Čirikloro, alebo Čo hovorí vtáčik

kerdo: 21. 01. 2022 10:12 opre kerdo: 21. 01. 2022 10:12

Rómska interaktívna hudobná rozprávka Čirikloro, alebo Čo hovorí vtáčik vznikla na motívy rozprávky Mileny Hübschmannovej pod režijnou taktovkou Davida Tišera.  Rozprávka je určená pre deti mladšieho školského veku. Táto dramatická hra približuje rómsku kultúrnu tradíciu, slovesnosť a múdrosť starých Rómov. Je pravda iba jedna, alebo máme všetci svoju pravdu? To je otázka, na ktorú sa snažia nájsť odpoveď protagonisti tejto hudobnej rozprávky z produkcie ARA ART.

e kategorija: e drama

o tagi: teatros komedija giľaha pre scena adaptacija romanes čeština David Tišer sakoneske interno



Rómske hviezdy - Romane čercheňa

kerdo: 20. 01. 2022 10:40 opre kerdo: 22. 01. 2022 03:36

Video z výstavy s názvom Rómske hiezdy - Romane čercheňa, ktorá sa uskutočnila 12. 3. 2014  v priestoroch Zemplínskeho osvetového strediska v Michalovciach. Organizátorom výstavy bolo občianske združenie Nová cesta z Michaloviec.
Jozef Fečo vo videu predstavuje a popisuje svoje vystavené kresby a maľby s jemu blízkym humorom.
Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta.

e kategorija: čitratuňipen

o tagi: sekularno materialno artistikano 2D artefakt čitro čitripen slovaťiko Jozef Fečo sakoneske interno



Aktuálny stav rómskych štúdií na Slovensku I.

kerdo: 20. 01. 2022 10:06 opre kerdo: 20. 01. 2022 10:06

V rokoch 2019 a 2020 usporiadala Štátna vedecká knižnica v Prešove ‒ dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry dve konferencie na témy súvisiace s rómskou kultúrou a romistickým výskumom na Slovensku.

Prvá konferencia ‒ Kultúra Rómov v digitálnom prostredí bola realizovaná 20. novembra 2019 v spolupráci s Metodicko-pedagogickým centrom v Prešove. Cieľom odborného podujatia bolo zhromaždiť na jednom mieste výskumníkov, kulturológov, antropológov, knihovníkov a múzejníkov, ktorí sa vo svojej práci venujú rómskej kultúre a prezentujú ju prostredníctvom digitálneho priestoru širokej verejnosti. Záznam z konferencie sa postupne spracováva a bude dostupný na portáli Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry www.portalsvk.sk.

Časť príspevkov, ktoré odzneli na stretnutí je súčasťou tohto zborníka.

Druhá konferencia – Aktuálny stav rómskych štúdií na Slovensku prebehla v online priestore dňa 4. decembra 2020. Dokumentačno-informačné centrum realizovalo podujatie v spolupráci s Ústavom rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Tematicky bolo zamerané na rómske štúdiá v oblasti vzdelávacej, jazykovej, literárnej, sociálnej, kultúrnej (televízia, divadlo, digitálne prostredie). Cieľom podujatia bola prezentácia výsledkov vedecko-výskumnej a odbornej činnosti v zadefinovaných tematických okruhoch: Školstvo a vzdelávanie, jazyk a literatúra, Regionálne dejiny písané Rómami/regionálne dejiny Rómov v digitálnom prostredí, Autorská tvorba, divadlo a televízia a Sociálna oblasť.

e kategorija: e literatura

o tagi: džaňiben džaňibnaskri e-born almanach originalno kerdo slovaťika akademicko interno



Živá kniha - Teri Čikoš

kerdo: 19. 01. 2022 12:11 opre kerdo: 19. 01. 2022 20:18

Teri Čikoš pochádza z bratislavskej hudobníckej rodiny, kde sa hudbe venujú už celé jej generácie. Úspešne pokračuje v tejto tradícii. Hrá na klavíri, na gitare, na konzervatóriu je študentkou hudobno-dramatického odboru. Zároveň na základnej umeleckej škole vyučuje spev. Jej singel s názvom Pozri sa zaradil do desiatky najhranejších skladieb v slovenských rádiách. Koncertuje s vlastnou hudobnou skupinou, moderuje a buduje si vlastnú dobre definovanú pozíciu v oblasti pop-kultúry na Slovensku.

e kategorija: vakeriben

o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko Teri Čikoš sakoneske interno



Jozef Fečo - Věra Bílá

kerdo: 18. 01. 2022 11:15 opre kerdo: 18. 01. 2022 11:18

Video zachytáva tvorbu výtvarného diela. Zobrazenou osobou je rómska speváčka Věra Bílá (1954-2019). Tvorba obrazu je realizovaná v rámci projektu Neznáme farby osobností, prostredníctvom ktorého bolo vytvorených celkovo 23 veľkoformátových portrétov rómskych osobností. Prvá séria 13 obrazov vznikla v roku 2015, druhá séria 10 obrazov vznikla v roku 2020. Autorom obrazov je rómsky výtvarník Jozef Fečo.

Věra Bílá. Narodila sa 22. mája 1954 v Rokycanoch, v Českej republike, v známej hudobníckej rodine Karola Giňu. Bola speváčkou, hudobníčkou a herečkou. Unikátna farba hlasu a špecifický vokálny prejav jej zabezpečili trvalé miesto na hudobnej scéne doma aj v zahraničí. V roku 1995 s mladými hudobníkmi vytvorili fenomenálne zoskupenie Věra Bílá a Kale. Hudobne definovali žáner známy ako rom-pop charakteristický sofistikovanými vokálnymi harmóniami s ráznymi disonanciami v zmesi rómskej ľudovej hudby, popu a latino džezu. Účinkovala v dvoch filmoch režiséra Dušana Hanáka: Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980). Hudobní odborníci Věru Bílu prirovnávali k americkej černošskej hviezde Elle Fitzgeraldovej. Zomrela 12. marca 2019 v Plzni v Českej republike.

Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta.

o autoris: Jozef Fečo

e kategorija: čitratuňipen

o tagi: sekularno materialno artistikano 2D artefakt čitro slovaťiko Jozef Fečo sakoneske interno



a-mol séria & amp; Nane coha - Dezider Miko s kapelou

kerdo: 17. 01. 2022 14:06 opre kerdo: 17. 01. 2022 18:45

Ukážka skladby z koncertu realizovaného Ľudovou hudbou Ďusi band z Prešova.  Inštrumentálna skladba, a mol séria, rómska folklórna pieseň Nane cocha v podaní Dezidera Mika s kapelou.
Husle:  Dezider Miko
Cimbal:  Anton Čonka
Kontrabas:  Július Bandy ml.
Viola:  Kristián Bandy
A mol séria patrí medzí pomalé skladby spadajúce pod žáner žiaľných piesní. Nane cocha, nane gad je tanečná ľudová pieseň. Nahrávka vznikla 14.11.2019 v Prešove, v centre nezávislej kultúry Wave na Hlavnej ulici 121.

e kategorija: bašaviben

o tagi: inštrumentalno moderno folklorno quartet averestar Dezider Miko u e kapela sakoneske interno



Čardáš - Martin Petík s kapelou

kerdo: 17. 01. 2022 13:46 opre kerdo: 17. 01. 2022 14:45

Ukážka skladby z koncertu realizovaného Ľudovou hudbou Ďusi band z Prešova. Čardáš v podaní Martina Petíka s kapelou.

Husle : Martin Petík
Cimbál : Július Bandy ml.
Kontrabas : Miroslav Holub
Gitara : Ladislav Holub

Čardáše patria medzi zábavný typ hudby, ktorý v úvodnej časti začína postupným nástupom, postupne naberá na gradácií a táto gradácia je aj rezko ukončená. Tento typ hudby bol v minulosti súčasťou dedinských zábav. Nahrávka vznikla 14.11.2019 v Prešove, v centre nezávislej kultúry Wave na Hlavnej ulici 121.

e kategorija: bašaviben

o tagi: inštrumentalno moderno folklorno quartet averestar Martin Petík la kapelaha sakoneske interno



Amari sal amari - Žigovci

kerdo: 17. 01. 2022 12:53 opre kerdo: 17. 01. 2022 12:54

Ukážka skladby z koncertu realizovaného Ľudovou hudbou Ďusi band z Prešova. Inštrumentálna skladba Amari sal amari v podaní folklórnej kapely Žigovci pod vedením Filipa Žigu.

Husle : Filip Žiga
Cimbál : Milan Jarka
Viola : Matúš Krutak
Kontrabas : Július Žiga
Violončelo : Bohdana Žigová

Skladba Amari sal amari patrí medzi tanečný typ skladby, v pôvodnom znení sa v skladbe spieva o mladej neveste. Nahrávka vznikla 14.11.2019 v Prešove, v centre nezávislej kultúry Wave na Hlavnej ulici 121.

 

e kategorija: bašaviben

o tagi: inštrumentalno moderno folklorno quintet averestar Ľudová hudba Žigovci sakoneske interno



Róbert Rigó - O skamind vaš e zeleňina

kerdo: 14. 01. 2022 10:30 opre kerdo: 14. 01. 2022 10:32

O autoris savo kerďas o skamind hino o romano charťas Róbert Rigó andal e Dunajská Lužná. E fotografija pre savi hino o skamind sas kerďi andro berš 2014 pro kidipen Europakro romano charťikano simpozijum. „Kada skamind hino vaš e zeleňina vaj vaš o ovocie. Ke amende pes oda but nakerel. Šaj anglo varesave deš berša kerahas andre jekh americko rezidencija u odoj the e kuchňa. Kerahas o bare skaminda, save terďonas tele pre phuv, no the ola cikneder, save pen thovenas opre pro skamind,“ phenďas R. Rigó.
Róbert Rigó hino o artikano charťas andal e Dunajská Lužná. Andal e leskri charťaňi u leskri firma Hefaiston aven avri vastenca charťimen trastune buťa. Cikne momeľengre, prekal o bare charťimen mreži ki o dominantna vudara. Šaj len arakhas pro savoro Slovaťiko the andro but thema pre luma.
Róbert Rigó kerel nekhbuter o tradična buťa, zumavel te arakhel o purane romane charťikane motivi u techniki.
Hino o šerutno andre OZ Charťikano, savo kerel o kidipen Europakro romano charťikano simpozijum.
Varekana e Dunajsko Lužná vičinenas O trastuno gav. E charťikaňi buťi adaj hin tradično buter sar 300 berš u dži akana adaj hin nekhbuter charťane andal o savoro Slovaťiko.

o autoris: Róbert Rigó

e kategorija: E vastengri buťi

o tagi: džide tradična esteticko trast charťipen Róbert Rigó savorenge interno



Róbert Rigó - E puketa

kerdo: 14. 01. 2022 10:05 opre kerdo: 14. 01. 2022 10:06

Autoris la puketakro hino o romano charťas Róbert Rigó andal e Dunajská Lužná. E fotografija pre savi hiňi e Puketa sas kerďi andro berš 2014 pro kidipen Europakro romano charťikano simpozijum. „Ajse puketi keraha vaš amare klijenta andro Taliansko. Ešebe amenge denas peskre motivi u jepaš kerde buťa, lendar kampelas oda te kerel. Paľis lenge sikhaďama amaro kvalitno charťikano produktos, u kamenas imar ča oda,“ phenďas R. Rigó.  
Róbert Rigó hino o artikano charťas andal e Dunajská Lužná. Andal e leskri charťaňi u leskri firma Hefaiston aven avri vastenca charťimen trastune buťa. Cikne momeľengre, prekal o bare charťimen mreži ki o dominantna vudara. Šaj len arakhas pro savoro Slovaťiko the andro but thema pre luma.
Róbert Rigó kerel nekhbuter o tradična buťa, zumavel te arakhel o purane romane charťikane motivi u techniki.
Hino o šerutno andre OZ Charťikano, savo kerel o kidipen Europakro romano charťikano simpozijum.
Varekana e Dunajsko Lužná vičinenas O trastuno gav. E charťikaňi buťi adaj hin tradično buter sar 300 berš u dži akana adaj hin nekhbuter charťane andal o savoro Slovaťiko.

o autoris: Róbert Rigó

e kategorija: E vastengri buťi

o tagi: džide tradična esteticko trast charťipen Róbert Rigó savorenge interno


...