je aktívnym interpretom, zakladateľom a členom gitarového Dua Farsa. Okrem interpretácie skladieb iných autorov sa venuje aj vlastnej skladateľskej činnosti.<br /><br /><br /> Mon, 29 Jun 2020 15:34:37 +0200 Audio Kráľovná vody 4 /audio/kralovna-vody-4 Inštrumentálna autorská skladba, aranžovaná do tóniny D mol, klasická gitara. Je súčasťou hudobného sprievodu audio dramatizácie Kráľovná vody z roku 2017, dokresľuje atmosféru zahranej scény. <br />Autorom skladby je František Godla, absolvent Strednej umeleckej školy v Košiciach v odbore klasická gitara. V súčasnosti pôsobí ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Sabinove. Je aktívnym interpretom, zakladateľom a členom gitarového Dua Farsa. Okrem interpretácie skladieb iných autorov sa venuje aj vlastnej skladateľskej činnosti. Mon, 29 Jun 2020 15:28:32 +0200 Audio Kráľovná vody 3 /audio/kralovna-vody-3 Inštrumentálna autorská skladba, aranžovaná do tóniny D mol, klasická gitara. Je súčasťou hudobného sprievodu audio dramatizácie Kráľovná vody z roku 2017, dokresľuje atmosféru zahranej scény. <br />Autorom skladby je František Godla, absolvent Strednej umeleckej školy v Košiciach v odbore klasická gitara. V súčasnosti pôsobí ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Sabinove. Je aktívnym interpretom, zakladateľom a členom gitarového Dua Farsa. Okrem interpretácie skladieb iných autorov sa venuje aj vlastnej skladateľskej činnosti.<br /><br /> Mon, 29 Jun 2020 15:23:18 +0200 Audio Kráľovná vody 2 /audio/kralovna-vody-2 Inštrumentálna autorská skladba, aranžovaná do tóniny D mol, klasická gitara. Je súčasťou hudobného sprievodu audio dramatizácie Kráľovná vody z roku 2017, dokresľuje atmosféru zahranej scény. Adaptovaná rómska pieseň z územia dnešného Rumunska. &nbsp;<br />Autorom skladby je František Godla, absolvent Strednej umeleckej školy v Košiciach v odbore klasická gitara. V súčasnosti pôsobí ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Sabinove. Je aktívnym interpretom, zakladateľom a členom gitarového Dua Farsa. Okrem interpretácie skladieb iných autorov sa venuje aj vlastnej skladateľskej činnosti. Tue, 16 Jun 2020 12:57:47 +0200 Audio Kráľovná vody 1 /audio/kralovna-vody-1 Inštrumentálna autorská skladba, aranžovaná do tóniny D mol, klasická gitara. Je súčasťou hudobného sprievodu audio dramatizácie Kráľovná vody z roku 2017, dokresľuje atmosféru zahranej scény. &nbsp;<br />Autorom skladby je František Godla, absolvent Strednej umeleckej školy v Košiciach v odbore klasická gitara. V súčasnosti pôsobí ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Sabinove. Je aktívnym interpretom, zakladateľom a členom gitarového Dua Farsa. Okrem interpretácie skladieb iných autorov sa venuje aj vlastnej skladateľskej činnosti. Tue, 16 Jun 2020 12:56:30 +0200 Audio Martin Kukučín - Rysavá jalovica /audio/martin-kukucin-rysava-jalovica-1 Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr (1860 Jasenová, Slovensko, vtedajšie Rakúsko-Uhorsko&nbsp; – 1928 Pakrac, Chorvátsko, vtedajšie Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov) je popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu. Jeho tvorba sa považuje za priekopnícku v zmysle jej prínosu pre slovenský jazyk. Kukučín vo svojich dielach uplatnil hovorovú reč a spolu s vykreslením denného aj sviatočného života na dedine, detailov života ako suverénnej témy, povýšil hovorovú slovenčinu na literárny jazyk. <br />Poviedku Rysavá jalovica vytvoril v roku 1885. Už v tejto kriticky nadľahčenej poviedke, namierenej proti tradičnému neduhu - alkoholizmu, sa naplno prejavil autorov rozprávačský talent a zmysel pre humor. Na pozadí príbehu typického dedinského človeka - krpčiara Adama Krta, ktorý sa stále viac prepadá na dno alkoholickej závislosti a odráža sa na jeho úsudku aj medziľudských vzťahoch, vytvoril autor celú sériu smutnosmiešnych príhod.<br />Scenár dramatizácie pripravil Roman Goroľ priamo v rómskom jazyku. Jazykovú korektúru, réžiu, hudobnú spoluprácu, technickú postprodukciu a produkciu zabezpečilo dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry v Štátnej vedeckej knižnici v Prešove v roku 2018. Tue, 16 Jun 2020 12:15:58 +0200 Audio Dorian 05 /audio/dorian-05 Skladba Dorian 05 je inštrumentálna balada s nástrojovým obsadením klavír a perkusie. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Tue, 02 Jun 2020 16:06:15 +0200 Audio Dorian 14 /audio/dorian-14 Skladba Dorian 14 je inštrumentálna, v latino štýle, s nástrojovým obsadením: bicie, basa, gitara, elektrické piano. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Mon, 25 May 2020 10:19:51 +0200 Audio Dorian 15 /audio/dorian-15 Skladba Dorian 15 je inštrumentálna, vytvorená s použitím elektrického piana. Skladba využíva elektronické efekty nástroja. Svojím aranžmánom evokuje dramatické vyvrcholenie príbehu.&nbsp; Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 14:50:20 +0200 Audio Dorian 13 /audio/dorian-13 Skladba Dorian 13 patrí medzi džezové skladby s nástrojovým obsadením: trúbka, bicie, gitara, basa. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 14:30:32 +0200 Audio Dorian 12 /audio/dorian-12 Skladba Dorian 12 je inštrumentálna, s nástrojovým obsadením: bicie, organ, basa, trúbka a saxofón. Obsahuje motívy skladby Dorian 11. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 14:25:30 +0200 Audio Dorian 11 /audio/dorian-11 Skladba Dorian 11 je inštrumentálne tango s využitím možností a zvukových efektov elektrického piana. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 13:35:00 +0200 Audio Dorian 10 /audio/dorian-10 Skladba Dorian 10 je inštrumentálna, s nástrojovým obsadením: bicie, sláčikové nástroje, kontrabas, trúbka, saxofón. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 13:27:43 +0200 Audio Dorian 09 /audio/dorian-09 Skladba Dorian 09 je inštrumentálna, hlavným a jediným nástrojom je gitara. Obsahuje motívy zo skladby Dorian 1. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 13:12:48 +0200 Audio Dorian 08 /audio/dorian-08 Skladba Dorian 08 je inštrumentálna, nástrojové obsadenie: sláčikové nástroje, kontrabas, perkusie, gitara, klavír, organ. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 13:07:46 +0200 Audio Dorian 07 /audio/dorian-07 Skladba Dorian 07 je inštrumentálna, hlavným hudobným nástrojom je gitara sprevádzaná sláčikovými nástrojmi, klavírom, kontrabasom a bicími. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 13:01:49 +0200 Audio Dorian 06 /audio/dorian-06 Skladba Dorian 06 je inštrumentálne tango. Vytvorená bola s použitím elektrického piana a zvukových efektov, vrátane mužského a ženského zboru. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 12:56:05 +0200 Audio Dorian 04 /audio/dorian-04 Skladba Dorian 04 je inštrumentálna s&nbsp;nástrojovým obsadením klavír, basa, trúbka, samostatná zmiešaná dychová sekcia. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 10:55:40 +0200 Audio Dorian 03 - A Song for Angie (Pieseň pre Angie) /audio/dorian-03-a-song-for-angie-piesen-pre-angie Skladba s názvom Dorian 03 - A Song for Angie (Pieseň pre Angie) je inštrumentálna skladba s nástrojovým obsadením: klavír, bicie, kontrabas, flauta. Arpád Farkaš ju skomponoval pre svoju dcéru a preto je aj jej názov rozšírený: Pieseň pre Angie. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 10:49:43 +0200 Audio Dorian 02 /audio/dorian-02 Skladba Dorian 02 je inštrumentálnou skladbou s nástrojovým obsadením: klavír, basa, harmonika. Táto skladba je hraná v tónine C dur. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 10:43:30 +0200 Audio Dorian 01 /audio/dorian-01 Skladba s názvom Dorian 01 je inštrumentálnou skladbou, aranžovanou do es dur tóniny, nástrojové obsadenie: hoboj, klavír, kontrabas, husle. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 10:36:45 +0200 Audio William Shakespeare - Rómeo a Júlia /audio/william-shakespeare-romeo-a-julia William Shakespeare je autorom tragédie Rómeo a Júlia, ktorú publikoval v roku 1597. Tragický príbeh mladých zaľúbencov z dvoch znepriatelených rodín sa v modernej dobe stal námetom pre množstvo originálnych spracovaní v oblasti divadla a filmu, ale aj audio tvorby – rozhlasové hry alebo audio knihy. <br />Pôvodne divadelná hra v piatich dejstvách a chórom je v prípade tejto audio dramatizácie upravená do sledu dialógov a monológov hlavných postáv. Chór je nahradený jednou rozprávačkou. Rozprávačka slúži aj na predstavenie expozície a epilógu na záver. <br />Scenár napísal Bc. Roman Goroľ v rómskom jazyku. V hre účinkujú Dominika Badžová, Jaroslav Mačo a Petra Husárová. Pôvodnú hudbu zložila a nahrala Mgr. art. Barbora Botošová. Fri, 22 May 2020 10:20:49 +0200 Audio Zlatica Rusová - Kráľovná vody /audio/zlatica-rusova-kralovna-vody Na námet rómskej spisovateľky Zlatice Rusovej vznikla audio dramatizácia Kráľovná vody. Uvedená audio dramatizácia má charakteristické prvky rozprávky, v ktorej vystupujú dobré a zlé postavy, nadprirodzené bytosti, a kde vyhráva dobro nad zlom. Rozprávka je určená poslucháčom mladšieho a staršieho školského veku. Je nahraná v dvoch jazykoch, slovenčine a rómčine. Cieľom edičných aktivít ŠVK PO_DICRK v roku 2017 bolo priblíženie literatúry cieľovej skupine z jej písanej podoby do podoby verbálnej. Tento cieľ bol naplnený tvorbou série audio dramatizácií. Scenár spracoval Bc. Roman Goroľ, pedagogický pracovník a spisovateľ. Herecké obsadenie tvoria rómski študenti stredných a vysokých škôl. Mon, 20 Apr 2020 14:30:12 +0200 Audio Zlatica Rusová - Paňeskeri kirajka (Kráľovná vody) /audio/zlatica-rusova-paneskeri-kirajka-kralovna-vody Na námet rómskej spisovateľky Zlatice Rusovej vznikla audio dramatizácia Kráľovná vody. Uvedená audio dramatizácia má charakteristické prvky rozprávky, v ktorej vystupujú dobré a zlé postavy, nadprirodzené bytosti, a kde vyhráva dobro nad zlom. Rozprávka je určená poslucháčom mladšieho a staršieho školského veku. Je nahraná v dvoch jazykoch, slovenčine a rómčine. Cieľom edičných aktivít ŠVK PO_DICRK v roku 2017 bolo priblíženie literatúry cieľovej skupine z jej písanej podoby do podoby verbálnej. Tento cieľ bol naplnený tvorbou série audio dramatizácií. Scenár spracoval Bc. Roman Goroľ, pedagogický pracovník a spisovateľ. Herecké obsadenie tvoria rómski študenti stredných a vysokých škôl. Mon, 20 Apr 2020 13:47:47 +0200 Audio Oscar Wilde - Obraz Doriana Graya /audio/oscar-wilde-obraz-doriana-graya Román Obraz Doriana Graya od Oscara Wildeho bol v období svojho vzniku (1890) kontroverzným dielom, ktoré sa neskôr stalo námetom pre vznik filmov, či divadelných hier. Priblíženie svetovej literatúry mládeži a dospelým motivoval tvorcov audio dramatizácie k jej spracovaniu v rómskom jazyku. Dominantné postavenie v tejto hre má magický obraz, portrét hlavnej postavy príbehu, Doriana Graya. Krásna tvár na obraze na seba postupne preberá zlé charakterové vlastnosti Doriana Graya, stáva sa démonom, ktorým Dorian Gray v reálnom živote je. Táto audio dramatizácia spadá pod hororové žánre, je spracovaná v rómskom jazyku. Cieľom edičných aktivít Štátnej vedeckej knižnice v Prešove - DICRK v roku 2017 bolo priblíženie literatúry cieľovej skupine z jej písanej podoby do podoby verbálnej. Tento cieľ bol naplnený tvorbou série audio dramatizácií. Scenár spracoval Bc. Roman Goroľ, pedagogický pracovník a spisovateľ. Herecké obsadenie tvoria rómski študenti stredných a vysokých škôl. Mon, 20 Apr 2020 13:46:30 +0200 Audio Romanovela: Láska v preklade /dokumenty/romanovela-laska-v-preklade Sken pozvánky na divadelné predstavenie s názvom Romanovela: Love in translation. Predstavenie je medzinárodným divadelným projektom, do ktorého boli zapojení ľudia zo Slovenska, Rakúska, Poľska, Maďarska, Rumunska, Nemecka, Slovinska. Prednú stranu pozvánky tvorí grafika na modrom lesklom podklade s vyobrazenými tromi prstami. Zadná strana pozvánky informuje o podujatí, mieste konania a hercoch a autoroch. V spodnej časti sú logá organizátorov, podporovateľov a spolupracujúcich organizácií. Fri, 17 Apr 2020 15:54:16 +0200 File Zuzana Čaputová /artefakty/zuzana-caputova Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený portrét prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Kresba bola vytvorená pre noviny Romano nevo ľil č. 1/2019 ako obálka novín. Kresba bola realizovaná farebnými grafitovými ceruzami na výkrese formátu A3. Vznikla 13.8.2019 v Hnúšti. Fri, 17 Apr 2020 11:37:36 +0200 Artifact Venom /artefakty/venom Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený portrét amerického superhrdinu z komiksovej spoločnosti Marvel. Kresba bola realizovaná farebnými grafitovými ceruzami na výkrese formátu A3. Kresba vznikla v roku 2019 v Hnúšti. Thu, 16 Apr 2020 15:21:59 +0200 Artifact Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2015 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2015 Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br />Kompletný archív vydaní novín v roku 2015 (ročník 17) tvoria čísla 1 až 20. <span style="font-weight: bold;">číslo 1</span> ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=7313">č. 2</a>, <a href="t3://file?uid=7314">č. 3</a>, <a href="t3://file?uid=7323">č. 4</a>, <a href="t3://file?uid=7318">č. 5</a>, <a href="t3://file?uid=7317">č. 6</a>, <a href="t3://file?uid=7320">č. 7</a>, <a href="t3://file?uid=7299">č. 8</a>, <a href="t3://file?uid=7321">č. 9</a>, <a href="t3://file?uid=7300">č. 10</a>, <a href="t3://file?uid=7329">č. 11-12</a>, <a href="t3://file?uid=7305">č. 13</a>, <a href="t3://file?uid=7324">č. 14</a>, <a href="t3://file?uid=7308">č. 15</a>, <a href="t3://file?uid=7326">č. 16</a>, <a href="t3://file?uid=7325">č. 17</a>, <a href="t3://file?uid=7327">č. 18</a>, <a href="t3://file?uid=7328">č. 19-20</a><br /><br />zdroj: http://www.srnm.cz/ Fri, 27 Mar 2020 18:14:53 +0100 File Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2018 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2018 Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br />Kompletný archív vydaní novín v roku 2018 (ročník 20) tvoria čísla 1 až 19. <span style="font-weight: bold;">číslo 1</span><br /> ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=7285">č. 2</a>, <a href="t3://file?uid=7280">č. 3</a>, <a href="t3://file?uid=7288">č. 4</a>, <a href="t3://file?uid=7287">č. 5</a>, <a href="t3://file?uid=7283">č. 6</a>, <a href="t3://file?uid=7282">č. 7</a>, <a href="t3://file?uid=7286">č. 8</a>, č. 9-10, <a href="t3://file?uid=7284">č.11</a>, <a href="t3://file?uid=7289">č. 12</a>, <a href="t3://file?uid=7295">č. 13</a>, <a href="t3://file?uid=7293">č. 14</a>, <a href="t3://file?uid=7290">č. 15</a>, <a href="t3://file?uid=7291">č. 16</a>, <a href="t3://file?uid=7294">č. 17</a>, <a href="t3://file?uid=7292">č. 18-19</a><br /><br />zdroj: http://www.srnm.cz/ Thu, 26 Mar 2020 18:23:55 +0100 File Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2017 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2017 Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br />Kompletný archív vydaní novín v roku 2017 (ročník 19) tvoria čísla 1 až 19. <span style="font-weight: bold;">číslo 1</span> ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=7270">č. 2</a>, <a href="t3://file?uid=7271">č. 3</a>, <a href="t3://file?uid=7267">č. 4</a>, <a href="t3://file?uid=7263">č. 5</a>, <a href="t3://file?uid=7264">č. 6</a>, <a href="t3://file?uid=7266">č. 7</a>, <a href="t3://file?uid=7268">č. 8</a>, <a href="t3://file?uid=7272">č. 9-10</a>, <a href="t3://file?uid=7269">č. 11</a>, <a href="t3://file?uid=7274">č. 12</a>, <a href="t3://file?uid=7273">č. 13</a>, <a href="t3://file?uid=7276">č. 14</a>, <a href="t3://file?uid=7275">č. 15</a>, <a href="t3://file?uid=7277">č. 16</a>, <a href="t3://file?uid=7278">č. 17</a>, <a href="t3://file?uid=7279">č. 18-19</a><br /><br />zdroj: http://www.srnm.cz/ Thu, 26 Mar 2020 17:53:27 +0100 File Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2016 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2016 Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br />Kompletný archív vydaní novín v roku 2016 (ročník 18) tvoria čísla 1 až 19. <span style="font-weight: bold;">číslo 1</span> ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=7252">č. 2</a>, <a href="t3://file?uid=7246">č. 3</a>, <a href="t3://file?uid=7250">č. 4</a>, <a href="t3://file?uid=7251">č. 5</a>, <a href="t3://file?uid=7247">č. 6</a>, <a href="t3://file?uid=7249">č. 7</a>, <a href="t3://file?uid=7262">č. 8</a>, <a href="t3://file?uid=7248">č. 9</a>, <a href="t3://file?uid=7255">č. 10-11</a>, <a href="t3://file?uid=7253">č. 12</a>, <a href="t3://file?uid=7260">č. 13</a>, <a href="t3://file?uid=7257">č. 14</a>, <a href="t3://file?uid=7258">č. 15</a>, <a href="t3://file?uid=7254">č. 16</a>, <a href="t3://file?uid=7256">č. 17</a>, <a href="t3://file?uid=7259">č. 18-19</a><br /><br />zdroj: http://www.srnm.cz/ Thu, 26 Mar 2020 17:43:02 +0100 File Rómske deti do materských škôl: kde začať? /dokumenty/romske-deti-do-materskych-skol-kde-zacat Predškolské vzdelávanie by mohlo v dlhodobom horizonte podľa viacerých odborných štúdií výrazne zlepšiť situáciu rómskej menšiny na Slovensku. Pripravovaná rómska reforma má ambíciu zaviesť povinnú predškolskú dochádzku od troch rokov pre deti z &quot;rizikových rodín&quot;. Na to, aby bolo takéto opatrenie efektívne a v praxi uskutočniteľné, sú však potrebné viaceré systémové zmeny. Prioritu v súčasnosti predstavuje zabezpečenie dostačujúcich predškolských kapacít. Ďalšie okruhy, ktorým sa kompetentné štátne orgány musia venovať, sú zabezpečenie ľahkej dostupnosti predškolských zariadení, obmedzenie finančných nákladov rodín, odstránenie bariér na strane škôlok a kladenie dôrazu na spoluprácu s rodičmi. Zdroj:<a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window"> Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:10:57 +0100 File Nie je škola ako škola: zborník najlepších metód a prístupov vo vzdelávaní rómskych detí zo súťaže SGI /dokumenty/nie-je-skola-ako-skola-zbornik-najlepsich-metod-a-pristupov-vo-vzdelavani-romskych-deti-zo-sutaze-sgi Predkladaná publikácia je prehľadom časti najlepších metód a prístupov vo vzdelávaní rómskych detí, ktoré boli súčasťou rovnomennej súťaže SGI - Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť v roku 2006. Cieľom súťaže bolo zviditeľniť základné alebo špeciálne základné školy, ktoré napomáhajú zvýšeniu záujmu rómskych detí o vzdelávanie a šíriť tieto informácie o nových pedagogických prístupoch ďalej. Do súťaže sa zapojilo 43 projektov, ktoré v priebehu júna posúdila odborná komisia podľa troch hlavných kritérií: inovatívnosť, prenosnosť a efektivita. Zdroj: <a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:10:45 +0100 File Kto chce inklúziu rómskych detí vo vzdelávaní? Mapovanie motivácií rôznych aktérov v slovenskom školstve /dokumenty/kto-chce-inkluziu-romskych-deti-vo-vzdelavani-mapovanie-motivacii-roznych-akterov-v-slovenskom-skolstve Táto štúdia využíva najnovšie kvalitatívne a kvantitatívne sekundárne dáta v oblasti predprimárneho, primárneho a nižšieho sekundárneho vzdelávania a kvalitatívne primárne dáta získané prostredníctvom pološtruktúrovaných rozhovorov s 24 dôležitými aktérmi zo školského prostredia (aktéri na riaditeľských, učiteľských a asistentských pozíciách v školách, starostky a starostovia, terénne sociálne pracovníčky a pracovníci, zamestnankyne a zamestnanci obecných/mestských úradov a centier pedagogicko-psychologického poradenstva) v troch odlišných lokalitách v Banskobystrickom kraji. Zdroj: <a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:10:30 +0100 File How to set your face against the bogey-man of majority perceptions: strategic communication proposals for planning and delivering successful Roma inclusion programs at local level /dokumenty/how-to-set-your-face-against-the-bogey-man-of-majority-perceptions-strategic-communication-proposals-for-planning-and-delivering-successful-roma-inclusion-programs-at-local-level Táto publikácia predstavuje návrhy na komunikáciu vypracované na základe výsledkov výskumu spracovaných tímom v štyroch krajinách strednej a východnej Európy a analýzy komunikácie o miestnych programoch na začlenenie Rómov v jednotlivých regiónoch. Tieto návrhy súvisia so všeobecnými komunikačnými otázkami, ktoré sa môžu vysvetliť výskumom v oblasti médií a sociálnej psychológie a analýzou mediálnej reprezentácie Rómov v regióne. Snažili sme sa formulovať naše návrhy s cieľom umožniť ich skutočnú realizáciu používateľmi, predovšetkým komunálnymi a vládnymi rozhodovacími orgánmi, pomocou jazykových a ilustračných príkladov, ktoré pomôžu identifikovať situáciu v jednotlivých regiónoch. Zdroj: <a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:10:15 +0100 File Good Practice Guide to Data Collection /dokumenty/good-practice-guide-to-data-collection Cieľom projektu &quot;Dobrý štart&quot; je podporiť vzdelávanie v ranom veku a starostlivosť, so zameraním na rodiny a komunity pri práci s inštitúciami. Jednou z iniciatív tohto projektu je pracovať s mentormi z rómskej komunity a koordinátormi, ktorí budú vyškolení odborníci a budú vykonávať návštevy od dverí k dverám cieľových rodín. Budú tiež udržiavať úzke vzťahy so vzdelávacími, zdravotnými a sociálnymi úradmi, poskytovateľmi rôznych štátnych služieb, pretože tento projekt nemôže byt úspešný bez ich pomoci. Ďalšou kľúčovou inováciou je vyhodnotiť, ako rozšíriť takto nastavený projekt malého rozsahu. Zdroj: <a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:09:51 +0100 File e-zručnosti pre zamestnateľnosť žien: záverečná hodnotiaca správa dopadov školení na cieľové skupiny žien /dokumenty/e-zrucnosti-pre-zamestnatelnost-zien-zaverecna-hodnotiaca-sprava-dopadov-skoleni-na-cielove-skupiny-zien Záverečná hodnotiaca správa projektu &quot;E-zručnosti pre zamestnateľnosť žien&quot; popisuje metódu, hlavné zistenia a implikácie záverečnej evaluačnej časti projektu, ktorá sa uskutočnila v auguste 2012. Správa dopĺňa a nadväzuje na záverečnú správu z implementačnej časti1 , ktorá prebehla od októbra 2011 do januára 2012 vo viacerých mestách na Slovensku. Zdroj:<a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window"> Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:09:35 +0100 File Externé hodnotenie stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020 /dokumenty/externe-hodnotenie-strategie-sr-pre-integraciu-romov-do-roku-2020 <p class="MsoNormal" style="margin-bottom:0cm;margin-bottom:.0001pt;line-height: 115%"></p> Predkladané externé hodnotenie Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 bolo realizované v období od októbra 2013 do apríla 2014 mimovládnymi organizáciami SGI - Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, o.z. a Škola dokorán, n.o. Hodnotenie podporil Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v rámci dotačnej schémy v oblasti podpory tvorby strategických a rozvojových dokumentov.<br />Hodnotenie dopĺňa monitorovací proces realizovaný Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity o pohľad externých aktérov - predstaviteľov a expertov rómskych a pro-rómskych mimovládnych organizácií.<br /> Hodnotenie sa zameriava na štandardné kritéria relevantnosti, účinnosti, dopadu a udržateľnosti prínosov Stratégie. <p class="MsoNormal" style="margin-bottom:0cm;margin-bottom:.0001pt;line-height: 115%">Zdroj: <a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a></p> <p class="MsoNormal" style="margin-bottom:0cm;margin-bottom:.0001pt;line-height: 115%">&nbsp;</p> Thu, 26 Mar 2020 14:09:21 +0100 File Diskutuj bez nenávisti: stratégie na znižovanie nenávistných prejavov v online priestore /dokumenty/diskutuj-bez-nenavisti-strategie-na-znizovanie-nenavistnych-prejavov-v-online-priestore <p class="MsoNormal">Sociálne médiá sú v&nbsp;súčasnosti zaplavené nenávistným obsahom. Vytvárajú tak prostredie, v&nbsp;ktorom sa rozličné sociálne skupiny (najmä etnické, rasové alebo náboženské skupiny, LGBTI, ľudia s&nbsp;postihnutiami, ženy, mládež a&nbsp;ďalší) stretávajú s&nbsp;urážkami, predsudkami a&nbsp;vyhrážkami v&nbsp;rôznej slovnej alebo grafickej podobe.</p> <p class="MsoNormal">Hlavným cieľom tejto príručky je predstaviť nástroje a&nbsp;stratégie, ktoré môžu rozliční aktéri použiť pri konfrontácii s&nbsp;nenávistnými prejavmi v&nbsp;online priestore. Snahou príručky je motivovať týchto aktérov, aby využili rôzne nástroje a&nbsp;aktívne sa zapojili do vytvárania bezpečného digitálneho priestoru.</p> <p class="MsoNormal">Zdroj:<a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window"> Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a></p> Thu, 26 Mar 2020 14:09:09 +0100 File Analýza slovenského trhu práce a dôrazom na staré a nové menšiny: rómske ženy a imigrantky /dokumenty/analyza-slovenskeho-trhu-prace-a-dorazom-na-stare-a-nove-mensiny-romske-zeny-a-imigrantky Táto publikácia zahŕňa výstupy z výskumnej časti projektu E-zručnosti pre zamestnateľnosť žien, ktorý Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť a P-MAT, n.o. organizovali od júna 2011 do marca 2012. Jeho hlavným cieľom bolo podporiť inklúziu nezamestnaných rómskych žien, legálnych migrantiek a nezamestnaných majoritných žien, a zlepšiť ich šance na pracovnom trhu práve prostredníctvom školení e-zručností. Výstupy z praktickej časti projektu a hlavné zistenia z projektu sú k dispozícii v publikácii E-zručnosti pre zamestnateľnosť žien: Záverečná správa z implementácie výskumného a terénneho projektu, ktorú nájdete tiež na tomto portáli. Zdroj: <a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:08:58 +0100 File Diskriminácia v školstve – Ako sa brániť /dokumenty/diskriminacia-v-skolstve-ako-sa-branit Mali ste pocit, že k Vášmu dieťaťu sa správajú horšie ako k ostatným kvôli jeho pôvodu? Oslovil niekto Vaše dieťa hanlivým výrazom? Máte dojem, že učitelia zanedbávajú vyučovanie Vašich detí? Je Vaše dieťa zaradené do triedy (školy) podľa farby pleti?&quot; Tieto a ďalšie podobné otázky kladie v úvode publikácia Diskriminácia v školstve - Ako sa brániť. Ak ste na niektorú odpovedali &quot;áno&quot;, Vaše dieťa sa stalo obeťou diskriminácie - nerovnakého zaobchádzania. Publikácia má za cieľ pomôcť spoznať a odhaliť prípady diskriminácie, ako aj poskytnúť rodičom, učiteľom a občianskym aktivistom, ktorých trápi problém diskriminácie na školách, informácie a užitočné rady, ako postupovať v konkrétnych prípadoch. Zdroj: <a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:08:46 +0100 File Ako sa brániť (2004) /dokumenty/ako-sa-branit-2004 Hlavným zámerom pri príprave príručky bolo poskytnúť rodičom, príbuzným a občianskym aktivistom, ktorých trápi problém diskriminácie na školách informácie, ale najmä užitočné rady ako postupovať v konkrétnych prípadoch, kontakty na miesta, kde môžu získať ďalšie praktické informácie, či odbornú pomoc. Diskriminácia v školstve je problémom, v boji proti ktorému už dnes existuje množstvo prostriedkov a veľká šanca na nápravu v prípadoch, že sú tieto prostriedky správne použité. Príručka vypočítava a popisuje možnosti, ktoré je možno využiť na obranu pred diskrimináciou v školstve, v rámci platnej legislatívy. Zároveň ponúka praktické vzory podaní pri jednotlivých ochranných prostriedkoch. Dúfame, že naša publikácia pomôže meniť situáciu vo vzdelávaní v prospech znevýhodnených žiakov a študentov. Zdroj:<a href="http://www.governance.sk" target="_blank" class="external-link-new-window"> Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:08:30 +0100 File Rómske deti v slovenskom školstve /dokumenty/romske-deti-v-slovenskom-skolstve Základnou ambíciou predkladaného zborníka je zmapovať stav výskumu a dostupnosť poznatkov vo vybraných okruhoch vzdelávania rómskej menšiny na Slovensku. Skúsenosti autorov ukazujú, že mnoho výskumných výstupov, ktoré sa tejto téme venovali, nie sú rozšírené a dostupné ďalším výskumníkom. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) sa začal systematicky venovať problémom rómskej menšiny vo vzdelávaní začiatkom roka 2002 v rámci projektu Odbúravanie bariér pre vzdelávaciu mobilitu, podporeného Inštitútom otvorenej spoločnosti. Kľúčové boli partnerstvá a spolupráca s organizáciami, ktoré svojimi terénnymi skúsenosťami vhodne dopĺňali think-tankovú orientáciu SGI, najmä s Nadáciou Milana Šimečku a Rómskou tlačovou agentúrou. Zdroj: <a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:08:13 +0100 File Sociálne podniky pracovnej integrácie na Slovensku: Súčasné skúsenosti a budúce perspektívy /dokumenty/socialne-podniky-pracovnej-integracie-na-slovensku-sucasne-skusenosti-a-buduce-perspektivy Cieľom tejto publikácie je na základe kvalitatívneho a kvantitatívneho výskumu, zmapovanie finančných, administratívnych a legislatívnych bariér, ktorým sociálne podniky na Slovensku čelia a formulovanie odporúčaní na ich prekonanie či zmiernenie. Táto publikácia je zameraná predovšetkým na pracovno-integračné sociálne podniky s osobitným dôrazom na znevýhodnené skupiny. Zdroj: <a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:08:02 +0100 File Škola inak: zborník najlepších prístupov a metód vo vzdelávaní detí zo znevýhodneného prostredia /dokumenty/skola-inak-zbornik-najlepsich-pristupov-a-metod-vo-vzdelavani-deti-zo-znevyhodneneho-prostredia Predkladaná publikácia je prehľadom najlepších metód a prístupov vo vzdelávaní detí zo znevýhodneného prostredia, ktoré boli súčasťou tretieho ročníka rovnomennej súťaže SGI - Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť v školskom roku 2009/2010. Cieľom súťaže bolo verejne oceniť tých, ktorí z vlastnej iniciatívy vytvárajú a zavádzajú do praxe nové prístupy, propagovať získané poznatky a rozširovať ich využívanie v prospech ďalších žiakov, učiteľov a škôl. Do súťaže sa zapojilo 26 škôl, ktoré v priebehu februára 2010 posúdila odborná komisia podľa troch hlavných kritérií: inovatívnosť, dopad na komunitu a efektívnosť. Zdroj: <a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:07:50 +0100 File Školy proti segregácii: metodická príručka na prevenciu a odstraňovanie segregácie rómskych žiakov /dokumenty/skoly-proti-segregacii-metodicka-prirucka-na-prevenciu-a-odstranovanie-segregacie-romskych-ziakov Cieľom tejto metodickej príručky je informovať tvorcov školskej politiky, zriaďovateľov škôl, riaditeľov a pedagógov o rôznych kontextoch, prejavoch a dôsledkoch segregácie rómskych detí vo vzdelávaní na Slovensku. Príručka však uvádza najmä preventívne a intervenčné opatrenia na jej odstránenie, či už na úrovni školského systému, alebo samotného prostredia škôl. Zdroj: <a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:07:40 +0100 File Žiaci zo znevýhodneného prostredia v Slovensku a zahraničí: komparatívna analýza slovenskej legislatívy a štatistických údajov s prístupmi v piatich európskych krajinách /dokumenty/ziaci-zo-znevyhodneneho-prostredia-v-slovensku-a-zahranici-komparativna-analyza-slovenskej-legislativy-a-statistickych-udajov-s-pristupmi-v-piatich-europskych-krajinach Predkladaná publikácia prináša aktuálny pohľad na legislatívu a štatistické údaje o vzdelávaní detí zo sociálne znevýhodneného prostredia na Slovensku. Porovnáva ich s prístupmi v piatich európskych krajinách, ktoré môžu ponúknuť inšpiráciu pri riešení podobných problémov, s akými sa stretávame na Slovensku. Zdroj: <a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:07:30 +0100 File Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2014 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2014 Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br />Kompletný archív vydaní novín v roku 2014 (ročník 16) tvoria čísla 1 až 20. <span style="font-weight: bold;">číslo 1</span><br /> ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=7229">č. 2</a>, <a href="t3://file?uid=7232">č. 3</a>, <a href="t3://file?uid=7233">č. 4</a>, <a href="t3://file?uid=7230">č. 5</a>, <a href="t3://file?uid=7234">č. 6</a>, <a href="t3://file?uid=7236">č. 7</a>, <a href="t3://file?uid=7235">č. 8</a>, <a href="t3://file?uid=7231">č.9</a>, <a href="t3://file?uid=7237">č. 10</a>, <a href="t3://file?uid=7238">č. 11-12</a>, <a href="t3://file?uid=7239">č. 13</a>, <a href="t3://file?uid=7240">č. 14</a>, <a href="t3://file?uid=7242">č. 15</a>, <a href="t3://file?uid=7244">č. 16</a>, <a href="t3://file?uid=7241">č. 17</a>, <a href="t3://file?uid=7243">č. 18</a>, <a href="t3://file?uid=7245">č. 19-20<br /></a><br />zdroj: http://www.srnm.cz/ Thu, 26 Mar 2020 14:06:57 +0100 File Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2013 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2013 Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br />Kompletný archív vydaní novín v roku 2013 (ročník 15) tvoria čísla 1 až 18. <span style="font-weight: bold;">dvojčíslo 1-2</span><br /> ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=7215">č. 3-4</a>, <a href="t3://file?uid=7216">č. 5</a>, <a href="t3://file?uid=7217">č. 6</a>, <a href="t3://file?uid=7221">č. 7-8</a>, <a href="t3://file?uid=7223">č. 9-10</a>, <a href="t3://file?uid=7219">č. 11</a>, <a href="t3://file?uid=7220">č. 12</a>, <a href="t3://file?uid=7218">č. 13</a>, <a href="t3://file?uid=7224">č. 14</a>, <a href="t3://file?uid=7225">č. 15</a>, <a href="t3://file?uid=7226">č. 16</a>, <a href="t3://file?uid=7227">č. 17-18</a><br />zdroj: http://www.srnm.cz/ Thu, 26 Mar 2020 14:06:27 +0100 File Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2012 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2012 Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br />Kompletný archív vydaní novín v roku 2012 (ročník 14) tvoria čísla 1 až 20. <span style="font-weight: bold;">číslo 1</span> ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=7201">č. 2</a>, <a href="t3://file?uid=7197 - download "Initiates file download">č. 3</a>, <a href="t3://file?uid=7203 - download "Initiates file download">č. 4</a>, <a href="t3://file?uid=7205 - download "Initiates file download">č. 5</a>, <a href="t3://file?uid=7198 - download "Initiates file download">č. 6</a>, <a href="t3://file?uid=7202 - download "Initiates file download">č. 7</a>, <a href="t3://file?uid=7204 - download "Initiates file download">č. 8</a>, <a href="t3://file?uid=7200 - download "Initiates file download">č. 9</a>, <a href="t3://file?uid=7206 - download "Initiates file download">č. 10-11</a>, <a href="t3://file?uid=7210 - download "Initiates file download">č. 12-13</a>, <a href="t3://file?uid=7208 - download "Initiates file download">č. 14</a>, <a href="t3://file?uid=7207 - download "Initiates file download">č. 15</a>, <a href="t3://file?uid=7213 - download "Initiates file download">č. 16</a>, <a href="t3://file?uid=7211 - download "Initiates file download">č. 17</a>, <a href="t3://file?uid=7214 - download "Initiates file download">č. 18</a>, <a href="t3://file?uid=7209 - download "Initiates file download">č. 19</a>, <a href="t3://file?uid=7212 - download "Initiates file download">č. 20</a><br /><br />zdroj: http://www.srnm.cz/ Wed, 25 Mar 2020 17:07:46 +0100 File Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2011 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2011 Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br />Kompletný archív vydaní novín v roku 2011 (ročník 13) tvoria čísla 1 až 20. <span style="font-weight: bold;">číslo 1</span><br /> ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=7181">č. 2</a>, <a href="t3://file?uid=7184">č. 3</a>, <a href="t3://file?uid=7185">č. 4</a>, <a href="t3://file?uid=7180">č. 5</a>, <a href="t3://file?uid=7183">č. 6</a>, <a href="t3://file?uid=7182">č. 7</a>, <a href="t3://file?uid=7188">č. 8-9</a>, <a href="t3://file?uid=7186">č. 10-11</a>, <a href="t3://file?uid=7189">č. 12</a>, <a href="t3://file?uid=7194">č. 13</a>, <a href="t3://file?uid=7193">č. 14</a>, <a href="t3://file?uid=7187">č. 15</a>, <a href="t3://file?uid=7191">č. 16</a>, <a href="t3://file?uid=7190">č. 17</a>, <a href="t3://file?uid=7192">č. 18</a>, <a href="t3://file?uid=7196">č. 19</a>, <a href="t3://file?uid=7195">č. 20<br /></a><br />zdroj: http://www.srnm.cz/<br /><br /> Wed, 25 Mar 2020 15:43:35 +0100 File Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2010 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2010 Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br />Kompletný archív vydaní novín v roku 2010 (ročník 12) tvoria čísla 1 až 20. <span style="font-weight: bold;">číslo 1</span> ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=7165">č. 2</a>, <a href="t3://file?uid=7171">č. 3</a>, <a href="t3://file?uid=7168">č. 4</a>, <a href="t3://file?uid=7167">č. 5</a>, <a href="t3://file?uid=7163">č. 6</a>, <a href="t3://file?uid=7170">č. 7</a>, <a href="t3://file?uid=7164">č. 8</a>, <a href="t3://file?uid=7162">č. 9</a>, <a href="t3://file?uid=7169">č. 10-11</a>, <a href="t3://file?uid=7178">č. 12-13</a>, <a href="t3://file?uid=7172">č. 14</a>, <a href="t3://file?uid=7174">č. 15</a>, <a href="t3://file?uid=7177">č. 16</a>, <a href="t3://file?uid=7175">č. 17</a>, <a href="t3://file?uid=7173">č. 18</a>, <a href="t3://file?uid=7176">č. 19-20</a><br /><br />zdroj: http://www.srnm.cz/ Wed, 25 Mar 2020 15:32:50 +0100 File Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2009 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2009 Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br />Kompletný archív vydaní novín v roku 2009 (ročník 11) tvorí číslo 1 až 22. <span style="font-weight: bold;">číslo 1</span> ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=7147">č. 2-3</a>, <a href="t3://file?uid=7152">č. 4</a>, <a href="t3://file?uid=7150">č. 5-6</a>, <a href="t3://file?uid=7151">č. 7-8</a>, <a href="t3://file?uid=7148">č. 9</a>, <a href="t3://file?uid=7145">č. 10</a>, <a href="t3://file?uid=7149">č. 11-12</a>, <a href="t3://file?uid=7153">č. 13-14</a>, <a href="t3://file?uid=7154">č. 15</a>, <a href="t3://file?uid=7155">č. 16</a>, <a href="t3://file?uid=7156">č. 17</a>, <a href="t3://file?uid=7159">č. 18</a>, <a href="t3://file?uid=7157">č. 19</a>, <a href="t3://file?uid=7161">č. 20</a>, <a href="t3://file?uid=7158">č. 21</a>, <a href="t3://file?uid=7160">č. 22</a> <br /><br />zdroj: http://www.srnm.cz/ Wed, 25 Mar 2020 13:37:25 +0100 File Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2008 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2008 Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br />Kompletný archív vydaní novín v roku 2008 (ročník 10) tvoria čísla 1 až 6 a I, II, III <span style="font-weight: bold;">dvojčíslo 1-2</span> ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=6446">č. I</a>, <a href="t3://file?uid=6452">č. II</a>, <a href="t3://file?uid=6450">č. III</a>, <a href="t3://file?uid=6448">č. 3</a>, <a href="t3://file?uid=6449">č. 4</a>, <a href="t3://file?uid=6447">č. 5</a>, <a href="t3://file?uid=6451">č. 6</a> zdroj: http://www.srnm.cz/ Wed, 25 Mar 2020 13:23:23 +0100 File Život olašských žien /dokumenty/zivot-olasskych-zien Táto publikácia je jednou z mála prác, ktoré sa venujú olašským Rómom na Slovensku. Napriek značnému množstvu publikácií, ktoré sa venujú skupinám tzv. Vlax Rom na medzinárodnej úrovni, otázka postavenia žien je aj v prácach zahraničných autorov nedostatočne preskúmaná a práve poznatky Ivany Šusterovej zo slovenského terénu prinášajú nové údaje o pravidlách správania sa a povinnostiach olašských žien. Autorka si všíma pre toto rómske spoločenstvo mimoriadne dôležitú kategóriu úcty a inštitúciu rómskeho súdu. Na Slovensku sa hovorí o olašských Rómoch ako o uzavretej skupine. Samotný text však presviedča čitateľa, že výskumník, ktorý má úprimný záujem o skúmanú komunitu, váži si svojich informátorov a snaží sa ich neuraziť nevhodným správaním, dokáže postupne medzi nich preniknúť Zdroj: <a href="https://uesa.sav.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV</a> Tue, 24 Mar 2020 19:35:31 +0100 File Teoretické a praktické otázky politickej participácie Rómov na lokálnej úrovni /dokumenty/teoreticke-a-prakticke-otazky-politickej-participacie-romov-na-lokalnej-urovni Zborník z medzinárodnej konferencie. Prvá časť zborníka, <span style="font-weight: bold;">Teoretické otázky</span>, ako už sám názov napovedá sa venuje teoretickým prístupom a pohľadom pri vnímaní a analýze rómskej politickej participácie.<br />V druhej časti zborníka, ktorá má názov <span style="font-weight: bold;">Praktické otázky: pohľad starostov a poslancov</span>, sú príspevky samotných Rómov.<br />Záverečná časť zborníka,<span style="font-weight: bold;"> Inšpirácie a možnosti</span>, je súborom šiestich statí, ktoré sa téme zborníka priamo nevenujú, ale môžu byť práve pre všetkých zainteresovaných vhodným doplnením a inšpiráciou. Zdroj: <a href="https://uesa.sav.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV</a> Tue, 24 Mar 2020 19:13:07 +0100 File Religion as a Path to Change? : The Possibilities of Social Inclusion of the Roma in Slovakia /dokumenty/religion-as-a-path-to-change-the-possibilities-of-social-inclusion-of-the-roma-in-slovakia Publikácia prináša unikátny prehľad práce veľkých, malých, registrovaných i neregistrovaných cirkví a náboženských hnutí, pôsobiacich medzi Rómami na Slovensku. Zároveň naznačuje možnosti a mieru efektivity sociálnej inklúzie Rómov. Pastorálna práca medzi Rómami vo všeobecnosti nemôže nahradiť štátne programy inklúzie rómskej populácie do majoritnej spoločnosti. Rozsiahly vedecký výskum však potvrdil, že z hľadiska vynaložených prostriedkov a účinku misionárska práca predstavuje efektívny nástroj spoločenskej zmeny. Publikácia vyšla v anglickom jazyku. Zdroj: <a href="https://uesa.sav.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV</a> Tue, 24 Mar 2020 19:04:01 +0100 File Čierno-biele svety: Rómovia v majoritnej spoločnosti na Slovensku /dokumenty/cierno-biele-svety-romovia-v-majoritnej-spolocnosti-na-slovensku Svet ktorý nepoznáme z vlastnej skúsenosti, vnímame ako svet, ktorý je opakom toho &quot;nášho&quot;. Obývajú ho ľudia, ktorých často vnímame ako nepriateľov, v extrémnom prípade ako neľudí. Správy, ktoré z tohto sveta prichádzajú, sú zákonite zjednodušené a skreslené, pretože prechádzajú obojstranným filtrom skupinových očakávaní. Aký je rómsky svet očami Nerómov? Ako sa k sebe správame? Odpovede na tieto otázky prináša táto publikácia. Domáci i zahraniční experti z oblasti rómskych štúdií nazreli do oboch svetov a prinášajú z nich vlastné výpovede. <a href="t3://file?uid=7136">editoriál a obsah</a> Zdroj:<a href="https://uesa.sav.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window"> Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV</a> Tue, 24 Mar 2020 18:56:40 +0100 File BOH medzi bariérami: sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou /dokumenty/boh-medzi-barierami-socialna-inkluzia-romov-nabozenskou-cestou Predkladaná publikácia prvýkrát poskytuje podrobný obraz o práci veľkých, malých, registrovaných a neregistrovaných cirkví a náboženských hnutí medzi Rómami na Slovensku. Poukazuje tiež na ich možnosti, respektíve efektivitu pri sociálnej inklúzii Rómov. Zdroj: <a href="https://uesa.sav.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV</a> Tue, 24 Mar 2020 18:48:30 +0100 File Nevyrozprávané susedské histórie: holokaust na Slovensku z dvoch perspektív /dokumenty/nevyrozpravane-susedske-historie-holokaust-na-slovensku-z-dvoch-perspektiv Autorka v knihe predstavuje poznatky a zistenia zo svojho 20 ročného výskumu problematiky holokaustu na Slovensku metódou oral history. Zamýšľa sa nad možnosťami aj limitami tejto metódy, uvažuje o vzťahu identita - subjektivita - pamäť. Predstavuje, porovnáva a komentuje obsahy spomienok, ktoré v súčasnosti komunikujú židovskí a nežidovskí aktéri historických udalostí spojených s holokaustom na Slovensku. Zdroj: <a href="https://uesa.sav.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV</a> Tue, 24 Mar 2020 18:29:35 +0100 File Monitorovacia správa občianskej spoločnosti o implementácii národnej stratégie integrácie Rómov na Slovensku: so zameraním sa na štrukturálne a horizontálne predpoklady jej úspešnej implementácie /dokumenty/monitorovacia-sprava-obcianskej-spolocnosti-o-implementacii-narodnej-strategie-integracie-romov-na-slovensku-so-zameranim-sa-na-strukturalne-a-horizontalne-predpoklady-jej-uspesnej-implementacie Monitorovacia správa sa zameriava na štrukturálne a horizontálne predpoklady úspešnej implementácie národnej stratégie integrácie Rómov na Slovensku a to konkrétne na riadenie v tejto oblasti a celkový rámec verejných politík, boj proti diskriminácii a anticigánizmu a na oblasť vzdelávania. Správa tiež obsahuje dve prípadové štúdie z lokalít, na ktorých ilustruje potenciál a obmedzenia slovenských integračných politík v praxi. Zdroj: <a href="http://cvek.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">CVEK</a> Tue, 24 Mar 2020 18:18:56 +0100 File Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2007 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2007 <span style="font-size:11.0pt;line-height:107%; font-family:&quot;Calibri&quot;,sans-serif;mso-ascii-theme-font:minor-latin;mso-fareast-font-family: Calibri;mso-fareast-theme-font:minor-latin;mso-hansi-theme-font:minor-latin; mso-bidi-font-family:&quot;Times New Roman&quot;;mso-bidi-theme-font:minor-bidi; mso-ansi-language:SK;mso-fareast-language:EN-US;mso-bidi-language:AR-SA">Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v&nbsp;tlačenej a&nbsp;elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V&nbsp;rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v&nbsp;Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v&nbsp;češtine a&nbsp;rómčine.</span> zdroj<span style="color: rgb(0, 128, 1);"><span style="font-family: &quot;Calibri&quot;, sans-serif;">: </span></span><span class="MsoHyperlink"><span style="font-size:11.0pt; line-height:107%;font-family:&quot;Calibri&quot;,sans-serif;mso-ascii-theme-font:minor-latin; mso-fareast-font-family:Calibri;mso-fareast-theme-font:minor-latin;mso-hansi-theme-font: minor-latin;mso-bidi-font-family:&quot;Times New Roman&quot;;mso-bidi-theme-font:minor-bidi; mso-ansi-language:SK;mso-fareast-language:EN-US;mso-bidi-language:AR-SA"><a href="http://www.srnm.cz/index.php/nase-sluzby/kultura/romano-hangos" target="_blank" class="external-link-new-window">http://www.srnm.cz/</a></span></span> <p class="MsoNormal">Kompletný archív vydaní novín v&nbsp;roku 2007, číslo 1 až 24, ročník 9.</p> <a href="t3://file?uid=6435">č. 2-3</a>, <a href="t3://file?uid=6425">č. 4</a>, <a href="t3://file?uid=6430">č. 5</a>, <a href="t3://file?uid=6438">č. 6</a>, <a href="t3://file?uid=6429">č.7</a>, <a href="t3://file?uid=6427">č.8</a>, <a href="t3://file?uid=6436">č.9</a>, <a href="t3://file?uid=6439">č.10</a>, <a href="t3://file?uid=6426">č.11</a>, <a href="t3://file?uid=6437">č.12</a>, <a href="t3://file?uid=6441">č.13-14</a>, <a href="t3://file?uid=6431">č.15</a>, <a href="t3://file?uid=6432">č.16</a>, <a href="t3://file?uid=6440">č.17</a>, <a href="t3://file?uid=6434">č.18</a>, <a href="t3://file?uid=6442">č.19</a>, <a href="t3://file?uid=6433">č.20</a>, <a href="t3://file?uid=6428">č.21</a>, <a href="t3://file?uid=6444">č.22-23</a>, <a href="t3://file?uid=6443">č.24</a> Tue, 24 Mar 2020 10:38:58 +0100 File Roma Devlestar (Rómovia sú Božie deti) - Žaneta Štipáková, Jozef Ferko /audio/roma-devlestar-romovia-su-bozie-deti-zaneta-stipakova-jozef-ferko Za kompozíciou rómskej piesne Roma Devlestar stojí Ondrej Ferko. Pieseň Roma Devlestar patrí medzi pomalé piesne žánru rom-pop. Žaneta Štipáková zaspievala túto skladbu s gitarovým sprievodom Jozefa Ferka na stretnutí pri príležitosti Svetového dňa rómskeho holokaustu, v rámci projektu Živá kniha, ktoré organizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove&nbsp; dňa 24.08.2016 vo Vlastivednom múzeu v Hanušovciach nad Topľou. Wed, 18 Mar 2020 14:03:55 +0100 Audio Kaľi čercheň/Temná Hviezda - Žaneta Štipáková, Jozef Ferko /audio/kali-cerchen/temna-hviezda-zaneta-stipakova-jozef-ferko Za kompozíciou rómskej balady Kaľi čercheň stojí Žaneta Štipáková, speváčka a herečka divadla Romathan. Kaľi čercheň patrí medzi pomalé piesne žánru rom-pop. Pieseň je súčasťou CD nosiča s názvom Kaj te žav - Kde mám ísť. CD vydala skupina Kaľi Čercheň, v ktorej autorka hosťovala v čase jeho tvorby (december 2007). Žaneta Štipáková zaspievala túto skladbu s gitarovým sprievodom Jozefa Ferka na stretnutí pri príležitosti Svetového dňa rómskeho holokaustu, v rámci projektu Živá kniha, ktoré organizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove&nbsp; dňa 24.08.2016 vo Vlastivednom múzeu v Hanušovciach nad Topľou. Wed, 18 Mar 2020 13:57:57 +0100 Audio Bare vešenca / Hlbokými lesmi - Žaneta Štipáková, Jozef Ferko /audio/bare-vesenca-/-hlbokymi-lesmi-zaneta-stipakova-jozef-ferko Žaneta Štipáková, sólistka divadla Romathan spieva skladbu Bare vešenca/Hlbokými lesmi na verejnom stretnutí pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu v sprievode gitaristu Jozefa Ferka, herca, speváka divadla Romathan. Text piesne a hudbu zložila Žaneta Štipáková. Pieseň patrí medzi pomalé skladby a vypovedá o historicky známych atribútoch pripisovaných Rómom - láska ku koňom, kočovný život, príroda.&nbsp; Záznam bol vytvorený dňa 24.08.2016 v Hanušovciach nad Topľou. Thu, 12 Mar 2020 15:49:22 +0100 Audio Gelem, gelem - Žaneta Štipáková, Jozef Ferko /audio/gelem-gelem-zaneta-stipakova-jozef-ferko Záznam konkrétnej verzie rómskej hymny Gelem, gelem vznikol 24.08.2016 v Hanušovciach nad Topľou počas verejného podujatia pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu. Spieva Žaneta Štipáková, sólistka divadla Romathan v Košiciach, na gitare hrá Jozef Ferko, člen divadelného súboru divadla Romathan. <br />V roku 1971 v Orpingtone neďaleko Londýna vo Veľkej Británii na Prvom svetovom kongrese Rómov bola táto skladba uznaná ako oficiálna hymna rómskeho národa. Vznikla na motívy starej balkánskej ľúbostnej piesne, text je o putovaní Rómov a utrpení počas druhej svetovej vojny. <br />Text napísal a hudobnú úpravu urobil skladateľ Žarko Jovanovič, pôvodom z Juhoslávie, v roku 1949. Thu, 12 Mar 2020 15:30:02 +0100 Audio Ďusi Band - Vittorio Monti: Czardas (Čardáš) /audio/dusi-band-vittorio-monti-czardas-cardas Najznámejšia skladba Vittoria Montiho: Czardas bola skomponovaná v roku 1904 a stala sa súčasťou hudobného repertoáru mnohých rómskych hudobných zoskupení. V audio zázname je zahraná cimbalovou kapelou Júliusa Bandyho z Prešova. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. Z hudobných žánrov interpretujú vážnu aj zábavnú hudbu. Záznam vznikol 10.04.2019 v Prešove. Thu, 12 Mar 2020 15:13:16 +0100 Audio Ďusi Band - Čhajori romaňi (Dievčatko rómske) /audio/dusi-band-chajori-romani-dievcatko-romske Čhajori romaňi (Dievčatko rómske)&nbsp; sa dodnes považuje za hymnu slovenských Rómov. Vzťahuje sa k&nbsp;obdobiu druhej svetovej vojny a&nbsp;utrpeniu Rómov v&nbsp;pracovných a&nbsp;koncentračných táboroch. Pomalá, žiaľna pieseň v inštrumentálom prevedení cimbalovej kapely Júliusa Bandyho z Prešova. Thu, 12 Mar 2020 15:05:29 +0100 Audio Ďusi Band - Grigoras Dinicu: Pacsirta (Škovránok) /audio/dusi-band-grigoras-dinicu-pacsirta-skovranok Inštrumentálna skladba Škovránok od Grigorasa Dinicu v podaní cimbalovej kapely Júliusa Bandyho z Prešova bola zaznamenaná 10.4.2019. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. Z hudobných žánrov interpretujú vážnu aj zábavnú hudbu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, aj hudbu iných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe. Thu, 12 Mar 2020 14:51:30 +0100 Audio Khamoro 2000 /dokumenty/khamoro-2000 Pozvánka na medzinárodný rómsky festival s názvom Khamoro. Festival vznikol v roku 1999, v roku 2000 nad festival prevzal záštitu prezident Českej republiky Václav Havel. Zakladateľmi festivalu sú manželia Jelena a Džemil Silajdžić: Bývalá filmová producentka a profesor hudby opustili rodné Sarajevo po vojnových konfliktoch v bývalej Juhoslávii. V Prahe sa stretli s xenofóbiou rómskeho etnika, to bol dôvod založenia medzinárodného rómskeho festivalu. Pozvánka k podujatiu má rozmer 14x29,4 cm. Tue, 18 Feb 2020 16:47:57 +0100 File Ma bisteren / Nezabudnite /dokumenty/ma-bisteren-/-nezabudnite Informačný leták formátu A3 zložený na tretiny obsahuje informácie o téme rómskeho holokaustu. Na úvodnej strane je fotografia pamätníka umiestneného v Banskej Bystrici v roku 2005, ciel projektu v slovenskom, rómskom a anglickom jazyku. V týchto jazykových mutáciách je zostavené aj vnútro informačného letáku o postavení Rómov na Slovensku v rokoch 1939-1945. Na poslednej strane je uvedená tiráž zostavovateľov. Tue, 18 Feb 2020 16:24:35 +0100 File Black /artefakty/black Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený portrét neznámeho staršieho Afroameričana. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Wed, 12 Feb 2020 10:30:27 +0100 Artifact Starší muž /artefakty/starsi-muz Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený portrét neznámeho staršieho muža. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2019. Wed, 12 Feb 2020 10:24:29 +0100 Artifact Jason Statham /artefakty/jason-statham Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený britský herec Jason Statham. Kresba bola realizovaná&nbsp; grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2016. Wed, 12 Feb 2020 10:08:12 +0100 Artifact Patrik Vrbovský /artefakty/patrik-vrbovsky Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený rómsky rapový spevák Patrik Vrbovský, ktorý vystupuje pod umeleckým menom Rytmus. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2016. Tue, 11 Feb 2020 17:15:59 +0100 Artifact Rodina /artefakty/rodina Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený manžel a syn výtvarníčky. Kresba bola realizovaná&nbsp; grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2016. Tue, 11 Feb 2020 17:10:51 +0100 Artifact Jean Reno /artefakty/jean-reno Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený francúzsky herec Jean Reno. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2018. Tue, 11 Feb 2020 17:01:27 +0100 Artifact Indka /artefakty/indka Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený portrét indickej ženy. Kresba bola realizovaná farebnými grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2018. Tue, 11 Feb 2020 16:55:42 +0100 Artifact Joker /artefakty/joker Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazená filmová postava - Joker. Kresba bola realizovaná farebnými grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Mon, 10 Feb 2020 16:07:32 +0100 Artifact Tupac Amaru Shakur /artefakty/tupac-amaru-shakur Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený Lesane Parish Crooks, americký raper, básnik a herec&nbsp; známy pod umeleckým menom Tupac Amaru Shakur. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Mon, 10 Feb 2020 16:02:51 +0100 Artifact Rihanna /artefakty/rihanna Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený portrét svetovej popovej speváčky Robyn Rihanna Fenty. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Mon, 10 Feb 2020 15:57:49 +0100 Artifact Tomáš Botló /artefakty/tomas-botlo Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený rómsky popový spevák Tomáš Botló. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2015. Mon, 10 Feb 2020 15:51:26 +0100 Artifact Majk Spirit /artefakty/majk-spirit Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený slovenský popový spevák Michal Dušička, ktorý vystupuje pod umeleckým menom Majk Spirit. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2016. Mon, 10 Feb 2020 15:51:14 +0100 Artifact Babička /artefakty/babicka Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený portrét staršej osoby - babičky. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2018. Mon, 10 Feb 2020 15:51:01 +0100 Artifact Vojtech Váradi /foto/vojtech-varadi Súbor fotografií, ktoré dokumentujú rómskeho rezbára Vojtecha Váradiho. Žije a tvorí v obci Bretka (okres Rožňava). Pracoval v obci ako pastier dobytka a k rezbárskemu remeslu sa dostal počas svojej práce, keď si začal vyrezávať z dreva na lúke. Fotografie dokumentujú jeho príbytok v ktorom tvorí, ale aj priestor pred domom, kde má vystavené svoje rezbárske práce. Vyrezáva hlavne vtáky, ale aj úžitkové predmety ako lyžice, naberačky, varechy. Má troch synov, rezbárstvu sa venuje len jeden z nich - Boris Váradi. Rezbárstvo je pre nich zdrojom obživy. Thu, 12 Dec 2019 15:13:49 +0100 Album Helena Jonášová /foto/helena-jonasova Fotografie dokumentujúce spomienkové rozprávanie Heleny Jonášovej, predsedníčky občianskeho združenia Kultúrne združenie Rómov Slovenska v Banskej Bystrici. Fotografie vznikli v roku 2016. Helena Jonášová pracovala na Okresnom úrade v Banskej Bystrici. Prešla takmer všetkými oddeleniami, ktoré sa venovali sociálnym veciam. Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre získala titul PhDr. Už počas štúdia na Katedre rómskej kultúry dostala výnimku a mohla študentom aj prednášať, keďže mala dlhoročné skúsenosti s prácou v sociálnej oblasti. Pri 25. výročí katedry získala aj ocenenie za jej rozvoj. Za prácu v sociálnej oblasti získala v roku 2008 Cenu za ľudskosť. Ocenenie si prevzala z rúk Aniny Botošovej, vtedajšej splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity. Tue, 05 Nov 2019 15:01:16 +0100 Album Šarlota Bottová /foto/sarlota-bottova Súbor fotografií, ktoré dokumentujú tvorbu výtvarného diela rómskej výtvarníčky Šarloty Bottovej. V kresbe je zobrazený britský herec, hudobník a spisovateľ James Hugh Calum Laurie. Fotografie dokumentujú priebeh tvorby kresby. Tue, 05 Nov 2019 14:59:19 +0100 Album Karel Adam /foto/karel-adam Karel Adam, DiS.art, (1953-) je profesionálny hudobník − primáš, dirigent a&nbsp;riaditeľ (1998-2016) profesionálneho rómskeho divadla Romathan. Po skončení Štátneho konzervatória v Košiciach pôsobil v&nbsp;agentúrach Slovkoncert a&nbsp;Pragokoncert. Koncom roka 1992 nastúpil do vtedy vznikajúceho divadla Romathan ako šéfdirigent divadelného orchestra. Mon, 28 Oct 2019 18:17:20 +0100 Album Komiks /artefakty/komiks Autorom kresby je výtvarník Jozef Fečo. Kresba zobrazuje komiksové postavy s dominantným rómskym motívom - rómskym kolesom. Je vytvorená na výkrese formátu A2. Rozmer kresby je 27 cm x 28 cm. Použitá technika - kresba, akvarelové farbičky. Kresba nemá podpis autora, ani rok vzniku. Mon, 28 Oct 2019 10:26:45 +0100 Artifact Leonardo Wilhelm DiCaprio /artefakty/leonardo-wilhelm-dicaprio Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený americký herec Leonardo Wilhelm DiCaprio. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Formát A3. Wed, 09 Oct 2019 09:07:06 +0200 Artifact Andrej Kiska /artefakty/andrej-kiska Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený slovenský prezident Andrej Kiska (2014-2019). Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Formát A3. Mon, 23 Sep 2019 13:07:05 +0200 Artifact Barack Hussein Obama /artefakty/barack-hussein-obama Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený americký prezident Barack Hussein Obama (2009-2017). Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2018. Formát A3. Mon, 23 Sep 2019 13:03:24 +0200 Artifact Arnold Alois Schwarzenegger /artefakty/arnold-alois-schwarzenegger Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený americký herec Arnold Alois Schwarzenegger. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Formát A3. Mon, 23 Sep 2019 12:59:00 +0200 Artifact Igor Kmeťo /artefakty/igor-kmeto-1 Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený slovenský spevák a producent Igor Kmeťo. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2018. Formát A3. Mon, 23 Sep 2019 12:54:04 +0200 Artifact Curtis James Jackson /artefakty/curtis-james-jackson Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený Curtis James Jackson, známy pod umeleckým menom 50 Cent, ktorý je americký raper a herec. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2016. Formát A3. Mon, 23 Sep 2019 12:49:46 +0200 Artifact Starec /artefakty/starec Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazená tvár staršieho muža z fotografie, ktorú autorka náhodne našla na internete. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2019. Formát A3. Mon, 23 Sep 2019 12:44:51 +0200 Artifact Mr. Bean /artefakty/mr-bean Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený britský herec Rowan Atkinson, známy z televízneho sitkomu Mr. Bean. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Formát A3. Mon, 23 Sep 2019 12:40:19 +0200 Artifact John Christopher Depp /artefakty/john-christopher-depp Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený americký herec John Christopher Depp. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Formát A3. Mon, 23 Sep 2019 12:35:42 +0200 Artifact Shawn Corey Carter /artefakty/shawn-corey-carter Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený Shawn Corey Carter, známy pod umeleckým menom JAY-Z, ktorý je americký reper, hudobný producent a podnikateľ. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2015. Formát A3. Mon, 23 Sep 2019 12:26:33 +0200 Artifact Igor Kmeťo /artefakty/igor-kmeto Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený slovenský spevák a producent Igor Kmeťo. Podkladom pre kresbu bola grafika hudobného CD. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2015. Formát A3. Mon, 23 Sep 2019 12:22:17 +0200 Artifact Robert De Niro /artefakty/robert-de-niro Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený americký herec, režisér a producent Robert De Niro. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2018. Formát A3. Mon, 23 Sep 2019 09:57:07 +0200 Artifact Vin Diesel /artefakty/vin-diesel Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený americký herec Mark Sinclair, ktorý vystupuje pod menom Vin Diesel. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Formát 208 mm x 297 mm. Mon, 23 Sep 2019 09:52:36 +0200 Artifact Robert John Downey Jr. /artefakty/robert-john-downey-jr Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený americký herec, filmový producent a spevák Robert John Downey Jr. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Formát A3. Mon, 23 Sep 2019 09:48:33 +0200 Artifact Nicolas Cage /artefakty/nicolas-cage Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený americký herec Nicolas Cage, vlastným menom Nicholas Kim Coppola. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Formát A3. Wed, 18 Sep 2019 16:48:23 +0200 Artifact Gitana /artefakty/gitana Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazená slovenská speváčka Adriana Dráfiová vystupujúca pod umeleckým menom Gitana. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Formát 430 mm x 355 mm. Wed, 18 Sep 2019 16:42:09 +0200 Artifact Tobey Maguire /artefakty/tobey-maguire Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený americký herec Tobey Maguire. Preslávil sa hlavne postavou Petera Parkera v sérii filmov Spider-Man. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Formát A3. Wed, 18 Sep 2019 16:37:27 +0200 Artifact Rival /artefakty/rival Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený slovenský raper Roman Grigely, známy ako Momo. Motívom kresby je obal CD albumu s názvom RIVAL. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2016. Formát A3. Wed, 18 Sep 2019 16:32:30 +0200 Artifact Barbora Botošová /artefakty/barbora-botosova Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazená primáška Barbora Botošová, vnučka slávneho Jána Berkyho Mrenicu. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Formát A3. Wed, 18 Sep 2019 16:27:24 +0200 Artifact George Clooney /artefakty/george-clooney Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený americký herec, producent, scénarista a režisér George Timothy Clooney. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2018. Formát A3. Wed, 18 Sep 2019 16:22:10 +0200 Artifact Peter Dinklage /artefakty/peter-dinklage Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je&nbsp; zobrazený americký herec Peter Hayden Dinklage. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2019. Formát A3. Wed, 18 Sep 2019 16:11:19 +0200 Artifact Will Smith /artefakty/will-smith Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. Kresba zobrazuje amerického herca, producenta a rapera Willarda Carrolla „Willa“ Smitha Jr. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2016. Formát A3. Wed, 18 Sep 2019 15:07:42 +0200 Artifact Ondrej Ruszó – tvorba výtvarného diela /foto/ondrej-ruszo-tvorba-vytvarneho-diela Ondrej Ruszó je amatérsky výtvarník, ktorý žije a tvorí v obci Plešivec. Narodil sa v Revúcej. Spolu s výtvarníkom Tiborom Oláhom prevádzkujú vlastný ateliér. S výtvarným umením začal už v útlom veku, počas základnej školy. Mal obdobia, kedy sa výtvarnému umeniu nevenoval. Hovorí, že keď človek má talent, tak ho bude mať vždy, aj keď sa maľovaniu nevenuje niekoľko rokov. Vo výtvarnom umení sa zdokonaľoval počas práce na stavbách v Bratislave. Po práci navštevoval kurz výtvarného umenia. Prvé práce začal publikovať v novinách Romano nevo ľil ešte začiatkom deväťdesiatych rokov. Ilustroval básne. Väčšinou sa venuje zobrazovaniu náboženských tém, kreslí portréty, zaujíma ho tiež architektúra budov. V tomto digitálnom objekte je zachytená kresba uhlíkom – ilustrácia do novín Romano nevo ľil. Wed, 21 Aug 2019 15:34:02 +0200 Album Tibor Oláh - ocenenia /foto/tibor-olah-ocenenia Tibor Oláh je amatérsky výtvarník, ktorý žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Ako hovorí, maľuje to, čo má v pamäti z detstva. Inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam. Mon, 19 Aug 2019 16:03:34 +0200 Album Tibor Oláh - tvorba výtvarného diela /foto/tibor-olah-tvorba-vytvarneho-diela Tibor Oláh je amatérsky výtvarník, ktorý žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody&nbsp;<span style="font-size:11.0pt;line-height:107%; font-family:&quot;Calibri&quot;,sans-serif;mso-fareast-font-family:Calibri;mso-fareast-theme-font: minor-latin;mso-bidi-font-family:&quot;Nirmala UI&quot;;mso-ansi-language:SK;mso-fareast-language: EN-US;mso-bidi-language:AR-SA">–&nbsp;</span>krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i&nbsp;sololit. Ako hovorí, maľuje to, čo má v pamäti z detstva. inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam. V tomto digitálnom objekte je zachytená tvorba rómskej osady Pastovník v Detve, kde prežil svoje detstvo. Maľba vznikla ako ilustrácia pre zverejnenie v novinách Romano nevo ľil. Mon, 19 Aug 2019 15:49:12 +0200 Album Erika Hornáková /foto/erika-hornakova Erika Hornáková sa narodila v Myjave, kde žije doposiaľ. Vyučila sa za predavačku, pracovala ako vedúca predajne, i ako realitná maklérka. No potom si splnila svoj sen a už mnohé roky pracuje na malej rodinnej farme. Písanie je pre ňu relax a balzam na dušu, no za úplný relax považuje práve svoju farmu, zvieratká a prírodu, ktoré ju napĺňajú neskutočnou energiou. Jej literárne začiatky sú späté s románom <span style="font-weight: bold; font-style: italic;">Ako čokoláda</span>, ktorý však knižne nikdy nevyšiel. Knižným debutom bol pre ňu ženský román <span style="font-weight: bold; font-style: italic;">Tak som to chcela</span> (2013). Následne jej vyšli ďalšie tri romány: <span style="font-style: italic; font-weight: bold;">Nebezpečne blízko</span> (2014), <span style="font-weight: bold; font-style: italic;">Nikdy nehovor nie</span> (2014) a <span style="font-weight: bold; font-style: italic;">Tak sa to stalo</span>, čo je voľné pokračovanie románu <span style="font-weight: bold; font-style: italic;">Tak som to chcela.</span> Mon, 19 Aug 2019 15:31:33 +0200 Album Zdenka Mahajová /foto/zdenka-mahajova Zdenka Mahajová patrí medzi rómske spisovateľky, žije v Myjave, dlhé roky pracovala ako kuchárka v školskej jedálni. Debutovala v roku 2009 autobiografickým románom Zatmenie, v ktorom autorka ponúka príbeh zrenia rómskej ženy, pričom vychádza z vlastnej skúsenosti a skutočných udalostí. V roku 2011 jej vyšla básnická zbierka pod názvom Otázniky. Vo svojej básnickej tvorbe ponúka čitateľovi možnosť pochopiť jej vlastnú cestu k sebe samej, cestu z hlavy do srdca. Súčasťou zbierky je CD nosič, kde autorka nahovorila časť básní za zvukov sprievodnej hudby autora MAOKA. Mon, 19 Aug 2019 15:19:17 +0200 Album Michal Bársony /foto/michal-barsony Narodil sa v Kunovej Teplici, v rodine s maďarským materinským jazykom. V rodine sa tradovalo muzikantsvo i kováčstvo. K výtvarnému umeniu inklinoval už od detstva. Na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici vyštudoval výtvarnú výchovu a ruský jazyk. Postgraduálne a rigorózne štúdium ukončil na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína filozofa v Nitre. Kreslí tušom, maľuje olejovými farbami. Prevažujú sakrálne témy, portréty žien, ale aj krajinky. V tvorbe sa venuje aj zobrazovaniu života Rómov. Za sebou má bohatú pedagogickú i publikačnú činnosť. Pôsobil ako pedagóg na základných, stredných a vysokých školách. Pôsobil aj v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave.&nbsp; Mon, 19 Aug 2019 15:09:19 +0200 Album Gustáv Karika /foto/gustav-karika JUDr. Gustáv Karika sa narodil v početnej rómskej rodine na Myjave. Pôvodne sa vyučil v odbore strojný zámočník. V roku 1950 sa stal poslucháčom Vysokej školy politických a hospodárskych vied v Prahe, ktorú dozoroval vtedajší generálny tajomník ÚV KSČ Rudolf Slánsky (nar. 31.6.1901 - popravený 3.12.1952). Po jeho poprave pokračoval v štúdiu na Karlovej univerzite, kde ukončil odbor správneho práva. Pracoval ako referent pre národnosti na Krajskom národnom výbore v Košiciach (od r. 1954), neskôr ako sudca v Poprade a v Starej Ľubovni. &nbsp;V apríli 1969 bol spolu s MUDr. Jánom Cibuľom, Antonom Facunom a Dr. Alojzom Pompom zakladateľom Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku. Po jeho zániku 3.1.1973 pracoval ako podnikový právnik v strojárskych závodoch v Novej Dubnici. Bol právnikom v niekoľkých ďalších firmách a mimovládnych rómskych organizáciách.&nbsp; Mon, 19 Aug 2019 14:52:02 +0200 Album Ľudová hudba Júliusa Bandyho /foto/ludova-hudba-juliusa-bandyho Výber fotografií cimbalovej kapely z Prešova, kde sa muzikantstvo dedí z pokolenia na pokolenie. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. Z hudobných žánrov interpretujú vážnu aj zábavnú hudbu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe.<br />Otec Július Bandy pochádza z hudobníckej rodiny. Narodil sa vo Veľkom Šariši. Na Základnej umeleckej škole Mikuláša Moyzesa v Prešove vyštudoval hru na cimbal. Ovláda hru na saxofón, kontrabas a harmoniku. V rokoch 1982-1983 pôsobil v detskom folklórnom súbore Dúbravienka v Prešove. V rokoch 1985-1986 pôsobil v detskom folklórnom súbore Šarišanček v Prešove. Ako 15 ročný pôsobil v Ukrajinskom divadle v Prešove. Vojenskú službu vykonával vo Vojenskom umeleckom súbore Jánošík vo Zvolene (1993-1994). Ako cimbalista pôsobil vo viacerých kapelách a súboroch – Ľudová hudba Prešovčan, Folklórny súbor Sabinovčan, Ľudová hudba Čardáš z Prešova, Ľudová hudba Jána Budyiho z Humenného. <br />Kristián Bandy študoval husle na Základnej umeleckej škole Mikuláša Moyzesa v Prešove. V štúdiu pokračoval na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove (1.-3. ročník), neskôr prestúpil na Súkromné hudobné a dramatické konzervatórium v Košiciach (4.-6. ročník). V štúdiu na husliach bude pokračovať na Katolíckej univerzite v Ružomberku, pracovisku v Spišskom Podhradí. Hosťuje v hudobnej zložke divadla Romathan, vedie hudobnú zložku súboru Fijalečka pri ZŠ Šrobárová v Prešove. V rodinnej kapele hrá na violu. <br />Július Bandy študoval cimbal na Základnej umeleckej škole Mikuláša Moyzesa v Prešove. V štúdiu pokračoval na Súkromnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Košiciach (1.-4. ročník), kde v školskom roku 2018-2019 zmaturoval. V kapele hrá na kontrabas.<br />Samuel Bandy je primášom rodinnej kapely. Študuje husle na Základnej umeleckej škole Mikuláša Moyzesa v Prešove. Za hru na husliach získal niekoľko významných ocenení na súťažiach na Slovensku.<br />Rodinná kapela vznikla v roku 2013.<br />Synovia Kristián a Július sú absolventmi Súkromného hudobného a dramatického konzervatória v Košiciach. Samuel je zatiaľ žiakom jednej zo základných škôl v Prešove. Fri, 16 Aug 2019 15:11:29 +0200 Album Viliam Šarközy st. /foto/viliam-sarkoezy-st Viliam Šarközy (1939) je v súčasnosti najstarším umeleckým&nbsp; kováčom v Dunajskej Lužnej. Jeho kováčske výrobky sa dlhé roky predávali v ÚĽUVe – predajniach ústredia ľudovoumeleckej výroby. Je autorom viacerých veľkých sôch vyrobených s veľkou dávkou umeleckého videnia a kováčskeho fortieľu. <br />Dunajskej Lužnej sa v minulosti hovorilo Železná dedina. Kováčske remeslo tu má vyše 300 ročnú tradíciu a dodnes je tu najväčší počet kováčskych dielní v rámci celého Slovenska.<br />Súbor fotografií dokumentuje spomienkové rozprávanie o kováčskom remesle. Fri, 16 Aug 2019 12:19:01 +0200 Album Ivan Akimov /foto/ivan-akimov Ivan Akimov, hudobník s ruskými koreňmi vyrastajúci vo Francúzsku, žijúci v Kežmarku na Slovensku, sa venuje profesionálne rómskym deťom v umeleckom súbore Kesaj čhave. Za svoju dlhoročnú prácu v umeleckej oblasti a práci s Rómami bol ocenený francúzskym veľvyslancom na Slovensku a získal štátne vyznamenanie Rádu Národného rytiera. Súbor fotografií dokumentuje vystúpenie súboru počas podujatia Živé knihy, ktoré pripravila Štátna vedecká knižnica v Prešove. Fri, 16 Aug 2019 11:58:40 +0200 Album Kováčske sympózium (2013) /foto/kovacske-sympozium-2013 Európske rómske kováčske sympózium začalo písať svoju históriu v roku 2004. Prvé historické sympózium zorganizovalo občianske združenie Chartikano dňa 16. októbra 2004 v historickej časti obce na nádvorí bývalej materskej školy, oproti kaplnke Sv. Martina, ktorý je patrónom kováčov a povozníkov. Na fotografiách je ilustračne zachytený priebeh X. ročníka, ktorý sa uskutočnil 29.6.2013 v Miestnom kultúrnom stredisku v Dunajskej Lužnej. Thu, 15 Aug 2019 15:40:46 +0200 Album Ondrej Ruszó /foto/ondrej-ruszo Ondrej Ruszó je amatérsky výtvarník, ktorý žije a tvorí v obci Plešivec. Narodil sa v Revúcej. Spolu s výtvarníkom Tiborom Oláhom prevádzkujú vlastný ateliér. S výtvarným umením začal už v útlom veku, počas základnej školy. Mal obdobia, kedy sa výtvarnému umeniu nevenoval. Hovorí, že keď človek má talent, tak ho bude mať vždy, aj keď sa maľovaniu nevenuje niekoľko rokov. Vo výtvarnom umení sa zdokonaľoval počas práce na stavbách v Bratislave. Po práci navštevoval kurz výtvarného umenia. Prvé práce začal publikovať v novinách Romano nevo ľil ešte začiatkom deväťdesiatych rokov. Ilustroval básne. Väčšinou sa venuje zobrazovaniu náboženských tém, kreslí portréty, zaujíma ho tiež architektúra budov. Thu, 15 Aug 2019 15:26:02 +0200 Album Tibor Oláh /foto/tibor-olah Tibor Oláh je amatérsky výtvarník, ktorý žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Ako hovorí, maľuje to, čo má v pamäti z detstva. inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam. Thu, 15 Aug 2019 15:18:02 +0200 Album Jozef Miko - Kopýtko /foto/jozef-miko-kopytko Spevák Jozef Miko, prezývaný Kopýtko pochádza z Bardejova, časť Poštárka. Okrem tradičného rómskeho spevu sa dlhé roky venuje aj rómskemu tancu a jeho výuke v rámci rôznych podujatí. Sprevádzajúci gitarista Jozef Dreveňák sa venuje tradičným rómskym piesňam ako sprevádzajúci hudobník a spevák. Thu, 15 Aug 2019 15:09:18 +0200 Album Ján Rigó /foto/jan-rigo <div>Spevu sa začal venovať vo svojich 13 rokoch. V roku 1990 založil hudobnú skupinu RIKO, vydal aj svoj prvý album s názvom &nbsp;Romano jílo v hudobnom vydavateľstve Akcent. V roku 1996 &nbsp;vydal ďalší album Šunen roma v zložení Ján Rigo, Imrich Mészaros, Martin Rigo, Daniel Rigo. O rok neskôr vydali &nbsp;album Júlia Júlia. Od roku 1997 je sólovým spevákom.&nbsp;</div> <div>Albumy: Ľoľi ruža, Na cigánskej zábave, PF-2002,PF-2003,Tudod mi a bánat, Tiz piros virág, Sar me mange, &nbsp;Magyar mulatók 1, Magyar mulatók 2, Cigánske leto.&nbsp;</div> <div>Vystupoval s domácimi &nbsp;hviezdami &nbsp;ako Oldo Hlaváček, Dušan Grúň, Jana Kocianová, Lýdia Volejníčková, Aťa &nbsp;Klímová a mnoho ďalších.&nbsp;</div> <div>V marci 2009 v spolupráci s medzinárodne uznávanou kráľovnou cigánskych piesní, nositeľkou Kossúthovej ceny Bangó Margit, vydal CD s názvom Mulatok mert jól érzem magam - Zabávam sa lebo sa dobre cítim, za ktoré v júni 2009 získali Platinovú platňu za 15 000 predaných CD nosičov. &nbsp;</div> <div>Zároveň je aj spoluorganizátorom Žitnoostrovského rómskeho festivalu, členom občianskeho združenia Spoločnou cestou s rómskou kultúrou, ako aj spoluorganizátorom prestížnej ceny Rómska ruža. Je zakladateľom internetového rádia ,,Duj&quot;.&nbsp;</div> Thu, 15 Aug 2019 14:47:42 +0200 Album Pouličný spev /foto/poulicny-spev Fotografie zaznamenávajú pouličných muzikantov v uliciach centra mesta obce. Interpretmi sú ľudoví rómski speváci z obce Chminianske Jakubovany, ktorí účinkujú ako pouliční interpreti, občas ako hudobní hostia na rôznych podujatiach. Spievajú duety, ktoré sú doplnené o hru na gitarách.&nbsp; Thu, 15 Aug 2019 14:37:31 +0200 Album Cigánski Diabli /foto/ciganski-diabli Orchester je odbornou verejnosťou považovaný za jeden z najlepších orchestrov v kategórii Etno a World Music na svete a je veľmi priaznivo prijímaný aj širokou verejnosťou, doma aj v zahraničí. Hudobníci pôsobia od roku 1991, začínali v orchestri Diabolské husle, ktoré založil Ján Berky Mrenica st. Diabolské husle zanikli v roku 2007, následné vznikol orchester Cigánski Diabli. Orchester koncertoval na 5 kontinentoch a v 35 štátoch sveta. Z významných koncertných pódií, na ktorých orchester koncertoval treba spomenúť - Berlínsku filharmóniu, Komische Oper-Berlín, Kozerthaus-Berlín, Royal Opera House-Londýn, Hans Max Saal-Mníchov, Smetanova síň-Praha, Konzert und Kongressaal-Luzern, Concert Hall-Melbourne, Goldener Saal-Musikverein-Viedeň, Is Sanat Hall-Istanbul, Palác Kultúry -Novosibirsk, EXPO 2008 Zaragoza, EXPO 2010 Shanghai, Zimné olympijské hry Vancouver 2010, Letné olympijské hry Londýn 2012. <br />Niektoré ocenenia:<br />2014 - Ocenenie WORLD MASTER AWARD - Južná Kórea <br />2008 - Ocenenie Žena roka v oblasti kultúry pre Silviu Šarköziovú<br />2008 - Zlatá platňa za album Dobré časy. Viac informácií: <a href="http://www.ciganskidiabli.sk" target="_blank" class="external-link-new-window">www.ciganskidiabli.sk</a> Thu, 15 Aug 2019 14:22:28 +0200 Album František Godla /foto/frantisek-godla František Godla patrí k popredným osobnostiam etnoemancipačného procesu Rómov na Slovensku. V roku 1985 zíkal titul PhDr. Pôsobil ako pedagóg a vzdelávaním aj rómskych detí sa zaoberal aj po ukončení pôsobenia na Gymnáziu Antona Prídavku v Sabinove. Ako učiteľ spoločenskovedných predmetov pôsobil na gymnáziu v Sabinove 26 rokov. V rokoch 1997-2004 pôsobil vo funkcii riaditeľa gymnázia v Sabinove. Vzdelávaniu sa venoval aj na odbore školstva Prešovského samosprávneho kraja (2004-2011). V rokoch 2005 až 2010 bol predsedom Rady expertov pre výchovu a vzdelávanie rómskych žiakov pri Ministerstve školstva SR. Zároveň bol členom tímu poradcov ministra školstva pre oblasť regionálneho školstva (2005-2011). Thu, 15 Aug 2019 14:19:54 +0200 Album Ľudová hudba - Oračkovci /foto/ludova-hudba-orackovci Cimbalová hudba „Oračkovci” pochádza z Holumnice, okres Kežmarok. Členovia kapely sú rodinnými príslušníkmi hudobníckej rodiny s bohatou hudobníckou tradíciou. V súčasnosti pôsobia ako „ľudová cimbalová hudba” vo Vysokých Tatrách. Thu, 15 Aug 2019 14:19:05 +0200 Album Vtáčatko Koráločka - Čirikloro Mirikloro /foto/vtacatko-koralocka-cirikloro-mirikloro Divadelné predstavenie rozprávky Vtáčatko Koráločka - Čirikloro Mirikloro, na motíve rozprávky Daniely Hivešovej-Šilanovej naštudovalo rómske profesionálne divadlo Romathan z Košíc. Predstavenie s výchovným zameraním je určené predovšetkým detskému divákovi a konalo sa v Divadle Romathan v Košiciach. Wed, 14 Aug 2019 16:11:40 +0200 Album Kto je na svete najkrajší - Ko pre luma nekhšukareder /foto/kto-je-na-svete-najkrajsi-ko-pre-luma-nekhsukareder Hudobnú rozprávku „Kto je na svete najkrajší - Ko pre luma nekhšukareder”, na motívy Daniely Hivešovej-Šilanovej naštudovalo profesionálne rómske divado Romathan z Košíc. Predstavenie s výchovným zameraním je určené predovšetkým detskému divákovi a konalo sa v Divadle Romathan v Košiciach. Wed, 14 Aug 2019 16:10:14 +0200 Album Živá kniha: Svetový deň Rómov /foto/ziva-kniha-svetovy-den-romov Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry, v roku 2015 realizovala štyri podujatia v rámci projektu „Živé knihy (slovo - obraz - zvuk)”, podporeného Ministerstvom kultúry SR. Cieľom podujatí bolo širokej verejnosti predstaviť Rómov z oblasti kultúry a umenia, o ktorých sa v spoločnosti veľmi nehovorí. Na prvom podujatí, ktoré bolo venované Svetovému dňu Rómov (8. apríl), sme verejnosti predstavili producenta dokumentárnych filmov, kameramana a režiséra Jozef Banyáka. Hudobným hosťom bola skupina Gipsy Kings Revival. Podujatie moderovali Erika Godlová a Zuzana Paľuchová. Wed, 14 Aug 2019 15:57:08 +0200 Album Jozef Banyák /foto/jozef-banyak Jozef Banyák (1958) sa narodil v Podunajských Biskupiciach. V roku 1982 získal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave magisterský titul za filmovú a televíznu réžiu. Dohovorí sa anglicky, nemecky, maďarsky, rusky a španielsky. Od roku 1981 do roku 1993 pôsobil v Slovenskej televízii ako asistent réžie, režisér a scenárista. V deväťdesiatych rokoch napísal a režíroval niekoľko televíznych rozprávok, zvlášť sa venoval spracovaniu rómskych povestí: O ZORALI A DVOCH BRATOCH, O KRÁSNEJ STRIGE, ZLATÝ HLAS. Jozef B Jozef Banyák sa venuje aj dokumentárnej tvorbe. Pre STV (RTVS) vytvoril množstvo dokumentárnych filmov najmä so sociálnou, národnostnou a kultúrnou tematikou: DIETKY NEVINNÉ, TANEC JE ŽIVOT, Z RUDŇAN DO BRONXU. Pre TV Markíza vytvoril niekoľko častí dokumentárneho cyklu V TIENI. Od roku 1991 pravidelne spolupracuje so zahraničnými filmovými štábmi - väčšinu z Hollywoodu - ktoré prišli na Slovensko nakrúcať svoje filmy: DRAČIE SRDCE I.,II., LUCAS B., 32. OKTÓBER, KULL DOBYVATEĽ, POVSTANIE a ďalšie. V rokoch 2008 - 2009 pripravil 8 dielnu sériu dokumentov o práci slovenských vedcov (scenárista, producent, režisér a kameraman) pod názvom SPEKTRUM VEDY. Od roku 2009 pracuje samostatne ako autor. Je predsedom občianskeho združenia OKNO. Ďalšia tvorba: 2010, 2011 - KINORAMA, kultúrny magazín STV o svete filmu (scenárista, režisér, kameraman a produkčný) 2010 - AJ KONE SA HRAJÚ - 65 min. hraný film pre deti (RTVS), námet, réžia 2010 - OLÉ, ZÁPRAŽKA - 85 min. komédia (RTVS), námet, scenár, réžia 2011 - KROK ZA KROKOM (scenárista, režisér, kameraman a produkčný) - dokumentárny film o úspešných projektoch pri riešení problémov sociálne vylúčených rómskych komunít. Ďalšie dokumentárne filmy s národnostnou tematikou: ŠPECIÁLNA INTEGRÁCIA (2012), REPORTÉR (2013), ČAVALE (2013), CHLIEB AJ HRY (2014), Z BRATISLAVY DO RUDŇAN A ĎALEJ (2014), V ÚTVARE (2014). KVETY A KORENE - film o americkom básnikovi so slovenskými koreňmi Jamesovi Raganovi. Wed, 14 Aug 2019 15:54:45 +0200 Album Gypsy Jazz Festival /foto/gypsy-jazz-festival V poradí už 4. ročník Gypsy Jazz Festivalu, ktorého hlavným organizátorom je známy hudobník - saxofonista, skladateľ, kapelník a promotér Miloslav Suchomel sa uskutočnil 2.2.2015 v Bratislave, v Divadle Nová Scéna. Suchomel upustil od festivalového formátu oddelených koncertov a pre návštevníkov pripravil jednotné vystúpenie v sprievode jeho 30-členného orchestra s jazzovou i sláčikovou sekciou (vedenou koncertným majstrom SND Arpádom Patkoló), v rámci ktorého sa na pódiu vystriedalo viacero hudobných hostí: Američanka Gail Anderson a rómska speváčka z Nemecka Dotschy Reinhardt ako spevácke hviezdy, nasledoval americký saxofonista Bill Evans. Štylizovaný rómsky tanec predviedli tanečnice z tanečnej skupiny Simony Horváthovej. &nbsp;Hudobne festival osciloval na pomedzí žánrov, hlavne džezu, latina, orientálnych rytmov a vlastnej tvorby dotýkajúcej sa tradície rómskeho džezu. Sprievodnou akciou bola predajná výstava výtvarných diel akademických maliarov Vladislava Zabela, Pavla Pokorného a Jozefa Srnu mladšieho. Wed, 17 Jul 2019 15:12:13 +0200 Album Kmeťoband - rozprávanie /foto/kmetoband-rozpravanie Kmeťoband - Igor Kmeťo starší a Igor Kmeťo mladší. Od roku 1999 sa skupina otca a syna volá Kmeťoband. V terajšej zostave skupina hrá od roku 2000. Hlavnými zakladateľmi tejto skupiny sú IGOR KMEŤO starší a IGOR KMEŤO mladší. IGOR KMEŤO starší robí skupine manažéra. IGOR KMEŤO mladší hrá na syntetizátor, saxofón a robí hudobné aranžmány. /www.hudebniskupiny.cz/kmetoband/ Súbor fotografií obsahuje portréty hudobníkov nafotené počas rozhovoru po speváckej súťaži Romano hangoró 2013 v Lučenci. Wed, 17 Jul 2019 12:05:51 +0200 Album Štefan Banyák - rozprávanie /foto/stefan-banyak-rozpravanie Štefan Banyák (1938 - ) je rómsky hudobník, hrajúci na husle. Je zakladateľom Orchestra dunajskostredských rómskych muzikantov, v súčasnosti Biháriho orchestra a hlavným organizátorom Biháriho slávností, konajúcich sa každoročne v Dunajskej Strede. Muzikant je predsedom Občianskeho združenia (OZ) Dunajskostredských rómskych muzikantov. V súčasnosti sa venuje hlavne práci s mladými rómskymi hudobníkmi a je stále hudobne aktívny na rôznych hudobných podujatiach. Súbor fotografií obsahuje portréty hudobníka a fotografie ocenení. Wed, 17 Jul 2019 11:07:45 +0200 Album Ondrej Gadžor /foto/ondrej-gadzor Fotografie pracovnej dielne významného rómskeho rezbára a sochára Ondreja Gadžora. Ondrej Gadžor (9. 7. 1956 - 19.10.2013) - rodák z Krásnej nad Hornádom, sa začal venovať rezbárstvu až keď mal 24 rokov. Pracoval s rôznym typom materiálu - s kameňom, dokonca s rohovinou, či mušľami, najmä však s drevom. Vypracoval si svojský sochársky rukopis, ovplyvnený školou akademického sochára Vojtecha Löfllera, v ktorého dielni pracoval jedenásť rokov. Jednou z jeho hlavných tém je žena. Mal niekoľko samostatných výstav, pravidelne sa zúčastňoval sochárskych plenérov. Predstavil sa na viacerých samostatných výstavách na Slovensku i v zahraničí. Jeho diela sú okrem iného vystavené aj v Los Angeles, alebo vo Vatikáne a mnohé sú súčasťou zbierok múzeí na Slovensku, či v Čechách (Východoslovenské múzeum v Košiciach, SNM-Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine, Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach, Muzeum Romské kultury v Brne). Wed, 17 Jul 2019 10:55:07 +0200 Album Kríž /artefakty/kriz Igor Radič sa narodil v roku 1960 v Klenovci. Kováčske remeslo ho zaujímalo od malička. Po ukončení odborného učilišťa sa zamestnal v Jednotnom roľníckom družstve v Klenovci, kde pracoval ako kováč. Remeslu ho učili starí kováčski majstri. V roku 1995 si založil živnosť, ktorú dodnes prevádzkuje. Je štatutárnym zástupcom občianskeho združenia Rómske umelecké kováčstvo, prostredníctvom ktorého realizuje kováčske workshopy. Venuje sa priemyselnému i umeleckému kováčstvu. Pri práci v dielni mu pomáha jeho syn, Igor Radič ml. (1984). Na fotografii je zobrazený kríž. Výroba trvala 4 dni. použitý materiál - pásovina. &nbsp; Wed, 17 Jul 2019 09:55:12 +0200 Artifact Django Reinhardt /artefakty/django-reinhardt Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Zobrazenou osobou v portréte je zakladateľ rómskeho džezu Django Reinhardt (občianskym menom Jean Baptiste Reinhardt). Narodil sa v roku 1910 v Belgicku (v meste Liberchies), no mal francúzsky rómsky pôvod. Patril k skupine Rómov – Manušov. Bol jedným z najlepších skladateľov džezovej hudby a je považovaný za zakladateľa rómskej džezovej interpretácie, nazývaného aj gypsy jazz, gypsy swing alebo francúzsky manouché jazz. Prezývka Django znamená v rómčine &quot;prebúdzam, budím&quot;. Zomrel 16. mája 1953 vo Francúzsku. Rozmer obrazu: 120cm (š) x 100cm (v). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art - stencil art. Fri, 12 Jul 2019 16:38:27 +0200 Artifact Freddie James Prinze /artefakty/freddie-james-prinze Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Zobrazenou osobou v portréte je americký herec a komik Freddie James Prinze (Frederick Karl Pruetzel). Narodil sa v San Juane v roku 1954 maďarským a portorikánskym rodičom. Najviac si ho ľudia pamätajú z komediálneho seriálu Chico a muž. Rozmer obrazu: 120cm (š) x 100cm (v). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art - stencil art. Fri, 12 Jul 2019 16:38:06 +0200 Artifact Michael Caine /artefakty/michael-caine Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Zobrazenou osobou v portréte je anglický herec Michael Caine, ktorý sa narodil v roku 1933. Jeho otec bol z londýnskej rómskej rodiny obchodujúcej s koňmi. Sám priznáva, že rómsku krv má v sebe. Je držiteľom rytierskeho titulu od roku 2000. Rozmer obrazu: 120cm (š) x 100cm (v). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art - stencil art. Fri, 12 Jul 2019 16:37:36 +0200 Artifact Rita Hayworthová /artefakty/rita-hayworthova Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Zobrazenou osobou v portréte je americká tanečnica a herečka Rita Hayworthová (Margarita Carmen Cansinová). Narodila sa v roku 1918. Najviac ju preslávili filmy Lásky Carmen (1948), Tancujúci pirát (1936), Cirkus svet (1964). Jej otec Eduardo Cansino v roku 1926 otvoril v Hollywoode tanečnú školu. Zomrela v roku 1987 v USA. Rozmer obrazu: 120cm (š) x 100cm (v). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art - stencil art. Fri, 12 Jul 2019 16:37:10 +0200 Artifact Pavla Cicková - rozprávanie a prednes /foto/pavla-cickova-rozpravanie-a-prednes Krátke rozprávanie poetky Pavly Cickovej na oslavách Svetového dňa Rómov, ktoré sa konalo pod záštitou splnomocnenca vlády pre rómske komunity Petra Polláka, 8.4.2013. Pavla Cicková počas slávnostného programu recitovala aj vlastnú báseň „Zem Rómov”. Thu, 11 Jul 2019 12:23:28 +0200 Album Igor Radič - kováčska dielňa /foto/igor-radic-kovacska-dielna Igor Radič sa narodil v roku 1960 v Klenovci. Kováčske remeslo ho zaujímalo od malička. Po ukončení odborného učilišťa sa zamestnal v Jednotnom roľníckom družstve v Klenovci, kde pracoval ako kováč. Remeslu ho učili starí kováčski majstri. V roku 1995 si založil živnosť, ktorú dodnes prevádzkuje. Je štatutárnym zástupcom občianskeho združenia Rómske umelecké kováčstvo, prostredníctvom ktorého realizuje kováčske workshopy. Venuje sa priemyselnému i umeleckému kováčstvu. Séria fotografií dokumentačno-informačného centra zachytáva jeho kováčsku dielňu a pracovný postup výroby kovovej časti valašky. Pri práci v dielni mu pomáha jeho syn, Igor Radič ml. (1984). Thu, 11 Jul 2019 12:17:48 +0200 Album Emília Kissová - rozprávanie /foto/emilia-kissova-rozpravanie Séria fotografií z nahrávania spomienkového rozprávania s respondentkou Emíliou Kissovou z Orechovej Potône, ktorá rozprávala o zvykoch a tradíciách, o odlišnostiach a špecifikách života olašských Rómov na Slovensku. Fri, 28 Jun 2019 17:20:12 +0200 Album Miroslav Rác - koncert - Želiezovce /foto/miroslav-rac-koncert-zeliezovce Miroslav Rác alebo BG/bí dží/ Romano Hip - Hop je spevákom, skladateľom piesní, klavírnych skladieb. Spevák pochádza z Levíc, kde aj v súčasnosti pôsobí. Súbor fotografií bol vytvorený počas džezového koncertu v Želiezovciach.Na fotografiách sú aj sprievodní hudobníci, Anton Bukai, ktorý hral na basovej gitare a Miroslav Talpáš, hrajúci na bicie. Obaja hudobníci pôsobia vo viacerých hudobných zoskupeniach, s ktorými sa prezentujú aj v zahraničí. Fri, 28 Jun 2019 17:12:17 +0200 Album Tomáš Botló - vystúpenie /foto/tomas-botlo-vystupenie Súbor fotografií vznikol počas dokumentovania hudobného vystúpenia speváka Tomáša Botlá, v Hubiciach. Tomáš Botló - spevák a hudobník, hrá amatérsky na gitare, ale predovšetkým na klavíri, ktorý aj študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Tvorí vlastné autorské piesne, doma si zriadil nahrávacie štúdio, a tak sa prejavil aj ako skvelý zvukový technik. Tomáš mieša rómsku hudbu s modernými žánrami, ako sú napr. džez, funk, hip-hop, latino, flamenco, pop a tento žánrový synkretizmus z neho robí všestranného multikultúrneho a multižánrového hudobníka. Spolupracoval s viacerými slovenskými i zahraničnými rapermi a umelcami. Fri, 28 Jun 2019 16:49:26 +0200 Album Esma Redžepova /artefakty/esma-redzepova <div>Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov (máj 2015) v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Ďalšie tri portréty vznikli v septembri 2015. Zobrazenou osobou v portréte je Esma Redžepova. Patrí medzi najznámejšie rómske speváčky, narodila sa 8. augusta 1943 v Skopje v Macedónsku, v bývalej juhoslovanskej republike. Jej tvorba je veľmi známa a populárna v mnohých krajinách, jej piesne poznajú a spievajú príslušníci všetkých generácií. Ako deväťročná napísala svoju prvú pesničku „Čhajorije šukarije“, ktorá sa stala kultovým hitom v celej Európe. Vydala viac ako 20 albumov a odohrala takmer 30 000 koncertov. V roku 1976 bola v Indii vyhlásená za svetovú rómsku kráľovnú hudby.</div> <div>Rozmer obrazu: 120cm (š) x 100cm (v). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art</div> Fri, 28 Jun 2019 15:36:29 +0200 Artifact Rosa Taikon /artefakty/rosa-taikon <div>Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov (máj 2015) v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Ďalšie tri portréty vznikli v septembri 2015. Zobrazenou osobou v portréte je Rosa Sofia Ingeborg Taikon (30. júla 1926). v roku 1966 ukončila štúdium na vysokej škole výtvarných umení. Jej umelecko-remeselné dielka vychádzajú z tradičných rómskych vzorov, sú obohatené o motívy z Indie a dotvorené vlastnou fantáziou. Okrem umenia sa Rosa Taikon energicky zúčastňovala politických a sociálnych aktivít týkajúcich sa Rómov. Za svoj celoživotný boj za ľudské práva bola v roku 2013 ocenená Cenou Olafa Palmeho.</div> <div>Rozmer obrazu: 120cm (š) x 100cm (v). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art</div> Fri, 28 Jun 2019 15:34:29 +0200 Artifact Elena Lacková /artefakty/elena-lackova-1 <div>Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov (máj 2015) v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Ďalšie tri portréty vznikli v septembri 2015. Zobrazenou osobou v portréte je Elena Lacková. Narodila sa 22. marca 1921 vo Veľkom Šariši. Patrí medzi najvýznamnejšie rómske spisovateľky. Svoje diela adresovala detskému a dospelému čitateľovi. Absolvovala Fakultu sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe (1970). Venovala sa aj prozaickej a dramatickej tvorbe. Bola celoživotnou aktivistkou a rómskou buditeľkou. Zomrela 1. januára 2003 v Košiciach.&nbsp;</div> <div>Rozmer obrazu: 120cm (š) x 100cm (v). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art</div> Fri, 28 Jun 2019 15:32:28 +0200 Artifact Joaquín Cortés /artefakty/joaquin-cortes Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Zobrazenou osobou v portréte je tanečník baletu a flamenca Joaquín Cortés. Narodil sa v roku 1969 v Španielsku. Pri tanečných choreografiách spolupracoval s významnými svetovými predstaviteľmi populárnej hudby. Rozmer obrazu: 120cm (š) x 100cm (v). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art - street art. Fri, 28 Jun 2019 15:23:42 +0200 Artifact Juscelino Kubitschek de Oliveira /artefakty/juscelino-kubitschek-de-oliveira Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Zobrazenou osobou v portréte je Juscelino Kubitschek de Oliveira. V rokoch 1956-1961 bol prezidentom Brazílie. Jeho matka bola Rómka a starý otec bol český Rom Jan Kubíček z Třeboně. Rozmer obrazu: 120cm (š) x 100cm (v). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art - street art. Fri, 28 Jun 2019 15:20:09 +0200 Artifact Yul Brynner /artefakty/yul-brynner Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Zobrazenou osobou v portréte je filmový herec Yul Brynner. Narodil sa v roku 1920 v Rusku, zomrel v roku 1985 v New Yorku (USA). Bol držiteľom Oscara. Asi najviac ho preslávila postava z kultového westernového filmu Sedem statočných. K svojmu rómskemu pôvodu sa hlásil. Bol spoluzakladateľom a prezidentom Medzinárodnej rómskej únie (International Romani Union). Rozmer obrazu: 120cm (š) x 100cm (v). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art - street art. Fri, 28 Jun 2019 15:16:45 +0200 Artifact Tony Gatlif /artefakty/tony-gatlif Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Zobrazenou osobou v portréte je filmový producent a režisér Tony Gatlif (Michel Dahmani Gatlif). Narodil sa 10. septembra 1948 v Alžírsku vo veľmi chudobnej rodine rómskej španielky a arabského otca. Žije a tvorí vo Francúzsku. Preslávil sa filmami s rómskou tematikou Latcho drom a Gadjo dilo. Rozmer obrazu: 120cm (š) x 100cm (v). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art - stencil art. Fri, 28 Jun 2019 15:14:00 +0200 Artifact Elvis Presley /artefakty/elvis-presley Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Zobrazenou osobou v portréte je herec a spevák Elvis Presley. Narodil sa v USA v roku 1935 a zomrel v roku 1977 v USA. Viaceré zdroje píšu o jeho rómskom pôvode. Jeho predkovia by mali pochádzať z nemeckých Sintov. Iné zdroje tieto tvrdenia nepovažujú za pravdivé. Rozmer obrazu: 120cm (š) x 100cm (v). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art - stencil art. Fri, 28 Jun 2019 14:41:03 +0200 Artifact Charlie Chaplin /artefakty/charlie-chaplin Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Zobrazenou osobou v portréte je herec a komik Charlie Chaplin. Narodil sa v Anglicku v roku 1889 a zomrel v roku 1977 vo Švajčiarsku. Viaceré zdroje píšu o jeho rómskom pôvode. Ian Hancock vo svojej knihe My rómsky národ popisuje jeho rómsky pôvod. Matka Ch. Chaplina pochádzala spomedzi romaničalských kováčov. V spoločnosti Rómov trávil čo najviac času a svoju filmovú postavu modeloval na základe vlastného vnímania rómskeho života. Jeho ľútosť nad zaobchádzaním s Rómami v nacistickom Nemecku viedla k vytvoreniu postavy Hitlera vo filme Veľký diktátor (1940). Rozmer obrazu: 120cm (v) x 100cm (š). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art - street art. Fri, 28 Jun 2019 14:32:03 +0200 Artifact Marilyn Monroe /artefakty/marilyn-monroe-1 Kresba&nbsp;<span style="font-size: 11.9999990463257px; line-height: 19.0476207733154px;">–</span>&nbsp;Marilyn Monroe rómskeho umelca Jozefa Feča bola súčasťou výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa,&nbsp;ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Kresba je &nbsp;na výkrese, rozmer&nbsp;<span style="font-size: 11.9999990463257px; line-height: 19.0476207733154px;">–</span>&nbsp;A2, použitá technika: uhlík, rok vytvorenia: 2013 Marilyn&nbsp;Monroe, vlastným menom Norma Jeane Mortenson (* 1. jún 1926, Los Angeles, Kalifornia, USA – † 5. august 1962, Los Angeles) bola americká filmová herečka, modelka. Fri, 28 Jun 2019 14:01:20 +0200 Artifact Rómska paleta /artefakty/romska-paleta Rómska paleta je celoslovenská výtvarná súťaž pre rómskych žiakov základných škôl, špeciálnych základných škôl a základných umeleckých škôl. Vyhlasovateľom súťaže je Podtatranské osvetové stredisko (POS), Sobotské námestie 1729/4,058 01 Poprad. Cieľom súťaže je podnietiť a rozvíjať výtvarnú tvorivosť rómskych deti, ponúknuť rómskym deťom iné možnosti trávenia voľného času, tvorivo, v kolektíve, v kreativite. &nbsp;Súbor ocenených výtvarných diel je z roku 2013. Téma súťaže: CIRKUS. Vyhodnotenie súťaže sa konalo 20.09.2013 v priestoroch POS v Poprade. Do súťaže sa zapojilo 93 škôl v 1. kategórii a 114 škôl v 2. kategórii &nbsp;z celého Slovenska. Celkovo porota hodnotila 338 prác v 1.kategórii a 669 prác v 2.kategórii. Súťaž je vyhlasovaná každoročne od roku 1991. Fri, 28 Jun 2019 13:57:07 +0200 Artifact Prezident /artefakty/prezident Maľba obrazu portrétu prezidenta SR Andreja Kisku od výtvarníka Jozefa Feča vznikla na podnet redakcie Romano nevo ľil ako ilustrácie k článku o voľbe prezidenta SR. Podkladom pre tvorbu obrazu bola fotografia Andreja Kisku. Obraz je namaľovaný na sadrokartón, rozmer - 35cm (v)x71cm (š), použitá technika: maľba, rok vytvorenia: 2014 Fri, 28 Jun 2019 13:42:05 +0200 Artifact Svietnik /artefakty/svietnik Igor Radič sa narodil v roku 1960 v Klenovci. Kováčske remeslo ho zaujímalo od malička. Po ukončení odborného učilišťa sa zamestnal v Jednotnom roľníckom družstve v Klenovci, kde pracoval ako kováč. Remeslu ho učili starí kováčski majstri. V roku 1995 si založil živnosť, ktorú dodnes prevádzkuje. Je štatutárnym zástupcom občianskeho združenia Rómske umelecké kováčstvo, prostredníctvom ktorého realizuje kováčske workshopy. Venuje sa priemyselnému i umeleckému kováčstvu. Pri práci v dielni mu pomáha jeho syn, Igor Radič ml. (1984). Na fotografii je zobrazený svietnik. Vyrobil ho podľa vlastného nákresu. Fri, 28 Jun 2019 13:31:58 +0200 Artifact Marilyn Monroe /artefakty/marilyn-monroe-2 Kresba - Marilyn Monroe rómskeho umelca Jozefa Feča bola súčasťou výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Kresba je &nbsp;na výkrese, rozmer - A2, použitá technika: uhlík, rok vytvorenia: 2013<br />Marilyn Monroe, vlastným menom Norma Jeane Mortenson (* 1. jún 1926, Los Angeles, Kalifornia, USA – † 5. august 1962, Los Angeles) bola americká filmová herečka, modelka. Fri, 28 Jun 2019 13:14:25 +0200 Artifact Jackie Chan /artefakty/jackie-chan Kresba - Jackie Chan rómskeho umelca Jozefa Feča bola súčasťou výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Kresba je &nbsp;na výkrese, rozmer - A2, použitá technika: uhlík, rok vytvorenia: 2013<br /><span style="line-height: 17.142858505249px;">Čchan Kchung-sang (číns. 陳港生, pchin-jin Chan Kong-sang), známy aj ako Jackie Chan (* 7. apríl 1954, Hongkong) je majster bojového umenia, herec, producent, komik, akrobat, akčná hviezda a spevák. &nbsp;</span> Fri, 28 Jun 2019 13:13:00 +0200 Artifact Morgan Freeman /artefakty/morgan-freeman Kresba - Morgan Freeman rómskeho umelca Jozefa Feča bola súčasťou výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Kresba je na výkrese, rozmer - A2, použitá technika: uhlík, rok vytvorenia: 2013 &nbsp; &nbsp; &nbsp; Morgan Freeman (* 1. jún 1937, Memphis, Tennessee, USA) je americký herec a režisér, ktorý za svoju prácu získal niekoľko prestížnych ocenení, vrátane ceny Americkej filmovej akadémie Oscar, alebo Krištálový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. <div></div> Fri, 28 Jun 2019 13:11:16 +0200 Artifact Colin Firth /artefakty/colin-firth Kresba - Colin Firth rómskeho umelca Jozefa Feča bola súčasťou výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Kresba je &nbsp;na výkrese, rozmer - A2, použitá technika: uhlík, rok vytvorenia: 2014<br /><span style="line-height: 1.42857143;">Colin Andrew Firth, CBE (* 10. september 1960, Grayshott, Spojené kráľovstvo) je britský herec. Je známy vďaka filmu Miloša Formana Valmont alebo z niekdajšieho oscarového hitu Anglický pacient, prípadne z filmu Denník Bridget Jonesovej. Za svoju rolu vo filme A Single Man sa mu dostalo prvej nominácie na Oscara za rok 2009.</span> Fri, 28 Jun 2019 13:07:15 +0200 Artifact Jozef Fečo - výtvarník /foto/jozef-feco-vytvarnik Dokumentovanie tvorby rómskeho výtvarníka Jozef Feča z obce Kračúnovce, okres Svidník, počas tvorby dvoch výtvarných diel. Kresba uhlíkom na výkres rómskej osobnosti Jána Cibuľu a maľba zobrazenia rómskej kultúry. Podkladovým materiálom maľby bol sadrokartón. Dokumentovanie s popisom techník sa uskutočnilo v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, v dokumentačno-informačnom centre rómskej kultúry. Súbor fotografií. Fri, 28 Jun 2019 10:50:41 +0200 Album Duo Farsa /foto/duo-farsa Súbor pozostáva zo 17 fotografií gitarového dua Duo Farsa, vytvorených počas koncertu v Reštaurácii Double Tiffany na Hlavnej ulici 95, v Prešove. Súčasťou súboru sú individuálne a skupinové portréty. Fri, 28 Jun 2019 10:33:44 +0200 Album Tvoj príbeh /foto/tvoj-pribeh Projekt Dobrý štart 2 (A Good Start 2) vznikol z iniciatívy OZ Vyrovnávanie šancí s finančnou podporou Rómskeho vzdelávacieho fondu (Roma education fund – REF, Budapešť). Realizovaný je od roku 2010 ako pilotný projekt zameraný na posilnenie a podporu predškolského vzdelávania detí zo sociálne znevýhodnených skupín v lokalitách s rómskou populáciou. Jednou z troch slovenských lokalít je obec Zborov, kde prebiehajú aktivity spočívajúce hlavne v posilnení dochádzky detí do predškolských zariadení, ďalej tzv. rodinnej výchove detí, ktoré sa z kapacitných dôvodov nedostanú do materskej školy a aktivizácii rodičov detí za účelom ich neformálneho vzdelávania a väčšej participácie na týchto procesoch. Medzi aktivity práce s rodičmi patrí aj tzv. Tvoj príbeh (Your story) založený na zlepšovaní jazykových schopností matiek, ktoré sa pravidelne stretávajú, čítajú a pracujú s textami rozprávok. Fri, 28 Jun 2019 10:17:40 +0200 Album Barbora Botošová /foto/barbora-botosova-1 Súbor pozostáva zo 16 fotografií rómskej primášky Barbory Botošovej s kapelou, vytvorených na koncerte v Bratislave 7.2.2014, na ul. Sekurisovej 16, v klube Estévéčka. Fri, 28 Jun 2019 08:57:13 +0200 Album Spoznajme sa - Rožňava /dokumenty/spoznajme-sa-roznava Sken pozvánky na kultúrne podujatie s názvom Spoznajme sa, ktoré sa uskutočnilo v Rožňave. Pozvánka obsahuje informácie o podujatí a účinkujúcich, mieste konania a organizátoroch. Fri, 28 Jun 2019 08:49:25 +0200 File Stanislav Cina /foto/stanislav-cina Súbor pozostáva z troch farebných fotografií Stanislava Cinu, ktoré vznikli počas nahrávania spomienkového rozprávania v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, dňa 4.6.2013. Časti rozhovoru sa zúčastnil aj Alexander Mušinka, ktorý je zobrazený na poslednej fotografii. Thu, 27 Jun 2019 15:21:43 +0200 Album Barbora Botošová /foto/barbora-botosova Súbor pozostáva z 3 farebných fotografií rómskej primášky Barbory Botošovej. Objekt bol vytvorený v Rómskom inštitúte, Klariská 14, Bratislava, dňa 6.2.2014 počas rozprávania na tému rómska hudba. Thu, 27 Jun 2019 15:10:25 +0200 Album Jozef Cichý /foto/jozef-cichy Jozef Cichý (1966-) je výtvarník rómskeho pôvodu, pochádzajúci z Nižného Žipova, okres Trebišov. Vyučil sa za automechanika, neskôr sa venoval výlučne maliarstvu. Vo výtvarnej tvorbe ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. V rámci výtvarného umenia pracuje hlavne s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit. Má aj niekoľko nástenných malieb v kostoloch a domoch smútku. Hlavnými témami jeho výtvarných diel sú okrem sakrálnych motívov aj témy rodiny, vojny a rómstva. V 90. rokoch bol za maľbu ocenený v celoslovenskej súťaži amatérskej výtvarnej tvorby v Trenčíne. Svoje diela vystavoval s ďalšími rómskymi výtvarníkmi v Poľsku, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, v Bratislave na výstave Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, v Prešove, v Michalovciach na výstave s názvom Romane čercheňa (Rómske hviezdy) či v Stropkove. Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch, v Múzeu rómskej kultúry v Brne a na ďalších miestach na Slovensku aj v zahraničí. Fri, 21 Jun 2019 11:07:48 +0200 Album Pamätník Cinka Panny /foto/pamaetnik-cinka-panny Fotografie dokumentujúce pamätník rómskej primášky Cinka Panny. Autorom je rezbár a sochár&nbsp; Aladár Igó. Pamätník bol inštalovaný v roku 1992 v obci Gemer. <br />Cinka Panna - legendárna rómska primáška&nbsp; známa v celom Uhorsku, Poľsku a Rumunsku (niekedy uvádzaná ako Cinková Panna)<br />* 1711 – Gemer (okr. Rimavská Sobota)<br />† 5. február 1772 - pochovaná v Gemeri Fri, 21 Jun 2019 10:48:45 +0200 Album Cigánsky boxer /foto/cigansky-boxer Fotografie z monodrámy s názvom Cigánsky boxer. V predstavení je zobrazený skutočný príbeh rómskeho boxera Johanna Trollmanna, ktorý sa v roku 1933 stal majstrom Nemecka v poloťažkej váhe. Kvôli rómskemu pôvodu mu titul neskôr odobrali. <br />V roku 1943 bol zavraždený v koncentračnom tábore v Neuengamme.<br />Monodrámu pripravilo divadlo BuranTeatr z Brna, pričom postavu rómskeho boxera stvárnil Filip Teller. Fri, 21 Jun 2019 10:30:36 +0200 Album Spojenie /artefakty/spojenie Autorom kresby je výtvarník Jozef Fečo. Kresba zobrazuje spojenie dvoch ľudí - muža a ženy v ľudskom orgáne - srdci. Je vytvorená na výkrese formátu A3. Použitá technika - kresba. Kresba vznikla v roku 2014. Thu, 20 Jun 2019 15:07:06 +0200 Artifact Okuliare /artefakty/okuliare Autorom kresby je výtvarník Jozef Fečo. Kresba zobrazuje slnečné okuliare. Je vytvorená na hnedom papieri formátu A2. Autor sa snažil zachytiť predmet v priestore s 3D efektom. Použitá technika - kresba doplnená zlatou kontúrou. Kresba vznikla v roku 2016. Thu, 20 Jun 2019 15:01:26 +0200 Artifact Telefón /artefakty/telefon Autorom kresby je výtvarník Jozef Fečo. Kresba zobrazuje telefón. Je vytvorená na výkrese formátu A3. Autor sa snažil zachytiť predmet v priestore s 3D efektom. Použitá technika - kresba. Kresba vznikla v roku 2014. Thu, 20 Jun 2019 15:00:19 +0200 Artifact Ján Berky /artefakty/jan-berky Autorom kresby - portrétu je výtvarník Jozef Fečo. Kresba na výkrese vznikla pre účely publikovania v novinách Romano nevo ľil. Zobrazenou osobou je rómsky hudobník a skladateľ Ján Berky. Kresba je na výkrese formátu A3. Použitá technika - kresba ceruzkou. Portrét vznikol v roku 2018. Thu, 20 Jun 2019 14:48:58 +0200 Artifact Gustáv Karika /artefakty/gustav-karika Autorom kresby - portrétu je výtvarník Jozef Fečo. Kresba na výkrese vznikla pre účely publikovania v novinách Romano nevo ľil. Zobrazenou osobou je rómsky aktivista a sudca Gustáv Karika. Kresba je na výkrese formátu A3. Použitá technika - kresba ceruzkou. Portrét vznikol v roku 2018. Thu, 20 Jun 2019 14:43:52 +0200 Artifact Ondrej Gadžor /artefakty/ondrej-gadzor Autorom kresby - portrétu je výtvarník Jozef Fečo. Kresba na výkrese vznikla pre účely publikovania v novinách Romano nevo ľil. Zobrazenou osobou je rómsky rezbár Ondrej Gadžor. Kresba je na výkrese formátu A3. Použitá technika - kresba ceruzkou. Portrét vznikol v roku 2018. Thu, 20 Jun 2019 14:38:31 +0200 Artifact Branislav Oláh /artefakty/branislav-olah Autorom kresby - portrétu je výtvarník Jozef Fečo. Kresba na výkrese vznikla pre účely publikovania v novinách Romano nevo ľil. Zobrazenou osobou je rómsky spisovateľ a novinár Branislav Oláh. Kresba je na výkrese formátu A3. Použitá technika - kresba ceruzkou. Portrét vznikol v roku 2018. Thu, 20 Jun 2019 14:33:55 +0200 Artifact Karel Adam /artefakty/karel-adam Autorom kresby - portrétu je výtvarník Jozef Fečo. Kresba na výkrese vznikla pre účely publikovania v novinách Romano nevo ľil. Zobrazenou osobou je rómsky hudobník a skladateľ Karel Adam. Kresba je na výkrese formátu A3. Použitá technika - kresba ceruzkou. Portrét vznikol v roku 2018. Thu, 20 Jun 2019 14:27:59 +0200 Artifact Miroslav Rác /artefakty/miroslav-rac Autorom kresby - portrétu je výtvarník Jozef Fečo. Kresba na výkrese vznikla pre účely publikovania v novinách Romano nevo ľil. Zobrazenou osobou je rómsky hudobník a skladateľ Miroslav Rác. Kresba je na výkrese formátu A3. Použitá technika - perokresba. Portrét vznikol v roku 2018. Thu, 20 Jun 2019 14:21:05 +0200 Artifact Elena Lacková /artefakty/elena-lackova Autorom kresby - portrétu je výtvarník Jozef Fečo. Kresba na výkrese vznikla pre účely publikovania v novinách Romano nevo ľil. Zobrazenou osobou je rómska spisovateľka Elena Lacková. Kresba je na výkrese formátu A3. Použitá kombinácia akvarelových farbičiek a akvarelovej farby. Portrét vznikol v roku 2018. Thu, 20 Jun 2019 14:11:05 +0200 Artifact Huslista /artefakty/huslista Tvorbe maľby na drevo a rómskym motívom sa Ján Sajko venuje od roku 1986. Používa drevo odpadové, rôznych druhov a najradšej s kazmi, ktoré determinujú budúcu maľbu. Najčastejšie sa venuje motívom tvári rómskych žien a dievčat, tancu, hudobníkom. Najčastejšie používa techniku tempera na dreve.<br />Od roku 1986 pôsobí na Základnej škole v Jarovniciach ako učiteľ výtvarnej výchovy.<br />Maľba je vytvorená na dreve o rozmeroch 29,5 cm (šírka) x 18,3 cm (výška) x 2,8 cm (hrúbka). Vrchná a spodná časť je orezaná. Ľavá časť má štruktúru kôry. Pravá časť má v 2/3 štruktúru kôry, zvyšok je orezaný. Motívom je hudobník, ktorý hrá na husliach. Približne v strede maľby má drevo miernu prasklinu. Maľba bola vytvorená v roku 2010. Thu, 13 Jun 2019 19:45:33 +0200 Artifact Dievča s kvetinou vo vlasoch /artefakty/dievca-s-kvetinou-vo-vlasoch Tvorbe maľby na drevo a rómskym motívom sa Ján Sajko venuje od roku 1986. Používa drevo odpadové, rôznych druhov a najradšej s kazmi, ktoré determinujú budúcu maľbu. Najčastejšie sa venuje motívom tvári rómskych žien a dievčat, tancu, hudobníkom. Najčastejšie používa techniku tempera na dreve.<br />Od roku 1986 pôsobí na Základnej škole v Jarovniciach ako učiteľ výtvarnej výchovy.<br />Maľba je vytvorená na dreve o rozmeroch 15,5 cm (šírka) x 19,5 cm (výška) x 2,5 cm (hrúbka). Vrchná a spodná časť je orezaná. Ľavá a pravá časť má štruktúru kôry. Motívom je portrét ženy s kvetinou vo vlasoch. Maľba bola vytvorená v roku 2010. Thu, 13 Jun 2019 19:44:44 +0200 Artifact Tanečnica so šatkou /artefakty/tanecnica-so-satkou Tvorbe maľby na drevo a rómskym motívom sa Ján Sajko venuje od roku 1986. Používa drevo odpadové, rôznych druhov a najradšej s kazmi, ktoré determinujú budúcu maľbu. Najčastejšie sa venuje motívom tvári rómskych žien a dievčat, tancu, hudobníkom. Najčastejšie používa techniku tempera na dreve.<br />Od roku 1986 pôsobí na Základnej škole v Jarovniciach ako učiteľ výtvarnej výchovy.<br />Maľba je vytvorená na dreve o rozmeroch 17,5 cm (šírka) x 19 cm (výška) x 2,5 cm (hrúbka). Vrchná a spodná časť dreva je orezaná. Ľavá a pravá časť má mierny sklon. Motívom je postava tanečnice pri tanci. Maľba je realizovaná len v jednej tretine šírky dreva. Maľba vznikla v roku 2010. Fri, 07 Jun 2019 12:35:10 +0200 Artifact Dievča v kroji /artefakty/dievca-v-kroji Tvorbe maľby na drevo a rómskym motívom sa Ján Sajko venuje od roku 1986. Používa drevo odpadové, rôznych druhov a najradšej s kazmi, ktoré determinujú budúcu maľbu. Najčastejšie sa venuje motívom tvári rómskych žien a dievčat, tancu, hudobníkom. Najčastejšie používa techniku tempera na dreve.<br />Od roku 1986 pôsobí na Základnej škole v Jarovniciach ako učiteľ výtvarnej výchovy.<br />Maľba je realizovaná na dreve o rozmeroch 22 cm (v najširšej časti) x 28,5 cm (výška). Hrúbka dreva je 2,5 cm. Ľavá strana má z časti štruktúru kôry. Zvyšné strany sú orezané rovnomerne. Motívom maľby je dievča v rómskom kroji na lúke. Maľba bola vytvorená v roku 2010. Fri, 07 Jun 2019 12:32:09 +0200 Artifact Potrét ženy s ružou /artefakty/potret-zeny-s-ruzou Tvorbe maľby na drevo a rómskym motívom sa Ján Sajko venuje od roku 1986. Používa drevo odpadové, rôznych druhov a najradšej s kazmi, ktoré determinujú budúcu maľbu. Najčastejšie sa venuje motívom tvári rómskych žien a dievčat, tancu, hudobníkom. Najčastejšie používa techniku tempera na dreve.<br />Od roku 1986 pôsobí na Základnej škole v Jarovniciach ako učiteľ výtvarnej výchovy.<br />Maľba je realizovaná na dreve o rozmeroch 31 cm (šírka) x 31 cm (výška) x 2,5 cm (hrúbka). Vrchná a spodná časť dreva je orezaná rovnomerne, ľavá a pravá strana má skosené hrany o 45 stupňov. Motívom je portrét ženy s ružou vo vlasoch. Vľavo nad ramenom sú zobrazené obydlia. Maľba bola vytvorená v roku 2012. Fri, 07 Jun 2019 12:31:49 +0200 Artifact Muzikant na lúke /artefakty/muzikant-na-luke Tvorbe maľby na drevo a rómskym motívom sa Ján Sajko venuje od roku 1986. Používa drevo odpadové, rôznych druhov a najradšej s kazmi, ktoré determinujú budúcu maľbu. Najčastejšie sa venuje motívom tvári rómskych žien a dievčat, tancu, hudobníkom. Najčastejšie používa techniku tempera na dreve.<br />Od roku 1986 pôsobí na Základnej škole v Jarovniciach ako učiteľ výtvarnej výchovy.<br />Maľba je vytvorená na dreve o rozmeroch 35,5 cm (šírka) x 30,5 cm (výška) x 2,5 cm (hrúbka). V ľavej časti má drevo štruktúru kôry, pravá časť je vlnitá - hladká. Vrchná a spodná časť je orezaná. Motívom maľby je hudobník hrajúci na husliach s dvomi tanečnicami. V niektorých častiach je drevo pod maľbou prasknuté. V pravej dolnej časti sú zobrazené obydlia. Maľba bola vytvorená v roku 2010. Fri, 07 Jun 2019 12:31:34 +0200 Artifact Tanečnica /artefakty/tanecnica Tvorbe maľby na drevo a rómskym motívom sa Ján Sajko venuje od roku 1986. Používa drevo odpadové, rôznych druhov a najradšej s kazmi, ktoré determinujú budúcu maľbu. Najčastejšie sa venuje motívom tvári rómskych žien a dievčat, tancu, hudobníkom. Najčastejšie používa techniku tempera na dreve.<br />Od roku 1986 pôsobí na Základnej škole v Jarovniciach ako učiteľ výtvarnej výchovy.<br />Maľba je realizovaná na dreve o rozmeroch 35,5 cm (najširšia časť) x 30,3 cm (výška) x 2,5 cm (hrúbka). Vrchná a spodná časť je orezaná. Pravá časť má štruktúru kôry, ľavá časť je hladká, zrezaná pod uhlom 45 stupňov. Motívom je maľba tanečnice na lúke. Cez stred dreva prechádza mierna prasklina. Maľba bola vytvorená v roku 2010. Fri, 07 Jun 2019 12:31:15 +0200 Artifact Tanečnica s ružou /artefakty/tanecnica-s-ruzou Tvorbe maľby na drevo a rómskym motívom sa Ján Sajko venuje od roku 1986. Používa drevo odpadové, rôznych druhov a najradšej s kazmi, ktoré determinujú budúcu maľbu. Najčastejšie sa venuje motívom tvári rómskych žien a dievčat, tancu, hudobníkom. Najčastejšie používa techniku tempera na dreve.<br />Od roku 1986 pôsobí na Základnej škole v Jarovniciach ako učiteľ výtvarnej výchovy.<br />Maľba je vytvorená na dreve o rozmeroch 17,5 cm (šírka) x 19 cm (výška) x 2,5 cm (hrúbka). Vrchná a spodná časť dreva je orezaná. Ľavá a pravá časť má mierny sklon. Motívom je postava tanečnice pri tanci. Dominantné sú červené šaty. Maľba vznikla v roku 2010. Fri, 07 Jun 2019 12:30:26 +0200 Artifact Portrét ženy /artefakty/portret-zeny Tvorbe maľby na drevo a rómskym motívom sa Ján Sajko venuje od roku 1986. Používa drevo odpadové, rôznych druhov a najradšej s kazmi, ktoré determinujú budúcu maľbu. Najčastejšie sa venuje motívom tvári rómskych žien a dievčat, tancu, hudobníkom. Najčastejšie používa techniku tempera na dreve.<br />Od roku 1986 pôsobí na Základnej škole v Jarovniciach ako učiteľ výtvarnej výchovy.<br />Maľba je na dreve o rozmeroch 25 cm (šírka) x 25 cm (výška) x 2,5 cm (hrúbka). Vrchná a spodná časť je orezaná. Ľavá strana má takmer do polovice maľby štruktúru kôry. Motívom je portrét ženy s kvetom vo vlasoch. Maľba vznikla v roku 2010. Fri, 07 Jun 2019 12:29:53 +0200 Artifact Tanec /artefakty/tanec Tvorbe maľby na drevo a rómskym motívom sa Ján Sajko venuje od roku 1986. Používa drevo odpadové, rôznych druhov a najradšej s kazmi, ktoré determinujú budúcu maľbu. Najčastejšie sa venuje motívom tvári rómskych žien a dievčat, tancu, hudobníkom. Najčastejšie používa techniku tempera na dreve.<br />Od roku 1986 pôsobí na Základnej škole v Jarovniciach ako učiteľ výtvarnej výchovy.<br />Maľba je na dreve o rozmeroch 32 cm (šírka) x 24 cm (výška) x 2,7 cm (hrúbka). Maľba je zložená z dvoch častí dreva, ktoré sú spojené na zadnej strane lepiacou páskou. Vnútro spoja je štruktúra kôry. Vľavo je zobrazený tanečník, na pravej strane je tanečnica. Maľba vznikla v roku 2010. Fri, 07 Jun 2019 12:27:48 +0200 Artifact Ruža /artefakty/ruza Digitálna fotografia kovovej, ručne tepanej ruže. Objekt vytvoril rómsky umelecký kováč Ivan Šarközy v dielni firmy Ferrare, umelecké kováčstvo v obci Dunajská Lužná. Originálny kovový objekt má rozmery 50x15,5 cm. Tue, 30 Apr 2019 14:37:03 +0200 Artifact Akt /artefakty/akt Kresba - Akt rómskeho umelca Jozefa Feča vznikla pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Kresba je na výkrese, rozmer - A2, použitá technika: uhlík, rok vytvorenia: 2013 Tue, 30 Apr 2019 14:36:28 +0200 Artifact Kráľ /artefakty/kral Maľba portrétu rómskeho kráľa Róberta Botoša od výtvarníka Jozefa Feča vznikol na podnet redakcie Romano nevo ľil ako ilustrácie k článku o voľbe rómskeho kráľa. Podkladom pre tvorbu obrazu bola fotografia z korunovácie kráľa, ktorá sa uskutočnila 12.04.2014 v Košiciach. Obraz je namaľovaný na sadrokartón, rozmer - 64cm(v)x39cm (š), použitá technika: maľba, rok vytvorenia: 2014 Róbert Botoš / Róbert I. - korunovaný za kráľa Rómov na Slovensku dňa 12.04.2014. Tue, 30 Apr 2019 14:34:41 +0200 Artifact Spojenie hrdinov /artefakty/spojenie-hrdinov Kresba - Spojenie hrdinov rómskeho umelca Jozefa Feča vznikla pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Kresba je na výkrese, rozmer - A2, použitá technika: perokresba, rok vytvorenia: 2014 Tue, 30 Apr 2019 14:34:10 +0200 Artifact Jednoduchosť /artefakty/jednoduchost Obraz Jednoduchosť rómskeho umelca Jozefa Feča vznikol pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Obraz je namaľovaný na sadrokartón, rozmer - 60x70cm Tue, 30 Apr 2019 14:32:39 +0200 Artifact Raj /artefakty/raj Obraz Raj rómskeho umelca Jozefa Feča vznikol pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Obraz je namaľovaný na sadrokartón, rozmer - 60x70cm Tue, 30 Apr 2019 14:32:12 +0200 Artifact Pohľad /artefakty/pohlad Obraz Pohľad rómskeho umelca Jozefa Feča vznikol pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Obraz je namaľovaný na sadrokartón, rozmer - 40x50cm Tue, 30 Apr 2019 14:31:49 +0200 Artifact Zjavenie /artefakty/zjavenie Obraz Zjavenie rómskeho umelca Jozefa Feča vznikol pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Obraz je namaľovaný na sadrokartón, rozmer - 60x70cm Tue, 30 Apr 2019 14:31:20 +0200 Artifact Idea /artefakty/idea Obraz Idea rómskeho umelca Jozefa Feča vznikol pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Obraz je namaľovaný na sadrokartón, rozmer - 110x40cm Tue, 30 Apr 2019 14:30:49 +0200 Artifact Marilyn Monroe /artefakty/marilyn-monroe Obraz Marilyn Monroe rómskeho umelca Jozefa Feča vznikol pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Obraz je namaľovaný na plátno, rozmer - 50x50cm. Marilyn Monroe, vlastným menom Norma Jeane Mortenson (* 1. jún 1926, Los Angeles, Kalifornia, USA – † 5. august 1962, Los Angeles) bola americká filmová herečka, modelka. Tue, 30 Apr 2019 14:30:21 +0200 Artifact Druhé ja /artefakty/druhe-ja Obraz Druhé ja rómskeho umelca Jozefa Feča vznikol pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Obraz je namaľovaný na plátno, rozmer - 70x100cm Tue, 30 Apr 2019 14:29:53 +0200 Artifact Melódia /artefakty/melodia Obraz Melódia rómskeho umelca Jozefa Feča vznikol pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Obraz je namaľovaný na plátno, rozmer - neorezaná A2. Tue, 30 Apr 2019 13:51:19 +0200 Artifact Rómsky tanec /artefakty/romsky-tanec Ukážka výtvarného diela - maľby na tému zobrazenia rómskeho tanca na Slovensku, výtvarníka Jozefa Feča. Maľba bola vytvorená v roku 2014 (január) pre účely jej publikácie v rómskych novinách Romano nevo ľil. Podkladom pre maľbu bola fotografia tanečnice zo súboru Kesaj tcháve, ktorý pôsobí v Kežmarku pod vedením Ivana Akimova. Podkladovým materiálom je sadrokartón. Tue, 30 Apr 2019 13:50:47 +0200 Artifact Rómska kultúra /artefakty/romska-kultura Ukážka výtvarného diela - maľby na tému zobrazenia rómskej kultúry na Slovensku. Maľba bola vytvorená v roku 2014 (január) pre účely jej publikácie v rómskych novinách Romano nevo ľil. Podkladovým materiálom je sadrokartón. Tue, 30 Apr 2019 13:50:15 +0200 Artifact Sova /artefakty/sova Obraz Sova rómskeho umelca Jozefa Feča vznikol pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovali Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Obraz je namaľovaný na sadrokartónový podklad. Tue, 30 Apr 2019 13:49:47 +0200 Artifact Ján Cibuľa /artefakty/jan-cibula Kresba MUDr. Jána Cibuľu, významnej rómskej osobnosti, lekára, spoluzakladateľa a prezidenta Medzinárodnej rómskej únie, kandidáta na Nobelovu cenu za mier v roku 2001, ktorú v priestoroch DICRK namaľoval rómsky umelec Jozef Fečo. Portrét je namaľovaný uhlíkom na výkres formátu A2. Tue, 30 Apr 2019 13:49:13 +0200 Artifact Akt /artefakty/akt-1 Kresba - Akt rómskeho umelca Jozefa Feča vznikla pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Kresba je na výkrese, rozmer - A2, použitá technika: uhlík, rok vytvorenia: 2013 Mon, 29 Apr 2019 17:09:32 +0200 Artifact Salvador Dalí /artefakty/salvador-dali Kresba - Salvador Dalí rómskeho umelca Jozefa Feča vznikla pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Kresba je na výkrese, rozmer A2, použitá technika: uhlík, rok tvorby: 2013. Salvador Dalí / Salvador Domingo Felipe Jacinto Dalí Domenech (* 11. máj 1904, Figueras – † 23. január 1989, Figueras) bol najznámejším surrealistickým maliarom. Mon, 29 Apr 2019 17:05:17 +0200 Artifact Helen Bonham Carter /artefakty/helen-bonham-carter Kresba - Helen Bonham Carter rómskeho umelca Jozefa Feča vznikla pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Kresba je na výkrese, rozmer - 40x50cm, použitá technika: uhlík, rok tvorby: 2014 Helen Bonham Carter / Helena Bonhamová Carterová (* 26. máj 1966, Londýn) je anglická herečka, dablérka, speváčka. Mon, 29 Apr 2019 17:01:56 +0200 Artifact Chlapec a jablko /artefakty/chlapec-a-jablko Kresba Chlapec a jablko rómskeho umelca Jozefa Feča vznikla pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Kresba je na výkrese, rozmer A2, technika: uhlík, rok tvorby: 2012 Mon, 29 Apr 2019 16:58:40 +0200 Artifact Helena Červeňáková - spomienkové rozprávanie /audio/helena-cervenakova-spomienkove-rozpravanie Záznam z rozhovoru s H. Červeňákovou vznikol v septembri 2013 v obci Roštár, okres Rožňava. H. Červeňáková, rodená Laliková sa narodila v roku 1963 ako dieťa vysídlencov zo Slovenska v meste Moravská Třebová. Neskôr sa rodina vrátila na Slovensko, späť do rodnej obce. H. Červeňáková patrila a patrí medzi vedúce osobnosti rozvoja rómskej kultúry a občianskych a spolkových aktivít v oblasti Gemera. Jej literárna tvorba je špecifická tým, že píše priamo v rómčine, konkrétne vo veľmi ojedinelom rómskom dialekte, ktorý sa vyskytuje výlučne v okolí Rožňavy. Obsahom rozhovoru je jej spomienkové rozprávanie o vlastnom živote, o udalostiach v rómskej komunite na Gemeri aj v iných oblastiach. Rozhovor je v slovenskom jazyku.&nbsp; Fri, 22 Feb 2019 14:40:05 +0100 Audio Kvetoslava Berkyová – spomienkové rozprávanie /audio/kvetoslava-berkyova-spomienkove-rozpravanie Záznam z rozhovoru vznikol 31.7.2014. Kvetoslava Berkyová viac ako 30 rokov pracuje v rómskej komunite v Rudňanoch. Tam sa aj narodila a dodnes tam žije. Ako terénna pracovníčka a aktivistka sa venuje deťom a mládeži v komunitnom centre, kde s nimi nacvičuje rôzne divadelné, hudobné, či tanečné vystúpenia. Venovala sa aj písaniu poézie. Thu, 14 Feb 2019 11:00:06 +0100 Audio Čakanie na radosť /artefakty/cakanie-na-radost Kresba k básni s názvom Čakanie na radosť bola vytvorená ako ilustrácia k básnickej zbierke Studený dotyk strateného rána autora Romana Goroľa. Kresba má formát A4, podkladovým materiálom je výkres. Básnickú zbierku v roku 2016 vydala Štátna vedecká knižnica v Prešove.<br />Martin Kaleja-Januv (1984-) sa narodil v rómskej osade v Jarovniciach, kde aj žije. Jeho vzťah k výtvarnému umeniu sa utváral a rozvíjal na základnej škole v Jarovniciach, pod vedením učiteľa výtvarnej výchovy Jána Sajka. V štúdiu pokračoval na Strednej umeleckej škole v Prešove, v odbore Dizajn a spracovanie dreva. Okrem kresby a maľby sa naďalej venuje drevorezbárstvu, v ktorom dominujú sakrálne témy. Martin Kaleja-Januv v súčasnosti pracuje ako asistent učiteľa na Základnej škole v Jarovniciach. Wed, 30 Jan 2019 20:37:14 +0100 Artifact Koniec /artefakty/koniec Kresba k básni s názvom Koniec bola vytvorená ako ilustrácia k básnickej zbierke Studený dotyk strateného rána autora Romana Goroľa. Kresba má formát A4, podkladovým materiálom je výkres. Básnickú zbierku v roku 2016 vydala Štátna vedecká knižnica v Prešove.<br />Martin Kaleja-Januv (1984-) sa narodil v rómskej osade v Jarovniciach, kde aj žije. Jeho vzťah k výtvarnému umeniu sa utváral a rozvíjal na základnej škole v Jarovniciach, pod vedením učiteľa výtvarnej výchovy Jána Sajka. V štúdiu pokračoval na Strednej umeleckej škole v Prešove, v odbore Dizajn a spracovanie dreva. Okrem kresby a maľby sa naďalej venuje drevorezbárstvu, v ktorom dominujú sakrálne témy. Martin Kaleja-Januv v súčasnosti pracuje ako asistent učiteľa na Základnej škole v Jarovniciach. Wed, 30 Jan 2019 20:36:30 +0100 Artifact Studený dotyk strateného rána /artefakty/studeny-dotyk-strateneho-rana Kresba s názvom Studený dotyk strateného rána bola vytvorená ako ilustrácia k básnickej zbierke s rovnomenným názvom autora Romana Goroľa. Kresba formátu A4 na výkrese bola použitá na obálku básnickej zbierky, ktorú v roku 2016 vydala Štátna vedecká knižnica v Prešove.<br />Martin Kaleja-Januv (1984-) sa narodil v rómskej osade v Jarovniciach, kde aj žije. Jeho vzťah k výtvarnému umeniu sa utváral a rozvíjal na základnej škole v Jarovniciach, pod vedením učiteľa výtvarnej výchovy Jána Sajka. V štúdiu pokračoval na Strednej umeleckej škole v Prešove, v odbore Dizajn a spracovanie dreva. Okrem kresby a maľby sa naďalej venuje drevorezbárstvu, v ktorom dominujú sakrálne témy. Martin Kaleja-Januv v súčasnosti pracuje ako asistent učiteľa na Základnej škole v Jarovniciach. Wed, 30 Jan 2019 20:35:44 +0100 Artifact Matka s dieťaťom /artefakty/matka-s-dietatom Autorkou maľby s názvom Matka s dieťaťom je Silvia Markovičová.&nbsp; Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Technika: kombinovaná technika na sololite Wed, 30 Jan 2019 20:32:11 +0100 Artifact Biely vtáčik /artefakty/biely-vtacik Autorkou maľby pod názvom Biely vtáčik je Silvia Markovičová.&nbsp; Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Technika: kombinovaná technika na sololite Wed, 30 Jan 2019 20:31:21 +0100 Artifact Portréty /artefakty/portrety Digitálny objekt obsahuje 8 výtvarných prác žiakov Základnej školy Jarovnice 192, ktoré boli vybrané a odoslané na medzinárodné výtvarnú súťaže.<br />Autormi prác sú žiaci: Damián Giňa (7.D), Vanesa Popušová-Giňová (5.D), Marianna Červeňáková (4.B), Jaroslava Kalejová (7.A), Jakub Popuša (4.B), Marianna Červeňáková (4.A), Kevin Giňa (6.C), Jozef Gabčo (4.A)<br />Témou výtvarných prác je znázornenie portrétov ľudských tvárí. Žiaci maľujú temperou.<br />Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí&nbsp; (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán...). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, napr. - Washington, Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Wed, 30 Jan 2019 20:30:38 +0100 Artifact Práca /artefakty/praca Digitálny objekt obsahuje 4 výtvarné práce žiakov Základnej školy Jarovnice 192, ktoré boli vybrané a odoslané na medzinárodné výtvarné súťaže.<br />Autormi prác sú žiaci: Richard Červeňák (6.B), René Červeňák, (6.B), Kristian Bilý (4.E), Alex Giňa (7.C)<br />Témou výtvarných prác je znázornenie práce. Žiaci maľujú temperou.<br />Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí&nbsp; (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán...). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, napr. - Washington, Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Wed, 30 Jan 2019 20:29:33 +0100 Artifact Bordový kvet /artefakty/bordovy-kvet Autorkou výšivky pod názvom Bordový kvet je Renáta Bendíková.&nbsp; Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Technika: kombinovaná textilná technika na sololite Wed, 30 Jan 2019 20:27:50 +0100 Artifact Cigánsky voz /artefakty/cigansky-voz Autorkou maľby pod názvom Cigánsky voz je Silvia Markovičová.&nbsp; Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Technika: tempera na sololite Wed, 30 Jan 2019 20:25:59 +0100 Artifact Zátišie s chatrčkou /artefakty/zatisie-s-chatrckou Autorkou maľby pod názvom Zátišie s chatrčkou je Silvia Markovičová.&nbsp; Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Technika: tempera na sololite Wed, 30 Jan 2019 14:11:34 +0100 Artifact Hudba /artefakty/hudba Digitálny objekt obsahuje 7 výtvarných prác žiakov Základnej školy Jarovnice 192, ktoré boli vybrané a odoslané na medzinárodné výtvarné súťaže.<br />Autormi prác sú žiaci: Pavol Kaleja (5.A), Martin Červeňák (4.B), Mária Kukuricová (7.D), Vlasta Červeňáková (7.D), Daniel Červeňák (6.D), Daniela Giňová (7.A), Marián Kaleja (7.A).<br />Témou výtvarných prác je znázornenie hudby. Žiaci maľujú temperou.<br />Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí&nbsp; (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán...). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, napr. - Washington, Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Wed, 30 Jan 2019 12:11:36 +0100 Artifact Motýle /artefakty/motyle Autorom maľby pod názvom Motýle je Jaroslav Sirotník.&nbsp; Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Technika: kombinovaná technika na sololite Wed, 30 Jan 2019 11:58:32 +0100 Artifact Hrozno /artefakty/hrozno Autorkou výšivky pod názvom Hrozno je Marcela Mutňanová.&nbsp; Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Technika: kombinovaná textilná technika na sololite Wed, 30 Jan 2019 11:57:57 +0100 Artifact Betlehem /artefakty/betlehem Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Autor artefaktu neznámy.<br /><br />Technika: čipka Wed, 30 Jan 2019 11:57:26 +0100 Artifact Spoznajme sa - Žiar nad Hronom /dokumenty/spoznajme-sa-ziar-nad-hronom Sken pozvánky na kultúrne podujatie s názvom Spoznajme sa, ktoré sa uskutočnilo v meste Žiar nad Hronom. Pozvánka obsahuje informácie o podujatí a účinkujúcich, fotografie z predchádzajúcich podujatí. Pozvánka je doplnená o informácie rasových útokoch na Slovensku, autorskou básňou Jána Mitráša. Mon, 28 Jan 2019 09:03:47 +0100 File Spoznajme sa - Detva /dokumenty/spoznajme-sa-detva Sken pozvánky na kultúrne podujatie s názvom Spoznajme sa, ktoré sa uskutočnilo v Detve. Pozvánka obsahuje informácie o podujatí a účinkujúich, je doplnená o informácie rasových útokoch na Slovensku, autorskými básňami Jána Mitráša, Dezidera Bangu a černošského básnika Jamesa Langstona Hughesa. Mon, 28 Jan 2019 09:01:42 +0100 File Spoznajme sa - Bratislava /dokumenty/spoznajme-sa-bratislava Sken pozvánky na kultúrne podujatie s názvom Spoznajme sa, ktoré sa uskutočnilo v Bratislave. Pozvánka obsahuje informácie o podujatí a účinkujúcich. Pozvánka je doplnená o informácie rasových útokoch na Slovensku, autorskou básňou Dezidera Bangu. Dominantnou je maľba žiakov ZŠ v Jarovniciach, z ktorej vzišlo logo združenia Jekhetane-Spolu. Mon, 14 Jan 2019 16:33:54 +0100 File Spievame pre lásku /dokumenty/spievame-pre-lasku Sken pozvánky na koncert Idy Kelarovej a skupiny Romano rat s názvom Spievame pre lásku. Predná strana pozvánky uvádza informácie o koncerte a fotografiu Idy Kelarovej. Zadná strana pozvánky informuje o sprievodnom podujatí - výstavy rómskych výtvarníkov a prezentácie textov rómskych básnikov. Mon, 14 Jan 2019 12:15:17 +0100 File Karol Bari - spomienkové rozprávanie /audio/karol-bari-spomienkove-rozpravanie Záznam rozhovoru s Karolom Barim vznikol v septembri 2013 v obci Cakov, okres Rimavská Sobota. Karol Bari sa narodil v roku 1941 v spomenutej obci, v ktorej zároveň prežil celý život. Pochádza z mnoho početnej rodiny šiestich bratov, no ako jediný sa celý život venuje tradičnému košikárskemu remeslu. V rozhovore opisuje svoje skúsenosti s výrobou košíkov, tradičné zaužívané spôsoby ich výroby. Rozhovor je v slovenskom jazyku a poskytuje náhľad do života nositeľa tradičného rómskeho remesla. Fri, 04 Jan 2019 15:53:23 +0100 Audio Adrián Balog - rozprávanie učiteľa hudby /audio/adrian-balog-rozpravanie-ucitela-hudby A. Balog bol v čase vzniku rozhovoru tridsaťročný vyštudovaný učiteľ v odbore učiteľstvo hudobnej výchovy. Pôvodom z Košíc, žijúci v meste Fiľakovo, ktoré sa v období tesne pred začiatkom krízy v roku 2008 stalo mestom s vysokou koncentráciou Rómov z celého Slovenska. A. Balog je skúsený učiteľ na miestnej Základnej umeleckej škole. Okrem toho študuje operný spev na Súkromnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Hnúšti. Hovorí o aktivitách v gospelovej kapele, do ktorej zapája deti z komunity. Adrián Balog hovorí o svojich rodinných tradíciách - starý otec Zoltán Balog a jeho cimbalovka hrala hudbu gemersko-malohontského a novohradského regiónu. Adrián Balog svojim rozhovorom prispieva k rozmnoženiu poznatkov o regionálnej kultúre v spomenutých regiónoch. Fri, 04 Jan 2019 15:14:12 +0100 Audio Kvety /artefakty/kvety Autorkou výšivky pod názvom Kvety je Terézia Tancošová.&nbsp; Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Technika: kombinovaná textilná technika na sololite Mon, 17 Dec 2018 12:53:00 +0100 Artifact Vtáčiky /artefakty/vtaciky Autorom maľby pod názvom Vtáčiky je Jaroslav Sirotník.&nbsp; Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Technika: kombinovaná technika na sololite Mon, 17 Dec 2018 12:47:02 +0100 Artifact Bruce Willis /artefakty/bruce-willis Šarlota Bottová vyštudovala Strednú odbornú školu v Rimavskej Sobote v odbore kozmetička. S výtvarným umením začala počas štúdia na strednej škole, kde počas predmetu estetika získala prvé skúsenosti s kresbou portrétu. V oblasti výtvarného umenia sa vzdelávala pomocou dostupných zdrojov na internete a literatúry. Preferuje používanie grafitových ceruziek. <br />Realizované výstavy:<br />2017 - Knižnica prof. Štefana Pasiara v Hnúšti<br />2017 - Výmenník Važecká v Košiciach<br />2016 – Galéria Otvorené dvere (Phundrado vudar), Praha<br />V kresbe je zobrazený americký herec Bruce Willis.&nbsp;&nbsp; Podkladový materiál: výkres, formát A2<br />Technika: kresba – grafitové ceruzky Mon, 17 Dec 2018 12:43:01 +0100 Artifact Pôvodný Američan /artefakty/povodny-american Jozef Fečo je výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. V roku 2015 vytvoril pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove sériu 13 veľkoformátových portétov svetových osobností, ktoré majú rómsky pôvod. Maľba bola súčasťou výstavy obrazov s názvom Neznáme farby osobností, ktorú v roku 2016 (apríl) realizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove. Podkladom je plátno. Použitá technika: maľba - tempera a akryl. Mon, 17 Dec 2018 12:40:50 +0100 Artifact Maco Mamuko /artefakty/maco-mamuko Šarlota Bottová vyštudovala Strednú odbornú školu v Rimavskej Sobote v odbore kozmetička. S výtvarným umením začala počas štúdia na strednej škole, kde počas predmetu estetika získala prvé skúsenosti s kresbou portrétu. V oblasti výtvarného umenia sa vzdelávala pomocou dostupných zdrojov na internete a literatúry. Preferuje používanie grafitových ceruziek. <br />Realizované výstavy:<br />2017 - Knižnica prof. Štefana Pasiara v Hnúšti<br />2017 - Výmenník Važecká v Košiciach<br />2016 – Galéria Otvorené dvere (Phundrado vudar), Praha<br />V kresbe je zobrazené je nitrianske rómske súrodenecké duo Maco a Mamuko (Július Bihari, Alexander Bihari), ktoré tvorí a spieva tradičnú rómsku hudbu v tanečnej úprave. &nbsp; Podkladový materiál: výkres, formát A2<br />Technika: kresba – grafitové ceruzky Mon, 17 Dec 2018 12:24:52 +0100 Artifact Hugh Laurie /artefakty/hugh-laurie Šarlota Bottová vyštudovala Strednú odbornú školu v Rimavskej Sobote v odbore kozmetička. S výtvarným umením začala počas štúdia na strednej škole, kde počas predmetu estetika získala prvé skúsenosti s kresbou portrétu. V oblasti výtvarného umenia sa vzdelávala pomocou dostupných zdrojov na internete a literatúry. Preferuje používanie grafitových ceruziek. <br />Realizované výstavy:<br />2017 - Knižnica prof. Štefana Pasiara v Hnúšti<br />2017 - Výmenník Važecká v Košiciach<br />2016 – Galéria Otvorené dvere (Phundrado vudar), Praha<br />V kresbe je zobrazený herec Hugh Laurie, ktorý je známy zo seriálu Dr. House. Podkladový materiál: výkres, formát A3<br />Technika: kresba – grafitové ceruzky Mon, 17 Dec 2018 12:23:16 +0100 Artifact Morgan Freeman /artefakty/morgan-freeman-1 Šarlota Bottová vyštudovala Strednú odbornú školu v Rimavskej Sobote v odbore kozmetička. S výtvarným umením začala počas štúdia na strednej škole, kde počas predmetu estetika získala prvé skúsenosti s kresbou portrétu. V oblasti výtvarného umenia sa vzdelávala pomocou dostupných zdrojov na internete a literatúry. Preferuje používanie grafitových ceruziek. <br />Realizované výstavy:<br />2017 - Knižnica prof. Štefana Pasiara v Hnúšti<br />2017 - Výmenník Važecká v Košiciach<br />2016 – Galéria Otvorené dvere (Phundrado vudar), Praha<br />V kresbe je zobrazený americký herec a režisér Morgan Freeman, ktorý za svoju prácu získal niekoľko prestížnych ocenení, vrátane ceny Americkej filmovej akadémie Oscar, alebo Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. &nbsp; Podkladový materiál: výkres, formát A3<br />Technika: kresba – grafitové ceruzky Mon, 17 Dec 2018 12:22:07 +0100 Artifact Acquarello1 /artefakty/acquarello1 Maľba bola súčasťou výstavy obrazov s názvom Neznáme farby osobností, ktorú v roku 2016 (apríl) realizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove. Podkladom je výkres formátu A2. Použitá technika: maľba, akryl tempera. Mon, 17 Dec 2018 10:48:29 +0100 Artifact Acquarello2 /artefakty/acquarello2 Maľba bola súčasťou výstavy obrazov s názvom Neznáme farby osobností, ktorú v roku 2016 (apríl) realizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove. Podkladom je výkres formátu A2. Použitá technika: maľba, akryl, tempera. Mon, 17 Dec 2018 10:45:50 +0100 Artifact Žiarovka /artefakty/ziarovka Kresba bola súčasťou výstavy obrazov s názvom Neznáme farby osobností, ktorú v roku 2016 (apríl) realizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove. Podkladom je výkr