Novinky Štátnej vedeckej knižnice Prešov Novinky Štátnej vedeckej knižnice Prešov sk-sk Monitorovacia správaobčianskej spoločnosti o implementácii národnej stratégie integrácie Rómov na Slovensku /dokumenty/monitorovacia-spravaobcianskej-spolocnosti-o-implementacii-narodnej-strategie-integracie-romov-na-slovensku <p>Sprava sa zameriava na prístup k športu, monitorovanie a&nbsp;evalváciu národných projektov&nbsp;a politiky zamerané na väčšinovú spoločnosť̌. Tieto oblasti sme vybrali,&nbsp;pretože buď̌ predstavujú́ tzv. biele miesta v politikách začleňovania Rómov, alebo ich význam&nbsp; alebo&nbsp;implementácia je podcenená́. Po roku 2020 si tieto oblasti podlá nášho názoru zaslúžia viac pozornosti, aby zlepšili dopad politik zameraných na začleňovanie Rómov.</p> <p>Zdroj:&nbsp; <a href="http://cvek.sk/wp-content/uploads/2020/09/rcm-civil-society-monitoring-report-3-slovakia-2019-eprint-sk-fin.pdf">http://cvek.sk/wp-content/uploads/2020/09/rcm-civil-society-monitoring-report-3-slovakia-2019-eprint-sk-fin.pdf</a></p> Wed, 23 Jun 2021 09:10:35 +0200 File Šport ako cesta z geta /dokumenty/sport-ako-cesta-z-geta <p>Výskumná štúdia&nbsp;<strong>Šport ako cesta z&nbsp;geta</strong> sa zaoberá tým, či je šport využívaný ako nástroj integrácie rómskych detí, aké sú existujúce možnosti venovať sa športovým aktivitám a&nbsp;či sú tieto možnosti dostupné a&nbsp;využívané aj rómskymi deťmi.&nbsp;K&nbsp;myšlienke venovať sa téme integrácie Rómov prostredníctvom športu priviedol autorky tejto štúdie &nbsp;príbeh Annamárie z&nbsp;Moldavy nad Bodvou, ktorá vyhrala školské bežecké preteky bez potrebného vybavenia, obutá len v&nbsp;balerínkach.</p> <p>Zdroj: <a href="http://cvek.sk/publikacie/">http://cvek.sk/publikacie/</a></p> Wed, 23 Jun 2021 08:49:21 +0200 File Plány, realita, sľuby 2020 v sociálnej oblasti /dokumenty/plany-realita-sluby-2020-v-socialnej-oblasti <p>&nbsp;Býva už dobrým zvykom občianskych organizácií nastaviť politickým stranám zrkadlo, aby aspoň raz za štyri roky mohlo chlapča zvolať to známe „cisár je nahý“, prípadne zhodnotiť, ktoré časti „odevu sa cisárovi podarilo na seba obliecť“. Táto publikácia je výberom z&nbsp;toho, čo nám sľubovali v&nbsp;Programovom vyhlásení vlády SR z&nbsp;roku 2016 a&nbsp;ako sa im tieto plány podarilo realizovať, naplniť. Druhá časť je výberom sľubov z volebných programov politických strán.</p> <p>Zdroj: <a href="https://www.socia.sk/wp-content/uploads/2020/02/PLANY_REALITA_SLUBY_2020_socialna_oblast_final1.pdf">https://www.socia.sk/wp-content/uploads/2020/02/PLANY_REALITA_SLUBY_2020_socialna_oblast_final1.pdf</a></p> Wed, 23 Jun 2021 08:47:23 +0200 File Dobrá spoločnosť a sociálne práva /dokumenty/dobra-spolocnost-a-socialne-prava <p>Sociálne práva v spoločnosti zaisťujú zdieľanie minimálnej úrovne ekonomického blahobytu a sociálneho zabezpečenia. Sú to tie práva, ktoré nám majú umožniť žiť život bez vážnych obmedzení, napr. aby sme mali dostatok jedla či pitia, adekvátne bývanie. Čo to ale presne znamená z hľadiska povinností, ktoré má štát voči občanom? Na tieto otázky nájdete odpovede v&nbsp;publikácii Dobrá spoločnosť a&nbsp;sociálne práva.</p> <p>Zdroj: <a href="https://www.socia.sk/wp-content/uploads/2019/06/Socialne_prava_publikacia.pdf">https://www.socia.sk/wp-content/uploads/2019/06/Socialne_prava_publikacia.pdf</a></p> Wed, 23 Jun 2021 08:43:45 +0200 File Menšinová politika na Slovensku 2020 /dokumenty/mensinova-politika-na-slovensku-2020 <p>Publikácia Menšinová politika na Slovensku 2020 prináša výber najdôležitejších textov venovaných reflexiám, analýzam a zisteniam z oblasti menšinových práv a politík v roku 2020. V aktuálnej záverečnej publikácii sa dočítate o dopadoch pandémie na vzdelávanie rôznych skupín detí, o rozhodnutí ESĽP v prípade policajnej brutality v Moldave nad Bodvou, ale aj o zmene prístupu ministerstva školstva k problému segregácie rómskych detí vo vzdelávaní.</p> <p>Zdroj: <a href="http://cvek.sk/wp-content/uploads/2021/01/MP-knizka.pdf">http://cvek.sk/wp-content/uploads/2021/01/MP-knizka.pdf</a></p> Wed, 23 Jun 2021 08:34:26 +0200 File Výkon terénnej sociálnej práce v marginalizovaných rómskych komunitách /dokumenty/vykon-terennej-socialnej-prace-v-marginalizovanych-romskych-komunitach <p>Kvalitatívny výskum bariér terénnej sociálnej práce (TSP) - nešlo o štatisticky reprezentatívny výskum, ale skôr o sondy, alebo prípadové štúdie vybraných obcí a spôsobu realizácie TSP v týchto obciach.&nbsp; V kombinácii s kvantitatívnym výskumom bariér terénnej sociálnej práce (realizovaný FSR), kvalitatívny výskum priniesol vhľad do hlbších kontextov fungovania, respektíve nefungovania TSP.</p> <p>Zdroj: <a href="http://www.fsr.gov.sk/external/37/vykon-tsp-v-mrk_finalna-sprava.pdf">http://www.fsr.gov.sk/external/37/vykon-tsp-v-mrk_finalna-sprava.pdf</a></p> Wed, 23 Jun 2021 08:25:06 +0200 File O šesť rokov menej /dokumenty/o-sest-rokov-menej <p><a href="https://www.socia.sk/wp-content/uploads/2020/05/O_sest_rokov_menej_zaver.pdf" target="_blank"><strong>Publikácia O šesť rokov menej</strong><strong>&nbsp;</strong></a>mapuje sociálne determinanty zdravia marginalizovaných rómskych komunít. Na Slovensku sú obyvatelia marginalizovaných rómskych komunít rozhodne najpočetnejšou skupinou obyvateľstva, ktorá má v porovnaní s ostatnými obyvateľmi na Slovensku obmedzený prístup ku kvalitnému životnému prostrediu a verejné politiky aktuálne nie sú nastavené tak, aby vyrovnávali nerovnosti. Životné prostredie, či ostatné materiálne podmienky, sú faktormi priamo pôsobiacimi na zdravie obyvateľov marginalizovaných komunít. Aj kríza spojená so šírením ochorenia COVID-19 nám ukazuje, ako je nutné začať túto nerovnosť efektívne riešiť.</p> <p>Zdroj: <a href="https://www.socia.sk/wp-content/uploads/2020/05/O_sest_rokov_menej_zaver.pdf">https://www.socia.sk/wp-content/uploads/2020/05/O_sest_rokov_menej_zaver.pdf</a></p> Tue, 22 Jun 2021 12:05:32 +0200 File Říkáme si společně - Vákerás jekhetane pracovní listy a karty /dokumenty/rikame-si-spolecne-vakeras-jekhetane-pracovni-listy-a-karty <p>Pracovné listy pre podporu predškolského vzdelávania Hovoríme si spoločne / Vakeras Jekhetane sú pripravené pre spoluprácu pedagógov s predškolskými deťmi a ich rodičmi. Sú určené pre škôlky a predškolské zariadenia, kam dochádzajú predovšetkým rómske deti zo sociálne znevýhodnených rodín. Ich cieľom je podporiť lepšiu adaptáciu detí v škôlke. Materiál sa skladá z 3 častí:</p> <ol> <li><em>Pracovné listy pre deti navštevujúce škôlku: Môj deň v škôlke / Miro Dives andre škôlka</em></li> <li><em>Pracovné listy pre rodičov k precvičenie pusy a jazyka (hovoridiel): Rozprávka o jazýčku / Paramisa pal e čhibori</em></li> <li><em>Pracovné listy pre rodičov k precvičeniu hlások: Učíme sa hlásky / Sikhľuvas o&nbsp;hlásky</em></li> </ol> <p>Link:</p> <p><a href="https://www.clovekvtisni.cz/media/publications/1103/file/068-rikame-si-spolecne-pracovni-listy-a-karty.pdf">https://www.clovekvtisni.cz/media/publications/1103/file/068-rikame-si-spolecne-pracovni-listy-a-karty.pdf</a></p> Tue, 22 Jun 2021 11:53:13 +0200 File Využitie participatívneho prístupu pri výstavbe bývania v marginalizovaných rómskych komunitách na Slovensku /dokumenty/vyuzitie-participativneho-pristupu-pri-vystavbe-byvania-v-marginalizovanych-romskych-komunitach-na-slovensku <p>Táto publikácia je určená pre tých, ktorí hľadajú nové podnety a prístupy k riešeniu otázky</p> <p>bývania pre znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Našim zámerom bolo analyzovať možnosti</p> <p>zapojenia príslušníkov marginalizovaných rómskych lokalít na rozhodovaní, príprave a realizácií</p> <p>bývania. Na niekoľkých príkladoch z praxe sa snažíme poukázať na spôsoby zapojenia užívateľov</p> <p>bývania do procesu riešenia otázky bývania, ako aj ponúknuť príklad z obce Kojatice, v ktorom</p> <p>sme overovali výhody a nevýhody zapojenia konečných užívateľov bývania do celého procesu</p> <p>formou participácie.</p> Tue, 22 Jun 2021 11:35:33 +0200 File Metody profesní orientace /dokumenty/metody-profesni-orientace <p>Tato príručka o metódach profesijnej orientácie je určená poradcom pre voľbu vzdelania a&nbsp;povolania,</p> <p>ktorí poskytujú poradenstvo alebo skupinová školení. Obsahuje overené metódy z databáze</p> <p>poradenských metód v Rakúskej verejnej službe zamestnanosti (viď. www.forschungsnetzwerk.</p> <p>at), spracované inštitútom Abif a zverejnené taktiež vo forme príručiek.</p> Tue, 22 Jun 2021 11:10:04 +0200 File Manuál na doučovanie - manuál pre dobrovoľníkov /dokumenty/manual-na-doucovanie-manual-pre-dobrovolnikov <p>Tento manuál je určený predovšetkým dobrovoľníkom, ktorí pracujú v KC v rámci programu DoT = individuálne doučovanie a tútoring najmä s deťmi z marginalizovaných rómskych komunít. Používať ho však môže ktokoľvek, kto pomáha deťom pri doučovaní, alebo pre nich realizuje mimoškolské aktivity.</p> Tue, 22 Jun 2021 11:09:48 +0200 File Komix Správy spoza dediny /dokumenty/komix-spravy-spoza-dediny <p>Komix kreslených a fotených príbehov. &nbsp;Spracovali ich mládežníci a&nbsp;deti z&nbsp;komunitných centier vo Sveržove, Petrovanoch, Prešove a&nbsp;Roškovciach, za pomoci odborných pracovníkov organizácie Člověk v&nbsp;tísni Slovensko. Sú súčasťou aktivít v&nbsp;rámci projektu Správy spoza dediny a&nbsp;jeho cieľom bolo sprostredkovať verejnosti to, ako deti a&nbsp;mládež vnímajú &nbsp;tému diskriminácie, predsudkov a prejavov intolerancie v ich&nbsp;bežnom živote.</p> Tue, 22 Jun 2021 11:09:21 +0200 File Metodika mentoringu /dokumenty/metodika-mentoringu <p>Cieľom tejto metodiky je poslúžiť ako zdroj informácií a inšpirácie neziskovým organizáciám, školám, či iným subjektom, ktorým je téma sociálneho znevýhodnenia a vzdelania blízka a&nbsp;ktorí využívajú mentoring ako sociálnu službu pre svojich klientov.</p> <p>Zdroj: <a href="https://www.clovekvtisni.cz/media/publications/1020/file/metodika-mentoringu.pdf">https://www.clovekvtisni.cz/media/publications/1020/file/metodika-mentoringu.pdf</a></p> Tue, 22 Jun 2021 10:22:22 +0200 File Ján Berky Mrenica /foto/jan-berky-mrenica <p>Ján Berky Mrenica mladší, jeden z členov a od roku 1997 aj vedúci orchestra Diabolské husle patrí medzi popredných husľových virtuózov na Slovensku. Vyštudoval husle na bratislavskom konzervatóriu, avšak angažuje sa aj pri písaní knihy o najznámejších rómskych piesniach. Svoj hudobný talent zúžitkoval pri písaní hudobných aranžmánov pre profilové CD Diabolských huslí, ale aj rôznych iných folklórnych súborov. Podporuje hudobne nadané deti zo sociálne slabších pomerov, tento jeho počin prerástol do známeho projektu Divé maky. Fotografie vznikli z predvianočného koncertu v Kežmarku v rámci projektu Hudba bez hraníc v spolupráci s Poľskom a Strednou odbornou školou Kežmarok.</p> Fri, 04 Jun 2021 09:56:45 +0200 Album Ján Berky Mrenica – portrét /foto/jan-berky-mrenica-portret <p>Ján Berky Mrenica mladší, jeden z členov a od roku 1997 aj vedúci orchestra Diabolské husle patrí medzi popredných husľových virtuózov na Slovensku. Vyštudoval husle na bratislavskom konzervatóriu, avšak angažoval sa aj pri písaní knihy o najznámejších rómskych piesniach. Svoj hudobný talent zúžitkoval pri písaní hudobných aranžmánov pre profilové CD Diabolských huslí, ale aj rôznych iných folklórnych súborov. Podporuje hudobne nadané deti zo sociálne slabších pomerov- tento jeho počin prerástol do známeho projektu Divé maky. Fotografie dokumentujú portrétový rozhovor s Jánom Berkym Mrenicom, ml., v ktorom sa vyjadruje k hudbe ako reprezentantke emócií a harmónie, ktorá oslovuje ľudí bez ohľadu na národnosť, či etnicitu.</p> Fri, 04 Jun 2021 09:25:25 +0200 Album Portrét dievčaťa /artefakty/portret-dievcata-1 <p>Portrét dievčaťa. Pozadie kresby je zvýraznené pestrými farbami, kresba dievčaťa je čiernou ceruzou. Kresbu vytvorila Sofia Husárová zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Kresba je na výkrese formátu A3, vznikla v roku 2018. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku. Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí&nbsp; (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Thu, 03 Jun 2021 11:40:48 +0200 Artifact Chlapec /artefakty/chlapec <p>Portrét chlapca. Maľba je zvýraznená pestrými farbami, je maľovaná temperou. Pozadie je dotvorené kúskami papiera, ktoré sú nalepené na výkrese. Maľbu vytvoril Adrián Giňa zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Maľba kombinovanou technikou na výkrese formátu A3 vznikla v roku 2018. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku. Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí&nbsp; (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Thu, 03 Jun 2021 11:32:40 +0200 Artifact Dievča /artefakty/dievca <p>Portrét dievčaťa. Maľba zobrazuje hlavu dievčaťa, ktorá je maľovaná temperou. Maľbu vytvoril Patrik Bolvan zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Maľba kombinovanou technikou na výkrese formátu A3, vznikla v roku 2017. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku. Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí&nbsp; (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Thu, 03 Jun 2021 11:19:05 +0200 Artifact Veľký kôň /artefakty/great-horse <p>Maľba koňa. Maľba zobrazuje hlavu koňa, ktorá je maľovaná temperou. Pozadie je dotvorené kúskami papiera nalepených na výkrese. Maľbu vytvoril René Kaleja Januv zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Maľba kombinovanou technikou na výkrese formátu A3, vznikla v roku 2019. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku. Je tam aj podpis autora a perom popísaná technika v anglickom jazyku - maľba prstami s papierovou kolážou.<br /> Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí&nbsp; (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Thu, 03 Jun 2021 11:05:26 +0200 Artifact U domácich prasiat /artefakty/u-domacich-prasiat <p>Maľba ľudí a zvierat, dominujú dve farby - ružová a žltá. Maľba zobrazuje deti, ktoré sa cez plot pozerajú na prasiatka. Maľbu vytvoril Dávid Kukurica zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Maľba temperou na výkres formátu A3, vznikla v roku 2019. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku. Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí&nbsp; (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Thu, 03 Jun 2021 10:52:12 +0200 Artifact Portrét /artefakty/portret <p>Portrét človeka, dominujú dve farby - modrá a tehlová. Maľbu vytvoril Jaroslav Červeňák zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Maľba temperou na výkres formátu A3, vznikla v roku 2015. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku. Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Thu, 03 Jun 2021 10:47:20 +0200 Artifact Romathan - hudobná skúška /foto/romathan-hudobna-skuska <p>Séria fotografií, ktoré dokumentujú skúšku orchestra divadla Romathan. Divadlo Romathan zriadilo Ministerstvo kultúry SR v máji 1992 v Košiciach. Od 1. 1. 2002, v súvislosti s transformáciou krajov, je divadlo v riadení Košického samosprávneho kraja.</p> Thu, 03 Jun 2021 09:47:00 +0200 Album Romathan - tanečná skúška /foto/romathan-tanecna-skuska <p>Séria fotografií, ktoré dokumentujú tanečnú skúšku tanečnej zložky divadla Romathan. Divadlo Romathan zriadilo Ministerstvo kultúry SR v máji 1992 v Košiciach. Od 1. 1. 2002, v súvislosti s transformáciou krajov, je divadlo v riadení Košického samosprávneho kraja.</p> Thu, 03 Jun 2021 09:36:46 +0200 Album Vilko v lesnej ríši /foto/vilko-v-lesnej-risi <p>Divadlo Romathan uviedlo hudobnú rozprávku pre deti predškolského a mladšieho školského veku s názvom Vilko v lesnej ríši. Cieľom činohry je poukázať na dobro, ktorého v živote ľudí nie je nikdy dosť. Umiestnením deja do lesného prostredia sa deti majú možnosť zoznámiť so zvieracími postavami, ktoré v diele preberajú pozitívne ľudské vlastnosti.</p> Thu, 03 Jun 2021 08:45:52 +0200 Album Ivan Šarközy – kováčska dielňa /foto/ivan-sarkoezy-kovacska-dielna <p>Ivan Šarközy pochádza z kováčskej rodiny. Narodil sa v Dunajskej Lužnej, kde aj pôsobí v rodinnej kováčskej dielni. Je vyučený lodný mechanik, no tomuto povolaniu sa nevenoval. Venuje sa umeleckému kováčstvu.</p> Wed, 02 Jun 2021 12:00:09 +0200 Album Viliam Šarközy – kováčska práca /foto/viliam-sarkoezy-kovacska-praca <p>Viliam Šarközy pochádza z kováčskej rodiny. Fotografie vznikli počas podujatia Európske Rómske kováčske sympózium, ktoré organizuje občianske združenie Chartikano. Fotografie dokumentujú kováčsku prácu.</p> Wed, 02 Jun 2021 10:15:55 +0200 Album Živá kniha: Rómska hudba na Slovensku /foto/ziva-kniha-romska-hudba-na-slovensku <p>Živé knižnice ako metóda ponúkajú ľuďom príležitosť spoznať osobné príbehy ľudí, ktorí sú zaujímaví a väčšinovému divákovi takmer neznámi. Cieľom je na jednej strane podporovať identitu v rómskej národnostnej menšine, na strane druhej, väčšinovej spoločnosti predstavovať Rómov ako národnostnú menšinu s bohatou kultúrnou tradíciou. Druhé zo série podujatí "Živé knihy 2015", organizované Štátnou vedeckou knižnicou v Prešove, ktoré sa konalo 22. júna 2015 vo Wave Clube v Prešove, tentoraz na tému rómska hudba na Slovensku. Hlavným hosťom bol hudobný producent, skladateľ, klavírista Eugen Vizváry, ktorý je vyhľadávaným hudobníkom na Slovensku, venuje sa najmä žánrom: Jazz, Funky, Fusion, Rock, Pop, Hip-Hop, R&amp;B, Country, Classic. Hudobným hosťom bola cimbalová muzika Ďusi band z Prešova (Július Bandy st., Július Bandy ml., Peter Ferko, Kristián Bandy + Samko Bandy) a speváčky Žaneta Štipáková a Vanessa Siváková.</p> Wed, 02 Jun 2021 09:49:42 +0200 Album Rezbári Čičava Imrich Goroľ /video/rezbari-cicava-imrich-gorol <p>Krátke rozprávanie amatérskeho rezbára Imricha Goroľa o ceste k rezbárstvu.</p> <p>Imrich Goroľ pochádza z obce Soľ. Pracoval ako stavebný robotník. K rezbárstvu sa dostal náhodou. Pôsobí v gospelovej kapele LOND a počas jednej hudobnej skúšky v Pastoračnom centre v Čičave sa zoznámil s rezbárom Milanom Krajňákom, ktorý im ukázal rôzne kresby a opýtal sa ich, či by nechceli sa priučiť rezbárskemu remeslu. Vo videu popisuje a postup výroby jednotlivých diel.</p> <p>Rozprávanie vzniklo v roku 2013 počas dokumentovania remeselnej dielne ROMA ART Čičava. Chránená dielňa vznikla v roku 2012, iniciátorom bol Martin Mekel.</p> Tue, 01 Jun 2021 08:43:01 +0200 Video Rezbári Čičava Ján Goroľ /video/rezbari-cicava-jan-gorol <p>Krátke rozprávanie amatérskeho rezbára Jána Goroľa o ceste k rezbárstvu.</p> <p>Ján Goroľ pochádza z obce Soľ. Pracoval ako zámočník, k drevu nikdy vzťah nemal. K remeselnej dielni a k rezbárstvu sa dostal prostredníctvom Spoločenstva apoštola Pavla a duchovného otca Martina Mekela. Vo videu hovorí a prepojení kresťanskej viery s remeslom. Vo videu hovorí aj o tom, že ten kto vie kresliť, môže byť rezbárom. Najťažšie pri kreslení je správne zobrazenie očí a nosa. Popisuje aj prácu na konkrétnych dielach.</p> <p>Ján Goroľ pôsobí aj v gospelovej kapele LOND.</p> <p>Rozprávanie vzniklo v roku 2013 počas dokumentovania remeselnej dielne ROMA ART Čičava. Chránená dielňa vznikla v roku 2012, iniciátorom bol Martin Mekel.</p> Tue, 01 Jun 2021 08:36:21 +0200 Video Denisa Havrľová - rozprávanie /video/denisa-havrlova-rozpravanie <p>Mgr. art. Denisa Havrľová (1971-) je rómska aktivistka a novinárka pochádzajúca z Očovej. Vyštudovala réžiu dokumentárneho filmu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a filmovú dokumentárnu tvorbu na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Žurnalistike sa venuje od roku 1998, kedy začala pracovať pre rómske noviny Romano nevo ľil v Prešove. Neskôr, v roku 2008 sa stala ich šéfredaktorkou. Pracovala aj ako obrazová redaktorka pre Tlačovú agentúru (TASR) a na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Vo svojom rozprávaní spomína na svoje novinárske začiatky a profesionálny rast. Hovorí o rómskych témach v médiách, o obraze Rómov v médiách a o rómskych médiách. Spomína na osobnosti, ktoré jej pomohli v profesijnom, ale aj osobnom raste, za čo im zároveň vyjadruje aj vďaku.</p> Mon, 24 May 2021 08:31:24 +0200 Video Marián Balog /foto/marian-balog-1 <p>Fotografia bola vytvorená počas spomienkového rozhovoru v Banskej Bystrici v roku 2016.<br /> Marián Balog je zakladateľom občianskeho združenia Rómsky literárny klub, ktoré vzniklo v roku 2009. Zároveň je jeho aktívnym členom. Klub prezentuje literárnu tvorbu Rómov o Rómoch.</p> Wed, 19 May 2021 09:44:32 +0200 Album Ivan Veselý /foto/ivan-vesely <p>Ivan Veselý sa narodil na východnom Slovensku v rómskej osade v Smižanoch. Je najstarší z piatich súrodencov. Vyštudoval Strednú vojenskú školu v Martine a do roku 1989 bol vojakom z povolania, pôsobil v Českej republike. V roku 1989 bol za svoje postoje voči vedeniu armády degradovaný a prepustený. Pracoval ako robotník. Po zmene režimu bol vojensky rehabilitovaný. Je zakladateľom občianskeho združenia Dženo, dlhoročným aktívnym členom a funkcionárom Medzinárodnej rómskej únie (IRU), ako aj členom mnohých medzinárodných komisií zameraných na emancipáciu Rómov. Pôsobil aj ako podpredseda Rómskej občianskej iniciatívy. Fotografia vznikla počas spomienkového rozhovoru v roku 2013.</p> Tue, 18 May 2021 12:11:23 +0200 Album Ľudová hudba Júliusa Bandyho /foto/ludova-hudba-juliusa-bandyho-1 <p>Fotografie vznikli počas podujatia Živé knihy na tému rómsky holokaust. Hudobným hosťom bola ľudová hudba Júliusa Bandyho.<br /> Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. Z hudobných žánrov interpretujú vážnu aj zábavnú hudbu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe.<br /> Otec Július Bandy pochádza z hudobníckej rodiny. Narodil sa vo Veľkom Šariši. Na Základnej umeleckej škole Mikuláša Moyzesa v Prešove vyštudoval hru na cimbal. Ovláda hru na saxofón, kontrabas a harmoniku. V rokoch 1982-1983 pôsobil v detskom folklórnom súbore Dúbravienka v Prešove. V rokoch 1985-1986 pôsobil v detskom folklórnom súbore Šarišanček v Prešove. Ako 15 ročný pôsobil v Ukrajinskom divadle v Prešove. Vojenskú službu vykonával vo Vojenskom umeleckom súbore Jánošík vo Zvolene (1993-1994). Ako cimbalista pôsobil vo viacerých kapelách a súboroch – Ľudová hudba Prešovčan, Folklórny súbor Sabinovčan, Ľudová hudba Čardáš z Prešova, Ľudová hudba Jána Budyiho z Humenného.<br /> Kristián Bandy študoval husle na Základnej umeleckej škole Mikuláša Moyzesa v Prešove. V štúdiu pokračoval na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove (1.-3. ročník), neskôr prestúpil na Súkromné hudobné a dramatické konzervatórium v Košiciach (4.-6. ročník). V štúdiu na husliach bude pokračovať na Katolíckej univerzite v Ružomberku, pracovisku v Spišskom Podhradí. Hosťuje v hudobnej zložke divadla Romathan, vedie hudobnú zložku súboru Fijalečka pri ZŠ Šrobárová v Prešove. V rodinnej kapele hrá na violu.<br /> Július Bandy študoval cimbal na Základnej umeleckej škole Mikuláša Moyzesa v Prešove. V štúdiu pokračoval na Súkromnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Košiciach (1.-4. ročník), kde v školskom roku 2018-2019 zmaturoval. V kapele hrá na kontrabas.<br /> Samuel Bandy je primášom rodinnej kapely. Študuje husle na Základnej umeleckej škole Mikuláša Moyzesa v Prešove. Za hru na husliach získal niekoľko významných ocenení na súťažiach na Slovensku.<br /> Rodinná kapela vznikla v roku 2013.<br /> Synovia Kristián a Július sú absolventmi Súkromného hudobného a dramatického konzervatória v Košiciach. Samuel je zatiaľ žiakom jednej zo základných škôl v Prešove.</p> Mon, 17 May 2021 12:14:23 +0200 Album Elena Cinová /foto/elena-cinova <p>PaedDr. Elena Cinová vyštudovala učiteľstvo 1. stupňa základných škôl na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, na vtedajšej Katedre rómskej kultúry. Pôsobí ako učiteľka profesijného rozvoja v Metodicko-pedagogickom centre v Prešove, na oddelení ROCEPO (Rómske centrum Prešov). V meste Humenné, kde aj býva, je členkou občianskeho združenia Únia rómskej telesnej výchovy ašportu, ktoré realizuje niekoľko projektov zameraných prevažne na prácu s rómskymi deťmi a mládežou v lokalitách Podskalka a Brekov. Fotografia vznikla počas dokumentácie jej spomienkového rozprávania, v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, v roku 2020.</p> Mon, 17 May 2021 11:42:24 +0200 Album Ľudová hudba Alexandra Daška /foto/ludova-hudba-alexandra-daska <p>Fotografie členov ľudovej hudby pod vedením primáša Alexandra Daška. Cimbalová kapela vznikla v Banskej Bystrici v roku 1992. Repertoár kapely zahŕňa folklórne skladby – rómske, slovenské, aj iných národov, rovnako aj operetné a filmové melódie, vydali niekoľko CD nosičov. Lídrom kapely je primáš Alexander Daško. Je zriaďovateľom Súkromnej základnej umeleckej školy Lavuta v Banskej Bystrici. Zároveň založil a organizuje každoročný festival rómskej kultúry Cigánsky oheň, taktiež v Banskej Bystrici. Fotografie vznikli počas záznamu krátkeho koncertu ĽH Alexandra Daška v Prešove.</p> Fri, 14 May 2021 08:47:14 +0200 Album Lukáš Jarka /foto/lukas-jarka <p>Lukáš Jarka pochádza z obce Čičava. Do rezbárskej dielne sa dostal prostredníctvom svojho otca, ktorý tam pracoval ako majster, keďže bol vyučený stolár. Pri práci si dáva viac záležať na detailoch. Venuje sa prevažne výrobe diel s náboženskou tematikou.<br /> Fotografie vznikli v roku 2013 počas dokumentovania remeselnej dielne ROMA ART Čičava. Chránená dielňa vznikla v roku 2012, iniciátorom bol Martin Mekel.</p> Tue, 11 May 2021 10:42:07 +0200 Album Juraj Goroľ /foto/juraj-gorol <p>Juraj Goroľ pochádza z obce Hlinné. Vyštudoval dvojročné poľnohospodárske učilište. Keď videl prácu rezbára Milana Krajňáka, zapáčilo sa mu to a chcel to vyskúšať tiež. Väčšinou tvorí diela s kresťanskou tematikou, hlavne tvár Ježiša alebo kríže.<br /> Fotografie vznikli v roku 2013 počas dokumentovania remeselnej dielne ROMA ART Čičava. Chránená dielňa vznikla v roku 2012, iniciátorom bol Martin Mekel.<br /> &nbsp;</p> Tue, 11 May 2021 09:50:32 +0200 Album Imrich Goroľ /foto/imrich-gorol <p>Imrich Goroľ pochádza z obce Soľ. Pracoval ako stavebný robotník. K rezbárstvu sa dostal náhodou. Pôsobí v gospelovej kapele LOND a počas jednej hudobnej skúšky v Pastoračnom centre v Čičave sa zoznámil s rezbárom Milanom Krajňákom, ktorý im ukázal rôzne kresby a opýtal sa ich, či by nechceli sa priučiť rezbárskemu remeslu.<br /> Fotografie vznikli v roku 2013 počas dokumentovania remeselnej dielne ROMA ART Čičava. Chránená dielňa vznikla v roku 2012, iniciátorom bol Martin Mekel.</p> Tue, 11 May 2021 09:30:23 +0200 Album Ján Goroľ /foto/jan-gorol <p>Ján Goroľ pochádza z obce Soľ. Pracoval ako zámočník, k drevu nikdy vzťah nemal. K remeselnej dielni a k rezbárstvu sa dostal prostredníctvom Spoločenstva apoštola Pavla a duchovného otca Martina Mekela. S pomocou viery dokáže človek robiť veci, ktorým sa predtým nevenoval. Ten kto vie kresliť, môže byť podľa jeho slov rezbárom. Najťažšie pri kreslení je správne zobrazenie očí a nosa.<br /> Ján Goroľ pôsobí aj v gospelovej kapele LOND.<br /> Fotografie vznikli v roku 2013 počas dokumentovania remeselnej dielne ROMA ART Čičava. Chránená dielňa vznikla v roku 2012, iniciátorom bol Martin Mekel.</p> Tue, 11 May 2021 08:34:05 +0200 Album Luna /foto/luna <p>LUNA je dievčenská skupina, ktorá pochádza z Martina. Ich repertoár pozostáva z rómskeho a slovenského folklóru, často si môžeme vypočuť aj popové skladby vo folklórnom aranžmáne, či klasickú hudbu. Kapelu tvorí Petra Cicková - akordeón, Božena Cicková - kontrabas, Michaela Kazárová - husle, Stanislava Cicková - spev.</p> Wed, 05 May 2021 10:30:27 +0200 Album Jozef Patkaň /foto/jozef-patkan <p>Jozef Patkaň je jedným z významných rómskych podnikateľov na Slovensku. Podniká však aj v Českej republike, Slovinsku, Rakúsku, Nemecku. Podniká predovšetkým v drevovýrobe a stavebníctve. Zamestnáva aj&nbsp; Rómov. Je vysokoškolsky vzdelaný a vzdelávaniu rómskych detí pripisuje veľkú dôležitosť. Sám pochádza z početnej rómskej rodiny.&nbsp; Jeho otec bol kováčom. Z deviatich detí, ktoré ostali na žive je sedem vysokoškolsky vzdelaných.</p> Wed, 05 May 2021 09:51:15 +0200 Album Pavel Klinec /foto/pavel-klinec <p>Fotografie vznikli počas spomienkového rozprávania Pavla Klinca v obci Dúbravy. Na fotografii je zachytená aj pamätná tabuľa osadená na budove obecného úradu, ktorá je venovaná obetiam druhej svetovej vojny.<br /> Pavel Klinec po skončení vojny slúžil na gazdovstve pri obci Očová. Bol pastierom. Vyučil sa na baníckom učilišti v obci Sirk. Potom pracoval v baniach v Ostrave (Česká republika). Po vojenskej službe sa zamestnal na železnici vo Zvolene. Počas svojej práce získal od zamestnávateľa viacero ocenení za kvalitne odvedenú prácu.</p> Wed, 05 May 2021 09:36:46 +0200 Album Márie Oláhová /foto/marie-olahova <p>Márie Oláhová (1963-), známa ako Maryša z Detvy, je umeleckou vedúcou, vedúcou speváckej zložky a tanečnou pedagogičkou v rómskom folklórnom súbore Rómka. Tento súbor založili Juraj Berky a Ľubomír Oláh v Detve v roku 1987. V rámci súboru začala Maryša pracovať od roku 1989. Jej rukami prešli stovky rómskych detí a mladých ľudí.</p> Wed, 05 May 2021 08:52:58 +0200 Album Vladimír Sendrei /foto/vladimir-sendrei <p>Vladimír Sendrei, spevák a zakladateľ hudobnej skupiny Sendreiovci a Kokavakere lavutára. Je predsedom občianskeho združenia Láčho drom a zriaďovateľom hudobného festivalu Balval fest. V lete v roku 2006 spustila komerčná televízia Markíza sériu dokumentárne ladených príbehov o kapele Sendreiovci. V roku 2008 bol súčasťou dokumentárneho filmu Malá domov od slovenského režiséra Jara Vojteka, v roku 2012 účinkoval vo filme Cigáni idú do volieb. Hudba Sendreiovcov bola použitá aj vo filme Sherlock Holmes 2: Hra tieňov, keď si ich počas scoutu na východnom Slovensku vybral do filmu hudobný skladateľ Hans Zimmer.<br /> Fotografia vznikla v roku 2014 počas hudobného festivalu Balval fest.</p> Wed, 05 May 2021 08:12:21 +0200 Album Dušan Barkóci /foto/dusan-barkoci <p>Dušan Barkóci pochádza z obce Brodské, pracuje na železnici. Vo voľnom čase sa venuje košikárstvu. Na fotografii pracuje na tvorbe prúteného džbánu na suché kvety. Košikárstvo má v rodine vyše 120 ročnú tradíciu. Nebolo to však remeslo, ktoré by slúžilo ako hlavný finančný zdroj, ale ako privyrobenie.<br /> Fotografia vznikla počas Európskeho Rómskeho kováčskeho sympózia v roku 2014.</p> Tue, 04 May 2021 11:56:26 +0200 Album Róbert Rigó /foto/robert-rigo <p>Róbert Rigó je umelecký kováč z Dunajskej Lužnej. Z jeho&nbsp; kováčskej dielne a Kováčstva Hefaiston pochádzajú ručne kované predmety. Od malých svietnikov po rozmerné zábradlia či dominantné brány. Možno ich nájsť po celom Slovensku i v mnohých krajinách po svete.<br /> Róbert Rigó sa zameriava na tradičnú&nbsp; tvorbu so snahou zachovať staré rómske kováčske motívy a techniky.<br /> Róbert Rigó je predsedom OZ Charťikano, ktoré v roku 2018 zorganizovalo už 15. ročník Európskeho rómskeho kováčskeho sympózia a ktoré v Kováčskej galérii&nbsp; predstavuje bohatú tvorbu majstrov kováčskeho umenia z Dunajskej Lužnej.<br /> Dunajskej Lužnej sa v minulosti hovorilo Železná dedina. Kováčske remeslo tu má vyše 300 ročnú tradíciu a dodnes je tu najväčší počet kováčskych dielní v rámci celého Slovenska.</p> Tue, 04 May 2021 11:35:43 +0200 Album Štefan Rác /foto/stefan-rac <p>Štefan Rác pochádza z obce Bolešov, z rodiny so šiestimi deťmi. Jeho otec bol murár, mama bola domáca. On sám má päť synov. Ako malý chlapec chodieval do kováčskej dielne k miestnemu železničnému kováčovi. V obci Bohatá sa vyučil remeslu kováčstvo - podkováčstvo. Po škole začal pracovať v Závode Klimenta Jefremoviča Vorošilova v Dubnici nad Váhom. Z podkováčstva sa prepracoval na veľké strojové kovanie. Po vojenskej službe sa vrátil do závodu, kde pracoval ako kováč náradia pre celý podnik. V závode pracoval až do svojho dôchodku. Tri roky pracoval v Líbyi ako učiteľ kováčstva.<br /> Fotografie vznikli počas dokumentovania kováčskeho remesla na podujatí Európske Rómske kováčske sympózium v Dunajskej Lužnej.</p> Tue, 04 May 2021 11:19:39 +0200 Album Barbora Rácová /foto/barbora-racova <p>Výber fotografií rómskej kováčky Barbory Rácovej. Fotografie vznikli počas kováčskeho sympózia v roku 2014 v obci Dunajská Lužná. Na fotografiách je so svojim starým otcom Štefanom Rácom.<br /> Študovala na umeleckej škole v odbore spracovanie skla - vitráž. Venuje sa umeleckému kováčstvu, kombinuje kov a sklo. Pochádza z kováčskej rodiny Rácových z Bolešova.</p> Tue, 04 May 2021 10:26:34 +0200 Album David Tišer /foto/david-tiser <p>Riaditeľ občianskeho združenia Ara Art. Združenie vzniklo v roku 2013 a venuje sa organizovaniu kultúrnych podujatí, divadelných predstavení. David Tišer sa podieľal na založení pražskej galérie Phundrado vudar / Otvorené dvere. Venuje sa témam LGBT komunity. Spolupracoval na dokumentárnej tvorbe pre Českú televíziu, za účinkovanie v dokumentárnom predstavení Národného divadla Môj sused, môj nepriateľ, bol nominovaný na Cenu Alfréda Radoka v kategórii Talent 2011. V roku 2018 sa stal laureátom Ceny Múzea rómskej kultúry.<br /> Fotografie vznikli v roku 2017 a v roku 2020.<br /> Zdroj informácií: https://amendar.cz/osobnost/bc-david-tiser/</p> Tue, 04 May 2021 09:25:52 +0200 Album Pavlína Matiová /foto/pavlina-matiova <p>Speváčka a herečka Pavlína Matiová sa narodila v Roudnici nad Labem do muzikantskej rodiny. Vyštudovala strednú pedagogickú školu a je absolventkou konzervatória v odbore spev. Je členkou divadelnej skupiny občianskeho združenia Ara Art, hosťovala v Divadle na Vinohradoch, Divadle Hybernia, v hudobnom divadle Karlín. Pôsobila aj v muzikálových projektoch. Je prvou Rómkou, ktorá ako sólistka spievala v pražskom Rudolfíne.</p> Tue, 04 May 2021 09:20:06 +0200 Album Čirikloro alebo čo hovorí vtáčik /foto/cirikloro-alebo-co-hovori-vtacik <p>Divadelná hra s názvom „Čirikloro alebo čo hovorí vtáčik" je venovaná pamiatke zakladateľky českej romistiky pani Milene Hübschmannovej. Je to hudobná rozprávka, ktorá približuje rómsku kultúrnu tradíciu, slovesnosť i múdrosť starých Rómov a zamýšľa sa nad tým, čo je vlastne pravda, čomu je možné uveriť.</p> <p>Réžia: David Tišer<br /> Dramaturgia: Líza Zima Urbanová<br /> Hudobné aranžmá: Tibor Žida<br /> Produkcia: Veronika Jíru, Ara Art, z.s.</p> Tue, 04 May 2021 08:22:38 +0200 Album Žaneta Štipáková /foto/zaneta-stipakova <p>Žaneta Štipáková vyštudovala odbor hudobno-dramatické umenie na Strednej umeleckej škole v Košiciach, kde získala vyššie stredné vzdelanie. Pôsobila ako hlasová pedagogička na Súkromnom konzervatóriu v Prahe, aj asistentka učiteľa na základnej škole v Košiciach.<br /> V súčasnosti je členkou súboru divadla Romathan. Venuje sa hraniu, spevu, ale aj réžii a vlastnej dramatickej tvorbe.</p> Mon, 03 May 2021 11:06:56 +0200 Album Romano jilo /foto/romano-jilo <p>Výber fotografií z prezentácie folklórneho súboru pre účely dokumentovania oblasti rómskej hudby.<br /> Rómsky folklórny súbor Romano jilo vznikol v roku 2008, vedúcim súboru je Peter Kačica. Súbor vznikol s cieľom podporiť a rozvíjať talent rómskych detí a mládeže. Účinkujú na festivaloch na Slovensku, ale aj v zahraničí.</p> Mon, 03 May 2021 09:00:56 +0200 Album Živé knihy - Ľoľi paradička /foto/zive-knihy-loli-paradicka <p>Štátna vedecká knižnica realizovala dňa 15.11.2019 jednu zo sérií živých podujatí pri príležitosti Svetového dňa rómskeho jazyka. Na tejto živej knihe sa predstavil film Ľoľi paradička, jeho tvorcovia, herečka a hudobné teleso, ktoré stálo za zrodom hudby vo filme. Výber fotografií je z tohto podujatia. Jeho súčasťou je: režisér a scenárista Richard Staviarsky, producentka Mária Staviarská, Ľudová hudba Štefana Cínu, herečka hlavnej hrdinky filmu Veronka - Kamila Mitrášová.</p> Fri, 30 Apr 2021 12:43:36 +0200 Album Ľudová hudba Štefana Cínu /foto/ludova-hudba-stefana-cinu <p>Ľudová hudba Štefana Cínu (ĽHŠC) je hudobné teleso zložené zo štyroch muzikantov, založené v roku 2007. Zakladateľom bol Štefan Cína starší. Dnes kapela hrá v zložení: Martina Ďuriková Cínová (husle, spev), Štefan Cína mladší (akordeón, gitara, spev), Štefan Vansač (cimbal, spev) a Peter Pavlík (kontrabas, spev). Repertoár Ľudovej hudby Štefana Cínu tvoria tradičné piesne z celého Východného Slovenska, ale tiež stredoslovenské a západoslovenské piesne. Fotografie vznikli 15.11.2019 na jednom zo sérií podujatí, ktoré organizuje Štátna vedecká knižnica v Prešove pod názvom "Živé knihy".</p> Fri, 30 Apr 2021 12:09:50 +0200 Album Kamila Mitrášová /foto/kamila-mitrasova <p>Kamila Mitrášová je herečka. Pochádza z obce Bystré v okrese Vranov nad Topľou. Debutovala vo filme Viťa Staviarskeho - Ľoľi paradička, v ktorom hrala postavu Veronky Rigovej. Toutou hereckou rolou sa dostala do povedomia slovenskej a českej spoločnosti. V jednom zo svojich rozhovorov spomína, že na konkurz do tohto filmu ju prihlásila jej mama. Fotografie vznikli 15.11.2019 na jednom zo sérií podujatí, ktoré organizuje Štátna vedecká knižnica v Prešove pod názvom "Živé knihy".</p> Fri, 30 Apr 2021 10:56:23 +0200 Album Duo Farsa - Koncert /video/duo-farsa-koncert <p>Obsahom videozáznamu je verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova.</p> Fri, 23 Apr 2021 09:51:34 +0200 Video Skvelý huslista /artefakty/skvely-huslista <p>Maľbu huslistu vytvorila Nikola Červeňáková zo Základnej školy, Jarovnice 192. Maľba temperou na výkrese formátu A3. Maľba vznikla v roku 2018. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku.</p> <p>Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.</p> Tue, 20 Apr 2021 10:34:31 +0200 Artifact Roman Godla /video/roman-godla-1 <p>Roman Godla (1974 - ) je dlhoročný člen Divadla Romathan, jeho tanečnej a hereckej sekcie. Počas svojho pôsobenia v divadle sa začal zaujímať o choreografiu. Tej sa venuje aj v súčasnosti. V rozhovore hovorí o svojich začiatkoch, umeleckých aj osobných ambíciách.</p> Fri, 09 Apr 2021 09:11:15 +0200 Video Roman Godla /foto/roman-godla <p>Výber fotografií sólistu divadla Romathan Romana Godlu. Venuje sa činohre, stvárňuje hlavné aj vedľajšie postavy v predstaveniach pre deti a dospelých. Okrem herectva pôsobí aj v tanečnej zložke divadla na pozícii choreograf. Do divadla Romathan nastúpil v roku 1994 hneď po ukončení povinnej vojenskej služby. Do roku 2002 pôsobil len ako herec a spevák.</p> Thu, 08 Apr 2021 19:45:11 +0200 Album Igor Radič - Kováčska dielňa /artefakty/igor-radic-kovacska-dielna-1 <p>Igor Radič sa narodil v roku 1960 v Klenovci. Tu žije a pôsobí doteraz. Kováčske remeslo ho uchvátilo od detstva. Po ukončení odborného učilišťa sa zamestnal ako kováč v Jednotnom roľníckom družstve v Klenovci, pracoval pre štátne lesy. Remeslu ho učili starí kováčski majstri. V roku 1995 si založil živnosť, ktorú dodnes prevádzkuje. Je štatutárnym zástupcom občianskeho združenia Rómske umelecké kováčstvo. Prostredníctvom neho realizuje kováčske workshopy. Venuje sa priemyselnému i umeleckému kováčstvu. Pri práci v dielni mu pomáha jeho syn, Igor Radič ml. (1984).</p> <p><a class="external-link-new-window" href="http://193.87.56.171/kovacskadielna/" target="_blank">Vstúpte do kováčskej dielne Igora Radiča</a></p> <p>Načítaním QR kódu na vašom mobilnom zariadení sa dostanete priamo do virtuálnej prehliadky kováčskej dielne.</p> Tue, 06 Apr 2021 11:47:52 +0200 Artifact Rezbári Čičava Juraj Goroľ /video/rezbari-cicava-juraj-gorol Krátke rozprávanie amatérskeho rezbára Juraja Goroľa o ceste k rezbárstvu. Juraj Goroľ pochádza z obce Hlinné. Vyštudoval dvojročné poľnohospodárske učilište. Vo videu zdôrazňuje potrebu vyššieho a kvalitného vzdelávania. Hovorí o tom ako sa do chránenej dielne dostal. Keď videl prácu rezbára Milana Krajňáka, zapáčilo sa mu to a chcel to vyskúšať tiež. Väčšinou tvorí diela s kresťanskou tematikou, hlavne tvár Ježiša alebo kríže. Rozprávanie vzniklo v roku 2013 počas dokumentovania činnosti remeselnej dielne ROMA ART Čičava. Chránená dielňa vznikla v roku 2012, iniciátorom bol Martin Mekel. Wed, 31 Mar 2021 12:23:47 +0200 Video Klin klinom /artefakty/klin-klinom Na fotografii je zobrazený kováčsky artefakt s názvom Klin klinom. Ide o dva kovové kliny, ktoré su kovaním spojené. Autorom je umelecký kováč Ivan Šarközy z obce Dunajská Lužná. Fotografie vznikli počas podujatia Európske Rómske kováčske sympózium v roku 2014. Námet na tvorbu tohto artefaktu vznikol z príslovia, že klin klinom sa vybíja. Ivan Šarközy pochádza z kováčskej rodiny. Narodil sa v Dunajskej Lužnej, kde aj pôsobí v rodinnej kováčskej dielni. Vyučil sa za lodného mechanika, no tomuto povolaniu sa nevenoval. Venuje sa kováčskemu remeslu, vrátane umeleckého kováčstva. Jeho záľubou je tvorba železných sôch vytvorených z kovošrotu. Thu, 18 Mar 2021 12:28:01 +0100 Artifact Vták /artefakty/vtak Na fotografii je zobrazený vták vyrobený z kovového šrotu. Autorom je umelecký kováč Ivan Šarközy z obce Dunajská Lužná. Fotografie vznikli počas podujatia Európske Rómske kováčske sympózium v roku 2014. Umelecký kováč sa zamýšľal nad tým ako zúžitkovať odpadový plech. Prvá maketa bola vytvorená z kartónu. Kováč tvorí z odpadového kovu podobné artefakty. Ivan Šarközy pochádza z kováčskej rodiny. Narodil sa v Dunajskej Lužnej, kde aj pôsobí v rodinnej kováčskej dielni. Vyučil sa za lodného mechanika, no tomuto povolaniu sa nevenoval. Venuje sa kováčskemu remeslu, vrátane umeleckého kováčstva. Jeho záľubou je tvorba železných sôch vytvorených z kovošrotu. Thu, 18 Mar 2021 12:15:29 +0100 Artifact Kríž /artefakty/kriz-1 Zväčšenina kríža, ktorý vytvoril pre svojho nebohého brata. Kríž je vložený do skaly. Je to náročnejšia kováčska práca, najmä na ohyby a presnosť, aby sa z toho urobil jeden celok. Kríž vznikol počas kováčskeho sympózia v roku 2013. Ivan Šarközy pochádza z kováčskej rodiny. Narodil sa v Dunajskej Lužnej, kde aj pôsobí v rodinnej kováčskej dielni. Vyučil sa za lodného mechanika, no tomuto povolaniu sa nevenoval. Venuje sa kováčskemu remeslu, vrátane umeleckého kováčstva. Jeho záľubou je tvorba železných sôch vytvorených z kovošrotu. Thu, 18 Mar 2021 12:01:52 +0100 Artifact Lomnické čháve /foto/lomnicke-chave Výber fotografií kapely Lomnické čháve z podujatia Živé knihy, ktoré sa uskutočnilo dňa 7. 8. 2020 v Prešove. Verejnosť si kapelu Gypsy band Lomnické čháve všimla na festivale Pohoda v roku 2014 počas prezentácie filmu Všetky moje deti. Kreovanie kapely do súčasnej podoby bolo až počas nakrúcania celovečerného dokumentárneho filmu Kapela v roku 2017. Po úspešnom vystúpení na festivale Pohoda v roku 2017 sa rozhodli vystupovať samostatne pod novým názvom Lomnické čháve / Lomnickí chlapci. Kapela účinkovala na rôznych hudobných festivaloch – Pohoda, Folklórny festival Východná, Spišské folklórne slávnosti, Zamagurské folklórne slávnosti, Grape festival a iné. Debutový CD album s názvom To sme my live vyšiel v roku 2020 a obsahuje 13 skladieb. Mon, 15 Mar 2021 17:05:00 +0100 Album Okno /artefakty/okno Maľba zobrazuje pohľad na rodinu cez okno. Maľbu vytvoril Sebastián Kaleja Januv zo ZŠ Jarovnice 192. Maľba temperou na výkres formátu A3, vznikla v roku 2018. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku. Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Fri, 12 Mar 2021 13:10:57 +0100 Artifact V kuchyni /artefakty/v-kuchyni Maľba zobrazuje ženu v kuchyni, ktorá umýva riad. Maľbu vytvoril Sebastián Kaleja Januv zo ZŠ Jarovnice 192. Maľba temperou na výkres formátu A3, vznikla v roku 2018. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku. Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Fri, 12 Mar 2021 10:42:36 +0100 Artifact Rómsky národ /artefakty/romsky-narod Maľba zobrazuje huslistu a rómsku ženu v kroji. Maľbu vytvorila Nela Bolvanová zo ZŠ Jarovnice 192. Maľba temperou na výkres formátu A3, vznikla v roku 2018. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorke a názve maľby v anglickom jazyku. Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Fri, 12 Mar 2021 09:21:08 +0100 Artifact Rómsky kováč /artefakty/romsky-kovac Maľbu zobrazuje pohľad na rómskeho kováča. V pozadí sú zobrazené postavy, rómske vozy a oheň. Maľbu vytvoril Dominik Popuša Giňa zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Maľba temperou na výkres formátu A3, vznikla v roku 2019. Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku. Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Fri, 12 Mar 2021 09:17:32 +0100 Artifact Gypsy Kubánec /video/gypsy-kubanec Gypsy Kubánec, vlastným menom Viktor Paulovič, rómsky hudobník a spevák. Predstaviteľ súčasného rom-popu. Vo video rozhovore sa predstavuje ako hudobník, ktorý hľadá spôsoby ako zaujať čo najširšie obecenstvo a prinášať tak radosť z rytmickej hudby čo najväčšiemu počtu ľudí. Rozhovor bol natočený 25.4.2013 v Myjave. Fri, 12 Feb 2021 14:56:21 +0100 Video Chameleónka /foto/chameleonka Fotografie z divadelného predstavenia monodrámy s názvom Chameleónka. Monodráma z dielne The Independent Theatre Hungary /Nezávislé divadlo Maďarska. Scenár: Marton Illés, réžia: Tomás Szegedi, herečka: Emília Lovas. Príbeh rómskeho dievčaťa vyrastajúceho vo svete rodiny, školy, spoločnosti. Dievča so špeciálnymi schopnosťami dokáže čítať myšlienky a spomienky ľudí okolo seba. Nechce nasledovať príklad ostatných, rozhodne sa žiť svoj vlastný život. Príbeh superhrdinky vychádza zo skutočných príbehov rómskej mládeže a prostredia, z ktorého táto mládež pochádza. Tieto príbehy sa zaznamenali na workshopoch Nezávislého divadla Maďarska organizovaných pod názvom „Rómski hrdinovia“. Záznam bol vytvorený: 28.02.2020, Wave club - centrum nezávislej kultúry, Prešov. Thu, 14 Jan 2021 14:28:59 +0100 Album Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2019 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2019 Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br />Kompletný archív vydaní novín v roku 2019 (ročník 21) tvoria čísla 1 až 19. <span style="font-weight: bold;">číslo 1</span> ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=7304">č. 2</a>, <a href="t3://file?uid=7301">č. 3-4</a>, <a href="t3://file?uid=7296">č. 5</a>, <a href="t3://file?uid=7302">č. 6</a>, <a href="t3://file?uid=7303">č. 7</a>, <a href="t3://file?uid=7299">č. 8</a>, <a href="t3://file?uid=7298">č. 9</a>, <a href="t3://file?uid=7300">č. 10</a>, <a href="t3://file?uid=7307">č. 11</a>, <a href="t3://file?uid=7306">č. 12</a>, <a href="t3://file?uid=7305">č. 13</a>, <a href="t3://file?uid=7309">č. 14</a>, <a href="t3://file?uid=7308">č. 15</a>, <a href="t3://file?uid=7312">č. 16</a>, <a href="t3://file?uid=7310">č. 17</a>, <a href="t3://file?uid=7311">č. 18-19</a><br /><br />zdroj: http://www.srnm.cz/ Thu, 03 Dec 2020 02:29:15 +0100 File Jozef Vidlička /video/jozef-vidlicka Jozef Vidlička&nbsp; vo svojom rozprávaní spomína na chudobu, v ktorej ľudia na východe Slovenska a Rómovia zvlášť žili v povojnovom čase.&nbsp; Podstatnú&nbsp; a lepšiu časť svojho života prežil v Čechách. Tam, na Sudetoch, po odsunutých Nemcoch žili a pracovali spolu s rodičmi. Tam absolvoval dva roky vojenskej služby. Po nežnej revolúcii sa vrátil už so svojou rodinou do svojho rodiska. Na Slovensko. Mon, 19 Oct 2020 10:56:46 +0200 Video Arpi Farkaš Kvartet - koncert /video/arpi-farkas-kvartet-koncert Arpád Farkaš je učiteľom hudby na Základnej umeleckej škole v Rožňave, odbor klavír. Arpád Farkaš Kvartet je hudobné zoskupenie, ktoré založil a vedie. Venujú sa džezovým hudobným žánrom, účinkujú na džezových festivaloch, klubových aj javiskových koncertoch aj súkromných podujatiach. Ich repertoár tvoria džezové štandardy a vlastná tvorba. Video ponúka záznam ich klubového koncertu v Košiciach. <br />Nástrojové obsadenie.<br />Klavír:&nbsp;&nbsp; Arpád Farkaš<br />Bicie:&nbsp;&nbsp; Marek Sarvaš<br />Kontrabas:&nbsp; Vojto Bunda <br />Husle:&nbsp;&nbsp; Norbert Demeter<br />Spev:&nbsp;&nbsp; Andy Belej Mon, 19 Oct 2020 10:52:19 +0200 Video Muzeum Etnograficzne w Tarnowie /video/muzeum-etnograficzne-w-tarnowie Video predstavuje rómsku expozíciu v Etnografickom múzeu v poľskom Tarnówe, ktorá je sprístupnená od roku 1979. Vznik a obsah expozície približuje významný poľský etnograf a antropológ Adam Bartosz. Mon, 19 Oct 2020 10:08:20 +0200 Video Sabrosa - Čhajori romaňi /video/sabrosa-chajori-romani-1 Čhajori romaňi (Dievčatko rómske) sa dodnes považuje za hymnu slovenských Rómov. Vzťahuje sa k obdobiu druhej svetovej vojny a utrpeniu Rómov v pracovných a koncentračných táboroch. Je to pomalá a žiaľna pieseň.&nbsp; Vokálno-inštrumentálna skupina Sabrosa sa sformovala v obci Raslavice v okrese Bardejov. Pôvodne ho tvorili tri speváčky a inštrumentalistky. V súčasnosti Sabrosa účinkuje ako sesterské duo:&nbsp; Aneta Duždová – hlavná speváčka, Jana Duždová – gitara, spev.&nbsp;&nbsp;&nbsp; Hudobný sprievod: Július Hudi (cimbal), Alexander Bunda (viola), Vojto Bunda (basa), Miloš Goroľ (husle). Mon, 28 Sep 2020 16:40:32 +0200 Video Sabrosa - Geľom mange pro Čechi /video/sabrosa-gelom-mange-pro-cechi Pieseň Geľom mange pro Čechi (Išla som do Čiech) patrí medzi zábavný typ skladby rómskeho&nbsp; folklóru. Vo videozázname spieva skupina Sabrosa. Vokálno-inštrumentálna skupina Sabrosa sa sformovala v obci Raslavice v okrese Bardejov. Pôvodne ju tvorili tri speváčky a inštrumentalistky. V súčasnosti Sabrosa účinkuje ako sesterské duo:&nbsp; Aneta Duždová – hlavná speváčka, Jana Duždová – gitara, spev. Mon, 28 Sep 2020 16:39:01 +0200 Video Sabrosa - Čhajori romaňi /video/sabrosa-chajori-romani Čhajori romaňi (Dievčatko rómske) sa dodnes považuje za hymnu slovenských Rómov. Vzťahuje sa k&nbsp;obdobiu druhej svetovej vojny a&nbsp;utrpeniu Rómov v&nbsp;pracovných a&nbsp;koncentračných táboroch. Je to pomalá a žiaľna pieseň. Hudobná skupina Sabrosa&nbsp; zachováva rytmiku a charakter tejto piesne. Vokálno-inštrumentálna skupina Sabrosa sa sformovala v obci Raslavice v okrese Bardejov. Pôvodne ho tvorili tri speváčky a inštrumentalistky. V súčasnosti Sabrosa účinkuje ako sesterské duo:&nbsp; Aneta Duždová – hlavná speváčka, Jana Duždová – gitara, spev. Mon, 28 Sep 2020 16:27:02 +0200 Video Sabrosa - O bijav /video/sabrosa-o-bijav Vokálno - inštrumentálna skladba O bijav v podaní hudobného zoskupenia Sabrosa patrí medzi skladby rómskeho folklóru. Obsah piesne vypovedá o svadbe a zábave Rómov. Rytmika a text piesne sa radí k javom typickým pre zábavnú hudbu. Skupina Sabrosa sa sformovala v obci Raslavice v okrese Bardejov. Pôvodne ho tvorili tri speváčky a inštrumentalistky. V súčasnosti Sabrosa účinkuje ako sesterské duo:&nbsp; Aneta Duždová – hlavná speváčka, Jana Duždová – gitara, spev.&nbsp; Hudobný sprievod: Július Hudi (cimbal), Alexander Bunda (viola), Vojto Bunda (basa), Miloš Goroľ (husle). Mon, 28 Sep 2020 16:20:58 +0200 Video Anička Oláhová - Portrét /video/anicka-olahova-portret Anička Oláhová sa do povedomia verejnosti dostala v roku 2011, keď vyhrala spevácku súťaž, ktorú organizovala Dorota Nvotová (známa slovenská speváčka, herečka a publicistka) a kde porotu tvorili aj muzikanti zo zoskupenia Cigánski diabli. Rozhovor s mladou talentovanou speváčkou prináša obraz dievčaťa s nie celkom typickým rodinným zázemím, jej postoj k umeniu, k hudbe, k vlastnej identite a očakávania od budúcnosti. Video rozhovor vznikol 12.6.2013 v Lovinobani. Mon, 28 Sep 2020 16:19:18 +0200 Video Sabrosa - Namaren man /video/sabrosa-namaren-man Pieseň Namaren man (Nebite ma) pochádza z repertoáru rómskeho speváka z bývalej Juhoslávie, Šabana Bajramoviča (16.4.1936 – 8.6.2008), ktorý ju spieval pod názvom Pira mange korkoro (Túlam sa svetom sám). Skladba je komponovaná v špecifickom štýle balkánskeho rómskeho jazzu. V podaní formácie Sabrosa, s miernymi melodickými a textovými úpravami, je folklorizovaná. Vokálno-inštrumentálna skupina Sabrosa sa sformovala v obci Raslavice v okrese Bardejov. Pôvodne ho tvorili tri speváčky a inštrumentalistky. V súčasnosti Sabrosa účinkuje ako sesterské duo: Aneta Duždová – hlavná speváčka, Jana Duždová – gitara, spev. Fri, 25 Sep 2020 12:57:52 +0200 Video Rezbári z Bretky /video/rezbari-z-bretky Krátky video portrét o dvoch amatérskych rezbároch - otcovi a synovi, ktorí pôsobia v obci Bretka (okres Rožňava). Vojtech Váradi pracoval v obci ako pastier dobytka a k rezbárskemu remeslu sa dostal počas svojej práce, keď si začal vyrezávať z dreva na lúke. Má troch synov, no rezbárstvu sa venuje len jeden z nich - Boris Váradi. Vo videu predstavujú svoje výrobky a ich technológiu rezbárstva. Vyrezávajú hlavne vtáky, ale aj úžitkové predmety ako lyžice, naberačky, varechy. Rezbárstvo je pre nich zdrojom obživy. Fri, 25 Sep 2020 10:15:49 +0200 Video Emília Lovas /foto/emilia-lovas Emília Lovas je divadelná umelkyňa, pedagogička a aktivistka. V roku 2009 sa zúčastnila Akadémie umení Karavan, kde po stretnutí s divadelným producentom Rodrigóm Baloghom získala hlavnú rolu v predstavení Zbieranie peria, ktoré uviedlo Nezávislé maďarské divadlo (The Independent Theater Hungary). Neskôr ukončila štúdium na Pester – Maďarskej divadelnej akadémii. Od roku 2015 pôsobí v rozličných divadlách, v súčasnosti sa začala venovať aj dabingu a réžii. Medzi jej ďalšie aktivity patrí vzdelávanie znevýhodnených detí v oblasti umenia a aktivizmus v oblasti ľudských práv. Thu, 24 Sep 2020 15:48:18 +0200 Album Tamás András Szegedi /foto/tamas-andras-szegedi Tamás András Szegedi je herec, režisér, divadelný pedagóg a aktivista, ktorý hrá v divadlách od roku 2010. V roku 2018 absolvoval Maďarskú divadelnú a filmovú akadémiu ako inštruktor činohry. Pôsobí ako dramatický pedagóg v The Independent Theatre Hungary, učí tiež znevýhodnené deti. Režíroval niekoľko komorných divadelných predstavení, monodrám a bábkových divadelných predstavení so silným sociálno-kritickým posolstvom. Je tiež aktivistom v oblasti ľudských práv a snaží sa prispieť k zlepšeniu sociálnej rovnosti a posilneniu postavenia znevýhodnených skupín. Thu, 24 Sep 2020 15:46:26 +0200 Album Tomáš Hrustič - Čierno-biele svety /video/tomas-hrustic-cierno-biele-svety Tomáš Hrustič z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied z Bratislavy predstavuje publikáciu Čierno-biele svety /Rómovia v majoritnej spoločnosti na Slovensku. Dva rôzne národy, dva odlišné vzájomné názory, dva svety. Dva rôzne svety, ktoré žijú vedľa seba. Rómovia a Nerómovia. Aj tieto skutočnosti prispeli k formovaniu názvu publikácie Čierno-biele svety. Domáci i zahraniční experti z oblasti rómskych štúdií nazreli do týchto svetov a priniesli výsledky vlastných výskumov.&nbsp; Odborní recenzenti publikácie: Martin Fotta, PhD., PhDr. Michal Vašečka, PhD., Kimmo Granqvist, PhD., Prof. Mgr. Milan Kováč, PhD. Vydavateľstvo: VEDA, vydavateľstvo SAV, Ústav etnológie SAV, Rok vydania: 2015, Počet strán: 595 <br />Videozáznam je členený do niekoľkých vstupov. Každý vstup predstavuje časť publikácie. Vstupy sú označené titulkom. Thu, 10 Sep 2020 13:55:48 +0200 Video Albert Kováč /video/albert-kovac Albert Kováč (1978) detstvo prežil v dedine Šárovce a v Leviciach. Gymnázium ukončil v Želiezovciach. Vysokoškolské štúdium absolvoval v Nitre na Univerzite Konštantína Filozofa kde vyštudoval odbor sociálna práca. Jeho materinskou rečou je maďarčina. Plynule hovorí slovensky, anglicky a nemecky. Rómsky rozumie. V minulosti pôsobil ako mediátor. Od roku 2004 je projektovým konzultantom na&nbsp; Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v Rimavskej Sobote. Thu, 10 Sep 2020 13:54:29 +0200 Video Ma bisteren! (Nezabudnite!) /artefakty/ma-bisteren-nezabudnite Občianske združenie In Minorita sa venuje výskumu v oblasti rómskeho holokaustu na Slovensku od roku 2005. V partnerstve s Ministerstvom kultúry SR, Slovenským národným múzeom a Ústavom etnológie SAV pripravilo projekt Ma bisteren!. V rámci projektu bolo v rokoch 2005-2007 osadených 7 pamätníkov a pamätných tabúľ na území SR. V roku 2019 bola osadená v poradí 8. pamätná tabuľa. <br />V spolupráci s OZ In Minorita sme v prvej polovici roka 2020 zdokumentovali pamätné miesta a preniesli sme ich do virtuálnej podoby. Každý pamätník obsahuje textovú časť s informáciami o autoroch, dátumoch sprístupnenia, ale aj historických udalostiach. Pamätníky sú prehľadne umiestnené a zobrazené na mape Slovenska.<br />Záujemca o tému rómskeho holokaustu môže z pohodlia domova navštíviť vo virtuálnej realite všetky pamätné miesta a získať tak dostatočné informácie o vojnových udalostiach.<br />Súčasťou virtuálnej prehliadky je aj kvíz pre žiakov základných a stredných škôl, ktorý sme vytvorili v spolupráci s Metodicko-pedagogickým centrom v Prešove.<br />Virtuálna prehliadka je dostupná v slovenskom, rómskom a anglickom jazyku.<br />V digitálnom kultúrnom objekte zverejňujeme fotografie jednotlivých pamätníkov. <a href="https://romsky-holokaust.3-d.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Navštívte pamätníky rómskeho holokaustu</a> Načítaním QR kódu na vašom mobilnom zariadení sa dostanete priamo do virtuálnej prehliadky pamätných miest rómskeho holokaustu. Wed, 09 Sep 2020 14:01:27 +0200 Artifact Eva Adamová /foto/eva-adamova Eva Adamová pôsobila v divadle Romathan od roku 2002. Začínala ako členka tanečného súboru divadla, neskôr bola súčasťou hereckej a speváckej zložky. Okrem účinkovania v divadelných predstaveniach pôsobí aj ako externá pedagogička na Súkromnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Košiciach, kde sa venuje hereckej a tanečnej príprave mladých hercov. Wed, 09 Sep 2020 13:59:14 +0200 Album Aneta Duždová /foto/aneta-duzdova Aneta Duždová je hlavnou speváčkou vokálno - inštrumentálnej skupiny Sabrosa. Kapela sa sformovala v obci Raslavice v okrese Bardejov pod vedením manažéra Františka Galla. Pôvodne ho tvorili tri speváčky a inštrumentalistky, ktoré mali v repertoári predovšetkým tradičné rómske piesne. Neskôr do repertoára zaradili aj moderné skladby známych interpretov. Wed, 09 Sep 2020 13:47:08 +0200 Album Roman Goroľ /foto/roman-gorol Portrétová fotografia rómskeho spisovateľa Romana Goroľa. Fotografia vznikla 16. novembra 2016 po vydaní jeho prvej básnickej zbierky Studený dotyk strateného rána, ktorú vydala Štátna vedecká knižnica v Prešove. <br />Roman Goroľ sa narodil vo Vranove nad Topľou. Je ženatý, má troch synov. Študoval na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, kde absolvoval bakalárske štúdium. Do roku 2019 pracoval ako asistent učiteľa v Základnej škole v obci Čaklov, kde aj býva. Od roku 2019 začal pôsobiť ako redaktor rozhlasového národnostného vysielania Slovenského rozhlasu v Košiciach. Je milovníkom literatúry, poézie a prózy. Už ako dieťa začal písať krátke básne o živote, emóciách, láske. <br /><br /> Wed, 09 Sep 2020 13:38:40 +0200 Album E ľoľi guruvňori 08 / Rysavá jalovica 08 /audio/e-loli-guruvnori-08-/-rysava-jalovica-08 Skladba&nbsp; je adaptáciou valčíka a moll od&nbsp; Csámpaia Ivóa. Skladba je zahraná v tónine E dur. Radí sa k žánrom zábavnej hudby. Skladba je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie poviedky Rysavá jalovica od slovenského spisovateľa Martina Kukučína. <br />Ľudová kapela Júliusa Bandyho - Ďusi Band je kapelou z Prešova. V rodine Bandyovcov sa muzikantstvo dedí z pokolenia na pokolenie. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe. Rodinná kapela vznikla v roku 2013.<br /><br /> Wed, 09 Sep 2020 12:14:02 +0200 Audio Marián Balog /foto/marian-balog Výber fotografií z&nbsp; predstavení sólistu divadla Romathan Mariána Baloga, ktoré vyhotovilo dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry v rokoch 2013 až 2018. <br />Do divadla nastúpil v roku 1992. Od roku 2009 sa v divadle okrem herectva venuje aj dramaturgii a réžii. Skúsenosti s divadlom mal už pred rokom 1992, kedy pôsobil v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Okrem divadla sa v minulosti venoval aj filmu. V roku 2000 bol jednou z hlavných postáv filmu (produkcia: Česko, Slovensko, Francúzsko) s názvom Zpráva o putování studentů Petra a Jakuba. V roku 1995 získal za svoju prácu ocenenie od Združenia divadelníkov Slovenska a Slovenského literárneho fondu.<br />Ďalšie ocenenia:<br />2006 – Literárny fond – ocenenie za výrazný umelecký a režijný vklad do tvorby inscenácie Prešibaná rodinka, <br />2007 – Cena mesta Košice za významný podiel na založení divadla Romathan, dlhoročné umelecké pôsobenie v tomto divadle a za talentovanú režijnú prácu, ktorá v súčasnosti predstavuje kmeňový repertoár divadla.<br />2016 – Literárny fond – výročná cena za réžiu pôvodnej rómskej hudobnej rozprávky Kúzelný zvonček. Mon, 07 Sep 2020 09:10:21 +0200 Album Milan Godla /foto/milan-godla Výber fotografií z predstavení, v ktorých účinkoval Milan Godla, herec, spevák, prekladateľ, scenárista a dramaturg. Svoju kariéru začínal v amatérskom súbore spevákov a hercov v Prešove pod vedením Daniely Hivešovej Šilanovej. Od roku 1992 pôsobil v divadle Romathan. Pôsobenie v divadle ukončil v roku 2017. Bol jeho neodmysliteľnou súčasťou. V roku 2004 získal Cenu primátora mesta Košice za prínos v oblasti kultúry. Mon, 07 Sep 2020 08:56:24 +0200 Album E ľoľi guruvňori 31 / Rysavá jalovica 31 /audio/e-loli-guruvnori-31-/-rysava-jalovica-31 Autorská skladba členov kapely Ďusi Band. Inštrumentálna skladba v tónine a mol, s dominantným husľovým motívom, ku ktorému sa postupne pridávajú ostatné hudobné nástroje – viola, kontrabas a cimbal. Skladba je súčasťou soundtracku k audio dramatizácii poviedky Rysavá jalovica slovenského spisovateľa Martina Kukučína. <br />Ľudová kapela Júliusa Bandyho - Ďusi Band je kapelou z Prešova. V rodine Bandyovcov sa muzikantstvo dedí z pokolenia na pokolenie. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe. Rodinná kapela vznikla v roku 2013. Wed, 02 Sep 2020 14:58:37 +0200 Audio E ľoľi guruvňori 19 / Rysavá jalovica 19 /audio/e-loli-guruvnori-19-/-rysava-jalovica-19 Autorom inštrumentálnej skladby s názvom&nbsp; Hora di Mars je rumunský skladateľ rómskeho pôvodu Grigoraș Ionică Dinicu (April 3, 1889, Bukurešť – Marec 28, 1949, Bukurešť). Okrem skladania hudby bol aj husľovým virtuózom, čo sa odráža aj na náročnosti jeho kompozícií. Hudobný aranžmán pripravili členovia kapely Ďusi Band. Skladba je súčasťou soundtracku k audio dramatizácii poviedky Rysavá jalovica slovenského spisovateľa Martina Kukučína. <br />Ľudová kapela Júliusa Bandyho - Ďusi Band je kapelou z Prešova. V rodine Bandyovcov sa muzikantstvo dedí z pokolenia na pokolenie. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe. Rodinná kapela vznikla v roku 2013.<br /><br /> Wed, 02 Sep 2020 14:52:27 +0200 Audio E ľoľi guruvňori 12 / Rysavá jalovica 12 /audio/e-loli-guruvnori-12-/-rysava-jalovica-12 Adaptácia pôvodne folklórnej skladby z Maďarska, v originálnej úprave členov kapely Ďusi Band.&nbsp; Je zahraná v tónine H mol. Skladba je súčasťou soundtracku k audio dramatizácii poviedky Rysavá jalovica slovenského spisovateľa Martina Kukučína. <br />Ľudová kapela Júliusa Bandyho - Ďusi Band je kapelou z Prešova. V rodine Bandyovcov sa muzikantstvo dedí z pokolenia na pokolenie. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe. Rodinná kapela vznikla v roku 2013. Wed, 02 Sep 2020 14:45:20 +0200 Audio E ľoľi guruvňori 10 / Rysavá jalovica 10 /audio/e-loli-guruvnori-10-/-rysava-jalovica-10 Skladba je adaptáciou rómskych pesničiek z Maďarska. Patrí medzi pomalé skladby, v niektorých pasážach prechádza do rýchlejšieho valčíkového rytmu. Tónina a mol. Skladba je súčasťou soundtracku k audio dramatizácii poviedky Rysavá jalovica slovenského spisovateľa Martina Kukučína. <br />Ľudová kapela Júliusa Bandyho - Ďusi Band je kapelou z Prešova. V rodine Bandyovcov sa muzikantstvo dedí z pokolenia na pokolenie. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe. Rodinná kapela vznikla v roku 2013. Wed, 02 Sep 2020 14:38:21 +0200 Audio E ľoľi guruvňori 05 / Rysavá jalovica 05 /audio/e-loli-guruvnori-05-/-rysava-jalovica-05 Skladba Cigánsky tanec je adaptáciou&nbsp; ľudovej piesne Jána Gašpara Hriska. J. G. Hrisko bol slovenský hudobník, cimbalista, upravovateľ ľudových piesní rómskeho pôvodu (14. jún 1921, Očová - 13. jún 1980, Brno). Od roku 1948 bol cimbalistom SĽUK-u, od roku 1955 členom orchestra a sólistom Brněnského rozhlasového orchestra lidových nástrojů pri Čs. rozhlase v Brne. Skladba je zahraná v tónine Fis moll a vznikla ako podkladová hudba k audio dramatizácii Rysavá Jalovica od Martina Kukučína. V úvode skladby dominuje hudobný nástroj cimbal, v závere dominanciu preberajú husle. <br />Ľudová kapela Júliusa Bandyho - Ďusi Band je kapelou z Prešova, kde sa muzikantstvo dedí z pokolenia na pokolenie. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe. Rodinná kapela vznikla v roku 2013. Tue, 18 Aug 2020 10:24:12 +0200 Audio E ľoľi guruvňori 04 / Rysavá jalovica 04 /audio/e-loli-guruvnori-04-/-rysava-jalovica-04 Autorom inštrumentálnej skladby s názvom&nbsp; Hora di Mars je rumunský skladateľ rómskeho pôvodu Grigoraș Ionică Dinicu (April 3, 1889, Bukurešť – Marec 28, 1949, Bukurešť). Okrem skladania hudby bol aj husľovým virtuózom, čo sa odráža aj na náročnosti jeho kompozícií. V interpretácii kapely Ďusi Band je zachovaný pôvodný aranžmán skladby. Skladba dotvára atmosféru scény v audio dramatizácii poviedky Martina Kukučína Rysavá jalovica. <br />Ďusi Band je kapelou z Prešova, kde sa muzikantstvo dedí z pokolenia na pokolenie. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe. Rodinná kapela vznikla v roku 2013. Fri, 14 Aug 2020 16:29:00 +0200 Audio E ľoľi guruvňori / Rysavá jalovica /audio/e-loli-guruvnori-/-rysava-jalovica Skladba je zmesou variácií na folklórnu rómsku pieseň Nane oda lavutaris (Niet takého muzikanta). Začína sa ako klasický Rumungri čardáš, pokračuje halgató aranžmánom, aby sa cez verbung vrátila opäť k čardášu. Skladba dotvára atmosféru scény v audio dramatizácii poviedky Martina Kukučína Rysavá jalovica. <br />Ľudová kapela Júliusa Bandyho - Ďusi Band je kapelou z Prešova. Členovia kapely sú z rodiny, kde sa muzikantstvo dedí z pokolenia na pokolenie. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe. Rodinná kapela vznikla v roku 2013. Fri, 14 Aug 2020 16:20:10 +0200 Audio Martin Kaleja-Januv - Rozprávanie /video/martin-kaleja-januv-rozpravanie Martin Kaleja-Januv (1984-) sa narodil v rómskej osade v Jarovniciach, kde aj žije. Jeho vzťah k výtvarnému umeniu sa utváral a rozvíjal na základnej škole v Jarovniciach, pod vedením učiteľa výtvarnej výchovy Jána Sajka. V štúdiu pokračoval na Strednej umeleckej škole v Prešove, v odbore umelecký rezbár. Okrem kresby a maľby sa naďalej venuje drevorezbárstvu, v ktorom dominujú sakrálne témy. Martin Kaleja-Januv v súčasnosti pracuje ako asistent učiteľa na Základnej škole v Jarovniciach. Mon, 29 Jun 2020 15:51:01 +0200 Video Kráľovná vody 6 /audio/kralovna-vody-6 Inštrumentálna autorská skladba, aranžovaná do tóniny D mol, klasická gitara. Je súčasťou hudobného sprievodu audio dramatizácie Kráľovná vody z roku 2017, dokresľuje atmosféru zahranej scény. <br />Autorom skladby je František Godla, absolvent Strednej umeleckej školy v Košiciach v odbore klasická gitara. V súčasnosti pôsobí ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Sabinove. Je aktívnym interpretom, zakladateľom a členom gitarového Dua Farsa. Okrem interpretácie skladieb iných autorov sa venuje aj vlastnej skladateľskej činnosti. Mon, 29 Jun 2020 15:40:28 +0200 Audio Kráľovná vody 5 /audio/kralovna-vody-5 Inštrumentálna autorská skladba, aranžovaná do tóniny D mol, klasická gitara. Je súčasťou hudobného sprievodu audio dramatizácie Kráľovná vody z roku 2017, dokresľuje atmosféru zahranej scény. Uvedená skladba je adaptáciou valčíkovej rómskej piesne Perješiste mozi hin.<br />Autorom skladby je František Godla, absolvent Strednej umeleckej školy v Košiciach v odbore klasická gitara. V súčasnosti pôsobí ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Sabinove. Je aktívnym interpretom, zakladateľom a členom gitarového Dua Farsa. Okrem interpretácie skladieb iných autorov sa venuje aj vlastnej skladateľskej činnosti.<br /><br /><br /> Mon, 29 Jun 2020 15:34:37 +0200 Audio Kráľovná vody 4 /audio/kralovna-vody-4 Inštrumentálna autorská skladba, aranžovaná do tóniny D mol, klasická gitara. Je súčasťou hudobného sprievodu audio dramatizácie Kráľovná vody z roku 2017, dokresľuje atmosféru zahranej scény. <br />Autorom skladby je František Godla, absolvent Strednej umeleckej školy v Košiciach v odbore klasická gitara. V súčasnosti pôsobí ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Sabinove. Je aktívnym interpretom, zakladateľom a členom gitarového Dua Farsa. Okrem interpretácie skladieb iných autorov sa venuje aj vlastnej skladateľskej činnosti. Mon, 29 Jun 2020 15:28:32 +0200 Audio Kráľovná vody 3 /audio/kralovna-vody-3 Inštrumentálna autorská skladba, aranžovaná do tóniny D mol, klasická gitara. Je súčasťou hudobného sprievodu audio dramatizácie Kráľovná vody z roku 2017, dokresľuje atmosféru zahranej scény. <br />Autorom skladby je František Godla, absolvent Strednej umeleckej školy v Košiciach v odbore klasická gitara. V súčasnosti pôsobí ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Sabinove. Je aktívnym interpretom, zakladateľom a členom gitarového Dua Farsa. Okrem interpretácie skladieb iných autorov sa venuje aj vlastnej skladateľskej činnosti.<br /><br /> Mon, 29 Jun 2020 15:23:18 +0200 Audio Kráľovná vody 2 /audio/kralovna-vody-2 Inštrumentálna autorská skladba, aranžovaná do tóniny D mol, klasická gitara. Je súčasťou hudobného sprievodu audio dramatizácie Kráľovná vody z roku 2017, dokresľuje atmosféru zahranej scény. Adaptovaná rómska pieseň z územia dnešného Rumunska. &nbsp;<br />Autorom skladby je František Godla, absolvent Strednej umeleckej školy v Košiciach v odbore klasická gitara. V súčasnosti pôsobí ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Sabinove. Je aktívnym interpretom, zakladateľom a členom gitarového Dua Farsa. Okrem interpretácie skladieb iných autorov sa venuje aj vlastnej skladateľskej činnosti. Tue, 16 Jun 2020 12:57:47 +0200 Audio Kráľovná vody 1 /audio/kralovna-vody-1 Inštrumentálna autorská skladba, aranžovaná do tóniny D mol, klasická gitara. Je súčasťou hudobného sprievodu audio dramatizácie Kráľovná vody z roku 2017, dokresľuje atmosféru zahranej scény. &nbsp;<br />Autorom skladby je František Godla, absolvent Strednej umeleckej školy v Košiciach v odbore klasická gitara. V súčasnosti pôsobí ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Sabinove. Je aktívnym interpretom, zakladateľom a členom gitarového Dua Farsa. Okrem interpretácie skladieb iných autorov sa venuje aj vlastnej skladateľskej činnosti. Tue, 16 Jun 2020 12:56:30 +0200 Audio Martin Kukučín - Rysavá jalovica /audio/martin-kukucin-rysava-jalovica-1 Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr (1860 Jasenová, Slovensko, vtedajšie Rakúsko-Uhorsko&nbsp; – 1928 Pakrac, Chorvátsko, vtedajšie Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov) je popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu. Jeho tvorba sa považuje za priekopnícku v zmysle jej prínosu pre slovenský jazyk. Kukučín vo svojich dielach uplatnil hovorovú reč a spolu s vykreslením denného aj sviatočného života na dedine, detailov života ako suverénnej témy, povýšil hovorovú slovenčinu na literárny jazyk. <br />Poviedku Rysavá jalovica vytvoril v roku 1885. Už v tejto kriticky nadľahčenej poviedke, namierenej proti tradičnému neduhu - alkoholizmu, sa naplno prejavil autorov rozprávačský talent a zmysel pre humor. Na pozadí príbehu typického dedinského človeka - krpčiara Adama Krta, ktorý sa stále viac prepadá na dno alkoholickej závislosti a odráža sa na jeho úsudku aj medziľudských vzťahoch, vytvoril autor celú sériu smutnosmiešnych príhod.<br />Scenár dramatizácie pripravil Roman Goroľ priamo v rómskom jazyku. Jazykovú korektúru, réžiu, hudobnú spoluprácu, technickú postprodukciu a produkciu zabezpečilo dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry v Štátnej vedeckej knižnici v Prešove v roku 2018. Tue, 16 Jun 2020 12:15:58 +0200 Audio Dorian 05 /audio/dorian-05 Skladba Dorian 05 je inštrumentálna balada s nástrojovým obsadením klavír a perkusie. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Tue, 02 Jun 2020 16:06:15 +0200 Audio Romathan - tanečná esencia /video/romathan-tanecna-esencia Videozáznam z&nbsp; tanečného vystúpenie divadla Romathan bol zaznamenaný dňa 18.9.2014 v Divadle A. Duchnoviča v Prešove, počas implementácie Národného projektu Dokumentačné a informačné centrum rómskej kultúry. Záznam ponúka pohľad na čardášové a čapášové tance, pre ktoré sú typické rytmické opakovania v 2/4 , prípadne 4/4 takte. Čardáše a čapáše sú dynamické tance mužov a žien, ktoré sa tancujú v skupine alebo pároch.&nbsp; Uvedený typ tanca pochádza z regiónu východného Slovenska. Mon, 25 May 2020 10:39:28 +0200 Video Dorian 14 /audio/dorian-14 Skladba Dorian 14 je inštrumentálna, v latino štýle, s nástrojovým obsadením: bicie, basa, gitara, elektrické piano. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Mon, 25 May 2020 10:19:51 +0200 Audio Viliam Šarközy - Svietnik /video/viliam-sarkoezy-svietnik Viliam Šarközy (1939) je v súčasnosti najstarším umeleckým&nbsp; kováčom v Dunajskej Lužnej. Jeho kováčske výrobky sa dlhé roky predávali v ÚĽUVe – predajniach ústredia ľudovoumeleckej výroby. Je autorom viacerých veľkých sôch vyrobených s veľkou dávkou umeleckého videnia a kováčskeho fortieľu. V jeho šľapajach pokračuje predovšetkým syn Ivan.<br />Dunajskej Lužnej sa v minulosti hovorilo Železná dedina. Kováčske remeslo tu má vyše 300 ročnú tradíciu a dodnes je tu najväčší počet kováčskych dielní v rámci celého Slovenska. Video zachytáva výrobu svietnika. Mon, 25 May 2020 10:05:01 +0200 Video Dorian 15 /audio/dorian-15 Skladba Dorian 15 je inštrumentálna, vytvorená s použitím elektrického piana. Skladba využíva elektronické efekty nástroja. Svojím aranžmánom evokuje dramatické vyvrcholenie príbehu.&nbsp; Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 14:50:20 +0200 Audio Dorian 13 /audio/dorian-13 Skladba Dorian 13 patrí medzi džezové skladby s nástrojovým obsadením: trúbka, bicie, gitara, basa. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 14:30:32 +0200 Audio Dorian 12 /audio/dorian-12 Skladba Dorian 12 je inštrumentálna, s nástrojovým obsadením: bicie, organ, basa, trúbka a saxofón. Obsahuje motívy skladby Dorian 11. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 14:25:30 +0200 Audio Dorian 11 /audio/dorian-11 Skladba Dorian 11 je inštrumentálne tango s využitím možností a zvukových efektov elektrického piana. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 13:35:00 +0200 Audio Dorian 10 /audio/dorian-10 Skladba Dorian 10 je inštrumentálna, s nástrojovým obsadením: bicie, sláčikové nástroje, kontrabas, trúbka, saxofón. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 13:27:43 +0200 Audio Dorian 09 /audio/dorian-09 Skladba Dorian 09 je inštrumentálna, hlavným a jediným nástrojom je gitara. Obsahuje motívy zo skladby Dorian 1. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 13:12:48 +0200 Audio Dorian 08 /audio/dorian-08 Skladba Dorian 08 je inštrumentálna, nástrojové obsadenie: sláčikové nástroje, kontrabas, perkusie, gitara, klavír, organ. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 13:07:46 +0200 Audio Dorian 07 /audio/dorian-07 Skladba Dorian 07 je inštrumentálna, hlavným hudobným nástrojom je gitara sprevádzaná sláčikovými nástrojmi, klavírom, kontrabasom a bicími. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 13:01:49 +0200 Audio Dorian 06 /audio/dorian-06 Skladba Dorian 06 je inštrumentálne tango. Vytvorená bola s použitím elektrického piana a zvukových efektov, vrátane mužského a ženského zboru. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 12:56:05 +0200 Audio Dorian 04 /audio/dorian-04 Skladba Dorian 04 je inštrumentálna s&nbsp;nástrojovým obsadením klavír, basa, trúbka, samostatná zmiešaná dychová sekcia. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 10:55:40 +0200 Audio Dorian 03 - A Song for Angie (Pieseň pre Angie) /audio/dorian-03-a-song-for-angie-piesen-pre-angie Skladba s názvom Dorian 03 - A Song for Angie (Pieseň pre Angie) je inštrumentálna skladba s nástrojovým obsadením: klavír, bicie, kontrabas, flauta. Arpád Farkaš ju skomponoval pre svoju dcéru a preto je aj jej názov rozšírený: Pieseň pre Angie. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 10:49:43 +0200 Audio Dorian 02 /audio/dorian-02 Skladba Dorian 02 je inštrumentálnou skladbou s nástrojovým obsadením: klavír, basa, harmonika. Táto skladba je hraná v tónine C dur. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 10:43:30 +0200 Audio Dorian 01 /audio/dorian-01 Skladba s názvom Dorian 01 je inštrumentálnou skladbou, aranžovanou do es dur tóniny, nástrojové obsadenie: hoboj, klavír, kontrabas, husle. Je súčasťou hudobného soundtracku audio dramatizácie Obraz Doriana Graya z roku 2017. <br />Autorom skladby je Arpád Farkaš, aktívny džezový hudobník – klavirista. Je absolventom Strednej umeleckej školy v Košiciach. V čase vzniku skladby pôsobil ako učiteľ na Základnej umeleckej škole v Rožňave a na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove. Arpád Farkaš sa venuje&nbsp; koncertnej činnosti a skladateľskej tvorbe. Fri, 22 May 2020 10:36:45 +0200 Audio William Shakespeare - Rómeo a Júlia /audio/william-shakespeare-romeo-a-julia William Shakespeare je autorom tragédie Rómeo a Júlia, ktorú publikoval v roku 1597. Tragický príbeh mladých zaľúbencov z dvoch znepriatelených rodín sa v modernej dobe stal námetom pre množstvo originálnych spracovaní v oblasti divadla a filmu, ale aj audio tvorby – rozhlasové hry alebo audio knihy. <br />Pôvodne divadelná hra v piatich dejstvách a chórom je v prípade tejto audio dramatizácie upravená do sledu dialógov a monológov hlavných postáv. Chór je nahradený jednou rozprávačkou. Rozprávačka slúži aj na predstavenie expozície a epilógu na záver. <br />Scenár napísal Bc. Roman Goroľ v rómskom jazyku. V hre účinkujú Dominika Badžová, Jaroslav Mačo a Petra Husárová. Pôvodnú hudbu zložila a nahrala Mgr. art. Barbora Botošová. Fri, 22 May 2020 10:20:49 +0200 Audio DIK - Divadlo inšpirované Kristom - Televízor /video/dik-divadlo-inspirovane-kristom-televizor Divadlo inšpirované Kristom – DIK, alebo v rómskom jazyku: DIK – POZRI!&nbsp; Divadelný súbor pracoval v rámci Grécko-katolíckeho&nbsp; formačného centra pre Rómov&nbsp; od roku 2009 do roku 2018. Spracúva spoločenské aj osobné témy formou autorského divadla, krátkych hier a muzikálov aj prostredníctvom alebo na princípe náboženských motívov a didaktického pôsobenia. <br />Záznam predstavenia vznikol v rámci realizácie Národného projektu Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove, 18. septembra 2014.<br />V predstavení Televízor účinkujú Viktória Jónyová a Andrej Čikala. Fri, 22 May 2020 08:35:32 +0200 Video DIK - Divadlo inšpirované Kristom - Rybári /video/dik-divadlo-inspirovane-kristom-rybari Divadlo inšpirované Kristom – DIK, alebo v rómskom jazyku: DIK – POZRI!&nbsp; Divadelný súbor pracoval v rámci Grécko-katolíckeho&nbsp; formačného centra pre Rómov&nbsp; od roku 2009 do roku 2018. Spracúva spoločenské aj osobné témy formou autorského divadla, krátkych hier a muzikálov aj prostredníctvom alebo na princípe náboženských motívov a didaktického pôsobenia. <br />Záznam predstavenia vznikol v rámci realizácie Národného projektu Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove, 18. septembra 2014. <br />V skeči Rybári účinkujú Viktória Jónyová, Veronika Ďuďová, Andrej Čikala, Jaroslav Mačo a Peter Ferenc.<br /><br /> Tue, 19 May 2020 14:14:01 +0200 Video DIK - Divadlo inšpirované Kristom - Júlia /video/dik-divadlo-inspirovane-kristom-julia Divadlo inšpirované Kristom – DIK, alebo v rómskom jazyku: DIK – POZRI!&nbsp; Divadelný súbor pracoval v rámci Grécko-katolíckeho&nbsp; formačného centra pre Rómov&nbsp; od roku 2009 do roku 2018. Spracúva spoločenské aj osobné témy formou autorského divadla, krátkych hier a muzikálov aj prostredníctvom alebo na princípe náboženských motívov a didaktického pôsobenia. <br />Záznam predstavenia vznikol v rámci realizácie Národného projektu Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove, 18. septembra 2014.<br />V skeči s názvom Júlia účinkovali Jaroslav Mačo, Peter Ferenc a Andrej Čikala.&nbsp; Tue, 19 May 2020 12:29:01 +0200 Video DIK - Divadlo inšpirované Kristom - Láska ako pes /video/dik-divadlo-inspirovane-kristom-laska-ako-pes Divadlo inšpirované Kristom – DIK, alebo v rómskom jazyku: DIK – POZRI!&nbsp; Divadelný súbor pracoval v rámci Grécko-katolíckeho&nbsp; formačného centra pre Rómov&nbsp; od roku 2009 do roku 2018. Spracúva spoločenské aj osobné témy formou autorského divadla, krátkych hier a muzikálov aj prostredníctvom alebo na princípe náboženských motívov a didaktického pôsobenia. <br />Záznam predstavenia vznikol v rámci realizácie Národného projektu Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove, 18. septembra 2014.<br />V skeči s názvom Láska ako pes účinkujú Veronika Ďuďová, Jaroslav Mačo a Peter Ferenc.&nbsp; Mon, 18 May 2020 19:05:01 +0200 Video DIK - Divadlo inšpirované Kristom - Koláčik /video/dik-divadlo-inspirovane-kristom-kolacik Divadlo inšpirované Kristom – DIK, alebo v rómskom jazyku: DIK – POZRI!&nbsp; Divadelný súbor pracoval v rámci Grécko-katolíckeho&nbsp; formačného centra pre Rómov&nbsp; od roku 2009. Spracúva spoločenské aj osobné témy formou autorského divadla, krátkych hier a muzikálov aj prostredníctvom alebo na princípe náboženských motívov a didaktického pôsobenia. V skeči s názvom Koláčik účinkujú Veronika Ďuďová a Viktória Jónyová. <br />Záznam predstavenia vznikol v rámci realizácie Národného projektu Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove, 18. septembra 2014. Mon, 18 May 2020 18:54:52 +0200 Video Baro mariben (Veľká vojna) /video/baro-mariben-velka-vojna Baro mariben znamená v rómskom jazyku Veľká vojna. Krátky dokumentárny film rozpráva o perzekúciách a ťažkom živote Rómov na Slovensku počas druhej svetovej vojny. Približuje osobné príbehy Rómov, ktorí prežili dramatické okamihy vojny. Prostredníctvom jednotlivých prostredí, ktoré boli dejiskom perzekúcií či vyvražďovania autori pátrali aj po dnešnej pamäti ľudí. Film sprostredkováva tému rómskeho holokaustu na Slovensku, ktorá je v dnešnej spoločnosti stále takmer nepoznaná. Fri, 15 May 2020 12:54:16 +0200 Video Igor Radič - Kováč z Klenovca /video/igor-radic-kovac-z-klenovca Igor Radič sa narodil v roku 1960 v Klenovci. Tu žije a pôsobí doteraz. Kováčske remeslo ho uchvátilo od detstva. Po ukončení odborného učilišťa sa zamestnal ako kováč v Jednotnom roľníckom družstve v Klenovci, pracoval pre štátne lesy. Remeslu ho učili starí kováčski majstri. V roku 1995 si založil živnosť, ktorú dodnes prevádzkuje. Je štatutárnym zástupcom občianskeho združenia Rómske umelecké kováčstvo. Prostredníctvom neho realizuje kováčske workshopy. Venuje sa priemyselnému i umeleckému kováčstvu. Pri práci v dielni mu pomáha jeho syn, Igor Radič ml. (1984). Tue, 12 May 2020 20:47:01 +0200 Video Ondrej Gadžor - Plastiky /video/ondrej-gadzor-plastiky Video z výstavy rezbárskych diel významného rómskeho rezbára a sochára Ondreja Gadžora. Výstava sa uskutočnila dňa 25.4.2014 ako spomienka na Ondreja Gadžora, ktorý v roku 2013 nečakane zomrel. Časť diel na výstavu zapožičalo múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach.<br />Ondrej Gadžor (9.7.1956 - 19.10.2013) - rodák z Krásnej nad Hornádom, sa začal venovať rezbárstvu až keď mal 24 rokov. Pracoval s rôznym typom materiálu – s kameňom, dokonca s rohovinou, či mušľami, najmä však s drevom. Vypracoval si svojský sochársky rukopis, ovplyvnený školou akademického sochára Vojtecha Löfflera, v ktorého dielni pracoval jedenásť rokov. Subtílny charakter drobnej tvorby prenáša i na monumentálne rozmerné diela, ktoré tvoril na plenéroch. Jeho tvorba sa vymyká z bežnej produkcie neškolených sochárov. Skratka a abstrakcia presahuje normál ľudovej tvorby a konečný tvar je niekde medzi moderným sochárstvom a africkými ľudovými soškami. Jeho diela akoby strácali vo svojej forme hmotnosť a pôsobia ľahko. Jeho silnou stránkou sú čisté línie a hra s drevom a jeho kresbou, ktorú vo svojich dielach rafinovane využíva. Jednou z jeho hlavných tém je žena. Mal niekoľko samostatných výstav, pravidelne sa zúčastňoval sochárskych plenérov. Predstavil sa na viacerých samostatných výstavách na Slovensku i v zahraničí. Jeho diela sú okrem iného vystavené aj v Los Angeles, alebo vo Vatikáne a mnohé sú súčasťou zbierok múzeí na Slovensku, či v Čechách (Východoslovenské múzeum v Košiciach, SNM - Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine, Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach, Muzeum romské kultury v Brne). Mon, 27 Apr 2020 11:08:15 +0200 Video Zlatica Rusová - Kráľovná vody /audio/zlatica-rusova-kralovna-vody Na námet rómskej spisovateľky Zlatice Rusovej vznikla audio dramatizácia Kráľovná vody. Uvedená audio dramatizácia má charakteristické prvky rozprávky, v ktorej vystupujú dobré a zlé postavy, nadprirodzené bytosti, a kde vyhráva dobro nad zlom. Rozprávka je určená poslucháčom mladšieho a staršieho školského veku. Je nahraná v dvoch jazykoch, slovenčine a rómčine. Cieľom edičných aktivít ŠVK PO_DICRK v roku 2017 bolo priblíženie literatúry cieľovej skupine z jej písanej podoby do podoby verbálnej. Tento cieľ bol naplnený tvorbou série audio dramatizácií. Scenár spracoval Bc. Roman Goroľ, pedagogický pracovník a spisovateľ. Herecké obsadenie tvoria rómski študenti stredných a vysokých škôl. Mon, 20 Apr 2020 14:30:12 +0200 Audio Zlatica Rusová - Paňeskeri kirajka (Kráľovná vody) /audio/zlatica-rusova-paneskeri-kirajka-kralovna-vody Na námet rómskej spisovateľky Zlatice Rusovej vznikla audio dramatizácia Kráľovná vody. Uvedená audio dramatizácia má charakteristické prvky rozprávky, v ktorej vystupujú dobré a zlé postavy, nadprirodzené bytosti, a kde vyhráva dobro nad zlom. Rozprávka je určená poslucháčom mladšieho a staršieho školského veku. Je nahraná v dvoch jazykoch, slovenčine a rómčine. Cieľom edičných aktivít ŠVK PO_DICRK v roku 2017 bolo priblíženie literatúry cieľovej skupine z jej písanej podoby do podoby verbálnej. Tento cieľ bol naplnený tvorbou série audio dramatizácií. Scenár spracoval Bc. Roman Goroľ, pedagogický pracovník a spisovateľ. Herecké obsadenie tvoria rómski študenti stredných a vysokých škôl. Mon, 20 Apr 2020 13:47:47 +0200 Audio Oscar Wilde - Obraz Doriana Graya /audio/oscar-wilde-obraz-doriana-graya Román Obraz Doriana Graya od Oscara Wildeho bol v období svojho vzniku (1890) kontroverzným dielom, ktoré sa neskôr stalo námetom pre vznik filmov, či divadelných hier. Priblíženie svetovej literatúry mládeži a dospelým motivoval tvorcov audio dramatizácie k jej spracovaniu v rómskom jazyku. Dominantné postavenie v tejto hre má magický obraz, portrét hlavnej postavy príbehu, Doriana Graya. Krásna tvár na obraze na seba postupne preberá zlé charakterové vlastnosti Doriana Graya, stáva sa démonom, ktorým Dorian Gray v reálnom živote je. Táto audio dramatizácia spadá pod hororové žánre, je spracovaná v rómskom jazyku. Cieľom edičných aktivít Štátnej vedeckej knižnice v Prešove - DICRK v roku 2017 bolo priblíženie literatúry cieľovej skupine z jej písanej podoby do podoby verbálnej. Tento cieľ bol naplnený tvorbou série audio dramatizácií. Scenár spracoval Bc. Roman Goroľ, pedagogický pracovník a spisovateľ. Herecké obsadenie tvoria rómski študenti stredných a vysokých škôl. Mon, 20 Apr 2020 13:46:30 +0200 Audio Romathan - Esencia hudby a spevu /video/romathan-esencia-hudby-a-spevu Videozáznam z&nbsp; hudobného vystúpenia Divadla Romathan bol zaznamenaný dňa 18.9.2014 v Divadle A. Duchnoviča v Prešove, počas implementácie Národného projektu Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry v Štátnej vedeckej knižnici v Prešove. Orchester Divadla Romathan a sólisti divadla vo videozázname ponúkajú divákovi mix inštrumentálnych a vokálno-inštrumentálnych skladieb. Mon, 20 Apr 2020 13:25:01 +0200 Video Romanovela: Láska v preklade /dokumenty/romanovela-laska-v-preklade Sken pozvánky na divadelné predstavenie s názvom Romanovela: Love in translation. Predstavenie je medzinárodným divadelným projektom, do ktorého boli zapojení ľudia zo Slovenska, Rakúska, Poľska, Maďarska, Rumunska, Nemecka, Slovinska. Prednú stranu pozvánky tvorí grafika na modrom lesklom podklade s vyobrazenými tromi prstami. Zadná strana pozvánky informuje o podujatí, mieste konania a hercoch a autoroch. V spodnej časti sú logá organizátorov, podporovateľov a spolupracujúcich organizácií. Fri, 17 Apr 2020 15:54:16 +0200 File Zuzana Čaputová /artefakty/zuzana-caputova Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený portrét prezidentky SR Zuzany Čaputovej. Kresba bola vytvorená pre noviny Romano nevo ľil č. 1/2019 ako obálka novín. Kresba bola realizovaná farebnými grafitovými ceruzami na výkrese formátu A3. Vznikla 13.8.2019 v Hnúšti. Fri, 17 Apr 2020 11:37:36 +0200 Artifact Venom /artefakty/venom Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený portrét amerického superhrdinu z komiksovej spoločnosti Marvel. Kresba bola realizovaná farebnými grafitovými ceruzami na výkrese formátu A3. Kresba vznikla v roku 2019 v Hnúšti. Thu, 16 Apr 2020 15:21:59 +0200 Artifact Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2015 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2015 Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br />Kompletný archív vydaní novín v roku 2015 (ročník 17) tvoria čísla 1 až 20. <span style="font-weight: bold;">číslo 1</span> ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=7313">č. 2</a>, <a href="t3://file?uid=7314">č. 3</a>, <a href="t3://file?uid=7323">č. 4</a>, <a href="t3://file?uid=7318">č. 5</a>, <a href="t3://file?uid=7317">č. 6</a>, <a href="t3://file?uid=7320">č. 7</a>, <a href="t3://file?uid=7299">č. 8</a>, <a href="t3://file?uid=7321">č. 9</a>, <a href="t3://file?uid=7300">č. 10</a>, <a href="t3://file?uid=7329">č. 11-12</a>, <a href="t3://file?uid=7305">č. 13</a>, <a href="t3://file?uid=7324">č. 14</a>, <a href="t3://file?uid=7308">č. 15</a>, <a href="t3://file?uid=7326">č. 16</a>, <a href="t3://file?uid=7325">č. 17</a>, <a href="t3://file?uid=7327">č. 18</a>, <a href="t3://file?uid=7328">č. 19-20</a><br /><br />zdroj: http://www.srnm.cz/ Fri, 27 Mar 2020 18:14:53 +0100 File Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2018 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2018 Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br />Kompletný archív vydaní novín v roku 2018 (ročník 20) tvoria čísla 1 až 19. <span style="font-weight: bold;">číslo 1</span><br /> ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=7285">č. 2</a>, <a href="t3://file?uid=7280">č. 3</a>, <a href="t3://file?uid=7288">č. 4</a>, <a href="t3://file?uid=7287">č. 5</a>, <a href="t3://file?uid=7283">č. 6</a>, <a href="t3://file?uid=7282">č. 7</a>, <a href="t3://file?uid=7286">č. 8</a>, č. 9-10, <a href="t3://file?uid=7284">č.11</a>, <a href="t3://file?uid=7289">č. 12</a>, <a href="t3://file?uid=7295">č. 13</a>, <a href="t3://file?uid=7293">č. 14</a>, <a href="t3://file?uid=7290">č. 15</a>, <a href="t3://file?uid=7291">č. 16</a>, <a href="t3://file?uid=7294">č. 17</a>, <a href="t3://file?uid=7292">č. 18-19</a><br /><br />zdroj: http://www.srnm.cz/ Thu, 26 Mar 2020 18:23:55 +0100 File Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2017 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2017 Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br />Kompletný archív vydaní novín v roku 2017 (ročník 19) tvoria čísla 1 až 19. <span style="font-weight: bold;">číslo 1</span> ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=7270">č. 2</a>, <a href="t3://file?uid=7271">č. 3</a>, <a href="t3://file?uid=7267">č. 4</a>, <a href="t3://file?uid=7263">č. 5</a>, <a href="t3://file?uid=7264">č. 6</a>, <a href="t3://file?uid=7266">č. 7</a>, <a href="t3://file?uid=7268">č. 8</a>, <a href="t3://file?uid=7272">č. 9-10</a>, <a href="t3://file?uid=7269">č. 11</a>, <a href="t3://file?uid=7274">č. 12</a>, <a href="t3://file?uid=7273">č. 13</a>, <a href="t3://file?uid=7276">č. 14</a>, <a href="t3://file?uid=7275">č. 15</a>, <a href="t3://file?uid=7277">č. 16</a>, <a href="t3://file?uid=7278">č. 17</a>, <a href="t3://file?uid=7279">č. 18-19</a><br /><br />zdroj: http://www.srnm.cz/ Thu, 26 Mar 2020 17:53:27 +0100 File Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2016 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2016 Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br />Kompletný archív vydaní novín v roku 2016 (ročník 18) tvoria čísla 1 až 19. <span style="font-weight: bold;">číslo 1</span> ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=7252">č. 2</a>, <a href="t3://file?uid=7246">č. 3</a>, <a href="t3://file?uid=7250">č. 4</a>, <a href="t3://file?uid=7251">č. 5</a>, <a href="t3://file?uid=7247">č. 6</a>, <a href="t3://file?uid=7249">č. 7</a>, <a href="t3://file?uid=7262">č. 8</a>, <a href="t3://file?uid=7248">č. 9</a>, <a href="t3://file?uid=7255">č. 10-11</a>, <a href="t3://file?uid=7253">č. 12</a>, <a href="t3://file?uid=7260">č. 13</a>, <a href="t3://file?uid=7257">č. 14</a>, <a href="t3://file?uid=7258">č. 15</a>, <a href="t3://file?uid=7254">č. 16</a>, <a href="t3://file?uid=7256">č. 17</a>, <a href="t3://file?uid=7259">č. 18-19</a><br /><br />zdroj: http://www.srnm.cz/ Thu, 26 Mar 2020 17:43:02 +0100 File Rómske deti do materských škôl: kde začať? /dokumenty/romske-deti-do-materskych-skol-kde-zacat Predškolské vzdelávanie by mohlo v dlhodobom horizonte podľa viacerých odborných štúdií výrazne zlepšiť situáciu rómskej menšiny na Slovensku. Pripravovaná rómska reforma má ambíciu zaviesť povinnú predškolskú dochádzku od troch rokov pre deti z &quot;rizikových rodín&quot;. Na to, aby bolo takéto opatrenie efektívne a v praxi uskutočniteľné, sú však potrebné viaceré systémové zmeny. Prioritu v súčasnosti predstavuje zabezpečenie dostačujúcich predškolských kapacít. Ďalšie okruhy, ktorým sa kompetentné štátne orgány musia venovať, sú zabezpečenie ľahkej dostupnosti predškolských zariadení, obmedzenie finančných nákladov rodín, odstránenie bariér na strane škôlok a kladenie dôrazu na spoluprácu s rodičmi. Zdroj:<a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window"> Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:10:57 +0100 File Nie je škola ako škola: zborník najlepších metód a prístupov vo vzdelávaní rómskych detí zo súťaže SGI /dokumenty/nie-je-skola-ako-skola-zbornik-najlepsich-metod-a-pristupov-vo-vzdelavani-romskych-deti-zo-sutaze-sgi Predkladaná publikácia je prehľadom časti najlepších metód a prístupov vo vzdelávaní rómskych detí, ktoré boli súčasťou rovnomennej súťaže SGI - Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť v roku 2006. Cieľom súťaže bolo zviditeľniť základné alebo špeciálne základné školy, ktoré napomáhajú zvýšeniu záujmu rómskych detí o vzdelávanie a šíriť tieto informácie o nových pedagogických prístupoch ďalej. Do súťaže sa zapojilo 43 projektov, ktoré v priebehu júna posúdila odborná komisia podľa troch hlavných kritérií: inovatívnosť, prenosnosť a efektivita. Zdroj: <a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:10:45 +0100 File Kto chce inklúziu rómskych detí vo vzdelávaní? Mapovanie motivácií rôznych aktérov v slovenskom školstve /dokumenty/kto-chce-inkluziu-romskych-deti-vo-vzdelavani-mapovanie-motivacii-roznych-akterov-v-slovenskom-skolstve Táto štúdia využíva najnovšie kvalitatívne a kvantitatívne sekundárne dáta v oblasti predprimárneho, primárneho a nižšieho sekundárneho vzdelávania a kvalitatívne primárne dáta získané prostredníctvom pološtruktúrovaných rozhovorov s 24 dôležitými aktérmi zo školského prostredia (aktéri na riaditeľských, učiteľských a asistentských pozíciách v školách, starostky a starostovia, terénne sociálne pracovníčky a pracovníci, zamestnankyne a zamestnanci obecných/mestských úradov a centier pedagogicko-psychologického poradenstva) v troch odlišných lokalitách v Banskobystrickom kraji. Zdroj: <a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:10:30 +0100 File How to set your face against the bogey-man of majority perceptions: strategic communication proposals for planning and delivering successful Roma inclusion programs at local level /dokumenty/how-to-set-your-face-against-the-bogey-man-of-majority-perceptions-strategic-communication-proposals-for-planning-and-delivering-successful-roma-inclusion-programs-at-local-level Táto publikácia predstavuje návrhy na komunikáciu vypracované na základe výsledkov výskumu spracovaných tímom v štyroch krajinách strednej a východnej Európy a analýzy komunikácie o miestnych programoch na začlenenie Rómov v jednotlivých regiónoch. Tieto návrhy súvisia so všeobecnými komunikačnými otázkami, ktoré sa môžu vysvetliť výskumom v oblasti médií a sociálnej psychológie a analýzou mediálnej reprezentácie Rómov v regióne. Snažili sme sa formulovať naše návrhy s cieľom umožniť ich skutočnú realizáciu používateľmi, predovšetkým komunálnymi a vládnymi rozhodovacími orgánmi, pomocou jazykových a ilustračných príkladov, ktoré pomôžu identifikovať situáciu v jednotlivých regiónoch. Zdroj: <a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:10:15 +0100 File Good Practice Guide to Data Collection /dokumenty/good-practice-guide-to-data-collection Cieľom projektu &quot;Dobrý štart&quot; je podporiť vzdelávanie v ranom veku a starostlivosť, so zameraním na rodiny a komunity pri práci s inštitúciami. Jednou z iniciatív tohto projektu je pracovať s mentormi z rómskej komunity a koordinátormi, ktorí budú vyškolení odborníci a budú vykonávať návštevy od dverí k dverám cieľových rodín. Budú tiež udržiavať úzke vzťahy so vzdelávacími, zdravotnými a sociálnymi úradmi, poskytovateľmi rôznych štátnych služieb, pretože tento projekt nemôže byt úspešný bez ich pomoci. Ďalšou kľúčovou inováciou je vyhodnotiť, ako rozšíriť takto nastavený projekt malého rozsahu. Zdroj: <a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:09:51 +0100 File e-zručnosti pre zamestnateľnosť žien: záverečná hodnotiaca správa dopadov školení na cieľové skupiny žien /dokumenty/e-zrucnosti-pre-zamestnatelnost-zien-zaverecna-hodnotiaca-sprava-dopadov-skoleni-na-cielove-skupiny-zien Záverečná hodnotiaca správa projektu &quot;E-zručnosti pre zamestnateľnosť žien&quot; popisuje metódu, hlavné zistenia a implikácie záverečnej evaluačnej časti projektu, ktorá sa uskutočnila v auguste 2012. Správa dopĺňa a nadväzuje na záverečnú správu z implementačnej časti1 , ktorá prebehla od októbra 2011 do januára 2012 vo viacerých mestách na Slovensku. Zdroj:<a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window"> Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:09:35 +0100 File Externé hodnotenie stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020 /dokumenty/externe-hodnotenie-strategie-sr-pre-integraciu-romov-do-roku-2020 <p class="MsoNormal" style="margin-bottom:0cm;margin-bottom:.0001pt;line-height: 115%"></p> Predkladané externé hodnotenie Stratégie Slovenskej republiky pre integráciu Rómov do roku 2020 bolo realizované v období od októbra 2013 do apríla 2014 mimovládnymi organizáciami SGI - Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, o.z. a Škola dokorán, n.o. Hodnotenie podporil Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v rámci dotačnej schémy v oblasti podpory tvorby strategických a rozvojových dokumentov.<br />Hodnotenie dopĺňa monitorovací proces realizovaný Úradom splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity o pohľad externých aktérov - predstaviteľov a expertov rómskych a pro-rómskych mimovládnych organizácií.<br /> Hodnotenie sa zameriava na štandardné kritéria relevantnosti, účinnosti, dopadu a udržateľnosti prínosov Stratégie. <p class="MsoNormal" style="margin-bottom:0cm;margin-bottom:.0001pt;line-height: 115%">Zdroj: <a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a></p> <p class="MsoNormal" style="margin-bottom:0cm;margin-bottom:.0001pt;line-height: 115%">&nbsp;</p> Thu, 26 Mar 2020 14:09:21 +0100 File Diskutuj bez nenávisti: stratégie na znižovanie nenávistných prejavov v online priestore /dokumenty/diskutuj-bez-nenavisti-strategie-na-znizovanie-nenavistnych-prejavov-v-online-priestore <p class="MsoNormal">Sociálne médiá sú v&nbsp;súčasnosti zaplavené nenávistným obsahom. Vytvárajú tak prostredie, v&nbsp;ktorom sa rozličné sociálne skupiny (najmä etnické, rasové alebo náboženské skupiny, LGBTI, ľudia s&nbsp;postihnutiami, ženy, mládež a&nbsp;ďalší) stretávajú s&nbsp;urážkami, predsudkami a&nbsp;vyhrážkami v&nbsp;rôznej slovnej alebo grafickej podobe.</p> <p class="MsoNormal">Hlavným cieľom tejto príručky je predstaviť nástroje a&nbsp;stratégie, ktoré môžu rozliční aktéri použiť pri konfrontácii s&nbsp;nenávistnými prejavmi v&nbsp;online priestore. Snahou príručky je motivovať týchto aktérov, aby využili rôzne nástroje a&nbsp;aktívne sa zapojili do vytvárania bezpečného digitálneho priestoru.</p> <p class="MsoNormal">Zdroj:<a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window"> Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a></p> Thu, 26 Mar 2020 14:09:09 +0100 File Analýza slovenského trhu práce a dôrazom na staré a nové menšiny: rómske ženy a imigrantky /dokumenty/analyza-slovenskeho-trhu-prace-a-dorazom-na-stare-a-nove-mensiny-romske-zeny-a-imigrantky Táto publikácia zahŕňa výstupy z výskumnej časti projektu E-zručnosti pre zamestnateľnosť žien, ktorý Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť a P-MAT, n.o. organizovali od júna 2011 do marca 2012. Jeho hlavným cieľom bolo podporiť inklúziu nezamestnaných rómskych žien, legálnych migrantiek a nezamestnaných majoritných žien, a zlepšiť ich šance na pracovnom trhu práve prostredníctvom školení e-zručností. Výstupy z praktickej časti projektu a hlavné zistenia z projektu sú k dispozícii v publikácii E-zručnosti pre zamestnateľnosť žien: Záverečná správa z implementácie výskumného a terénneho projektu, ktorú nájdete tiež na tomto portáli. Zdroj: <a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:08:58 +0100 File Diskriminácia v školstve – Ako sa brániť /dokumenty/diskriminacia-v-skolstve-ako-sa-branit Mali ste pocit, že k Vášmu dieťaťu sa správajú horšie ako k ostatným kvôli jeho pôvodu? Oslovil niekto Vaše dieťa hanlivým výrazom? Máte dojem, že učitelia zanedbávajú vyučovanie Vašich detí? Je Vaše dieťa zaradené do triedy (školy) podľa farby pleti?&quot; Tieto a ďalšie podobné otázky kladie v úvode publikácia Diskriminácia v školstve - Ako sa brániť. Ak ste na niektorú odpovedali &quot;áno&quot;, Vaše dieťa sa stalo obeťou diskriminácie - nerovnakého zaobchádzania. Publikácia má za cieľ pomôcť spoznať a odhaliť prípady diskriminácie, ako aj poskytnúť rodičom, učiteľom a občianskym aktivistom, ktorých trápi problém diskriminácie na školách, informácie a užitočné rady, ako postupovať v konkrétnych prípadoch. Zdroj: <a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:08:46 +0100 File Ako sa brániť (2004) /dokumenty/ako-sa-branit-2004 Hlavným zámerom pri príprave príručky bolo poskytnúť rodičom, príbuzným a občianskym aktivistom, ktorých trápi problém diskriminácie na školách informácie, ale najmä užitočné rady ako postupovať v konkrétnych prípadoch, kontakty na miesta, kde môžu získať ďalšie praktické informácie, či odbornú pomoc. Diskriminácia v školstve je problémom, v boji proti ktorému už dnes existuje množstvo prostriedkov a veľká šanca na nápravu v prípadoch, že sú tieto prostriedky správne použité. Príručka vypočítava a popisuje možnosti, ktoré je možno využiť na obranu pred diskrimináciou v školstve, v rámci platnej legislatívy. Zároveň ponúka praktické vzory podaní pri jednotlivých ochranných prostriedkoch. Dúfame, že naša publikácia pomôže meniť situáciu vo vzdelávaní v prospech znevýhodnených žiakov a študentov. Zdroj:<a href="http://www.governance.sk" target="_blank" class="external-link-new-window"> Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:08:30 +0100 File Rómske deti v slovenskom školstve /dokumenty/romske-deti-v-slovenskom-skolstve Základnou ambíciou predkladaného zborníka je zmapovať stav výskumu a dostupnosť poznatkov vo vybraných okruhoch vzdelávania rómskej menšiny na Slovensku. Skúsenosti autorov ukazujú, že mnoho výskumných výstupov, ktoré sa tejto téme venovali, nie sú rozšírené a dostupné ďalším výskumníkom. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) sa začal systematicky venovať problémom rómskej menšiny vo vzdelávaní začiatkom roka 2002 v rámci projektu Odbúravanie bariér pre vzdelávaciu mobilitu, podporeného Inštitútom otvorenej spoločnosti. Kľúčové boli partnerstvá a spolupráca s organizáciami, ktoré svojimi terénnymi skúsenosťami vhodne dopĺňali think-tankovú orientáciu SGI, najmä s Nadáciou Milana Šimečku a Rómskou tlačovou agentúrou. Zdroj: <a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:08:13 +0100 File Sociálne podniky pracovnej integrácie na Slovensku: Súčasné skúsenosti a budúce perspektívy /dokumenty/socialne-podniky-pracovnej-integracie-na-slovensku-sucasne-skusenosti-a-buduce-perspektivy Cieľom tejto publikácie je na základe kvalitatívneho a kvantitatívneho výskumu, zmapovanie finančných, administratívnych a legislatívnych bariér, ktorým sociálne podniky na Slovensku čelia a formulovanie odporúčaní na ich prekonanie či zmiernenie. Táto publikácia je zameraná predovšetkým na pracovno-integračné sociálne podniky s osobitným dôrazom na znevýhodnené skupiny. Zdroj: <a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:08:02 +0100 File Škola inak: zborník najlepších prístupov a metód vo vzdelávaní detí zo znevýhodneného prostredia /dokumenty/skola-inak-zbornik-najlepsich-pristupov-a-metod-vo-vzdelavani-deti-zo-znevyhodneneho-prostredia Predkladaná publikácia je prehľadom najlepších metód a prístupov vo vzdelávaní detí zo znevýhodneného prostredia, ktoré boli súčasťou tretieho ročníka rovnomennej súťaže SGI - Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť v školskom roku 2009/2010. Cieľom súťaže bolo verejne oceniť tých, ktorí z vlastnej iniciatívy vytvárajú a zavádzajú do praxe nové prístupy, propagovať získané poznatky a rozširovať ich využívanie v prospech ďalších žiakov, učiteľov a škôl. Do súťaže sa zapojilo 26 škôl, ktoré v priebehu februára 2010 posúdila odborná komisia podľa troch hlavných kritérií: inovatívnosť, dopad na komunitu a efektívnosť. Zdroj: <a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:07:50 +0100 File Školy proti segregácii: metodická príručka na prevenciu a odstraňovanie segregácie rómskych žiakov /dokumenty/skoly-proti-segregacii-metodicka-prirucka-na-prevenciu-a-odstranovanie-segregacie-romskych-ziakov Cieľom tejto metodickej príručky je informovať tvorcov školskej politiky, zriaďovateľov škôl, riaditeľov a pedagógov o rôznych kontextoch, prejavoch a dôsledkoch segregácie rómskych detí vo vzdelávaní na Slovensku. Príručka však uvádza najmä preventívne a intervenčné opatrenia na jej odstránenie, či už na úrovni školského systému, alebo samotného prostredia škôl. Zdroj: <a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:07:40 +0100 File Žiaci zo znevýhodneného prostredia v Slovensku a zahraničí: komparatívna analýza slovenskej legislatívy a štatistických údajov s prístupmi v piatich európskych krajinách /dokumenty/ziaci-zo-znevyhodneneho-prostredia-v-slovensku-a-zahranici-komparativna-analyza-slovenskej-legislativy-a-statistickych-udajov-s-pristupmi-v-piatich-europskych-krajinach Predkladaná publikácia prináša aktuálny pohľad na legislatívu a štatistické údaje o vzdelávaní detí zo sociálne znevýhodneného prostredia na Slovensku. Porovnáva ich s prístupmi v piatich európskych krajinách, ktoré môžu ponúknuť inšpiráciu pri riešení podobných problémov, s akými sa stretávame na Slovensku. Zdroj: <a href="https://www.governance.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)</a> Thu, 26 Mar 2020 14:07:30 +0100 File Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2014 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2014 Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br />Kompletný archív vydaní novín v roku 2014 (ročník 16) tvoria čísla 1 až 20. <span style="font-weight: bold;">číslo 1</span><br /> ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=7229">č. 2</a>, <a href="t3://file?uid=7232">č. 3</a>, <a href="t3://file?uid=7233">č. 4</a>, <a href="t3://file?uid=7230">č. 5</a>, <a href="t3://file?uid=7234">č. 6</a>, <a href="t3://file?uid=7236">č. 7</a>, <a href="t3://file?uid=7235">č. 8</a>, <a href="t3://file?uid=7231">č.9</a>, <a href="t3://file?uid=7237">č. 10</a>, <a href="t3://file?uid=7238">č. 11-12</a>, <a href="t3://file?uid=7239">č. 13</a>, <a href="t3://file?uid=7240">č. 14</a>, <a href="t3://file?uid=7242">č. 15</a>, <a href="t3://file?uid=7244">č. 16</a>, <a href="t3://file?uid=7241">č. 17</a>, <a href="t3://file?uid=7243">č. 18</a>, <a href="t3://file?uid=7245">č. 19-20<br /></a><br />zdroj: http://www.srnm.cz/ Thu, 26 Mar 2020 14:06:57 +0100 File Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2013 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2013 Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br />Kompletný archív vydaní novín v roku 2013 (ročník 15) tvoria čísla 1 až 18. <span style="font-weight: bold;">dvojčíslo 1-2</span><br /> ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=7215">č. 3-4</a>, <a href="t3://file?uid=7216">č. 5</a>, <a href="t3://file?uid=7217">č. 6</a>, <a href="t3://file?uid=7221">č. 7-8</a>, <a href="t3://file?uid=7223">č. 9-10</a>, <a href="t3://file?uid=7219">č. 11</a>, <a href="t3://file?uid=7220">č. 12</a>, <a href="t3://file?uid=7218">č. 13</a>, <a href="t3://file?uid=7224">č. 14</a>, <a href="t3://file?uid=7225">č. 15</a>, <a href="t3://file?uid=7226">č. 16</a>, <a href="t3://file?uid=7227">č. 17-18</a><br />zdroj: http://www.srnm.cz/ Thu, 26 Mar 2020 14:06:27 +0100 File Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2012 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2012 Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br />Kompletný archív vydaní novín v roku 2012 (ročník 14) tvoria čísla 1 až 20. <span style="font-weight: bold;">číslo 1</span> ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=7201">č. 2</a>, <a href="t3://file?uid=7197 - download "Initiates file download">č. 3</a>, <a href="t3://file?uid=7203 - download "Initiates file download">č. 4</a>, <a href="t3://file?uid=7205 - download "Initiates file download">č. 5</a>, <a href="t3://file?uid=7198 - download "Initiates file download">č. 6</a>, <a href="t3://file?uid=7202 - download "Initiates file download">č. 7</a>, <a href="t3://file?uid=7204 - download "Initiates file download">č. 8</a>, <a href="t3://file?uid=7200 - download "Initiates file download">č. 9</a>, <a href="t3://file?uid=7206 - download "Initiates file download">č. 10-11</a>, <a href="t3://file?uid=7210 - download "Initiates file download">č. 12-13</a>, <a href="t3://file?uid=7208 - download "Initiates file download">č. 14</a>, <a href="t3://file?uid=7207 - download "Initiates file download">č. 15</a>, <a href="t3://file?uid=7213 - download "Initiates file download">č. 16</a>, <a href="t3://file?uid=7211 - download "Initiates file download">č. 17</a>, <a href="t3://file?uid=7214 - download "Initiates file download">č. 18</a>, <a href="t3://file?uid=7209 - download "Initiates file download">č. 19</a>, <a href="t3://file?uid=7212 - download "Initiates file download">č. 20</a><br /><br />zdroj: http://www.srnm.cz/ Wed, 25 Mar 2020 17:07:46 +0100 File Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2011 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2011 Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br />Kompletný archív vydaní novín v roku 2011 (ročník 13) tvoria čísla 1 až 20. <span style="font-weight: bold;">číslo 1</span><br /> ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=7181">č. 2</a>, <a href="t3://file?uid=7184">č. 3</a>, <a href="t3://file?uid=7185">č. 4</a>, <a href="t3://file?uid=7180">č. 5</a>, <a href="t3://file?uid=7183">č. 6</a>, <a href="t3://file?uid=7182">č. 7</a>, <a href="t3://file?uid=7188">č. 8-9</a>, <a href="t3://file?uid=7186">č. 10-11</a>, <a href="t3://file?uid=7189">č. 12</a>, <a href="t3://file?uid=7194">č. 13</a>, <a href="t3://file?uid=7193">č. 14</a>, <a href="t3://file?uid=7187">č. 15</a>, <a href="t3://file?uid=7191">č. 16</a>, <a href="t3://file?uid=7190">č. 17</a>, <a href="t3://file?uid=7192">č. 18</a>, <a href="t3://file?uid=7196">č. 19</a>, <a href="t3://file?uid=7195">č. 20<br /></a><br />zdroj: http://www.srnm.cz/<br /><br /> Wed, 25 Mar 2020 15:43:35 +0100 File Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2010 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2010 Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br />Kompletný archív vydaní novín v roku 2010 (ročník 12) tvoria čísla 1 až 20. <span style="font-weight: bold;">číslo 1</span> ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=7165">č. 2</a>, <a href="t3://file?uid=7171">č. 3</a>, <a href="t3://file?uid=7168">č. 4</a>, <a href="t3://file?uid=7167">č. 5</a>, <a href="t3://file?uid=7163">č. 6</a>, <a href="t3://file?uid=7170">č. 7</a>, <a href="t3://file?uid=7164">č. 8</a>, <a href="t3://file?uid=7162">č. 9</a>, <a href="t3://file?uid=7169">č. 10-11</a>, <a href="t3://file?uid=7178">č. 12-13</a>, <a href="t3://file?uid=7172">č. 14</a>, <a href="t3://file?uid=7174">č. 15</a>, <a href="t3://file?uid=7177">č. 16</a>, <a href="t3://file?uid=7175">č. 17</a>, <a href="t3://file?uid=7173">č. 18</a>, <a href="t3://file?uid=7176">č. 19-20</a><br /><br />zdroj: http://www.srnm.cz/ Wed, 25 Mar 2020 15:32:50 +0100 File Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2009 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2009 Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br />Kompletný archív vydaní novín v roku 2009 (ročník 11) tvorí číslo 1 až 22. <span style="font-weight: bold;">číslo 1</span> ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=7147">č. 2-3</a>, <a href="t3://file?uid=7152">č. 4</a>, <a href="t3://file?uid=7150">č. 5-6</a>, <a href="t3://file?uid=7151">č. 7-8</a>, <a href="t3://file?uid=7148">č. 9</a>, <a href="t3://file?uid=7145">č. 10</a>, <a href="t3://file?uid=7149">č. 11-12</a>, <a href="t3://file?uid=7153">č. 13-14</a>, <a href="t3://file?uid=7154">č. 15</a>, <a href="t3://file?uid=7155">č. 16</a>, <a href="t3://file?uid=7156">č. 17</a>, <a href="t3://file?uid=7159">č. 18</a>, <a href="t3://file?uid=7157">č. 19</a>, <a href="t3://file?uid=7161">č. 20</a>, <a href="t3://file?uid=7158">č. 21</a>, <a href="t3://file?uid=7160">č. 22</a> <br /><br />zdroj: http://www.srnm.cz/ Wed, 25 Mar 2020 13:37:25 +0100 File Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2008 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2008 Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.<br />Kompletný archív vydaní novín v roku 2008 (ročník 10) tvoria čísla 1 až 6 a I, II, III <span style="font-weight: bold;">dvojčíslo 1-2</span> ďalšie čísla: <a href="t3://file?uid=6446">č. I</a>, <a href="t3://file?uid=6452">č. II</a>, <a href="t3://file?uid=6450">č. III</a>, <a href="t3://file?uid=6448">č. 3</a>, <a href="t3://file?uid=6449">č. 4</a>, <a href="t3://file?uid=6447">č. 5</a>, <a href="t3://file?uid=6451">č. 6</a> zdroj: http://www.srnm.cz/ Wed, 25 Mar 2020 13:23:23 +0100 File Život olašských žien /dokumenty/zivot-olasskych-zien Táto publikácia je jednou z mála prác, ktoré sa venujú olašským Rómom na Slovensku. Napriek značnému množstvu publikácií, ktoré sa venujú skupinám tzv. Vlax Rom na medzinárodnej úrovni, otázka postavenia žien je aj v prácach zahraničných autorov nedostatočne preskúmaná a práve poznatky Ivany Šusterovej zo slovenského terénu prinášajú nové údaje o pravidlách správania sa a povinnostiach olašských žien. Autorka si všíma pre toto rómske spoločenstvo mimoriadne dôležitú kategóriu úcty a inštitúciu rómskeho súdu. Na Slovensku sa hovorí o olašských Rómoch ako o uzavretej skupine. Samotný text však presviedča čitateľa, že výskumník, ktorý má úprimný záujem o skúmanú komunitu, váži si svojich informátorov a snaží sa ich neuraziť nevhodným správaním, dokáže postupne medzi nich preniknúť Zdroj: <a href="https://uesa.sav.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV</a> Tue, 24 Mar 2020 19:35:31 +0100 File Teoretické a praktické otázky politickej participácie Rómov na lokálnej úrovni /dokumenty/teoreticke-a-prakticke-otazky-politickej-participacie-romov-na-lokalnej-urovni Zborník z medzinárodnej konferencie. Prvá časť zborníka, <span style="font-weight: bold;">Teoretické otázky</span>, ako už sám názov napovedá sa venuje teoretickým prístupom a pohľadom pri vnímaní a analýze rómskej politickej participácie.<br />V druhej časti zborníka, ktorá má názov <span style="font-weight: bold;">Praktické otázky: pohľad starostov a poslancov</span>, sú príspevky samotných Rómov.<br />Záverečná časť zborníka,<span style="font-weight: bold;"> Inšpirácie a možnosti</span>, je súborom šiestich statí, ktoré sa téme zborníka priamo nevenujú, ale môžu byť práve pre všetkých zainteresovaných vhodným doplnením a inšpiráciou. Zdroj: <a href="https://uesa.sav.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV</a> Tue, 24 Mar 2020 19:13:07 +0100 File Religion as a Path to Change? : The Possibilities of Social Inclusion of the Roma in Slovakia /dokumenty/religion-as-a-path-to-change-the-possibilities-of-social-inclusion-of-the-roma-in-slovakia Publikácia prináša unikátny prehľad práce veľkých, malých, registrovaných i neregistrovaných cirkví a náboženských hnutí, pôsobiacich medzi Rómami na Slovensku. Zároveň naznačuje možnosti a mieru efektivity sociálnej inklúzie Rómov. Pastorálna práca medzi Rómami vo všeobecnosti nemôže nahradiť štátne programy inklúzie rómskej populácie do majoritnej spoločnosti. Rozsiahly vedecký výskum však potvrdil, že z hľadiska vynaložených prostriedkov a účinku misionárska práca predstavuje efektívny nástroj spoločenskej zmeny. Publikácia vyšla v anglickom jazyku. Zdroj: <a href="https://uesa.sav.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV</a> Tue, 24 Mar 2020 19:04:01 +0100 File Čierno-biele svety: Rómovia v majoritnej spoločnosti na Slovensku /dokumenty/cierno-biele-svety-romovia-v-majoritnej-spolocnosti-na-slovensku Svet ktorý nepoznáme z vlastnej skúsenosti, vnímame ako svet, ktorý je opakom toho &quot;nášho&quot;. Obývajú ho ľudia, ktorých často vnímame ako nepriateľov, v extrémnom prípade ako neľudí. Správy, ktoré z tohto sveta prichádzajú, sú zákonite zjednodušené a skreslené, pretože prechádzajú obojstranným filtrom skupinových očakávaní. Aký je rómsky svet očami Nerómov? Ako sa k sebe správame? Odpovede na tieto otázky prináša táto publikácia. Domáci i zahraniční experti z oblasti rómskych štúdií nazreli do oboch svetov a prinášajú z nich vlastné výpovede. <a href="t3://file?uid=7136">editoriál a obsah</a> Zdroj:<a href="https://uesa.sav.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window"> Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV</a> Tue, 24 Mar 2020 18:56:40 +0100 File BOH medzi bariérami: sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou /dokumenty/boh-medzi-barierami-socialna-inkluzia-romov-nabozenskou-cestou Predkladaná publikácia prvýkrát poskytuje podrobný obraz o práci veľkých, malých, registrovaných a neregistrovaných cirkví a náboženských hnutí medzi Rómami na Slovensku. Poukazuje tiež na ich možnosti, respektíve efektivitu pri sociálnej inklúzii Rómov. Zdroj: <a href="https://uesa.sav.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV</a> Tue, 24 Mar 2020 18:48:30 +0100 File Nevyrozprávané susedské histórie: holokaust na Slovensku z dvoch perspektív /dokumenty/nevyrozpravane-susedske-historie-holokaust-na-slovensku-z-dvoch-perspektiv Autorka v knihe predstavuje poznatky a zistenia zo svojho 20 ročného výskumu problematiky holokaustu na Slovensku metódou oral history. Zamýšľa sa nad možnosťami aj limitami tejto metódy, uvažuje o vzťahu identita - subjektivita - pamäť. Predstavuje, porovnáva a komentuje obsahy spomienok, ktoré v súčasnosti komunikujú židovskí a nežidovskí aktéri historických udalostí spojených s holokaustom na Slovensku. Zdroj: <a href="https://uesa.sav.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV</a> Tue, 24 Mar 2020 18:29:35 +0100 File Monitorovacia správa občianskej spoločnosti o implementácii národnej stratégie integrácie Rómov na Slovensku: so zameraním sa na štrukturálne a horizontálne predpoklady jej úspešnej implementácie /dokumenty/monitorovacia-sprava-obcianskej-spolocnosti-o-implementacii-narodnej-strategie-integracie-romov-na-slovensku-so-zameranim-sa-na-strukturalne-a-horizontalne-predpoklady-jej-uspesnej-implementacie Monitorovacia správa sa zameriava na štrukturálne a horizontálne predpoklady úspešnej implementácie národnej stratégie integrácie Rómov na Slovensku a to konkrétne na riadenie v tejto oblasti a celkový rámec verejných politík, boj proti diskriminácii a anticigánizmu a na oblasť vzdelávania. Správa tiež obsahuje dve prípadové štúdie z lokalít, na ktorých ilustruje potenciál a obmedzenia slovenských integračných politík v praxi. Zdroj: <a href="http://cvek.sk/" target="_blank" class="external-link-new-window">CVEK</a> Tue, 24 Mar 2020 18:18:56 +0100 File Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2007 /dokumenty/romano-hangos-kompletny-archiv-vydani-v-roku-2007 <span style="font-size:11.0pt;line-height:107%; font-family:&quot;Calibri&quot;,sans-serif;mso-ascii-theme-font:minor-latin;mso-fareast-font-family: Calibri;mso-fareast-theme-font:minor-latin;mso-hansi-theme-font:minor-latin; mso-bidi-font-family:&quot;Times New Roman&quot;;mso-bidi-theme-font:minor-bidi; mso-ansi-language:SK;mso-fareast-language:EN-US;mso-bidi-language:AR-SA">Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v&nbsp;tlačenej a&nbsp;elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V&nbsp;rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v&nbsp;Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v&nbsp;češtine a&nbsp;rómčine.</span> zdroj<span style="color: rgb(0, 128, 1);"><span style="font-family: &quot;Calibri&quot;, sans-serif;">: </span></span><span class="MsoHyperlink"><span style="font-size:11.0pt; line-height:107%;font-family:&quot;Calibri&quot;,sans-serif;mso-ascii-theme-font:minor-latin; mso-fareast-font-family:Calibri;mso-fareast-theme-font:minor-latin;mso-hansi-theme-font: minor-latin;mso-bidi-font-family:&quot;Times New Roman&quot;;mso-bidi-theme-font:minor-bidi; mso-ansi-language:SK;mso-fareast-language:EN-US;mso-bidi-language:AR-SA"><a href="http://www.srnm.cz/index.php/nase-sluzby/kultura/romano-hangos" target="_blank" class="external-link-new-window">http://www.srnm.cz/</a></span></span> <p class="MsoNormal">Kompletný archív vydaní novín v&nbsp;roku 2007, číslo 1 až 24, ročník 9.</p> <a href="t3://file?uid=6435">č. 2-3</a>, <a href="t3://file?uid=6425">č. 4</a>, <a href="t3://file?uid=6430">č. 5</a>, <a href="t3://file?uid=6438">č. 6</a>, <a href="t3://file?uid=6429">č.7</a>, <a href="t3://file?uid=6427">č.8</a>, <a href="t3://file?uid=6436">č.9</a>, <a href="t3://file?uid=6439">č.10</a>, <a href="t3://file?uid=6426">č.11</a>, <a href="t3://file?uid=6437">č.12</a>, <a href="t3://file?uid=6441">č.13-14</a>, <a href="t3://file?uid=6431">č.15</a>, <a href="t3://file?uid=6432">č.16</a>, <a href="t3://file?uid=6440">č.17</a>, <a href="t3://file?uid=6434">č.18</a>, <a href="t3://file?uid=6442">č.19</a>, <a href="t3://file?uid=6433">č.20</a>, <a href="t3://file?uid=6428">č.21</a>, <a href="t3://file?uid=6444">č.22-23</a>, <a href="t3://file?uid=6443">č.24</a> Tue, 24 Mar 2020 10:38:58 +0100 File Roma Devlestar (Rómovia sú Božie deti) - Žaneta Štipáková, Jozef Ferko /audio/roma-devlestar-romovia-su-bozie-deti-zaneta-stipakova-jozef-ferko Za kompozíciou rómskej piesne Roma Devlestar stojí Ondrej Ferko. Pieseň Roma Devlestar patrí medzi pomalé piesne žánru rom-pop. Žaneta Štipáková zaspievala túto skladbu s gitarovým sprievodom Jozefa Ferka na stretnutí pri príležitosti Svetového dňa rómskeho holokaustu, v rámci projektu Živá kniha, ktoré organizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove&nbsp; dňa 24.08.2016 vo Vlastivednom múzeu v Hanušovciach nad Topľou. Wed, 18 Mar 2020 14:03:55 +0100 Audio Kaľi čercheň/Temná Hviezda - Žaneta Štipáková, Jozef Ferko /audio/kali-cerchen/temna-hviezda-zaneta-stipakova-jozef-ferko Za kompozíciou rómskej balady Kaľi čercheň stojí Žaneta Štipáková, speváčka a herečka divadla Romathan. Kaľi čercheň patrí medzi pomalé piesne žánru rom-pop. Pieseň je súčasťou CD nosiča s názvom Kaj te žav - Kde mám ísť. CD vydala skupina Kaľi Čercheň, v ktorej autorka hosťovala v čase jeho tvorby (december 2007). Žaneta Štipáková zaspievala túto skladbu s gitarovým sprievodom Jozefa Ferka na stretnutí pri príležitosti Svetového dňa rómskeho holokaustu, v rámci projektu Živá kniha, ktoré organizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove&nbsp; dňa 24.08.2016 vo Vlastivednom múzeu v Hanušovciach nad Topľou. Wed, 18 Mar 2020 13:57:57 +0100 Audio Bare vešenca / Hlbokými lesmi - Žaneta Štipáková, Jozef Ferko /audio/bare-vesenca-/-hlbokymi-lesmi-zaneta-stipakova-jozef-ferko Žaneta Štipáková, sólistka divadla Romathan spieva skladbu Bare vešenca/Hlbokými lesmi na verejnom stretnutí pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu v sprievode gitaristu Jozefa Ferka, herca, speváka divadla Romathan. Text piesne a hudbu zložila Žaneta Štipáková. Pieseň patrí medzi pomalé skladby a vypovedá o historicky známych atribútoch pripisovaných Rómom - láska ku koňom, kočovný život, príroda.&nbsp; Záznam bol vytvorený dňa 24.08.2016 v Hanušovciach nad Topľou. Thu, 12 Mar 2020 15:49:22 +0100 Audio Gelem, gelem - Žaneta Štipáková, Jozef Ferko /audio/gelem-gelem-zaneta-stipakova-jozef-ferko Záznam konkrétnej verzie rómskej hymny Gelem, gelem vznikol 24.08.2016 v Hanušovciach nad Topľou počas verejného podujatia pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu. Spieva Žaneta Štipáková, sólistka divadla Romathan v Košiciach, na gitare hrá Jozef Ferko, člen divadelného súboru divadla Romathan. <br />V roku 1971 v Orpingtone neďaleko Londýna vo Veľkej Británii na Prvom svetovom kongrese Rómov bola táto skladba uznaná ako oficiálna hymna rómskeho národa. Vznikla na motívy starej balkánskej ľúbostnej piesne, text je o putovaní Rómov a utrpení počas druhej svetovej vojny. <br />Text napísal a hudobnú úpravu urobil skladateľ Žarko Jovanovič, pôvodom z Juhoslávie, v roku 1949. Thu, 12 Mar 2020 15:30:02 +0100 Audio Ďusi Band - Vittorio Monti: Czardas (Čardáš) /audio/dusi-band-vittorio-monti-czardas-cardas Najznámejšia skladba Vittoria Montiho: Czardas bola skomponovaná v roku 1904 a stala sa súčasťou hudobného repertoáru mnohých rómskych hudobných zoskupení. V audio zázname je zahraná cimbalovou kapelou Júliusa Bandyho z Prešova. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. Z hudobných žánrov interpretujú vážnu aj zábavnú hudbu. Záznam vznikol 10.04.2019 v Prešove. Thu, 12 Mar 2020 15:13:16 +0100 Audio Ďusi Band - Čhajori romaňi (Dievčatko rómske) /audio/dusi-band-chajori-romani-dievcatko-romske Čhajori romaňi (Dievčatko rómske)&nbsp; sa dodnes považuje za hymnu slovenských Rómov. Vzťahuje sa k&nbsp;obdobiu druhej svetovej vojny a&nbsp;utrpeniu Rómov v&nbsp;pracovných a&nbsp;koncentračných táboroch. Pomalá, žiaľna pieseň v inštrumentálom prevedení cimbalovej kapely Júliusa Bandyho z Prešova. Thu, 12 Mar 2020 15:05:29 +0100 Audio Ďusi Band - Grigoras Dinicu: Pacsirta (Škovránok) /audio/dusi-band-grigoras-dinicu-pacsirta-skovranok Inštrumentálna skladba Škovránok od Grigorasa Dinicu v podaní cimbalovej kapely Júliusa Bandyho z Prešova bola zaznamenaná 10.4.2019. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. Z hudobných žánrov interpretujú vážnu aj zábavnú hudbu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, aj hudbu iných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe. Thu, 12 Mar 2020 14:51:30 +0100 Audio Jana Ambrózová - Špecifiká výskumu tradičných hudobno-interpretačných štýlov v súčasných kultúrno-spoločenských podmienkach (Na základe výskumu tradičnej ansámblovej hudby na strednom Slovensku) /video/jana-ambrozova-specifika-vyskumu-tradicnych-hudobno-interpretacnych-stylov-v-sucasnych-kulturno-spolocenskych-podmienkach-na-zaklade-vyskumu-tradicnej-ansamblovej-hudby-na-strednom-slovensku Mgr. Jana Ambrózová PhD. je vysokoškolskou pedagogičkou, muzikantkou a speváčkou. Vyštudovala etnológiu a etnomuzikológiu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde pôsobí doteraz ako pedagogicko-výskumný pracovník. Jej odborné zameranie je orientované na problematiku tradičnej ansámblovej hudby na Slovensku s dôrazom na výskum herných štýlov hráčov. Ako primáška ľudovej hudby dlhodobejšie pôsobila vo FS Urpín z Banskej Bystrice. Je členkou Ženskej speváckej skupiny Vranky z Nitry a Trnky z Banskej Bystrice, ľudovej hudby Borievka z Banskej Bystrice i členka komorného experimentálneho tria NE:BO:DA:J. Príspevok z konferencie: Vedecko-výskumné aktivity v rómskej problematike: minulosť, súčasnosť a výzvy pre najbližšie obdobie. Tue, 10 Mar 2020 12:21:49 +0100 Video Khamoro 2000 /dokumenty/khamoro-2000 Pozvánka na medzinárodný rómsky festival s názvom Khamoro. Festival vznikol v roku 1999, v roku 2000 nad festival prevzal záštitu prezident Českej republiky Václav Havel. Zakladateľmi festivalu sú manželia Jelena a Džemil Silajdžić: Bývalá filmová producentka a profesor hudby opustili rodné Sarajevo po vojnových konfliktoch v bývalej Juhoslávii. V Prahe sa stretli s xenofóbiou rómskeho etnika, to bol dôvod založenia medzinárodného rómskeho festivalu. Pozvánka k podujatiu má rozmer 14x29,4 cm. Tue, 18 Feb 2020 16:47:57 +0100 File Ma bisteren / Nezabudnite /dokumenty/ma-bisteren-/-nezabudnite Informačný leták formátu A3 zložený na tretiny obsahuje informácie o téme rómskeho holokaustu. Na úvodnej strane je fotografia pamätníka umiestneného v Banskej Bystrici v roku 2005, ciel projektu v slovenskom, rómskom a anglickom jazyku. V týchto jazykových mutáciách je zostavené aj vnútro informačného letáku o postavení Rómov na Slovensku v rokoch 1939-1945. Na poslednej strane je uvedená tiráž zostavovateľov. Tue, 18 Feb 2020 16:24:35 +0100 File Michal Bársony - Tradícia rómskych remesiel /video/michal-barsony-tradicia-romskych-remesiel Narodil sa v obci Kunova Teplica, v okrese Rožňava. Materinským jazykom v rodine bola maďarčina, tradične sa rodina venovala kováčstvu a muzikantstvu. Štúdium výtvarnej výchovy a ruského jazyka absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Postgraduálne štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, získal titul PaedDr. Venuje sa maľbe a kresbe, tematicky v jeho tvorbe prevažujú sakrálne témy, v menšej miere ženské portréty a krajinky. Ako pedagóg pôsobil na základných, stredných aj vysokých školách, istý čas aj v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Tue, 18 Feb 2020 14:33:44 +0100 Video Black /artefakty/black Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený portrét neznámeho staršieho Afroameričana. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Wed, 12 Feb 2020 10:30:27 +0100 Artifact Starší muž /artefakty/starsi-muz Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený portrét neznámeho staršieho muža. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2019. Wed, 12 Feb 2020 10:24:29 +0100 Artifact Jason Statham /artefakty/jason-statham Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený britský herec Jason Statham. Kresba bola realizovaná&nbsp; grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2016. Wed, 12 Feb 2020 10:08:12 +0100 Artifact Patrik Vrbovský /artefakty/patrik-vrbovsky Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený rómsky rapový spevák Patrik Vrbovský, ktorý vystupuje pod umeleckým menom Rytmus. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2016. Tue, 11 Feb 2020 17:15:59 +0100 Artifact Rodina /artefakty/rodina Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený manžel a syn výtvarníčky. Kresba bola realizovaná&nbsp; grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2016. Tue, 11 Feb 2020 17:10:51 +0100 Artifact Jean Reno /artefakty/jean-reno Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený francúzsky herec Jean Reno. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2018. Tue, 11 Feb 2020 17:01:27 +0100 Artifact Indka /artefakty/indka Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený portrét indickej ženy. Kresba bola realizovaná farebnými grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2018. Tue, 11 Feb 2020 16:55:42 +0100 Artifact Cigánsky boxer - divadelné predstavenie /video/cigansky-boxer-divadelne-predstavenie Cigánsky boxer je monodrámou, ktorá rozpráva príbeh nemeckého boxera rómskeho pôvodu (Sinto) Johanna Wilhelma Trollmanna, zvaného &quot;Rukeli&quot;. Rukeli v čase nacistického Nemecka sa stal majstrom v poloťažkej váhe. Neskôr mu bol tento titul z dôvodu jeho pôvodu odobratý. Johann Trollmann bol v roku 1943 deportovaný do koncentračného tábora Neuengamme, kde ho aj zavraždili. Autorka: Rike Reiniger<br />Preklad: Lucie Ceralová<br />Réžia: Gabriela Krečmerová<br />Hraje: Filip Teller Mon, 10 Feb 2020 19:49:13 +0100 Video Viliam Šarközy st. /video/viliam-sarkoezy-st Viliam Šarközy (1939) je v súčasnosti najstarším umeleckým&nbsp; kováčom v Dunajskej Lužnej. Jeho kováčske výrobky sa dlhé roky predávali v ÚĽUVe – predajniach ústredia ľudovoumeleckej výroby. Je autorom viacerých veľkých sôch vyrobených s veľkou dávkou umeleckého videnia a kováčskeho fortieľu. V jeho šľapajach pokračuje predovšetkým syn Ivan.<br />Dunajskej Lužnej sa v minulosti hovorilo Železná dedina. Kováčske remeslo tu má vyše 300 ročnú tradíciu a dodnes je tu najväčší počet kováčskych dielní v rámci celého Slovenska. Mon, 10 Feb 2020 19:40:42 +0100 Video Joker /artefakty/joker Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazená filmová postava - Joker. Kresba bola realizovaná farebnými grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Mon, 10 Feb 2020 16:07:32 +0100 Artifact Tupac Amaru Shakur /artefakty/tupac-amaru-shakur Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený Lesane Parish Crooks, americký raper, básnik a herec&nbsp; známy pod umeleckým menom Tupac Amaru Shakur. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Mon, 10 Feb 2020 16:02:51 +0100 Artifact Rihanna /artefakty/rihanna Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený portrét svetovej popovej speváčky Robyn Rihanna Fenty. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Mon, 10 Feb 2020 15:57:49 +0100 Artifact Tomáš Botló /artefakty/tomas-botlo Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený rómsky popový spevák Tomáš Botló. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2015. Mon, 10 Feb 2020 15:51:26 +0100 Artifact Majk Spirit /artefakty/majk-spirit Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený slovenský popový spevák Michal Dušička, ktorý vystupuje pod umeleckým menom Majk Spirit. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2016. Mon, 10 Feb 2020 15:51:14 +0100 Artifact Babička /artefakty/babicka Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený portrét staršej osoby - babičky. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2018. Mon, 10 Feb 2020 15:51:01 +0100 Artifact Romathan - Stratená láska /video/romathan-stratena-laska Divadelná inscenácia určená dospelému publiku. Uvedená ako 74. premiéra Divadla Romathan. Hra je zasadená do historického obdobia začiatku 19. storočia. Hlavným motívom je zakázaná láska vidieckeho šľachtica a Rómky. Príbeh stavia na osudovosti a konflikte, pričom sleduje osud dieťaťa tohto nerovného páru. Sun, 26 Jan 2020 19:58:01 +0100 Video Pochod Rómov Żabno /video/pochod-romov-zabno Faktografické rozprávanie o pamätníku, ktorý bol postavený v roku 2012 na mieste popravy neznámych Rómov počas druhej svetovej vojny v roku 1943. Sun, 19 Jan 2020 14:24:01 +0100 Video Pochod Rómov Bielcza /video/pochod-romov-bielcza V roku 1942 v Bielczi, v Poľsku Nemci zavraždili 41 Rómov z rodu Kwiekovcov. Boli to kočovní Rómovia, Kalderaši - kotlári. O ich spoločný hrob sa domáci vzorne starajú. Sun, 19 Jan 2020 14:14:40 +0100 Video Pochod Rómov Borzęcin /video/pochod-romov-borzecin V Poľsku, v obci Borzęcin je na tamojšom cintoríne pomník exhumovaných 29 Rómov, ktorých v roku 1942 postrieľali Nemci. Pamätník týmto obetiam bol vytvorený aj v blízkom lese, na mieste kde týchto Rómov nacisti zavraždili. Sun, 19 Jan 2020 14:13:43 +0100 Video Pochod Rómov Szczurowa /video/pochod-romov-szczurowa Počas 2.svetovej vojny, konkrétne 3.7.1943 v Szczurowej v Poľsku fašisti zavraždili 93 tunajších Rómov. Túto tragédiu súčasníkom pripomína pamätník, ktorý je prvým pamätníkom rómskeho holokaustu na svete. Thu, 26 Dec 2019 13:13:01 +0100 Video Koncert Luna /video/koncert-luna LUNA je dievčenská skupina, ktorá pochádza z Martina. Ich repertoár pozostáva z rómskeho a slovenského folklóru, často si môžeme vypočuť aj popové skladby vo folklórnom aranžmáne, či klasickú hudbu. Kapelu tvorí Petra Cicková - akordeón, Božena Cicková - kontrabas, Michaela Kazárová - husle, Stanislava Cicková - spev. Záznam vytvorený dňa 07.06.2013 Sun, 22 Dec 2019 13:55:31 +0100 Video Gelem, gelem / Išli sme, išli /video/gelem-gelem-/-isli-sme-isli Dievčenská inštrumentálno-vokálna kapela LUNA vystúpila v Prešove dňa 07.06.2013. Zloženie tejto hudobnej formácie je, netypicky čisto ženské.&nbsp; Členkami sú štyri konzervatoristky, tri sú inštrumentalistky, štvrtá je speváčka. Prezentovaný digitálny kultúrny objekt je záznamom ich interpretácie rómskej hymny &quot;Gelem, gelem&quot;. V podaní kapely LUNA je táto hymna fúziou pôvodnej skladby a folklórnych prvkov typických pre stredoslovenské regióny. Fri, 20 Dec 2019 11:50:51 +0100 Video Róbert Rigó - kováčska tradícia v rodine /video/robert-rigo-kovacska-tradicia-v-rodine Róbert Rigó (1953) je umelecký kováč z Dunajskej Lužnej. Z jeho&nbsp; kováčskej dielne a Kováčstva Hefaiston pochádzajú ručne kované predmety. Od malých svietnikov po rozmerné zábradlia či dominantné brány. Možno ich nájsť po celom Slovensku i v mnohých krajinách po svete. <br />Róbert Rigó sa zameriava na tradičnú&nbsp; tvorbu so snahou zachovať staré rómske kováčske motívy a techniky.<br />Róbert Rigó je predsedom OZ Charťikano, ktoré v roku 2018 zorganizovalo už 15. ročník Európskeho rómskeho kováčskeho sympózia a ktoré v Kováčskej galérii&nbsp; predstavuje bohatú tvorbu majstrov kováčskeho umenia z Dunajskej Lužnej.<br />Dunajskej Lužnej sa v minulosti hovorilo Železná dedina. Kováčske remeslo tu má vyše 300 ročnú tradíciu a dodnes je tu najväčší počet kováčskych dielní v rámci celého Slovenska. Mon, 16 Dec 2019 10:30:25 +0100 Video Koncert: Karel Adam /video/koncert-karel-adam Koncert realizovaný pri príležitosti Svetového dňa rómskeho jazyka dňa 27. 11. 2017 v klube Wave na Hlavnej ulici v Prešove. Karel Adam, šéfdirigent divadla Romathan, spolu so svojimi kolegami zostavil súbor inštrumentálnych a vokálno-inštrumentálnych skladieb prezentujúcich rómsky folklór a vlastnú tvorbu. Máme možnosť vypočuť si halgató, čardáše aj vážnu hudbu. <br />Karel Adam - husle, Eugen Bunda - cimbal, Vladimír Adam - viola, Viktor Adam - kontrabas, Dáša Poláková - spev, Žaneta Štipáková - spev. Mon, 16 Dec 2019 09:44:01 +0100 Video Patrik Samko /video/patrik-samko Krátke video o remesle výroby a opravy hudobných nástrojov. Patrik Samko vyštudoval husliarsku školu v obci Luby (okres Cheb) v Českej republike. V krátkom rozhovore predstaví svoju prácu a vykonávané remeslo. Rozhovor vznikol v roku 2013 v rámci podujatia Európske rómske kováčske sympózium. Mon, 16 Dec 2019 09:23:36 +0100 Video Igor Radič - Klenovská valaška /video/igor-radic-klenovska-valaska Igor Radič sa narodil v roku 1960 v Klenovci. Tu žije a pôsobí doteraz. Kováčske remeslo ho uchvátilo od detstva. Po ukončení odborného učilišťa sa zamestnal ako kováč v Jednotnom roľníckom družstve v Klenovci, pracoval pre štátne lesy. Remeslu ho učili starí kováčski majstri. V roku 1995 si založil živnosť, ktorú dodnes prevádzkuje. Je štatutárnym zástupcom občianskeho združenia Rómske umelecké kováčstvo. Prostredníctvom neho realizuje kováčske workshopy. Venuje sa priemyselnému i umeleckému kováčstvu. Pri práci v dielni mu pomáha jeho syn, Igor Radič ml. (1984). Mon, 16 Dec 2019 09:21:23 +0100 Video Projekt Živá kniha - Ivan Akimov /video/projekt-ziva-kniha-ivan-akimov Ivan Akimov, hudobník s ruskými koreňmi vyrastajúci vo Francúzsku, žijúci v Kežmarku na Slovensku, sa venuje profesionálne rómskym deťom v umeleckom súbore Kesaj čhave. Za svoju dlhoročnú prácu v umeleckej oblasti a práci s Rómami bol ocenený francúzskym veľvyslancom na Slovensku a získal štátne vyznamenie Rádu Národného rytiera. Sat, 14 Dec 2019 23:04:09 +0100 Video Vojtech Váradi /foto/vojtech-varadi Súbor fotografií, ktoré dokumentujú rómskeho rezbára Vojtecha Váradiho. Žije a tvorí v obci Bretka (okres Rožňava). Pracoval v obci ako pastier dobytka a k rezbárskemu remeslu sa dostal počas svojej práce, keď si začal vyrezávať z dreva na lúke. Fotografie dokumentujú jeho príbytok v ktorom tvorí, ale aj priestor pred domom, kde má vystavené svoje rezbárske práce. Vyrezáva hlavne vtáky, ale aj úžitkové predmety ako lyžice, naberačky, varechy. Má troch synov, rezbárstvu sa venuje len jeden z nich - Boris Váradi. Rezbárstvo je pre nich zdrojom obživy. Thu, 12 Dec 2019 15:13:49 +0100 Album Rácovci a kováčske remeslo /video/racovci-a-kovacske-remeslo Kováčsku tradíciu v rodine začal Štefán Rác. Remeslu sa venuje jeho syn, aj vnuci. Vo videu o remesle vedie dialóg Štefan Rác so svojou vnučkou Barborou Rácovou. Popisujú kováčsku prácu, jednotlivé výrobky, postup výroby, aj cestu ku samotnému remeslu. Rozhovor je doplnený o ukážky z kováčskej práce Štefana Ráca, vnučky (Barbora Rácová) a vnuka (Pavol Rác). Thu, 28 Nov 2019 14:55:01 +0100 Video Dušan Barkóci - košikár /video/dusan-barkoci-kosikar Dušan Barkóci z Brodského predstaví v krátkom videu remeslo – košikárstvo. Predvedie výrobu konkrétneho artefaktu - džbánu, popíše proces výroby s názornými ukážkami. Vo videu hovorí o remesle v rodine, o špecifikách remesla, o procese zberu prútia, jeho spracovania. Tue, 19 Nov 2019 15:21:01 +0100 Video Sabrosa - koncert, Scala, Prešov /video/sabrosa-koncert-scala-presov Vokálno-inštrumentálna skupina Sabrosa sa sformovala v obci Raslavice v okrese Bardejov. Pôvodne ho tvorili tri speváčky a inštrumentalistky. V súčasnosti Sabrosa účinkuje ako sesterské duo:&nbsp; Aneta Duždová – hlavná speváčka, Jana Duždová – gitara, spev. <br />Profilový koncert Sabrosy, zaznamenaný 14.06.2013 v Prešove, v sále bývalého kina Scala. Sprevádzala ich ľudová hudba Cinovci z Vranova nad Topľou. Mon, 18 Nov 2019 11:29:04 +0100 Video Helena Jonášová /foto/helena-jonasova Fotografie dokumentujúce spomienkové rozprávanie Heleny Jonášovej, predsedníčky občianskeho združenia Kultúrne združenie Rómov Slovenska v Banskej Bystrici. Fotografie vznikli v roku 2016. Helena Jonášová pracovala na Okresnom úrade v Banskej Bystrici. Prešla takmer všetkými oddeleniami, ktoré sa venovali sociálnym veciam. Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre získala titul PhDr. Už počas štúdia na Katedre rómskej kultúry dostala výnimku a mohla študentom aj prednášať, keďže mala dlhoročné skúsenosti s prácou v sociálnej oblasti. Pri 25. výročí katedry získala aj ocenenie za jej rozvoj. Za prácu v sociálnej oblasti získala v roku 2008 Cenu za ľudskosť. Ocenenie si prevzala z rúk Aniny Botošovej, vtedajšej splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity. Tue, 05 Nov 2019 15:01:16 +0100 Album Šarlota Bottová /foto/sarlota-bottova Súbor fotografií, ktoré dokumentujú tvorbu výtvarného diela rómskej výtvarníčky Šarloty Bottovej. V kresbe je zobrazený britský herec, hudobník a spisovateľ James Hugh Calum Laurie. Fotografie dokumentujú priebeh tvorby kresby. Tue, 05 Nov 2019 14:59:19 +0100 Album Karel Adam /foto/karel-adam Karel Adam, DiS.art, (1953-) je profesionálny hudobník − primáš, dirigent a&nbsp;riaditeľ (1998-2016) profesionálneho rómskeho divadla Romathan. Po skončení Štátneho konzervatória v Košiciach pôsobil v&nbsp;agentúrach Slovkoncert a&nbsp;Pragokoncert. Koncom roka 1992 nastúpil do vtedy vznikajúceho divadla Romathan ako šéfdirigent divadelného orchestra. Mon, 28 Oct 2019 18:17:20 +0100 Album Komiks /artefakty/komiks Autorom kresby je výtvarník Jozef Fečo. Kresba zobrazuje komiksové postavy s dominantným rómskym motívom - rómskym kolesom. Je vytvorená na výkrese formátu A2. Rozmer kresby je 27 cm x 28 cm. Použitá technika - kresba, akvarelové farbičky. Kresba nemá podpis autora, ani rok vzniku. Mon, 28 Oct 2019 10:26:45 +0100 Artifact Ivan Šarközy - rozprávanie o kováčstve /video/ivan-sarkoezy-rozpravanie-o-kovacstve Ivan Šarközy pochádza z kováčskej rodiny. Narodil sa v Dunajskej Lužnej, kde aj pôsobí v rodinnej kováčskej dielni. Vyučil sa za lodného mechanika, no tomuto povolaniu sa nevenoval. Venuje sa&nbsp; kováčskemu remeslu, vrátane umeleckého kováčstva. Jeho záľubou je tvorba železných sôch vytvorených z kovošrotu. Wed, 23 Oct 2019 19:16:03 +0200 Video Róbert Rigó - kováčske sympózium /video/robert-rigo-kovacske-sympozium Róbert Rigó (1953) je umelecký kováč z Dunajskej Lužnej. Z jeho&nbsp; kováčskej dielne a Kováčstva Hefaiston pochádzajú ručne kované predmety. Od malých svietnikov po rozmerné zábradlia či dominantné brány. Možno ich nájsť po celom Slovensku i v mnohých krajinách po svete. <br />Róbert Rigó sa zameriava na tradičnú&nbsp; tvorbu so snahou zachovať staré rómske kováčske motívy a techniky.<br />Róbert Rigó je predsedom OZ Chartikano, ktoré v roku 2018 zorganizovalo už 15. ročník Európskeho rómskeho kováčskeho sympózia a ktoré v Kováčskej galérii&nbsp; predstavuje bohatú tvorbu majstrov kováčskeho umenia z Dunajskej Lužnej.<br />Dunajskej Lužnej sa v minulosti hovorilo Železná dedina. Kováčske remeslo tu má vyše 300 ročnú tradíciu a dodnes je tu najväčší počet kováčskych dielní v rámci celého Slovenska. Mon, 21 Oct 2019 10:11:34 +0200 Video Leonardo Wilhelm DiCaprio /artefakty/leonardo-wilhelm-dicaprio Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený americký herec Leonardo Wilhelm DiCaprio. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Formát A3. Wed, 09 Oct 2019 09:07:06 +0200 Artifact Andrej Kiska /artefakty/andrej-kiska Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený slovenský prezident Andrej Kiska (2014-2019). Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Formát A3. Mon, 23 Sep 2019 13:07:05 +0200 Artifact Barack Hussein Obama /artefakty/barack-hussein-obama Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený americký prezident Barack Hussein Obama (2009-2017). Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2018. Formát A3. Mon, 23 Sep 2019 13:03:24 +0200 Artifact Arnold Alois Schwarzenegger /artefakty/arnold-alois-schwarzenegger Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený americký herec Arnold Alois Schwarzenegger. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Formát A3. Mon, 23 Sep 2019 12:59:00 +0200 Artifact Igor Kmeťo /artefakty/igor-kmeto-1 Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený slovenský spevák a producent Igor Kmeťo. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2018. Formát A3. Mon, 23 Sep 2019 12:54:04 +0200 Artifact Curtis James Jackson /artefakty/curtis-james-jackson Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený Curtis James Jackson, známy pod umeleckým menom 50 Cent, ktorý je americký raper a herec. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2016. Formát A3. Mon, 23 Sep 2019 12:49:46 +0200 Artifact Starec /artefakty/starec Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazená tvár staršieho muža z fotografie, ktorú autorka náhodne našla na internete. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2019. Formát A3. Mon, 23 Sep 2019 12:44:51 +0200 Artifact Mr. Bean /artefakty/mr-bean Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený britský herec Rowan Atkinson, známy z televízneho sitkomu Mr. Bean. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Formát A3. Mon, 23 Sep 2019 12:40:19 +0200 Artifact John Christopher Depp /artefakty/john-christopher-depp Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený americký herec John Christopher Depp. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Formát A3. Mon, 23 Sep 2019 12:35:42 +0200 Artifact Shawn Corey Carter /artefakty/shawn-corey-carter Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený Shawn Corey Carter, známy pod umeleckým menom JAY-Z, ktorý je americký reper, hudobný producent a podnikateľ. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2015. Formát A3. Mon, 23 Sep 2019 12:26:33 +0200 Artifact Igor Kmeťo /artefakty/igor-kmeto Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený slovenský spevák a producent Igor Kmeťo. Podkladom pre kresbu bola grafika hudobného CD. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2015. Formát A3. Mon, 23 Sep 2019 12:22:17 +0200 Artifact Robert De Niro /artefakty/robert-de-niro Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený americký herec, režisér a producent Robert De Niro. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2018. Formát A3. Mon, 23 Sep 2019 09:57:07 +0200 Artifact Vin Diesel /artefakty/vin-diesel Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený americký herec Mark Sinclair, ktorý vystupuje pod menom Vin Diesel. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Formát 208 mm x 297 mm. Mon, 23 Sep 2019 09:52:36 +0200 Artifact Robert John Downey Jr. /artefakty/robert-john-downey-jr Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený americký herec, filmový producent a spevák Robert John Downey Jr. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Formát A3. Mon, 23 Sep 2019 09:48:33 +0200 Artifact Nicolas Cage /artefakty/nicolas-cage Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený americký herec Nicolas Cage, vlastným menom Nicholas Kim Coppola. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Formát A3. Wed, 18 Sep 2019 16:48:23 +0200 Artifact Gitana /artefakty/gitana Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazená slovenská speváčka Adriana Dráfiová vystupujúca pod umeleckým menom Gitana. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Formát 430 mm x 355 mm. Wed, 18 Sep 2019 16:42:09 +0200 Artifact Tobey Maguire /artefakty/tobey-maguire Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený americký herec Tobey Maguire. Preslávil sa hlavne postavou Petera Parkera v sérii filmov Spider-Man. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Formát A3. Wed, 18 Sep 2019 16:37:27 +0200 Artifact Rival /artefakty/rival Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený slovenský raper Roman Grigely, známy ako Momo. Motívom kresby je obal CD albumu s názvom RIVAL. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2016. Formát A3. Wed, 18 Sep 2019 16:32:30 +0200 Artifact Barbora Botošová /artefakty/barbora-botosova Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazená primáška Barbora Botošová, vnučka slávneho Jána Berkyho Mrenicu. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2017. Formát A3. Wed, 18 Sep 2019 16:27:24 +0200 Artifact George Clooney /artefakty/george-clooney Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je zobrazený americký herec, producent, scénarista a režisér George Timothy Clooney. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2018. Formát A3. Wed, 18 Sep 2019 16:22:10 +0200 Artifact Peter Dinklage /artefakty/peter-dinklage Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. V kresbe je&nbsp; zobrazený americký herec Peter Hayden Dinklage. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2019. Formát A3. Wed, 18 Sep 2019 16:11:19 +0200 Artifact Will Smith /artefakty/will-smith Autorkou kresby je výtvarníčka Šarlota Bottová z Hnúšte. Kresba zobrazuje amerického herca, producenta a rapera Willarda Carrolla „Willa“ Smitha Jr. Kresba bola realizovaná grafitovými ceruzami na výkrese v roku 2016. Formát A3. Wed, 18 Sep 2019 15:07:42 +0200 Artifact Živá kniha - Ženy ženám /video/ziva-kniha-zeny-zenam Živá kniha – podujatie s názvom Ženy ženám sa konala 12.04.2017 vo Wave Clube v Prešove a to pri príležitosti Svetového dňa Rómov. Hosťkami boli Mgr. Ildikó Gorová a Mgr. Gabriela Gáborová z obce Vtáčkovce. I. Gorová je učiteľkou na miestnej základnej škole, G. Gáborová je koordinátorkou terénnej sociálnej práce na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.<br />Hudobným hosťom je Arpi Farkas Jazz Trio (Arpád Farkas – klavír, Angela Farkasová – spev, Adrián Sajkó – kontrabas). Mon, 02 Sep 2019 08:35:54 +0200 Video Cigánsky bašavel /video/cigansky-basavel Cigánsky bašavel je festival rómskej kultúry, ktorý vznikol v roku 2009 ako projekt Občianskeho združenia Divé maky. Priestor na prezentáciu dostávajú amatérske aj profesionálne rómske telesá, ako aj štipendisti Divých makov – talentované rómske deti z celého Slovenska. Festival je multižánrový, realizuje sa v otvorenom priestore. Záznam vznikol 29.08.2013. Mon, 02 Sep 2019 08:29:39 +0200 Video Diabolské husle /video/diabolske-husle Ján Berky-Mrenica a orchester Diabolské husle v spolupráci s organizáciou Združenie Rómov v Poľsku pripravili koncert s názvom Hudba bez hraníc. Účinkovali Ján Berky-Mrenica, orchester Diabolské husle, Jozef Mernstein Jochymczyk z Poľska a žiaci Súkromnej strednej odbornej školy v Kežmarku. Koncert bol zaznamenaný 2.12.2013 v Kežmarku.&nbsp; Wed, 28 Aug 2019 14:45:05 +0200 Video Lýdia Gabčová /video/lydia-gabcova Mgr. Lýdia Gabčová je absolventkou odboru sociálna práca, ktorý vyštudovala na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Po štúdiu absolvovala odborné stáže v Rade Európy a v Európskej komisii. Špecializáciu v rómskom jazyku absolvovala na Univerzite v Manchesteri vo Veľkej Británii. Venuje sa manažmentu projektov zameraných na integráciu Rómov. Rozhovor sa týka osobného a profesijného života s dôrazom na vývoj spoločnosti po roku 1989. Tue, 27 Aug 2019 10:40:26 +0200 Video Romathan - Zlatá podkova /video/romathan-zlata-podkova Divadelná inscenácia pre deti a mládež, uvedená 6.12.2013 v Divadle Romathan. Rozprávka je postavená na prelínaní magického sveta čarovných bytostí a reálneho sveta. Hlavným posolstvom je, že láska a priateľstvo sú najväčším bohatstvom človeka. Fri, 23 Aug 2019 16:42:45 +0200 Video Ondrej Ruszó – tvorba výtvarného diela /foto/ondrej-ruszo-tvorba-vytvarneho-diela Ondrej Ruszó je amatérsky výtvarník, ktorý žije a tvorí v obci Plešivec. Narodil sa v Revúcej. Spolu s výtvarníkom Tiborom Oláhom prevádzkujú vlastný ateliér. S výtvarným umením začal už v útlom veku, počas základnej školy. Mal obdobia, kedy sa výtvarnému umeniu nevenoval. Hovorí, že keď človek má talent, tak ho bude mať vždy, aj keď sa maľovaniu nevenuje niekoľko rokov. Vo výtvarnom umení sa zdokonaľoval počas práce na stavbách v Bratislave. Po práci navštevoval kurz výtvarného umenia. Prvé práce začal publikovať v novinách Romano nevo ľil ešte začiatkom deväťdesiatych rokov. Ilustroval básne. Väčšinou sa venuje zobrazovaniu náboženských tém, kreslí portréty, zaujíma ho tiež architektúra budov. V tomto digitálnom objekte je zachytená kresba uhlíkom – ilustrácia do novín Romano nevo ľil. Wed, 21 Aug 2019 15:34:02 +0200 Album Tibor Oláh - ocenenia /foto/tibor-olah-ocenenia Tibor Oláh je amatérsky výtvarník, ktorý žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Ako hovorí, maľuje to, čo má v pamäti z detstva. Inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam. Mon, 19 Aug 2019 16:03:34 +0200 Album Tibor Oláh - tvorba výtvarného diela /foto/tibor-olah-tvorba-vytvarneho-diela Tibor Oláh je amatérsky výtvarník, ktorý žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody&nbsp;<span style="font-size:11.0pt;line-height:107%; font-family:&quot;Calibri&quot;,sans-serif;mso-fareast-font-family:Calibri;mso-fareast-theme-font: minor-latin;mso-bidi-font-family:&quot;Nirmala UI&quot;;mso-ansi-language:SK;mso-fareast-language: EN-US;mso-bidi-language:AR-SA">–&nbsp;</span>krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i&nbsp;sololit. Ako hovorí, maľuje to, čo má v pamäti z detstva. inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam. V tomto digitálnom objekte je zachytená tvorba rómskej osady Pastovník v Detve, kde prežil svoje detstvo. Maľba vznikla ako ilustrácia pre zverejnenie v novinách Romano nevo ľil. Mon, 19 Aug 2019 15:49:12 +0200 Album Erika Hornáková /foto/erika-hornakova Erika Hornáková sa narodila v Myjave, kde žije doposiaľ. Vyučila sa za predavačku, pracovala ako vedúca predajne, i ako realitná maklérka. No potom si splnila svoj sen a už mnohé roky pracuje na malej rodinnej farme. Písanie je pre ňu relax a balzam na dušu, no za úplný relax považuje práve svoju farmu, zvieratká a prírodu, ktoré ju napĺňajú neskutočnou energiou. Jej literárne začiatky sú späté s románom <span style="font-weight: bold; font-style: italic;">Ako čokoláda</span>, ktorý však knižne nikdy nevyšiel. Knižným debutom bol pre ňu ženský román <span style="font-weight: bold; font-style: italic;">Tak som to chcela</span> (2013). Následne jej vyšli ďalšie tri romány: <span style="font-style: italic; font-weight: bold;">Nebezpečne blízko</span> (2014), <span style="font-weight: bold; font-style: italic;">Nikdy nehovor nie</span> (2014) a <span style="font-weight: bold; font-style: italic;">Tak sa to stalo</span>, čo je voľné pokračovanie románu <span style="font-weight: bold; font-style: italic;">Tak som to chcela.</span> Mon, 19 Aug 2019 15:31:33 +0200 Album Zdenka Mahajová /foto/zdenka-mahajova Zdenka Mahajová patrí medzi rómske spisovateľky, žije v Myjave, dlhé roky pracovala ako kuchárka v školskej jedálni. Debutovala v roku 2009 autobiografickým románom Zatmenie, v ktorom autorka ponúka príbeh zrenia rómskej ženy, pričom vychádza z vlastnej skúsenosti a skutočných udalostí. V roku 2011 jej vyšla básnická zbierka pod názvom Otázniky. Vo svojej básnickej tvorbe ponúka čitateľovi možnosť pochopiť jej vlastnú cestu k sebe samej, cestu z hlavy do srdca. Súčasťou zbierky je CD nosič, kde autorka nahovorila časť básní za zvukov sprievodnej hudby autora MAOKA. Mon, 19 Aug 2019 15:19:17 +0200 Album Michal Bársony /foto/michal-barsony Narodil sa v Kunovej Teplici, v rodine s maďarským materinským jazykom. V rodine sa tradovalo muzikantsvo i kováčstvo. K výtvarnému umeniu inklinoval už od detstva. Na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici vyštudoval výtvarnú výchovu a ruský jazyk. Postgraduálne a rigorózne štúdium ukončil na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína filozofa v Nitre. Kreslí tušom, maľuje olejovými farbami. Prevažujú sakrálne témy, portréty žien, ale aj krajinky. V tvorbe sa venuje aj zobrazovaniu života Rómov. Za sebou má bohatú pedagogickú i publikačnú činnosť. Pôsobil ako pedagóg na základných, stredných a vysokých školách. Pôsobil aj v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave.&nbsp; Mon, 19 Aug 2019 15:09:19 +0200 Album Gustáv Karika /foto/gustav-karika JUDr. Gustáv Karika sa narodil v početnej rómskej rodine na Myjave. Pôvodne sa vyučil v odbore strojný zámočník. V roku 1950 sa stal poslucháčom Vysokej školy politických a hospodárskych vied v Prahe, ktorú dozoroval vtedajší generálny tajomník ÚV KSČ Rudolf Slánsky (nar. 31.6.1901 - popravený 3.12.1952). Po jeho poprave pokračoval v štúdiu na Karlovej univerzite, kde ukončil odbor správneho práva. Pracoval ako referent pre národnosti na Krajskom národnom výbore v Košiciach (od r. 1954), neskôr ako sudca v Poprade a v Starej Ľubovni. &nbsp;V apríli 1969 bol spolu s MUDr. Jánom Cibuľom, Antonom Facunom a Dr. Alojzom Pompom zakladateľom Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku. Po jeho zániku 3.1.1973 pracoval ako podnikový právnik v strojárskych závodoch v Novej Dubnici. Bol právnikom v niekoľkých ďalších firmách a mimovládnych rómskych organizáciách.&nbsp; Mon, 19 Aug 2019 14:52:02 +0200 Album Žaneta Štipáková - rozprávanie /video/zaneta-stipakova-rozpravanie Žaneta Štipáková vyštudovala odbor hudobno-dramatické umenie na Strednej umeleckej škole v Košiciach, kde získala vyššie stredné vzdelanie. Pôsobila ako hlasová pedagogička na Súkromnom konzervatóriu v Prahe, aj asistentka učiteľa na základnej škole v Košiciach. <br />V súčasnosti je členkou súboru divadla Romathan. Venuje sa hraniu, spevu, ale aj réžii a vlastnej dramatickej tvorbe. Rozhovor je o jej osobnom aj pracovnom živote a rómskej kultúre. Fri, 16 Aug 2019 15:23:02 +0200 Video Ľudová hudba Júliusa Bandyho /foto/ludova-hudba-juliusa-bandyho Výber fotografií cimbalovej kapely z Prešova, kde sa muzikantstvo dedí z pokolenia na pokolenie. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. Z hudobných žánrov interpretujú vážnu aj zábavnú hudbu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe.<br />Otec Július Bandy pochádza z hudobníckej rodiny. Narodil sa vo Veľkom Šariši. Na Základnej umeleckej škole Mikuláša Moyzesa v Prešove vyštudoval hru na cimbal. Ovláda hru na saxofón, kontrabas a harmoniku. V rokoch 1982-1983 pôsobil v detskom folklórnom súbore Dúbravienka v Prešove. V rokoch 1985-1986 pôsobil v detskom folklórnom súbore Šarišanček v Prešove. Ako 15 ročný pôsobil v Ukrajinskom divadle v Prešove. Vojenskú službu vykonával vo Vojenskom umeleckom súbore Jánošík vo Zvolene (1993-1994). Ako cimbalista pôsobil vo viacerých kapelách a súboroch – Ľudová hudba Prešovčan, Folklórny súbor Sabinovčan, Ľudová hudba Čardáš z Prešova, Ľudová hudba Jána Budyiho z Humenného. <br />Kristián Bandy študoval husle na Základnej umeleckej škole Mikuláša Moyzesa v Prešove. V štúdiu pokračoval na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Prešove (1.-3. ročník), neskôr prestúpil na Súkromné hudobné a dramatické konzervatórium v Košiciach (4.-6. ročník). V štúdiu na husliach bude pokračovať na Katolíckej univerzite v Ružomberku, pracovisku v Spišskom Podhradí. Hosťuje v hudobnej zložke divadla Romathan, vedie hudobnú zložku súboru Fijalečka pri ZŠ Šrobárová v Prešove. V rodinnej kapele hrá na violu. <br />Július Bandy študoval cimbal na Základnej umeleckej škole Mikuláša Moyzesa v Prešove. V štúdiu pokračoval na Súkromnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Košiciach (1.-4. ročník), kde v školskom roku 2018-2019 zmaturoval. V kapele hrá na kontrabas.<br />Samuel Bandy je primášom rodinnej kapely. Študuje husle na Základnej umeleckej škole Mikuláša Moyzesa v Prešove. Za hru na husliach získal niekoľko významných ocenení na súťažiach na Slovensku.<br />Rodinná kapela vznikla v roku 2013.<br />Synovia Kristián a Július sú absolventmi Súkromného hudobného a dramatického konzervatória v Košiciach. Samuel je zatiaľ žiakom jednej zo základných škôl v Prešove. Fri, 16 Aug 2019 15:11:29 +0200 Album Viliam Šarközy st. /foto/viliam-sarkoezy-st Viliam Šarközy (1939) je v súčasnosti najstarším umeleckým&nbsp; kováčom v Dunajskej Lužnej. Jeho kováčske výrobky sa dlhé roky predávali v ÚĽUVe – predajniach ústredia ľudovoumeleckej výroby. Je autorom viacerých veľkých sôch vyrobených s veľkou dávkou umeleckého videnia a kováčskeho fortieľu. <br />Dunajskej Lužnej sa v minulosti hovorilo Železná dedina. Kováčske remeslo tu má vyše 300 ročnú tradíciu a dodnes je tu najväčší počet kováčskych dielní v rámci celého Slovenska.<br />Súbor fotografií dokumentuje spomienkové rozprávanie o kováčskom remesle. Fri, 16 Aug 2019 12:19:01 +0200 Album Ivan Akimov /foto/ivan-akimov Ivan Akimov, hudobník s ruskými koreňmi vyrastajúci vo Francúzsku, žijúci v Kežmarku na Slovensku, sa venuje profesionálne rómskym deťom v umeleckom súbore Kesaj čhave. Za svoju dlhoročnú prácu v umeleckej oblasti a práci s Rómami bol ocenený francúzskym veľvyslancom na Slovensku a získal štátne vyznamenanie Rádu Národného rytiera. Súbor fotografií dokumentuje vystúpenie súboru počas podujatia Živé knihy, ktoré pripravila Štátna vedecká knižnica v Prešove. Fri, 16 Aug 2019 11:58:40 +0200 Album Kováčske sympózium (2013) /foto/kovacske-sympozium-2013 Európske rómske kováčske sympózium začalo písať svoju históriu v roku 2004. Prvé historické sympózium zorganizovalo občianske združenie Chartikano dňa 16. októbra 2004 v historickej časti obce na nádvorí bývalej materskej školy, oproti kaplnke Sv. Martina, ktorý je patrónom kováčov a povozníkov. Na fotografiách je ilustračne zachytený priebeh X. ročníka, ktorý sa uskutočnil 29.6.2013 v Miestnom kultúrnom stredisku v Dunajskej Lužnej. Thu, 15 Aug 2019 15:40:46 +0200 Album Ondrej Ruszó /foto/ondrej-ruszo Ondrej Ruszó je amatérsky výtvarník, ktorý žije a tvorí v obci Plešivec. Narodil sa v Revúcej. Spolu s výtvarníkom Tiborom Oláhom prevádzkujú vlastný ateliér. S výtvarným umením začal už v útlom veku, počas základnej školy. Mal obdobia, kedy sa výtvarnému umeniu nevenoval. Hovorí, že keď človek má talent, tak ho bude mať vždy, aj keď sa maľovaniu nevenuje niekoľko rokov. Vo výtvarnom umení sa zdokonaľoval počas práce na stavbách v Bratislave. Po práci navštevoval kurz výtvarného umenia. Prvé práce začal publikovať v novinách Romano nevo ľil ešte začiatkom deväťdesiatych rokov. Ilustroval básne. Väčšinou sa venuje zobrazovaniu náboženských tém, kreslí portréty, zaujíma ho tiež architektúra budov. Thu, 15 Aug 2019 15:26:02 +0200 Album Tibor Oláh /foto/tibor-olah Tibor Oláh je amatérsky výtvarník, ktorý žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Ako hovorí, maľuje to, čo má v pamäti z detstva. inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam. Thu, 15 Aug 2019 15:18:02 +0200 Album Jozef Miko - Kopýtko /foto/jozef-miko-kopytko Spevák Jozef Miko, prezývaný Kopýtko pochádza z Bardejova, časť Poštárka. Okrem tradičného rómskeho spevu sa dlhé roky venuje aj rómskemu tancu a jeho výuke v rámci rôznych podujatí. Sprevádzajúci gitarista Jozef Dreveňák sa venuje tradičným rómskym piesňam ako sprevádzajúci hudobník a spevák. Thu, 15 Aug 2019 15:09:18 +0200 Album Ján Rigó /foto/jan-rigo <div>Spevu sa začal venovať vo svojich 13 rokoch. V roku 1990 založil hudobnú skupinu RIKO, vydal aj svoj prvý album s názvom &nbsp;Romano jílo v hudobnom vydavateľstve Akcent. V roku 1996 &nbsp;vydal ďalší album Šunen roma v zložení Ján Rigo, Imrich Mészaros, Martin Rigo, Daniel Rigo. O rok neskôr vydali &nbsp;album Júlia Júlia. Od roku 1997 je sólovým spevákom.&nbsp;</div> <div>Albumy: Ľoľi ruža, Na cigánskej zábave, PF-2002,PF-2003,Tudod mi a bánat, Tiz piros virág, Sar me mange, &nbsp;Magyar mulatók 1, Magyar mulatók 2, Cigánske leto.&nbsp;</div> <div>Vystupoval s domácimi &nbsp;hviezdami &nbsp;ako Oldo Hlaváček, Dušan Grúň, Jana Kocianová, Lýdia Volejníčková, Aťa &nbsp;Klímová a mnoho ďalších.&nbsp;</div> <div>V marci 2009 v spolupráci s medzinárodne uznávanou kráľovnou cigánskych piesní, nositeľkou Kossúthovej ceny Bangó Margit, vydal CD s názvom Mulatok mert jól érzem magam - Zabávam sa lebo sa dobre cítim, za ktoré v júni 2009 získali Platinovú platňu za 15 000 predaných CD nosičov. &nbsp;</div> <div>Zároveň je aj spoluorganizátorom Žitnoostrovského rómskeho festivalu, členom občianskeho združenia Spoločnou cestou s rómskou kultúrou, ako aj spoluorganizátorom prestížnej ceny Rómska ruža. Je zakladateľom internetového rádia ,,Duj&quot;.&nbsp;</div> Thu, 15 Aug 2019 14:47:42 +0200 Album Pouličný spev /foto/poulicny-spev Fotografie zaznamenávajú pouličných muzikantov v uliciach centra mesta obce. Interpretmi sú ľudoví rómski speváci z obce Chminianske Jakubovany, ktorí účinkujú ako pouliční interpreti, občas ako hudobní hostia na rôznych podujatiach. Spievajú duety, ktoré sú doplnené o hru na gitarách.&nbsp; Thu, 15 Aug 2019 14:37:31 +0200 Album Cigánski Diabli /foto/ciganski-diabli Orchester je odbornou verejnosťou považovaný za jeden z najlepších orchestrov v kategórii Etno a World Music na svete a je veľmi priaznivo prijímaný aj širokou verejnosťou, doma aj v zahraničí. Hudobníci pôsobia od roku 1991, začínali v orchestri Diabolské husle, ktoré založil Ján Berky Mrenica st. Diabolské husle zanikli v roku 2007, následné vznikol orchester Cigánski Diabli. Orchester koncertoval na 5 kontinentoch a v 35 štátoch sveta. Z významných koncertných pódií, na ktorých orchester koncertoval treba spomenúť - Berlínsku filharmóniu, Komische Oper-Berlín, Kozerthaus-Berlín, Royal Opera House-Londýn, Hans Max Saal-Mníchov, Smetanova síň-Praha, Konzert und Kongressaal-Luzern, Concert Hall-Melbourne, Goldener Saal-Musikverein-Viedeň, Is Sanat Hall-Istanbul, Palác Kultúry -Novosibirsk, EXPO 2008 Zaragoza, EXPO 2010 Shanghai, Zimné olympijské hry Vancouver 2010, Letné olympijské hry Londýn 2012. <br />Niektoré ocenenia:<br />2014 - Ocenenie WORLD MASTER AWARD - Južná Kórea <br />2008 - Ocenenie Žena roka v oblasti kultúry pre Silviu Šarköziovú<br />2008 - Zlatá platňa za album Dobré časy. Viac informácií: <a href="http://www.ciganskidiabli.sk" target="_blank" class="external-link-new-window">www.ciganskidiabli.sk</a> Thu, 15 Aug 2019 14:22:28 +0200 Album František Godla /foto/frantisek-godla František Godla patrí k popredným osobnostiam etnoemancipačného procesu Rómov na Slovensku. V roku 1985 zíkal titul PhDr. Pôsobil ako pedagóg a vzdelávaním aj rómskych detí sa zaoberal aj po ukončení pôsobenia na Gymnáziu Antona Prídavku v Sabinove. Ako učiteľ spoločenskovedných predmetov pôsobil na gymnáziu v Sabinove 26 rokov. V rokoch 1997-2004 pôsobil vo funkcii riaditeľa gymnázia v Sabinove. Vzdelávaniu sa venoval aj na odbore školstva Prešovského samosprávneho kraja (2004-2011). V rokoch 2005 až 2010 bol predsedom Rady expertov pre výchovu a vzdelávanie rómskych žiakov pri Ministerstve školstva SR. Zároveň bol členom tímu poradcov ministra školstva pre oblasť regionálneho školstva (2005-2011). Thu, 15 Aug 2019 14:19:54 +0200 Album Ľudová hudba - Oračkovci /foto/ludova-hudba-orackovci Cimbalová hudba „Oračkovci” pochádza z Holumnice, okres Kežmarok. Členovia kapely sú rodinnými príslušníkmi hudobníckej rodiny s bohatou hudobníckou tradíciou. V súčasnosti pôsobia ako „ľudová cimbalová hudba” vo Vysokých Tatrách. Thu, 15 Aug 2019 14:19:05 +0200 Album Vtáčatko Koráločka - Čirikloro Mirikloro /foto/vtacatko-koralocka-cirikloro-mirikloro Divadelné predstavenie rozprávky Vtáčatko Koráločka - Čirikloro Mirikloro, na motíve rozprávky Daniely Hivešovej-Šilanovej naštudovalo rómske profesionálne divadlo Romathan z Košíc. Predstavenie s výchovným zameraním je určené predovšetkým detskému divákovi a konalo sa v Divadle Romathan v Košiciach. Wed, 14 Aug 2019 16:11:40 +0200 Album Kto je na svete najkrajší - Ko pre luma nekhšukareder /foto/kto-je-na-svete-najkrajsi-ko-pre-luma-nekhsukareder Hudobnú rozprávku „Kto je na svete najkrajší - Ko pre luma nekhšukareder”, na motívy Daniely Hivešovej-Šilanovej naštudovalo profesionálne rómske divado Romathan z Košíc. Predstavenie s výchovným zameraním je určené predovšetkým detskému divákovi a konalo sa v Divadle Romathan v Košiciach. Wed, 14 Aug 2019 16:10:14 +0200 Album Živá kniha: Svetový deň Rómov /foto/ziva-kniha-svetovy-den-romov Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry, v roku 2015 realizovala štyri podujatia v rámci projektu „Živé knihy (slovo - obraz - zvuk)”, podporeného Ministerstvom kultúry SR. Cieľom podujatí bolo širokej verejnosti predstaviť Rómov z oblasti kultúry a umenia, o ktorých sa v spoločnosti veľmi nehovorí. Na prvom podujatí, ktoré bolo venované Svetovému dňu Rómov (8. apríl), sme verejnosti predstavili producenta dokumentárnych filmov, kameramana a režiséra Jozef Banyáka. Hudobným hosťom bola skupina Gipsy Kings Revival. Podujatie moderovali Erika Godlová a Zuzana Paľuchová. Wed, 14 Aug 2019 15:57:08 +0200 Album Jozef Banyák /foto/jozef-banyak Jozef Banyák (1958) sa narodil v Podunajských Biskupiciach. V roku 1982 získal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave magisterský titul za filmovú a televíznu réžiu. Dohovorí sa anglicky, nemecky, maďarsky, rusky a španielsky. Od roku 1981 do roku 1993 pôsobil v Slovenskej televízii ako asistent réžie, režisér a scenárista. V deväťdesiatych rokoch napísal a režíroval niekoľko televíznych rozprávok, zvlášť sa venoval spracovaniu rómskych povestí: O ZORALI A DVOCH BRATOCH, O KRÁSNEJ STRIGE, ZLATÝ HLAS. Jozef B Jozef Banyák sa venuje aj dokumentárnej tvorbe. Pre STV (RTVS) vytvoril množstvo dokumentárnych filmov najmä so sociálnou, národnostnou a kultúrnou tematikou: DIETKY NEVINNÉ, TANEC JE ŽIVOT, Z RUDŇAN DO BRONXU. Pre TV Markíza vytvoril niekoľko častí dokumentárneho cyklu V TIENI. Od roku 1991 pravidelne spolupracuje so zahraničnými filmovými štábmi - väčšinu z Hollywoodu - ktoré prišli na Slovensko nakrúcať svoje filmy: DRAČIE SRDCE I.,II., LUCAS B., 32. OKTÓBER, KULL DOBYVATEĽ, POVSTANIE a ďalšie. V rokoch 2008 - 2009 pripravil 8 dielnu sériu dokumentov o práci slovenských vedcov (scenárista, producent, režisér a kameraman) pod názvom SPEKTRUM VEDY. Od roku 2009 pracuje samostatne ako autor. Je predsedom občianskeho združenia OKNO. Ďalšia tvorba: 2010, 2011 - KINORAMA, kultúrny magazín STV o svete filmu (scenárista, režisér, kameraman a produkčný) 2010 - AJ KONE SA HRAJÚ - 65 min. hraný film pre deti (RTVS), námet, réžia 2010 - OLÉ, ZÁPRAŽKA - 85 min. komédia (RTVS), námet, scenár, réžia 2011 - KROK ZA KROKOM (scenárista, režisér, kameraman a produkčný) - dokumentárny film o úspešných projektoch pri riešení problémov sociálne vylúčených rómskych komunít. Ďalšie dokumentárne filmy s národnostnou tematikou: ŠPECIÁLNA INTEGRÁCIA (2012), REPORTÉR (2013), ČAVALE (2013), CHLIEB AJ HRY (2014), Z BRATISLAVY DO RUDŇAN A ĎALEJ (2014), V ÚTVARE (2014). KVETY A KORENE - film o americkom básnikovi so slovenskými koreňmi Jamesovi Raganovi. Wed, 14 Aug 2019 15:54:45 +0200 Album Gypsy Jazz Festival /foto/gypsy-jazz-festival V poradí už 4. ročník Gypsy Jazz Festivalu, ktorého hlavným organizátorom je známy hudobník - saxofonista, skladateľ, kapelník a promotér Miloslav Suchomel sa uskutočnil 2.2.2015 v Bratislave, v Divadle Nová Scéna. Suchomel upustil od festivalového formátu oddelených koncertov a pre návštevníkov pripravil jednotné vystúpenie v sprievode jeho 30-členného orchestra s jazzovou i sláčikovou sekciou (vedenou koncertným majstrom SND Arpádom Patkoló), v rámci ktorého sa na pódiu vystriedalo viacero hudobných hostí: Američanka Gail Anderson a rómska speváčka z Nemecka Dotschy Reinhardt ako spevácke hviezdy, nasledoval americký saxofonista Bill Evans. Štylizovaný rómsky tanec predviedli tanečnice z tanečnej skupiny Simony Horváthovej. &nbsp;Hudobne festival osciloval na pomedzí žánrov, hlavne džezu, latina, orientálnych rytmov a vlastnej tvorby dotýkajúcej sa tradície rómskeho džezu. Sprievodnou akciou bola predajná výstava výtvarných diel akademických maliarov Vladislava Zabela, Pavla Pokorného a Jozefa Srnu mladšieho. Wed, 17 Jul 2019 15:12:13 +0200 Album Kmeťoband - rozprávanie /foto/kmetoband-rozpravanie Kmeťoband - Igor Kmeťo starší a Igor Kmeťo mladší. Od roku 1999 sa skupina otca a syna volá Kmeťoband. V terajšej zostave skupina hrá od roku 2000. Hlavnými zakladateľmi tejto skupiny sú IGOR KMEŤO starší a IGOR KMEŤO mladší. IGOR KMEŤO starší robí skupine manažéra. IGOR KMEŤO mladší hrá na syntetizátor, saxofón a robí hudobné aranžmány. /www.hudebniskupiny.cz/kmetoband/ Súbor fotografií obsahuje portréty hudobníkov nafotené počas rozhovoru po speváckej súťaži Romano hangoró 2013 v Lučenci. Wed, 17 Jul 2019 12:05:51 +0200 Album Štefan Banyák - rozprávanie /foto/stefan-banyak-rozpravanie Štefan Banyák (1938 - ) je rómsky hudobník, hrajúci na husle. Je zakladateľom Orchestra dunajskostredských rómskych muzikantov, v súčasnosti Biháriho orchestra a hlavným organizátorom Biháriho slávností, konajúcich sa každoročne v Dunajskej Strede. Muzikant je predsedom Občianskeho združenia (OZ) Dunajskostredských rómskych muzikantov. V súčasnosti sa venuje hlavne práci s mladými rómskymi hudobníkmi a je stále hudobne aktívny na rôznych hudobných podujatiach. Súbor fotografií obsahuje portréty hudobníka a fotografie ocenení. Wed, 17 Jul 2019 11:07:45 +0200 Album Ondrej Gadžor /foto/ondrej-gadzor Fotografie pracovnej dielne významného rómskeho rezbára a sochára Ondreja Gadžora. Ondrej Gadžor (9. 7. 1956 - 19.10.2013) - rodák z Krásnej nad Hornádom, sa začal venovať rezbárstvu až keď mal 24 rokov. Pracoval s rôznym typom materiálu - s kameňom, dokonca s rohovinou, či mušľami, najmä však s drevom. Vypracoval si svojský sochársky rukopis, ovplyvnený školou akademického sochára Vojtecha Löfllera, v ktorého dielni pracoval jedenásť rokov. Jednou z jeho hlavných tém je žena. Mal niekoľko samostatných výstav, pravidelne sa zúčastňoval sochárskych plenérov. Predstavil sa na viacerých samostatných výstavách na Slovensku i v zahraničí. Jeho diela sú okrem iného vystavené aj v Los Angeles, alebo vo Vatikáne a mnohé sú súčasťou zbierok múzeí na Slovensku, či v Čechách (Východoslovenské múzeum v Košiciach, SNM-Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine, Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach, Muzeum Romské kultury v Brne). Wed, 17 Jul 2019 10:55:07 +0200 Album Kríž /artefakty/kriz Igor Radič sa narodil v roku 1960 v Klenovci. Kováčske remeslo ho zaujímalo od malička. Po ukončení odborného učilišťa sa zamestnal v Jednotnom roľníckom družstve v Klenovci, kde pracoval ako kováč. Remeslu ho učili starí kováčski majstri. V roku 1995 si založil živnosť, ktorú dodnes prevádzkuje. Je štatutárnym zástupcom občianskeho združenia Rómske umelecké kováčstvo, prostredníctvom ktorého realizuje kováčske workshopy. Venuje sa priemyselnému i umeleckému kováčstvu. Pri práci v dielni mu pomáha jeho syn, Igor Radič ml. (1984). Na fotografii je zobrazený kríž. Výroba trvala 4 dni. použitý materiál - pásovina. &nbsp; Wed, 17 Jul 2019 09:55:12 +0200 Artifact Django Reinhardt /artefakty/django-reinhardt Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Zobrazenou osobou v portréte je zakladateľ rómskeho džezu Django Reinhardt (občianskym menom Jean Baptiste Reinhardt). Narodil sa v roku 1910 v Belgicku (v meste Liberchies), no mal francúzsky rómsky pôvod. Patril k skupine Rómov – Manušov. Bol jedným z najlepších skladateľov džezovej hudby a je považovaný za zakladateľa rómskej džezovej interpretácie, nazývaného aj gypsy jazz, gypsy swing alebo francúzsky manouché jazz. Prezývka Django znamená v rómčine &quot;prebúdzam, budím&quot;. Zomrel 16. mája 1953 vo Francúzsku. Rozmer obrazu: 120cm (š) x 100cm (v). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art - stencil art. Fri, 12 Jul 2019 16:38:27 +0200 Artifact Freddie James Prinze /artefakty/freddie-james-prinze Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Zobrazenou osobou v portréte je americký herec a komik Freddie James Prinze (Frederick Karl Pruetzel). Narodil sa v San Juane v roku 1954 maďarským a portorikánskym rodičom. Najviac si ho ľudia pamätajú z komediálneho seriálu Chico a muž. Rozmer obrazu: 120cm (š) x 100cm (v). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art - stencil art. Fri, 12 Jul 2019 16:38:06 +0200 Artifact Michael Caine /artefakty/michael-caine Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Zobrazenou osobou v portréte je anglický herec Michael Caine, ktorý sa narodil v roku 1933. Jeho otec bol z londýnskej rómskej rodiny obchodujúcej s koňmi. Sám priznáva, že rómsku krv má v sebe. Je držiteľom rytierskeho titulu od roku 2000. Rozmer obrazu: 120cm (š) x 100cm (v). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art - stencil art. Fri, 12 Jul 2019 16:37:36 +0200 Artifact Rita Hayworthová /artefakty/rita-hayworthova Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Zobrazenou osobou v portréte je americká tanečnica a herečka Rita Hayworthová (Margarita Carmen Cansinová). Narodila sa v roku 1918. Najviac ju preslávili filmy Lásky Carmen (1948), Tancujúci pirát (1936), Cirkus svet (1964). Jej otec Eduardo Cansino v roku 1926 otvoril v Hollywoode tanečnú školu. Zomrela v roku 1987 v USA. Rozmer obrazu: 120cm (š) x 100cm (v). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art - stencil art. Fri, 12 Jul 2019 16:37:10 +0200 Artifact Pavla Cicková - rozprávanie a prednes /foto/pavla-cickova-rozpravanie-a-prednes Krátke rozprávanie poetky Pavly Cickovej na oslavách Svetového dňa Rómov, ktoré sa konalo pod záštitou splnomocnenca vlády pre rómske komunity Petra Polláka, 8.4.2013. Pavla Cicková počas slávnostného programu recitovala aj vlastnú báseň „Zem Rómov”. Thu, 11 Jul 2019 12:23:28 +0200 Album Igor Radič - kováčska dielňa /foto/igor-radic-kovacska-dielna Igor Radič sa narodil v roku 1960 v Klenovci. Kováčske remeslo ho zaujímalo od malička. Po ukončení odborného učilišťa sa zamestnal v Jednotnom roľníckom družstve v Klenovci, kde pracoval ako kováč. Remeslu ho učili starí kováčski majstri. V roku 1995 si založil živnosť, ktorú dodnes prevádzkuje. Je štatutárnym zástupcom občianskeho združenia Rómske umelecké kováčstvo, prostredníctvom ktorého realizuje kováčske workshopy. Venuje sa priemyselnému i umeleckému kováčstvu. Séria fotografií dokumentačno-informačného centra zachytáva jeho kováčsku dielňu a pracovný postup výroby kovovej časti valašky. Pri práci v dielni mu pomáha jeho syn, Igor Radič ml. (1984). Thu, 11 Jul 2019 12:17:48 +0200 Album Emília Kissová - rozprávanie /foto/emilia-kissova-rozpravanie Séria fotografií z nahrávania spomienkového rozprávania s respondentkou Emíliou Kissovou z Orechovej Potône, ktorá rozprávala o zvykoch a tradíciách, o odlišnostiach a špecifikách života olašských Rómov na Slovensku. Fri, 28 Jun 2019 17:20:12 +0200 Album Miroslav Rác - koncert - Želiezovce /foto/miroslav-rac-koncert-zeliezovce Miroslav Rác alebo BG/bí dží/ Romano Hip - Hop je spevákom, skladateľom piesní, klavírnych skladieb. Spevák pochádza z Levíc, kde aj v súčasnosti pôsobí. Súbor fotografií bol vytvorený počas džezového koncertu v Želiezovciach.Na fotografiách sú aj sprievodní hudobníci, Anton Bukai, ktorý hral na basovej gitare a Miroslav Talpáš, hrajúci na bicie. Obaja hudobníci pôsobia vo viacerých hudobných zoskupeniach, s ktorými sa prezentujú aj v zahraničí. Fri, 28 Jun 2019 17:12:17 +0200 Album Tomáš Botló - vystúpenie /foto/tomas-botlo-vystupenie Súbor fotografií vznikol počas dokumentovania hudobného vystúpenia speváka Tomáša Botlá, v Hubiciach. Tomáš Botló - spevák a hudobník, hrá amatérsky na gitare, ale predovšetkým na klavíri, ktorý aj študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Tvorí vlastné autorské piesne, doma si zriadil nahrávacie štúdio, a tak sa prejavil aj ako skvelý zvukový technik. Tomáš mieša rómsku hudbu s modernými žánrami, ako sú napr. džez, funk, hip-hop, latino, flamenco, pop a tento žánrový synkretizmus z neho robí všestranného multikultúrneho a multižánrového hudobníka. Spolupracoval s viacerými slovenskými i zahraničnými rapermi a umelcami. Fri, 28 Jun 2019 16:49:26 +0200 Album Esma Redžepova /artefakty/esma-redzepova <div>Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov (máj 2015) v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Ďalšie tri portréty vznikli v septembri 2015. Zobrazenou osobou v portréte je Esma Redžepova. Patrí medzi najznámejšie rómske speváčky, narodila sa 8. augusta 1943 v Skopje v Macedónsku, v bývalej juhoslovanskej republike. Jej tvorba je veľmi známa a populárna v mnohých krajinách, jej piesne poznajú a spievajú príslušníci všetkých generácií. Ako deväťročná napísala svoju prvú pesničku „Čhajorije šukarije“, ktorá sa stala kultovým hitom v celej Európe. Vydala viac ako 20 albumov a odohrala takmer 30 000 koncertov. V roku 1976 bola v Indii vyhlásená za svetovú rómsku kráľovnú hudby.</div> <div>Rozmer obrazu: 120cm (š) x 100cm (v). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art</div> Fri, 28 Jun 2019 15:36:29 +0200 Artifact Rosa Taikon /artefakty/rosa-taikon <div>Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov (máj 2015) v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Ďalšie tri portréty vznikli v septembri 2015. Zobrazenou osobou v portréte je Rosa Sofia Ingeborg Taikon (30. júla 1926). v roku 1966 ukončila štúdium na vysokej škole výtvarných umení. Jej umelecko-remeselné dielka vychádzajú z tradičných rómskych vzorov, sú obohatené o motívy z Indie a dotvorené vlastnou fantáziou. Okrem umenia sa Rosa Taikon energicky zúčastňovala politických a sociálnych aktivít týkajúcich sa Rómov. Za svoj celoživotný boj za ľudské práva bola v roku 2013 ocenená Cenou Olafa Palmeho.</div> <div>Rozmer obrazu: 120cm (š) x 100cm (v). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art</div> Fri, 28 Jun 2019 15:34:29 +0200 Artifact Elena Lacková /artefakty/elena-lackova-1 <div>Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov (máj 2015) v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Ďalšie tri portréty vznikli v septembri 2015. Zobrazenou osobou v portréte je Elena Lacková. Narodila sa 22. marca 1921 vo Veľkom Šariši. Patrí medzi najvýznamnejšie rómske spisovateľky. Svoje diela adresovala detskému a dospelému čitateľovi. Absolvovala Fakultu sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe (1970). Venovala sa aj prozaickej a dramatickej tvorbe. Bola celoživotnou aktivistkou a rómskou buditeľkou. Zomrela 1. januára 2003 v Košiciach.&nbsp;</div> <div>Rozmer obrazu: 120cm (š) x 100cm (v). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art</div> Fri, 28 Jun 2019 15:32:28 +0200 Artifact Joaquín Cortés /artefakty/joaquin-cortes Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Zobrazenou osobou v portréte je tanečník baletu a flamenca Joaquín Cortés. Narodil sa v roku 1969 v Španielsku. Pri tanečných choreografiách spolupracoval s významnými svetovými predstaviteľmi populárnej hudby. Rozmer obrazu: 120cm (š) x 100cm (v). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art - street art. Fri, 28 Jun 2019 15:23:42 +0200 Artifact Juscelino Kubitschek de Oliveira /artefakty/juscelino-kubitschek-de-oliveira Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Zobrazenou osobou v portréte je Juscelino Kubitschek de Oliveira. V rokoch 1956-1961 bol prezidentom Brazílie. Jeho matka bola Rómka a starý otec bol český Rom Jan Kubíček z Třeboně. Rozmer obrazu: 120cm (š) x 100cm (v). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art - street art. Fri, 28 Jun 2019 15:20:09 +0200 Artifact Yul Brynner /artefakty/yul-brynner Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Zobrazenou osobou v portréte je filmový herec Yul Brynner. Narodil sa v roku 1920 v Rusku, zomrel v roku 1985 v New Yorku (USA). Bol držiteľom Oscara. Asi najviac ho preslávila postava z kultového westernového filmu Sedem statočných. K svojmu rómskemu pôvodu sa hlásil. Bol spoluzakladateľom a prezidentom Medzinárodnej rómskej únie (International Romani Union). Rozmer obrazu: 120cm (š) x 100cm (v). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art - street art. Fri, 28 Jun 2019 15:16:45 +0200 Artifact Tony Gatlif /artefakty/tony-gatlif Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Zobrazenou osobou v portréte je filmový producent a režisér Tony Gatlif (Michel Dahmani Gatlif). Narodil sa 10. septembra 1948 v Alžírsku vo veľmi chudobnej rodine rómskej španielky a arabského otca. Žije a tvorí vo Francúzsku. Preslávil sa filmami s rómskou tematikou Latcho drom a Gadjo dilo. Rozmer obrazu: 120cm (š) x 100cm (v). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art - stencil art. Fri, 28 Jun 2019 15:14:00 +0200 Artifact Elvis Presley /artefakty/elvis-presley Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Zobrazenou osobou v portréte je herec a spevák Elvis Presley. Narodil sa v USA v roku 1935 a zomrel v roku 1977 v USA. Viaceré zdroje píšu o jeho rómskom pôvode. Jeho predkovia by mali pochádzať z nemeckých Sintov. Iné zdroje tieto tvrdenia nepovažujú za pravdivé. Rozmer obrazu: 120cm (š) x 100cm (v). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art - stencil art. Fri, 28 Jun 2019 14:41:03 +0200 Artifact Charlie Chaplin /artefakty/charlie-chaplin Jozef Fečo, amatérsky výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. Séria desiatich výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“ podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Výtvarník Jozef Fečo pripravil 9 portrétov v domácom prostredí - v obci Kračúnovce. Desiaty portrét vznikol v priestoroch Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Zobrazenou osobou v portréte je herec a komik Charlie Chaplin. Narodil sa v Anglicku v roku 1889 a zomrel v roku 1977 vo Švajčiarsku. Viaceré zdroje píšu o jeho rómskom pôvode. Ian Hancock vo svojej knihe My rómsky národ popisuje jeho rómsky pôvod. Matka Ch. Chaplina pochádzala spomedzi romaničalských kováčov. V spoločnosti Rómov trávil čo najviac času a svoju filmovú postavu modeloval na základe vlastného vnímania rómskeho života. Jeho ľútosť nad zaobchádzaním s Rómami v nacistickom Nemecku viedla k vytvoreniu postavy Hitlera vo filme Veľký diktátor (1940). Rozmer obrazu: 120cm (v) x 100cm (š). Podkladovým materiálom je sadrokartón. Použitá výtvarná technika: pop art - street art. Fri, 28 Jun 2019 14:32:03 +0200 Artifact Marilyn Monroe /artefakty/marilyn-monroe-1 Kresba&nbsp;<span style="font-size: 11.9999990463257px; line-height: 19.0476207733154px;">–</span>&nbsp;Marilyn Monroe rómskeho umelca Jozefa Feča bola súčasťou výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa,&nbsp;ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Kresba je &nbsp;na výkrese, rozmer&nbsp;<span style="font-size: 11.9999990463257px; line-height: 19.0476207733154px;">–</span>&nbsp;A2, použitá technika: uhlík, rok vytvorenia: 2013 Marilyn&nbsp;Monroe, vlastným menom Norma Jeane Mortenson (* 1. jún 1926, Los Angeles, Kalifornia, USA – † 5. august 1962, Los Angeles) bola americká filmová herečka, modelka. Fri, 28 Jun 2019 14:01:20 +0200 Artifact Rómska paleta /artefakty/romska-paleta Rómska paleta je celoslovenská výtvarná súťaž pre rómskych žiakov základných škôl, špeciálnych základných škôl a základných umeleckých škôl. Vyhlasovateľom súťaže je Podtatranské osvetové stredisko (POS), Sobotské námestie 1729/4,058 01 Poprad. Cieľom súťaže je podnietiť a rozvíjať výtvarnú tvorivosť rómskych deti, ponúknuť rómskym deťom iné možnosti trávenia voľného času, tvorivo, v kolektíve, v kreativite. &nbsp;Súbor ocenených výtvarných diel je z roku 2013. Téma súťaže: CIRKUS. Vyhodnotenie súťaže sa konalo 20.09.2013 v priestoroch POS v Poprade. Do súťaže sa zapojilo 93 škôl v 1. kategórii a 114 škôl v 2. kategórii &nbsp;z celého Slovenska. Celkovo porota hodnotila 338 prác v 1.kategórii a 669 prác v 2.kategórii. Súťaž je vyhlasovaná každoročne od roku 1991. Fri, 28 Jun 2019 13:57:07 +0200 Artifact Prezident /artefakty/prezident Maľba obrazu portrétu prezidenta SR Andreja Kisku od výtvarníka Jozefa Feča vznikla na podnet redakcie Romano nevo ľil ako ilustrácie k článku o voľbe prezidenta SR. Podkladom pre tvorbu obrazu bola fotografia Andreja Kisku. Obraz je namaľovaný na sadrokartón, rozmer - 35cm (v)x71cm (š), použitá technika: maľba, rok vytvorenia: 2014 Fri, 28 Jun 2019 13:42:05 +0200 Artifact Svietnik /artefakty/svietnik Igor Radič sa narodil v roku 1960 v Klenovci. Kováčske remeslo ho zaujímalo od malička. Po ukončení odborného učilišťa sa zamestnal v Jednotnom roľníckom družstve v Klenovci, kde pracoval ako kováč. Remeslu ho učili starí kováčski majstri. V roku 1995 si založil živnosť, ktorú dodnes prevádzkuje. Je štatutárnym zástupcom občianskeho združenia Rómske umelecké kováčstvo, prostredníctvom ktorého realizuje kováčske workshopy. Venuje sa priemyselnému i umeleckému kováčstvu. Pri práci v dielni mu pomáha jeho syn, Igor Radič ml. (1984). Na fotografii je zobrazený svietnik. Vyrobil ho podľa vlastného nákresu. Fri, 28 Jun 2019 13:31:58 +0200 Artifact Marilyn Monroe /artefakty/marilyn-monroe-2 Kresba - Marilyn Monroe rómskeho umelca Jozefa Feča bola súčasťou výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Kresba je &nbsp;na výkrese, rozmer - A2, použitá technika: uhlík, rok vytvorenia: 2013<br />Marilyn Monroe, vlastným menom Norma Jeane Mortenson (* 1. jún 1926, Los Angeles, Kalifornia, USA – † 5. august 1962, Los Angeles) bola americká filmová herečka, modelka. Fri, 28 Jun 2019 13:14:25 +0200 Artifact Jackie Chan /artefakty/jackie-chan Kresba - Jackie Chan rómskeho umelca Jozefa Feča bola súčasťou výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Kresba je &nbsp;na výkrese, rozmer - A2, použitá technika: uhlík, rok vytvorenia: 2013<br /><span style="line-height: 17.142858505249px;">Čchan Kchung-sang (číns. 陳港生, pchin-jin Chan Kong-sang), známy aj ako Jackie Chan (* 7. apríl 1954, Hongkong) je majster bojového umenia, herec, producent, komik, akrobat, akčná hviezda a spevák. &nbsp;</span> Fri, 28 Jun 2019 13:13:00 +0200 Artifact Morgan Freeman /artefakty/morgan-freeman Kresba - Morgan Freeman rómskeho umelca Jozefa Feča bola súčasťou výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Kresba je na výkrese, rozmer - A2, použitá technika: uhlík, rok vytvorenia: 2013 &nbsp; &nbsp; &nbsp; Morgan Freeman (* 1. jún 1937, Memphis, Tennessee, USA) je americký herec a režisér, ktorý za svoju prácu získal niekoľko prestížnych ocenení, vrátane ceny Americkej filmovej akadémie Oscar, alebo Krištálový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. <div></div> Fri, 28 Jun 2019 13:11:16 +0200 Artifact Colin Firth /artefakty/colin-firth Kresba - Colin Firth rómskeho umelca Jozefa Feča bola súčasťou výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Kresba je &nbsp;na výkrese, rozmer - A2, použitá technika: uhlík, rok vytvorenia: 2014<br /><span style="line-height: 1.42857143;">Colin Andrew Firth, CBE (* 10. september 1960, Grayshott, Spojené kráľovstvo) je britský herec. Je známy vďaka filmu Miloša Formana Valmont alebo z niekdajšieho oscarového hitu Anglický pacient, prípadne z filmu Denník Bridget Jonesovej. Za svoju rolu vo filme A Single Man sa mu dostalo prvej nominácie na Oscara za rok 2009.</span> Fri, 28 Jun 2019 13:07:15 +0200 Artifact Jozef Fečo - výtvarník /foto/jozef-feco-vytvarnik Dokumentovanie tvorby rómskeho výtvarníka Jozef Feča z obce Kračúnovce, okres Svidník, počas tvorby dvoch výtvarných diel. Kresba uhlíkom na výkres rómskej osobnosti Jána Cibuľu a maľba zobrazenia rómskej kultúry. Podkladovým materiálom maľby bol sadrokartón. Dokumentovanie s popisom techník sa uskutočnilo v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, v dokumentačno-informačnom centre rómskej kultúry. Súbor fotografií. Fri, 28 Jun 2019 10:50:41 +0200 Album Duo Farsa /foto/duo-farsa Súbor pozostáva zo 17 fotografií gitarového dua Duo Farsa, vytvorených počas koncertu v Reštaurácii Double Tiffany na Hlavnej ulici 95, v Prešove. Súčasťou súboru sú individuálne a skupinové portréty. Fri, 28 Jun 2019 10:33:44 +0200 Album Tvoj príbeh /foto/tvoj-pribeh Projekt Dobrý štart 2 (A Good Start 2) vznikol z iniciatívy OZ Vyrovnávanie šancí s finančnou podporou Rómskeho vzdelávacieho fondu (Roma education fund – REF, Budapešť). Realizovaný je od roku 2010 ako pilotný projekt zameraný na posilnenie a podporu predškolského vzdelávania detí zo sociálne znevýhodnených skupín v lokalitách s rómskou populáciou. Jednou z troch slovenských lokalít je obec Zborov, kde prebiehajú aktivity spočívajúce hlavne v posilnení dochádzky detí do predškolských zariadení, ďalej tzv. rodinnej výchove detí, ktoré sa z kapacitných dôvodov nedostanú do materskej školy a aktivizácii rodičov detí za účelom ich neformálneho vzdelávania a väčšej participácie na týchto procesoch. Medzi aktivity práce s rodičmi patrí aj tzv. Tvoj príbeh (Your story) založený na zlepšovaní jazykových schopností matiek, ktoré sa pravidelne stretávajú, čítajú a pracujú s textami rozprávok. Fri, 28 Jun 2019 10:17:40 +0200 Album Barbora Botošová /foto/barbora-botosova-1 Súbor pozostáva zo 16 fotografií rómskej primášky Barbory Botošovej s kapelou, vytvorených na koncerte v Bratislave 7.2.2014, na ul. Sekurisovej 16, v klube Estévéčka. Fri, 28 Jun 2019 08:57:13 +0200 Album Spoznajme sa - Rožňava /dokumenty/spoznajme-sa-roznava Sken pozvánky na kultúrne podujatie s názvom Spoznajme sa, ktoré sa uskutočnilo v Rožňave. Pozvánka obsahuje informácie o podujatí a účinkujúcich, mieste konania a organizátoroch. Fri, 28 Jun 2019 08:49:25 +0200 File Stanislav Cina /foto/stanislav-cina Súbor pozostáva z troch farebných fotografií Stanislava Cinu, ktoré vznikli počas nahrávania spomienkového rozprávania v priestoroch Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, dňa 4.6.2013. Časti rozhovoru sa zúčastnil aj Alexander Mušinka, ktorý je zobrazený na poslednej fotografii. Thu, 27 Jun 2019 15:21:43 +0200 Album Barbora Botošová /foto/barbora-botosova Súbor pozostáva z 3 farebných fotografií rómskej primášky Barbory Botošovej. Objekt bol vytvorený v Rómskom inštitúte, Klariská 14, Bratislava, dňa 6.2.2014 počas rozprávania na tému rómska hudba. Thu, 27 Jun 2019 15:10:25 +0200 Album Jozef Cichý /foto/jozef-cichy Jozef Cichý (1966-) je výtvarník rómskeho pôvodu, pochádzajúci z Nižného Žipova, okres Trebišov. Vyučil sa za automechanika, neskôr sa venoval výlučne maliarstvu. Vo výtvarnej tvorbe ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. V rámci výtvarného umenia pracuje hlavne s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit. Má aj niekoľko nástenných malieb v kostoloch a domoch smútku. Hlavnými témami jeho výtvarných diel sú okrem sakrálnych motívov aj témy rodiny, vojny a rómstva. V 90. rokoch bol za maľbu ocenený v celoslovenskej súťaži amatérskej výtvarnej tvorby v Trenčíne. Svoje diela vystavoval s ďalšími rómskymi výtvarníkmi v Poľsku, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, v Bratislave na výstave Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, v Prešove, v Michalovciach na výstave s názvom Romane čercheňa (Rómske hviezdy) či v Stropkove. Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch, v Múzeu rómskej kultúry v Brne a na ďalších miestach na Slovensku aj v zahraničí. Fri, 21 Jun 2019 11:07:48 +0200 Album Pamätník Cinka Panny /foto/pamaetnik-cinka-panny Fotografie dokumentujúce pamätník rómskej primášky Cinka Panny. Autorom je rezbár a sochár&nbsp; Aladár Igó. Pamätník bol inštalovaný v roku 1992 v obci Gemer. <br />Cinka Panna - legendárna rómska primáška&nbsp; známa v celom Uhorsku, Poľsku a Rumunsku (niekedy uvádzaná ako Cinková Panna)<br />* 1711 – Gemer (okr. Rimavská Sobota)<br />† 5. február 1772 - pochovaná v Gemeri Fri, 21 Jun 2019 10:48:45 +0200 Album Cigánsky boxer /foto/cigansky-boxer Fotografie z monodrámy s názvom Cigánsky boxer. V predstavení je zobrazený skutočný príbeh rómskeho boxera Johanna Trollmanna, ktorý sa v roku 1933 stal majstrom Nemecka v poloťažkej váhe. Kvôli rómskemu pôvodu mu titul neskôr odobrali. <br />V roku 1943 bol zavraždený v koncentračnom tábore v Neuengamme.<br />Monodrámu pripravilo divadlo BuranTeatr z Brna, pričom postavu rómskeho boxera stvárnil Filip Teller. Fri, 21 Jun 2019 10:30:36 +0200 Album Spojenie /artefakty/spojenie Autorom kresby je výtvarník Jozef Fečo. Kresba zobrazuje spojenie dvoch ľudí - muža a ženy v ľudskom orgáne - srdci. Je vytvorená na výkrese formátu A3. Použitá technika - kresba. Kresba vznikla v roku 2014. Thu, 20 Jun 2019 15:07:06 +0200 Artifact Okuliare /artefakty/okuliare Autorom kresby je výtvarník Jozef Fečo. Kresba zobrazuje slnečné okuliare. Je vytvorená na hnedom papieri formátu A2. Autor sa snažil zachytiť predmet v priestore s 3D efektom. Použitá technika - kresba doplnená zlatou kontúrou. Kresba vznikla v roku 2016. Thu, 20 Jun 2019 15:01:26 +0200 Artifact Telefón /artefakty/telefon Autorom kresby je výtvarník Jozef Fečo. Kresba zobrazuje telefón. Je vytvorená na výkrese formátu A3. Autor sa snažil zachytiť predmet v priestore s 3D efektom. Použitá technika - kresba. Kresba vznikla v roku 2014. Thu, 20 Jun 2019 15:00:19 +0200 Artifact Ján Berky /artefakty/jan-berky Autorom kresby - portrétu je výtvarník Jozef Fečo. Kresba na výkrese vznikla pre účely publikovania v novinách Romano nevo ľil. Zobrazenou osobou je rómsky hudobník a skladateľ Ján Berky. Kresba je na výkrese formátu A3. Použitá technika - kresba ceruzkou. Portrét vznikol v roku 2018. Thu, 20 Jun 2019 14:48:58 +0200 Artifact Gustáv Karika /artefakty/gustav-karika Autorom kresby - portrétu je výtvarník Jozef Fečo. Kresba na výkrese vznikla pre účely publikovania v novinách Romano nevo ľil. Zobrazenou osobou je rómsky aktivista a sudca Gustáv Karika. Kresba je na výkrese formátu A3. Použitá technika - kresba ceruzkou. Portrét vznikol v roku 2018. Thu, 20 Jun 2019 14:43:52 +0200 Artifact Ondrej Gadžor /artefakty/ondrej-gadzor Autorom kresby - portrétu je výtvarník Jozef Fečo. Kresba na výkrese vznikla pre účely publikovania v novinách Romano nevo ľil. Zobrazenou osobou je rómsky rezbár Ondrej Gadžor. Kresba je na výkrese formátu A3. Použitá technika - kresba ceruzkou. Portrét vznikol v roku 2018. Thu, 20 Jun 2019 14:38:31 +0200 Artifact Branislav Oláh /artefakty/branislav-olah Autorom kresby - portrétu je výtvarník Jozef Fečo. Kresba na výkrese vznikla pre účely publikovania v novinách Romano nevo ľil. Zobrazenou osobou je rómsky spisovateľ a novinár Branislav Oláh. Kresba je na výkrese formátu A3. Použitá technika - kresba ceruzkou. Portrét vznikol v roku 2018. Thu, 20 Jun 2019 14:33:55 +0200 Artifact Karel Adam /artefakty/karel-adam Autorom kresby - portrétu je výtvarník Jozef Fečo. Kresba na výkrese vznikla pre účely publikovania v novinách Romano nevo ľil. Zobrazenou osobou je rómsky hudobník a skladateľ Karel Adam. Kresba je na výkrese formátu A3. Použitá technika - kresba ceruzkou. Portrét vznikol v roku 2018. Thu, 20 Jun 2019 14:27:59 +0200 Artifact Miroslav Rác /artefakty/miroslav-rac Autorom kresby - portrétu je výtvarník Jozef Fečo. Kresba na výkrese vznikla pre účely publikovania v novinách Romano nevo ľil. Zobrazenou osobou je rómsky hudobník a skladateľ Miroslav Rác. Kresba je na výkrese formátu A3. Použitá technika - perokresba. Portrét vznikol v roku 2018. Thu, 20 Jun 2019 14:21:05 +0200 Artifact Elena Lacková /artefakty/elena-lackova Autorom kresby - portrétu je výtvarník Jozef Fečo. Kresba na výkrese vznikla pre účely publikovania v novinách Romano nevo ľil. Zobrazenou osobou je rómska spisovateľka Elena Lacková. Kresba je na výkrese formátu A3. Použitá kombinácia akvarelových farbičiek a akvarelovej farby. Portrét vznikol v roku 2018. Thu, 20 Jun 2019 14:11:05 +0200 Artifact Huslista /artefakty/huslista Tvorbe maľby na drevo a rómskym motívom sa Ján Sajko venuje od roku 1986. Používa drevo odpadové, rôznych druhov a najradšej s kazmi, ktoré determinujú budúcu maľbu. Najčastejšie sa venuje motívom tvári rómskych žien a dievčat, tancu, hudobníkom. Najčastejšie používa techniku tempera na dreve.<br />Od roku 1986 pôsobí na Základnej škole v Jarovniciach ako učiteľ výtvarnej výchovy.<br />Maľba je vytvorená na dreve o rozmeroch 29,5 cm (šírka) x 18,3 cm (výška) x 2,8 cm (hrúbka). Vrchná a spodná časť je orezaná. Ľavá časť má štruktúru kôry. Pravá časť má v 2/3 štruktúru kôry, zvyšok je orezaný. Motívom je hudobník, ktorý hrá na husliach. Približne v strede maľby má drevo miernu prasklinu. Maľba bola vytvorená v roku 2010. Thu, 13 Jun 2019 19:45:33 +0200 Artifact Dievča s kvetinou vo vlasoch /artefakty/dievca-s-kvetinou-vo-vlasoch Tvorbe maľby na drevo a rómskym motívom sa Ján Sajko venuje od roku 1986. Používa drevo odpadové, rôznych druhov a najradšej s kazmi, ktoré determinujú budúcu maľbu. Najčastejšie sa venuje motívom tvári rómskych žien a dievčat, tancu, hudobníkom. Najčastejšie používa techniku tempera na dreve.<br />Od roku 1986 pôsobí na Základnej škole v Jarovniciach ako učiteľ výtvarnej výchovy.<br />Maľba je vytvorená na dreve o rozmeroch 15,5 cm (šírka) x 19,5 cm (výška) x 2,5 cm (hrúbka). Vrchná a spodná časť je orezaná. Ľavá a pravá časť má štruktúru kôry. Motívom je portrét ženy s kvetinou vo vlasoch. Maľba bola vytvorená v roku 2010. Thu, 13 Jun 2019 19:44:44 +0200 Artifact Tanečnica so šatkou /artefakty/tanecnica-so-satkou Tvorbe maľby na drevo a rómskym motívom sa Ján Sajko venuje od roku 1986. Používa drevo odpadové, rôznych druhov a najradšej s kazmi, ktoré determinujú budúcu maľbu. Najčastejšie sa venuje motívom tvári rómskych žien a dievčat, tancu, hudobníkom. Najčastejšie používa techniku tempera na dreve.<br />Od roku 1986 pôsobí na Základnej škole v Jarovniciach ako učiteľ výtvarnej výchovy.<br />Maľba je vytvorená na dreve o rozmeroch 17,5 cm (šírka) x 19 cm (výška) x 2,5 cm (hrúbka). Vrchná a spodná časť dreva je orezaná. Ľavá a pravá časť má mierny sklon. Motívom je postava tanečnice pri tanci. Maľba je realizovaná len v jednej tretine šírky dreva. Maľba vznikla v roku 2010. Fri, 07 Jun 2019 12:35:10 +0200 Artifact Dievča v kroji /artefakty/dievca-v-kroji Tvorbe maľby na drevo a rómskym motívom sa Ján Sajko venuje od roku 1986. Používa drevo odpadové, rôznych druhov a najradšej s kazmi, ktoré determinujú budúcu maľbu. Najčastejšie sa venuje motívom tvári rómskych žien a dievčat, tancu, hudobníkom. Najčastejšie používa techniku tempera na dreve.<br />Od roku 1986 pôsobí na Základnej škole v Jarovniciach ako učiteľ výtvarnej výchovy.<br />Maľba je realizovaná na dreve o rozmeroch 22 cm (v najširšej časti) x 28,5 cm (výška). Hrúbka dreva je 2,5 cm. Ľavá strana má z časti štruktúru kôry. Zvyšné strany sú orezané rovnomerne. Motívom maľby je dievča v rómskom kroji na lúke. Maľba bola vytvorená v roku 2010. Fri, 07 Jun 2019 12:32:09 +0200 Artifact Potrét ženy s ružou /artefakty/potret-zeny-s-ruzou Tvorbe maľby na drevo a rómskym motívom sa Ján Sajko venuje od roku 1986. Používa drevo odpadové, rôznych druhov a najradšej s kazmi, ktoré determinujú budúcu maľbu. Najčastejšie sa venuje motívom tvári rómskych žien a dievčat, tancu, hudobníkom. Najčastejšie používa techniku tempera na dreve.<br />Od roku 1986 pôsobí na Základnej škole v Jarovniciach ako učiteľ výtvarnej výchovy.<br />Maľba je realizovaná na dreve o rozmeroch 31 cm (šírka) x 31 cm (výška) x 2,5 cm (hrúbka). Vrchná a spodná časť dreva je orezaná rovnomerne, ľavá a pravá strana má skosené hrany o 45 stupňov. Motívom je portrét ženy s ružou vo vlasoch. Vľavo nad ramenom sú zobrazené obydlia. Maľba bola vytvorená v roku 2012. Fri, 07 Jun 2019 12:31:49 +0200 Artifact Muzikant na lúke /artefakty/muzikant-na-luke Tvorbe maľby na drevo a rómskym motívom sa Ján Sajko venuje od roku 1986. Používa drevo odpadové, rôznych druhov a najradšej s kazmi, ktoré determinujú budúcu maľbu. Najčastejšie sa venuje motívom tvári rómskych žien a dievčat, tancu, hudobníkom. Najčastejšie používa techniku tempera na dreve.<br />Od roku 1986 pôsobí na Základnej škole v Jarovniciach ako učiteľ výtvarnej výchovy.<br />Maľba je vytvorená na dreve o rozmeroch 35,5 cm (šírka) x 30,5 cm (výška) x 2,5 cm (hrúbka). V ľavej časti má drevo štruktúru kôry, pravá časť je vlnitá - hladká. Vrchná a spodná časť je orezaná. Motívom maľby je hudobník hrajúci na husliach s dvomi tanečnicami. V niektorých častiach je drevo pod maľbou prasknuté. V pravej dolnej časti sú zobrazené obydlia. Maľba bola vytvorená v roku 2010. Fri, 07 Jun 2019 12:31:34 +0200 Artifact Tanečnica /artefakty/tanecnica Tvorbe maľby na drevo a rómskym motívom sa Ján Sajko venuje od roku 1986. Používa drevo odpadové, rôznych druhov a najradšej s kazmi, ktoré determinujú budúcu maľbu. Najčastejšie sa venuje motívom tvári rómskych žien a dievčat, tancu, hudobníkom. Najčastejšie používa techniku tempera na dreve.<br />Od roku 1986 pôsobí na Základnej škole v Jarovniciach ako učiteľ výtvarnej výchovy.<br />Maľba je realizovaná na dreve o rozmeroch 35,5 cm (najširšia časť) x 30,3 cm (výška) x 2,5 cm (hrúbka). Vrchná a spodná časť je orezaná. Pravá časť má štruktúru kôry, ľavá časť je hladká, zrezaná pod uhlom 45 stupňov. Motívom je maľba tanečnice na lúke. Cez stred dreva prechádza mierna prasklina. Maľba bola vytvorená v roku 2010. Fri, 07 Jun 2019 12:31:15 +0200 Artifact Tanečnica s ružou /artefakty/tanecnica-s-ruzou Tvorbe maľby na drevo a rómskym motívom sa Ján Sajko venuje od roku 1986. Používa drevo odpadové, rôznych druhov a najradšej s kazmi, ktoré determinujú budúcu maľbu. Najčastejšie sa venuje motívom tvári rómskych žien a dievčat, tancu, hudobníkom. Najčastejšie používa techniku tempera na dreve.<br />Od roku 1986 pôsobí na Základnej škole v Jarovniciach ako učiteľ výtvarnej výchovy.<br />Maľba je vytvorená na dreve o rozmeroch 17,5 cm (šírka) x 19 cm (výška) x 2,5 cm (hrúbka). Vrchná a spodná časť dreva je orezaná. Ľavá a pravá časť má mierny sklon. Motívom je postava tanečnice pri tanci. Dominantné sú červené šaty. Maľba vznikla v roku 2010. Fri, 07 Jun 2019 12:30:26 +0200 Artifact Portrét ženy /artefakty/portret-zeny Tvorbe maľby na drevo a rómskym motívom sa Ján Sajko venuje od roku 1986. Používa drevo odpadové, rôznych druhov a najradšej s kazmi, ktoré determinujú budúcu maľbu. Najčastejšie sa venuje motívom tvári rómskych žien a dievčat, tancu, hudobníkom. Najčastejšie používa techniku tempera na dreve.<br />Od roku 1986 pôsobí na Základnej škole v Jarovniciach ako učiteľ výtvarnej výchovy.<br />Maľba je na dreve o rozmeroch 25 cm (šírka) x 25 cm (výška) x 2,5 cm (hrúbka). Vrchná a spodná časť je orezaná. Ľavá strana má takmer do polovice maľby štruktúru kôry. Motívom je portrét ženy s kvetom vo vlasoch. Maľba vznikla v roku 2010. Fri, 07 Jun 2019 12:29:53 +0200 Artifact Tanec /artefakty/tanec Tvorbe maľby na drevo a rómskym motívom sa Ján Sajko venuje od roku 1986. Používa drevo odpadové, rôznych druhov a najradšej s kazmi, ktoré determinujú budúcu maľbu. Najčastejšie sa venuje motívom tvári rómskych žien a dievčat, tancu, hudobníkom. Najčastejšie používa techniku tempera na dreve.<br />Od roku 1986 pôsobí na Základnej škole v Jarovniciach ako učiteľ výtvarnej výchovy.<br />Maľba je na dreve o rozmeroch 32 cm (šírka) x 24 cm (výška) x 2,7 cm (hrúbka). Maľba je zložená z dvoch častí dreva, ktoré sú spojené na zadnej strane lepiacou páskou. Vnútro spoja je štruktúra kôry. Vľavo je zobrazený tanečník, na pravej strane je tanečnica. Maľba vznikla v roku 2010. Fri, 07 Jun 2019 12:27:48 +0200 Artifact Ruža /artefakty/ruza Digitálna fotografia kovovej, ručne tepanej ruže. Objekt vytvoril rómsky umelecký kováč Ivan Šarközy v dielni firmy Ferrare, umelecké kováčstvo v obci Dunajská Lužná. Originálny kovový objekt má rozmery 50x15,5 cm. Tue, 30 Apr 2019 14:37:03 +0200 Artifact Akt /artefakty/akt Kresba - Akt rómskeho umelca Jozefa Feča vznikla pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Kresba je na výkrese, rozmer - A2, použitá technika: uhlík, rok vytvorenia: 2013 Tue, 30 Apr 2019 14:36:28 +0200 Artifact Kráľ /artefakty/kral Maľba portrétu rómskeho kráľa Róberta Botoša od výtvarníka Jozefa Feča vznikol na podnet redakcie Romano nevo ľil ako ilustrácie k článku o voľbe rómskeho kráľa. Podkladom pre tvorbu obrazu bola fotografia z korunovácie kráľa, ktorá sa uskutočnila 12.04.2014 v Košiciach. Obraz je namaľovaný na sadrokartón, rozmer - 64cm(v)x39cm (š), použitá technika: maľba, rok vytvorenia: 2014 Róbert Botoš / Róbert I. - korunovaný za kráľa Rómov na Slovensku dňa 12.04.2014. Tue, 30 Apr 2019 14:34:41 +0200 Artifact Spojenie hrdinov /artefakty/spojenie-hrdinov Kresba - Spojenie hrdinov rómskeho umelca Jozefa Feča vznikla pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Kresba je na výkrese, rozmer - A2, použitá technika: perokresba, rok vytvorenia: 2014 Tue, 30 Apr 2019 14:34:10 +0200 Artifact Jednoduchosť /artefakty/jednoduchost Obraz Jednoduchosť rómskeho umelca Jozefa Feča vznikol pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Obraz je namaľovaný na sadrokartón, rozmer - 60x70cm Tue, 30 Apr 2019 14:32:39 +0200 Artifact Raj /artefakty/raj Obraz Raj rómskeho umelca Jozefa Feča vznikol pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Obraz je namaľovaný na sadrokartón, rozmer - 60x70cm Tue, 30 Apr 2019 14:32:12 +0200 Artifact Pohľad /artefakty/pohlad Obraz Pohľad rómskeho umelca Jozefa Feča vznikol pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Obraz je namaľovaný na sadrokartón, rozmer - 40x50cm Tue, 30 Apr 2019 14:31:49 +0200 Artifact Zjavenie /artefakty/zjavenie Obraz Zjavenie rómskeho umelca Jozefa Feča vznikol pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Obraz je namaľovaný na sadrokartón, rozmer - 60x70cm Tue, 30 Apr 2019 14:31:20 +0200 Artifact Idea /artefakty/idea Obraz Idea rómskeho umelca Jozefa Feča vznikol pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Obraz je namaľovaný na sadrokartón, rozmer - 110x40cm Tue, 30 Apr 2019 14:30:49 +0200 Artifact Marilyn Monroe /artefakty/marilyn-monroe Obraz Marilyn Monroe rómskeho umelca Jozefa Feča vznikol pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Obraz je namaľovaný na plátno, rozmer - 50x50cm. Marilyn Monroe, vlastným menom Norma Jeane Mortenson (* 1. jún 1926, Los Angeles, Kalifornia, USA – † 5. august 1962, Los Angeles) bola americká filmová herečka, modelka. Tue, 30 Apr 2019 14:30:21 +0200 Artifact Druhé ja /artefakty/druhe-ja Obraz Druhé ja rómskeho umelca Jozefa Feča vznikol pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Obraz je namaľovaný na plátno, rozmer - 70x100cm Tue, 30 Apr 2019 14:29:53 +0200 Artifact Melódia /artefakty/melodia Obraz Melódia rómskeho umelca Jozefa Feča vznikol pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Obraz je namaľovaný na plátno, rozmer - neorezaná A2. Tue, 30 Apr 2019 13:51:19 +0200 Artifact Rómsky tanec /artefakty/romsky-tanec Ukážka výtvarného diela - maľby na tému zobrazenia rómskeho tanca na Slovensku, výtvarníka Jozefa Feča. Maľba bola vytvorená v roku 2014 (január) pre účely jej publikácie v rómskych novinách Romano nevo ľil. Podkladom pre maľbu bola fotografia tanečnice zo súboru Kesaj tcháve, ktorý pôsobí v Kežmarku pod vedením Ivana Akimova. Podkladovým materiálom je sadrokartón. Tue, 30 Apr 2019 13:50:47 +0200 Artifact Rómska kultúra /artefakty/romska-kultura Ukážka výtvarného diela - maľby na tému zobrazenia rómskej kultúry na Slovensku. Maľba bola vytvorená v roku 2014 (január) pre účely jej publikácie v rómskych novinách Romano nevo ľil. Podkladovým materiálom je sadrokartón. Tue, 30 Apr 2019 13:50:15 +0200 Artifact Sova /artefakty/sova Obraz Sova rómskeho umelca Jozefa Feča vznikol pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovali Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Obraz je namaľovaný na sadrokartónový podklad. Tue, 30 Apr 2019 13:49:47 +0200 Artifact Ján Cibuľa /artefakty/jan-cibula Kresba MUDr. Jána Cibuľu, významnej rómskej osobnosti, lekára, spoluzakladateľa a prezidenta Medzinárodnej rómskej únie, kandidáta na Nobelovu cenu za mier v roku 2001, ktorú v priestoroch DICRK namaľoval rómsky umelec Jozef Fečo. Portrét je namaľovaný uhlíkom na výkres formátu A2. Tue, 30 Apr 2019 13:49:13 +0200 Artifact Akt /artefakty/akt-1 Kresba - Akt rómskeho umelca Jozefa Feča vznikla pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Kresba je na výkrese, rozmer - A2, použitá technika: uhlík, rok vytvorenia: 2013 Mon, 29 Apr 2019 17:09:32 +0200 Artifact Salvador Dalí /artefakty/salvador-dali Kresba - Salvador Dalí rómskeho umelca Jozefa Feča vznikla pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Kresba je na výkrese, rozmer A2, použitá technika: uhlík, rok tvorby: 2013. Salvador Dalí / Salvador Domingo Felipe Jacinto Dalí Domenech (* 11. máj 1904, Figueras – † 23. január 1989, Figueras) bol najznámejším surrealistickým maliarom. Mon, 29 Apr 2019 17:05:17 +0200 Artifact Helen Bonham Carter /artefakty/helen-bonham-carter Kresba - Helen Bonham Carter rómskeho umelca Jozefa Feča vznikla pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Kresba je na výkrese, rozmer - 40x50cm, použitá technika: uhlík, rok tvorby: 2014 Helen Bonham Carter / Helena Bonhamová Carterová (* 26. máj 1966, Londýn) je anglická herečka, dablérka, speváčka. Mon, 29 Apr 2019 17:01:56 +0200 Artifact Chlapec a jablko /artefakty/chlapec-a-jablko Kresba Chlapec a jablko rómskeho umelca Jozefa Feča vznikla pri príležitosti výstavy Rómske hviezdy / Romane čercheňa, ktorú organizovalo Občianske združenie Nová cesta, Michalovce a Zemplínske osvetové stredisko, Michalovce v marci 2014. Kresba je na výkrese, rozmer A2, technika: uhlík, rok tvorby: 2012 Mon, 29 Apr 2019 16:58:40 +0200 Artifact Balvalfest (Festival vetra) /video/balvalfest-festival-vetra Záznam z 13. ročníka rómskeho festivalu, ktorý sa v roku 2013 konal v obci Kokava nad Rimavicou. Na festivale sa prezentuje nielen tradičná rómska hudba, ale aj moderné žánre. Organizátori každoročne na podujatie pozývajú interpretov zo Slovenska, aj zo zahraničia. Finálne video je editovaným zostrihom predstavení vybraných účinkujúcich z oblasti tradičnej aj súčasnej rómskej hudobnej scény, doplnené o rozhovor s organizátorom festivalu Vladimírom Sendreiom. Mon, 25 Mar 2019 08:20:19 +0100 Video Cigánski diabli - koncert /video/ciganski-diabli-koncert Cigánski diabli ako zoskupenie rómskych hudobníkov uvádzajú rok 1991 ako rok vzniku tejto formácie.&nbsp; Vyznačujú sa bravúrnou až virtuóznou interpretáciou rómskej hudby z mestského prostredia, klasickej svetovej hudby, no nevyhýbajú sa ani spolupráci so súčasnými umelcami z prostredia populárnej hudby. Orchester účinkuje na mnohých podujatiach na Slovensku aj v zahraničí, hrali na piatich kontinentoch.&nbsp; Na koncerte v Prešove&nbsp; dňa 24.10.2013 v kine Scala&nbsp; hrali v tomto zložení:&nbsp; spev a violončelo – Silvia Šarköziová, viola – Jozef Farkaš, kontrabas – Tibor Lévai, sólový kontrabas – Alexander Mihok, husle – Emil Hasala, klarinet a tarogáto – Zoltán Grunza, cimbal – Ernest Šarközi, primáš (husle) – Štefan „Picur“ Banyák. Wed, 20 Mar 2019 15:54:01 +0100 Video Karel Adam /video/karel-adam Karel Adam, DiS.art, (1953-) je profesionálny hudobník − primáš, dirigent a&nbsp;riaditeľ (1998-2016) profesionálneho rómskeho divadla Romathan. Po skončení Štátneho konzervatória v Košiciach pôsobil v&nbsp;agentúrach Slovkoncert a&nbsp;Pragokoncert. Koncom roka 1992 nastúpil do vtedy vznikajúceho divadla Romathan ako šéfdirigent divadelného orchestra. Karel Adam vo svojom rozprávaní hovorí o&nbsp;svojom detstve, o&nbsp;svojich začiatkoch a&nbsp;pôsobení v divadle Romathan. Rozpráva o postupnom rozvoji divadla a&nbsp;o&nbsp;hodnotách, ktoré sa toto divadlo snaží tlmočiť svojim divákom. Zároveň sa zamýšľa nad pojmami rómska hudba, rómska kapela, súčasná rómska hudobná produkcia, autenticita. Tue, 19 Mar 2019 15:38:09 +0100 Video Rómsky literárny klub /video/romsky-literarny-klub Rómsky literárny klub (ROLIK) je spoločenstvo autorov poézie a prózy, ktorí čerpajú inšpiráciu pre svoju tvorbu zo života Rómov. ROLIK vznikol v roku 2009 v Banskej Bystrici na podnet Asociácie rómskych iniciatív a jeho zakladateľom je Mgr. Marián Balog. Cieľom klubu je prezentovať literárnu tvorbu Rómov a o Rómoch. Rozhovor s členmi rómskeho literárneho klubu sa viedol v Banskej Bystrici dňa 29.4.2016. V zázname je dokumentovaný odborný diskusný príspevok s Ivanou Cickovou, Mgr. Mariánom Balogom, Milanom Berkom a Zlaticou Rusovou. Diskusný príspevok ponúka náhľad na tvorbu jednotlivých autorov, ich literárne začiatky. Diskusia je vedená formou dialogického rozhovoru, ktorý vedie Mgr. Marián Balog. V diskusii sa spomínajú mená významných osobností rómskeho kultúrno - spoločenského sveta, ich prínos pre rómsku literárnu a informačno - odbornú tvorbu. Tue, 19 Mar 2019 15:32:58 +0100 Video Helena Jonášová - rozprávanie /video/helena-jonasova-rozpravanie Spomienkové rozprávanie Heleny Jonášovej, predsedníčky občianskeho združenia Kultúrne združenie Rómov Slovenska v Banskej Bystrici sa venuje aktivitám zameraným na prezentáciu rómskej kultúry a všestranný rozvoj rómskej národnosti. V jednotlivých kapitolách spomína na svoje detstvo, rodičov, ich spomienky na vojnu, ako aj na svoje štúdiá či prácu. Tue, 19 Mar 2019 15:30:34 +0100 Video Projekt Živá kniha: Rómsky jazyk /video/projekt-ziva-kniha-romsky-jazyk Živé knižnice ako metóda ponúkajú ľuďom príležitosť spoznať osobné príbehy ľudí, ktorí sú zaujímaví a väčšinovému divákovi takmer neznámi. Cieľom je na jednej strane podporovať identitu v rómskej národnostnej menšine, na strane druhej, väčšinovej spoločnosti predstavovať Rómov ako národnostnú menšinu s bohatou kultúrnou tradíciou. Štvrté zo série podujatí &quot;Živé knihy 2015&quot;, organizované Štátnou vedeckou knižnicou v Prešove, sa konalo 7. novembra 2015 vo Wave Klube v Prešove, jej témou bol rómsky jazyk. Hosťami podujatia boli Jarmila Vaňová a Stanislav Cina. Hudobným hosťom bola primáška Barbora Botošová so skupinou Bohémiens. Mon, 18 Mar 2019 15:09:07 +0100 Video Projekt Živá kniha: Jozef Banyák /video/projekt-ziva-kniha-jozef-banyak Živé knižnice ako metóda ponúkajú ľuďom príležitosť spoznať osobné príbehy ľudí, ktorí sú zaujímaví a väčšinovému divákovi takmer neznámi. Cieľom je na jednej strane podporovať identitu v rómskej národnostnej menšine, na strane druhej, väčšinovej spoločnosti predstavovať Rómov ako národnostnú menšinu s bohatou kultúrnou tradíciou. Prvé zo série podujatí &quot;Živé knihy 2015&quot;, organizované Štátnou vedeckou knižnicou v Prešove sa konalo 20. apríla 2015 vo Wave Klube v Prešove. Hosťom bol filmový režisér a producent Jozef Banyák. Rozhovor viedli Erika Godlová a Zuzana Paľuchová. Hudobným hosťom bola skupina Gypsy Kings Revival. Mon, 18 Mar 2019 14:56:49 +0100 Video Projekt Živá kniha: Rómska hudba na Slovensku s Eugenom Vizvárym /video/projekt-ziva-kniha-romska-hudba-na-slovensku-s-eugenom-vizvarym Živé knižnice ako metóda ponúkajú ľuďom príležitosť spoznať osobné príbehy ľudí, ktorí sú zaujímaví a väčšinovému divákovi takmer neznámi. Cieľom je na jednej strane podporovať identitu v rómskej národnostnej menšine, na strane druhej, väčšinovej spoločnosti predstavovať Rómov ako národnostnú menšinu s bohatou kultúrnou tradíciou. Druhé zo série podujatí &quot;Živé knihy 2015&quot;, organizované Štátnou vedeckou knižnicou v Prešove, ktoré sa konalo 22. júna 2015 vo Wave Clube v Prešove, tentoraz na tému rómska hudba na Slovensku. Hlavným hosťom bol hudobný producent, skladateľ, klavirista Eugen Vizváry, ktorý je vyhľadávaným hudobníkom na Slovensku, venuje sa najmä žánrom: Jazz, Funky, Fusion, Rock, Pop, Hip-Hop, R&amp;B, Country, Classic. Hudobným hosťom bola cimbalová muzika Ďusi band z Prešova (Július Bandy st., Július Bandy ml., Peter Ferko, Kristián Bandy + Samko Bandy) a speváčky Žaneta Štipáková a Vanessa Siváková. Fri, 15 Mar 2019 14:10:32 +0100 Video Čertovský čapáš /video/certovsky-capas Premiéra divadelného predstavenia Čertovský čapáš ponúka malému divákovi pohľad na školské prostredie, s ktorým sa stretnú v období povinnej školskej dochádzky. Opačne, pohľad na čertovskú školu vnáša diváka do sveta, v ktorom sú žiaci odmeňovaní za neskoré príchody do školy, za päťky... Protipólnym postavením explicitne vykreslených pozitívnych a negatívnych postáv v spevohre sa poukazuje na žiadúce ustálené formy správania sa v školskom prostredí aj mimo neho. Žáner: spevohra na rozprávkové motívy, jazyk predstavenia: slovenský, výprava: klasická rekvizitárna, hra je interaktívna. Fri, 15 Mar 2019 14:00:51 +0100 Video Projekt Živá kniha: Holokaust /video/projekt-ziva-kniha-holokaust Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry, v roku 2015 realizovala štyri podujatia v rámci projektu „Živé knihy (slovo – obraz – zvuk)“, podporeného Ministerstvom kultúry SR. Cieľom podujatí bolo širokej verejnosti predstaviť Rómov z oblasti kultúry a umenia, o ktorých sa v spoločnosti veľmi nehovorí. V poradí tretie podujatie bolo venované téme rómskeho holokaustu a konalo sa 24. augusta 2015, za prítomnosti diskutujúcich hostí - Lucie Segľovej a Ľudovíta Petíka. Večer hudobne sprevádal hudobník Miroslav Rác a speváčka Žaneta Štipáková. Fri, 15 Mar 2019 12:20:02 +0100 Video Autorské čítanie - Dušan Onody, Marco Pillo /video/autorske-citanie-dusan-onody-marco-pillo Autorské čítanie Dušana Onodyho bolo zaznamenané 31.3.2014 na Malej scéne Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Prezentácia básnickej zbierky, vydanej pod názvom Venované Tebe, len Tebe bola sprevádzaná hrou na gitaru a spevom, v podaní hudobníka Marca Pilla. Jeho hudobná tvorba spadá prevažne do žánru flamenco. Počas programu zahral aj niekoľko tradičných rómskych piesní vo flamenco štýle. V závere digitálneho objektu máme možnosť vidieť hudobnú improvizáciu Marca Pilla so skupinou Duo Farsa, ktorej je Dušan Onody členom. Fri, 15 Mar 2019 10:39:09 +0100 Video Autorské čítanie - Erika Hornáková, Roman Goroľ /video/autorske-citanie-erika-hornakova-roman-gorol Autorské čítanie usporiadané Štátnou vedeckou knižnicou v Prešove, sa konalo dňa 30. októbra 2013 v priestoroch reštaurácie Double Tiffany v Prešove. Hlavnými hosťami bola spisovateľka Erika Hornáková a poet Roman Goroľ, ktorí rozprávali o sebe, o svojej tvorbe a taktiež zo svojej tvorby čítali aj publiku. Hudobným hosťom bolo gitarové duo - Duo Farsa. Fri, 15 Mar 2019 10:30:47 +0100 Video Romathan v novom šate /video/romathan-v-novom-sate 65. premiéra Divadla Romathan sa niesla v &quot;novom šate&quot;. Hudobno tanečné predstavenie popretkávané tradičnými rómskymi žalmami a tancami, ktoré sú nositeľmi hlbokej myšlienky rómskeho vnútorného cítenia a spolupatričnosti, vnesú diváka do sveta Rómov /hudby, tanca, spevu/. Orchestrálne pozadie predstavenia má svoje samostatné výstupy, v ktorých sa ukazuje prepojenosť a multikulturalita národov v Európe. Thu, 14 Mar 2019 13:01:14 +0100 Video Tajomný svet a chlpáčikovia /video/tajomny-svet-a-chlpacikovia Premiéru divadelného predstavenia &quot;Tajomný svet a chlpáčikovia&quot; pre deti odohralo divadlo Romathan. Inscenačná rozprávka ponúka divákovi pohľad na imaginatívny svet lesnej ríše, ktorému vládne kráľovná &quot;Bachtaľori&quot;. V rozprávkovom príbehu malý divák odhaľuje tajomstvo dobra a lásky na pozadí zla a intríg odohrávajúcich sa tak v Tajomnom svete, ako aj vo svete ľudí. Žáner: spevohra na rozprávkové motívy, jazyk predstavenia: slovenský primárny, rómsky sekundárny, výprava: klasická rekvizitárna, hra nie je interaktívna, ale performatívna. Účinkujúci: Karel Adam, Oto Bunda, Milan Godla, Marián Balog, a ďalší. Thu, 14 Mar 2019 12:57:05 +0100 Video Štefan Banyák - rozprávanie o hudbe /video/stefan-banyak-rozpravanie-o-hudbe Štefan Banyák (1938-) je rómsky hudobník, hrajúci na husle. Je zakladateľom Orchestra dunajskostredských rómskych muzikantov, v súčasnosti Biháriho orchestra a hlavným organizátorom Biháriho slávností, konajúcich sa každoročne v Dunajskej Strede. Muzikant je predsedom Občianskeho združenia (OZ) Dunajskostredských rómskych muzikantov. V súčasnosti sa venuje hlavne práci s mladými rómskymi hudobníkmi a je stále hudobne aktívny na rôznych hudobných podujatiach. Thu, 14 Mar 2019 12:06:33 +0100 Video Gypsy Jazz Festival 2015 /video/gypsy-jazz-festival-2015 V poradí už 4. ročník Gypsy Jazz Festivalu, ktorého hlavným organizátorom je známy hudobník - saxofonista, skladateľ, kapelník a promotér Miloslav Suchomel sa uskutočnil 2. 2. 2015 v Bratislave, v Divadle Nová Scéna. Suchomel upustil od festivalového formátu oddelených koncertov a pre návštevníkov pripravil jednotné vystúpenie v sprievode jeho 30-členného orchestra s jazzovou i sláčikovou sekciou (vedenou koncertným majstrom SND Arpádom Patkoló), v rámci ktorého sa na pódiu prestriedalo viacero hudobných hostí: Američanka Gail Anderson a rómska speváčka z Nemecka Dotschy Reinhardt ako spevácke hviezdy, nasledoval americký saxofonista Bill Evans. Štylizovaný rómsky tanec predviedli tanečníčky z tanečnej skupiny Simony Horváthovej. &nbsp;Hudobne festival osciloval na pomedzí žánrov, hlavne džezu, latina, orientálnych rytmov a vlastnej tvorby dotýkajúcej sa tradície rómskeho džezu. Sprievodnou akciou bola predajná výstava výtvarných diel akademických maliarov Vladislava Zabela, Pavla Pokorného a Jozefa Srnu mladšieho.&nbsp; Mon, 11 Mar 2019 16:02:43 +0100 Video Babula /video/babula Rozprávanie Emílie Kissovej o zvykoch a tradíciách, o odlišnostiach a špecifikách života olašských Rómov na Slovensku. V šiestich kapitolách rozpráva o význame rodiny, a vzájomnom spolužití v rodine, o zvykoch pri zásnubách a svadbe, o deťoch, materstve, o zvykoch dávať deťom prezývky a dary, o zvykoch a tradíciách pri úmrtí blízkeho človeka a pri pohrebe, o veštení a o rómskom jazyku. Mon, 11 Mar 2019 15:50:12 +0100 Video Marco Pillo - Amor mio /video/marco-pillo-amor-mio Marco Pillo - hudobník, spevák a skladateľ. Pôvodne vyštudoval hru na cimbal, neskôr gitaru. Počas štúdií v Španielsku a Barcelone, sa stretol s miestnou rómskou flamenco hudobnou kultúrou, ktorá do značnej miery ovplyvnila jeho ďalšiu hudobnú tvorbu. Digitálny kultúrny objekt je záznamom jeho interpretácie skladby Amor mio / Láska moja z albumu Volare rómskej skupiny Gipsy Kings. Mon, 25 Feb 2019 16:20:19 +0100 Video Romathan baví /video/romathan-bavi Hudobno - tanečný program profesionálneho rómskeho divadla Romathan z Košíc. Predstavenie bolo organizované ako výchovný koncert pre žiakov základnej školy a je zostavené z tanečných, speváckych a inštrumentálnych vystúpení členov divadelného súboru. Mon, 25 Feb 2019 16:10:00 +0100 Video Tomáš Botló - Besame Mucho /video/tomas-botlo-besame-mucho Tomáš Botló - spevák a hudobník, hrá amatérsky na gitare, ale predovšetkým na klavíri, ktorý aj študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Tvorí vlastné autorské piesne, doma si zriadil nahrávacie štúdio, a tak sa prejavil aj ako skvelý zvukový technik. Tomáš mieša rómsku hudbu s modernými žánrami, ako sú napr. džez, funk, hip-hop, latino, flamengo, pop a tento žánrový synkretizmus z neho robí všestranného multikultúrneho a multižánrového hudobníka. Spolupracoval s viacerými slovenskými i zahraničnými rapermi a umelcami. Hudba, text - Consuelo Velázquez ,,Besame Mucho&quot;. Interpretácia - Tomáš Botló. Mon, 25 Feb 2019 16:09:19 +0100 Video Diabolské husle a hostia /video/diabolske-husle-a-hostia Mimoriadny koncert Diabolských huslí a ich hostí venovaný spomienke na nedožité 75. narodeniny Jána Berkyho Mrenicu staršieho (11.5.1939, Očová, † 12.10.2008) sa konal v Bratislave, dňa 18.11.2014. Ján Berky Mrenica starší bol huslistom a skladateľom. Založil hudobné zoskupenie Diabolské husle, ktorého hlavným predstaviteľom sa po jeho smrti stal jeho syn Ján Berky Mrenica mladší. Do povedomia spoločnosti sa dostal ako reprezentant slovenskej ľudovej hudby a vedúci člen hudobného telesa SĽUK (Slovenský ľudovo umelecký kolektív), podieľal sa na tvorbe mnohých televíznych hudobných programov. Bol aj zberateľom rómskych piesní, ktoré v roku 1993 vydal knižne pod názvom Nane oda lavutaris. V rámci svojej hudobnej tvorby spolupracoval s mnohými slovenskými spevákmi (Martin Babjak, Jana Kocianová a pod.) a hudobníkmi. Za svoje mimoriadne zásluhy v oblasti kultúry na Slovensku získal ocenenia <br />1995 - Posol Slovenska, 1997 - Pribinov kríž, 1997- Slovak Gold, 2003 - Krištáľové krídlo za rok 2002, 2003 - Cena mesta Zvolen za celoživotné dielo, 2004 - Čestná cena desaťročia Slovak Gold, 2006 -Cena Banskobystrického samosprávneho kraja, zlatý nosič za predaj albumu Primášov sen pri predaji viac ako 5000 kusov. Na počesť tohto hudobníka sa konal koncert pod vedením Jána Berkyho mladšieho a Diabolských huslí, ktorých hosťami boli napríklad Jana Hubinská, Jana Orlická, Marián Čekovský, Martin Valihora, Milan Godla, Ondrej Ferko a iní. Záznam ponúka pohľad na hudobné vystúpenia hostí. Mon, 25 Feb 2019 16:08:23 +0100 Video Žaneta Štipáková - Devla miro /video/zaneta-stipakova-devla-miro Žaneta Štipáková, herečka a speváčka pôsobiaca v divadle Romathan spieva rómsku popovú pieseň Devla miro (Bože môj) v sprievode vyštudovaného klaviristu, učiteľa na základných umeleckých školách, skladateľa a rómskeho hip-hoppera Miroslava Raca, ktorý vystupuje pod umeleckým menom BG. Pieseň svojim obsahovým zameraním spadá do kategórie piesní smutných, laudatívnych. Videozáznam vznikol 24.08.2015 v Prešove a bolo súčasťou podujatia nazvaného Živá kniha: slovo - obraz - zvuk, ktoré organizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove pri príležitosti spomienky na rómsky holokaust. Mon, 25 Feb 2019 16:07:46 +0100 Video Marco Pillo - Bulería /video/marco-pillo-buleria Marco Pillo vyštudoval hru na cimbal na pražskom konzervatóriu, neskôr aj hru na klasickú gitaru. Počas študijného pobytu v Barcelone spoznal rómske flamenco, čo ovplyvnilo jeho ďalšiu tvorbu. Digitálny kultúrny objekt je záznamom jeho interpretácie Buleríe. Buleríja je najcharakteristickejším druhom flamenca pôvodom z&nbsp; mesta Jerez de la Frontera (domovské mesto vzniku flamenca, Andalúzia, Španielsko). Všeobecne sa skladá z troch alebo štyroch osemslabičných veršov. Predstavuje jeden z najkomplexnejších tanečných a gitarových štýlov: živý, šťastný a radostný. Bulería sa zvyčajne hrá ako záverečná skladba na tanec na konci flamenco party.&nbsp; Mon, 25 Feb 2019 16:07:04 +0100 Video Marco Pillo - Enamorado soy /video/marco-pillo-enamorado-soy Marco Pillo vyštudoval hru na cimbal na pražskom konzervatóriu, neskôr aj hru na klasickú gitaru. Počas študijného pobytu v Barcelone spoznal rómske flamenco, čo ovplyvnilo jeho ďalšiu tvorbu. Digitálny kultúrny objekt je záznamom jeho interpretácie skladby Enamorado soy (Som zamilovaný), ktorú zložil Canut Reyes (vlastným menom Francois Reyes) v roku 1989 a vyšla v tom istom roku na jeho prvom sólovom albume s názvom Bolero. Jeho skladba je koncipovaná ako pocta skladateľovi Mauriceovi Ravelovi.&nbsp;&nbsp; Mon, 25 Feb 2019 16:06:33 +0100 Video Marco Pillo - Soledad /video/marco-pillo-soledad Vystúpenie skladateľa, speváka, gitaristu a cimbalistu Marca Pilla bolo dokumentované počas prezentácie básnickej zbierky Dušana Onodyho Venované len Tebe dňa 31.03.2014 na malej scéne Divadla Jonáša Záborského. Pieseň Soledad - Samota patrí medzi španielske piesne. Laudatívna pieseň Soledad spadá do žánru pomalých flamenco piesní. Mon, 25 Feb 2019 16:01:41 +0100 Video Helena Červeňáková - spomienkové rozprávanie /audio/helena-cervenakova-spomienkove-rozpravanie Záznam z rozhovoru s H. Červeňákovou vznikol v septembri 2013 v obci Roštár, okres Rožňava. H. Červeňáková, rodená Laliková sa narodila v roku 1963 ako dieťa vysídlencov zo Slovenska v meste Moravská Třebová. Neskôr sa rodina vrátila na Slovensko, späť do rodnej obce. H. Červeňáková patrila a patrí medzi vedúce osobnosti rozvoja rómskej kultúry a občianskych a spolkových aktivít v oblasti Gemera. Jej literárna tvorba je špecifická tým, že píše priamo v rómčine, konkrétne vo veľmi ojedinelom rómskom dialekte, ktorý sa vyskytuje výlučne v okolí Rožňavy. Obsahom rozhovoru je jej spomienkové rozprávanie o vlastnom živote, o udalostiach v rómskej komunite na Gemeri aj v iných oblastiach. Rozhovor je v slovenskom jazyku.&nbsp; Fri, 22 Feb 2019 14:40:05 +0100 Audio Kvetoslava Berkyová – spomienkové rozprávanie /audio/kvetoslava-berkyova-spomienkove-rozpravanie Záznam z rozhovoru vznikol 31.7.2014. Kvetoslava Berkyová viac ako 30 rokov pracuje v rómskej komunite v Rudňanoch. Tam sa aj narodila a dodnes tam žije. Ako terénna pracovníčka a aktivistka sa venuje deťom a mládeži v komunitnom centre, kde s nimi nacvičuje rôzne divadelné, hudobné, či tanečné vystúpenia. Venovala sa aj písaniu poézie. Thu, 14 Feb 2019 11:00:06 +0100 Audio Zdenka Mahajová a Erika Hornáková: O písmenkách /video/zdenka-mahajova-a-erika-hornakova-o-pismenkach Stretnutie so spisovateľkami Zdenkou Mahajovou a Erikou Hornákovou sa uskutočnilo pri príležitosti Svetového dňa Rómov, 8. apríla 2013 v Pohoda coffee tea &amp; bar v Bratislave. Autorky predstavili seba i svoju tvorbu, rozprávali o literatúre a kultúre, špeciálne rómskej, ako aj o svojich plánoch do budúcna. Moderátorkou rozhovoru bola Erika Godlová. Wed, 30 Jan 2019 20:56:27 +0100 Video Ján Rigó - Šunen, Roma /video/jan-rigo-sunen-roma Ján Rigó je spevákom, korunovaným kráľom rómskych piesní zo Zlatých Klasov, aranžérom rómskych piesní. Zároveň je aj spoluorganizátorom Žitnoostrovského rómskeho festivalu, členom občianskeho združenia Spoločnou cestou s rómskou kultúrou, ako aj spoluorganizátorom prestížnej ceny Rómska ruža.Je zakladateľom internetového rádia &quot;Duj&quot;. Autorom hudby a textu piesne je Ján Rigó. Wed, 30 Jan 2019 20:45:33 +0100 Video Čakanie na radosť /artefakty/cakanie-na-radost Kresba k básni s názvom Čakanie na radosť bola vytvorená ako ilustrácia k básnickej zbierke Studený dotyk strateného rána autora Romana Goroľa. Kresba má formát A4, podkladovým materiálom je výkres. Básnickú zbierku v roku 2016 vydala Štátna vedecká knižnica v Prešove.<br />Martin Kaleja-Januv (1984-) sa narodil v rómskej osade v Jarovniciach, kde aj žije. Jeho vzťah k výtvarnému umeniu sa utváral a rozvíjal na základnej škole v Jarovniciach, pod vedením učiteľa výtvarnej výchovy Jána Sajka. V štúdiu pokračoval na Strednej umeleckej škole v Prešove, v odbore Dizajn a spracovanie dreva. Okrem kresby a maľby sa naďalej venuje drevorezbárstvu, v ktorom dominujú sakrálne témy. Martin Kaleja-Januv v súčasnosti pracuje ako asistent učiteľa na Základnej škole v Jarovniciach. Wed, 30 Jan 2019 20:37:14 +0100 Artifact Koniec /artefakty/koniec Kresba k básni s názvom Koniec bola vytvorená ako ilustrácia k básnickej zbierke Studený dotyk strateného rána autora Romana Goroľa. Kresba má formát A4, podkladovým materiálom je výkres. Básnickú zbierku v roku 2016 vydala Štátna vedecká knižnica v Prešove.<br />Martin Kaleja-Januv (1984-) sa narodil v rómskej osade v Jarovniciach, kde aj žije. Jeho vzťah k výtvarnému umeniu sa utváral a rozvíjal na základnej škole v Jarovniciach, pod vedením učiteľa výtvarnej výchovy Jána Sajka. V štúdiu pokračoval na Strednej umeleckej škole v Prešove, v odbore Dizajn a spracovanie dreva. Okrem kresby a maľby sa naďalej venuje drevorezbárstvu, v ktorom dominujú sakrálne témy. Martin Kaleja-Januv v súčasnosti pracuje ako asistent učiteľa na Základnej škole v Jarovniciach. Wed, 30 Jan 2019 20:36:30 +0100 Artifact Studený dotyk strateného rána /artefakty/studeny-dotyk-strateneho-rana Kresba s názvom Studený dotyk strateného rána bola vytvorená ako ilustrácia k básnickej zbierke s rovnomenným názvom autora Romana Goroľa. Kresba formátu A4 na výkrese bola použitá na obálku básnickej zbierky, ktorú v roku 2016 vydala Štátna vedecká knižnica v Prešove.<br />Martin Kaleja-Januv (1984-) sa narodil v rómskej osade v Jarovniciach, kde aj žije. Jeho vzťah k výtvarnému umeniu sa utváral a rozvíjal na základnej škole v Jarovniciach, pod vedením učiteľa výtvarnej výchovy Jána Sajka. V štúdiu pokračoval na Strednej umeleckej škole v Prešove, v odbore Dizajn a spracovanie dreva. Okrem kresby a maľby sa naďalej venuje drevorezbárstvu, v ktorom dominujú sakrálne témy. Martin Kaleja-Januv v súčasnosti pracuje ako asistent učiteľa na Základnej škole v Jarovniciach. Wed, 30 Jan 2019 20:35:44 +0100 Artifact Matka s dieťaťom /artefakty/matka-s-dietatom Autorkou maľby s názvom Matka s dieťaťom je Silvia Markovičová.&nbsp; Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Technika: kombinovaná technika na sololite Wed, 30 Jan 2019 20:32:11 +0100 Artifact Biely vtáčik /artefakty/biely-vtacik Autorkou maľby pod názvom Biely vtáčik je Silvia Markovičová.&nbsp; Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Technika: kombinovaná technika na sololite Wed, 30 Jan 2019 20:31:21 +0100 Artifact Portréty /artefakty/portrety Digitálny objekt obsahuje 8 výtvarných prác žiakov Základnej školy Jarovnice 192, ktoré boli vybrané a odoslané na medzinárodné výtvarnú súťaže.<br />Autormi prác sú žiaci: Damián Giňa (7.D), Vanesa Popušová-Giňová (5.D), Marianna Červeňáková (4.B), Jaroslava Kalejová (7.A), Jakub Popuša (4.B), Marianna Červeňáková (4.A), Kevin Giňa (6.C), Jozef Gabčo (4.A)<br />Témou výtvarných prác je znázornenie portrétov ľudských tvárí. Žiaci maľujú temperou.<br />Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí&nbsp; (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán...). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, napr. - Washington, Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Wed, 30 Jan 2019 20:30:38 +0100 Artifact Práca /artefakty/praca Digitálny objekt obsahuje 4 výtvarné práce žiakov Základnej školy Jarovnice 192, ktoré boli vybrané a odoslané na medzinárodné výtvarné súťaže.<br />Autormi prác sú žiaci: Richard Červeňák (6.B), René Červeňák, (6.B), Kristian Bilý (4.E), Alex Giňa (7.C)<br />Témou výtvarných prác je znázornenie práce. Žiaci maľujú temperou.<br />Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí&nbsp; (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán...). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, napr. - Washington, Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Wed, 30 Jan 2019 20:29:33 +0100 Artifact Bordový kvet /artefakty/bordovy-kvet Autorkou výšivky pod názvom Bordový kvet je Renáta Bendíková.&nbsp; Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Technika: kombinovaná textilná technika na sololite Wed, 30 Jan 2019 20:27:50 +0100 Artifact Cigánsky voz /artefakty/cigansky-voz Autorkou maľby pod názvom Cigánsky voz je Silvia Markovičová.&nbsp; Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Technika: tempera na sololite Wed, 30 Jan 2019 20:25:59 +0100 Artifact Zátišie s chatrčkou /artefakty/zatisie-s-chatrckou Autorkou maľby pod názvom Zátišie s chatrčkou je Silvia Markovičová.&nbsp; Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Technika: tempera na sololite Wed, 30 Jan 2019 14:11:34 +0100 Artifact Hudba /artefakty/hudba Digitálny objekt obsahuje 7 výtvarných prác žiakov Základnej školy Jarovnice 192, ktoré boli vybrané a odoslané na medzinárodné výtvarné súťaže.<br />Autormi prác sú žiaci: Pavol Kaleja (5.A), Martin Červeňák (4.B), Mária Kukuricová (7.D), Vlasta Červeňáková (7.D), Daniel Červeňák (6.D), Daniela Giňová (7.A), Marián Kaleja (7.A).<br />Témou výtvarných prác je znázornenie hudby. Žiaci maľujú temperou.<br />Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí&nbsp; (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán...). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, napr. - Washington, Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia. Wed, 30 Jan 2019 12:11:36 +0100 Artifact Motýle /artefakty/motyle Autorom maľby pod názvom Motýle je Jaroslav Sirotník.&nbsp; Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Technika: kombinovaná technika na sololite Wed, 30 Jan 2019 11:58:32 +0100 Artifact Hrozno /artefakty/hrozno Autorkou výšivky pod názvom Hrozno je Marcela Mutňanová.&nbsp; Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Technika: kombinovaná textilná technika na sololite Wed, 30 Jan 2019 11:57:57 +0100 Artifact Betlehem /artefakty/betlehem Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Autor artefaktu neznámy.<br /><br />Technika: čipka Wed, 30 Jan 2019 11:57:26 +0100 Artifact Biháriho slávnosti 2013 /video/bihariho-slavnosti-2013 Biháriho slávnosti sú cyklickým podujatím, ktoré sa každoročne koná v Dunajskej Strede. Jeho organizátorom je občianske združenie Dunajskostredskí rómski muzikanti a Žitnoostrovské osvetové stredisko. Celú myšlienku však priniesol a stále ostáva najaktívnejším organizátorom Štefan Banyák st., rómsky huslista. Jánoš Bihári (21. 10. 1764 Veľké Blahovo, Slovensko – 26. 4.1827 Budapešť, Maďarsko) patril medzi popredných hudobných umelcov dobového Rakúsko-Uhorska, s dosahom na kráľovský dvor. Ako huslista a skladateľ svojou tvorbou oslovil aj skladateľov svetového mena, akými boli Franz Liszt, či Ludwig van Beethoven. Obsahom digitálneho kultúrneho objektu je záznam galaprogramu. Mon, 28 Jan 2019 09:23:53 +0100 Video Spoznajme sa - Žiar nad Hronom /dokumenty/spoznajme-sa-ziar-nad-hronom Sken pozvánky na kultúrne podujatie s názvom Spoznajme sa, ktoré sa uskutočnilo v meste Žiar nad Hronom. Pozvánka obsahuje informácie o podujatí a účinkujúcich, fotografie z predchádzajúcich podujatí. Pozvánka je doplnená o informácie rasových útokoch na Slovensku, autorskou básňou Jána Mitráša. Mon, 28 Jan 2019 09:03:47 +0100 File Spoznajme sa - Detva /dokumenty/spoznajme-sa-detva Sken pozvánky na kultúrne podujatie s názvom Spoznajme sa, ktoré sa uskutočnilo v Detve. Pozvánka obsahuje informácie o podujatí a účinkujúich, je doplnená o informácie rasových útokoch na Slovensku, autorskými básňami Jána Mitráša, Dezidera Bangu a černošského básnika Jamesa Langstona Hughesa. Mon, 28 Jan 2019 09:01:42 +0100 File Spoznajme sa - Bratislava /dokumenty/spoznajme-sa-bratislava Sken pozvánky na kultúrne podujatie s názvom Spoznajme sa, ktoré sa uskutočnilo v Bratislave. Pozvánka obsahuje informácie o podujatí a účinkujúcich. Pozvánka je doplnená o informácie rasových útokoch na Slovensku, autorskou básňou Dezidera Bangu. Dominantnou je maľba žiakov ZŠ v Jarovniciach, z ktorej vzišlo logo združenia Jekhetane-Spolu. Mon, 14 Jan 2019 16:33:54 +0100 File Spievame pre lásku /dokumenty/spievame-pre-lasku Sken pozvánky na koncert Idy Kelarovej a skupiny Romano rat s názvom Spievame pre lásku. Predná strana pozvánky uvádza informácie o koncerte a fotografiu Idy Kelarovej. Zadná strana pozvánky informuje o sprievodnom podujatí - výstavy rómskych výtvarníkov a prezentácie textov rómskych básnikov. Mon, 14 Jan 2019 12:15:17 +0100 File Dva dni s Tiborom Oláhom /video/dva-dni-s-tiborom-olahom Tibor Oláh je amatérsky výtvarník, ktorý žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Ako hovorí, maľuje to, čo má v pamäti z detstva. inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam. V tomto digitálnom objekte je zachytená tvorba rómskej osady Pastovník v Detve, kde prežil svoje detstvo. Maľba vznikla ako ilustrácia pre zverejnenie v novinách Romano nevo ľil. Fri, 11 Jan 2019 15:37:57 +0100 Video Tibor Oláh - tvorba výtvarného diela /video/tibor-olah-tvorba-vytvarneho-diela Tibor Oláh je amatérsky výtvarník, ktorý žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sidiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Ako hovorí, maľuje to, čo má v pamäti z detstva. inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam. V tomto digitálnom objekte je zachytená tvorba rómskej osady Pastovník v Detve, kde prežil svoje destsvo. Maľba vznikla ako ilustrácia pre zverejnenie v novinách Romano nevo ľil. Fri, 11 Jan 2019 15:32:56 +0100 Video Ondrej Ruszó - portrét /video/ondrej-ruszo-portret Ondrej Ruszó je amatérsky výtvarník, ktorý žije a tvorí v obci Plešivec. Narodil sa v Revúcej. Spolu s výtvarníkom Tiborom Oláhom prevádzkujú vlastný ateliér. S výtvarným umením začal už v útlom veku, počas základnej školy. Mal obdobia, kedy sa výtvarnému umeniu nevenoval. Hovorí, že keď človek má talent, tak ho bude mať vždy, aj keď sa maľovaniu nevenuje niekoľko rokov. Vo výtvarnom umení sa zdokonaľoval počas práce na stavbách v Bratislave. Po práci navštevoval kurz výtvarného umenia. Prvé práce začal publikovať v novinách Romano nevo ľil ešte začiatkom deväťdesiatych rokov. Ilustroval básne. Väčšinou sa venuje zobrazovaniu náboženských tém, kreslí portréty, zaujíma ho tiež architektúra budov. Fri, 11 Jan 2019 15:29:40 +0100 Video Ondrej Ruszó - tvorba výtvarného diela /video/ondrej-ruszo-tvorba-vytvarneho-diela Ondrej Ruszó je amatérsky výtvarník, ktorý žije a tvorí v obci Plešivec. Narodil sa v Revúcej. Spolu s výtvarníkom Tiborom Oláhom prevádzkujú vlastný ateliér. S výtvarným umením začal už v útlom veku, počas základnej školy. Mal obdobia, kedy sa výtvarnému umeniu nevenoval. Hovorí, že keď človek má talent, tak ho bude mať vždy, aj keď sa maľovaniu nevenuje niekoľko rokov. Vo výtvarnom umení sa zdokonaľoval počas práce na stavbách v Bratislave. Po práci navštevoval kurz výtvarného umenia. Prvé práce začal publikovať v novinách Romano nevo ľil ešte začiatkom deväťdesiatych rokov. Ilustroval básne. Väčšinou sa venuje zobrazovaniu náboženských tém, kreslí portréty, zaujíma ho tiež architektúra budov. Vo videu je zachytená kresba uhlíkom - ilustrácia do novín Romano nevo ľil. Fri, 11 Jan 2019 15:25:19 +0100 Video Roman Goroľ - Studený dotyk strateného rána /video/roman-gorol-studeny-dotyk-strateneho-rana Roman Goroľ sa narodil 15.8.1969 vo Vranove nad Topľou. Je ženatý, má troch synov a pracuje ako asistent učiteľa v Základnej škole v obci Čaklov, kde aj býva. Roman Goroľ študoval na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, kde absolvoval bakalárske štúdium.&nbsp; Roman Goroľ je milovníkom literatúry, poézie a prózy. Už ako dieťa začal písať krátke básne o živote, emóciách, láske. Jeho literárne umenie zhmotnené v básnickej zbierke Studený dotyk strateného rána, vydala Štátna vedecká knižnica v Prešove v roku 2016, ilustroval ju Martin Kaleja Januv. Štyri básne boli preložené Erikou Godlovou do rómskeho a anglického jazyka. Videozáznam natočený dňa 1.12.2016 ponúka zoznámenie sa s autorom tejto básnickej zbierky a niektorých jeho básní, spomína sa aj ilustrátor zbierky Martin Kaleja Januv, ktorého umelecký talent je priblížený divákom prostredníctvom videozáznamu. František Godla a Dušan Onody ako Duo Farsa doplnili program o jeho hudobnú časť. ( zdroj: Roman Goroľ, Studený dotyk strateného rána, vlastné zistenia) Tue, 08 Jan 2019 22:28:55 +0100 Video Karol Bari - spomienkové rozprávanie /audio/karol-bari-spomienkove-rozpravanie Záznam rozhovoru s Karolom Barim vznikol v septembri 2013 v obci Cakov, okres Rimavská Sobota. Karol Bari sa narodil v roku 1941 v spomenutej obci, v ktorej zároveň prežil celý život. Pochádza z mnoho početnej rodiny šiestich bratov, no ako jediný sa celý život venuje tradičnému košikárskemu remeslu. V rozhovore opisuje svoje skúsenosti s výrobou košíkov, tradičné zaužívané spôsoby ich výroby. Rozhovor je v slovenskom jazyku a poskytuje náhľad do života nositeľa tradičného rómskeho remesla. Fri, 04 Jan 2019 15:53:23 +0100 Audio Adrián Balog - rozprávanie učiteľa hudby /audio/adrian-balog-rozpravanie-ucitela-hudby A. Balog bol v čase vzniku rozhovoru tridsaťročný vyštudovaný učiteľ v odbore učiteľstvo hudobnej výchovy. Pôvodom z Košíc, žijúci v meste Fiľakovo, ktoré sa v období tesne pred začiatkom krízy v roku 2008 stalo mestom s vysokou koncentráciou Rómov z celého Slovenska. A. Balog je skúsený učiteľ na miestnej Základnej umeleckej škole. Okrem toho študuje operný spev na Súkromnom hudobnom a dramatickom konzervatóriu v Hnúšti. Hovorí o aktivitách v gospelovej kapele, do ktorej zapája deti z komunity. Adrián Balog hovorí o svojich rodinných tradíciách - starý otec Zoltán Balog a jeho cimbalovka hrala hudbu gemersko-malohontského a novohradského regiónu. Adrián Balog svojim rozhovorom prispieva k rozmnoženiu poznatkov o regionálnej kultúre v spomenutých regiónoch. Fri, 04 Jan 2019 15:14:12 +0100 Audio Kvety /artefakty/kvety Autorkou výšivky pod názvom Kvety je Terézia Tancošová.&nbsp; Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Technika: kombinovaná textilná technika na sololite Mon, 17 Dec 2018 12:53:00 +0100 Artifact Vtáčiky /artefakty/vtaciky Autorom maľby pod názvom Vtáčiky je Jaroslav Sirotník.&nbsp; Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Technika: kombinovaná technika na sololite Mon, 17 Dec 2018 12:47:02 +0100 Artifact Bruce Willis /artefakty/bruce-willis Šarlota Bottová vyštudovala Strednú odbornú školu v Rimavskej Sobote v odbore kozmetička. S výtvarným umením začala počas štúdia na strednej škole, kde počas predmetu estetika získala prvé skúsenosti s kresbou portrétu. V oblasti výtvarného umenia sa vzdelávala pomocou dostupných zdrojov na internete a literatúry. Preferuje používanie grafitových ceruziek. <br />Realizované výstavy:<br />2017 - Knižnica prof. Štefana Pasiara v Hnúšti<br />2017 - Výmenník Važecká v Košiciach<br />2016 – Galéria Otvorené dvere (Phundrado vudar), Praha<br />V kresbe je zobrazený americký herec Bruce Willis.&nbsp;&nbsp; Podkladový materiál: výkres, formát A2<br />Technika: kresba – grafitové ceruzky Mon, 17 Dec 2018 12:43:01 +0100 Artifact Pôvodný Američan /artefakty/povodny-american Jozef Fečo je výtvarník, absolvent Strednej umeleckej školy v Prešove. Vyštudoval v odbore dizajn a tvarovanie dreva. Aktívne začal tvoriť v roku 2011, prvým dielom je maľba Ježiša na plátne. V roku 2015 vytvoril pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove sériu 13 veľkoformátových portétov svetových osobností, ktoré majú rómsky pôvod. Maľba bola súčasťou výstavy obrazov s názvom Neznáme farby osobností, ktorú v roku 2016 (apríl) realizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove. Podkladom je plátno. Použitá technika: maľba - tempera a akryl. Mon, 17 Dec 2018 12:40:50 +0100 Artifact Maco Mamuko /artefakty/maco-mamuko Šarlota Bottová vyštudovala Strednú odbornú školu v Rimavskej Sobote v odbore kozmetička. S výtvarným umením začala počas štúdia na strednej škole, kde počas predmetu estetika získala prvé skúsenosti s kresbou portrétu. V oblasti výtvarného umenia sa vzdelávala pomocou dostupných zdrojov na internete a literatúry. Preferuje používanie grafitových ceruziek. <br />Realizované výstavy:<br />2017 - Knižnica prof. Štefana Pasiara v Hnúšti<br />2017 - Výmenník Važecká v Košiciach<br />2016 – Galéria Otvorené dvere (Phundrado vudar), Praha<br />V kresbe je zobrazené je nitrianske rómske súrodenecké duo Maco a Mamuko (Július Bihari, Alexander Bihari), ktoré tvorí a spieva tradičnú rómsku hudbu v tanečnej úprave. &nbsp; Podkladový materiál: výkres, formát A2<br />Technika: kresba – grafitové ceruzky Mon, 17 Dec 2018 12:24:52 +0100 Artifact Hugh Laurie /artefakty/hugh-laurie Šarlota Bottová vyštudovala Strednú odbornú školu v Rimavskej Sobote v odbore kozmetička. S výtvarným umením začala počas štúdia na strednej škole, kde počas predmetu estetika získala prvé skúsenosti s kresbou portrétu. V oblasti výtvarného umenia sa vzdelávala pomocou dostupných zdrojov na internete a literatúry. Preferuje používanie grafitových ceruziek. <br />Realizované výstavy:<br />2017 - Knižnica prof. Štefana Pasiara v Hnúšti<br />2017 - Výmenník Važecká v Košiciach<br />2016 – Galéria Otvorené dvere (Phundrado vudar), Praha<br />V kresbe je zobrazený herec Hugh Laurie, ktorý je známy zo seriálu Dr. House. Podkladový materiál: výkres, formát A3<br />Technika: kresba – grafitové ceruzky Mon, 17 Dec 2018 12:23:16 +0100 Artifact Morgan Freeman /artefakty/morgan-freeman-1 Šarlota Bottová vyštudovala Strednú odbornú školu v Rimavskej Sobote v odbore kozmetička. S výtvarným umením začala počas štúdia na strednej škole, kde počas predmetu estetika získala prvé skúsenosti s kresbou portrétu. V oblasti výtvarného umenia sa vzdelávala pomocou dostupných zdrojov na internete a literatúry. Preferuje používanie grafitových ceruziek. <br />Realizované výstavy:<br />2017 - Knižnica prof. Štefana Pasiara v Hnúšti<br />2017 - Výmenník Važecká v Košiciach<br />2016 – Galéria Otvorené dvere (Phundrado vudar), Praha<br />V kresbe je zobrazený americký herec a režisér Morgan Freeman, ktorý za svoju prácu získal niekoľko prestížnych ocenení, vrátane ceny Americkej filmovej akadémie Oscar, alebo Krištáľový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu na Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch. &nbsp; Podkladový materiál: výkres, formát A3<br />Technika: kresba – grafitové ceruzky Mon, 17 Dec 2018 12:22:07 +0100 Artifact Acquarello1 /artefakty/acquarello1 Maľba bola súčasťou výstavy obrazov s názvom Neznáme farby osobností, ktorú v roku 2016 (apríl) realizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove. Podkladom je výkres formátu A2. Použitá technika: maľba, akryl tempera. Mon, 17 Dec 2018 10:48:29 +0100 Artifact Acquarello2 /artefakty/acquarello2 Maľba bola súčasťou výstavy obrazov s názvom Neznáme farby osobností, ktorú v roku 2016 (apríl) realizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove. Podkladom je výkres formátu A2. Použitá technika: maľba, akryl, tempera. Mon, 17 Dec 2018 10:45:50 +0100 Artifact Žiarovka /artefakty/ziarovka Kresba bola súčasťou výstavy obrazov s názvom Neznáme farby osobností, ktorú v roku 2016 (apríl) realizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove. Podkladom je výkres formátu A2. Použitá technika: kresba - uhlík, ceruza. Mon, 17 Dec 2018 10:32:33 +0100 Artifact Maľujeme pre lásku /dokumenty/malujeme-pre-lasku Sken pozvánky na putovnú výstavu výtvarných diel rómskych výtvarníkov s názvom Maľujeme pre lásku. Prednú stranu pozvánky tvorí koláž 11 výtvarných diel, zadná strana zverejňuje informácie o výstave, organizátorovi, mieste konania, autoroch, lektoroch a podporovateľoch. Fri, 14 Dec 2018 15:04:31 +0100 File Stanislav Cina - Rezbár /video/stanislav-cina-rezbar Krátke rozprávanie Stanislava Cinu o rezbárskej práci v pastoračnom centre v obci Čičava. Pastoračné centrum Rómov zastrešuje formačnú a misijnú službu v rómskych komunitách najmä vranovského okresu. Cez občianske združenie Horúci tím, zrealizovali v roku 2012 projekt chránenej dielne, v ktorej zamestnali hendikepovaných Rómov z okolia Vranova nad Topľou. V rámci chránenej dielne sa venovali rezbárskym prácam pod vedením Milana Krajniaka. Venovali sa hlavne sakrálnej tvorbe. Fri, 14 Dec 2018 14:57:44 +0100 Video Zúfalosť /artefakty/zufalost-1 Kresba bola súčasťou výstavy obrazov s názvom Neznáme farby osobností, ktorú v roku 2016 (apríl) realizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove. Podkladom je výkres formátu A2. Použitá technika: kresba - uhlík a akryl. Fri, 14 Dec 2018 14:46:59 +0100 Artifact Adela Orgovánová - spomienkové rozprávanie /video/adela-orgovanova-spomienkove-rozpravanie Adela Orgovánová (1936-) je rodáčkou z Prešova, kde aj prežila celý život. Keď mala 8 rokov prežila bombardovanie Prešova Sovietmi. K bombardovaniu došlo 20.12.1944 a trvalo vyše 70 minút. Presný počet obetí nie je známy, oficiálne bolo v Prešove pochovaných 140 osôb. Bombardovanie, známe aj ako Stalinove sviečky, poškodilo značnú časť mesta. Adela Orgovánová spomína, ako s rodinou toto bombardovanie prežili. Spomína na život v Prešove počas 2. svetovej vojny a v povojnovom období - hovorí o svojej rodine, detstve, o svojej mladosti a práci, ale aj o snahe, skromnosti, priateľstve a hodnotách. Thu, 13 Dec 2018 09:38:36 +0100 Video Žaneta Štipáková - Khangeri /video/zaneta-stipakova-khangeri Žaneta Štipáková, herečka a speváčka pôsobiaca v divadle Romathan spieva pieseň Khangeri / Kostol prevzatú z repertoáru speváka a kazateľa londýnskej rómskej cirkvi (London Gypsy Church, United Kingdom: www.lgcuk.com) Ricarda Kwieka. Text piesne je inšpirovaný biblickým žalmom. Jazyk piesne je rómsky, spadá do dialektu Kalderaš. Spev je doprevádzaný vyštudovaným klaviristom, učiteľom na základných umeleckých školách, skladateľom a rómskym hip-hopperom Miroslavom Rácom, ktorý vystupuje pod umeleckým menom BG. Videozáznam vznikol 24.08.2015 v Prešove a bolo súčasťou podujatia nazvaného Živá kniha: slovo - obraz - zvuk, ktoré organizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove pri príležitosti spomienky na rómsky holokaust. Tue, 11 Dec 2018 12:23:01 +0100 Video Gizela Bikárová - spomienkové rozprávanie /audio/gizela-bikarova-spomienkove-rozpravanie Záznam rozhovoru s G. Bikárovou vznikol v júli 2014. G. Bikárová sa narodila v roku 1930 v obci Helcmanovce v okrese Gelnica. Obsahom rozhovoru sú spomienky na obdobie druhej svetovej vojny a doby po jej ukončení. Rozhovor je v nárečí dolného Spiša. Tue, 11 Dec 2018 10:35:56 +0100 Audio Šarlota Bottová - portrét výtvarníčky /video/sarlota-bottova-portret-vytvarnicky Šarlota Bottová (1989-) je výtvarníčka z Rimavskej Bane pôsobiaca v Hnúšti. Vyštudovala Strednú odbornú školu v Rimavskej Sobote v odbore kozmetička. V rámci výtvarného umenia sa zameriava hlavne na kresbu portrétov. Svoje diela Šarlota Bottová vystavovala v Prahe (2016) v galérii Phundrado vudar (Otvorené dvere), na výstave amatérskych rómskych umelcov AraArt, v Košiciach (2017) vo Výmenníku Važecká, v Hnúšti (2017) v Knižnici prof. Štefana Pasiara a v Rimavskej Bani. V kresbe je zobrazený britský herec, hudobník a spisovateľ James Hugh Calum Laurie. Tue, 11 Dec 2018 10:27:51 +0100 Video Žaneta Štipáková - Khonik naj Devla kada sar Tu /video/zaneta-stipakova-khonik-naj-devla-kada-sar-tu Žaneta Štipáková, herečka a speváčka pôsobiaca v divadle Romathan spieva pieseň Khonik naj Devla kada sar Tu / Nikto sa Ti, Bože, nevyrovná,&nbsp; prevzatú z repertoáru speváka a kazateľa londýnskej rómskej cirkvi (London Gypsy Church, United Kingdom: www.lgcuk.com) Ricarda Kwieka. Text piesne je inšpirovaný biblickým žalmom. Jazyk piesne je rómsky, spadá do dialektu Kalderaš. Spev je doprevádzaný vyštudovaným klaviristom, učiteľom na základných umeleckých školách, skladateľom a rómskym hip-hopperom Miroslavom Racom, ktorý vystupuje pod umeleckým menom BG. Videozáznam vznikol 24.08.2015 v Prešove a bolo súčasťou podujatia nazvaného Živá kniha: slovo - obraz - zvuk, ktoré organizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove pri príležitosti spomienky na rómsky holokaust. Sun, 09 Dec 2018 17:02:01 +0100 Video Duo Farsa, Marco Pillo - Noc v Ankare /video/duo-farsa-marco-pillo-noc-v-ankare Inštrumentálna skladba Noc v Ankare je autorskou skladbou gitarového dua Františka Godla a Dušana Onodyho - Duo Farsa. Vznik skladby bol motivovaný pobytom členov gitarového dua v Turecku.&nbsp; Duo Farsa&nbsp; hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Skladba&nbsp; je doprevádzaná Marcom Pillom (hudobník, spevák, skladateľ)&nbsp; a hrou na cajon. Videozáznam vznikol 31.3.2014 v Divadle Jonáša Záborského v Prešove na Malej scéne a bol súčasťou prezentácie básnickej zbierky Dušana Onodyho Venované tebe, len tebe. Sun, 09 Dec 2018 16:15:01 +0100 Video Tajomný svet a chlpáčikovia /foto/tajomny-svet-a-chlpacikovia Premiéru divadelného predstavenia &quot;Tajomný svet a chlpáčikovia&quot; pre deti odohralo divadlo Romathan. Inscenačná rozprávka ponúka divákovi pohľad na imaginatívny svet lesnej ríše, ktorému vládne kráľovná &quot;Bachtaľori&quot;. V rozprávkovom príbehu malý divák odhaľuje tajomstvo dobra a lásky na pozadí zla a intríg odohrávajúcich sa tak v Tajomnom svete, ako aj vo svete ľudí. Žáner: spevohra na rozprávkové motívy, jazyk predstavenia: slovenský primárny, rómsky sekundárny, výprava: klasická rekvizitárna, hra nie je interaktívna, ale performatívna. Účinkujúci: Karel Adam, Oto Bunda, Milan Godla, Marián Balog, a ďalší. Fri, 07 Dec 2018 21:12:46 +0100 Album Romathan v novom šate /foto/romathan-v-novom-sate 65. premiéra Divadla Romathan sa niesla v &quot;novom šate&quot;. Hudobno tanečné predstavenie popretkávané tradičnými rómskymi žalmami a tancami, ktoré sú nositeľmi hlbokej myšlienky rómskeho vnútorného cítenia a spolupatričnosti, vnesú diváka do sveta Rómov /hudby, tanca, spevu/. Orchestrálne pozadie predstavenia má svoje samostatné výstupy, v ktorých sa ukazuje prepojenosť a multikulturalita národov v Európe. Thu, 06 Dec 2018 23:05:48 +0100 Album Romathan - Kúzelný zvonček /foto/romathan-kuzelny-zvoncek Fotografie z pôvodnej rómskej inscenácie pre deti a mládež. Hra poukazuje na dôležitosť rodiny a dobrých rodinných vzťahov. Choreografiu pripravila Eva Adamová, hudbu Karel Adam, réžiu Marián Balog. Bola to 69. premiéra, ktorá sa uskutočnila v priestoroch divadla dňa 18.3.2016. Thu, 06 Dec 2018 22:46:40 +0100 Album Romathan - Stratená láska /foto/romathan-stratena-laska Fotografie z celovečernej inscenácie s názvom Stratená láska. Hra je z obdobia 19. storočia, odohráva sa v prostredí Rumunska a znázorňuje vzťah kočovných Rómov s grófom. Autorkou a režisérkou hry je Žaneta Štipáková, sólistka divadla Romathan. Išlo už o v poradí 74. premiéru, ktorá sa uskutočnila v priestoroch divadla dňa 20.4.2018. Thu, 06 Dec 2018 10:35:11 +0100 Album Michal Bársony - O umení /video/michal-barsony-o-umeni Narodil sa v obci Kunova Teplica, v okrese Rožňava. Materinským jazykom v rodine bola maďarčina, tradične sa rodina venovala kováčstvu a muzikantstvu. Štúdium výtvarnej výchovy a ruského jazyka absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Postgraduálne štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, získal titul PaedDr. Venuje sa maľbe a kresbe, tematicky v jeho tvorbe prevažujú sakrálne témy, v menšej miere ženské portréty a krajinky. Ako pedagóg pôsobil na základných, stredných aj vysokých školách, istý čas aj v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Wed, 05 Dec 2018 20:18:03 +0100 Video Detský kultúrny deň /dokumenty/detsky-kulturny-den Pozvánka na V. ročník Celoslovenskej prehliadky detských rómskych folklórnych súborov. Organizátori: Romani kultúra Bratislava, Podtatranské osvetové stredisko Poprad, mesto Kežmarok, Mestské kultúrne stredisko Kežmarok. Pozvánka obsahuje úvodnú ilustráciu (bez uvedenia autora) a báseň (bez uvedenia autora). Technické údaje: výška: 200mm, šírka: 105mm, materiál: papier, počet strán: 4, farebnosť: fialová farba na bielom podklade. Thu, 29 Nov 2018 16:11:52 +0100 File I. celoslovenský festival rómskej kultúry Prešov /dokumenty/i-celoslovensky-festival-romskej-kultury-presov Pozvánku na 1. celoslovenský festival rómskej kultúry (Prešov, 3.-4. augusta 1991) vydal Kultúrny zväz občanov rómskej národnosti Slovenska so sídlom v Prešove. Obsahuje príhovor organizačného výboru v slovenskom a rómskom jazyku, fotografie, ilustrácie, básne, rozprávku, program podujatia a rómske príslovia. Technické údaje: výška: 205mm, šírka: 102mm, materiál: papier lesklý, počet strán: 13, farebnosť: čiernobiele. Thu, 29 Nov 2018 16:10:58 +0100 File Zvädnutá ruža /dokumenty/zvaednuta-ruza Divadelný bulletin vydalo Abovské kultúrne centrum - Divadlo Romathan Košice. Obálka obsahuje ilustráciu (bez uvedenia autora). Bulletin poskytuje základné informácie o balade s názvom Zvädnutá ruža (15. premiéra), autoroch, hercoch. Divadelná sezóna 1996/1997. Technické údaje: výška: 210mm, šírka: 149mm, materiál: papier lesklý, počet strán: 10, farebnosť: čiernobiele, väzba: zopnuté 2x spinkou. Thu, 29 Nov 2018 16:10:20 +0100 File Odraz života /artefakty/odraz-zivota Maľba obrazu vznikla v roku 2014 ako podklad pre prijímacie skúšky na Technickú univerzitu v Košiciach. Inšpiráciou bol Salvador Domingo Felipe Jacinto Dalí (1904 - 1989), španielsky surrealistický výtvarník. Rozmer obrazu: 57cm (v) x 31 cm (š), podkladový materiál: sadrokartón, farby: akryl. Jozef Fečo v obraze zobrazuje sám seba s príznačným názvom Odraz života. Thu, 29 Nov 2018 15:38:36 +0100 Artifact Súboj /artefakty/suboj Maľba obrazu - súboja boxerov od výtvarníka Jozefa Feča vznikla na podnet redakcie Romano nevo ľil ako ilustrácia k článku. Podkladom pre tvorbu obrazu bola fotografia. Obraz je namaľovaný na sadrokartón, rozmer - 35cm (v)x71cm (š), použitá technika: maľba, rok vytvorenia: 2015. Tyson Luke Fury (1988-), pochádza z írskych kočovných Rómov - travelerov). V maľbe je zobrazený vpravo. Vľavo je zobrazený Wladimir Klitschko (1976-). Thu, 29 Nov 2018 15:36:27 +0100 Artifact Splnomocnenec /artefakty/splnomocnenec Maľba obrazu - splnomocnenca (Peter Pollák) od výtvarníka Jozefa Feča vznikla na podnet redakcie Romano nevo ľil ako ilustrácia k článku. Podkladom pre tvorbu obrazu bola fotografia. Obraz je namaľovaný na sadrokartón, rozmer - 35cm (v)x71cm (š), použitá technika: maľba, rok vytvorenia: 2015. Peter Pollák (1973-) je splnomocnencom vlády SR pre rómske komunity od 1.októbra 2012. je zároveň poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.&nbsp; Thu, 29 Nov 2018 15:27:02 +0100 Artifact Pápež František /artefakty/papez-frantisek Maľba obrazu - portrétu Pápeža Františka ( vl. menom Jorge Mario Bergoglio SJ) od výtvarníka Jozefa Feča vznikla na podnet redakcie Romano nevo ľil ako ilustrácia k článku. Podkladom pre tvorbu obrazu bola fotografia. Obraz je namaľovaný na sadrokartón, rozmer - 35cm (v)x71cm (š), použitá technika: maľba, rok vytvorenia: 2015. Pápež František, vl. menom Jorge Mario Bergoglio SJ (1936-), je argentínsky duchovný a 266. pápež katolíckej cirkvi. Thu, 29 Nov 2018 15:22:27 +0100 Artifact Johann Trollmann /artefakty/johann-trollmann Maľba obrazu - portrétu boxera Johanna Trollmanna od výtvarníka Jozefa Feča vznikla na podnet redakcie Romano nevo ľil ako ilustrácia k článku. Podkladom pre tvorbu obrazu bola fotografia. Obraz je namaľovaný na sadrokartón, rozmer - 35cm (v) x 71cm (š), použitá technika: maľba, rok vytvorenia: 2015. Johann Wilhelm Trollmann (1907-1943) bol nemecký boxer, ktorý pochádzal z rodiny Sintov - Rómov. Trollmann bol šampión Nemecka, ktorého počas druhej svetovej vojny zavraždili fašisti v koncentračnom tábore. Thu, 29 Nov 2018 15:18:12 +0100 Artifact Miroslav Rác - Porraimos /audio/miroslav-rac-porraimos Miroslav Rác, vyštudovaný klavirista, učiteľ na základných umeleckých školách, skladateľ, rómsky hip-hopper, skomponoval skladby pod názvom Poéma a-mol, Balada cis-mol a Porraimos. Uvedené skladby vznikli na počesť obetí rómskeho holokaustu. Miroslav Rác, rómsky rapper, ktorý vystupuje pod umeleckým menom BG, svojou tvorbou upozorňuje na rómske obete druhej svetovej vojny. Na ľudí, ktorí zažili útrapy pracovných a koncentračných táborov. Skladby patrili k hudobnému programu zaznamenom pri príležitosti svetového dňa rómskeho holokaustu - Porraimos. Prezentovaná inštrumentálna skladba sa volá Porraimos. Thu, 29 Nov 2018 14:42:43 +0100 Audio Miroslav Rác - Poéma a-mol /audio/miroslav-rac-poema-a-mol Miroslav Rác, vyštudovaný klavirista, učiteľ na základných umeleckých školách, skladateľ, rómsky hip-hopper, skomponoval skladby pod názvom Poéma a-mol, Balada cis-mol a Porraimos. Uvedené skladby vznikli na počesť obetí rómskeho holokaustu. Miroslav Rác, rómsky rapper, ktorý vystupuje pod umeleckým menom BG, svojou tvorbou upozorňuje na rómske obete druhej svetovej vojny. Na ľudí, ktorí zažili útrapy pracovných a koncentračných táborov. Skladby patrili k hudobnému programu zaznamenanom pri príležitosti svetového dňa rómskeho holokaustu - Porraimos. Prezentovaná inštrumentálna skladba sa volá Poéma a-mol. Thu, 29 Nov 2018 14:41:23 +0100 Audio Miroslav Rác - Balada cis mol /audio/miroslav-rac-balada-cis-mol Miroslav Rác, vyštudovaný klavirista, učiteľ na základných umeleckých školách, skladateľ, rómsky hip-hopper, skomponoval skladby pod názvom Poéma a-mol, Balada cis-mol a Porraimos. Uvedené skladby vznikli na počesť obetí rómskeho holokaustu. Miroslav Rác, rómsky rapper, ktorý vystupuje pod umeleckým menom BG, svojou tvorbou upozorňuje na rómske obete druhej svetovej vojny. Na ľudí, ktorí zažili útrapy pracovných a koncentračných táborov. Skladby patrili k hudobnému programu zaznamenanom pri príležitosti svetového dňa rómskeho holokaustu - Porraimos. Prezentovaná inštrumentálna skladba sa volá Balada cis-mol. Thu, 29 Nov 2018 14:40:55 +0100 Audio Gelem, gelem - negatívna verzia /audio/gelem-gelem-negativna-verzia Negatívna verzia oficiálnej rómskej hymny, obsahuje orchestrálny sprievod a zbor, môže byť použitá ako podklad. Text piesne zložil juhoslovanský skladateľ Žarko Jovanovič, pričom využil melódiu rómskej ľudovej piesne. V roku 1971 sa stala oficiálne uznávanou hymnou rómskeho národa, čo potvrdil Prvý svetový kongres Rómov v Londýne. Túto oficiálnu štandardizovanú verziu rómskej hymny produkovalo Hudobno-chorálové združenie z Moldavy, nahrával ju Moldavský mládežnícky orchester. Hudobnú úpravu a nahrávku finančne podporil Inštitút otvorenej spoločnosti z Budapešti. Hymna začína v molovej elegickej stupnici keď sa stretnú dvaja prenasledovaní Rómovia po úteku pred čiernymi légiami. Symbolizujú prvé stretnutie s temnými silami ľudstva, ktoré spustili beznádejné hľadanie pokojného miesta pre život. V druhej časti je pomocou rytmiky a mierneho tempa vyjadrená metafora minulých a súčasných snáh rómskeho hnutia. Jediný hlas (vokalista) ako ten, ktorý zvoláva všetkých Rómov je podporený pridávaním ďalších hlasov (zboru). Symbolizuje vzostupy a pády spoločného úsilia o porozumenie a pokrok. Posledná časť je ukončená pozitívnou durovou tóninou, ktorá naznačuje spoločné dosiahnutie cieľa - mieru, slobody a dôstojnosti. Cesta je dlhá a smerov je mnoho. Thu, 29 Nov 2018 14:24:40 +0100 Audio Gelem, gelem - orchestrálna verzia /audio/gelem-gelem-orchestralna-verzia Orchestrálna verzia oficiálnej rómskej hymny. Text piesne zložil juhoslovanský skladateľ Žarko Jovanovič, pričom využil melódiu rómskej ľudovej piesne. V roku 1971 sa stala oficiálne uznávanou hymnou rómskeho národa, čo potvrdil Prvý svetový kongres Rómov v Londýne. Túto oficiálnu štandardizovanú verziu rómskej hymny produkovalo Hudobno-chorálové združenie z Moldavy, nahrával ju Moldavský mládežnícky orchester. Hudobnú úpravu a nahrávku finančne podporil Inštitút otvorenej spoločnosti z Budapešti. Hymna začína v molovej elegickej stupnici keď sa stretnú dvaja prenasledovaní Rómovia po úteku pred čiernymi légiami. Symbolizujú prvé stretnutie s temnými silami ľudstva, ktoré spustili beznádejné hľadanie pokojného miesta pre život. V druhej časti je pomocou rytmiky a mierneho tempa vyjadrená metafora minulých a súčasných snáh rómskeho hnutia. Symbolizuje vzostupy a pády spoločného úsilia o porozumenie a pokrok. Posledná časť je ukončená pozitívnou durovou tóninou, ktorá naznačuje spoločné dosiahnutie cieľa - mieru, slobody a dôstojnosti. Cesta je dlhá a smerov je mnoho. Thu, 29 Nov 2018 14:16:38 +0100 Audio Spevník - 16. Gelem, gelem /audio/spevnik-16-gelem-gelem Oficiálna verzia rómskej hymny. Text piesne zložil juhoslovanský skladateľ Žarko Jovanovič, pričom využil melódiu rómskej ľudovej piesne. Hymna vznikla v&nbsp;roku 1949 ako odraz utrpenia Rómov v&nbsp;druhej svetovej vojne. V&nbsp;roku 1971 sa stala oficiálne uznávanou hymnou rómskeho národa, čo potvrdil Prvý svetový kongres Rómov v&nbsp;Londýne. Túto oficiálnu štandardizovanú verziu rómskej hymny produkovalo Hudobno-chorálové združenie z Moldavy, nahrával ju Moldavský mládežnícky orchester. Hudobnú úpravu a nahrávku finančne podporil Inštitút otvorenej spoločnosti z Budapešti. zdroj: www.rromaanthem.org Mon, 29 Oct 2018 13:18:15 +0100 Audio Živá kniha - Holokaust /audio/ziva-kniha-holokaust Živé knižnice ako metóda ponúkajú ľuďom príležitosť spoznať osobné príbehy ľudí, ktorí sú zaujímaví a väčšinovému divákovi takmer neznámi. Cieľom je na jednej strane podporovať identitu v rómskej národnostnej menšine, na strane druhej, väčšinovej spoločnosti predstavovať Rómov ako národnostnú menšinu s bohatou kultúrnou tradíciou. Tretie zo série podujatí „Živé knihy 2015”, organizované Štátnou vedeckou knižnicou v Prešove, ktoré sa konalo 24. augusta 2015 vo Wave Clube v Prešove, na tému rómsky holokaust. Hosťami bola etnologička Lucia Segľová a syn pamätníka koncentračných táborov, pán Ľudovít Petík. Hudobným hosťom bol klavirista Miroslav Rác a speváčka Žaneta Štipáková. Na konci podujatia Miro Rác zahral svoju autorskú skladbu s názvom Porraimos, čo znamená po rómsky holokaust. Mon, 29 Oct 2018 13:10:39 +0100 Audio Živá kniha - Eugen Vizváry /audio/ziva-kniha-eugen-vizvary Živé knižnice ako metóda ponúkajú ľuďom príležitosť spoznať osobné príbehy ľudí, ktorí sú zaujímaví a väčšinovému divákovi takmer neznámi. Cieľom je na jednej strane podporovať identitu v rómskej národnostnej menšine, na strane druhej, väcšinovej spoločnosti predstavovať Rómov ako národnostnú menšinu s bohatou kultúrnou tradíciou. Druhé zo série podujatí „Živé knihy 2015”, organizované Štátnou vedeckou knižnicou v Prešove, ktoré sa konalo 22. júna 2015 vo Wave Clube v Prešove, tentoraz na tému rómska hudba na Slovensku. Hlavným hosťom bol hudobný producent, skladateľ, klavirista Eugen Vizváry, ktorý je vyhľadávaným hudobníkom na Slovensku, venuje sa najmä žánrom: Jazz, Funky, Fusion, Rock, Pop, Hip-Hop, R&amp;B, Country, Classic. Hudobným hosťom bola cimbalová muzika Ďusi band z Prešova (Július Bandy st., Július Bandy ml., Peter Ferko, Kristián Bandy + Samko Bandy) a speváčky Žaneta Štipáková a Vanessa Siváková. Mon, 29 Oct 2018 13:04:19 +0100 Audio Spevník - 04. Mamo, so kerdžom /audio/spevnik-04-mamo-so-kerdzom Pôvodná nahrávka piesne bola získaná pri dokumentovaní spevu pouličných muzikantov v uliciach mesta Prešov v júni 2014. Interpretmi tejto piesne boli speváci z obce Chminianske Jakubovany, Martin Holub a Roman Holub. Ide o umelú pieseň, ktorá vznikla v súčasnosti. Je príkladom pomalej piesne zo žánru rom-pop. Mon, 29 Oct 2018 09:48:37 +0100 Audio Spevník - 08. Podradžakre Roma /audio/spevnik-08-podradzakre-roma Pôvodná nahrávka piesne bola získaná pri dokumentovaní spevu pouličných muzikantov v uliciach mesta Prešov v júni 2014. Interpretmi tejto piesne boli speváci z obce Chminianske Jakubovany, Martin Holub a Roman Holub. Umelá pieseň, bez zistenia autora textu a hudby. Ide o žartovnú pieseň, ktorá sa vzťahuje k fenoménu poberania sociálnych dávok. Mon, 29 Oct 2018 09:46:41 +0100 Audio Spevník - 15. Lungo kalo bal /audio/spevnik-15-lungo-kalo-bal Pôvodná nahrávka vznikla počas dokumentovania hudobného vystúpenia dievčenskej kapely Luna v Prešove v júni 2013. Kapela pochádza z Martina a členkami kapely sú Božena Cicková, Petra Cicková, Stanislava Cicková a Michaela Kazárová. Pieseň je čardášová, tanečná. Text uvádzaný v spevníku je čiastočne upravený. Naspievala Dominika Klempárová. Fri, 26 Oct 2018 16:40:54 +0200 Audio Spevník - 14. Mamo miri /audio/spevnik-14-mamo-miri Pôvodná nahrávka piesne vznikla počas dokumentovania Rómskeho reprezentačného plesu Spiša v Smižanoch vo februári 2014. Pieseň speivala sólistka Dominika Klempárová zo Spišskej Novej Vsi, spevácky sprevádzala vokálna skupina The Angels z Lučenca, hrala skupina Simply Family, tiež z Lučenca. Je to umelá pieseň - balada. Autor textu a hudby nezistený. Fri, 26 Oct 2018 16:39:17 +0200 Audio Spevník - 13. Šude mange, šude tu /audio/spevnik-13-sude-mange-sude-tu Pôvodná nahrávka vznikla počas dokumentovania ľudových rómskych spevov a tancov v Bardejove, časti Poštárka, v júni 2014. Spieval Jozef Miko-Kopýtko, na gitare hral Jozef Dreveňák. Spevník uvádza pieseň v originálnej nahrávke. Jazyk piesne je príkladom tzv. demo jazyka – nemá zmysel, je to kombinácia slov, ktoré sa rytmicky a melodicky zhodujú s melódiou. Fri, 26 Oct 2018 16:37:48 +0200 Audio Spevník - 12. Ľoli paradička /audio/spevnik-12-loli-paradicka Pôvodná nahrávka piesne bola zdokumentovaná počas hudobno-tanečného vystúpenia Divadla Romathan z Košíc v obci Svinia pre žiakov základnej školy ako kultúrno-výchovné podujatie v apríli 2013. Spievala Barbora Zubková, členka divadelného súboru, za hudobného sprievodu orchestra Divadla Romathan. Pieseň je ľudová, tanečná - čardáš, veľmi populárna. Naspievala Dominika Klempárová. Fri, 26 Oct 2018 16:35:38 +0200 Audio Spevník - 11. Kaskre ola duj čhavore /audio/spevnik-11-kaskre-ola-duj-chavore Pôvodná nahrávka bola získaná počas nahrávania spevu piesní ľudovou speváčkou Albínou Duždovou z obce Žehňa, v nahrávacom štúdiu Hárdy studio v Malom Šariši, v novembri 2013. Pieseň je príkladom pomalej ľudovej skladby - halgató, tematicky sa vzťahuje k chudobe, hladu a utrpeniu detí. Naspievala Dominika Klempárová. Fri, 26 Oct 2018 16:33:52 +0200 Audio Spevník - 10. Čhajori romaňi /audio/spevnik-10-chajori-romani Pôvodná nahrávka piesne vznikla počas dokumentovania ľudového spevu rómskych žien z obce Žehňa, v októbri 2013. Interpretkami piesne boli Jolana Horváthová, Gabriela Duždová a Anna Mačová. Čhajori romaňi (Dievčatko rómske) sa dodnes považuje za hymnu slovenských Rómov. Vzťahuje sa k obdobiu druhej svetovej vojny a utrpeniu Rómov v pracovných a koncentračných táboroch. Pomalá, žiaľna pieseň. Naspievala Dominika Klempárová. Fri, 26 Oct 2018 16:32:15 +0200 Audio Spevník - 09. Šukar jakha /audio/spevnik-09-sukar-jakha Pôvodná nahrávka piesne bola zdokumentovaná na hudobno-tanečnom vystúpení Divadla Romathan z Košíc pod názvom „Romathan v novom šate”, v priestoroch Starej radnice v Košiciach, v decembri 2014. Spievali Dáša Polláková a Barbora Zubková, členky divadelného súboru. Hral orchester Divadla Romathan. Veľmi obľúbená ľudová tanečná pieseň - čardáš. Naspievala Dominika Klempárová. Fri, 26 Oct 2018 16:30:13 +0200 Audio Spevník - 06. Te me mamo /audio/spevnik-06-te-me-mamo Pôvodne bola táto pieseň po prvýkrát zaznamenaná počas predstavenia rómskeho folklórneho súboru Perumos z Prahy na Festivale rómskej kultúry v Prešove v roku 1991. Na Slovensku sa veľmi rýchlo udomácnila a zľudovela. Pieseň patrí do kategórie pomalých žiaľnych piesní - halgató. Autor textu a hudby nie je známy. Naspievala Dominika Klempárová. Fri, 26 Oct 2018 16:23:42 +0200 Audio Spevník - 07. Phagle mange mri musori /audio/spevnik-07-phagle-mange-mri-musori Pôvodná nahrávka piesne vznikla počas dokumentovania ľudového spevu rómskych žien z obce Žehňa, v októbri 2013. Interpretmi piesne boli Jolana Horváthová, Gabriela Duždová a Anna Mačová. Pomalá, žiaľna ľudová pieseň - halgató. Mužská pieseň o ťažkostiach v láske. Naspievala Dominika Klempárová. Fri, 26 Oct 2018 16:22:34 +0200 Audio Spevník - 05. Phen mange mamo /audio/spevnik-05-phen-mange-mamo Pôvodná nahrávka piesne vznikla počas dokumentovania podujatia „Autorské čítanie&quot; v Divadle Jonáša Záborského v Prešove, v marci 2014. Interpretom piesne bol hudobný hosť podujatia, spevák Marco Pillo. Pieseň je umelá, pomalá, žáner rom-pop. Autor nebol zistený, pieseň zľudovela približne v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Naspievala Dominika Klempárová. Fri, 26 Oct 2018 16:12:47 +0200 Audio Spevník - 03. Džal e romňi pal o drom /audio/spevnik-03-dzal-e-romni-pal-o-drom Pôvodná nahrávka piesne bola zdokumentovaná počas hudobno-tanečného vystúpenia Divadla Romathan z Košíc v obci Svinia pre žiakov základnej školy ako kultúrno-výchovné podujatie v apríli 2013. Interpretom piesne bol Milan Godla, člen divadelného súboru. Ide o žartovnú ľudovú pieseň, prekáračku medzi mužom a ženou. Naspievala Dominika Klempárová. Fri, 26 Oct 2018 16:05:02 +0200 Audio Spevník - 02. Odmukh mange /audio/spevnik-02-odmukh-mange Pôvodná nahrávka bola zdokumentovaná dňa 8.4.2014 v rámci programu s názvom Amaro Džives - Náš deň pri príležitosti Svetového dňa Rómov v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Pieseň interpretovala mladá speváčka Anička Oláhová. Pieseň je umelá, autor nie je zistený. Pomalá, baladická pieseň. Naspievala Dominika Klempárová. Fri, 26 Oct 2018 15:46:13 +0200 Audio Spevník - 01. Phen tu mange /audio/spevnik-01-phen-tu-mange Pôvodná nahrávka piesne bola zdokumentovaná na 1. festivale kultúry olašských Rómov „Amari Luma“ v septembri 2013 v Komárne. Pieseň zaznela v interpretácii hudobného zoskupenia Ternipe (Mladosť) z Maďarska, čo je prevažne vokálna rómska skupina. Pieseň Phen tu mange je príkladom pomalej balady.&nbsp; Spieva Dominika Klempárová. Fri, 26 Oct 2018 15:43:30 +0200 Audio Miroslav Rác - Aven Romale /video/miroslav-rac-aven-romale Aven Romale - autorská skladba /Miroslav Rác/, vokálno - inštrumentálna skladba, klavír + spev / Miroslav Rác/, basová gitara / Anton Bukai/, bicie / Miroslav Talpáš/. Skladba dokumentovaná v rámci džezového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Text skladby je improvizáciou, pozostáva z klasických rómskych želaní a zdravíc. Mon, 22 Oct 2018 10:29:28 +0200 Video Miroslav Rác - Magic /video/miroslav-rac-magic Miroslav Rác je absolventom konzervatória v Topoľčanoch, kde vyštudoval hru na klavír.Používa umelecké meno BG/bí dží/ a venuje sa štýlu gangsta romano hip - hop. Hre na klavír sa venuje od svojich 13. rokov.V súčasnosti pôsobí ako spevák, rapper, skladateľ piesní, aj inštrumentálnych skladieb pre klavír, ktorých je sám interprétom. Skladba odznela na džezovom koncerte,ktorý bol dokumentovaný v priestoroch sály Kultúrneho domu v obci Želiezovce. Inštrumentálna skladba „Magic” je autorskou tvorbou Miroslava Ráca. Sólo na bicie hrá Miroslav Talpáš a sólo na basovej gitare Anton Bukai. Mon, 22 Oct 2018 10:05:57 +0200 Video Žaneta Štipáková - Čhajori romaňi /video/zaneta-stipakova-chajori-romani Žaneta Štipáková, herečka a speváčka pôsobiaca v divadle Romathan, spieva ľudovú rómsku pieseň Čhajori romani (Dievčatko rómske), v sprievode vyštudovaného klaviristu, učiteľa na základných umeleckých školách, skladateľa a rómskeho hip-hoppera Miroslava Ráca, ktorý vystupuje pod umeleckým menom BG. Pieseň Čhajori romani je niečo ako hymna slovenských Rómov, ktorá sa vzťahuje k obdobiu druhej svetovej vojny a rómskeho holokaustu. Videozáznam vznikol 24.08.2015 v Prešove a bolo súčasťou podujatia nazvaného Živá kniha: slovo - obraz - zvuk, ktoré organizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove pri príležitosti spomienky na rómsky holokaust.&nbsp; Fri, 12 Oct 2018 14:55:01 +0200 Video Jozef Ferko a Dáša Polláková /video/jozef-ferko-a-dasa-pollakova Vystúpenie bolo dokumentované na Malej scéne Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove. Obsahom vystúpenia sú rómske piesne tradičné a autorské, skomponované Ondrejom Ferkom, Jozefom Ferkom a skupinou Kmeťoband. Piesne sú prespievané Dášou Pollákovou a Jozefom Ferkom v sólovom podaní a speváckych duetách. Autorom a interpretom gitarových sprievodov je Jozef Ferko. Obidvaja interpreti sú aktívnymi členmi divadla Romathan v Košiciach. Mon, 08 Oct 2018 16:54:00 +0200 Video Michal Bársony - pedagóg a výtvarník /video/michal-barsony-pedagog-a-vytvarnik Narodil sa v obci Kunova Teplica, v okrese Rožňava. Materinským jazykom v rodine bola maďarčina, tradične sa rodina venovala kováčstvu a muzikantstvu. Štúdium výtvarnej výchovy a ruského jazyka absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Postgraduálne štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, získal titul PaedDr. Venuje sa maľbe a kresbe, tematicky v jeho tvorbe prevažujú sakrálne témy, v menšej miere ženské portréty a krajinky. Ako pedagóg pôsobil na základných, stredných aj vysokých školách, istý čas aj v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Vo videu popisuje proces tvorby obrazu s názvom Anjel, použitú techniku, materiál a myšlienkové pozadie výberu a stvárnenia témy. Mon, 08 Oct 2018 16:02:01 +0200 Video Michal Bársony - Dievča v okne /video/michal-barsony-dievca-v-okne Narodil sa v obci Kunova Teplica, v okrese Rožňava. Materinským jazykom v rodine bola maďarčina, tradične sa rodina venovala kováčstvu a muzikantstvu. Štúdium výtvarnej výchovy a ruského jazyka absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Postgraduálne štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, získal titul PaedDr. Venuje sa maľbe a kresbe, tematicky v jeho tvorbe prevažujú sakrálne témy, v menšej miere ženské portréty a krajinky. Ako pedagóg pôsobil na základných, stredných aj vysokých školách, istý čas aj v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Vo videu popisuje proces tvorby obrazu s názvom Dievča v okne, použitú techniku, materiál a myšlienkové pozadie výberu a stvárnenia témy. Fri, 05 Oct 2018 08:34:01 +0200 Video Michal Bársony - Kolekcia na stene /video/michal-barsony-kolekcia-na-stene Narodil sa v obci Kunova Teplica, v okrese Rožňava. Materinským jazykom v rodine bola maďarčina, tradične sa rodina venovala kováčstvu a muzikantstvu. Štúdium výtvarnej výchovy a ruského jazyka absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Postgraduálne štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, získal titul PaedDr. Venuje sa maľbe a kresbe, tematicky v jeho tvorbe prevažujú sakrálne témy, v menšej miere ženské portréty a krajinky. Ako pedagóg pôsobil na základných, stredných aj vysokých školách, istý čas aj v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Vo videu popisuje proces tvorby kolekcie obrazov, použitú techniku, materiál a myšlienkové pozadie výberu a stvárnenia témy. Narodil sa v obci Kunova Teplica, v okrese Rožňava. Materinským jazykom v rodine bola maďarčina, tradične sa rodina venovala kováčstvu a muzikantstvu. Štúdium výtvarnej výchovy a ruského jazyka absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Postgraduálne štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, získal titul PaedDr. Venuje sa maľbe a kresbe, tematicky v jeho tvorbe prevažujú sakrálne témy, v menšej miere ženské portréty a krajinky. Ako pedagóg pôsobil na základných, stredných aj vysokých školách, istý čas aj v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Vo videu popisuje proces tvorby kolekcie obrazov, použitú techniku, materiál a myšlienkové pozadie výberu a stvárnenia témy. Fri, 05 Oct 2018 08:20:00 +0200 Video Michal Bársony - Ženy /video/michal-barsony-zeny Narodil sa v obci Kunova Teplica, v okrese Rožňava. Materinským jazykom v rodine bola maďarčina, tradične sa rodina venovala kováčstvu a muzikantstvu. Štúdium výtvarnej výchovy a ruského jazyka absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Postgraduálne štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, získal titul PaedDr. Venuje sa maľbe a kresbe, tematicky v jeho tvorbe prevažujú sakrálne témy, v menšej miere ženské portréty a krajinky. Ako pedagóg pôsobil na základných, stredných aj vysokých školách, istý čas aj v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Vo videu popisuje proces tvorby obrazu s názvom Ženy, použitú techniku, materiál a myšlienkové pozadie výberu a stvárnenia témy. Thu, 04 Oct 2018 22:40:01 +0200 Video Poľana v jeseni /artefakty/polana-v-jeseni Maľba obrazu krajinky v okolí Detvy. Farebné prevedenie je typickým znakom tvorby autora. Podkladovým materiálom je sololit, obraz obraz je orámovaný drevenými lištami (biela). Vznikol v roku 2015. <br />Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam. Thu, 04 Oct 2018 22:21:35 +0200 Artifact Siroňské vrchy s chalúpkami /artefakty/sironske-vrchy-s-chalupkami Maľba obrazu krajinky v okolí Detvy. Farebné prevedenie je typickým znakom tvorby autora. Dominantné sú domčeky v popredí, v pozadí je pohorie Siroň. Podkladovým materiálom je sololit, obraz obraz je orámovaný drevenými lištami (biela/hnedá). Vznikol v roku 2015. <br />Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam. Thu, 04 Oct 2018 22:16:57 +0200 Artifact Letné polia 1 /artefakty/letne-polia-1 Maľba obrazu krajinky v okolí Detvy. Farebné prevedenie je typickým znakom tvorby autora. Zobrazené sú polia a pohorie Siroň. Podkladovým materiálom je plátno, obraz je bez rámu. Vznikol v roku 2015. <br />Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam. Thu, 04 Oct 2018 22:04:19 +0200 Artifact Slnko nad Slatinou /artefakty/slnko-nad-slatinou Maľba obrazu krajinky v okolí Detvy. Farebné prevedenie je typickým znakom tvorby autora. Zobrazené sú obydlia, polia a pohorie Siroň. Podkladovým materiálom je plátno, obraz je bez rámu. Vznikol v roku 2012. <br />Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam. Thu, 04 Oct 2018 16:06:56 +0200 Artifact Letné polia /artefakty/letne-polia Maľba obrazu prírody v okolí Detvy. Farebné prevedenie je typickým znakom tvorby autora. Podkladovým materiálom je sololit, obraz je orámovaný drevenou lištou. Vznikol v roku 2016. <br />Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam. Thu, 04 Oct 2018 16:01:46 +0200 Artifact Miroslav Rác - Na dara /video/miroslav-rac-na-dara-1 Skladba Na dara, v preklade Neboj sa, bola dokumentovaná v rámci džezového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Pieseň spadajúca do subžánru romano hip-hop. Autorom hudby a textu je Miroslav Rác. Pieseň vznikala v roku 2010 ako súčasť motivačnej činnosti zameranej na podporu deklarácie rómskej národnosti občanov pri sčítaní ľudu v Slovenskej republiky. Obrazové, zvukové a textové spracovanie vychádza zo živého záznamu. Ostatné live verzie interpreta sa môžu odlišovať textovým, hudobným a technickým podaním v rámci vlastnej autorskej licencie. ,,Na dara&quot; - autorská skladba /Miroslav Rác/, vokálno - inštrumentálna skladba, klavír + spev /Miroslav Rác/, basová gitara /Anton Bukai/, bicie /Miroslav Talpáš/. Wed, 03 Oct 2018 15:37:52 +0200 Video Miroslav Rác - Džezový koncert /video/miroslav-rac-dzezovy-koncert Miroslav Rác je absolventom konzervatória v Topoľčanoch, kde vyštudoval hru na klavír. Používa umelecké meno BG /bí dží/ a venuje sa štýlu gangster romano hip - hop.Hre na klavír sa venuje od svojich 13. rokov. V súčasnosti pôsobí ako spevák, rapper, skladateľ piesní, aj inštrumentálnych skladieb pre klavír. Na dokumentovanom koncerte spolu s Miroslavom Rácom účinkovali hudobníci, ktorí sa venujú hudbe profesionálne doma aj v zahraničí. Na bicie hral Miroslav Talpáš a na basovej gitare hral Anton Bukai. Džezový koncert bol dokumentovaný v priestoroch sály Kultúrneho domu v obci Želiezovce. Súčasťou koncertu sú autorské skladby Miroslava Ráca a džezové štandardy. Wed, 03 Oct 2018 15:18:02 +0200 Video Skrytá láska /artefakty/skryta-laska Kresba k básni s názvom Skrytá láska bola vytvorená ako ilustrácia k básnickej zbierke Studený dotyk strateného rána autora Romana Goroľa. Kresba má formát A4, podkladovým materiálom je výkres. Básnickú zbierku v roku 2016 vydala Štátna vedecká knižnica v Prešove.<br />Martin Kaleja-Januv (1984-) sa narodil v rómskej osade v Jarovniciach, kde aj žije. Jeho vzťah k výtvarnému umeniu sa utváral a rozvíjal na základnej škole v Jarovniciach, pod vedením učiteľa výtvarnej výchovy Jána Sajka. V štúdiu pokračoval na Strednej umeleckej škole v Prešove, v odbore umelecký rezbár. Okrem kresby a maľby sa naďalej venuje drevorezbárstvu, v ktorom dominujú sakrálne témy. Martin Kaleja-Januv v súčasnosti pracuje ako asistent učiteľa na Základnej škole v Jarovniciach. Wed, 03 Oct 2018 10:46:33 +0200 Artifact Hľadanie lásky /artefakty/hladanie-lasky Kresba k básni s názvom Hľadanie lásky bola vytvorená ako ilustrácia k básnickej zbierke Studený dotyk strateného rána autora Romana Goroľa. Kresba má formát A4, podkladovým materiálom je výkres. Básnickú zbierku v roku 2016 vydala Štátna vedecká knižnica v Prešove.<br />Martin Kaleja-Januv (1984-) sa narodil v rómskej osade v Jarovniciach, kde aj žije. Jeho vzťah k výtvarnému umeniu sa utváral a rozvíjal na základnej škole v Jarovniciach, pod vedením učiteľa výtvarnej výchovy Jána Sajka. V štúdiu pokračoval na Strednej umeleckej škole v Prešove, v odbore umelecký rezbár. Okrem kresby a maľby sa naďalej venuje drevorezbárstvu, v ktorom dominujú sakrálne témy. Martin Kaleja-Januv v súčasnosti pracuje ako asistent učiteľa na Základnej škole v Jarovniciach. Wed, 03 Oct 2018 10:45:44 +0200 Artifact Čas na zmenu /artefakty/cas-na-zmenu Kresba k básni s názvom Čas na zmenu bola vytvorená ako ilustrácia k básnickej zbierke Studený dotyk strateného rána autora Romana Goroľa. Kresba má formát A4, podkladovým materiálom je výkres. Básnickú zbierku v roku 2016 vydala Štátna vedecká knižnica v Prešove.<br />Martin Kaleja-Januv (1984-) sa narodil v rómskej osade v Jarovniciach, kde aj žije. Jeho vzťah k výtvarnému umeniu sa utváral a rozvíjal na základnej škole v Jarovniciach, pod vedením učiteľa výtvarnej výchovy Jána Sajka. V štúdiu pokračoval na Strednej umeleckej škole v Prešove, v odbore umelecký rezbár. Okrem kresby a maľby sa naďalej venuje drevorezbárstvu, v ktorom dominujú sakrálne témy. Martin Kaleja-Januv v súčasnosti pracuje ako asistent učiteľa na Základnej škole v Jarovniciach. Wed, 03 Oct 2018 10:44:51 +0200 Artifact Daždivé ráno /artefakty/dazdive-rano Kresba k básni s názvom Daždivé ráno bola vytvorená ako ilustrácia k básnickej zbierke Studený dotyk strateného rána autora Romana Goroľa. Kresba má formát A4, podkladovým materiálom je výkres. Básnickú zbierku v roku 2016 vydala Štátna vedecká knižnica v Prešove.Martin Kaleja-Januv (1984-) sa narodil v rómskej osade v Jarovniciach, kde aj žije. Jeho vzťah k výtvarnému umeniu sa utváral a rozvíjal na základnej škole v Jarovniciach, pod vedením učiteľa výtvarnej výchovy Jána Sajka. V štúdiu pokračoval na Strednej umeleckej škole v Prešove, v odbore umelecký rezbár. Okrem kresby a maľby sa naďalej venuje drevorezbárstvu, v ktorom dominujú sakrálne témy. Martin Kaleja-Januv v súčasnosti pracuje ako asistent učiteľa na Základnej škole v Jarovniciach. Wed, 03 Oct 2018 10:43:50 +0200 Artifact Poľná cesta s topoľmi /artefakty/polna-cesta-s-topolmi Maľba obrazu prírody v okolí Detvy. Farebné prevedenie je typickým znakom tvorby autora. Podkladovým materiálom je sololit, obraz je orámovaný drevenou lištou. Vznikol v roku 2015.<br />Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam. Tue, 02 Oct 2018 14:21:36 +0200 Artifact Brezový háj /artefakty/brezovy-haj Maľba obrazu prírody v okolí Detvy. Farebné prevedenie je typickým znakom tvorby autora. Podkladovým materiálom je sololit, obraz bez orámovania. Vznikol v roku 2015. <br />Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam. Tue, 02 Oct 2018 14:16:00 +0200 Artifact Lom s topoľmi /artefakty/lom-s-topolmi Maľba obrazu prírody v okolí Detvy. Farebné prevedenie je typickým znakom tvorby autora. Podkladovým materiálom je sololit, obraz je orámovaný drevenou lištou. Vznikol v roku 2015. <br />Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam. Tue, 02 Oct 2018 14:05:49 +0200 Artifact Kláštor na okraji mesta /artefakty/klastor-na-okraji-mesta Maľba obrazu zachytáva architektúru kláštora.Farebné prevedenie je typickým znakom tvorby autora. Podkladovým materiálom je sololit, obraz je orámovaný drevenou lištou. Vznikol v roku 2017. <br />Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam. Tue, 02 Oct 2018 14:00:51 +0200 Artifact Svitanie nad Poľanou /artefakty/svitanie-nad-polanou Maľba obrazu krajinky zachytáva svitanie nad Poľanou, zobrazené sú malé domčeky a lúky. Farebné prevedenie domčekov je typickým znakom tvorby autora. Podkladovým materiálom je sololit, obraz je orámovaný drevenou lištou. Vznikol v roku 2017. <br />Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam. Tue, 02 Oct 2018 13:18:33 +0200 Artifact Východ slnka nad Poľanou /artefakty/vychod-slnka-nad-polanou Maľba obrazu krajinky zachytáva východ slnka nad dedinou, v pozadí pohorie Siroň v Detve. Farebné prevedenie domčekov je typickým znakom tvorby autora. Podkladovým materiálom je sololit, obraz je orámovaný drevenou lištou. Vznikol v roku 2013. <br />Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam. Tue, 02 Oct 2018 13:07:31 +0200 Artifact Siroň pri Slatine /artefakty/siron-pri-slatine Maľba obrazu krajinky zachytáva prostredie rieky Slatina a pohoria Siroň v Detve. Podkladovým materiálom je sololit, obraz je orámovaný drevenou lištou. Vznikol v roku 2012. <br />Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam. Tue, 02 Oct 2018 13:01:00 +0200 Artifact Detvianske lazy /artefakty/detvianske-lazy Maľba obrazu krajinky zachytáva prostredie lazov v Detve. Podkladovým materiálom je sololit, obraz je rámovaný drevenou lištou. Vznikol v roku 2014. <br />Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sidiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam. Tue, 02 Oct 2018 12:49:03 +0200 Artifact Siroňské vrchy /artefakty/sironske-vrchy Maľba obrazu krajinky v okolí Detvy. Farebné prevedenie je typickým znakom tvorby autora. Podkladovým materiálom je sololit, obraz je bez rámu. Vznikol v roku 2014. Rozmery obrazu: 59,5x66,5 cm<br />Autorom je Tibor Oláh. Amatérsky výtvarník žije a pôsobí v obci Plešivec. Narodil sa v Detve, pochádza z 8 súrodencov. K maľovaniu ho priviedol jeho brat Dušan Oláh. Vo výtvarnej tvorbe sa venuje hlavne téme zobrazovania prírody - krajiniek a dedinských sídiel. Jeho tvorbu charakterizujú výrazné farby. Maľuje na plátno i sololit. Maľuje to, čo má v pamäti z detstva. inšpiráciu hľadá aj v prírode, ktorú si dokumentuje na videozáznam. Tue, 02 Oct 2018 12:40:05 +0200 Artifact Miloslav Suchomel /foto/miloslav-suchomel V rokoch 1989-1995 vyštudoval Štátne konzervatórium v Žiline. Neskôr absolvoval aj Konzervatórium v Bratislave (1997-2000) a študijný pobyt v University of Louisville v Kentucky v Spojených štátoch amerických (2001). Účinkoval vo viacerých hudobných zoskupeniach. Je držiteľom viacerých hudobných ocenení na Slovensku i v zahraničí. Mon, 01 Oct 2018 10:16:45 +0200 Album Eugen Vizváry /foto/eugen-vizvary Eugen Vizváry je hudobný producent, skladateľ, klavirista. Je vyhľadávaným hudobníkom na Slovensku, venuje sa najmä žánrom: Jazz, Funky, Fusion, Rock, Pop, Hip-Hop, R&amp;B, Country, Classic. Mon, 01 Oct 2018 10:10:46 +0200 Album Tomáš Botló - „Mám sa fajn“ /video/tomas-botlo-mam-sa-fajn Tomáš Botló - spevák a hudobník, hrá amatérsky na gitare, ale predovšetkým na klavíri, ktorý aj študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Tvorí vlastné autorské piesne, doma si zriadil nahrávacie štúdio, a tak sa prejavil aj ako skvelý zvukový technik. Tomáš mieša rómsku hudbu s modernými žánrami, ako sú napr. džez, funk, hip-hop, latino, flamengo, pop a tento žánrový synkretizmus z neho robí všestranného multikultúrneho a multižánrového hudobníka. Spolupracoval s viacerými slovenskými i zahraničnými rapermi a umelcami.<br />Pieseň v podaní Tomáša Botla ,,Mám sa fajn&quot; je cover verziou /Zámbó Jimmy/. Autorom textu je Tomáš Botló. Pieseň je zaspievaná so sprievodom gitary, bola naspievaná v spoločenskej sále kultúrneho domu v Hubiciach, okres Dunajská Streda. Fri, 21 Sep 2018 17:42:14 +0200 Video Schody /artefakty/schody Jozef Cichý (1966-) je výtvarník rómskeho pôvodu, pochádzajúci z Nižného Žipova, okres Trebišov. Vyučil sa za automechanika, neskôr sa venoval výlučne maliarstvu. Vo výtvarnej tvorbe ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. V rámci výtvarného umenia pracuje hlavne s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit. Má aj niekoľko nástenných malieb v kostoloch a domoch smútku. Hlavnými témami jeho výtvarných diel sú okrem sakrálnych motívov aj témy rodiny, vojny a rómstva. V 90. rokoch bol za maľbu ocenený v celoslovenskej súťaži amatérskej výtvarnej tvorby v Trenčíne. Svoje diela vystavoval s ďalšími rómskymi výtvarníkmi v Poľsku, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, v Bratislave na výstave Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, v Prešove, v Michalovciach na výstave s názvom Romane čercheňa (Rómske hviezdy) či v Stropkove. Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch, v Múzeu rómskej kultúry v Brne a na ďalších miestach na Slovensku aj v zahraničí.<br /><br />Názov diela: Schody<br />Technika: olej<br />Podkladový materiál: plátno <br />Téma: sakrálna<br />Rok vytvorenia: 2013<br />Rok digitalizácie: 2017<br />Rozmery: 79,5 cm x 59,5 cm<br />Spravuje: autor<br />Stupeň pôvodnosti: originál<br />Pôvod názvu: autor<br />Rámovanie: rámovaný Wed, 19 Sep 2018 17:37:59 +0200 Artifact Samota /artefakty/samota Jozef Cichý (1966-) je výtvarník rómskeho pôvodu, pochádzajúci z Nižného Žipova, okres Trebišov. Vyučil sa za automechanika, neskôr sa venoval výlučne maliarstvu. Vo výtvarnej tvorbe ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. V rámci výtvarného umenia pracuje hlavne s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit. Má aj niekoľko nástenných malieb v kostoloch a domoch smútku. Hlavnými témami jeho výtvarných diel sú okrem sakrálnych motívov aj témy rodiny, vojny a rómstva. V 90. rokoch bol za maľbu ocenený v celoslovenskej súťaži amatérskej výtvarnej tvorby v Trenčíne. Svoje diela vystavoval s ďalšími rómskymi výtvarníkmi v Poľsku, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, v Bratislave na výstave Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, v Prešove, v Michalovciach na výstave s názvom Romane čercheňa (Rómske hviezdy) či v Stropkove. Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch, v Múzeu rómskej kultúry v Brne a na ďalších miestach na Slovensku aj v zahraničí.<br /><br />Názov diela: Samota<br />Technika: olej<br />Podkladový materiál: plátno <br />Téma: samota<br />Rok vytvorenia: 1999<br />Rok digitalizácie: 2017<br />Rozmery: 66,5 cm x 59,5 cm<br />Spravuje: autor<br />Stupeň pôvodnosti: originál<br />Pôvod názvu: autor<br />Značenie: áno (v pravom dolnom rohu)<br />Rámovanie: rámovaný Tue, 18 Sep 2018 16:00:50 +0200 Artifact Sakrálna téma /artefakty/sakralna-tema Jozef Cichý (1966-) je výtvarník rómskeho pôvodu, pochádzajúci z Nižného Žipova, okres Trebišov. Vyučil sa za automechanika, neskôr sa venoval výlučne maliarstvu. Vo výtvarnej tvorbe ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. V rámci výtvarného umenia pracuje hlavne s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit. Má aj niekoľko nástenných malieb v kostoloch a domoch smútku. Hlavnými témami jeho výtvarných diel sú okrem sakrálnych motívov aj témy rodiny, vojny a rómstva. V 90. rokoch bol za maľbu ocenený v celoslovenskej súťaži amatérskej výtvarnej tvorby v Trenčíne. Svoje diela vystavoval s ďalšími rómskymi výtvarníkmi v Poľsku, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, v Bratislave na výstave Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, v Prešove, v Michalovciach na výstave s názvom Romane čercheňa (Rómske hviezdy) či v Stropkove. Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch, v Múzeu rómskej kultúry v Brne a na ďalších miestach na Slovensku aj v zahraničí.<br /><br />Názov diela:&nbsp; Sakrálna téma<br />Technika: olej<br />Podkladový materiál: plátno na doske<br />Téma: sakrálna téma<br />Rok vytvorenia: 1995<br />Rok digitalizácie: 2017<br />Rozmery: 45 cm x 81,5 cm<br />Spravuje: autor<br />Stupeň pôvodnosti: originál<br />Pôvod názvu: katalogizátor<br />Značenie: áno (v pravo dole)<br />Rámovanie: rámovaný Tue, 18 Sep 2018 15:53:43 +0200 Artifact Nanebovzatie Panny Márie /artefakty/nanebovzatie-panny-marie Jozef Cichý (1966-) je výtvarník rómskeho pôvodu, pochádzajúci z Nižného Žipova, okres Trebišov. Vyučil sa za automechanika, neskôr sa venoval výlučne maliarstvu. Vo výtvarnej tvorbe ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. V rámci výtvarného umenia pracuje hlavne s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit. Má aj niekoľko nástenných malieb v kostoloch a domoch smútku. Hlavnými témami jeho výtvarných diel sú okrem sakrálnych motívov aj témy rodiny, vojny a rómstva. V 90. rokoch bol za maľbu ocenený v celoslovenskej súťaži amatérskej výtvarnej tvorby v Trenčíne. Svoje diela vystavoval s ďalšími rómskymi výtvarníkmi v Poľsku, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, v Bratislave na výstave Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, v Prešove, v Michalovciach na výstave s názvom Romane čercheňa (Rómske hviezdy) či v Stropkove. Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch, v Múzeu rómskej kultúry v Brne a na ďalších miestach na Slovensku aj v zahraničí.<br /><br />Názov diela: Nanebovzatie Panny Márie<br />Technika: olej<br />Podkladový materiál: plátno<br />Téma: sakrálna<br />Rok vytvorenia: 1996<br />Rok digitalizácie: 2017<br />Rozmery/ fyzický popis: 84,5 cm x 64,5 cm<br />Spravuje: autor<br />Stupeň pôvodnosti: originál<br />Pôvod názvu: autor<br />Rámovanie: rámovaný Tue, 18 Sep 2018 15:42:55 +0200 Artifact Tajomstvo života /artefakty/tajomstvo-zivota Jozef Cichý (1966-) je výtvarník rómskeho pôvodu, pochádzajúci z Nižného Žipova, okres Trebišov. Vyučil sa za automechanika, neskôr sa venoval výlučne maliarstvu. Vo výtvarnej tvorbe ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. V rámci výtvarného umenia pracuje hlavne s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit. Má aj niekoľko nástenných malieb v kostoloch a domoch smútku. Hlavnými témami jeho výtvarných diel sú okrem sakrálnych motívov aj témy rodiny, vojny a rómstva. V 90. rokoch bol za maľbu ocenený v celoslovenskej súťaži amatérskej výtvarnej tvorby v Trenčíne. Svoje diela vystavoval s ďalšími rómskymi výtvarníkmi v Poľsku, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, v Bratislave na výstave Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, v Prešove, v Michalovciach na výstave s názvom Romane čercheňa (Rómske hviezdy) či v Stropkove. Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch, v Múzeu rómskej kultúry v Brne a na ďalších miestach na Slovensku aj v zahraničí.<br /><br />Názov diela: Tajomstvo života<br />Technika: olej<br />Podkladový materiál: sololit<br />Téma: život<br />Rok vytvorenia: 2003<br />Rok digitalizácie: 2017<br />Rozmery: 87 cm x 57,5 cm<br />Spravuje: autor<br />Stupeň pôvodnosti: originál<br />Pôvod názvu: autor<br />Rámovanie: rámovaný Tue, 18 Sep 2018 15:26:41 +0200 Artifact Michal Bársony - Voz /video/michal-barsony-voz Narodil sa v obci Kunova Teplica, v okrese Rožňava. Materinským jazykom v rodine bola maďarčina, tradične sa rodina venovala kováčstvu a muzikantstvu. Štúdium výtvarnej výchovy a ruského jazyka absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Postgraduálne štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, získal titul PaedDr. Venuje sa maľbe a kresbe, tematicky v jeho tvorbe prevažujú sakrálne témy, v menšej miere ženské portréty a krajinky. Ako pedagóg pôsobil na základných, stredných aj vysokých školách, istý čas aj v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Vo videu popisuje proces tvorby obrazu s názvom Voz, použitú techniku, materiál a myšlienkové pozadie výberu a stvárnenia témy. Wed, 12 Sep 2018 15:31:53 +0200 Video Michal Bársony - Holokaust /video/michal-barsony-holokaust Narodil sa v obci Kunova Teplica, v okrese Rožňava. Materinským jazykom v rodine bola maďarčina, tradične sa rodina venovala kováčstvu a muzikantstvu. Štúdium výtvarnej výchovy a ruského jazyka absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Postgraduálne štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, získal titul PaedDr. Venuje sa maľbe a kresbe, tematicky v jeho tvorbe prevažujú sakrálne témy, v menšej miere ženské portréty a krajinky. Ako pedagóg pôsobil na základných, stredných aj vysokých školách, istý čas aj v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Vo videu popisuje proces tvorby obrazu s názvom Holokaust, použitú techniku, materiál a myšlienkové pozadie výberu a stvárnenia témy. Wed, 12 Sep 2018 15:30:33 +0200 Video Michal Bársony - Primavera /video/michal-barsony-primavera Narodil sa v obci Kunova Teplica, v okrese Rožňava. Materinským jazykom v rodine bola maďarčina, tradične sa rodina venovala kováčstvu a muzikantstvu. Štúdium výtvarnej výchovy a ruského jazyka absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Postgraduálne štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, získal titul PaedDr. Venuje sa maľbe a kresbe, tematicky v jeho tvorbe prevažujú sakrálne témy, v menšej miere ženské portréty a krajinky. Ako pedagóg pôsobil na základných, stredných aj vysokých školách, istý čas aj v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Vo videu popisuje proces tvorby obrazu s názvom Primavera, použitú techniku, materiál a myšlienkové pozadie výberu a stvárnenia témy. Wed, 12 Sep 2018 15:29:09 +0200 Video Michal Bársony - Anjel /video/michal-barsony-anjel Narodil sa v obci Kunova Teplica, v okrese Rožňava. Materinským jazykom v rodine bola maďarčina, tradične sa rodina venovala kováčstvu a muzikantstvu. Štúdium výtvarnej výchovy a ruského jazyka absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Postgraduálne štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, získal titul PaedDr. Venuje sa maľbe a kresbe, tematicky v jeho tvorbe prevažujú sakrálne témy, v menšej miere ženské portréty a krajinky. Ako pedagóg pôsobil na základných, stredných aj vysokých školách, istý čas aj v Štátnom pedagogickom ústave v Bratislave. Vo videu popisuje proces tvorby obrazu s názvom Anjel, použitú techniku, materiál a myšlienkové pozadie výberu a stvárnenia témy. Wed, 12 Sep 2018 15:27:56 +0200 Video Barbora Botošová /video/barbora-botosova Barbora Botošová - vnučka Jána Berkyho Mrenicu staršieho (koncertný majster Slovenského ľudovo-umeleckého kolektívu po dobu 33 rokov), a dcéra Eugena Botoša staršieho (šéf Violin Orchestra), sestra Eugena Botoša ml. (jazzový klavirista a skladateľ). V roku 2012 Barbora Botošová skončila štúdium hry na husle na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede profesora Petra Michalicu. Kurz kompozície absolvovala pod vedením Ľubice Čekovskej. Pôsobí ako slobodná umelkyňa, realizuje sa v hudobných telesách Bohémiens a Women Rebels. V rozhovore veľmi otvorene hovorí o svojom detstve, hudbe, štúdiu, vlastnej tvorbe, ako aj o stave rómskej hudby v súčasnosti, aj v historickom kontexte. Wed, 12 Sep 2018 15:24:34 +0200 Video Umením k rôznorodosti /video/umenim-k-roznorodosti Záznam živého vystúpenia, Wave klub, 07.11.2015. Hudobný koncert Umením k rôznorodosti je jedinečným projektom, ktorý počas jedného hudobného večera predostrel krásy, jedinečnosť a vzájomnú prepojenosť kultúr národnostných menšín. Na koncerte zazneli skladby rómskej, židovskej, maďarskej, poľskej , ruskej, srbskej, rusínskej a bulharskej národnostnej menšiny, ovplyvnené veľmi populárnym world music štýlom . Všetky skladby&nbsp; vychádzajú najmä z ľudovej hudby národnostných menšín a zazneli v špecifických vlastných úpravách. Na čele hudobného zoskupenia v rámci tohto koncertu stojí mladá primáška Barbora Botošová, vnučka legendárneho Jána Berkyho Mrenicu staršieho a dcéra Eugena Botoša. Agata Siemaszko - spev, Marek Konček- husle , Ján Sivák - cimbal, viola,&nbsp; Maroš Sivák - gitara,&nbsp; Tomáš Gašpierik - kontrabas. Wed, 12 Sep 2018 15:20:32 +0200 Video Jozef Cichý - cesta k výtvarnému umeniu /video/jozef-cichy-cesta-k-vytvarnemu-umeniu Jozef Cichý (1966-) je výtvarník rómskeho pôvodu, pochádzajúci z Nižného Žipova, okres Trebišov. Vyučil sa za automechanika, neskôr sa venoval výlučne maliarstvu. Vo výtvarnej tvorbe ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. V rámci výtvarného umenia pracuje hlavne s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit. Má aj niekoľko nástenných malieb v kostoloch a domoch smútku. Hlavnými témami jeho výtvarných diel sú okrem sakrálnych motívov aj témy rodiny, vojny a rómstva. V 90. rokoch bol za maľbu ocenený v celoslovenskej súťaži amatérskej výtvarnej tvorby v Trenčíne. Svoje diela vystavoval s ďalšími rómskymi výtvarníkmi v Poľsku, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, v Bratislave na výstave Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, v Prešove, v Michalovciach na výstave s názvom Romane čercheňa (Rómske hviezdy) či v Stropkove. Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch, v Múzeu rómskej kultúry v Brne a na ďalších miestach na Slovensku aj v zahraničí. Wed, 12 Sep 2018 14:35:39 +0200 Video Eva Adamová /video/eva-adamova Eva Adamová je členkou divadelného súboru divadla Romathan od roku 2002. Začínala ako členka tanečného súboru divadla, postupne pridávala herectvo a napokon aj spev. Okrem účinkovania v divadelných predstaveniach pôsobí aj ako externá pedagogička na Súkromnom konzervatóriu v Košiciach, kde sa venuje hereckej a tanečnej príprave mladých hercov. Digitálny kultúrny objekt vznikol 7. mája 2013 v priestoroch Divadla Romathan na Štefánikovej ulici č. 4 v Košiciach. Eva Adamová v ňom hovorí o svojej divadelnej aj pedagogickej kariére. Divadelné pôsobenie je ilustrované zostrihom zo skúšok a predstavení divadelného súboru Divadla Romathan. Wed, 12 Sep 2018 14:32:58 +0200 Video Marco Pillo - Džesiko /video/marco-pillo-dzesiko Marco Pillo - hudobník, spevák a skladateľ. Pôvodne vyštudoval hru na cimbal, neskôr gitaru. Počas štúdií v Španielsku, v Barcelone, sa stretol s miestnou rómskou flamenco hudobnou kultúrou, ktorá do značnej miery ovplyvnila jeho ďalšiu hudobnú tvorbu. Ako hudobný hosť večera autorského čítania Dušana Onodyho (básnická zbierka Venované Tebe, len Tebe) sa predstavil spevom a hrou na gitaru. Pieseň Džesiko je autorská, hudbu zložil Marco Pillo, text napísal Gejza Horváth (Brno, Česká republika). Wed, 12 Sep 2018 14:32:01 +0200 Video Marco Pillo - Evo, bičhav mange fotka /video/marco-pillo-evo-bichav-mange-fotka Marco Pillo - hudobník, spevák a skladateľ. Pôvodne vyštudoval hru na cimbal, neskôr gitaru. Počas štúdií v Španielsku, v Barcelone, sa stretol s miestnou rómskou flamenco hudobnou kultúrou, ktorá do značnej miery ovplyvnila jeho ďalšiu hudobnú tvorbu. Ako hudobný hosť večera autorského čítania Dušana Onodyho (básnická zbierka Venované Tebe, len Tebe) sa predstavil spevom a hrou na gitaru. Pieseň Evo, bičhav mange fotka (Eva, pošli mi fotku), zľudovená pieseň, bola súčasťou jeho vystúpenia. Wed, 12 Sep 2018 14:23:49 +0200 Video Marco Pillo - Phen mange, mamo /video/marco-pillo-phen-mange-mamo Marco Pillo - hudobník, spevák a skladateľ. Pôvodne vyštudoval hru na cimbal, neskôr gitaru. Počas štúdií v Španielsku, v Barcelone, sa stretol s miestnou rómskou flamenco hudobnou kultúrou, ktorá do značnej miery ovplyvnila jeho ďalšiu hudobnú tvorbu. Ako hudobný hosť večera autorského čítania Dušana Onodyho (básnická zbierka Venované Tebe, len Tebe) sa predstavil spevom a hrou na gitaru. Pieseň Phen mange mamo (Povedz mi, mama),&nbsp; zľudovená pieseň, bola súčasťou jeho vystúpenia. Wed, 12 Sep 2018 14:21:42 +0200 Video Ženský tanec - Romathan baví /video/zensky-tanec-romathan-bavi Ukážka tanečného predstavenia divadla Romathan pod názvom Romathan baví. Tanec predviedli členovia tanečnej zložky divadla počas vystúpenia v kultúrnom dome v obci Svinia. Tanec s typickými tanečnými rómskymi krokmi popretkávaný variáciami z moderných tancov kreatívnym spôsobom zakomponovali tanečníci do svojho vystúpenia. Práca s rukami, ramenami, bokmi s fenomenálnym využitím sekundárnych zložiek, akými sú: kostýmy, allfaktorika, či mimiká a gestá, dotvárajú celkový estetický obraz predstavenia. Wed, 12 Sep 2018 13:51:15 +0200 Video Anitrin tanec - Romathan v novom šate /video/anitrin-tanec-romathan-v-novom-sate 65. premiéra Divadla Romathan sa niesla v &quot;novom šate&quot;. Hudobno-tanečné predstavenie popretkávané tradičnými rómskymi ťahavými piesňami.&nbsp; Orchestrálne pozadie predstavenia má svoje samostatné výstupy, v ktorých sa ukazuje prepojenosť a multikulturalita národov v Európe. Jednou z ukážok orchestra je aj klasická skladba nórskeho skladateľa Edvarda Griega s názvom Anitrin tanec. Skladba je súčasťou scénickej hudby k veršovanej dráme Henrika Ibsena s názvom Peer Gynt. Premiérovo zaznela vo februári 1876 v Kristianii, dnešnom Osle v Nórsku. Wed, 12 Sep 2018 12:11:22 +0200 Video Tomáš Botló - Prosím, vráť sa /video/tomas-botlo-prosim-vrat-sa Tomáš Botló - spevák a hudobník, hrá amatérsky na gitare, ale predovšetkým na klavíri, ktorý aj študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Tvorí vlastné autorské piesne, doma si zriadil nahrávacie štúdio, a tak sa prejavil aj ako skvelý zvukový technik. Tomáš mieša rómsku hudbu s modernými žánrami, ako sú napr. džez, funk, hip-hop, latino, flamengo, pop a tento žánrový synkretizmus z neho robí všestranného multikultúrneho a multižánrového hudobníka. Spolupracoval s viacerými slovenskými i zahraničnými rapermi a umelcami. Pieseň ,,Prosím, vráť sa&quot; je autorskou piesňou, autorom textu a hudby je Tomáš Botló. Wed, 12 Sep 2018 10:33:46 +0200 Video Tomáš Botló - Gelem, gelem /video/tomas-botlo-gelem-gelem Melódia rómskej hymny Gelem, gelem (Išli sme, išli) vychádza pravdepodobne zo starobylej piesne populárnej pôvodne v Rumunsku alebo Srbsku v prvej polovici 20. storočia. Odvtedy, čo v roku 1968 režisér Alexander Petrovič použil jej melódiu otextovanú rómskym hudobníkom Jarko Jovanovičom pre film s rómskou tématikou Skupovači peria (Skupljaci perja, 1967 Juhoslávia), pieseň sa znovu stala populárnou. Rómski hudobníci ju zaradili do svojho repertoáru a často menili slová (niekedy aj melódiu a tempo) podľa vlastného uváženia, čo sa deje dodnes.Tomáš Botló&nbsp; - spevák a hudobník, hrá amatérsky na gitare, ale predovšetkým na klavíri, ktorý aj študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Tvorí vlastné autorské piesne, doma si zriadil nahrávacie štúdio, a tak sa prejavil aj ako skvelý zvukový technik. Tomáš mieša rómsku hudbu s modernými žánrami, ako sú napr. džez, funk, hip-hop, latino, flamengo, pop a tento žánrový synkretizmus z neho robí všestranného multikultúrneho a multižánrového hudobníka. Spolupracoval s viacerými slovenskými i zahraničnými rapermi a umelcami. Wed, 12 Sep 2018 10:25:14 +0200 Video Tomáš Botló - Amari si, amari terňi bori /video/tomas-botlo-amari-si-amari-terni-bori Rómska tradičná pieseň (Naša je, naša mladá nevesta). Tomáš Botló - spevák a hudobník, hrá amatérsky na gitare, ale predovšetkým na klavíri, ktorý aj študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Tvorí vlastné autorské piesne, doma si zriadil nahrávacie štúdio, a tak sa prejavil aj ako skvelý zvukový technik. Tomáš mieša rómsku hudbu s modernými žánrami, ako sú napr. džez, funk, hip-hop, latino, flamengo, pop a tento žánrový synkretizmus z neho robí všestranného multikultúrneho a multižánrového hudobníka. Spolupracoval s viacerými slovenskými i zahraničnými rapermi a umelcami. Wed, 12 Sep 2018 10:14:27 +0200 Video Miroslav Rác - Si môj osud /audio/miroslav-rac-si-moj-osud Miroslav Rác je mladý rómsky klavírista, spevák, rapper, korepetítor, skladateľ. Používa umelecké meno BG / bí dží/.Venuje sa štýlu gangster romano hip - hop. Skladba ,, Si môj osud&quot; je jeho autorskou skladbou.Spev, hudobný sprievod ku skladbe - Miroslav Rác.Autorom audionahrávky je Rastislav Dobrovolný - THEREMIN WÜNDERBAR RECORDS, Horná Seč. Thu, 30 Aug 2018 10:51:23 +0200 Audio Sestry /artefakty/sestry Jozef Cichý (1966-) je výtvarník rómskeho pôvodu, pochádzajúci z Nižného Žipova, okres Trebišov. Vyučil sa za automechanika, neskôr sa venoval výlučne maliarstvu. Vo výtvarnej tvorbe ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. V rámci výtvarného umenia pracuje hlavne s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit. Má aj niekoľko nástenných malieb v kostoloch a domoch smútku. Hlavnými témami jeho výtvarných diel sú okrem sakrálnych motívov aj témy rodiny, vojny a rómstva. V 90. rokoch bol za maľbu ocenený v celoslovenskej súťaži amatérskej výtvarnej tvorby v Trenčíne. Svoje diela vystavoval s ďalšími rómskymi výtvarníkmi v Poľsku, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, v Bratislave na výstave Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, v Prešove, v Michalovciach na výstave s názvom Romane čercheňa (Rómske hviezdy) či v Stropkove. Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch, v Múzeu rómskej kultúry v Brne a na ďalších miestach na Slovensku aj v zahraničí.<br /><br />Názov diela: Sestry<br />Technika: olej<br />Podkladový materiál: plátno<br />Téma: rodinná - zobrazené dcéry autora<br />Rok vytvorenia: 2007<br />Rok digitalizácie: 2017<br />Rozmery: 58,5 cm x 48 cm<br />Stupeň pôvodnosti: originál<br />Pôvod názvu: autorský<br />Rámovanie: nerámovaný Tue, 28 Aug 2018 14:57:03 +0200 Artifact Po maturite /artefakty/po-maturite Jozef Cichý (1966-) je výtvarník rómskeho pôvodu, pochádzajúci z Nižného Žipova, okres Trebišov. Vyučil sa za automechanika, neskôr sa venoval výlučne maliarstvu. Vo výtvarnej tvorbe ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. V rámci výtvarného umenia pracuje hlavne s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit. Má aj niekoľko nástenných malieb v kostoloch a domoch smútku. Hlavnými témami jeho výtvarných diel sú okrem sakrálnych motívov aj témy rodiny, vojny a rómstva. V 90. rokoch bol za maľbu ocenený v celoslovenskej súťaži amatérskej výtvarnej tvorby v Trenčíne. Svoje diela vystavoval s ďalšími rómskymi výtvarníkmi v Poľsku, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, v Bratislave na výstave Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, v Prešove, v Michalovciach na výstave s názvom Romane čercheňa (Rómske hviezdy) či v Stropkove. Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch, v Múzeu rómskej kultúry v Brne a na ďalších miestach na Slovensku aj v zahraničí.<br /><br />Názov diela: Po maturite<br />Technika: olej<br />Podkladový materiál: plátno <br />Téma: rodinná<br />Rok vytvorenia: 2013<br />Rok digitalizácie: 2017<br />Rozmery: 73 cm x 53 cm<br />Spravuje: autor<br />Stupeň pôvodnosti: originál<br />Pôvod názvu: autor<br />Rámovanie: rámovaný Tue, 28 Aug 2018 12:11:56 +0200 Artifact Zúfalosť /artefakty/zufalost Jozef Cichý (1966-) je výtvarník rómskeho pôvodu, pochádzajúci z Nižného Žipova, okres Trebišov. Vyučil sa za automechanika, neskôr sa venoval výlučne maliarstvu. Vo výtvarnej tvorbe ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. V rámci výtvarného umenia pracuje hlavne s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit. Má aj niekoľko nástenných malieb v kostoloch a domoch smútku. Hlavnými témami jeho výtvarných diel sú okrem sakrálnych motívov aj témy rodiny, vojny a rómstva. V 90. rokoch bol za maľbu ocenený v celoslovenskej súťaži amatérskej výtvarnej tvorby v Trenčíne. Svoje diela vystavoval s ďalšími rómskymi výtvarníkmi v Poľsku, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, v Bratislave na výstave Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, v Prešove, v Michalovciach na výstave s názvom Romane čercheňa (Rómske hviezdy) či v Stropkove. Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch, v Múzeu rómskej kultúry v Brne a na ďalších miestach na Slovensku aj v zahraničí.<br /><br />Názov diela: Zúfalosť<br />Technika: olej<br />Podkladový materiál: plátno <br />Téma: vojna<br />Rok vytvorenia: 1986<br />Rok digitalizácie: 2017<br />Rozmery: 77 cm x 56,5 cm<br />Spravuje: autor<br />Stupeň pôvodnosti: originál<br />Pôvod názvu: autor<br />Rámovanie: rámovaný Tue, 28 Aug 2018 12:05:05 +0200 Artifact Zátišie /artefakty/zatisie Jozef Cichý (1966-) je výtvarník rómskeho pôvodu, pochádzajúci z Nižného Žipova, okres Trebišov. Vyučil sa za automechanika, neskôr sa venoval výlučne maliarstvu. Vo výtvarnej tvorbe ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. V rámci výtvarného umenia pracuje hlavne s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit. Má aj niekoľko nástenných malieb v kostoloch a domoch smútku. Hlavnými témami jeho výtvarných diel sú okrem sakrálnych motívov aj témy rodiny, vojny a rómstva. V 90. rokoch bol za maľbu ocenený v celoslovenskej súťaži amatérskej výtvarnej tvorby v Trenčíne. Svoje diela vystavoval s ďalšími rómskymi výtvarníkmi v Poľsku, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, v Bratislave na výstave Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, v Prešove, v Michalovciach na výstave s názvom Romane čercheňa (Rómske hviezdy) či v Stropkove. Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch, v Múzeu rómskej kultúry v Brne a na ďalších miestach na Slovensku aj v zahraničí.<br /><br />Názov diela: Zátišie<br />Technika: olej<br />Podkladový materiál: sadrokartón<br />Téma: zátišie s orgovánom<br />Rok vytvorenia: 2008<br />Rok digitalizácie: 2017<br />Rozmery: 70 cm x 45 cm<br />Spravuje: autor<br />Stupeň pôvodnosti: originál<br />Pôvod názvu: autorský<br />Rámovanie: nerámovaný Tue, 28 Aug 2018 11:56:56 +0200 Artifact Portrét dievčaťa /artefakty/portret-dievcata Jozef Cichý (1966-) je výtvarník rómskeho pôvodu, pochádzajúci z Nižného Žipova, okres Trebišov. Vyučil sa za automechanika, neskôr sa venoval výlučne maliarstvu. Vo výtvarnej tvorbe ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. V rámci výtvarného umenia pracuje hlavne s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit. Má aj niekoľko nástenných malieb v kostoloch a domoch smútku. Hlavnými témami jeho výtvarných diel sú okrem sakrálnych motívov aj témy rodiny, vojny a rómstva. V 90. rokoch bol za maľbu ocenený v celoslovenskej súťaži amatérskej výtvarnej tvorby v Trenčíne. Svoje diela vystavoval s ďalšími rómskymi výtvarníkmi v Poľsku, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, v Bratislave na výstave Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, v Prešove, v Michalovciach na výstave s názvom Romane čercheňa (Rómske hviezdy) či v Stropkove. Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch, v Múzeu rómskej kultúry v Brne a na ďalších miestach na Slovensku aj v zahraničí.<br /><br />Názov diela: Portrét dievčaťa<br />Technika: olej<br />Podkladový materiál: plátno na doske<br />Téma: rodinná - portrét autorovej dcéry, čítanie listu<br />Rok vytvorenia: 2000<br />Rok digitalizácie: 2017<br />Rozmery: 60,5 cm x 49,5 cm<br />Spravuje: autor<br />Stupeň pôvodnosti: originál<br />Pôvod názvu: autorský<br />Rámovanie: rámovaný Tue, 28 Aug 2018 10:56:22 +0200 Artifact Po vojne /artefakty/po-vojne Jozef Cichý (1966-) je výtvarník rómskeho pôvodu, pochádzajúci z Nižného Žipova, okres Trebišov. Vyučil sa za automechanika, neskôr sa venoval výlučne maliarstvu. Vo výtvarnej tvorbe ho ovplyvnili predovšetkým Salvador Dalí, Leonardo da Vinci, Michelangelo Buonarotti a Rafael Santi. V rámci výtvarného umenia pracuje hlavne s akrylovými a olejovými farbami, maľuje prevažne na plátno a sololit. Má aj niekoľko nástenných malieb v kostoloch a domoch smútku. Hlavnými témami jeho výtvarných diel sú okrem sakrálnych motívov aj témy rodiny, vojny a rómstva. V 90. rokoch bol za maľbu ocenený v celoslovenskej súťaži amatérskej výtvarnej tvorby v Trenčíne. Svoje diela vystavoval s ďalšími rómskymi výtvarníkmi v Poľsku, v Múzeu rómskej kultúry v Brne, v Bratislave na výstave Odtlačky srdca na paletách rómskych výtvarníkov, v Prešove, v Michalovciach na výstave s názvom Romane čercheňa (Rómske hviezdy) či v Stropkove. Jeho obrazy sa momentálne nachádzajú v približne 30 obciach v domoch smútku, v niekoľkých kostoloch, v Múzeu rómskej kultúry v Brne a na ďalších miestach na Slovensku aj v zahraničí.<br /><br />Názov diela: Po vojne<br />Technika: olej<br />Podkladový materiál: plátno na doske<br />Téma: výstraha pred vojnou do budúcnosti<br />Rok vytvorenia: 1986<br />Rok digitalizácie: 2017<br />Rozmery: 77 cm x 56,5 cm<br />Spravuje: autor<br />Stupeň pôvodnosti: originál<br />Pôvod názvu: autorský<br />Rámovanie: rámovaný Tue, 28 Aug 2018 10:49:28 +0200 Artifact Tomáš Botló - Muľas mange miri daj /video/tomas-botlo-mulas-mange-miri-daj Tomáš Botló - spevák a hudobník, hrá amatérsky na gitare, ale predovšetkým na klavíri, ktorý aj študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Tvorí vlastné autorské piesne, doma si zriadil nahrávacie štúdio, a tak sa prejavil aj ako skvelý zvukový technik. Tomáš mieša rómsku hudbu s modernými žánrami, ako sú napr. džez, funk, hip-hop, latino, flamengo, pop a tento žánrový synkretizmus z neho robí všestranného multikultúrneho a multižánrového hudobníka. Spolupracoval s viacerými slovenskými i zahraničnými rapermi a umelcami. Názov skladby v slovenskom jazyku: Zomrela mi moja matka Mon, 27 Aug 2018 14:03:31 +0200 Video Tomáš Botló - rozprávanie o rómskej hudbe /video/tomas-botlo-rozpravanie-o-romskej-hudbe Tomáš Botló - spevák a hudobník, hrá amatérsky na gitare, ale predovšetkým na klavíri, ktorý aj študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Tvorí vlastné autorské piesne, doma si zriadil nahrávacie štúdio, a tak sa prejavil aj ako skvelý zvukový technik. Tomáš mieša rómsku hudbu s modernými žánrami, ako sú napr. džez, funk, hip-hop, latino, flamengo, pop a tento žánrový synkretizmus z neho robí všestranného multikultúrneho a multižánrového hudobníka. Spolupracoval s viacerými slovenskými i zahraničnými rapermi a umelcami. Jeho hudobným vzorom je George Benson. V prezentovanom videu rozpráva o svojich hudobných začiatkoch, štúdiu, o zásadných vplyvoch, ktoré mali dopad na jeho hudobnú tvorbu, či o špecifikách a smerovaní rómskej hudby na Slovensku. Mon, 27 Aug 2018 13:23:13 +0200 Video Romathan - Kto je na svete najkrajší /video/romathan-kto-je-na-svete-najkrajsi Hudobnú rozprávku Ko pre luma nekh šukareder - Kto je na svete najkrajší, na motívy pôvodnej rozprávky autorky Daniely Hivešovej-Šilanovej naštudovalo profesionálne rómske divadlo Romathan z Košíc. Predstavenie s výchovným zameraním je určené predovšetkým detskému divákovi a konalo sa v Divadle Romathan v Košiciach. Mon, 27 Aug 2018 12:40:19 +0200 Video Romathan - Vtáčatko Koráločka /video/romathan-vtacatko-koralocka Divadelné predstavenie rozprávky Vtáčatko Koráločka - Čirikloro Mirikloro, na motívy rozprávky Daniely Hivešovej-Šilanovej naštudovalo rómske profesionálne divadlo Romathan z Košíc. Predstavenie s výchovným zameraním je určené predovšetkým detskému divákovi a konalo sa v Divadle Romathan v Košiciach. Mon, 27 Aug 2018 12:37:57 +0200 Video Duo Farsa - Sny /audio/duo-farsa-sny Obsahom audiozáznamu je verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Skladba vznikla počas štúdia dvojice hudobníkov na konzervatóriu. Inšpiráciou k jej vzniku bolo snívanie mladých ľudí o budúcnosti. Wed, 15 Aug 2018 16:32:56 +0200 Audio Duo Farsa - Fiesta /audio/duo-farsa-fiesta Obsahom audiozáznamu je verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Táto autorská skladba dvojice hudobníkov, v preklade zo španielčiny „oslava”, je oslavou života. Začína pomalou, pokojnou časťou, ktorá &nbsp;postupne evokuje rýchle pracovné tempo bežného dňa. Končí rytmickým, dynamicky vygradovaným večerom, po ktorom nasleduje pokojný záver dňa na konci oslavy. Wed, 15 Aug 2018 16:30:10 +0200 Audio Duo Farsa - Minor Swing /audio/duo-farsa-minor-swing Obsahom audiozáznamu je verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Skladba je hudobnou úpravou pôvodnej skladby s rovnakým názvom, ktorej autorom je Django Reinhardt. Wed, 15 Aug 2018 16:28:11 +0200 Audio Duo Farsa - Bossa Dorado /audio/duo-farsa-bossa-dorado Obsahom audiozáznamu je verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Autorom skladby je gitarista Dorado Schmitt, autormi úpravy sú hudobníci Dua Farsa. Wed, 15 Aug 2018 16:27:00 +0200 Audio Duo Farsa - Hag /audio/duo-farsa-hag Obsahom audiozáznamu je verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Názov skladby hudobníci prekladajú ako hug - objatie a pôvodne vznikol zo začiatočných písmen názvov akordov používaného akordového postupu v skladbe, H-G-A-D. Wed, 15 Aug 2018 16:25:48 +0200 Audio Duo Farsa - Noc v Ankare /audio/duo-farsa-noc-v-ankare Obsahom audiozáznamu je verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Táto autorská skladba bola inšpirovaná pobytom hudobníkov v Turecku a zaujme &nbsp;svojou živelnosťou a odviazanosťou. Wed, 15 Aug 2018 16:24:52 +0200 Audio Duo Farsa - Filip /audio/duo-farsa-filip Obsahom audiozáznamu je verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Táto autorská skladba je pomenovaná podľa mena kachonistu, bývalého člena kapely, ktorý sa volá Filip. Zároveň ňou hudobníci vzdávajú hold hudobníkovi Jaroslavovi Filipovi, ktorý využíval vo svojej tvorbe podobnú melodiku a na základe neoverených informácii mal vraj rómskych predkov.&nbsp; Wed, 15 Aug 2018 16:23:53 +0200 Audio Duo Farsa - Turecká /audio/duo-farsa-turecka Obsahom audiozáznamu je verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova.Táto autorská skladba bola inšpirovaná neznámou melódiou, ktorá zaujala hudobníkov pri návšteve Turecka. Wed, 15 Aug 2018 16:23:00 +0200 Audio Duo Farsa - Rašaj/Kňaz /audio/duo-farsa-rasaj/knaz Skladba s názvom Kňaz. Obsahom videozáznamu je verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Táto autorská skladba je spoveďou hudobníkov, keďže sa prekladá ako farár - spoveď. Je výpoveďou &nbsp;pohnutých okamihov ich života. Wed, 15 Aug 2018 16:21:37 +0200 Audio Duo Farsa - Johanka /audio/duo-farsa-johanka Obsahom audiozáznamu je verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova.Táto autorská skladba dostala svoje pomenovanie na základe textu, ktorý bol jej súčasťou. Text bol inšpirovaný príbehom Johanky z Arku a zvyčajne ju hudobníci hrajú na koncertoch ako druhú v poradí. Wed, 15 Aug 2018 16:20:25 +0200 Audio Duo Farsa - Milonga /audio/duo-farsa-milonga Obsahom audiozáznamu je verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Inšpiráciou ku vzniku skladby Milonga bola skladba Jorge Cardosa - Milonga. Má emotívny charakter. Interpreti touto skladbou začínajú každý koncert a vzdávajú v nej hold rodičom, starým rodičom. Wed, 15 Aug 2018 16:19:42 +0200 Audio Duo Farsa - Koncert /audio/duo-farsa-koncert Obsahom audiozáznamu je verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Wed, 15 Aug 2018 15:19:54 +0200 Audio Tomáš Botló - Viem, čo chcem /video/tomas-botlo-viem-co-chcem Tomáš Botló - spevák a hudobník, hrá amatérsky na gitare, ale predovšetkým na klavíri, ktorý aj študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. Tvorí vlastné autorské piesne, doma si zriadil nahrávacie štúdio, a tak sa prejavil aj ako skvelý zvukový technik. Tomáš mieša rómsku hudbu s modernými žánrami, ako sú napr. džez, funk, hip-hop, latino, flamengo, pop a tento žánrový synkretizmus z neho robí všestranného multikultúrneho a multižánrového hudobníka. Spolupracoval s viacerými slovenskými i zahraničnými rapermi a umelcami. Melódia piesne „Viem, čo chcem” je cover verziou /The Gap Band - Someday/, autorom textu je Tomáš Botló. Thu, 19 Jul 2018 09:41:12 +0200 Video Matke /artefakty/matke Kresba k básni s názvom Matke bola vytvorená ako ilustrácia k básnickej zbierke Studený dotyk strateného rána autora Romana Goroľa. Kresba má formát A4, podkladovým materiálom je výkres. Básnickú zbierku v roku 2016 vydala Štátna vedecká knižnica v Prešove.<br />Martin Kaleja-Januv (1984-) sa narodil v rómskej osade v Jarovniciach, kde aj žije. Jeho vzťah k výtvarnému umeniu sa utváral a rozvíjal na základnej škole v Jarovniciach, pod vedením učiteľa výtvarnej výchovy Jána Sajka. V štúdiu pokračoval na Strednej umeleckej škole v Prešove, v odbore umelecký rezbár. Okrem kresby a maľby sa naďalej venuje drevorezbárstvu, v ktorom dominujú sakrálne témy. Martin Kaleja-Januv v súčasnosti pracuje ako asistent učiteľa na Základnej škole v Jarovniciach. Mon, 02 Jul 2018 19:28:25 +0200 Artifact Derniéra /artefakty/derniera Kresba k básni s názvom Derniéra bola vytvorená ako ilustrácia k básnickej zbierke Studený dotyk strateného rána autora Romana Goroľa. Kresba má formát A4, podkladovým materiálom je výkres. Básnickú zbierku v roku 2016 vydala Štátna vedecká knižnica v Prešove.<br />Martin Kaleja-Januv (1984-) sa narodil v rómskej osade v Jarovniciach, kde aj žije. Jeho vzťah k výtvarnému umeniu sa utváral a rozvíjal na základnej škole v Jarovniciach, pod vedením učiteľa výtvarnej výchovy Jána Sajka. V štúdiu pokračoval na Strednej umeleckej škole v Prešove, v odbore umelecký rezbár. Okrem kresby a maľby sa naďalej venuje drevorezbárstvu, v ktorom dominujú sakrálne témy. Martin Kaleja-Januv v súčasnosti pracuje ako asistent učiteľa na Základnej škole v Jarovniciach. Mon, 02 Jul 2018 16:56:15 +0200 Artifact Nevera /artefakty/nevera Kresba k básni s názvom Nevera bola vytvorená ako ilustrácia k básnickej zbierke Studený dotyk strateného rána autora Romana Goroľa. Kresba má formát A4, podkladovým materiálom je výkres. Básnickú zbierku v roku 2016 vydala Štátna vedecká knižnica v Prešove.<br />Martin Kaleja-Januv (1984-) sa narodil v rómskej osade v Jarovniciach, kde aj žije. Jeho vzťah k výtvarnému umeniu sa utváral a rozvíjal na základnej škole v Jarovniciach, pod vedením učiteľa výtvarnej výchovy Jána Sajka. V štúdiu pokračoval na Strednej umeleckej škole v Prešove, v odbore umelecký rezbár. Okrem kresby a maľby sa naďalej venuje drevorezbárstvu, v ktorom dominujú sakrálne témy. Martin Kaleja-Januv v súčasnosti pracuje ako asistent učiteľa na Základnej škole v Jarovniciach. Mon, 02 Jul 2018 16:49:45 +0200 Artifact Jarné ráno /artefakty/jarne-rano Kresba k básni s názvom Jarné ráno bola vytvorená ako ilustrácia k básnickej zbierke Studený dotyk strateného rána autora Romana Goroľa. Kresba má formát A4, podkladovým materiálom je výkres. Básnickú zbierku v roku 2016 vydala Štátna vedecká knižnica v Prešove.<br />Martin Kaleja-Januv (1984-) sa narodil v rómskej osade v Jarovniciach, kde aj žije. Jeho vzťah k výtvarnému umeniu sa utváral a rozvíjal na základnej škole v Jarovniciach, pod vedením učiteľa výtvarnej výchovy Jána Sajka. V štúdiu pokračoval na Strednej umeleckej škole v Prešove, v odbore umelecký rezbár. Okrem kresby a maľby sa naďalej venuje drevorezbárstvu, v ktorom dominujú sakrálne témy. Martin Kaleja-Januv v súčasnosti pracuje ako asistent učiteľa na Základnej škole v Jarovniciach. Mon, 02 Jul 2018 16:45:34 +0200 Artifact Rinaldo Oláh - rozprávanie /audio/rinaldo-olah-rozpravanie Apoštolská cirkev na Slovensku je vo svojej podstate protestantská cirkev, špecificky zameraná evanjelikálne, letnično-charizmatického smeru. Je súčasťou celosvetového cirkevného spoločenstva Assemblies of God(AoG), ktoré spolu s ostatnými letničnými a charizmatickými cirkevnými spoločenstvami má asi 750 miliónov členov.V rámci Európy patrí do Letničného Európskeho spoločenstva(PEF), ktoré má 3,5 milióna členov. Pastor Rinaldo Oláh v rozhovore približuje vlastný prerod na zapáleného veriaceho a aktívneho šíriteľa posolstva. Jeho primárnou zodpovednosťou je vedenie kazateľskej stanice v obci Kendice v okrese Prešov. Rozhovor vznikol 17.11.2013 v Sabinove. Tue, 05 Jun 2018 16:14:47 +0200 Audio Zoltán Duda - rozprávanie /audio/zoltan-duda-rozpravanie Rozhovor vznikol v roku 2013 v Prešove, viedol ho Ing. Igor Dužda. Rozpráva pán Zoltán Duda, narodený v roku 1940 v Sabinove. Zoltán Duda sa vzhľadom na svoj aktuálny vek radí ku skupine pamätníkov z radov Rómov. Rozhovor reflektuje jeho zážitky a spomienky na udalosti a spoločenské zmeny po roku 1945 vo forme sprostredkovaných spomienok - rozprávanie jeho rodičov o 2. svetovej vojne a jej vplyve na život rómskej komunity v Sabinove. Spomienky na spoločenské zmeny po roku 1989 sú osobné. Zoltán Duda poskytuje informácie ako člen rómskej komunity v Sabinove aj ako dlhoročný poslanec Mestského zastupiteľstva, predtým poslanec Miestneho národného výboru. Rozhovor je vedený v rómčine, rozčlenený do niekoľkých kapitol podľa obsahu. Tue, 05 Jun 2018 16:07:36 +0200 Audio ZŠ Jarovnice - virtuálna galéria /artefakty/zs-jarovnice-virtualna-galeria V&nbsp;roku 2017 si Základná škola 192 v&nbsp;Jarovniciach pripomenula svoje 50. výročie. Škola je známa tým, že ju navštevujú výlučne rómske deti, ale aj tým, že výtvarnými prácami je známa takmer na celom svete. Pod vedením učiteľa Jána Sajka sa deti zapájajú do výtvarných súťaží od roku 1987. Prvé ocenenia žiaci získali v&nbsp;roku 1988 na medzinárodnej súťaži v&nbsp;Maďarsku. Chodby školy sú malou galériou výtvarných prác, ktoré sú obsiahnuté vo virtuálnej galérii. Používateľ aplikácie má možnosť vo virtuálnom prostredí prejsť chodbami školy a&nbsp;pozrieť si výtvarné diela. Aplikácia je v&nbsp;slovenskom, rómskom a&nbsp;anglickom jazyku. <a href="http://193.87.56.171/zsjarovnice/" target="_blank" class="external-link-new-window">Vstúpte do sveta virtuálnej galérie</a> Mon, 04 Jun 2018 10:29:35 +0200 Artifact Ján Oláh /audio/jan-olah Spomienkové rozprávanie Jána Oláha o živote Rómov pred a po revolúcii v roku 1989, o rodine a rodinných hodnotách Rómov, ako aj o práci a diskriminácii, s ktorou sa stretáva v bežnom živote. Rozprávanie bolo zaznamenané dňa 24.8.2013 v obci Klenovec, okres Rimavská Sobota. Thu, 10 May 2018 15:45:14 +0200 Audio V Aušvici je veľký dom /audio/v-ausvici-je-velky-dom Aušvicate o kher baro / Veľký dom v Aušvici: Žalospev vzťahujúci sa k&nbsp;holokaustu, ktorého boli Rómovia súčasťou. Autori textu a&nbsp;hudby nie sú identifikovaní, existuje tradícia odovzdávania tejto piesne z&nbsp;generácie na generáciu. Interpretácia žalospevu bola po prvýkrát zaznamenaná v roku 1960. Pieseň pôvodne naspievala Ružena Danielová z obce Mutěnice v Juhomoravskom kraji v Českej republike, ktorá je pamätníčkou holokaustu. Zdroj informácií: :&nbsp; http://www.ushmm.org/information/exhibitions/online-features/collections-highlights/music-of-the-holocaust-highlights-from-the-collection/music-of-the-holocaust/auschwitz Thu, 03 May 2018 16:07:32 +0200 Audio Studený dotyk strateného rána /dokumenty/studeny-dotyk-strateneho-rana Výber dvadsiatich básní z&nbsp;tvorby Romana Goroľa&nbsp; vo forme zbierky s&nbsp;názvom Studený dotyk strateného rána vydala v&nbsp;novembri 2016 Štátna vedecká knižnica v&nbsp;Prešove, editorsky sa na príprave podieľali zamestnanci dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry. Autor tvorí poéziu v&nbsp;slovenskom jazyku. Štyri básne sú preložené do rómčiny a&nbsp;angličtiny. Ilustrácie dodal Martin Kaleja Januv. Autor Roman Goroľ sa narodil 15.8.1969 vo Vranove nad Topľou ako druhé z&nbsp;piatich detí. Je ženatý, má troch synov a&nbsp;pracuje ako asistent učiteľa na Základnej škole v&nbsp;obci Čaklov, kde aj býva. Bakalárske štúdium absolvoval na Pedagogickej fakulte Prešovskej univerzity v&nbsp;Prešove. Wed, 14 Mar 2018 15:14:58 +0100 File Domluvme to ve škole! /dokumenty/domluvme-to-ve-skole <p class="MsoNormal">Táto publikácia popisuje prácu so školami a&nbsp;s&nbsp;učiteľmi v&nbsp;rámci programu Podpora vzdelávania v&nbsp;rodinách, ktorý česká organizácia Člověk v&nbsp;tísni o. p. s. realizuje na vybraných školách v&nbsp;ČR. Môžeme sa tu dočítať, ako sa jej v&nbsp;jednotlivých prípadoch darí.</p> <p class="MsoNormal">zdroj: <a href="https://www.clovekvtisni.cz/uploads/file/1411741239-110311_PP.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">Člověk v tísni ČR</a></p> Wed, 14 Mar 2018 14:45:17 +0100 File JUDr. Gustáv Karika - rozprávanie /video/judr-gustav-karika-rozpravanie JUDr. Gustáv Karika (1930 - 2016) sa narodil na Myjave, v rómskej osade. Bol jedným z prvých právnikov rómskeho pôvodu v bývalom Československu. V rozprávaní, ktoré bolo zaznamenané 12.5.2014 v jeho bydlisku v Novej Dubnici sa postupne venuje biografickým aj faktografickým témam - od rodiny, cez vzdelávanie, kariéru až po dejinné udalosti, ktoré formovali náš geopolitický priestor od čias druhej svetovej vojny až po súčasnosť. V rozprávaní spomína niekoľko pojmov, pomenovaní a udalostí, ktoré nie sú súčasťou všeobecného vzdelania, preto uvádzame aj ich vysvetlenie. <span style="font-weight: bold;"><span style="font-style: italic;">Zväz Cigánov-Rómov (1969 – 1973)</span></span> - Vznikol ako spoločenská organizácia počas tzv. obrodného procesu v Československu s cieľom dosiahnuť rovnoprávne a bezkonfliktné spolužitie a zmiernenie štátom riadenej asimilácie. Po nástupe normalizácie v roku 1973 bol zrušený. <span style="font-weight: bold;"><span style="font-style: italic;">Butiker/Nevodrom</span></span> – hospodárske zariadenia Zväzu Cigánov-Rómov. Podporovali pracovné príležitosti pre Rómov, zadávali zákazky rómskym remeselníkom, zakladali dielne. <span style="font-weight: bold;"><span style="font-style: italic;">Andrej Andrejevič Vlasov (14.9.1901 – 2.8.1946)</span></span> - sovietsky generál ruského pôvodu. Po bitke o Leningrad sa dostal do nemeckého zajatia, spolupracoval s nacistami, založil Ruskú oslobodeneckú armádu. <span style="font-style: italic;"><span style="font-weight: bold;">Vlasovci</span> </span>– nasledovníci generála Vlasova, vojenská jednotka sformovaná zo sovietskych vojnových zajatcov ako aj dobrovoľníkov, emigrantov a odporcov komunizmu (stalinizmu). <span style="font-weight: bold;"><span style="font-style: italic;">Rudolf Slánský - (31.7.1901, Nezvěstice –&nbsp; 3.12.1952, Praha)</span></span> Generálny tajomník ÚV KSČ v rokoch 1945 – 1951). V roku 1951 bol obvinený z organizácie protištátneho sprisahania, v známych politických procesoch ho odsúdili a následne popravili. Súd ho rehabilitoval v roku 1963 a komunistická strana v roku 1968. Mon, 05 Mar 2018 12:37:47 +0100 Video Komunitné plánovanie sociálnych služieb /dokumenty/komunitne-planovanie-socialnych-sluzieb Komunitné plánovanie nám dá odpoveď na otázku ako veľa a aké sociálne služby treba vytvoriť, ako by mali byť v území rozmiestnené a aké ľudské, materiálne a finančné zdroje máme k dispozícii. Sú to veľmi dôležité odpovede, pretože v nich je okrem iného skrytá aj odpoveď na otázku, koľko nových pracovných miest a kde sa vytvorí. zdroj: <a href="http://www.socia.sk/wp-content/uploads/2014/09/Komunitne-planovanie.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">SOCIA</a> Wed, 17 Jan 2018 11:02:40 +0100 File Odsúdení na spolunažívanie v dobrom II. /dokumenty/odsudeni-na-spolunazivanie-v-dobrom-ii Policajt, profesionálny vojak, módna návrhárka, učiteľka a mnoho ďalších patria medzi profesie, ktoré bežne vykonávajú Rómovia. O týchto bežných Rómoch sa však v spoločnosti veľmi nehovorí. Elektronická kniha je druhým pokračovaním príbehov o ľuďoch, ktorí sú v spoločnosti neviditeľní. Kniha bola vydaná v rámci projektu Odsúdení na spolunažívanie v dobrom, ktorý podporilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Zdroj: <span style="font-family: Calibri, sans-serif; font-size: 14.6667px; line-height: 20.9524px;"><a href="http://www.jekhetane-spolu.org/odsuacutedeniacute-na-spoluna382iacutevanie-v-dobrom-ii.html" target="_blank" class="external-link-new-window">Jekhetane-Spolu</a></span> Wed, 17 Jan 2018 11:02:21 +0100 File Riešenie konfliktov /dokumenty/riesenie-konfliktov Cieľom príručky Riešenie konfliktov je sprostredkovať vybrané informácie k teórii konfliktov a k jeho niektorým spôsobom riešenia. Na druhej strane ponúka konkrétne aktivity pre učiteľov, ktoré môžu podľa jednoduchých inštrukcií robiť so svojimi študentmi a žiakmi na svojich hodinách.&nbsp;<span style="line-height: 1.42857;">Príručka sa snaží vysvetliť princípy správania v konfliktných situáciách a pri jednotlivých spôsoboch riešenia konfliktov. V teoretickej časti popisuje výklad použiteľný na vyučovacích hodinách a v praktickej časti v krokoch popisuje jednotlivé aktivity, ktoré vedú žiakov k porozumeniu teoretického výkladu. Príručka obsahuje teórie a cvičenia, ktoré lektori našej organizácie prednášali a praktikovali na rôznych typoch škôl, ale aj na desiatkach tréningoch zručností pre zastupiteľov štátnej správy a samosprávy, s ľuďmi, ktorí pracujú v neziskovom sektore, vo veľkých firmách a so zástupcami národnostných menšín. Keďže spomenuté cieľové skupiny sú veľmi rôznorodé, zamerali sme sa najmä na používanie príkladov zo školskej praxe. Všetky základné princípy uvedené v jednotlivých kapitolách príručky sa dajú použiť všeobecne aj s inými cieľovými skupinami účastníkov, len príklady a typ aktivít je potrebné prispôsobiť ich životnému kontextu a typom konfliktov, s ktorými sa stretávajú.</span> Zdroj: <a href="http://www.pdcs.sk/sk/publikacie/riesenie-konfliktov.html" target="_blank" class="external-link-new-window">PDCS</a> Wed, 17 Jan 2018 10:59:51 +0100 File Proces terénnej sociálnej práce v sociálne vylúčenej komunite /dokumenty/proces-terennej-socialnej-prace-v-socialne-vylucenej-komunite Táto publikácia vznikla ako súčasť vzdelávania pracovníkov programu podpory komunitnej sociálnej práce v obciach, ktoré pre Fond sociálneho rozvoja realizovalo PDCS, o. z. Je určená predovšetkým sociálnym pracovníkom v teréne, ktorí často potrebujú praktickú pomoc pri zvládaní procesu náročnej práce s klientmi. Nemá byť učebnicou pre študentov, skôr príručnou čítankou pre praktikov.&nbsp;<span style="line-height: 1.42857;">Vo svojom obsahu opisuje viac-menej chronologicky priebeh práce s klientom od začiatku pomáhajúceho vzťahu až po jeho ukončenie.</span> Zdroj: <a href="http://www.pdcs.sk/sk/publikacie/proces-terennej-socialnej-prace-v-socialne-vylucenej-komunite.html" target="_blank" class="external-link-new-window">PDCS</a> Wed, 17 Jan 2018 10:59:28 +0100 File Počasie je také, aké si ho urobíš /dokumenty/pocasie-je-take-ake-si-ho-urobis Knižka, ktorú vydalo združenie PDCS, ponúka 10 rozhovorov s ľuďmi o tom, prečo sa rozhodli nemyslieť len na seba. Oplatí sa &quot;robiť dobro&quot; a byť altruistom? Je možné pomáhať druhým ľuďom tak, že si riešime vlastné problémy? V čom je podstata altruizmu a pomáhania iným? Knižka nie je sociologickou štúdiou, ale cez príbehy konkrétnych ľudí hľadá odpovede na to, či pomáhať bolí alebo je skôr zábavou, či je altruizmus náhodou alebo plánovaným postojom. Na 150 stranách si môžete prečítať o hladení vlastného ega a obetovaní sa iným. Dozviete sa tiež, aké myšlienky a skutky spájajú ekologického aktivistu, ktorý založil prvú súkromnú rezerváciu na Slovensku; podnikateľa, podporujúceho deti bez rodičov; saleziánskeho kňaza, ktorý spolu s Rómami postavil kostol či psychologičku, ktorá po tragickej udalosti v rodine našla východisko v pomoci ľuďom s podobnou skúsenosťou. Táto je knižka je aj o veciach, ktoré si netreba nechávať pre seba, ale treba ich podať ďalej. Prečítajte si ju, inšpirujte sa a ponúknite ju svojím priateľom a známym. Zdroj: <a href="http://www.pdcs.sk/sk/publikacie/pocasie-je-take-ake-si-ho-urobis.html" target="_blank" class="external-link-new-window">PDCS</a> Wed, 17 Jan 2018 10:59:07 +0100 File Fundraising bez hraníc /dokumenty/fundraising-bez-hranic Kniha obsahuje 16 prípadových štúdií zo strednej Európy a 5 štúdií zo Spojeného kráľovstva s poznatkami a odporúčaniami pre fundraiserov. Je výsledkom práce 24 expertov v štyroch tematických pracovných skupinách (Topical Working Groups) tohto projektu. Ponúka skúsenosti dvadsiatky organizácií z nášho regiónu a Spojeného Kráľovstva. Táto publikácia vznikla v rámci programu <span style="font-weight: bold;">Posilnenie fundraisingových kapacít mimovládnych rozvojových organizácií v Strednej Európe</span>, ktorý bol financovaný Európskou úniou a realizovaný s finančnou podporou SlovakAid. Zdroj: <a href="http://www.pdcs.sk/sk/publikacie/fundraising-bez-hranic-1.html" target="_blank" class="external-link-new-window">PDCS</a> Wed, 17 Jan 2018 10:58:44 +0100 File Efektívna komunikácia v terénnej sociálnej práci /dokumenty/efektivna-komunikacia-v-terennej-socialnej-praci O čom je a o čom nie je táto publikácia? Je o komunikácii v sociálnej práci. Prednosť dostali komunikačné témy, ktoré pomáhajúci praktici najviac potrebujú vo svojej každodennej práci v teréne. Nejde o ďalší teoretický spis, ale chce sa vyhnúť aj neprimeranému zjednodušovaniu. Príručka sa vôbec nesnaží o systematické pokrytie všetkých aspektov komunikácie. To by na takej malej ploche viedlo k všeobecnosti a k povrchnosti. Prednosť dostali poznatky a cvičenia k efektívnej komunikácii, s ktorými sa terénny sociálny pracovník stretáva v každodennej praxi. Nenájde v nej teóriu, poznatky sú vyberané veľmi selektívne. V príručke ostali len také, ktoré sa priamo vzťahujú k praktickým cvičeniam. Na všetky ostatné nezostalo miesto, i keď mnohé z nich sú zaujímavé samy o sebe. Pre čitateľov, ktorých téma oslovila, je na konci príručky uvedený výber odporúčanej českej a slovenskej literatúry o teoretickejších aspektoch komunikácie. Zdroj: <a href="http://www.pdcs.sk/sk/publikacie/efektivna-komunikacia-v-terennej-socialnej-praci.html" target="_blank" class="external-link-new-window">PDCS</a> Wed, 17 Jan 2018 10:58:23 +0100 File Čo sa podarilo /dokumenty/co-sa-podarilo Cieľom vydania tejto brožúry bolo prezentovanie výsledkov a príkladov projektového úspechu Programu integrácie Rómov. Každý text je štúdiou konkrétnej súčasti programu. Spolu predstavujú najlepšie príklady z tohto rozsiahleho a rôznorodého projektu. Táto brožúra je určená neziskovým organizáciám, donorom, médiám a ďalším, ktorí pracujú s Rómami na miestnej, národnej či medzinárodnej úrovni. Organizácia Partners verí, že brožúra bude motivovať donorov, vlády a ďalšie organizácie, aby podporili iniciatívy integrácie Rómov a aby využili Program integrácie Rómov ako model pre prácu v regióne v budúcnosti.&nbsp; Zdroj: <a href="http://www.pdcs.sk/sk/publikacie/co-sa-podarilo.html" target="_blank" class="external-link-new-window">PDCS</a> Wed, 17 Jan 2018 10:58:04 +0100 File Čo sa osvedčilo /dokumenty/co-sa-osvedcilo V prvej polovici roku 2003 PDCS vydalo v spolupráci s Partners Hungary 1. vydanie brožúry <span style="font-style: italic;">&quot;Čo sa osvedčilo? Výber z rómskych projektov v strednej a východnej Európe&quot;</span> v slovenskom jazyku. Publikácia bola vydaná vďaka podpore Charles Stewart Mott Foundation. Brožúra obsahuje stručné informácie o situácii Rómov v piatich krajinách strednej a východnej Európy (z Bulharska, Českej republiky, Maďarska, Rumunska a Slovenska) a ako inšpiráciu ponúka z každej krajiny základné informácie o cieľovej skupine, krokoch a dopadoch v troch vybraných projektoch. Projekty boli vybrané členmi medzinárodnej redakčnej skupiny, ktorí brožúru aj redigovali. Zdroj: <a href="http://www.pdcs.sk/sk/publikacie/co-sa-osvedcilo.html#P" target="_blank" class="external-link-new-window">PDCS</a> Wed, 17 Jan 2018 10:57:48 +0100 File Čítanka pre pokročilé neziskové organizácie /dokumenty/citanka-pre-pokrocile-neziskove-organizacie Tretí sektor je jednou z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich súčastí spoločnosti a má na ňu stále väčší vplyv. Súčasné neziskové organizácie sa veľmi líšia od svojich ponovembrových zárodkov spred desiatich rokov. Ľudia, čo tvoria neziskové organizácie, dozrievajú. Očividne sa zvyšuje vzdelanie a informačné nároky ľudí, čo svoj profesionálny a ľudský záujem stotožnili s tretím sektorom. Čitatelia sa zmenili a tak sa aj táto kniha odlišuje od predchádzajúcej. Je to čítanka pre pokročilých. Je určená všetkým, čo chcú o treťom sektore vedieť viac, než len to najnutnejšie. Je určená ľuďom čo sú zvedaví, čo radi myslia &quot;svojou hlavou&quot;, čo si rovnako cenia otázky ako odpovede. Zdroj: <a href="http://www.pdcs.sk/sk/publikacie/citanka-pre-pokrocile-neziskove-organizacie.html" target="_blank" class="external-link-new-window">PDCS</a> Wed, 17 Jan 2018 10:57:32 +0100 File Čítanka pre neziskové organizácie /dokumenty/citanka-pre-neziskove-organizacie Na jednu knihu sa nahromadilo priveľa otázok. Preto sa jej autori rozhodli pre širší tematický záber. Zaumienili si pokryť nepokryté oblasti, ale zároveň pri výbere tém na začiatok uspokojiť hlad po odpovediach na najfrekventovanejšie otázky i za cenu, že sa kniha nebude rovnomerne zaoberať všetkými oblasťami fungovania neziskových organizácií. Súčasne sa rozhodli do autorského tímu na špecifické témy prizvať ďalších (nielen v treťom sektore) známych odborníkov. Do tejto príručky zaradili „čítankový - šlabikárový” základ, s ktorým sa stretávajú všetky neziskové organizácie. zdroj: <a href="http://www.pdcs.sk/sk/publikacie/citanka-pre-neziskove-organizacie.html" target="_blank" class="external-link-new-window">PDCS</a> Wed, 17 Jan 2018 10:57:13 +0100 File Maľby svetových osobností /dokumenty/malby-svetovych-osobnosti Séria 13 výtvarných portrétov svetových osobností vznikla v rámci prioritného projektu „Živé knihy (slovo - obraz - zvuk)” podporeného Ministerstvom kultúry SR v období mesiacov apríl - máj 2015. Wed, 17 Jan 2018 10:56:15 +0100 File Plán rozvoja dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry Štátnej vedeckej knižnice v Prešove v období trvalej udržateľnosti 2015-2019 /dokumenty/plan-rozvoja-dokumentacno-informacneho-centra-romskej-kultury-statnej-vedeckej-kniznice-v-presove-v-obdobi-trvalej-udrzatelnosti-2015-2019 Víziou knižnice v oblasti rómskej kultúry je vybudovať celonárodné centrum dokumentov, kultúrnych objektov a informácií o rómskej kultúre, ako aj centrum informácií o rómskej národnostnej menšine komplexne pokrývajúcich oblasť kultúrneho dedičstva, sociálneho a ekonomického rozvoja, vzdelávania, vedy a výskumu v rámci Slovenskej republiky aj v medzinárodnom meradle. V dokumente prinášame plán rozvoja centra do roku 2019. Wed, 17 Jan 2018 10:55:21 +0100 File Návrhy mimovládnych organizácií združených v iniciatíve Slovensko pre všetkých k formulovaniu politických programov /dokumenty/navrhy-mimovladnych-organizacii-zdruzenych-v-iniciative-slovensko-pre-vsetkych-k-formulovaniu-politickych-programov Táto publikácia obsahuje návrhy mimovládnych organizácii združených v iniciatíve Slovensko pre všetkých k formulovaniu politických programov. Parlamentné voľby predstavujú príležitosť pre politické strany pripraviť sa na riešenie situácie vylučovaných a marginalizovaných skupín ľudí žijúcich na Slovensku. Preto vyššie uvedené organizácie Iniciatívy Slovensko pre všetkých týmto vyzývajú politické strany, ktoré sa uchádzajú o podporu v parlamentných voľbách v roku 2016, aby sa vo svojich politických programoch prihlásili k podpore nasledujúcich opatrení týkajúcich sa ochrany ľudských práv, konkrétne práv Rómov, žien, LGBTI ľudí, migrantov a zdravotne znevýhodnených osôb. zdroj: <a href="http://cvek.sk/wp-content/uploads/2015/11/Opatrenia-SPV_webmail.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">CVEK</a> Wed, 17 Jan 2018 10:54:53 +0100 File Nórsky vzør - Integrácia utečencov v Nórsku /dokumenty/norsky-vzoer-integracia-utecencov-v-norsku Táto publikácia prináša veľa zaujímavých informácií o krajine, ktorá má dlhoročné skúsenosti s prijímaním migrantov a utečencov. Publikácia je výsledkom študijnej cesty, ktorú sme absolvovali v marci 2015 v Nórsku. Počas nej sme navštívili tri samosprávy, ktoré majú rôzne skúsenosti s integráciou utečencov. Zároveň sme sa stretli aj s predstaviteľmi nórskej asociácie samospráv (Kommunesektorensorganisasjon - KS). Ich skúsenosti sa teraz snažíme sprostredkovať aj slovenským čitateľom. zdroj: <a href="http://cvek.sk/wp-content/uploads/2016/04/Norsk%C3%BD-vzor.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">CVEK</a> Wed, 17 Jan 2018 10:54:38 +0100 File O krok bližšie k inklúzii /dokumenty/o-krok-blizsie-k-inkluzii Inkluzívne vzdelávanie je téma, ktorá v posledných rokoch začína rezonovať aj na Slovensku, a to ako v pedagogickej teórii, tak aj v praxi. Nutnosť postupného posunu od konceptu integrácie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami k inklúzií všetkých detí do hlavného vzdelávacie prúdu vyplýva nielen z medzinárodných trendov a záväzkov Slovenska, ale aj z praktických požiadaviek na zvyšovanie kvality vzdelávania pre všetky deti. Hoci na inkluzívne vzdelávanie publikácia nazerá cez optiku akceptácie rôznorodých odlišností vo vzdelávacích potrebách a predpokladoch detí, vzhľadom na zameranie organizácií, ktoré publikáciu vydávajú, sa v jej štruktúre, ako aj v praktických príkladoch odráža viac skúseností s problematikou vzdelávania detí zo sociálne vylúčených rómskych lokalít a detí cudzincov. zdroj: <a href="http://cvek.sk/wp-content/uploads/2015/11/O_krok_blizsie_k_inkluzii.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">CVEK</a> Wed, 17 Jan 2018 10:54:17 +0100 File Rovné šance I. - Podpora stredoškolského vzdelávania rómskej mládeže prostredníctvom dočasných vyrovnávacích opatrení /dokumenty/rovne-sance-i-podpora-stredoskolskeho-vzdelavania-romskej-mladeze-prostrednictvom-docasnych-vyrovnavacich-opatreni Štúdia otvára doposiaľ neprebádanú tému stredoškolského vzdelávania rómskej mládeže. Na základe dostupných dát, terénneho mapovania CVEKu v Trnavskom samosprávnom kraji a aktuálnych prístupov vo verejných politikách, autorka argumentuje, že zákaz diskriminácie nepostačuje na prekonanie enormných nerovností vo vzdelávaní medzi Rómami a nerómami. zdroj: <a href="http://cvek.sk/wp-content/uploads/2015/12/Rovne-sance-1.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">CVEK</a> Wed, 17 Jan 2018 10:54:00 +0100 File Rovné šance II. - Podpora vysokoškolského vzdelávania rómskej mládeže prostredníctvom dočasných vyrovnávacích opatrení /dokumenty/rovne-sance-ii-podpora-vysokoskolskeho-vzdelavania-romskej-mladeze-prostrednictvom-docasnych-vyrovnavacich-opatreni Štúdia sa zameriava na doposiaľ okrajovú tému vysokoškolského vzdelávania rómskej mládeže. Dostupné dáta poukazujú nielen na enormné etnicky determinované nerovnosti vo vzdelávaní, ale aj určité seba-zaraďovanie študentov na sociálnu prácu. K tomu pravdepodobne dochádza z dôsledku stereotypných očakávaní o tom, že Rómovia sú predurčení na určitý typ práce. zdroj: <a href="http://cvek.sk/wp-content/uploads/2015/12/Rovne-sance-2.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">CVEK</a> Wed, 17 Jan 2018 10:53:29 +0100 File Škola pre všetkých? Inkluzívnosť opatrení vo vzťahu k rómskym deťom /dokumenty/skola-pre-vsetkych-inkluzivnost-opatreni-vo-vztahu-k-romskym-detom Publikácia &quot;Škola pre všetkých?&quot; poukazuje na význam prepojenia problematiky inkluzívneho vzdelávania s problematikou vzdelávania rómskych detí. Zlyhávanie škôl a celého systému kvôli rómskym deťom je indikátorom problému celého systému, nie špecifikom rómskych detí. Sú tu predstavené hodnotové východiská inkluzívneho vzdelávania s dôrazom na to, že v procese inklúzie nejde iba o žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, ale o aktívne a efektívne zapojenie všetkých žiakov. Miesto toho, aby sme označovali niektoré deti ako zvláštne a iné ako normálne, je potrebné si uvedomiť, že zvláštne je každé dieťa. Kniha sa zaoberá výsledkami kvalitatívneho výskumu na slovenských školách, ktoré odhaľujú najmä (často smutnú) realitu vnímania rómskych žiakov zo strany škôl. zdroj: <a href="http://cvek.sk/wp-content/uploads/2015/11/skola_pre_vsetkych_web.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">CVEK</a> Wed, 17 Jan 2018 10:53:09 +0100 File Školy na ceste k inkluzívnemu vzdelávaniu – príklady dobrej praxe /dokumenty/skoly-na-ceste-k-inkluzivnemu-vzdelavaniu-priklady-dobrej-praxe Príbeh trojice základných škôl - v Poprade, Smoleniciach a Krásnohorskom Podhradí, ktoré poskytujú inšpirácie pri vzdelávaní detí z prostredia menšín. Školy na ceste k inkluzívnemu vzdelávaniu, ako sme ich nazvali, sú prípadovými štúdiami, ktoré vznikli v rámci medzinárodného projektu School for everyone (<a href="http://schoolforeveryone.org/" target="_blank" class="external-link-new-window">http://schoolforeveryone.org</a>/) Krátka príručka predstavuje tieto školy a inšpirácie a typy, ktoré nám poskytli. zdroj: <a href="http://cvek.sk/wp-content/uploads/2016/02/CVEK_priklady_dobrej_praxe.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">CVEK</a> Wed, 17 Jan 2018 10:52:50 +0100 File Štátne deti na jednej lodi? Rómske deti v detských domovoch /dokumenty/statne-deti-na-jednej-lodi-romske-deti-v-detskych-domovoch Kniha <span style="font-style: italic;">štátne deti na jednej lodi?</span> dopĺňa mozaiku príbehov spolužitia menšín a väčšiny na Slovensku o nový aspekt - deti z prostredia menšín v starostlivosti štátu. Je najmä o rómskych deťoch, pre ktoré je umiestnenie v ústavnej starostlivosti často prechodom do cudzieho sveta, v ktorom je ťažké sa orientovať. Autorky hľadajú odpovede na otázku, ako štát pristupuje ku kultúrne rôznorodým modelom rodinného života a výchovy detí. Čo sa považuje za štandard a normu v tejto oblasti? Ako sa do týchto noriem zmestia rómske rodiny? Ako detské domovy pristupujú ku kultúrnej rozmanitosti a etnickej identite detí? Je dieťa v starostlivosti štátu iba objektom výchovy alebo má možnosť o sebe rozhodovať? zdroj: <a href="http://cvek.sk/wp-content/uploads/2015/11/Statne-deti-na-jednej-lodi.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">CVEK</a> Wed, 17 Jan 2018 10:52:29 +0100 File Prijímanie dočasných vyrovnávacích opatrení /dokumenty/prijimanie-docasnych-vyrovnavacich-opatreni Prakticky ladená príručka má slúžiť ako návod a inšpirácia na vytváranie férovej šance pre skupiny ľudí, ktoré sú u nás znevýhodňované na základe etnicity, národnosti, pohlavia alebo rodu. Jej cieľom je &quot;dať do života&quot; ustanovenie antidiskriminačného zákona o tzv. dočasných vyrovnávacích opatreniach (DVO). Publikácia popisuje aj teóriu politiky prijímania DVO, ciele a typy DVO, proces a zjednodušený metodický postup prijímania DVO.&nbsp; zdroj: <a href="http://cvek.sk/wp-content/uploads/2015/11/Prirucka_DVO_web.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">CVEK</a> Wed, 17 Jan 2018 10:52:09 +0100 File Dá sa to - Fond pre mimovládne organizácie /dokumenty/da-sa-to-fond-pre-mimovladne-organizacie V tejto publikácii Vám Nadácia Ekopolis, Nadácia pre deti Slovenska, SOCIA - nadácia na podporu sociálnych zmien a Nadácia otvorenej spoločnosti na nasledujúcich stránkach predstavujú výsledok spoločnej práce uplynulých troch rokov. zdroj: <a href="http://ekopolis.sk/engine/wp-content/uploads/2016/07/dasato-sk-web03.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">EKOPOLIS</a> Wed, 17 Jan 2018 10:51:52 +0100 File Rómska hudba na Slovensku /dokumenty/romska-hudba-na-slovensku Multimediálna publikácia, ktorá sa sa populárno-náučnou formou snaží priniesť obraz aktuálneho stavu živej hudobnej rómskej kultúry. Prináša informácie o rómskej hudbe všeobecne a špecificky o niektorých jej žánroch, tradičných i moderných hudobných smeroch, aj o interakciách s väčšinovou kultúrou. Wed, 17 Jan 2018 10:49:02 +0100 File Cigáni idú do neba /dokumenty/cigani-idu-do-neba Bulletin k divadelnému predstaveniu Cigáni idú do neba. Bulletin je natlačený na formáte o rozmeroch 296 mm x 210 mm. Je zložený 3 ako harmonika. Bulletin obsahuje logo divadla, fotografie, dátum, čas a miesto premiéry, popis realizačného tímu, zostavovateľov. Na zadnej strane je notový zápis Technické parametre: farebnosť: čierna farba na bielom podklade. Mon, 08 Jan 2018 10:53:06 +0100 File Ako sa narodili husle /dokumenty/ako-sa-narodili-husle Bulletin k divadelnému predstaveniu Ako sa narodili husle. Bulletin je natlačený na formáte o rozmeroch 420 mm x 200 mm. Je zložený ako harmonika.&nbsp; Autorkou je Lucia Vicová. Bulletin obsahuje logo divadla, ilustrácie, dátum, čas a miesto premiéry, popis realizačného tímu, zostavovateľov. Technické parametre: farebnosť: čierna farba na bielom podklade, čierna na svetlo hnedom podklade. Mon, 08 Jan 2018 10:50:37 +0100 File Ako Boh stvoril Róma /dokumenty/ako-boh-stvoril-roma Bulletin k divadelnému predstaveniu Ako Boh stvoril Róma. Bulletin je natlačený na formáte A3, okraje sú prehnuté a zlepené na formát A4. Vnútro obsahuje 4 ilustrácie formátu A4 - autorka Olga Hingisova. Bulletin obsahuje logo divadla, ilustrácia, dátum, čas a miesto premiéry, popis realizačného tímu, zostavovateľov. Technické parametre: formát A3/A4, počet strán: 4, farebnosť: čierna farba na bielom podklade. Mon, 08 Jan 2018 10:41:48 +0100 File Čarovná sukňa /dokumenty/carovna-sukna Bulletin k divadelnému predstaveniu Čarovná sukňa. Na úvodnom liste je logo divadla, ilustrácia, dátum, čas a miesto premiéry. Vnútro obsahuje popis realizačného tímu, osoby a obsadenie. Technické parametre: formát A5, počet strán: 4, farebnosť: čierna farba na bielom podklade. Mon, 08 Jan 2018 10:38:46 +0100 File Danse chant musique Tzigane /dokumenty/danse-chant-musique-tzigane Plagát k hudobno tanečnému predstaveniu divadla vo Francúzsku. Technické parametre: farebnosť: čierna farba na oranžovom podklade. Formát: A5 Mon, 08 Jan 2018 10:32:20 +0100 File Cestou duše /dokumenty/cestou-duse Kade sa túla ľudská duša? Ako si nachádza cestičky na vyjadrenie svojich pocitov, smútku, radosti, vtipu? Každý si so sebou nosíme jeden nástroj a tým je ľudský hlas. A duša si cezeň hľadá cestu a takto sa rodí pieseň. Niektoré rómske piesne, staré aj nové, ktoré sme zachytili v priebehu rokov 2013 a 2014, vám teraz predstavujeme v spevníku, spolu s textami a notovými zápismi. Môžete ich hrať, naučiť sa ich, spievať ich a zachovať pre nové generácie. Wed, 27 Dec 2017 14:24:03 +0100 File Milan Makula - rozprávanie /audio/milan-makula-rozpravanie Rozhovor vznikol 15.11.2013. Milan Makula (1969-) je terénny sociálny pracovník v obci Kendice v okrese Prešov. Narodil sa a vyrastal vo vidieckej rómskej rodine v obci Haniska pri Prešove, ktorá však žila a žije integrovaným spôsobom života, nie v kontexte veľkej rómskej komunity. V rozhovore sa venuje témam rodiny, životných priorít, pracovnému životu a téme hodnotovej orientácie v rómskej komunite v Kendiciach. Mon, 18 Dec 2017 14:31:50 +0100 Audio Ľudovít Petík - rozprávanie /audio/ludovit-petik-rozpravanie Rozhovor vznikol 23.11.2013. Ľudovít Petík (1952 -) sa narodil v obci Ražňany v okrese Sabinov, do veľkej, klasickej hudobníckej rómskej rodiny, tzv. vidiecki muzikanti. Aj keď sám v tejto tradícii nepokračoval, jeho deti a vnuci ju oživili a úspešne rozvíjajú ďalej. V rozhovore sa venuje témam rodiny, stavu spoločnosti a rómskej komunity, spoločenských zmien a hodnoteniu ich dopadov špecificky na Rómov. Sprostredkované spomienky na udalosti druhej svetovej vojny sú dôležitou súčasťou výpovede. Tieto fakty získal od svojho otca, ktorý bol priamym účastníkom vojnových udalostí na Slovensku a v Nemecku. Mon, 18 Dec 2017 14:26:14 +0100 Audio Jozef Fečo - Ako vzniká portrét /video/jozef-feco-ako-vznika-portret Video dokument zachytáva výtvarnú tvorbu Jozefa Feča - kreslenie portrétu. Portrétovanou osobou je významná rómska osobnosť - lekár, spoluzakladateľ a prezident Medzinárodnej rómskej únie, kandidát na Nobelovu cenu za mier v roku 2001, MUDr. Ján Cibuľa (1932-2013) pôvodom z Klenovca. Jozef Fečo (1993-) je rómsky výtvarník z Kračúnoviec, okres Košice. Vyštudoval Strednú umeleckú školu v Prešove, odbor dizajn a tvarovanie dreva. Podkladový materiál: výkresový papier formátu A2. Technika: kresba uhlíkom v kombinácii s bielou a čiernou temperou. Hudba: Duo Farsa, Jozef Fečo. Sat, 16 Dec 2017 20:17:01 +0100 Video Pavel Klinec - rozprávanie /video/pavel-klinec-rozpravanie Pavel Klinec z obce Dúbravy, okres Detva v spomienkovom rozprávaní hovorí o živote svojich rodičov, súrodencov, známych v období druhej svetovej vojny. Svoje rozprávanie opiera o spomienky svojej matky, staršieho brata, ktorý v danom čase mal 14 rokov, ale aj vlastné zážitky, vtedy 4,5 ročného chlapca. Záznam bol vytvorený v obci Dúbravy, okres Detva dňa 19.7.2016. Sat, 16 Dec 2017 20:16:01 +0100 Video Festival Rómov južného Zemplína /dokumenty/festival-romov-juzneho-zemplina Pozvánka na VI. ročník Regionálneho festivalu Rómov južného Zemplína. Pozvánka je farebná s lesklým povrchom, obsahuje ilustráciu rómskej ženy pri ohni. Rozmery pozvánky 9,7x14,9cm. Na zadnej strane pozvánky sú uvedené logá partnerov a sponzorov podujatia. Podujatie organizuje občianske združenie Nová cesta Michalovce. Wed, 13 Dec 2017 10:27:00 +0100 File Romano drom - Cesty Rómov /dokumenty/romano-drom-cesty-romov Pozvánka na výstavu fotografií romologičky Evy Davidovej s názvom Romano drom / Cesta Rómov, ktorá sa uskutočnila 22. 9. 2008 v priestoroch Galérie umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi. Pozvánka je na bielom papieri o rozmeroch 21x10cm, v čiernobielej farbe, obsahuje popis výstavy a fotografiu. Wed, 13 Dec 2017 10:26:21 +0100 File Konferencia o rómskom jazyku 1998 /dokumenty/konferencia-o-romskom-jazyku-1998 Pozvánka na medzinárodnú konferenciu o rómskom jazyku, ktorá sa uskutočnila v dňoch 21.-23.10.1998 v Nitre. Pozvánka vo formáte AA zložená na A5 obsahuje informácie o programe, organizátoroch a organizačných pokynoch pre účastníkov. Wed, 13 Dec 2017 10:18:54 +0100 File Kone za lásku /dokumenty/kone-za-lasku Pozvánka na krst knihy s názvom Kone za lásku / O grasta vaš o kamibe 2 (predtým Kone za lásku 1, potom Kone za lásku 3) autora Ladislava Tavaliho (1948-2012). Témou príbehu je láska a vzťahy Rómov a Slovákov. Autor rozoberá osudy v rodinách Pšeničkovcov, Mézgovcov. Kniha obsahuje autobiografické prvky, časť deja sa odohráva v Sládkovičove, v cukrovare. Svoju prvotinu Nemenná krv,&nbsp; vydal v roku 2007. V roku 2008 nasledovala zbierka Život rómskych detí, v roku 2009 vznikla kniha Šúko a Apolka. Wed, 13 Dec 2017 10:14:53 +0100 File Jolán Oláh - pozvánka na výstavu /dokumenty/jolan-olah-pozvanka-na-vystavu Pozvánka na výstavu - výber z tvorby rómskej insitnej maliarky Jolán Oláh. Pozvánka formátu A5 (21x14,5cm) obsahuje maľbu, popis miesta, dátum a čas výstavy, otváracie hodiny. Obsahuje aj logá partnerov. Wed, 13 Dec 2017 10:03:07 +0100 File Holokaust - Auschwitz-Birkenau /dokumenty/holokaust-auschwitz-birkenau Pozvánka na pietne podujatie - spomienka na obete rómskeho holokaustu. Pozvánka je v poľskom a anglickom jazyku, obsahuje program podujatia. Podujatie sa konalo pod zýštitou vtedajšieho prezidenta Poľska Lecha Walesu. Rozmery pozvánky 10,2x30cm, zložené na tretiny. Wed, 13 Dec 2017 09:58:05 +0100 File Marián Balog - herec, dramaturg, režisér /video/marian-balog-herec-dramaturg-reziser Spomienkové rozprávanie s hercom, dramaturgom a režisérom divadla Romathan Mariánom Balogom. Do divadla nastúpil v roku 1992. Od roku 2009 sa v divadle okrem herectva venuje aj dramaturgii a réžii. Skúsenosti s divadlom mal už pred rokom 1992, kedy pôsobil v Divadle Jonáša Záborského v Prešove. Okrem divadla sa v minulosti venoval aj filmu. V roku 2000 bol jednou z hlavných postáv filmu (produkcia: Česko, Slovensko, Francúzsko) s názvom Zpráva o putování studentů Petra a Jakuba. V roku 1995 získal za svoju prácu ocenenie od Združenia divadelníkov Slovenska a Slovenského literárneho fondu.<br />Ďalšie ocenenia:<br />2006 – Literárny fond – ocenenie za výrazný umelecký a režijný vklad do tvorby inscenácie Prešibaná rodinka, <br />2007 – Cena mesta Košice za významný podiel na založení divadla Romathan, dlhoročné umelecké pôsobenie v tomto divadle a za talentovanú režijnú prácu, ktorá v súčasnosti predstavuje kmeňový repertoár divadla.<br />2016 – Literárny fond – výročná cena za réžiu pôvodnej rómskej hudobnej rozprávky Kúzelný zvonček. Tue, 12 Dec 2017 15:39:30 +0100 Video Maryša /video/marysa Marie Oláhová (1963-), známa ako Maryša z Detvy, je umeleckou vedúcou, vedúcou speváckej zložky a tanečnou pedagogičkou v rómskom folklórnom súbore Rómka. Tento súbor založili Juraj Berky a Ľubomír Oláh v Detve v roku 1987. V rámci súboru začala Maryša pracovať od roku 1989. Jej rukami prešli stovky rómskych detí a mladých ľudí. Rozprávanie Marie Oláhovej bolo zaznamenané dňa 20.7.2016 v priestoroch Centra voľného času Trend v Detve. Videozáznam zachytáva rozprávanie Maryši o začiatkoch a formovaní súboru Rómka. Odôvodňuje spôsob výberu odevov, hudobného sprievodu či piesní a načrtáva hlavné vplyvy a osobnosti, ktoré súbor formovali a ovplyvnili. Zamýšľa sa nad tým, akí sú Rómovia, aká je rómska hudba a rómska kultúra. Tue, 12 Dec 2017 15:37:15 +0100 Video Ján Sajko - o výtvarnom talente v Jarovniciach /video/jan-sajko-o-vytvarnom-talente-v-jarovniciach Ján Sajko - Cesta učiteľa. Učiteľ výtvarnej výchovy na Základnej škole v Jarovniciach vo videodokumente hovorí o výtvarnom talente miestnych rómskych detí, o ich výtvarnej inakosti ocenenej po celom svete. Na rómskej škole pôsobí od roku 1986, spomína na svoje pôsobenie, hovorí aj o víziách, plánoch, realite a budúcnosti detí z obce Jarovnice. Ocenenia učiteľa:<br />2000 — Medaila Szinyei Merse Pála – Pedagógovia a&nbsp;žiaci ZŠ a&nbsp;Gymnázia SMP v&nbsp;Budapešti<br />1997 – Pamätný list sv. Gorazda (Ministerstvo školstva SR)<br />2002 – Malá medaila sv. Gorazda (Ministerstvo školstva SR) Wed, 06 Dec 2017 22:36:01 +0100 Video Roman Goroľ - rozprávanie /audio/roman-gorol-rozpravanie Rozhovor s Bc. Romanom Goroľom vznikol v roku 2013 v Prešove, viedol ho Ing. Igor Dužda. Bc. Roman Goroľ pochádza z obce Čaklov v okrese Vranov nad Topľou, kde stále aj pôsobí ako asistent učiteľa na miestnej základnej škole. Témy, ktorým sa v rozhovore venuje sú jeho motivácie pre osobnostný rast, rodinné zázemie a vášeň pre čítanie a literatúru zdedená po rodičoch, stav rómskej komunity v obci Čaklov, jeho práca a literárne pôsobenie. Bc. Goroľ je aktívny spisovateľ, ktorý sa venuje tvorbe poézie. Rozhovor je vedený v rómskom jazyku a rozčlenený je do niekoľkých kapitol podľa prevažujúcej témy rozprávania. Mon, 04 Dec 2017 21:41:19 +0100 Audio Ladislav Duda - rozprávanie /audio/ladislav-duda-rozpravanie Rozhovor s Mgr. Ladislavom Dudom vznikol v roku 2013, viedol ho Ing. Igor Dužda. Mgr. Ladislav Duda sa narodil v roku 1982 v Sabinove. Prvá časť rozhovoru sa zaoberá témami súvisiacimi s osobným rozvojom, vzdelaním, motiváciami a vzťahmi priamo rómskej komunite. Ďalšie časti rozhovoru sa sústreďujú na oblasť verejného pôsobenia Mgr. Dudu v sociálnej oblasti, hlavne jeho práce ako terénneho sociálneho pracovníka. V poslednej časti sa viac venuje súčasnému stavu rómskej komunity v Sabinove, oblasti rozvoja kultúry a uchovávaniu tradícií, neopomína ani pestrý náboženský život komunity. Rozhovor je vedený v rómčine a je rozčlenený do jednotlivých kapitol podľa prevládajúcej témy. Mon, 04 Dec 2017 21:26:26 +0100 Audio Duo Farsa - Sny /video/duo-farsa-sny Verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Skladba Sny vznikla počas štúdia dvojice hudobníkov na konzervatóriu. Inšpiráciou k jej vzniku bolo snívanie mladých ľudí o budúcnosti. Fri, 24 Nov 2017 11:45:58 +0100 Video Duo Farsa - Fiesta /video/duo-farsa-fiesta Verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Táto autorská skladba, v preklade zo španielčiny ,,oslava&quot;, je oslavou života. Začína pomalou, pokojnou časťou, ktorá&nbsp; postupne evokuje rýchle pracovné tempo bežného dňa. Končí rytmickým, dynamicky vygradovaným večerom, po ktorom nasleduje pokojný záver dňa na konci oslavy. Fri, 24 Nov 2017 11:45:01 +0100 Video Duo Farsa - Minor Swing /video/duo-farsa-minor-swing Verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Skladba je hudobnou úpravou pôvodnej skladby s rovnakým názvom, ktorej autorom je Django Reinhardt. Fri, 24 Nov 2017 11:35:01 +0100 Video Duo Farsa - Bossa Dorado /video/duo-farsa-bossa-dorado Verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Autorom skladby je gitarista Dorado Schmitt, autormi úpravy sú hudobníci Dua Farsa. Fri, 24 Nov 2017 11:35:01 +0100 Video Duo Farsa - Hag /video/duo-farsa-hag Verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Názov skladby hudobníci prekladajú ako HUG - OBJATIE a pôvodne vznikol zo začiatočných písmen názvov akordov používaného akordového postupu v skladbe: H-G-A-D. Thu, 23 Nov 2017 12:28:01 +0100 Video Duo Farsa - Noc v Ankare /video/duo-farsa-noc-v-ankare Verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Táto autorská skladba bola inšpirovaná pobytom hudobníkov v Turecku a zaujme svojou živelnosťou a odviazanosťou. Thu, 23 Nov 2017 10:35:01 +0100 Video Duo Farsa - Rašaj /video/duo-farsa-rasaj Obsahom videozáznamu je verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Táto autorská skladba je spoveďou hudobníkov, keďže sa prekladá ako farár - spoveď. Je výpoveďou pohnutých okamihov ich života. Thu, 23 Nov 2017 10:11:53 +0100 Video Duo Farsa - Turecká /video/duo-farsa-turecka Obsahom videozáznamu je verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova.Táto autorská skladba bola inšpirovaná neznámou melódiou, ktorá zaujala hudobníkov pri návšteve Turecka. Thu, 23 Nov 2017 10:11:13 +0100 Video Duo Farsa - Filip /video/duo-farsa-filip Verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Táto autorská skladba je pomenovaná podľa mena kachonistu, bývalého člena kapely, ktorý sa volá Filip. Zároveň ňou hudobníci vzdávajú hold hudobníkovi Jaroslavovi Filipovi, ktorý využíval vo svojej tvorbe podobnú melodiku a na základe neoverených informácii mal vraj rómskych predkov. Thu, 23 Nov 2017 10:03:01 +0100 Video Monika Duždová - rozprávanie /audio/monika-duzdova-rozpravanie Rozhovor vznikol 18. 11. 2013 v Prešove, viedol ho Ing. Igor Dužda. Rozpráva Mgr. Monika Duždová, rodená Rakašová,&nbsp; narodená v roku 1968 v Šarišských Michaľanoch v okrese Sabinov. V dobe vzniku rozhovoru pracovala ako asistentka učiteľa na Základnej škole v Šarišských Michaľanoch a zároveň študovala v magisterskom stupni štúdia odbor sociálna práca na Vysokej škole sv. Alžbety. Štúdium ukončila v roku 2014. Od septembra 2014 pôsobí ako asistentka učiteľa na Hartsdown Academy v meste Margate v grófstve Kent vo Veľkej Británii. Plynule hovorí okrem slovenčiny ešte po rómsky, anglicky a rusky. Rozhovor je koncipovaný ako spomienkové a faktografické rozprávanie o pôvode, rodine, lokalite, štúdiu a práci. Mon, 06 Nov 2017 17:56:26 +0100 Audio Kúzelný zvonček /video/kuzelny-zvoncek Pôvodná rozprávková inscenácia pre deti a mládež. 69. premiéra divadla Romathan, uvedená 18.3.2016 o 10:00 hod. v priestoroch divadla Romathan na Štefánikovej ulici v Košiciach. Hra poukazuje na dôležitosť rodiny a dobrých rodinných vzťahov. Jazyk hry: slovenský, jazyk textov piesní: slovenský, rómsky, réžia: Marián Balog, scéna: Juraj Vaňo, hudba: Karel Adam, choreografia: Eva Adamová, kostýmy: Lenka Adamová. <br />Špecifikum: choreografia využíva scénický tanec bez zapojenia typických prvkov rómskeho tanca. Sun, 05 Nov 2017 21:26:01 +0100 Video Marián Balog - rozprávanie /video/marian-balog-rozpravanie Rozprávanie Mgr. Mariána Baloga o svojich životných a pracovných skúsenostiach, pohľade na vzdelanie, jazyk a rómstvo. Spomienkové, prevažne biografické rozprávanie, bolo zaznamenané dňa 29.4.2016 v jeho pôsobisku v Banskej Bystrici. Hlavnými témami rozprávania sú spomienky na detstvo a dospievanie, rodinné zázemie, zdroje motivácie pre osobný rast, práca, vlastná misia a vízia cieľov a spôsobov ich dosahovania. Rozprávanie má charakter komplexnej osobnej výpovede ako súkromnej osoby, aktivistu a dlhoročného pracovníka vo verejnej službe.&nbsp;&nbsp; Thu, 02 Nov 2017 14:11:01 +0100 Video Nataša Slobodníková - rozprávanie /video/natasa-slobodnikova-rozpravanie Nataša Slobodníková - Môj život. V spomienkovom rozprávaní rozdelenom do niekoľkých kapitol spomína na zásadné udalosti svojho života, počínajúc detstvom, cez rodinu, vzdelávanie, predrevolučný a porevolučný vývoj, až po aktivizmus a rozvojové aktivity v oblasti pozdvihnutia životnej úrovne Rómov. Je predsedníčkou Krajskej asociácie rómskych iniciatív so sídlom v Banskej Bystrici. Mon, 30 Oct 2017 09:41:01 +0100 Video Bordové kvety /artefakty/bordove-kvety Autorkou výšivky pod názvom Bordové kvety je Renáta Bendíková.&nbsp; Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Technika: kombinovaná textilná technika na sololite Fri, 20 Oct 2017 15:05:08 +0200 Artifact Ornamenty /artefakty/ornamenty Autorkou výšivky pod názvom Ornamenty je Nikola Bendíková.&nbsp; Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Technika: kombinovaná textilná technika na sololite Fri, 20 Oct 2017 14:54:20 +0200 Artifact Zlato /artefakty/zlato Autorkou výšivky pod názvom Zlato je Marcela Mutňanová.&nbsp; Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Technika: kombinovaná textilná technika na sololite Fri, 20 Oct 2017 14:53:47 +0200 Artifact Srdce /artefakty/srdce Autorkou výšivky pod názvom Srdce je Marcela Mutňanová.&nbsp; Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Technika: kombinovaná textilná technika na sololite Fri, 20 Oct 2017 14:53:28 +0200 Artifact Ruže /artefakty/ruze Autorkou výšivky pod názvom Ruže je Terézia Tancošová.&nbsp; Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Technika: kombinovaná textilná technika na sololite Fri, 20 Oct 2017 14:53:04 +0200 Artifact Farebný kvet /artefakty/farebny-kvet Autorkou výšivky pod názvom Farebný kvet je Nikola Bendíková. Artefakt vznikol v roku 2006 v rámci projektu Feder dživipen - Lepší život, ktorý realizovalo Občianske združenie pre podporu a rozvoj regiónov a Úrad splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. V spolupráci s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny bolo vybraných 33 nezamestnaných Rómov, ktorí boli ďalej školení a hľadalo sa pre nich dlhodobé zamestnanie v rôznych pracovných oblastiach. Časť z nich pracovala v remeselno-umeleckej dielni pod vedením lektorky, výtvarnej pedagogičky Mgr. Miriam Kavuličovej-Tomašiakovej, kde okrem množstva umeleckých diel a úžitkových predmetov vznikol aj tento artefakt. Technika: kombinovaná textilná technika na sololit Fri, 20 Oct 2017 14:49:35 +0200 Artifact Milan Godla - Romathan a jeho poslanie /video/milan-godla-romathan-a-jeho-poslanie Milan Godla, herec, spevák, prekladateľ, scenárista a dramaturg začínal svoju kariéru v amatérskom súbore spevákov a hercov v Prešove. Od roku 1992 pôsobí v divadle Romathan. Odborne rástol pod taktovkou Daniely Hivešovej - Šilanovej, zakladateľky divadla Romathan. V súčasnosti je neodmysliteľnou súčasťou jediného profesionálneho rómskeho divadla na Slovensku. Milan Godla hovorí o vzniku divadla, jeho poslaní a odkaze pre spoločnosť. Fri, 29 Sep 2017 15:20:56 +0200 Video Evidencie /artefakty/evidencie Maľba bola súčasťou výstavy obrazov s názvom Neznáme farby osobností, ktorú v roku 2016 (apríl) realizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove. Podkladom je výkres formátu A2. Použitá technika: maľba - akvarel a akryl. Fri, 29 Sep 2017 14:09:23 +0200 Artifact Ivan Akimov - Rómska kultúra /video/ivan-akimov-romska-kultura Ivan Akimov, hudobník s ruskými koreňmi vyrastajúci vo Francúzsku, žijúci v Kežmarku na Slovensku, sa venuje profesionálne rómskym deťom v umeleckom súbore Kesaj čhave.&nbsp; Za svoju dlhoročnú prácu v umeleckej oblasti a práci s Rómami bol ocenený francúzskym veľvyslancom na Slovensku a získal štátne vyznamenanie Rádu Národného rytiera. Ivan Akimov sa vyjadruje k rómskej kultúre na Slovensku, jej hodnote a význame pre celú spoločnosť. Thu, 28 Sep 2017 12:48:35 +0200 Video Viliam Sarközy - kováč /video/viliam-sarkoezy-kovac Viliam Sarközy pochádza z kováčskej rodiny. Portrét vznikol počas podujatia Európske Rómske kováčske sympózium, ktoré organizuje občianske združenie Chartikano. V portréte hovorí o kováčskej tradícii v obci a rodine, ale aj o tom, či toto remeslo prežije ďalšie desaťročia. Wed, 30 Aug 2017 09:48:01 +0200 Video La Suerte /video/la-suerte Simona je tanečníčka, choreografka, lektorka a zakladateľka tanečnej školy La Suerte. Tancu sa venuje od svojich šiestich rokov. Žije v Šamoríne spolu so svojou rodinou. Všetko je tanec a tanec je všetko. Tue, 08 Aug 2017 17:16:47 +0200 Video O láske, o železe /video/o-laske-o-zeleze Ivan je kováč. Spolu s otcom, tiež kováčom, sa striedajú v rodinnej dielni v Dunajskej Lužnej. Okrem dielne sa Ivan realizuje na svojej záhrade, kde má nainštalované svoje „železné príšery”, sochy vytvorené z odpadového železa. Ivan žije s manželkou Lindou a množstvom viac či menej exotických zvierat. Tue, 08 Aug 2017 17:15:10 +0200 Video Priority /video/priority Dagmar pracuje na Oddelení rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, skrátene na ORRRP. Jej povolanie sa vysvetľuje ťažko nielen jej deťom, ale aj dospelým. Najdôležitejšie pre ňu je, že sa do každej aktivity snaží zapájať tých, ktorí sú odstrkovaní. Dagmar žije veselým životom spolu s manželom Ľubošom, synom Radkom a dcérkou Šarlotou. Tue, 08 Aug 2017 17:13:03 +0200 Video Eugen a hudba /video/eugen-a-hudba Eugen je muzikant. Spolupracuje s mnohými známymi hudobníkmi a patrí k najvyhľadávanejším klaviristom. Koncerty má aj trikrát za deň. Hudba je pre neho dôležitá lebo vyjadruje emóciu, ktorú je možné precítiť. Je pre neho nekonečná. Existuje milión spôsobov ako sa dá všetko zahrať. Eugen a hudba spolu tvoria jeden celok. Tue, 08 Aug 2017 17:12:01 +0200 Video Tvoj príbeh /video/tvoj-pribeh Projekt Dobrý štart 2 (A Good Start 2) vznikol z iniciatívy OZ Vyrovnávanie šancí s finančnou podporou Rómskeho vzdelávacieho fondu (Roma education fund – REF, Budapešť). Realizovaný je od roku 2010 ako pilotný projekt zameraný na posilnenie a podporu predškolského vzdelávania detí zo sociálne znevýhodnených skupín v lokalitách s rómskou populáciou. Jednou z troch slovenských lokalít je obec Zborov, kde prebiehajú aktivity spočívajúce hlavne v posilnení dochádzky detí do predškolských zariadení, ďalej tzv. rodinnej výchove detí, ktoré sa z kapacitných dôvodov nedostanú do materskej školy a aktivizácii rodičov detí za účelom ich neformálneho vzdelávania a väčšej participácie na týchto procesoch. Medzi aktivity práce s rodičmi patrí aj tzv. Tvoj príbeh (Your story) založený na zlepšovaní jazykových schopností matiek, ktoré sa pravidelne stretávajú, čítajú a pracujú s textami rozprávok. Fri, 04 Aug 2017 15:57:01 +0200 Video Kmeťoband - pravá rómska hudba /video/kmetoband-prava-romska-hudba Kmeťoband - skupina, ktorú v roku 1999 založili Igor Kmeťo st. a Igor Kmeťo ml. Ide o otca a syna. Igor Kmeťo st. je manažérom skupiny, Igor Kmeťo ml. hrá na syntetizátori, saxofóne, spieva a tvorí hudobné aranžmány. Skladby skupiny námetovo vychádzajú zo životných skúseností a situácií - láska, žiaľ, život mladých. Do širšieho povedomia poslucháčov súčasných populárnych hudobných žánrov sa zapísali aj úspešnou spoluprácou so známym raperom Rytmusom. Piesne sú nabité temperamentom a emóciami. Žánrovo spadajú do kategórie rom-popu s prevahou tanečnej hudby. Obsahom rozhovoru sú osobné postoje Igora Kmeťa st. a Igora Kmeťa ml. k rómskej hudbe, jej rozličným formám, histórii, jej vývinu a súčasným trendom. Fri, 04 Aug 2017 15:50:47 +0200 Video Jozef Fečo - tvorba výtvarného diela /video/jozef-feco-tvorba-vytvarneho-diela Jozef Fečo maľuje portrét. Video dokument zachytáva tvorbu portrétu. Portrétovanou osobou je Joaquín Cortés, tanečník (balet, flamenco, fúzia tanečných štýlov), narodený v roku 1969 v Španielsku, známy spoluprácou s osobnosťami svetovej populárnej kultúry. Rozmery obrazu: 120 cm (š) x 100 cm (v). Podkladový materiál: sadrokartón. Technika: maľba, čierno-šedo-biele spektrum. Štýl: pop-art. Dielo je súčasťou séria trinástich portrétov svetových osobností rómskeho pôvodu, vzniklo v rámci prioritného projektu podporeného MK SR, s názvom Živé knihy: slovo - obraz - zvuk, v období od 04/2015 do 05/2015. Jozef Fečo maľuje portrét. Video dokument zachytáva tvorbu portrétu. Portrétovanou osobou je Joaquín Cortés, tanečník (balet, flamenco, fúzia tanečných štýlov), narodený v roku 1969 v Španielsku, známy spoluprácou s osobnosťami svetovej populárnej kultúry. Rozmery obrazu: 120 cm (š) x 100 cm (v). Podkladový materiál: sadrokartón. Technika: maľba, čierno-šedo-biele spektrum. Štýl: pop-art. Dielo je súčasťou séria trinástich portrétov svetových osobností rómskeho pôvodu, vzniklo v rámci prioritného projektu podporeného MK SR, s názvom Živé knihy: slovo - obraz - zvuk, v období od 04/2015 do 05/2015. Fri, 04 Aug 2017 15:01:14 +0200 Video Husle, duša Rómov /video/husle-dusa-romov Divadelné predstavenie &quot;Husle, duša Rómov&quot; je koncipované ako hudobná rozprávka pre deti s výchovno-vzdelávacím zameraním, podporujúcim spoznávanie a udržiavanie rómskych tradícií. Fri, 04 Aug 2017 14:55:55 +0200 Video Orfeus v podsvetí /video/orfeus-v-podsveti Grécky antický mýtus, v ktorom vystupuje Orfeus a jeho&nbsp; láska Eurydika je zhudobnený členmi profesionálneho orchestra divadla Romathan. Fri, 04 Aug 2017 14:55:04 +0200 Video Romathan - Hviezda /video/romathan-hviezda Romathan - pieseň Čercheň. Divadlo Romathan svojou 65. premiérou hudobno - tanečného programu nazvanom Romathan v novom šate ponúka divákom rozmanité predstavenie tanečného a hudobného charakteru. Jednou z hudobných zložiek programu je aj pieseň Čercheň v podaní Ondreja Ferka a Dáši Pollákovej. Fri, 04 Aug 2017 14:54:30 +0200 Video Romathan - Adagio /video/romathan-adagio Divadlo Romathan svojou 65. premiérou hudobno - tanečného programu nazvanom Romathan v novom šate ponúka divákom rozmanité predstavenie tanečného a hudobného charakteru. Jednou z hudobných zložiek programu je aj pieseň Adagio v podaní Ondreja Ferka. Fri, 04 Aug 2017 14:53:50 +0200 Video Romathan - Čapášový tanec /video/romathan-capasovy-tanec 65. premiéra divadla Romathan sa niesla v hudobno - tanečnom prevedení. Hudobná a tanečná zložka premiéry sa symbiózne počas predstavenia striedala. V náhľade ponúkame čapášový tanec tanečného súboru Romathan. Fri, 04 Aug 2017 14:53:28 +0200 Video Romathan - Virtuózny čardáš /video/romathan-virtuozny-cardas 65. premiéra divadla Romathan sa niesla v Novom šate. Program divadla bol koncipovaný ako kombinácia hudby, tanca, spevu a samostatných výstupov orchestra divadla. Jedným z týchto výstupov je aj skladba pod názvom &quot;Virtuózny čardáš&quot;. Fri, 04 Aug 2017 14:52:49 +0200 Video Martin Kaleja - tvorba výtvarného diela /video/martin-kaleja-tvorba-vytvarneho-diela Martin Kaleja-Januv (1984-) sa narodil v rómskej osade v Jarovniciach, kde aj žije. Jeho vzťah k výtvarnému umeniu sa utváral a rozvíjal na základnej škole v Jarovniciach, pod vedením učiteľa výtvarnej výchovy Jána Sajka. V štúdiu pokračoval na Strednej umeleckej škole v Prešove, v odbore Dizajn a spracovanie dreva. Okrem kresby a maľby sa naďalej venuje drevorezbárstvu, v ktorom dominujú sakrálne témy. E-born (digitálny kultúrny objekt) dokumentuje proces tvorby, ktorého výsledkom je portrét za použitia techniky kresba uhlíkom. Martin Kaleja-Januv v súčasnosti pracuje ako asistent učiteľa na Základnej škole v Jarovniciach. Fri, 04 Aug 2017 11:11:08 +0200 Video Vilko v lesnej ríši /video/vilko-v-lesnej-risi Divadlo Romathan uviedlo hudobnú rozprávku pre deti predškolského a mladšieho školského veku s názvom Vilko v lesnej ríši. Cieľom činohry je poukázať na dobro, ktorého v živote ľudí nie je nikdy dosť. Umiestnením deja do lesného prostredia sa deti majú možnosť zoznámiť so zvieracími postavami, ktoré v diele preberajú pozitívne ľudské vlastnosti. Fri, 07 Jul 2017 11:40:07 +0200 Video František Godla - Rómska kultúra /video/frantisek-godla-romska-kultura František Godla patrí k popredným osobnostiam etnoemancipačného procesu Rómov na Slovensku, predovšetkým ale pôsobil ako pedagóg a vzdelávaním rómskych detí sa zaoberal aj po ukončení pôsobenia na Gymnáziu Antona Prídavku v Sabinove. Rozprávanie o rómskej kultúre, jej pôvode a rozvoji. Fri, 07 Jul 2017 11:07:02 +0200 Video Stanislav Cina - rozprávanie /video/stanislav-cina-rozpravanie Mgr. Stanislav Cina, absolvent Pedagogickej fakulty UKF v Nitre v odbore Učiteľstvo pre I. stupeň základných škôl, sa stále venuje pedagogike, naďalej pôsobí ako vysokoškolský učiteľ, kde sa upriamuje najmä na rómsky jazyk. V roku 2008 patril medzi signatárov Štandardizácie rómskeho jazyka na Slovensku. Je autorom niekoľkých publikácií pre učiteľov detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, učebníc pre základné a stredné školy, mnohých vedeckých článkov a príspevkov v slovenských i zahraničných monografiách a periodikách, na vedeckých konferenciách, je spoluautorom slovensko-rómskeho a rómsko-slovenského slovníka. V súčasnosti pôsobí na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v Prešove. Fri, 07 Jul 2017 10:32:01 +0200 Video Miroslav Rác - Porrajmos /video/miroslav-rac-porrajmos Miroslav Rác, vyštudovaný klavirista, učiteľ na základných umeleckých školách, skladateľ, rómsky hip-hopper, skomponoval skladby pod názvom Poéma a-mol, Balada cis-mol a Porajmos. Uvedené skladby vznikli na počesť obetí rómskeho holokaustu. Miroslav Rác, rómsky rapper, ktorý vystupuje pod umeleckým menom BG, svojou tvorbou upozorňuje na rómske obete druhej svetovej vojny. Na ľudí, &nbsp;ktorí zažili útrapy pracovných a koncentračných táborov. Skladby patrili k hudobnému programu zaznamenanom pri príležitosti svetového dňa rómskeho holokaustu - Porajmos. Prezentovaná inštrumentálna skladba sa volá Porajmos.&nbsp; Fri, 30 Jun 2017 11:32:01 +0200 Video Miroslav Rác - Balada cis-mol /video/miroslav-rac-balada-cis-mol Miroslav Rác, vyštudovaný klavirista, učiteľ na základných umeleckých školách, skladateľ, rómsky hip-hopper, skomponoval skladby pod názvom Poéma a-mol, Balada cis-mol a Porajmos. Uvedené skladby vznikli na počesť obetí rómskeho holokaustu. Miroslav Rác, rómsky rapper, ktorý vystupuje pod umeleckým menom BG, svojou tvorbou upozorňuje na rómske obete druhej svetovej vojny. Na ľudí, &nbsp;ktorí zažili útrapy pracovných a koncentračných táborov. Skladby patrili k hudobnému programu zaznamenanom pri príležitosti svetového dňa rómskeho holokaustu - Porajmos. Prezentovaná inštrumentálna skladba sa volá Balada cis-mol.&nbsp; Fri, 30 Jun 2017 11:32:01 +0200 Video Miroslav Rác - Poéma a-mol /video/miroslav-rac-poema-a-mol Miroslav Rác, vyštudovaný klavirista, učiteľ na základných umeleckých školách, skladateľ, rómsky hip-hopper, skomponoval skladby pod názvom Poéma a-mol, Balada cis-mol a Porajmos. Uvedené skladby vznikli na počesť obetí rómskeho holokaustu. Miroslav Rác, rómsky rapper, ktorý vystupuje pod umeleckým menom BG, svojou tvorbou upozorňuje na rómske obete druhej svetovej vojny. Na ľudí, &nbsp;ktorí zažili útrapy pracovných a koncentračných táborov. Skladby patrili k hudobnému programu zaznamenanom pri príležitosti svetového dňa rómskeho holokaustu - Porajmos. Prezentovaná inštrumentálna skladba sa volá Poéma a-mol.&nbsp; Fri, 30 Jun 2017 11:31:01 +0200 Video Laci Nitra - Amari Luma 2013 /video/laci-nitra-amari-luma-2013 Pieseň ,, Aďes aba me maťuvav“ - halgató bola dokumentovaná na festivale olašských Rómov Amari Luma v Komárne ako súčasť vystúpenia rodinnej kapely Laci Nitra. Autorom textu piesne a hudby je Ladislav Németh, ktorý pieseň na festivale zároveň spevácky interpretoval. Thu, 29 Jun 2017 14:43:13 +0200 Video Miroslav Rác - Pieseň lásky /video/miroslav-rac-piesen-lasky Skladba bola dokumentovaná v rámci jazzového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Inštrumentálna skladba, hudba - Nino Rota - téma z filmu Krstný otec - &quot;Love theme&quot; /Pieseň lásky/ / Bossa nova/,/Miroslav Rác - klavír, Anton Bukai - basová gitara, Miroslav Talpáš - bicie/ Thu, 29 Jun 2017 14:37:26 +0200 Video František Godla - Rómsky jazyk /video/frantisek-godla-romsky-jazyk František Godla patrí k popredným osobnostiam etnoemancipačného procesu Rómov na Slovensku, predovšetkým ale pôsobil ako pedagóg a vzdelávaním rómskych detí sa zaoberal aj po ukončení pôsobenia na Gymnáziu Antona Prídavku v Sabinove. Rozprávanie o rómskom jazyku, jeho využití a výskume. Thu, 29 Jun 2017 14:35:17 +0200 Video František Godla - Porevolučné roky /video/frantisek-godla-porevolucne-roky František Godla patrí k popredným osobnostiam etnoemancipačného procesu Rómov na Slovensku, predovšetkým ale pôsobil ako pedagóg a vzdelávaním rómskych detí sa zaoberal aj po ukončení pôsobenia na Gymnáziu Antona Prídavku v Sabinove. Rozprávanie o jeho pôsobení v rokoch po revolúcii 1989, o zmenách v spoločnosti a začiatku rómskeho hnutia. Thu, 29 Jun 2017 14:34:12 +0200 Video František Godla - Vzdelávanie Rómov /video/frantisek-godla-vzdelavanie-romov František Godla patrí k popredným osobnostiam etnoemancipačného procesu Rómov na Slovensku, predovšetkým ale pôsobil ako pedagóg a vzdelávaním aj rómskych detí sa zaoberal aj po ukončení pôsobenia na Gymnáziu Antona Prídavku v Sabinove. Rozprávanie o problematike vzdelávania Rómov na Slovensku, o predškolskej príprave detí, o význame a funkciách jazyka vo vzdelávaní, ako aj o otázke rómskeho národnostného školstva. Thu, 29 Jun 2017 14:32:47 +0200 Video František Godla - Rodina a štúdiá /video/frantisek-godla-rodina-a-studia František Godla patrí k popredným osobnostiam etnoemancipačného procesu Rómov na Slovensku, predovšetkým ale pôsobil ako pedagóg. Oblasťou metodiky vzdelávania rómskych detí sa zaoberal až po ukončení svojho 36-ročného pôsobenia na Gymnáziu Antona Prídavku v Sabinove. Rozprávanie o jeho koreňoch, o rodine, detstve v rodnej obci Ovčie, o jeho študijných rokoch a profesijnej kariére. Thu, 29 Jun 2017 14:31:41 +0200 Video Jozef Miko-Kopýtko - Šude mange, šude tu /video/jozef-miko-kopytko-sude-mange-sude-tu Tradičnú rómsku pieseň „Šude mange šude tu“ spieva Jozef Miko s gitarovým sprievodom Jozefa Dreveňáka. Spevák Jozef Miko , prezývaný Kopýtko pochádza z Bardejova, časť Poštárka. Okrem tradičného rómskeho spevu sa dlhé roky venuje aj rómskemu tancu a jeho výuke v rámci rôznych podujatí. Sprevádzajúci gitarista Jozef Dreveňák sa venuje tradičným rómskym piesňam ako sprevádzajúci hudobník a spevák. Jazyk piesne &quot;Šude mange, šude tu&quot; je príkladom tzv. demo jazyka - nemá zmysel. Je to kombinácia slov, ktoré sa rytmicky a melodicky zhodujú s melódiou.&nbsp; Thu, 29 Jun 2017 14:30:40 +0200 Video Jozef Miko-Kopýtko - Andro'di špitaľa /video/jozef-miko-kopytko-androdi-spitala Tradičnú rómsku pieseň &quot;Andro´di špitaľa&quot; spieva Jozef Miko s gitarovým sprievodom Jozefa Dreveňáka. Spevák Jozef Miko, prezývaný Kopýtko pochádza z Bardejova, časť Poštárka. Okrem tradičného rómskeho spevu sa dlhé roky venuje aj rómskemu tancu a jeho výuke v rámci rôznych podujatí. Sprevádzajúci gitarista Jozef Dreveňák sa venuje tradičným rómskym piesňam ako sprevádzajúci hudobník a spevák. Pieseň &quot;Andro´di špitaľa&quot; patrí medzi pomalé piesne, halgató. Thu, 29 Jun 2017 14:28:13 +0200 Video Jozef Miko-Kopýtko - tradičný rómsky tanec /video/jozef-miko-kopytko-tradicny-romsky-tanec Jozef Miko-Kopýtko predvádza tradičný rómsky tanec. Thu, 29 Jun 2017 14:26:59 +0200 Video Cigánski Diabli - Czardas (Vittorio Monti) /video/ciganski-diabli-czardas-vittorio-monti Hudobné zoskupenie Cigánskych Diablov uvedenú klasickú skladbu talianskeho hudobného skladateľa, huslistu a dirigenta Vittoria Montiho - &quot;Czardas&quot; odohrali v rámci koncertu konajúceho sa v Prešove, v bývalom kine Scala. Cigánski Diabli patria medzi rómsku skupiny hrajúce na tradičných strunových nástrojoch, cimbale, ktorí odvážnymi hudobnými kreáciami a žánrami (jazz, etno, flamenco) oslovujú všetky vekové kategórie poslucháčov a odbornej verejnosti.&nbsp; Zdroj:&nbsp;<a href="http://imslp.org/wiki/File:PMLP13438-Monti_-_Czardas_for_Violin_and_Orchestra_(Ricordi_1904)_00_Piano_Cond.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">http://imslp.org/wiki/File:PMLP13438-Monti_-_Czardas_for_Violin_and_Orchestra_(Ricordi_1904)_00_Piano_Cond.pdf</a> Thu, 29 Jun 2017 14:20:28 +0200 Video Miloslav Suchomel - rozprávanie o džeze /video/miloslav-suchomel-rozpravanie-o-dzeze Rozprávanie o džezovej hudbe, rómskej hudbe s rómskym hudobníkom, saxofonistom, skladateľom a aranžérom Miloslavom Suchomelom. Thu, 29 Jun 2017 14:08:54 +0200 Video Martin Holub, Roman Holub - Odoj tele paš o paňi /video/martin-holub-roman-holub-odoj-tele-pas-o-pani Pieseň bola dokumentovaná v uliciach centra mesta Prešov. Interprétmi sú amatérski rómski speváci z obce Chminianske Jakubovany, ktorí účinkujú ako pouliční interpréti a v súčasnosti aj ako hudobní hostia na rôznych podujatiach. Táto tradičná pieseň je vokálno - inštrumentálne interpretovaná dvojhlasne so sprievodom gitár, akordickej a basovej linky. Thu, 29 Jun 2017 14:07:26 +0200 Video Martin Holub, Roman Holub - Amaro del /video/martin-holub-roman-holub-amaro-del Pieseň bola dokumentovaná v uliciach centra mesta Prešov. Interpretmi sú amatérski rómski speváci z obce Chminianske Jakubovany, ktorí účinkujú ako pouliční interpreti a v súčasnosti aj ako hudobní hostia na rôznych podujatiach. Táto náboženská pieseň je vokálno - inštrumentálne interpretovaná dvojhlasne so sprievodom gitár, akordickej a basovej linky. Thu, 29 Jun 2017 14:04:47 +0200 Video Martin Holub, Roman Holub - Nane oda lavutaris /video/martin-holub-roman-holub-nane-oda-lavutaris Pieseň bola dokumentovaná v uliciach centra mesta Prešov. Interpretmi sú amatérski rómski speváci z obce Chminianske Jakubovany, ktorí účinkujú ako pouliční interpreti a v súčasnosti aj ako hudobní hostia na rôznych podujatiach. Táto tradičná pieseň je vokálno - inštrumentálne interpretovaná dvojhlasne so sprievodom gitár, akordickej a basovej linky. Thu, 29 Jun 2017 14:03:29 +0200 Video Martin Holub, Roman Holub - Joj, so kerava /video/martin-holub-roman-holub-joj-so-kerava Pieseň bola dokumentovaná v uliciach centra mesta Prešov. Interpretmi sú amatérski rómski speváci z obce Chminianske Jakubovany, ktorí účinkujú ako pouliční interpreti a v súčasnosti aj ako hudobní hostia na rôznych podujatiach. Táto autorská pieseň je vokálno - inštrumentálne interpretovaná dvojhlasne so sprievodom gitár, akordickej a basovej linky. Thu, 29 Jun 2017 14:01:57 +0200 Video Tomáš Hrustič - Romistika v Ústave etnológie SAV /video/tomas-hrustic-romistika-v-ustave-etnologie-sav Mgr. Tomáš Hrustič, PhD. študoval na Univerzite Komenského v Bratislave, Filozofickej fakulte, odbor etnológia - religionistika. Od roku 2009 pôsobí ako vedecký pracovník v Ústave etnológie SAV. Jeho špecializáciou je romistika, religiozita Rómov, politická participácia Rómov, ľudová religiozita, náboženské konverzie. Je autorom mnohých vedeckých štúdií a odborných článkov, rovnako aj spoluautorom monografie &quot;Boh medzi bariérami. Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou&quot;, za ktorú získal cenu Jána Komorovského za najlepšiu vedeckú publikáciu z oblasti vedeckého štúdia náboženstiev za rok 2011. Príspevok z konferencie Vedecko-výskumné aktivity v rómskej problematike: minulosť, súčasnosť a výzvy pre najbližšie obdobie, ktorá sa konala v Prešove 22. marca 2013, na pôde Prešovskej univerzity. Thu, 29 Jun 2017 13:59:28 +0200 Video Jana Belišová - Etnomuzikologický výskum vokálnej rómskej hudby /video/jana-belisova-etnomuzikologicky-vyskum-vokalnej-romskej-hudby Mgr. Jana Belišová, PhD. je etnologička a etnomuzikologička, jej vedecko-výskumným zameraním je hudba etnických menšín, rómske piesne na Slovensku, aplikovaná etnomuzikológia. Od roku 2010 pôsobí v Ústave hudobnej vedy SAV, ako odborný zamestnanec na oddelení etnomuzikológie. Je autorkou viacerých vedeckých štúdií, ktoré sa týkajú najmä rómskych piesní a rómskej hudby na Slovensku, taktiež niekoľkých monografií, z ktorých najznámejšia je Phurikane giľa (Starodávne piesne), či Neve giľa (Nové piesne). Príspevok o jej výskumných aktivitách v dokumentovaní a uchovávaní pôvodných rómskych piesní z konferencie: Vedecko-výskumné aktivity v rómskej problematike: minulosť,súčasnosť a výzvy pre najbližšie obdobie, ktorá sa konala v Prešove, 22. marca 2013, na pôde Prešovskej univerzity. Thu, 29 Jun 2017 13:58:20 +0200 Video Ján Rigó - A sar mange me pijava /video/jan-rigo-a-sar-mange-me-pijava Ján Rigó je spevákom, korunovaným kráľom rómskych piesní zo Zlatých klasov, aranžérom rómskych piesní.Zároveň je aj spoluorganizátorom Žitnoostrovského rómskeho festivalu, členom občianskeho združenia Spoločnou cestou s rómskou kultúrou, ako aj spoluorganizátorom prestížnej ceny Rómska ruža.Je zakladateľom internetového rádia ,,Duj&quot;. Autorom textu a hudby piesne je Ján Rigó. Spev správadza klávesová hudba. Thu, 29 Jun 2017 13:55:22 +0200 Video Oračkovci - Júlia, Júlia /video/orackovci-julia-julia Cimbalová hudba &quot;Oračkovci&quot; pochádza z Holumnice, okres Kežmarok. Členovia kapely sú rodinnými príslušníkmi hudobníckej rodiny s bohatou hudobníckou tradíciou. V súčasnosti pôsobia ako &quot;ľudová cimbalová hudba&quot; vo Vysokých Tatrách.Dominantnými hudobnými nástrojmi sú klasické strunové nástroje ľudovej hudby: husle, kontrabas, ktoré sú doplnené akoredeónom a cimbalom. Pieseň Júlia, Júlia spieva akordeonista Igor Pompa. Thu, 29 Jun 2017 13:51:28 +0200 Video Oračkovci - Čhajori romaňi, Akor e čhaj barikaňi /video/orackovci-chajori-romani-akor-e-chaj-barikani Cimbalová hudba &quot;Oračkovci&quot; pochádza z Holumnice, okres Kežmarok. Členovia kapely sú rodinnými príslušníkmi hudobníckej rodiny s bohatou hudobníckou tradíciou. V súčasnosti pôsobia ako ľudová cimbalová hudba vo Vysokých Tatrách. Dominantnými hudobnými nástrojmi sú klasické strunové nástroje ľudovej hudby: husle, kontrabas, ktoré sú doplnené akoredeónom a cimbalom. Akordeonista Igor Pompa nás sprevádza v týchto skladbách aj spevácky. Tradičné piesne: Čhajori romaňi, Akor e čhaj barikaňi sú teda prezentované cimbalovou kapelou Oračkovci. Thu, 29 Jun 2017 13:50:03 +0200 Video Duo Farsa - Johanka /video/duo-farsa-johanka Obsahom videozáznamu je verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova.Táto autorská skladba dostala svoje pomenovanie na základe textu, ktorý bol jej súčasťou. Text bol inšpirovaný príbehom Johanky z Arku a zvyčajne ju hudobníci hrajú na koncertoch ako druhú v poradí. Mon, 26 Jun 2017 11:03:10 +0200 Video Duo Farsa - Milonga /video/duo-farsa-milonga Obsahom videozáznamu je verejné vystúpenie gitarového dua, Duo Farsa. Gitarové duo hrá vlastné emotívne skladby rôznych žánrov, s prevahou španielskych rytmov, flamenca. Duo tvoria dvaja virtuózni rómski hudobníci, František Godla a Dušan Onody zo Sabinova. Inšpiráciou ku vzniku skladby Milonga bola skladba Jorge Cardosa - Milonga. Má emotívny charakter. Interpreti touto skladbou začínajú každý koncert a vzdávajú v nej hold rodičom, starým rodičom. Mon, 26 Jun 2017 11:01:57 +0200 Video Miroslav Rác - Dievča z Ipanemy /video/miroslav-rac-dievca-z-ipanemy Skladba bola dokumentovaná v rámci jazzového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Inštrumentálna skladba. Autorom hudby je Antônio Carlos Jobim. Názov skladby je Garota de Ipanema (Dievča z Ipanemy), džezový štandard. Hrajú: Miroslav Rác - klavír, Anton Bukai - basová gitara, Miroslav Talpáš - bicie. Mon, 26 Jun 2017 11:00:56 +0200 Video Miroslav Rác - Padanie listov /video/miroslav-rac-padanie-listov Skladba bola dokumentovaná v rámci jazzového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Inštrumentálna skladba. Hudbu zložil Joseph Kosma. Názov skladby je Les feuilles mortes (Padanie lístia). Ide o džezový štandard. Hrajú: Miroslav Rác - klavír, Anton Bukai - basová gitara, Miroslav Talpáš - bicie. Mon, 26 Jun 2017 10:58:55 +0200 Video Pavla Cicková - O poézii /video/pavla-cickova-o-poezii Krátke rozprávanie poetky Pavly Cickovej na oslavách Svetového dňa Rómov, ktoré sa konalo pod záštitou splnomocnenca vlády pre rómske komunity Petra Polláka, 8. apríla 2013 v Bratislave. Pavla Cicková počas slávnostného programu recitovala aj vlastnú báseň „Zem Rómov”. Mon, 26 Jun 2017 10:57:37 +0200 Video Miroslav Rác - Blue Bossa /video/miroslav-rac-blue-bossa Skladba bola dokumentovaná v rámci džezového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Inštrumentálna skladba - Hudba - Kenny Dorham - „Blue Bossa” /Miroslav Rác - klavír, Anton Bukai - basová gitara, Miroslav Talpáš - bicie/ Mon, 26 Jun 2017 10:52:38 +0200 Video Miroslav Rác - Besame Mucho /video/miroslav-rac-besame-mucho Skladba bola dokumentovaná v rámci džezového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Inštrumentálna skladba - Hudba - Consuelo Velázquez „Besame Mucho” /Miroslav Rác - klavír, Anton Bukai - basová gitara, Miroslav Talpáš - bicie/ Mon, 26 Jun 2017 10:51:27 +0200 Video Miroslav Rác - Manhã de Carnaval /video/miroslav-rac-manha-de-carnaval Skladba bola dokumentovaná v rámci džezového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Inštrumentálna skladba - Hudba - Luiz Bonfá - „Manhã de Carnaval”, z filmu „Orfeus negro” - /Miroslav Rác - klavír, Anton Bukai - basová gitara, Miroslav Talpáš - bicie/ Mon, 26 Jun 2017 10:44:39 +0200 Video Miroslav Rác - Prelúdium C-dur in Jazz /video/miroslav-rac-preludium-c-dur-in-jazz Miroslav Rác, sólo klavír, inštrumentálna skladba. Pôvodná skladba J. S. Bacha v džezovej úprave. Skladba bola dokumentovaná v rámci džezového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Mon, 26 Jun 2017 10:43:18 +0200 Video Miroslav Rác - Bach in Jazz /video/miroslav-rac-bach-in-jazz Miroslav Rác, sólo klavír, inštrumentálna skladba. Džezová úprava skladby J. S. Bacha, Menuet G-mol. Skladba bola dokumentovaná v rámci džezového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Mon, 26 Jun 2017 10:41:18 +0200 Video Miroslav Rác - Denisians /video/miroslav-rac-denisians Autorská skladba - Miroslav Rác, sólo klavír, inštrumentálna skladba. Skladba bola dokumentovaná v rámci džezového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Mon, 26 Jun 2017 10:39:56 +0200 Video Ondrej Gadžor - portrét rezbára /video/ondrej-gadzor-portret-rezbara Krátky medailón o osobnosti významného rómskeho rezbára a sochára Ondreja Gadžora. Ondrej Gadžor (9. 7. 1956 - 19.10.2013) - rodák z Krásnej nad Hornádom, sa začal venovať rezbárstvu až keď mal 24 rokov. Pracoval s rôznym typom materiálu - s kameňom, dokonca s rohovinou, či mušľami, najmä však s drevom. Vypracoval si svojský sochársky rukopis, ovplyvnený školou akademického sochára Vojtecha Löfllera, v ktorého dielni pracoval jedenásť rokov. Subtílny charakter drobnej tvorby prenáša i na monumentálne rozmerné diela, ktoré tvoril na plenéroch. Jeho tvorba sa vymyká z bežnej produkcie neškolených sochárov. Skratka a abstrakcia presahuje normál ľudovej tvorby a konečný tvar je niekde medzi moderným sochárstvom a africkými ľudovými soškami. Jeho diela akoby strácali vo svojej forme hmotnosť a pôsobia ľahko. Jeho silnou stránkou sú čisté línie a hra s drevom a jeho kresbou, ktorú vo svojich dielach rafinovane využíva. Jednou z jeho hlavných tém je žena. Mal niekoľko samostatných výstav, pravidelne sa zúčastňoval sochárskych plenérov. Predstavil sa na viacerých samostatných výstavách na Slovensku i v zahraničí. Jeho diela sú okrem iného vystavené aj v Los Angeles, alebo vo Vatikáne a mnohé sú súčasťou zbierok múzeí na Slovensku, či v Čechách (Východoslovenské múzeum v Košiciach, SNM-Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine, Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach, Muzeum Romské kultury v Brne). Mon, 26 Jun 2017 10:29:24 +0200 Video Róbert Rigó - prezentácia vlastnej kováčskej tvorby /video/robert-rigo-prezentacia-vlastnej-kovacskej-tvorby Inštalácia výstavy vlastnej kováčskej práce pri príležitosti podujatia Svetového dňa Rómov, ktoré pripravil Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Miesto podujatia: historická budova NR SR v Bratislave. Mon, 26 Jun 2017 10:26:35 +0200 Video Alexander Berki - Etuda č.12 cmoll, "Oceán" Opus č.25 (Fryderyk Chopin) /video/alexander-berki-etuda-c12-cmoll-ocean-opus-c25-fryderyk-chopin Klavírne vystúpenie interpreta Alexandra Berkiho, študenta 3. ročníka Súkromného hudobného a dramatického konzervatória, prednes skladby Oceán, Opus č. 25, etuda č. 12 c moll. Mon, 26 Jun 2017 10:24:51 +0200 Video Bohémiens - Czardas (Vittorio Monti) /video/bohemiens-czardas-vittorio-monti Skladba Vittoria Montiho - Czardas, ktorú interpretuje rómska skupina Bohémiens, bola zaznamenaná počas koncertu skupiny v Grand hoteli Bellevue v Hornom Smokovci dňa 19.4.2014, v obsadení: 1. husle - Barbora Botošová; kontrabas - Tomáš Gašpierik; gitara - Roman Horváth; cimbal - Vladimír Homola; 2. husle - Marek Konček Mon, 26 Jun 2017 10:23:33 +0200 Video Miroslav Rác - Na dara /video/miroslav-rac-na-dara Pieseň spadajúca do subžánru romano hip-hop. Autorom hudby je Miroslav Rác. Autorom textu je Miroslav Rác. Videoklip režíroval, natáčal a strihal Vojtech Sloboda. Pieseň vznikala v roku 2010 ako súčasť motivačnej činnosti zameranej na podporu deklarácie rómskej národnosti občanov pri sčítaní ľudu v Slovenskej republike. Obrazové, zvukové a textové spracovanie vychádza z oficiálneho videoklipu. Live verzie interpreta sa môžu odlišovať textovým, hudobným a technickým podaním v rámci vlastnej autorskej licencie. Mon, 26 Jun 2017 10:22:00 +0200 Video Miroslav Rác - Khonik naj Devla kada sar Tu /video/miroslav-rac-khonik-naj-devla-kada-sar-tu Pieseň je prevzatá z repertoáru speváka a kazateľa londýnskej rómskej cirkvi (London Gypsy Church, United Kingdom: http://www.lgcuk.com/) Ricarda Kwieka. Text piesne je inšpirovaný biblickým žalmom. Interpretom piesne je Miroslav Rác. Jazyk piesne je rómsky, spadá do dialektu Kalderaš. Mon, 26 Jun 2017 10:14:29 +0200 Video Miroslav Rác - Sunto Del /video/miroslav-rac-sunto-del-1 Autorom hudby a textu piesne je Miroslav Rác.Na hudobnom sprievode sa podieľal gitarovým sprievodom aj Miroslav Rác starší. Videoklip k piesni bol natáčaný v priestoroch Levickej synagógy a kostola sv. Michala v Leviciach. Autorom audionahrávky je Rastislav Dobrovolný - THEREMIN WÜNDERBAR RECORDS, Horná Seč. Autorom obrazu je Randy Cold / Rainer Bagócsi/. Pieseň je inšpirovaná žalmami, pôvodný text je kombináciou slovenského a rómskeho jazyka. Mon, 26 Jun 2017 10:13:02 +0200 Video Miroslav Rác - Sunto Del /video/miroslav-rac-sunto-del Sunto Del - autorská, vokálno - inštrumentálna skladba /Miroslav Rác/, spev, klavír - Miroslav Rác, basgitara - Anton Bukai, bicie - Miroslav Talpáš. Skladba bola dokumentovaná v rámci džezového koncertu konajúceho sa v Želiezovciach. Live verzia piesne je textovo odlišná od oficiálneho videoklipu. Náboženská pieseň, modlitba. Mon, 26 Jun 2017 10:11:50 +0200 Video Láska včera a dnes /dokumenty/laska-vcera-a-dnes Pozvánka na divadelné predstavenie hry s názvom Láska včera a dnes. Pozvánka obsahuje úvodnú ilustráciu bez uvedenia autora. Vnútro pozvánky obsahuje údaje o mieste a dátume konania premiéry, informácie o osobách a obsadení, príhovor režiséra, scenáristu, riaditeľa divadla a umeleckého šéfa. Technické údaje: výška: 210mm, šírka: 150mm, materiál: papier, počet strán: 6, farebnosť: obálka farebná, vnútro čierna farba na bielom podklade. Fri, 05 May 2017 13:13:01 +0200 File Európske Rómske kováčske sympózium /dokumenty/europske-romske-kovacske-sympozium Európske rómske kováčske sympózium začalo písať svoju históriu v roku 2004. Prvé historické sympózium zorganizovalo občianske združenie Chartikano dňa 16. októbra 2004 v historickej časti obce na nádvorí bývalej materskej školy, oproti kaplnke Sv. Martina, ktorý je patrónom kováčov a povozníkov.&nbsp; Archív kováčskych sympózií bol vytvorený v roku 2012, autorom vizualizácie a obsahu je občianske združenie Chartikano. Fri, 05 May 2017 10:16:19 +0200 File Kováčske dielne v Dunajskej Lužnej /dokumenty/kovacske-dielne-v-dunajskej-luznej Občianske združenie Chartikano z Dunajskej Lužnej je organizátorom kováčskeho sympózia. V rámci svojej činnosti združenie zdokumentovalo aj rómske kováčske rodiny, ktoré v obci pôsobili a pôsobia. Archív kováčskych rodín bol vytvorený v roku 2012, autorom vizualizácie a obsahu je občianske združenie Chartikano. Fri, 05 May 2017 10:13:05 +0200 File Škriatok /dokumenty/skriatok Pozvánka na divadelné predstavenie - hudobnú rozprávku Škriatok. Pozvánka ponúka informáciu o realizačnom tíme, osobách a obsadení rozprávky a mieste konania. Na titulnej strane pozvánky sa nachádza ilustrácia (bez uvedenia autora). Technické údaje: výška: 210mm, šírka: 149mm, materiál: papier, počet strán:4, farebnosť: čiernobiele na zelenom podklade. Fri, 05 May 2017 10:09:20 +0200 File Dobroprajná rodinka /dokumenty/dobroprajna-rodinka Bulletin k divadelnému predstaveniu Dobroprajná rodinka. Na úvodnom liste je logo divadla, ilustrácia, dátum, čas a miesto premiéry. Vnútro obsahuje popis realizačného tímu, osoby a obsadenie, príhovor riaditeľa divadla a režiséra. Technické parametre: formát A5, počet strán: 5, farebnosť: čierna farba na zelenom a bielom podklade. Fri, 05 May 2017 10:06:19 +0200 File Kováč a čert /dokumenty/kovac-a-cert-1 Plagát k predstaveniu premiéry rozprávky Kováč a čert. Plagát obsahuje ilustráciu, autorka O. Hingisová, rok 1997. súčasťou plagátu je logo divadla, miesto, dátum a čas konania predstavenia písané rukou. Technické údaje: formát A3, materiál: papier lesklý, počet strán: 1, farebnosť: farebný. Fri, 05 May 2017 10:05:31 +0200 File Kováč a čert /dokumenty/kovac-a-cert Bulletin k premiére rozprávky Kováč a čert. Obsahuje logo divadla, fotografie hercov, oslovenie dramaturgičky písaným textom, osoby a obsadenie, miesto a čas premiéry. Technické údaje: formát A4, materiál: papier, počet strán:2, farebnosť: čierny text na ružovom podklade. Fri, 05 May 2017 10:04:30 +0200 File Lepšie je hodovať ako bojovať /dokumenty/lepsie-je-hodovat-ako-bojovat Pozvánka na premiéru rozprávky Lepšie je hodovať ako bojovať. Pozvánka obsahuje logo divadla, autorov rozprávky, miesto a dátum konania. Technické údaje: výška: 105 mm, šírka: 148 mm, materiál: papier, počet strán:4, farebnosť: čierna farba na zelenom podklade. Fri, 05 May 2017 10:00:50 +0200 File Miesto pre Rómov /dokumenty/miesto-pre-romov Buletin pri príležitosti obnovenej premiéry divadelnej hry s názvom Miesto pre Rómov. Formát A3, zložený na výšku. Obsahuje úvodnú ilustráciu od akademického maliara Petra Kocáka vo veľkosti A3. Zložené vnútro obsahuje báseň Dezidera Bangu Ľud s tvárou slnka, informácie o premiére predstavenia, osoby a obsadenie, ceny udelené za umeleckú prácu a zoznam uskutočnených divadelných premiér. Technické údaje: formát A3, materiál: papier, počet strán:2, farebnosť: farebné na hnedom podklade. Fri, 05 May 2017 10:00:03 +0200 File Múza divadla Romathan /dokumenty/muza-divadla-romathan Bulletin pri príležitosti 15. výročia založenia divadla Romathan. Pozvánka obsahuje úvodnú ilustráciu, príhovor riaditeľa divadla, umeleckého šéfa, režiséra a dramaturga. Technické údaje: výška: 210mm, šírka: 149mm, materiál: papier, počet strán:6, farebnosť: čiernobiele na bielom podklade. Fri, 05 May 2017 09:57:40 +0200 File Najlepší huslista /dokumenty/najlepsi-huslista Pozvánka na premiéru hudobnej rozprávky Najlepší huslista. Pozvánka obsahuje informáciu o mieste podujatia, osobách a obsadení a úvodnú ilustráciu. V pozvánke je vložený samostatný list formátu A5 s príhovorom riaditeľa divadla a autora scenára.Technické údaje: výška: 210mm, šírka: 149mm, materiál: papier, počet strán:4, farebnosť: čiernobiele na žltom podklade. Fri, 05 May 2017 09:56:38 +0200 File Rómska duša /dokumenty/romska-dusa Pozvánka na premiéru balady Rómska duša. Technické údaje: výška: 105mm, šírka: 149mm, materiál: papier, počet strán:4, farebnosť: čiernobiele na ružovom podklade. Fri, 05 May 2017 09:55:59 +0200 File Stratení ľudia /dokumenty/strateni-ludia Pozvánka divadla Romathan na predstavenie pôvodnej divadelnej hry Eleny Lackovej Stratení ľudia. Premiéra sa uskutočnila 14.6.2002 v divadle Thália v Košiciach. Technické údaje: výška: 140mm, šírka: 105mm, materiál: papier, počet strán: 4, farebnosť: čiernobiele na zelenom podklade. Fri, 05 May 2017 09:54:30 +0200 File Komplexný inštrukčný program /dokumenty/komplexny-instrukcny-program V atraktívnej forme letáku predstavujeme hlavné závery výskumu zameraného na analýzu použitia Komplexného inštrukčného programu ako jedného z nástrojov inkluzívneho vzdelávania a jeho potenciálnej implementácie do Slovenských škôl. Tento leták tak slúži ako podklad pre učiteľov, riaditeľov škôl, či aktérov politík, ktorý majú záujem dozvedieť sa viac o základných princípoch tohto inštrukčného programu, ako i získať stručný výhľad do skúseností základnej školy v Hejökeresztúre so vzdelávaním detí z rozmanitého prostredia. zdroj: <a href="http://cvek.sk/wp-content/uploads/2016/05/cvek_komplexny_instrukcny_program.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">CVEK</a> Fri, 05 May 2017 09:35:15 +0200 File Spolupráce, podpora vedení dobrovolníků /dokumenty/spoluprace-podpora-vedeni-dobrovolniku Na nasledujúcich stranách nájdete tipy, rady a informácie o tom, akým spôsobom prebieha spolupráca s dobrovoľníkmi na pražskej pobočke Programov sociálnej integrácie organizácie Člověk v tísni, o. p. s. (ČvT). Radi by sme čitateľom poskytli know-how i konkrétne informácie, ako prebieha oslovovanie, výber, preškoľovanie a priama práca dobrovoľníkov. Dobrovoľníci sú neoddeliteľnou súčasťou vzdelávacích služieb pražskej pobočky ČvT. Vďaka ich energii a času, ktorý dobrovoľnej práci venujú, môžeme na pobočke Praha poskytovať vzdelávacie služby vo veľkom rozsahu. zdroj: <a href="https://www.clovekvtisni.cz/uploads/file/1440684881-Spolupr%C3%A1ce_podpora_veden%C3%AD%20dobrovoln%C3%ADk%C5%AF%20FIN.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">Člověk v tísni ČR</a> Fri, 05 May 2017 09:34:15 +0200 File Průvodce nízkoprahovými předškolními kluby /dokumenty/pruvodce-nizkoprahovymi-predskolnimi-kluby Publikácia popisuje metodiku práce v predškolských kluboch, prevádzkovanými organizáciou Člověk v tísni , o.p.s. Kluby sú určené deťom, ktoré by ináč veľmi pravdepodobne žiadne predškolské vzdelávanie neabsolvovali, deťom z málo podnetného rodinného prostredia, ktorých rodičia majú často len základné vzdelanie a v predškolskom vzdelávaní nevidia zmysel. zdroj: <a href="https://www.clovekvtisni.cz/uploads/file/1433496417-predskoly_web.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">Člověk v tísni ČR</a> Fri, 05 May 2017 09:32:43 +0200 File Rozvíjame komunity /video/rozvijame-komunity Dňa 21.10.2015 sa v Bratislave uskutočnila konferencia s názvom <span style="font-weight: bold;">Áno, dá sa to!</span>, ktorá bola zameraná na prezentovanie príkladov dobrej praxe riešenia spoločenských tém z realizovaných projektov podporených z Blokového grantu pre MVO a podporu partnerstiev švajčiarsko - slovenskej spolupráce. Jedným z podporených projektov bol projekt s názvom <span style="font-weight: bold;">Rozvíjame komunity</span>, ktorý realizovala organizácia Člověk v tísni, o.p.s. - pobočka Slovensko. Na konferencii tento projekt odprezentovala Mgr. Iva Grejtáková. zdroj: <a href="http://www.ekopolis.sk/media/filmy-a-videa" target="_blank" class="external-link-new-window">EKOPOLIS</a> Mon, 24 Apr 2017 13:18:12 +0200 Video Elokované pracoviská stredných odborných škôl pri marginalizovaných rómskych komunitách /dokumenty/elokovane-pracoviska-strednych-odbornych-skol-pri-marginalizovanych-romskych-komunitach Táto práca sa venuje stredoškolskému vzdelávaniu rómskej mládeže z marginalizovaných rómskych komunít. Jej základom je kvalitatívny výskum konceptu elokovaných pracovísk stredných odborných škôl situovaných v blízkosti marginalizovaných rómskych komunít. Tento koncept je možné považovať za jeden z dôležitých, ak nie jediných z nástrojov verejnej politiky v tejto oblasti. zdroj: <a href="http://cvek.sk/wp-content/uploads/2015/11/Elokovane-pracoviska-final-1.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">CVEK</a> Tue, 09 Aug 2016 12:28:29 +0200 File Migranti v meste prítomní a (ne)viditeľní /dokumenty/migranti-v-meste-pritomni-a-neviditelni Prijatie faktu kultúrnej a sociálnej diverzity je prijatie spôsobu myslenia aj o nás samotných, o tom, čo je správne, ako vnímame niečo nové, &quot;cudzie&quot;. Čo to vlastne znamená &quot;integrovať sa&quot; a je to skutočne na Slovensku také bezproblémové, že sa stačí &quot;chcieť integrovať&quot; a jednotlivec bude začlenený do širšieho spoločenského celku, kde bude vnímaný ako rovný člen spoločnosti? zdroj: <a href="http://cvek.sk/wp-content/uploads/2015/11/Migranti_v_meste_WEB.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">CVEK</a> Tue, 09 Aug 2016 10:48:27 +0200 File Menšiny v politickom diskurze /dokumenty/mensiny-v-politickom-diskurze Ambíciou projektu s názvom &quot;Vnímanie menšín v politickom diskurze&quot;, ktorý bol podporený Úradom vlády SR v rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd, bolo odhaliť spôsoby, akými sú konštruované menšiny a obhajované menšinové práva a ako sa legitimizuje a racionalizuje špecifická podoba menšinovej politiky na Slovensku a jej konzekvencie. Táto publikácia prináša závery projektu, v rámci ktorého autorky sledovali, či sú menšinové práva odôvodňované potrebou predchádzania konfliktu, ochrany národných či kultúrnych záujmov dominantného národa alebo či sú politiky prezentované cez prizmu spravodlivosti a rovnosti. zdroj: <a href="http://cvek.sk/wp-content/uploads/2015/11/Mensiny-v-politickom-diskurze.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">CVEK</a> Tue, 09 Aug 2016 10:46:33 +0200 File Kultúrna rozmanitosť a jej vnímanie žiakmi základných škôl na Slovensku /dokumenty/kulturna-rozmanitost-a-jej-vnimanie-ziakmi-zakladnych-skol-na-slovensku Publikácia je výsledkom kvantitatívneho výskumu, ktorý bol zameraný na skúmanie postojov detí základných škôl k menšinám, kultúrnej rozmanitosti a migrantom. Zároveň v teoretickej rovine popisuje etnickú diverzitu a jej miesto v súčasnej spoločnosti. Multikultúrnej výchove ako prostriedku nazerania na kultúrnu rozmanitosť v teórii a praxi sa venujú dve kapitoly knihy. Tá zároveň obsahuje aj odporúčania pre učiteľov a vzdelávaciu politiku na Slovensku. zdroj: <a href="http://cvek.sk/wp-content/uploads/2015/11/kulturna-rozmanitost-web-2.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">CVEK</a> Tue, 09 Aug 2016 10:35:16 +0200 File Kľukaté cesty k inkluzívnemu vzdelávaniu na Slovensku /dokumenty/klukate-cesty-k-inkluzivnemu-vzdelavaniu-na-slovensku Publikácia sa venuje inkluzívnemu vzdelávaniu na Slovensku. Je členená do troch kapitol. Prvá kapitola sa sústredí na proces zavádzania inkluzívneho vzdelávania na Slovensku a obsahuje aj odporúčania pre verejnú politiku. Druhá kapitola zhŕňa výsledky prieskumu verejnej mienky s cieľom zodpovedať otázku, či verejnosť na Slovensku podporuje školy pre všetkých. Posledná kapitola obsahuje prípadové štúdie troch škôl a ich cesty k inkluzívnemu prostrediu. zdroj: <a href="http://cvek.sk/wp-content/uploads/2015/12/Klukate-cesty.indd_.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">CVEK</a> Tue, 09 Aug 2016 10:04:00 +0200 File Budúci učitelia budúcej multikultúrnej školy /dokumenty/buduci-ucitelia-buducej-multikulturnej-skoly Multikultúrna výchova nie je všemocným nástrojom premeny spoločnosti na otvorenú a rešpektujúcu rozmanitosť ľudských identít a kultúrnych rámcov. Môže však byť jedným z krokov, ktorá procesy tejto premeny posunie o kúsok ďalej. Na to by však potrebovala mať omnoho silnejšie zastúpenie nielen v štátnom vzdelávacom programe, školských vzdelávacích programoch a osnovách jednotlivých predmetov, ale predovšetkým v povedomí tých, ktorí by ju mali v školách presadzovať, teda učiteľov a budúcich učiteľov. Ak chceme, aby školy jedného dňa boli multikultúrne, potrebujeme multikultúrne zmýšľajúcich učiteľov, ktorí ich budú môcť vytvárať. zdroj: <a href="http://cvek.sk/wp-content/uploads/2015/11/Buduci-ucitelia-buducej-multikulturnej-skoly.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">CVEK</a> Tue, 09 Aug 2016 09:59:03 +0200 File Dobrovolníkův průvodce doučováním v rodinách /dokumenty/dobrovolnikuv-pruvodce-doucovanim-v-rodinach Publikácia je určená najmä dobrovoľníkom, ktorí vo svojom voľnom čase doučujú jedno alebo viac detí v ich prirodzenom, rodinnom prostredí. Je to potrebná a náročná práca a nie samozrejmá a tento sprievodca sa snaží týmto dobrovoľníkom ich prácu metodicky usmerniť a uľahčiť. zdroj: <a href="https://www.clovekvtisni.cz/uploads/file/1425643821-pruvodce%20dobrovoln%C3%ADka_oprava_nahled.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">Člověk v tísni ČR</a> Fri, 05 Aug 2016 12:11:47 +0200 File Kluby matek - podpora rodin předškoláků /dokumenty/kluby-matek-podpora-rodin-predskolaku Kluby matiek sú jednou zo služieb Programov sociálnej integrácie (ďalej len PSI), ktorá je pri regionálnych pobočkách poskytovaná klientom ohrozených sociálnym vylúčením. Kluby matiek sa rozvíjajú pri regionálnych pobočkách PSI od februára 2010. K zakladaniu klubov sme pristúpili na základe pilotnej skúsenosti z pražského Klubu matiek, ktorý bol ako jediný úspešne prevádzkovaný pred začiatkom projektu. Metodika práce Klubov matiek popisuje, čo je všetkým klubom spoločné, a stanovuje minimálne štandardy práce. Zároveň má ponúknuť dostatočne pestrú paletu odporúčaní a nápadov k tomu, ako konkrétne môže práca s rodinou v rámci Klubov pre matky a predškolských klubov vyzerať. Súčasťou metodiky sú kazuistiky a príklady aktivít. zdroj: <a href="https://www.clovekvtisni.cz/uploads/file/1367230482-Klub%20matek%20FINAL.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">Člověk v tísni ČR</a> Fri, 05 Aug 2016 12:03:45 +0200 File Mají na to - Jak podpořit sociálně znevýhodněné děti na ZŠ /dokumenty/maji-na-to-jak-podporit-socialne-znevyhodnene-deti-na-zs Zmyslom projektu je napomáhať prekonávaniu prekážok vo vzdelávaní rómskych sociálne znevýhodnených detí prostredníctvom novej metodiky - príručky &quot;Majú na to - Ako podporiť sociálne znevýhodnené deti na ZŠ&quot;. Táto metodika vznikla za spolupráce s celkom piatimi základnými školami v Prahe za aktívneho prispenia skupiny učiteľov. Každá spolupracujúca základná škola taktiež v rámci projektu organizovala vlastný &quot;mikroprojekt&quot; na podporu sociálne znevýhodnených, často rómskych detí. V rámci projektu prebiehal klub matiek, klub pre školské deti a klub zameraný na predškolské vzdelávanie, vznikol nástroj na evaluáciu úspešnosti doučovania detí a bolo uskutočnených veľké množstvo vzdelávacích a voľnočasových aktivít zo sociálne znevýhodnenými, prevažne rómskymi deťmi z Prahy. zdroj: <a href="https://www.clovekvtisni.cz/uploads/file/1370963166-majinato_web.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">Člověk v tísni ČR</a> Fri, 05 Aug 2016 11:57:30 +0200 File Metodika dluhového poradenství /dokumenty/metodika-dluhoveho-poradenstvi Metodická príručka pre dlhové poradenstvo vznikla v rámci projektu Preventívne, motivačné a podporné programy sociálnej integrácie v Bíline. Príručka sa skladá z teoretickej a praktickej časti. Teoretická časť zoznamuje s problematikou dlhov. Je určená predovšetkým pracovníkom v sociálnych službách a všetkým, ktorí sa o téme chcú dozvedieť viac. Jej cieľom je odovzdať informácie, ktoré sú potrebné na vyriešenie klientovej situácie. Praktickú časť tvorí pracovné listy slúžiace ako podporný materiál k teoretickej časti. Nájdete tu slovník pojmov, schémy, kazuistiky, semináre a informačné letáčiky. Ponúknuté prehľady a postupy vám umožní lepšie sa zorientovať v danej problematike a skvalitniť spoluprácu s Vašimi klientmi. zdroj: <a href="https://www.clovekvtisni.cz/uploads/file/1379086541-Dluhov%C3%A1%20metodika%20mail.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">Člověk v tísni ČR</a> Fri, 05 Aug 2016 11:52:17 +0200 File Metodika finančního poradenství /dokumenty/metodika-financniho-poradenstvi Príručka spracováva témy finančného poradenstva poskytovaného ľuďom, ktorí sa ocitli v dlhovej pasci alebo sú finančnými problémami bezprostredne ohrození. Súbor metodických listov má slúžiť ako opora pracovníkovi, ktorý asistuje klientovi pri hľadaní možností, ako sa zbaviť dlhov, naplánovať a udržať rodinný rozpočet a mať svoju ekonomickú zložku života pod kontrolou. Metodická podpora bola dizajnovaná pre potreby dlhodobej a individuálne spolupráce, ktorá má u klienta posilňovať schopnosť hospodáriť, orientovať sa v procesoch, ktoré prehlbujú jeho finančnú úpadok, a do budúcnosti ďalšiemu úpadku predchádzať. zdroj: <a href="https://www.clovekvtisni.cz/uploads/file/1411741006-110311_FP.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">Člověk v tísni ČR</a> Fri, 05 Aug 2016 11:50:45 +0200 File Metodika motivačních a podpůrných aktivit pro mládež /dokumenty/metodika-motivacnich-a-podpurnych-aktivit-pro-mladez Dostáva sa Vám do rúk metodická príručka, ktorá má byť prínosom predovšetkým tým z vás, ktorý sa systematicky zabývate prácou s deťmi a mládežou. Predstavujeme tu množstvo inovatívnych metód a techník, ktoré sa, ako dúfame, stanú podnetnou súčasťou Vašej praxe. Ako mnohoroční poskytovatelia služby nízkoprahového centra si veľmi dobre uvedomujeme, aké ťažké niekedy môže byť zaujať a dlhodobo motivovať mládež vo vekovej skupine 15-21 rokov. Preto sme rad našich aktivít smerovali práve do tejto oblasti. Zamerali sme sa tu predovšetkým na individuálnu sociálnu prácu a na skupinové aktivity, ktoré viedli deti a mládež ku zdokonaľovaniu rozličných kompetencií, zlepšovanie ich schopností a posilňovanie sebavedomia. Mali ich motivovať k ďalšiemu vzdelávaniu či hľadaniu pracovného uplatnenia. zdroj: <a href="https://www.clovekvtisni.cz/uploads/file/1379086506-Metodika%20aktivit%20pro%20mladez%20mail.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">Člověk v tísni ČR</a> Fri, 05 Aug 2016 11:49:25 +0200 File Metodika pracovního poradenství /dokumenty/metodika-pracovniho-poradenstvi Metodická príručka pracovného poradenstva bola zostavená so zámerom vytvoriť sprievodcu na ceste za zamestnaním a osvetliť základy pracovno-právnych vzťahov. Cieľom metodiky je priniesť v jednoduchej a sumarizuje podobe dostatok informácií, patričné znalosti a zručnosti uľahčujúce úspešné zaradenie na pracovný trh. Obsahuje rady a informácie potrebné pre efektívne hľadanie zamestnania. Upozorňuje na prípadné riziká a úskalia tejto cesty. Nezabúda ani na základy pracovne právnych vzťahov, ktorých znalosť je nevyhnutná pri nástupe do zamestnania a k úspešnému riešeniu základných situácií v pracovno-právnych vzťahoch. Metodika je zámerne rozdelená na dve časti. Teoretické informácie a návody sú smerované k pracovníkovi, ktorý môže zvoliť vhodnú cestu, ako ich odovzdávať klientovi. Praktická časť je určená predovšetkým klientovi. zdroj: <a href="https://www.clovekvtisni.cz/uploads/file/1411741239-110311_PP.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">Člověk v tísni ČR</a> Fri, 05 Aug 2016 11:46:40 +0200 File Metodika programu Kariérní poradenství /dokumenty/metodika-programu-karierni-poradenstvi Publikácia popisuje metodiku práce kariérnych poradcov, ktorí sa zameriavajú na identifikáciu problémov svojich klientov zo sociálne znevýhodneného prostredia a pomocou aktivít šitých na mieru sa snažia situáciu týchto ľudí zlepšiť. zdroj: <a href="https://www.clovekvtisni.cz/uploads/file/1386674260-kappo%20tisk.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">Člověk v tísni ČR</a> Fri, 05 Aug 2016 11:44:00 +0200 File Workshopy pro život /dokumenty/workshopy-pro-zivot Publikácia obsahuje metodiku piatich workshopov. Konkrétne ide o workshopy <span style="font-weight: bold;">Absolvent </span>(oblasť trhu práce), <span style="font-weight: bold;">Dlhové poradenstvo I </span>(dlhová problematika), <span style="font-weight: bold;">Dlhové poradenstvo II</span> (dlhová problematika, nadväzuje na predchádzajúci workshop), <span style="font-weight: bold;">Ghettout</span> (interaktívna a jednoduchá hra, ktorá simuluje ťaživú životnú situáciu hranej postavy) a <span style="font-weight: bold;">Finančná gramotnosť</span> (oblasť financií a ich využitie). zdroj: <a href="https://www.clovekvtisni.cz/uploads/file/1431285190-metodika_KA3.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">Člověk v tísni ČR</a> Fri, 05 Aug 2016 10:46:57 +0200 File Systémová spojení - základní školy /dokumenty/systemova-spojeni-zakladni-skoly Predkladaná publikácia predstavuje ucelený pokus reflektovať potenciál spolupráce inštitúcií pri vzdelávaní sociálne znevýhodnených žiakov na systémovej úrovni. Hlavnou ambíciou je priniesť inšpiráciu školám, úradom či neziskovým organizáciám, ako budovať systémová spojenie, teda ako posilniť a zefektívniť existujúcu sieť vzdelávacích a podporných služieb. Prezentované poznatky vychádzajú z obsahu expertných skupín, ktoré sa konali v rámci realizácie projektu &quot;Do lavíc!&quot; na 11 miestach Českej republiky za účasti zástupcov škôl, úradov, neziskových organizácií, ale aj poradenských pracovníkov, lekárov či policajtov. Okrem samotného sieťovanie sa publikácia zaoberá problematikou prevencie skrytého záškoláctvo, možnosťami spolupráce škôl a neziskového sektora a rolí zriaďovateľov škôl v rámci eliminácie segregačných tlakov vo vzdelávaní. zdroj: <a href="https://www.clovekvtisni.cz/uploads/file/1386083287-systemova%20propojeni_tisk.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">Človék v tísni ČR</a> Fri, 05 Aug 2016 10:44:41 +0200 File Systémová spojení - předškolní vzdělávání /dokumenty/systemova-spojeni-predskolni-vzdelavani Publikácia, ktorú práve držíte v ruke, je jedným z výstupov projektu predškolským vzdelávaním k úspešnejšiemu životu, ktorý spoločnosť Člověk v tísni, o.p.s. realizovala v rokoch 2010-2013 v spolupráci s partnerskými organizáciami spoločnosťou Tu a teraz, o.p.s. a Ester, o. s. Hlavným cieľom projektu bolo zvýšenie šancí na školský úspech detí, ktoré vyrastajú v sociálne znevýhodnenom prostredí a ktoré z rôznych dôvodov nenavštevujú inštitucionalizované predškolské vzdelávanie. Publikácia usiluje o pomenovanie niektorých zásadných problémov predškolského vzdelávania vo vzťahu k sociálne znevýhodneným často rómskym deťom, s ktorými sa súčasný systém stretáva. zdroj: <a href="https://www.clovekvtisni.cz/uploads/file/1367231186-Syst%C3%A9mov%C3%A1%20spojen%C3%AD%20FINAL%20oprava2.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">Člověk v tísni ČR</a> Fri, 05 Aug 2016 10:32:55 +0200 File Soubor doporučení pro tvorbu lokálních koncepcí předškolního vzdělávání /dokumenty/soubor-doporuceni-pro-tvorbu-lokalnich-koncepci-predskolniho-vzdelavani Publikácia je jedným zo záverečných výstupov projektu &quot;Poďte do škôlky!&quot;, ktorý bol v rokoch 2013 - 2015 realizovaný spoločnosťou Člověk v tísni, o. p. s. a ôsmimi partnerskými organizáciami. Rozhovory s lokálnymi politikmi, pedagógmi materských škôl a pracovníkmi neziskových organizácii nás priviedli ku konkrétnym opatreniam, vďaka ktorým by bolo možné pozitívne ovplyvniť vzdelávanie najviac ohrozených detí. Zrodila sa tak myšlienka motivovať jednotlivé obce k plánovaniu, zavádzaniu opatrení, ktorá umožní lepšiu adaptáciu znevýhodnených detí v materských školách, podporí záujem rodičov o vzdelávanie ich deti a zabráni veľkým neúspechom týchto detí pri vzdelávaní na základných školách. zdroj: <a href="https://www.clovekvtisni.cz/uploads/file/1433496587-ucebnice_web.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">Člověk v tísni ČR</a> Fri, 05 Aug 2016 10:07:50 +0200 File Předškolní kluby - metodika práce, teorie a praxe /dokumenty/predskolni-kluby-metodika-prace-teorie-a-praxe Predškolské kluby zriaďuje spoločnosť Člověk v tísni, o.p.s. ako jednu zo služieb Programov sociálnej integrácie (PSI) pre cieľovú skupinu osôb ohrozených sociálnym vylúčením, sociálne vylúčených a osôb v ťažkej životnej situácii. Táto sociálno-pedagogická služba je poskytovaná v regionálnych pobočkách spol. Človek v tiesni, o.p.s. v Českej republike ako súčasť komplexu sociálnych služieb. Predškolská kluby boli plošne zriadené na základe dobrej skúsenosti z mesta Bílina, kde je predškolský klub realizovaný od júna 2006. V ďalších desiatich mestách Českej republiky boli kluby zriadené v marci 2010. Cieľom metodického materiálu je vytvoriť minimálny štandard služby, ktorý možno využiť a modifikovať podľa lokálnych špecifík a podmienok. zdroj: <a href="https://www.clovekvtisni.cz/uploads/file/1367230659-P%C5%99ed%C5%A1koln%C3%AD%20kluby%20FINAL.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">Člověk v tísni ČR</a> Fri, 05 Aug 2016 09:59:08 +0200 File Průvodce skupinovým doučováním /dokumenty/pruvodce-skupinovym-doucovanim Krúžok skupinového doučovania je spoločne s doučovaním individuálnym jedna z foriem podpory vzdelávania, ktoré pražská pobočka Programov sociálnej integrácie organizácie Člověk v tísni poskytuje deťom s potrebou podporných opatrení. Aj prostredníctvom tejto služby sa snažia deťom pomáhať prekonávať ťažkosti vo vzdelávacom procese. Dobrovoľníci totiž nepomáhajú deťom iba s prípravou do školy, sústreďujú sa tiež na aktivity podporujúce práve rozvoj kompetencií dieťaťa a vytvárania pozitívnych vzťahov v skupine. zdroj: <a href="https://www.clovekvtisni.cz/uploads/file/1440683960-Pr%C5%AFvodce%20skupinov%C3%BDm%20dou%C4%8Dov%C3%A1n%C3%ADm%20FIN.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">Člověk v tísni ČR</a> Fri, 05 Aug 2016 09:51:23 +0200 File Obrázkové učení Vybrané kapitoly učiva ZŠ /dokumenty/obrazkove-uceni-vybrane-kapitoly-uciva-zs Vybrané kapitoly učiva ZŠ vo forme pracovných listov a metodických pomôcok vznikli ako výstup z projektu OPVK &quot;Poďte do školy! Podpora vzdelávania a doučovania detí zo sociálne vylúčených domácností &quot;. Pracovné listy a ďalšie pomôcky vznikli ako podporné metodické materiály pre dobrovoľníkov, ktorí pod vedením koordinátora zo spoločnosti Človek v tiesni dochádzajú do sociálne slabých rodín, kde sa pravidelne pripravovali s deťmi na vyučovanie. Postupným rozširovaním a precizovaním materiálov vznikol tento súbor, ktorý je určený predovšetkým pre prácu s žiakmi 1. stupňa ZŠ. Možno ho však použiť aj pre deti staršie. zdroj: <a href="https://www.clovekvtisni.cz/uploads/file/1358959678-obrazkove%20uceni.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">Člověk v tísni</a> Fri, 05 Aug 2016 09:34:40 +0200 File Metodika rekvalifikací /dokumenty/metodika-rekvalifikaci Metodika programu rekvalifikácii nadväzuje na metodiku programu podpory vzdelávania a kariérneho poradenstva a zameriava sa na dospelých klientov v produktívnom veku. Program rekvalifikácii je súčasťou služieb Programov sociálnej integrácie (ďalej len PSI) spoločnosti Člověk v tísni tak, ako ho vyvinula pražská pobočka a realizovala ho v rámci dvojročného projektu &quot;Mama chce prácu&quot; v rokoch 2012 - 2014. Tento projekt, z ktorého metodika rekvalifikácii hlavne vychádza, bol primárne určený ženám - matkám ohrozeným sociálnym vylúčením, sekundárne mal mať dopad i na rodinných príslušníkov podporených osôb. Projekt bol myslený ako komplexná podpora ženám pochádzajúcim zo znevýhodneného prostredia alebo tým, ktoré sa dlhodobo potykajú s neúspechom na trhu práce, v ich úmyslu získať vzdelanie a kvalifikáciu a následne zamestnanie, pokiaľ možno trvalého rázu. zdroj: <a href="https://www.clovekvtisni.cz/uploads/file/1431516235-OPPA5%20produkt%204%20Metodika%20rekvalifikac%C3%AD%20%C4%8CVT.PDF" target="_blank" class="external-link-new-window">Človek v tísni ČR</a> Fri, 05 Aug 2016 09:19:41 +0200 File Metodika programu Podpora vzdělávání /dokumenty/metodika-programu-podpora-vzdelavani Publikácia popisuje metodiku vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v rámci programu, ktorý organizácia Člověk v tísni, o.p.s. realizuje na svojich jednotlivých pobočkách v rámci ČR. Metodika programu taktiež môže poslúžiť ako návod iným neziskovým organizáciám, školám, poprípade obciam, ktoré usilujú o to, aby deti žijúce v podmienkach sociálneho vylúčenia, boli zaradené do vzdelávania na bežných školách a hľadali spôsob ich podpory. zdroj: <a href="https://www.clovekvtisni.cz/uploads/file/1386673919-metodika%20podpory%20vzdelavani_tisk.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">Člověk v tísni ČR</a> Fri, 05 Aug 2016 09:10:42 +0200 File Spôsobilosť na právne úkony. Cesta k samostatnosti a nezávislosti /dokumenty/sposobilost-na-pravne-ukony-cesta-k-samostatnosti-a-nezavislosti V tejto príručke, ktorá je určená najmä sociálnym pracovníkom a podporovateľom ľudí, ktorí sú pozbavení alebo obmedzení svojej právnej spôsobilosti, nájdete vysvetlenia pojmov, presný popis postupu, ale aj praktické rady a upozornenia. V prílohe sa nachádzajú aj návrhy na formálne žiadosti. zdroj: <a href="http://www.socia.sk/wp-content/uploads/2016/02/manual_web.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">SOCIA</a> Tue, 14 Jun 2016 15:36:24 +0200 File Plány. Realita. Sľuby. /dokumenty/plany-realita-sluby Brožúra <span style="font-weight: bold;">Plány. Realita. Sľuby.</span> je určená všetkým, ktorí sa zaujímajú o fungovanie systému a kvalitu sociálnych služieb. Sociálne služby sú dnes stále rastúcim odvetvím verejných služieb pre obyvateľov. Nejaký druh sociálnej služby dostáva okolo 200 tisíc osôb. Ponúkame Vám krátky prehľad, čo vláda plánovala v roku 2012, čo sa jej podarilo urobiť v období 2012 - 2016 a čo sľubujú strany na roky 2016 - 2020 v oblasti sociálnych služieb a pre ľudí so zdravotným postihnutím. zdroj: <a href="http://www.socia.sk/wp-content/uploads/2016/02/volby-2016.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">SOCIA</a> Tue, 14 Jun 2016 15:32:20 +0200 File More je z kvapiek /dokumenty/more-je-z-kvapiek <span style="font-weight: bold;">More je z kvapiek</span>, príklady dobrej praxe sociálnej práce v obci. Publikácia obsahuje skutočné príbehy riešenia sociálnych problémov, ktoré svojou prácou napísalo 13 sociálnych pracovníčok v konkrétnych slovenských obciach. Príbehy sa dotýkajú okolo stovky ľudí, ktorým bola poskytnutá účinná pomoc. Publikácia bola vydaná v roku 2007. zdroj: <a href="http://www.socia.sk/wp-content/uploads/2014/09/More-je-z-kvapiek-final.pdf" target="_blank" class="external-link-new-window">SOCIA</a> Tue, 14 Jun 2016 15:11:33 +0200 File