Jaroslav Cicko - Dievča
vytvorené: 13. 01. 2022 12:19 upravené: 13. 01. 2022 12:21
Plastika vyrobená z jedného kusa dreva je vyobrazením mladej rómskej dievčiny s rozpustenými vlasmi, s neodmysliteľnými korálkami na krku, typickej dlhej splývavej sukni a s veľkou šatkou v ruke. Socha obsahuje podpis autora na dolnej časti sochy. Názov sochy je vytvorený katalogizátorom, keďže socha neobsahuje žiadny popisný štítok.
Výška: 69 cm
Šírka: 12 cm
Socha pochádza zo zbierky OZ Jekhetane-Spolu.
Jaroslav Cicko je známy rómsky výtvarník a sochár, ktorý svoje diela vytváral predovšetkým z dreva, ale i kameňa.
Narodil sa 25.3.1939 v Martine a zomrel 18.11.2010 v Hornej Štubni v okrese Turčianske Teplice.
Pracoval ako nástrojár v Závodoch ťažkého strojárstva v Martine a ako rezbár pôsobil v martinskom Štúdiu neprofesionálnych výtvarníkov. Bol lektorom na sympóziách neprofesionálnych umelcov.
V roku 2000 vystavoval svoje diela a predvádzal ukážky rôznych postupov pri tvorbe svojich diel v Nemecku, Česku, Španielsku, Francúzsku a Taliansku.
Najčastejším motívom jeho diel je žena vo všetkých jej podobách.
kategória: remeslá
tagy: živé tradičné umelecké drevo rezbárstvo Jaroslav Cicko všeobecná verejnosť interný
Jaroslav Cicko - Útek
vytvorené: 13. 01. 2022 11:16 upravené: 13. 01. 2022 11:16
Útek (1984)
Trojsúsošie kľačiacej starej ženy a mladej matky s dieťaťom na rukách je plastika vyrobená z jedného kusa dreva, s detailným prepracovaním tvárí. Je výpoveďou o utrpení tých, čo ako nechcení sa ocitli na úteku zo svojho domova.
Socha nemá podpis autora. Socha obsahuje aj pôvodný rukou písaný štítok s názvom diela a rokom. Je doplnený o štítok s menom autora, bydliskom a názvom.
Výška: 47 cm
Šírka: 18 cm
Socha pochádza zo zbierky OZ Jekhetane-Spolu.
Jaroslav Cicko je známy rómsky výtvarník a sochár, ktorý svoje diela vytváral predovšetkým z dreva, ale i kameňa.
Narodil sa 25.3.1939 v Martine a zomrel 18.11.2010 v Hornej Štubni v okrese Turčianske Teplice.
Pracoval ako nástrojár v Závodoch ťažkého strojárstva v Martine a ako rezbár pôsobil v martinskom Štúdiu neprofesionálnych výtvarníkov. Bol lektorom na sympóziách neprofesionálnych umelcov.
V roku 2000 vystavoval svoje diela a predvádzal ukážky rôznych postupov pri tvorbe svojich diel v Nemecku, Česku, Španielsku, Francúzsku a Taliansku.
Najčastejším motívom jeho diel je žena vo všetkých jej podobách.
kategória: remeslá
tagy: živé tradičné umelecké drevo rezbárstvo Jaroslav Cicko všeobecná verejnosť interný
Jaroslav Cicko - Matka
vytvorené: 13. 01. 2022 11:05 upravené: 13. 01. 2022 11:05
Matka (2000). Socha stvárňuje mladú ženu – matku s dieťaťom na rukách. Nádherná plastika je vyrobená z jedného kusa dreva. Je charakteristická detailným prepracovaním tváre ženy a dieťaťa. Na spodnej časti sochy je podpis autora. Socha obsahuje aj rukou písaný štítok s názvom diela a rokom.
Výška: 84,5 cm
Šírka: 12,5 cm
Socha pochádza zo zbierky OZ Jekhetane-Spolu.
Jaroslav Cicko je známy rómsky výtvarník a sochár, ktorý svoje diela vytváral predovšetkým z dreva, ale i kameňa.
Narodil sa 25.3.1939 v Martine a zomrel 18.11.2010 v Hornej Štubni v okrese Turčianske Teplice.
Pracoval ako nástrojár v Závodoch ťažkého strojárstva v Martine a ako rezbár pôsobil v martinskom Štúdiu neprofesionálnych výtvarníkov. Bol lektorom na sympóziách neprofesionálnych umelcov.
V roku 2000 vystavoval svoje diela a predvádzal ukážky rôznych postupov pri tvorbe svojich diel v Nemecku, Česku, Španielsku, Francúzsku a Taliansku.
Najčastejším motívom jeho diel je žena vo všetkých svojich podobách.
kategória: remeslá
tagy: živé tradičné umelecké drevo rezbárstvo Jaroslav Cicko všeobecná verejnosť interný
Ondrej Gadžor - Madona II.
vytvorené: 13. 01. 2022 10:37 upravené: 13. 01. 2022 10:37
Drevená plastika zobrazuje ženskú postavu - Madonu. Názov je umelo vytvorený katalogizátorom, keďže sochá nemá vlastné označenie. Plastika je vytvorená z jedného kusa dreva. Použité drevo nie je uvedené. Na spodnej zadnej časti má autor vlastnú značku - vyrezané meno.
Výška: 44,5 cm
Šírka: 6 cm
Plastika je zo zbierky OZ Jekhetane - Spolu.
Ondrej Gadžor (9.7.1956 – 19.10.2013) - rodák z Krásnej nad Hornádom, sa začal venovať rezbárstvu až keď mal 24 rokov. Pracoval s rôznym typom materiálu – s kameňom, dokonca s rohovinou, či mušľami, najmä však s drevom. Vypracoval si svojský sochársky rukopis, ovplyvnený školou akademického sochára Vojtecha Löfllera, v ktorého dielni pracoval jedenásť rokov. Jednou z jeho hlavných tém je žena. Mal niekoľko samostatných výstav, pravidelne sa zúčastňoval sochárskych plenérov. Predstavil sa na viacerých samostatných výstavách na Slovensku i v zahraničí. Jeho diela sú okrem iného vystavené aj v Los Angeles, alebo vo Vatikáne a mnohé sú súčasťou zbierok múzeí na Slovensku, či v Čechách (Východoslovenské múzeum v Košiciach, SNM-Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine, Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach, Muzeum Romské kultury v Brne).
kategória: remeslá
tagy: živé tradičné umelecké drevo rezbárstvo Ondrej Gadžor všeobecná verejnosť interný
Ondrej Gadžor - Madona I.
vytvorené: 13. 01. 2022 10:03 upravené: 13. 01. 2022 10:03
Drevená plastika zobrazuje ženskú postavu - Madonu. Názov je umelo vytvorený katalogizátorom, keďže sochá nemá vlastné označenie. Ženská postava stojí na podstavci. Použité drevo nie je uvedené. Na podstavci má autor vlastnú značku - vyrezané meno.
Výška: 38 cm
Šírka: 5 cm
Plastika je zo zbierky OZ Jekhetane - Spolu.
Ondrej Gadžor (9.7.1956 – 19.10.2013) - rodák z Krásnej nad Hornádom, sa začal venovať rezbárstvu až keď mal 24 rokov. Pracoval s rôznym typom materiálu – s kameňom, dokonca s rohovinou, či mušľami, najmä však s drevom. Vypracoval si svojský sochársky rukopis, ovplyvnený školou akademického sochára Vojtecha Löfllera, v ktorého dielni pracoval jedenásť rokov. Jednou z jeho hlavných tém je žena. Mal niekoľko samostatných výstav, pravidelne sa zúčastňoval sochárskych plenérov. Predstavil sa na viacerých samostatných výstavách na Slovensku i v zahraničí. Jeho diela sú okrem iného vystavené aj v Los Angeles, alebo vo Vatikáne a mnohé sú súčasťou zbierok múzeí na Slovensku, či v Čechách (Východoslovenské múzeum v Košiciach, SNM-Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine, Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach, Muzeum Romské kultury v Brne).
kategória: remeslá
tagy: neživé tradičné umelecké drevo rezbárstvo Ondrej Gadžor všeobecná verejnosť interný
Ondrej Gadžor - Chlapec
vytvorené: 13. 01. 2022 09:28 upravené: 13. 01. 2022 09:32
Drevená plastika s názvom Chlapec zobrazuje mužskú postavu s preloženými rukami s hlavou, ktorá pozerá do strany. Postava stojí na podstavci. Použité drevo neuvedené. Na podstavci má autor vlastnú značku - vyrezané meno. Na spodnej časti je nálepka s názvom plastiky a pravdepodobne s cenou.
Výška: 20 cm
Šírka: 4,3 cm
Plastika je zo zbierky OZ Jekhetane - Spolu.
Ondrej Gadžor (9.7.1956 – 19.10.2013) - rodák z Krásnej nad Hornádom, sa začal venovať rezbárstvu až keď mal 24 rokov. Pracoval s rôznym typom materiálu – s kameňom, dokonca s rohovinou, či mušľami, najmä však s drevom. Vypracoval si svojský sochársky rukopis, ovplyvnený školou akademického sochára Vojtecha Löfllera, v ktorého dielni pracoval jedenásť rokov. Jednou z jeho hlavných tém je žena. Mal niekoľko samostatných výstav, pravidelne sa zúčastňoval sochárskych plenérov. Predstavil sa na viacerých samostatných výstavách na Slovensku i v zahraničí. Jeho diela sú okrem iného vystavené aj v Los Angeles, alebo vo Vatikáne a mnohé sú súčasťou zbierok múzeí na Slovensku, či v Čechách (Východoslovenské múzeum v Košiciach, SNM-Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine, Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach, Muzeum Romské kultury v Brne).
kategória: remeslá
tagy: živé tradičné umelecké drevo rezbárstvo Ondrej Gadžor všeobecná verejnosť interný
Accordeonist (Harmonikár)
vytvorené: 22. 12. 2021 11:15 upravené: 22. 12. 2021 11:18
Maľba muzikanta. Maľbu vytvoril Kristián Husár zo Základnej školy v Jarovniciach, č. 192. Maľba je na výkrese formátu A3, vznikla v roku 2015. Maľba znázorňuje muža hudobníka, ktorý hrá na harmoniku.
Na zadnej strane výkresu je štítok s identifikačnými údajmi o škole, autorovi a názve maľby v anglickom jazyku. Škola je známa tým, že za výtvarné práce získala mnohé ocenenia doma aj v zahraničí (India, Japonsko, Portugalsko, USA, Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Severné Macedónsko, Švédsko, Nórsko, Fínsko, Irán a.i.). Žiakov vedie učiteľ Mgr. Ján Sajko. Samostatne vystavovali v mnohých mestách, ako napríklad Washington D.C., Boston, Palm Beach, Hannover, Štrasburg, Brusel, Graz, Varšava, Viedeň, Praha, Budapešť, Krakov, Bratislava, Košice, Martin, Prešov, Sabinov. Malí autori pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia.
kategória: výtvarné umenie
tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Kristián Husár všeobecná verejnosť interný
Katarína Taikon Langhammer
vytvorené: 08. 07. 2021 10:43 upravené: 08. 07. 2021 10:50
Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.
KATARINA TAIKON LANGHAMMER
Narodila sa 29. júla 1932, v Almby vo Švédsku. Bola švédska rómska aktivistka, líderka v hnutí za občianske práva, spisovateľka a herečka z rómskej skupiny Kalderašov. Bola sestrou šperkárky Rosy Taikon. Svojou politickou a mediálnou aktivitou bojovala za získanie občianskych práv pre Rómov vo Švédsku. Zmenu stereotypov v spoločnosti dosiahla aj literárnou tvorbou, keď v rokoch 1963 až 1980 vydala 16 pokračovaní detských kníh o rómskom dievčatku Katitzi. Jej príbehy sú dodnes veľmi populárne a sfilmované. Katarinu Taikon za jej politický aktivizmus často prirovnávajú k Martinovi Lutherovi Kingovi. Zomrela 30. decembra 1995 v Ytterhogdal vo Švédsku.
kategória: výtvarné umenie
tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo Katarína Taikon všeobecná verejnosť interný
Cinka Panna
vytvorené: 08. 07. 2021 10:19 upravené: 08. 07. 2021 10:19
Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.
CINKA PANNA
Narodila sa v roku 1711 na Gemeri v Uhorsku. Bola husľovou virtuózkou, multiinštrumentalistkou, primáškou rómskej kapely, skladateľkou nazývanou aj „cigánska Sapfó“. Pochádza zo slávnej rómskej muzikantskej rodiny. Ako tútor podporoval Cinku Pannu miestny šľachtic Láni. Sponzoroval jej štúdium hudby v Rožňave. Cinka Panna s manželom Dányim, violončelistom, založili kapelu, kde bola primáškou aj skladateľkou. Vystupovala v mužskom odeve, ktorý mal prvky kuruckej uniformy. Jej diela sú zaznamenané v Uhorskej zbierka (1730). Je autorkou krátkych skladieb - halgató. Jej životný príbeh, hudobná kariéra inšpirovali a inšpirujú dodnes mnohých umelcov, predovšetkým hudobníkov, výtvarníkov, poetov a filmárov. Zomrela 5. februára 1772 v Gemeri.
kategória: vizuálne umenie
tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo všeobecná verejnosť interný
Tera Fabianová
vytvorené: 08. 07. 2021 10:04 upravené: 08. 07. 2021 10:07
Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.
TERA FABIANOVÁ
Narodila sa 15. októbra 1930 v Žiharci na Slovensku. Je považovaná za poprednú rómsku spisovateľku a poetku 20. storočia. Patrí medzi staršiu generáciu rómskych spisovateliek, ktoré písali v rómskom jazyku. Tridsaťpäť rokov pracovala ako žeriavnička v Prahe. Hovorila plynule štyrmi jazykmi. Jej literárny talent objavila česká romistka Milena Hübschmannová, ktorá ju motivovala k tvorbe v rómčine. Debutovala poviedkami v časopise Romano ľil v 60. rokoch 20. storočia. Jej kniha Čavargoš / Tulák (1991) patrí do fantasy žánru. Táto publikácia oslovila širokú českú verejnosť. Pre Český rozhlas toto dielo načítal Vlastimil Brodský. Vrcholom jej tvorby je autobiografia Sar me phiravas andre škola / Ako som chodila do školy (1992). V roku 2006 získala Literárnu cenu Mileny Hübschmannovej za celoživotné dielo. Zomrela 23. marca 2007 v Prahe.
kategória: výtvarné umenie
tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo Tera Fabianová všeobecná verejnosť interný