Márie Oláhová
kerdo: 05. 05. 2021 08:57 opre kerdo: 05. 05. 2021 08:58
Márie Oláhová (1963-), prindžarďi sar e Maryša Detvatar, hiňi e umelecko šerutňi, e šerutňi andre giľavipnaskri sekcija u e kheľibnaskri pedagogička andro romano folklorno suboris Romka. O suboris chudle jekhto te kerel o Juraj Berky the o Ľubomír Oláh Detvate andro berš 1987. Andro suboris chudľas e Maryša te kerel le beršestar 1989. Prekal o lakre vasta pregele šela romane čhavore u terne manuša.
e kategorija: vizualno čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Márie Oláhová savorenge interno
Vladimír Sendrei
kerdo: 05. 05. 2021 08:14 opre kerdo: 05. 05. 2021 08:15
Vladimír Sendrei, o giľavno u o manuš, savo kerďas e lauvutarengri banda Sendreiovci u Kokavakere lavutara. Hino o šerutno andre asocijacija Lačho drom, o organizatoris vaš o muzikakro festivalos Balval fest. Andro ňilaj 2006 e komerčno televizija Markíza chudľas te del o dokumentarnones kerde vakeribena pal e kapela Sendreiovci. Andro berš 2008 sas andro dokumentarno filmos Malá domov (Te lel nekhbuter sar šaj) le slovaťiko režiseristar Jarostar Vojtekostar. Andro berš 2012 khelďas andro filmos Cigana džan andro alosaripen. O bašaviben so kerde o Sendreiovci sas the andro filmos Sherlock Holmes: O učhaľina, pal oda kana len prekal o scout pro vichodno Slovaťiko arakhľas u andro filmos avri iľas o kompozeris Hans Zimmer.
E fotografija sas kerďi andro berš 2014 pro muzikakro festivalos Balval fest.
e kategorija: vizualno čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Vladimír Sendrei savorenge interno
Dušan Barkóci
kerdo: 04. 05. 2021 11:56 opre kerdo: 04. 05. 2021 11:57
Dušan Barkóci hino andal o gav Brodské, kerel buťi pro trastuno drom. Pal e buťi kerel o sevľa. Pre fotografija hino, sar kerel o khoro le raňendar, vaš o šuke luluďa. Te kerel o sevľa hiňi andre fameľija e tradicija buter sar 120 berša. Odi vastengri buťi na sas vareso, sostar rodenas o love pro dživipen, ča o love pre sera. E fotografia kerďi prekal o Europakro romano charťikano simpozijum andro berš 2014.
e kategorija: vizualno čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Dušan Barkóci savorenge interno
Róbert Rigó
kerdo: 04. 05. 2021 11:38 opre kerdo: 04. 05. 2021 11:39
Robert Rigó hino o artistikano charťas andal e Dunajsko Lužna. Andal leskri charťaňi the o Charťikano kher Hefaiston aven le vastenca charťimen objekta. Cikne momeľengre the bare kotora vaj o dominantna vudara. Šaj len arakhen andro savoro Slovaťiko the andro but thema andre luma.
Robert Rigó kerel nekbuter o tradična buťa, zumavel te ľikerel o purane romane charťikane motivi the techniki.
Robert Rigó hino o šerutno andro OZ Charťikano savo andro berš 2018 kerďas o 15. berš vaš o Europakro romano charťikano simpozijum u savo andre Charťikaňi galerija sikhavel o barvaľipen buťengro le charťendar so hine o majstra andre Dunajsko Lužna.
E Dunajsko Lužna imar čirla vičhinenas O trastuno gav. E charťikaňi buťi adej keren buter sar 300 berša u dži akana adaj hin nekbuter charťane pre Slovaťiko.
e kategorija: vizualno čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Róbert Rigó savorenge interno
Štefan Rác
kerdo: 04. 05. 2021 11:21 opre kerdo: 04. 05. 2021 11:21
Štefan Rác hino andal o gav Bolešov, andal e fameľija šove čhavorenca. Leskro dad sas muraris, e daj sas khere. Hin les pandž čhave – murša. Kana sas o cikno čhavoro, phirelas andre charťaňi pal o lokalno trastune dromengro charťas. Andro gav Bohatá avri sikhľiľas e vastengri buťi – o teluno charťipen. Pal e škola chudľas te kerel buťi andre Fabrika Klimentoskri Jefremovičoskri Vorošilovoskri andre Dubnica nad Váhom. Le telune charťipnastar pes dochudľas kijo baro mašinakro charťipen. Pal o slugaďipen avľas pale andre fabrika, kaj kerelas buťi sar o charťas pro buťakre inštrumenta vaš e savori fabrika. Andre fabrika kerelas buťi dži kana geľas andre penzija. Trin berš kerelas e buťi andre Líbya, sikhavelas o charťipen.
O fotografiji sas kerde prekal e dokumentacija pal o charťipen pro kidipen Europakro Romano Charťipnaskro Sympozium andre Dunajsko Lužná.
e kategorija: vizualno čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Štefan Rác savorenge interno
Barbora Rácová
kerdo: 04. 05. 2021 10:31 opre kerdo: 04. 05. 2021 10:32
O avri ile fotografiji pal e romaňi charťaňi, e Barbora Rácová. O fotografiji sas kerde prekal o charťikano sympozijum andro berš 2014 andro gav Dunajská Lužná. Pro fotografiji hiňi le papuha Štefanoha Rácoha.
Phirelas pre umelecko škola, sikhľolas te kerel le cakloha – e vitráž. Kerel o umelecko charťipen, e kombinacija maškar o trast the caklos. Hiňi andal e charťikaňi Rácovo fameľija Bolešovostar.
e kategorija: vizualno čitratuňipen
o tagi: sekularno esteticko digitalno in persona fotografija Barbora Rácová savorenge interno
Pavlína Matiová
kerdo: 04. 05. 2021 09:21 opre kerdo: 04. 05. 2021 09:21
E giľavňi the e aktorka Pavlína Matiová uľiľas andre Roudnice nad Labem, andre lavutarengri fameľija. avri phirďas e maškarutňi pedagogicko škola, hiňi e absolventka pal o konzervatorijum, e špecijalizacija o giľavipen. Hiňi e džeňi andre teatroskri grupa andro themutnengri asocijacija Ara Art, khelelas andro Teatro pro Vinohrady, andro Teatro Hybernia, andro muzikakro teatro Karlín. Giľavelas the andro muzikalova projekta. Pavlína Matiová hiňi e jekhto romaňi džuvľi, savi sar e solistka giľavelas andro Rudolfínum Prahate.
e kategorija: vizualno čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Pavlína Matiová savorenge interno
O čirikloro vaj So vakerel o čirikloro
kerdo: 04. 05. 2021 08:17 opre kerdo: 14. 05. 2021 10:17
E teatroskri inscenacija „O čirikloro vaj So vakerel o čirikloro“ hiňi vaš o leperiben pre manušňi, savi vazdľas e čechiko romistika, pre raňi Milena Hübschmannová. E inscenacija hiňi e bašavibnaskri paramisi, savi sikhavel e romaňi kulturno tradicija, o lava the o goďaveripena purane Romendar u phučel, so hin o čačipen, soste šaj o manuš čačes te paťal.
E režija: David Tišer
E dramaturgija: Líza Zima Urbanová
O bašavibnaskro aranžmanos: Tibor Žida
E produkcija: Veronika Jíru, Ara Art, z.s.
e kategorija: vizualno čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Ara Art savorenge interno
David Tišer
kerdo: 03. 05. 2021 09:45 opre kerdo: 03. 05. 2021 10:00
O šerutno andre themutnengri organizacija Ara Art. E organizacija kerde andro berš 2013, kerel o kulturna kidipena the o teatroskre inscenaciji. David Tišer kerďas peskro kotor pre galerija Prahate, o Phundrado vudar. Kerel o temi pal e LGBT komunita. Kerelas e buťi pre dokumentarno buťi vaš e Čechiko televizija, vaš o kheľiben andre dokumentarno inscenacija andro Narodno Teatros Miro pašutno, miro rušlo, chudľas e nominacija vaš o Moľipena Alfredoskro Radokoskro andre kategorija Talent 2011. Andro berš 2018 sas o laureatos vaš o Moľipen le Muzeostar vaš e romaňi kultura.
O fotografiji sas kerde andro berš 2017 u 2020.
O informaciji khatar: amendar.cz/osobnost/bc-david-tiser/
e kategorija: vizualno čitratuňipen
o tagi: sekularno esteticko digitalno in persona fotografija savorenge interno
Žaneta Štipáková
kerdo: 03. 05. 2021 09:14 opre kerdo: 03. 05. 2021 09:14
E Žaneta Štipáková avri sikhľiľas pre Maškarutňi umelecko škola andro Košice, pro odboris muzikakro the dramaticko džaňiben. Odoj resľas o učeder maškarutno sikhľuviben. Kerelas buťi sar e hangoskri pedaogička pro Privatno konzervatorijum Prahate, the sar e sikhavnengri asistentka pre zakladno škola andro Košice.
Akana hiňe e dženi andro teatro Romathan. Odoj khelel o dramaticka roli, giľavel, no the kerel e režija u pisinel o dramaticka lekhavipena.
e kategorija: vizualno čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Žaneta Štipáková savorenge interno