A tu, more - Manuša
vytvorené: 15. 12. 2023 10:11 upravené: 15. 12. 2023 11:32
Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch.
Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.
Pieseň A tu, more (A ty, chlapče) je ľudová pieseň, tanečného charakteru, čardáš, zahraná v 2/4 takte. Rómsky text hovorí o dievčine, ktorá je sklamaná, že ju matka jej milého nechce prijať za nevestu. Dievčina hovorí chlapcovi, aby si našiel dievča, ktoré jeho matka príjme.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná hudba ľudová kvinteto prevzatá rómčina Manuša všeobecná verejnosť interný
Jaj Dévlale - Manuša
vytvorené: 15. 12. 2023 09:43 upravené: 15. 12. 2023 11:38
Hudobné zoskupenie Manuša (Ľudia) tvoria profesionálni hudobníci. Iniciátorkou hudobného projektu je slovenská speváčka Júlia Kozáková, členmi sú Ľubomír Gašpar (cimbal), Viliam Didiáš (husle), Vojtech „Bélu“ Botoš (viola), Ján Rigo (kontrabas). V roku 2022 vydali s podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR a Bratislavského samosprávneho kraja album s rovnomenným názvom. Album má 10 skladieb - tradičné rómske piesne v ich vlastných aranžmánoch.
Dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry začalo v roku 2022 dokumentovať rómske cimbalové kapely s dôrazom na rodinnú hudobnú tradíciu.
Skladba Jaj, Dévlale (Jaj, Bože) je zábavná pieseň tanečného charakteru. Začiatok skladby má pomalý nástup, ktorý postupne naberá na dynamike a intenzite. Skladba patrí medzi ľudové piesne, ktoré Júlia Kozáková zaspievala v sprievode svojej kapely Manuša.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná hudba ľudová kvinteto prevzatá rómčina Manuša všeobecná verejnosť interný
Živá kniha holokaust Ďusi band Hatikva (židovská hymna)
vytvorené: 27. 11. 2023 10:39 upravené: 10. 01. 2024 11:08
Hatikva, Ha-Tikva — izraelská štátna hymna. Vyjadruje nádej Židov na návrat do svojej krajiny a túžbu žiť v nej v pokoji, mieri a harmónii (hatikva = hebr. nádej). Jej text napísal v roku 1878 Naftali Herz Imber (*1856, †1909) ako báseň a v roku 1886 ju publikoval pod názvom Tikvatenu (Naša nádej). Melódiu zložil skladateľ Samuel Cohen, imigrant z Moldavska, ako populárnu ľudovú moldavsko-rumunskú melódiu, v ktorej zaznievajú hudobné motívy z Vltavy z cyklu Má vlast B. Smetanu. Počas 7. sionistického kongresu v Bazileji (1905) už bola veľmi obľúbená a jej štatút hymny sionistického hnutia bol potvrdený na 18. kongrese v Prahe (1933). Štátnou hymnou je od 1948. V niektorých komunitách sa spieva ako záverečná pieseň bohoslužby vďakyvzdania alebo po jedle.
Video je záznamom inštrumentálnej interpretácie skladby v podaní rómskej cimbalovej kapely Ďusi Band.
Rodinnú kapelu s názvom Ďusi Band tvoria Július Bandy st. a jeho traja synovia Kristián, Július a najmladší Samuel. Cimbalová kapela z Prešova prezentuje tú najlepšiu tradíciu rómskych cimbalových zoskupení vysokým interpretačným umením svojich členov ako aj rozsahom a žánrovým bohatstvom svojho repertoáru. Ten pozostáva z folklóru typicky rómskeho ale aj slovenského a iných národov a národností, kapela hrá aj klasickú hudbu a nestratí sa ani v žánroch akým je džez, pop či filmové melódie. Skladba Hatikvah v inštrumentálnej verzii bola zaznamenaná počas podujatia Živá kniha na tému Holokaust, v Prešove, 27.9.2018.
Nástrojové obsadenie
Husle (primáš) – Samuel Bandy
Kontrabas – Július Bandy ml.
Viola – Kristián Bandy
Cimbal – Július Bandy st.
kategória: hudba
tagy: inštrumentálna zábavná ľudová kvarteto prevzatá Ďusi Band všeobecná verejnosť interný
Ďusi Band - Čhajori romaňi (Dievčatko rómske)
vytvorené: 26. 10. 2023 10:33 upravené: 16. 11. 2023 14:53
Pieseň Čhajori romaňi - Dievčatko rómske nemá známeho autora, no od čias 2. svetovej vojny sa považuje za hymnu slovenských Rómov. Jej text sa priamo viaže na utrpenie Rómov v pracovných a vyhladzovacích táboroch.
Rodinnú kapelu s názvom Ďusi Band tvoria Július Bandy st. a jeho traja synovia Kristián, Július a najmladší Samuel. Cimbalová kapela z Prešova prezentuje tú najlepšiu tradíciu rómskych cimbalových zoskupení vysokým interpretačným umením svojich členov, ako aj rozsahom a žánrovým bohatstvom svojho repertoáru. Ten pozostáva z folklóru typicky rómskeho ale aj slovenského a iných národov a národností, kapela hrá aj klasickú hudbu a nestratí sa ani v žánroch akým je džez, pop či filmové melódie. Pieseň v inštrumentálnej verzii bola zaznamenaná počas podujatia Živá kniha na tému Holokaust, v Prešove, 27.9.2018.
Nástrojové obsadenie
Husle (primáš) – Samuel Bandy
Kontrabas – Július Bandy ml.
Viola – Kristián Bandy
Cimbal – Július Bandy st.
kategória: hudba
tagy: inštrumentálna zábavná hudba ľudová kvarteto prevzatá Ďusi Band všeobecná verejnosť interný
Friš Čardáš - Ľudová hudba Júliusa Žigu
vytvorené: 09. 05. 2023 10:19 upravené: 03. 07. 2023 22:43
Rodinnú cimbalovú kapelu s názvom Ľudová hudba Júliusa Žigu tvoria otec Július, dcéra Bohdana a syn Filip. Rodina pochádza z mesta Gelnica a udržiava nažive tradíciu ľudovej rómskej hudby. Všetci traja absolvovali klasické hudobné vzdelanie, sú skvelými interpretmi žánrovo bohatého repertoáru, ktorý zahŕňa rómsky a čiastočne aj slovenský folklór.
Nástrojové obsadenie:
Július Žiga – kontrabas, Bohdana Žigová – violončelo, spev, Filip Žiga - husle, Július Bandy (hosť) - cimbal, Kristián Bandy (hosť) - viola, Vladimír Plachetka (hosť) - akordeón.
Inštrumentálna skladba, jej autora ani názov kapelník Július Žiga neuvádza, je to však tradične hrávaný čardáš vo svižnom tempe, tzv. friss csárdás.
Záznam bol vytvorený 11.12.2021 v Centre nezávislej kultúry Wave v Prešove.
kategória: hudba
tagy: inštrumentálna zábavná ľudová sexteto prevzatá Ľudová hudba Júliusa Žigu všeobecná verejnosť interný
Šukar jakha la čha hin - Ľudová hudba Štefana Cínu (Krásne oči to dievča má)
vytvorené: 04. 04. 2023 15:07 upravené: 28. 08. 2023 17:00
Rómska ľudová pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je tanečná, rýchla, tradičný Romungro čardáš. Súrodenci Cínovci (Štefan – harmonika, Martina – husle, spev) sa túto pieseň naučili doma od otca, ktorý sa ju rovnako naučil od svojho otca. Text piesne je v rómskom jazyku.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná ľudová kvinteto prevzatá rómčina Ľudová hudba Štefana Cínu všeobecná verejnosť interný
Daje, daje - Ľudová hudba Štefana Cínu (Mamka, mamka)
vytvorené: 04. 04. 2023 14:59 upravené: 28. 08. 2023 16:52
Rómska ľudová pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je tanečná, rýchla, tradičný Romungro čardáš. Súrodenci Cínovci (Štefan – harmonika, Martina – husle, spev) sa túto pieseň naučili doma od otca, ktorý sa ju rovnako naučil od svojho otca. Text piesne je v rómskom jazyku.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná ľudová kvinteto prevzatá rómčina Ľudová hudba Štefana Cínu všeobecná verejnosť interný
Čirikloro mirikloro - Ľudová hudba Štefana Cínu (Vtáčatko koráločka)
vytvorené: 04. 04. 2023 14:50 upravené: 23. 05. 2023 16:48
Rómska ľudová pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je tanečná, rýchla, tradičný Romungro čardáš. Súrodenci Cínovci (Štefan – harmonika, Martina – husle, spev) sa túto pieseň naučili doma od otca, ktorý sa ju rovnako naučil od svojho otca. Text piesne je v rómskom jazyku.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná ľudová kvinteto prevzatá rómčina Ľudová hudba Štefana Cínu všeobecná verejnosť interný
Nane cocha, nane gad - Ľudová hudba Štefana Cínu (Nemám sukňu, nemám košeľu)
vytvorené: 04. 04. 2023 14:36 upravené: 23. 05. 2023 16:45
Rómska pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je súčasťou populárneho soundtracku filmu Cigáni idú do neba (Moldava, 1975). Autorom hudby je skladateľ Eugen Doga. Text piesne je v rómskom jazyku.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná ľudová kvinteto prevzatá rómčina Ľudová hudba Štefana Cínu všeobecná verejnosť interný
Aničko, Aničko - Ľudová hudba Štefana Cínu
vytvorené: 04. 04. 2023 14:22 upravené: 23. 05. 2023 15:10
Ľudová pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je pravdepodobne pôvodne slovenská, ľudová, tanečná, rýchla. Interpretácia je s rómskym textom, hudobne ovplyvnená rómskym hudobným cítením.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná ľudová kvinteto prevzatá rómčina Ľudová hudba Štefana Cínu všeobecná verejnosť interný