Roman Godla
kerdo: 07. 09. 2020 09:19 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
Avri ile fotografiji sikhaven le solistas pal o Teatro Romathan Roman Godla. Kerel e činohra, khelel o šerutne the serakre charaktera andro inscenaciji vaš čhavore the vaš o bare manuša. Bi o kheľiben kerel buťi the andre kheľibnaskri sekcija andro teatro sar choreografos. Andro Teatro Romathan avľas andro berš 1994 jekhvarestar kana agorinďas o slugaďipen. Dži o berš 2002 sas o aktoris the giľavno.
e kategorija: vizualno čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko fotografija Roman Godla Romathan savorenge interno
Marián Balog
kerdo: 07. 09. 2020 09:06 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
O fotografiji le teatrostar, kaj hino o solistas andal o Romathan Marián Balog, kerde andro dokumentačno the informačno centrum vaš e romaňi kultura andro berša 2013 dži o 2018.
Andro teatros hino le beršestar 1992. Le beršestar 2009 andro teatros bijo kheľiben kerel the e dramaturgija u režija. E teatroskri buťi prindžarlas imar anglo berš 1992, khelelas andro Teatros Jonaš Záborský andro Prešov. Bijo teatros kerelas the andro filmos. Andro berš 2000 sas jekh maškar o šerutne charaktera andro filmos (e produkcija: Čechiko, Slovaťiko, Francuziko) savo pes vičinlas Sar gele pro drom o študenta Peter u Jakub. Andro berš 1995 chudľas vaš peskri buťi o moľipen khatar e Asocijacija teatroskre manušengri pre Slovaťiko u the khatar o Slovaťiko literarno fondos.
Aver moľipena:
2006 – O literarno fondos – o moľipen vaš e bari umelecko u režijno kontribucija andre inscenacija E chochaďi fameľija.
2007 – O moľipen forostar Košice vaš e bari buťi savi kerďas kana pes phundravelas o teatros Romathan, but beršengri buťi andro teatros u vaš e talentovano režijno buťi, savi akana hiňi nekhbareder vaš o teatroskro repertoaris.
2016 – O literarno fondos – o beršeskro moľipen vaš e režija le originalno romaňi paramisakri bašavibnaha O magicko harangoro.
e kategorija: vizualno čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Marián Balog Romathan savorenge interno
Milan Godla
kerdo: 07. 09. 2020 08:54 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E selekcija kaj hine o fotografiji andal o kheľibena andre save khelelas o Milan Godla, o hercos, giľavno, translatoris, scenaristas u dramaturgos. Peskri karijera chudľas te kerel andro amatersko suboris, kaj sas o giľavne u o herci andro Prešov, e šerutňi sas e Daniela Hivešová Šilanová. Le beršestar 1992 sas andro Teatro Romathan. Andro teatro agorinďas andro berš 2017. Godla sas o integralno kotor andro teatros. Andro berš 2004 chudľas o moľipen khatar o primatoris andro foros Košice vaš o keribena andre kultura.
e kategorija: vizualno čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Romathan savorenge interno
Roman Goroľ
kerdo: 21. 08. 2020 15:43 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E portretovo fotografija pre savi hino o romano lekhavno Roman Goroľ. E fotografija sas kerďi 16. novembriste 2016 pal oda, so avri diňas leskri jekhto poeticko kňižka Šilalo čalavipen našade tosarastar, savi kerďas e Štatno džaňibnaskri kňižňica andro Prešov.
Roman Goroľ uľiľlas andro Vranov nad Topľou. Hin les e romňi u trin čhave. Sikhľolas pre Pedagogicko fakulta pre Prešovsko univerzita andro Prešov, kaj kerďas o bakalarsko študijum. Dži o berš 2019 kerelas buťi sar o sikhavnengro asistentos andre Zakladno škola andro gav Čaklov, kaj the bešel. Le beršestar 2019 chudľas te kerel buťi sar o redaktoris vaš o narodnostno programos andro Slovaťiko radijo andro Košice. Andro leskro jilo hiňi e literatura, poezija u proza. Mekh sar čhavoro chudľas te lekhavel charne giľutne pal o dživipen, emociji, pal o kamiben.
e kategorija: vizualno čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko fotografija Roman Goroľ savorenge interno
Vojtech Váradi
kerdo: 12. 12. 2019 15:14 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
O fotografiji, save dokumentinen le romane rezbaris Vojtech Váradi. Dživel u kerel peskri buťi andro gav Bretka (okresis Rožňava). Angomis kerelas buťi le guruvňenca andro gav u ki o čhiňipen le kaštestar pes chudľas kana ačhelas le guruvňenca avri u chudľas te čhinel le kaštestar. O fotografiji sikhaven leskro kher, kaj bešel u kerel kaštenca, no the o than anglo kher, kaj sikhavel peskre avri čhinde buťa. Kerel nekh buter le čiriklen, no the o buťa vaš o sako ďives, sar o roja, o bare roja, o varechi. Hin les trin čhave, o čhiňipen kerel ča jekh lendar – Boris Váradi. Le čhiňipnastar roden o love pro dživipen.
e kategorija: vastengri buťi
o tagi: džide tradična esteticko kašta čhiňiben Vojtech Váradi savorenge interno
Šarlota Bottová
kerdo: 28. 10. 2019 18:24 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
O fotografiji, save dokumentinen sar kerel o čitripen e romaňi čitratuňi Šarlota Bottova. Pro čitripen hino čitrimen o britsko hercos, lavutaris u o lekhavno James Hugh Calum Laurie. O fotografiji sikhaven sar čitrinel.
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno materialno esteticko 2D artefakt čitripen Šarlota Bottová savorenge interno
Helena Jonášová
kerdo: 28. 10. 2019 18:22 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
O fotografiji save dokumentinen o leperibnaskro vakeriben khatar e Helena Jonášová, e šerutňi andre themutnengri asocijacija Kulturno jekhetaňiben Roma pre Slovaťiko Bansko Bystricate. O fotografiji sas kerde andro berš 2016. Helena Jonášová kerelas buťi pro Okresno kher Bansko Bystricate. Geľas prekal o savore kotora, kaj pen kerenas o socijalna buťa. Pre Univerzita Konštantinoskri Filozofoskri andre Nitra chudľas o titul PhDr. Mekh kana phirelas pre Katedra vaš e romaňi kultura chudľas o šajipen u šaj le študenten the sikhavelas, vaš oda, hoj la sas but berša prindžaripena andal e buťi andre socijalno sfera. Kana e Katedra resľas 25 berša peskri eksistencija, chudľas latar o moľipen vaš lakro pomožipen. Vaš e buťi andre socijalno sfera chudľas andro berš 2008 o Moľipen vaš o manušipen. O moľipen lake diňas e Anina Botošová, savi sas ole beršende e zorarďi manušňi rajipnastar SR vaš o romane komuniti.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťika Helena Jonášová savorenge interno
Karel Adam
kerdo: 28. 10. 2019 18:19 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
Karel Adam, DiS.art, (1953-) hino o profesijonalno lavutaris − primašis, dirigentos, u kana sas o vakeriben kerdo, the o šerutno (1998-2016) andro profesijonalno romano teatro Romathan. Kana agorinďas o Themeskro konzervatorijum Kašate geľas te kerel andro agenturi Slovkoncert the Pragokoncert. Kana agorinelas o berš 1992 geľas te kerel andro nevo kerdo teatro Romathan sar o šefdirigentos andro teatroskro orchestros.
e kategorija: vizualno čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Karel Adam savorenge interno
E folklorno banda Júliusoskri Bandyskri
kerdo: 16. 08. 2019 15:12 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
O fotografiji pal e cimbalovo kapela andal o Prešov, kaj o bašaviben džal prekal o generaciji. Andre kapela hine o dad Július Bandy u leskre trin čhave – Kristián, Július the Samuel. Bašaven pre cimbalma, bari bugova, lavuta the kontra. O žanra save bašaven hine klasicko the kheľibnaskre. Andro lengro repertoaris arakhas slovaťiko the romano folkloris, o giľa aver minoritendar – židoviko, rusiňiko, ungriko, rusiko, keren the filmovo bašaviben.
O dad, Július Bandy hino andal e lavutariko fameľija. Uľiľas Bara Šarošate. Pre Zakladno bašavibnaskri škola Mikulašoskri Moyzesoskri andro Prešove agorinďas o bašaviben pre cimbalma. Bašavel the pro saksofonos, bari bugova the harmoňika. Andro berša 1982-1983 bašavelas andro čhavorikano folklorno suboris Dúbravienka andro Prešov. Andro berša 1985-1986 bašavelas andro čhavorikano folklorno suboris Šarišanček andro Prešov. Sar 15 beršengro bašavelas andro Teatro Alexandroskro Duchnovičoskro andro Prešov. O slugaďipen kerelas andro Armadno umelecko suboris Jánošík andro Zvolen (1993-1994). Pre cimbalma bašavelas andro buter kapeli the subora – e folklorno kapela Prešovčan, o folklorno suboris Sabinovčan, e folklorno kapela Čardáš Prešovostar, e folklorno kapela Janoskri Budyiskri andal o Humenné.
Kristián Bandy sikhľiľas e lavuta pre Zakladno umelecko škola Mikulašoskri Moyzesoskri andro Prešov. Te sikhľol geľas dureder pro Privatno konzervatorium Dezideroskro Kardošiskro andro Prešov (1.-3. berš), paľis geľas pro Privatno bašavibnaskro the dramaticko konzervatorium andro Košice (4.-6. berš). O bašaviben pre lavuta sikhľola dureder pre Katoľicko univerzita Ružomberkoste, o kotor andre Spišsko Podhradie. Eksterno bašavel andro teatro Romathan, hino o šerutno andre kapela andro suboris Fialečka paš e Zakladno škola Šrobarovo andro Prešov. Andre fameľijakri kapela bašavel pre viola.
Július Bandy sikhľolas pre cimbalma pre Zakladno umelecko škola Mikulašoskri Moyzesoskri andro Prešov. Paľis sikhľolas pro Privatno bašavibnaskro the dramaticko konzervatorium andro Prešov (1.-4. berš), kaj andro školakro berš 2018/2019 kerďas e maturita. Andre kapela bašavel pro kontrabas.
Samuel Bandy hino o primašis andre fameľijakri kapela. Sikhľol pre lavute pre Zakladno umelecko škola Mikulašoskri Moyzesoskri andro Prešov. Vaš o bašaviben pre lavuta chudľas buter bare moľipena pro suťaži pre Slovaťiko.
E fameľijakri kapela kerde andro berš 2013. O čhave Kristián the Július hine absolventa pal o Privatno bašvibnaskro the dramaticko konzervatorijum andro Košice. Samuel mekh phirel pre zakladno škola andro Prešov.
e kategorija: bašaviben
o tagi: vokalno-inštrumentalno klasicko moderno mix quartet originalno averestar savorenge interno
Viliam Šarközy st.
kerdo: 16. 08. 2019 12:23 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
Viliam Šarközy (1939) hino akana o nekphureder artistikano charťas andre Dunajsko Lužna. Leskre charťikane buťa pen bare beršenca bikenenas andro ÚĽUV – o bikeňipnaskre thana vaš o folklorno artistikane buťa. Hino o autoris savo kerďas buter bare sochi, kerde bare zorale artistikano dikhipnaha the charťikano džaňibnaha.
E Dunajsko Lužna imar čirla vičhinenas O trastuno gav. E charťikaňi buťi adej keren buter sar 300 berša u dži akana adaj hin nekbuter charťane pre Slovaťiko.
O fotografiji dokumentinen o leperibnaskro vakeriben pal o charťipen.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťika Vilam Šarközy savorenge interno
