Väzni
vytvorené: 06. 09. 2022 10:20 upravené: 06. 09. 2022 10:20
Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.
Autor obraz dopĺňa aj o popis, ktorý je úryvkom z diela:
"Chlapi, vyčerpaní celonočným bdením a hladom, sa s námahou zoradili a sprievod čiernych hláv sa pustil Prešovom. Ako čierny had sa ťahal námestím k železničnej stanici. Na chodníkoch sa zastavovali hlúčiky zvedavcov. Chudobní ľudia Rómov ľutovali, niektorým zalialo oči aj slzami. Ale našli sa aj takí, ktorí vykrikovali: Aha, Cigáni idú! Už vedú Cigánov! Budú z nich gumy a mydlo!
Tieto slová sa pochodujúcim Rómom hlboko vrývali do podvedomia."
Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.
kategória: výtvarné umenie
tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo všeobecná verejnosť interný
Katarína Taikon Langhammer
vytvorené: 08. 07. 2021 10:43 upravené: 08. 07. 2021 10:50
Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.
KATARINA TAIKON LANGHAMMER
Narodila sa 29. júla 1932, v Almby vo Švédsku. Bola švédska rómska aktivistka, líderka v hnutí za občianske práva, spisovateľka a herečka z rómskej skupiny Kalderašov. Bola sestrou šperkárky Rosy Taikon. Svojou politickou a mediálnou aktivitou bojovala za získanie občianskych práv pre Rómov vo Švédsku. Zmenu stereotypov v spoločnosti dosiahla aj literárnou tvorbou, keď v rokoch 1963 až 1980 vydala 16 pokračovaní detských kníh o rómskom dievčatku Katitzi. Jej príbehy sú dodnes veľmi populárne a sfilmované. Katarinu Taikon za jej politický aktivizmus často prirovnávajú k Martinovi Lutherovi Kingovi. Zomrela 30. decembra 1995 v Ytterhogdal vo Švédsku.
kategória: výtvarné umenie
tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo Katarína Taikon všeobecná verejnosť interný
Cinka Panna
vytvorené: 08. 07. 2021 10:19 upravené: 08. 07. 2021 10:19
Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.
CINKA PANNA
Narodila sa v roku 1711 na Gemeri v Uhorsku. Bola husľovou virtuózkou, multiinštrumentalistkou, primáškou rómskej kapely, skladateľkou nazývanou aj „cigánska Sapfó“. Pochádza zo slávnej rómskej muzikantskej rodiny. Ako tútor podporoval Cinku Pannu miestny šľachtic Láni. Sponzoroval jej štúdium hudby v Rožňave. Cinka Panna s manželom Dányim, violončelistom, založili kapelu, kde bola primáškou aj skladateľkou. Vystupovala v mužskom odeve, ktorý mal prvky kuruckej uniformy. Jej diela sú zaznamenané v Uhorskej zbierka (1730). Je autorkou krátkych skladieb - halgató. Jej životný príbeh, hudobná kariéra inšpirovali a inšpirujú dodnes mnohých umelcov, predovšetkým hudobníkov, výtvarníkov, poetov a filmárov. Zomrela 5. februára 1772 v Gemeri.
kategória: vizuálne umenie
tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo všeobecná verejnosť interný
Tera Fabianová
vytvorené: 08. 07. 2021 10:04 upravené: 08. 07. 2021 10:07
Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.
TERA FABIANOVÁ
Narodila sa 15. októbra 1930 v Žiharci na Slovensku. Je považovaná za poprednú rómsku spisovateľku a poetku 20. storočia. Patrí medzi staršiu generáciu rómskych spisovateliek, ktoré písali v rómskom jazyku. Tridsaťpäť rokov pracovala ako žeriavnička v Prahe. Hovorila plynule štyrmi jazykmi. Jej literárny talent objavila česká romistka Milena Hübschmannová, ktorá ju motivovala k tvorbe v rómčine. Debutovala poviedkami v časopise Romano ľil v 60. rokoch 20. storočia. Jej kniha Čavargoš / Tulák (1991) patrí do fantasy žánru. Táto publikácia oslovila širokú českú verejnosť. Pre Český rozhlas toto dielo načítal Vlastimil Brodský. Vrcholom jej tvorby je autobiografia Sar me phiravas andre škola / Ako som chodila do školy (1992). V roku 2006 získala Literárnu cenu Mileny Hübschmannovej za celoživotné dielo. Zomrela 23. marca 2007 v Prahe.
kategória: výtvarné umenie
tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo Tera Fabianová všeobecná verejnosť interný
Věra Bílá
vytvorené: 08. 07. 2021 09:49 upravené: 08. 07. 2021 09:50
Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.
VĚRA BÍLÁ
Narodila sa 22. mája 1954 v Rokycanoch, v Českej republike. Bola speváčkou, hudobníčkou a herečkou. Pochádzala zo známej hudobníckej rodiny Karola Giňu. Unikátna farba hlasu a špecifický vokálny prejav jej zabezpečili trvalé miesto na hudobnej scéne doma aj v zahraničí. V roku 1995 s mladými hudobníkmi (Emil "Bišu" Miko, Emil "Pupa" Miko, Jan Dužda, Deziderius Lučka a Milan Kroka, ktorého neskôr nahradil Marek Miko) vytvorili fenomenálne zoskupenie Věra Bílá a Kale. Hudobne definovali žáner známy ako rom-pop charakteristický sofistikovanými vokálnymi harmóniami s ráznymi disonanciami v zmesi rómskej ľudovej hudby, popu a latino džezu. Věra Bílá účinkovala aj v dvoch filmoch režiséra Dušana Hanáka: Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980). V máji 1999 so skupinou Kale nadchla česko–americké obecenstvo vo Washingtone D.C. a v New Yorku ako hlavná hviezda festivalu rómskej kultúry z Českej republiky. Hudobní odborníci Věru Bílu prirovnávali k americkej černošskej hviezde Elle Fitzgeraldovej. Zomrela 12. marca 2019 v Plzni v Českej republike.
kategória: výtvarné umenie
tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo Věra Bílá všeobecná verejnosť interný
Johann Wilhelm Rukeli Trollmann
vytvorené: 08. 07. 2021 09:39 upravené: 08. 07. 2021 09:40
Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.
JOHANN WILHELM "RUKELI" TROLLMANN
Narodil sa 27. Decembra 1907 v meste Wilsche v Nemecku. Jeho rómske meno Rukkeli znamená strom a získal ho kvôli svojej výške a dokonale rovnému postoju. Spolu s ôsmimi súrodencami vyrastal v Hannoveri. Bol oblastným šampiónom v boxe, neskôr aj profesionálnym boxerom. V roku 1933 boli z boxerských klubov vylúčení športovci neárijského pôvodu, teda aj Sinto Trollmann. V júni 1933 sa stal nemeckým šampiónom v ľahkej váhe, osem dní potom mu titul odobrali. Bol uväznený v pracovnom tábore Hannover-Ahlem. V roku 1939 bol povolaný do Wehrmachtu, zranený na východnom fronte. V roku 1942 bol uväznený v koncentračnom tábore Neuengamme. Po ťažkom týraní bol zavraždený v roku 1944 v tábore vo Wittenberge.
kategória: výtvarné umenie
tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo Johann Wilhelm Rukeli Trollmann všeobecná verejnosť interný
Margita Reiznerová
vytvorené: 08. 07. 2021 08:37 upravené: 08. 07. 2021 08:55
Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.
MARGITA REIZNEROVÁ
Narodila sa 5. mája 1945 v rómskej osade Malých Bukovciach na východnom Slovensku. Po vojne sa rodina presťahovala do Prahy a v 80. rokoch 20. storočia založila súbor Perumos. Margita Reiznerová bola jeho hlavnou postavou a sólovou speváčkou. Súbor uvádzal hudobné, ale aj dramatické predstavenia. V 90. rokoch 20. storočia bola v centre kultúrneho diania, podieľala sa na založení Združenia rómskych spisovateľov v Československu a vydávaní rómskych periodík. Viedla vydavateľstvo Romaňi čhib (Rómsky jazyk). V polovici 90. rokov emigrovala do Belgicka z dôvodu nárastu rasovo motivovaného násilia voči Rómom. Jej tvorba je zameraná na poéziu a krátke autobiografické poviedky. Písala v rómčine. Publikovala v rade rómskych časopisov, zbierok a antológií. Zomrela 16. septembra 2020 v Lokerene v Belgicku.
kategória: výtvarné umenie
tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo Margita Reiznerová všeobecná verejnosť interný
Ján Berky Mrenica
vytvorené: 08. 07. 2021 08:16 upravené: 08. 07. 2021 08:42
Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.
JÁN BERKY MRENICA ST.
Narodil sa 11. mája 1939 v Očovej. Bol svetoznámym husľovým virtuózom, skladateľom, zberateľom slovenského a rómskeho folklóru. Študoval na Štátnom konzervatóriu v Bratislave u profesora Albína Vrteľa. Od devätnástich rokov bol členom Slovenského ľudovo-umeleckého kolektívu (SĽUK) a po odchode Rinalda Oláha až do roku 1990 bol jeho koncertmajstrom. Po roku 1990 založil vlastný orchester (najprv Violin Orchestra Bratislava, neskôr Diabolské husle). Po mozgovej príhode v roku 1997 sa naučil písať ľavou rukou. Napísal tri knihy (Náne oda lavutáris / Niet takého muzikanta, Veselo s husličkami po svete, Rómske piesne a príslovia) a niekoľko hudobných partitúr. Za svoju tvorbu získal veľa ocenení. Medzi najvýznamnejšie patrí Posol Slovenska (1995), Pribinov kríž (1997), Slovak Gold (1997). Cenu Zlatý nosič získal za predaj viac ako 5000 kusov za album Primášov sen (1999). Zomrel 12. októbra 2008 v rodnej Očovej.
kategória: výtvarné umenie
tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo Ján Berky Mrenica všeobecná verejnosť interný
Ján Cibuľa
vytvorené: 07. 07. 2021 11:19 upravené: 07. 07. 2021 11:20
Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.
JÁN CIBUĽA
Narodil sa 7. januára 1932 v Klenovci. V roku 1957 absolvoval Lekársku faktultu Univerzity Komenského v Bratislave. Ako lekár pôsobil na Slovensku, v bývalej Nemeckej demokratickej republike a od roku 1968 v Berne vo Švajčiarsku. V roku 1971 bol spoluzakladateľom kongresu Rómov v meste Orpington vo Veľkej Británií, kde vznikla Medzinárodná rómska únia (IRU). V roku 1978 bol jej prezidentom. Viedol delegáciu rómskych reprezentantov v OSN, kde IRU získalo štatút pozorovateľa. V roku 1985 získal Kultúrnu cenu mesta Bern ako druhý cudzinec v histórií mesta. Prvým bol Albert Einstein. V roku 2008 bol navrhnutý na Nobelovu cenu za mier. V tom istom roku mu Slovenská republika udelila cenu za ľudskosť. Ako osobnosť bol zaradený do Príručky slovenskej exilovej kultúry. Bol rómskym lekárom slovanského pôvodu, aktivistom za práva Rómov, jedna z najvýznamnejších postáv rómskej emancipácie 20. storočia. Zomrel 18. augusta 2013 v Berne.
kategória: výtvarné umenie
tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo Ján Cibuľa všeobecná verejnosť interný
Dezider Banga
vytvorené: 07. 07. 2021 11:06 upravené: 07. 07. 2021 11:14
Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.
DEZIDER BANGA
Narodil sa 24.8.1939 v obci Hradište, v okrese Partizánske. Vysokoškolské vzdelanie získal na Univerzite Komenského v Bratislave, na Filozofickej fakulte, v odbore slovenský jazyk a dejepis. Šesť rokov učil na gymnáziu v Trebišove, ďalších desať rokov bol dramaturgom Literárnej redakcie Slovenskej televízie v Košiciach. Od roku 1979 bol v Bratislave redaktorom mesačníka Nová cesta a v rokoch 1986 - 1990 jeho šéfredaktorom. Neskôr ako predseda občianskeho združenia Romani kultura bol šéfredaktorom mesačníka Roma a detského časopisu Luluďi. V roku 2009 bol ocenený Radom Ľudovíta Štúra III. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, osobitne rómskej literatúry.
kategória: výtvarné umenie
tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo Dezider Banga všeobecná verejnosť interný