Ľudovít Didi
vytvorené: 19. 02. 2024 11:27 upravené: 23. 02. 2024 07:41
Šarlota Bottová je absolventkou Strednej odbornej školy v Rimavskej Sobote, odbor kozmetička. Výtvarnému umeniu sa začala venovať už počas štúdia na strednej škole, kde sa vyučuje predmet estetika. Na hodinách estetiky sa zoznámila s portrétovaním, ďalej sa zdokonaľovala ako samouk, využívajúc zdroje dostupné na internete a v odbornej literatúre. Jej preferovaná technika je grafitová ceruzka. V roku 2020 začala pracovať aj s farbami a pokračuje v portrétovaní.
V roku 2020 získala štipendium z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR na tvorbu kolekcie obrazov - portrétov rómskych spisovateľov a spisovateliek.
Portrét zobrazuje spisovateľa Ľudovíta Didiho.
Ľudovít Didi sa narodil v roku 1931 v Púchove. V školskom roku 1951/1952 začal študovať na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe, pre jeho svojrázne názory ho zo štúdia vylúčili. V roku 1963 ukončil štúdium na Pedagogickom inštitúte v Nitre. V roku 1980 podpísal Chartu 77. Okresný národný výbor ho v roku 1990 rehabilitoval, neskôr sa stal riaditeľom Detského domova v Koliňanoch. Literárnej činnosti sa začal venovať v roku 2001. Prvé dielo, román Príbehy svätené vetrom, publikoval ako sedemdesiattriročný v roku 2004. V roku 2008 vyšlo jeho ďalšie literárne dielo Cigánkina veštba. Román Čierny Róm a biela láska (2012), v ktorom zachytáva životné peripetie protagonistu Róma Gejzu, ktorý sa zamiluje do nerómskej dievčiny Mariky, predstavuje kompozične zovretejšie rozprávanie. Jeho posledný román s autobiografickými prvkami Róm Tardek a jeho osud vyšiel po smrti autora (2013).
Mesto Vráble Ľudovítovi Didimu udelilo Cenu mesta Vráble 2014 In memoriam, v roku 2023 mu odhalili v meste pamätnú tabuľu. Prezidentka Zuzana Čaputová mu udelila v roku 2023 Rad Ľudovíta Štúra III. triedy In memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody.
Zdroje informácií:
www.litcentrum.sk/autor/ludovit-didi
www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/didi-ludovit/
kategória: výtvarné umenie
tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Šarlota Bottová všeobecná verejnosť interný
Ján Šándor
vytvorené: 19. 02. 2024 10:47 upravené: 19. 02. 2024 10:47
Šarlota Bottová je absolventkou Strednej odbornej školy v Rimavskej Sobote, odbor kozmetička. Výtvarnému umeniu sa začala venovať už počas štúdia na strednej škole, kde sa vyučuje predmet estetika. Na hodinách estetiky sa zoznámila s portrétovaním, ďalej sa zdokonaľovala ako samouk, využívajúc zdroje dostupné na internete a v odbornej literatúre. Jej preferovaná technika je grafitová ceruzka. V roku 2020 začala pracovať aj s farbami a pokračuje v portrétovaní.
V roku 2020 získala štipendium z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR na tvorbu kolekcie obrazov - portrétov rómskych spisovateľov a spisovateliek.
Portrét zobrazuje spisovateľa Jána Šándora.
Ján Šándor sa narodil v roku 1948 v Brne (bývalé Československo, teraz Česká republika). Od svojich 16 rokov žil až do svojej smrti v Prievidzi. Celý život pracoval ako robotník. Publikoval od roku 1979 v časopisoch Železničiar, Bosorka, Smer dnes, Prieboj, Romano nevo ľil, Sam adaj, Romano džaniben. Knižne debutoval súborom rozprávok a poviedok s názvom Rómsky sen (2004). V roku 2008 vydalo združenie Jekhetane-Spolu knihu rómskych rozprávok s názvom Čierna ruža v slovenskom a rómskom jazyku. Celkovo vydal 10 kníh. Bol členom Spolku slovenských spisovateľov. V roku 2017 mu udelili In memoriam ocenenie Roma Spirit za celoživotnú literárnu tvorbu a rozvoj rómskej kultúry.
Zdroje informácií:
ŠÁNDOR, Ján. Čierna ruža / E kaľi ruža. Prešov: Jekhetane-Spolu Prešov, 2008, 132 s. ISBN 978-80-968744-2-2
www.romaspirit.sk/rocniky/rocnik-2017/nominovani/jan-sandor-prievidza/
kategória: výtvarné umenie
tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Šarlota Bottová všeobecná verejnosť interný
Dezider Banga
vytvorené: 19. 02. 2024 10:27 upravené: 19. 02. 2024 10:27
Šarlota Bottová je absolventkou Strednej odbornej školy v Rimavskej Sobote, odbor kozmetička. Výtvarnému umeniu sa začala venovať už počas štúdia na strednej škole, kde sa vyučuje predmet estetika. Na hodinách estetiky sa zoznámila s portrétovaním, ďalej sa zdokonaľovala ako samouk, využívajúc zdroje dostupné na internete a v odbornej literatúre. Jej preferovaná technika je grafitová ceruzka. V roku 2020 začala pracovať aj s farbami a pokračuje v portrétovaní.
V roku 2020 získala štipendium z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR na tvorbu kolekcie obrazov - portrétov rómskych spisovateľov a spisovateliek.
Portrét zobrazuje spisovateľa Dezidera Bangu.
Dezider Banga sa narodil 24. augusta 1939 v Hradišti. Do základnej a strednej školy chodil v Uhorskom neďaleko Poltára. Učiteľské vzdelanie získal na Pedagogickej škole v Krupine. Vyštudoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor na gymnáziu v Trebišove a desať rokov ako dramaturg Literárnej redakcie Slovenskej televízie v Košiciach. V roku 1979 odišiel do Bratislavy a stal sa redaktorom, od roku 1986 šéfredaktorom spoločenského mesačníka Nová cesta, kde pôsobil až do zániku periodika v roku 1990. Bol predsedom občianskeho združenia Romaňi kultura a šéfredaktorom kultúrno-spoločenského mesačníka Roma a detského časopisu Luluďi, ktoré vydáva toto združenie. Podniká v oblasti polygrafického priemyslu – je majiteľom kníhtlačiarne.
V roku 2009 získal vysoké štátne vyznamenanie - Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry.
Zdroj:
www.litcentrum.sk/autor/dezider-banga/zivotopis-autora
amariluma.romanokher.sk/encyclopedia/banga-dezider/
kategória: výtvarné umenie
tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Šarlota Bottová všeobecná verejnosť interný
Zdenka Mahajová
vytvorené: 19. 02. 2024 09:40 upravené: 19. 02. 2024 09:40
Šarlota Bottová je absolventkou Strednej odbornej školy v Rimavskej Sobote, odbor kozmetička. Výtvarnému umeniu sa začala venovať už počas štúdia na strednej škole, kde sa vyučuje predmet estetika. Na hodinách estetiky sa zoznámila s portrétovaním, ďalej sa zdokonaľovala ako samouk, využívajúc zdroje dostupné na internete a v odbornej literatúre. Jej preferovaná technika je grafitová ceruzka. V roku 2020 začala pracovať aj s farbami a pokračuje v portrétovaní.
V roku 2020 získala štipendium z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR na tvorbu kolekcie obrazov - portrétov rómskych spisovateľov a spisovateliek.
Portrét zobrazuje spisovateľku Zdenku Mahajovú.
Zdenka Mahajová patrí medzi rómske spisovateľky, žije v Myjave, dlhé roky pracovala ako kuchárka v školskej jedálni. Debutovala v roku 2009 autobiografickým románom Zatmenie, v ktorom autorka ponúka príbeh zrenia rómskej ženy, pričom vychádza z vlastnej skúsenosti a skutočných udalostí. V roku 2011 jej vyšla básnická zbierka pod názvom Otázniky. Vo svojej básnickej tvorbe ponúka čitateľovi možnosť pochopiť jej vlastnú cestu k sebe samej, cestu z hlavy do srdca. Súčasťou zbierky je CD nosič, kde autorka nahovorila časť básní za zvukov sprievodnej hudby autora MAOKA.
kategória: výtvarné umenie
tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Šarlota Bottová všeobecná verejnosť interný
Viliam Didiáš
vytvorené: 01. 02. 2024 07:32 upravené: 01. 02. 2024 12:54
Viliam Didiáš pochádza zo Zvolena, z hudobníckej rodiny. Svoje prvé husle dostal ako trojročný. Po absolvovaní vtedajšej Ľudovej umeleckej školy pokračoval v štúdiu na Konzervatóriu Jána Levoslava Bellu v Banskej Bystrici. Štúdium ukončil v roku 1998 a začal účinkovať ako slobodný umelec. Absolvoval viaceré majstrovské umelecké kurzy, ktoré mu dopomohli ku kvalitnejšej a hudobne vyspelejšej hre na husliach. Pôsobil vo viacerých hudobných telesách, v dobe vzniku záznamu bol stálym členom zoskupenia Manuša, s ktorým v roku 2022 vydali rovnomenný album.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické monológ riadený slovenčina Viliam Didiáš interný všeobecná verejnosť
Júlia Kozáková
vytvorené: 30. 01. 2024 14:34 upravené: 01. 02. 2024 06:28
Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch.
Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.
Júlia Kozáková je speváčkou a vedúcou osobnosťou hudobného projektu Manuša. Vyštudovala etnomuzikológiu a sociálnu antropológiu. Venuje sa aj vzdelávacím aktivitám pre deti a mládež v oblasti hudby a spevu. Profilový rozhovor.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické monológ riadený slovenčina Júlia Kozáková interný všeobecná verejnosť
Miroslav Pokoš
vytvorené: 15. 01. 2024 14:09 upravené: 16. 01. 2024 06:21
Pochádza z obce Šumiac. Je z hudobníckej rodiny. Jeho rodina po otcovej strane sú Pokošovci zo Šumiaca, po maminej strane sú to Harvanovci z Telgártu. Sú to lokality, kde nikdy nedominovala gitara alebo klávesové nástroje. Vždy to boli husle, harmonika, kontrabas, cimbal. Hrá na kontrabas, husle a harmoniku. V hudbe je samouk. V kapele Pokošovci hrajú slovenský a rómsky folklór z Horehronia.
So súrodencami Radom a Stanom vydali album Ľudová hudba Pokošovci 2, ktorý sa umiestnil na 15. priečke v rebríčku World Music Chart Europe v januári 2020.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické monológ riadený rómčina Miroslav Pokoš interný všeobecná verejnosť
Daniel Pokoš
vytvorené: 15. 01. 2024 08:53 upravené: 15. 01. 2024 14:09
Daniel Pokoš pochádza z rodiny so silnou muzikantskou tradíciou. Hre na husle ho učil otec aj dedo, učil sa aj počúvaním huslistov z Horehronia. Pôsobí v rodinnej cimbalovej kapele Pokošovci. V rozhovore hovorí o svojej rodinnej aj osobnej histórii a o vnímaní hudby, tradičnej aj súčasnej.
Videozáznam rozhovoru vznikol 26.8.2022 v Prešove, v rámci cyklu dokumentácie rómskych cimbalových kapiel na Slovensku.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické monológ riadený rómčina Daniel Pokoš interný všeobecná verejnosť
Živá kniha holokaust Ďusi band židovské piesne
vytvorené: 12. 01. 2024 08:32 upravené: 12. 01. 2024 10:09
Rodinnú kapelu s názvom Ďusi Band tvoria Július Bandy st. a jeho traja synovia Kristián, Július a najmladší Samuel. Cimbalová kapela z Prešova prezentuje tú najlepšiu tradíciu rómskych cimbalových zoskupení vysokým interpretačným umením svojich členov ako aj rozsahom a žánrovým bohatstvom svojho repertoáru. Ten pozostáva z folklóru typicky rómskeho ale aj slovenského a iných národov a národností, kapela hrá aj klasickú hudbu a nestratí sa ani v žánroch akým je džez, pop či filmové melódie.
Dve židovské melódie (prvá názov nezistený, druhá s názvom Foolish Freilich Dance) v inštrumentálnej verzii bola zaznamenaná počas podujatia Živá kniha na tému Holokaust, v Prešove, 27.9.2018.
Nástrojové obsadenie
Husle (primáš) – Samuel Bandy
Kontrabas – Július Bandy ml.
Viola – Kristián Bandy
Cimbal – Július Bandy st.
kategória: hudba
tagy: inštrumentálna zábavná ľudová kvarteto prevzatá Ďusi Band všeobecná verejnosť interný
Jidiš čardáš Čardáš a mol Ďusi Band
vytvorené: 11. 01. 2024 15:07 upravené: 11. 01. 2024 16:46
Video zaznamenáva interpretáciu dvoch čardášových skladieb, židovského a maďarského. Skladby odzneli pri príležitosti spomienky na obete rómskeho holokaustu v Prešove, 27.9.2018
Kapela Ďusi Band je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. Z hudobných žánrov interpretujú vážnu aj zábavnú hudbu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, hudbu iných národnostných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe.
Husle - Samuel Bandy
Cimbál - Július Bandy st.
Kontrabas - Július Bandy ml.
Viola - Kristián Bandy
kategória: hudba
tagy: inštrumentálna zábavná ľudová kvarteto prevzatá Ďusi Band všeobecná verejnosť interný
