Romathan - E lavuta, le Romengri voďi

kerdo: 31. 08. 2016 12:38 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:54

O teatros "E lavuta, le Romengri voďi" hiňi e bašavibnaskri paramisi vaš o čhavore, savi džal pal o bararipnaskro the sikhľuvibnaskro res, savo zorarel o prindžaripen the sikhavel sar te ľikerel o romane tradiciji.

e kategorija: e drama

o tagi: Romathan



František Godla - E romaňi kultura

kerdo: 12. 08. 2016 14:37 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:54

František Godla phirel maškar o jekhto manuša andro etnoemancipačno procesos maškar o Roma pre Slovaťiko, nekh buter kerelas buťi sar o sikhavno, pedagogos u the pal oda, kana mukhľas peskro than pro Gymnazijum A. Prídavku andro Sabinov, na mukhľas te sikhavel the le romane čhavoren. O vakeriben hino pal e romaňi kultura, khatar hiňi u sar pes vazdel.

e kategorija: vakeriben

o tagi: František Godla



František Godla - E romaňi čhib

kerdo: 12. 08. 2016 14:27 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:54

František Godla phirel maškar o jekhto manuša andro etnoemancipačno procesos maškar o Roma pre Slovaťiko, nekh buter kerelas buťi sar o sikhavno, pedagogos u the pal oda, kana mukhľas peskro than pro Gymnazijum A. Prídavku andro Sabinov, na mukhľas te sikhavel the le romane čhavoren. O vakeriben hino pal e romaňi čhib, lakre funkciji u o rodipen. 

e kategorija: vakeriben

o tagi: František Godla



František Godla - O berša pal e revolucija

kerdo: 11. 08. 2016 10:00 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:54

František Godla phirel maškar o jekhto manuša andro etnoemancipačno procesos maškar o Roma pre Slovaťiko, nekh buter kerelas buťi sar o sikhavno, pedagogos u the pal oda, kana mukhľas peskro than pro Gymnazijum A. Prídavku andro Sabinov, na mukhľas te sikhavel the le romane čhavoren. O vakeriben hino pal e leskri aktivita pal e revolucija 1989, pal o averipena andro khetaňiben u sar pes chudľas te vazdel o romane buťa.

e kategorija: vakeriben

o tagi: František Godla



František Godla - Pal o sikhľuviben

kerdo: 10. 08. 2016 11:58 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:54

František Godla phirel maškar o jekhto manuša andro etnoemancipačno procesos maškar o Roma pre Slovaťiko, nekh buter kerelas buťi sar o sikhavno, pedagogos u the pal oda, kana mukhľas peskro than pro Gymnazijum A. Prídavku andro Sabinov, na mukhľas te sikhavel the le romane čhavoren. O vakeriben hino pal o sikhľuviben le Romengro pre Slovaťiko, pal o angle školakro sikhľuviben le čhavorengro, pal oda, so hin e čhib u save lel o funkciji andro sikhľuviben, the andro phučibena pal o romano narodnostno školstvo.

e kategorija: vakeriben

o tagi: František Godla



Prijímanie dočasných vyrovnávacích opatrení

kerdo: 10. 08. 2016 10:15 opre kerdo: 17. 01. 2018 10:52

Prakticky ladená príručka má slúžiť ako návod a inšpirácia na vytváranie férovej šance pre skupiny ľudí, ktoré sú u nás znevýhodňované na základe etnicity, národnosti, pohlavia alebo rodu. Jej cieľom je "dať do života" ustanovenie antidiskriminačného zákona o tzv. dočasných vyrovnávacích opatreniach (DVO). Publikácia popisuje aj teóriu politiky prijímania DVO, ciele a typy DVO, proces a zjednodušený metodický postup prijímania DVO. 

zdroj: CVEK

e kategorija: e literatura



František Godla – E fameľija u o školi

kerdo: 09. 08. 2016 14:58 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:54

O František Godla phirel maškar o anglune personaliti andro etno-emancipacijakro procesos le Romengro pre Slovaťiko, nekh buter kerelas buťi sar o pedagogos. E metodika vaš e edukacija le romane čhavengri kerelas kana pal o 36 berša mukhľas e buťi pro Gymnazijum Anton Pridavka andro Sabinov. O vakeriben hino pal o leskro dživipen, e fameľija, o čhavoripen andro gav Ovčie, kaj uľiľas, pal o berša kana sikhľolas u pal leskri profesijno karijera.

e kategorija: vakeriben

o tagi: František Godla



Štátne deti na jednej lodi? Rómske deti v detských domovoch

kerdo: 09. 08. 2016 12:50 opre kerdo: 17. 01. 2018 10:52

Kniha štátne deti na jednej lodi? dopĺňa mozaiku príbehov spolužitia menšín a väčšiny na Slovensku o nový aspekt - deti z prostredia menšín v starostlivosti štátu. Je najmä o rómskych deťoch, pre ktoré je umiestnenie v ústavnej starostlivosti často prechodom do cudzieho sveta, v ktorom je ťažké sa orientovať. Autorky hľadajú odpovede na otázku, ako štát pristupuje ku kultúrne rôznorodým modelom rodinného života a výchovy detí. Čo sa považuje za štandard a normu v tejto oblasti? Ako sa do týchto noriem zmestia rómske rodiny? Ako detské domovy pristupujú ku kultúrnej rozmanitosti a etnickej identite detí? Je dieťa v starostlivosti štátu iba objektom výchovy alebo má možnosť o sebe rozhodovať?

zdroj: CVEK

e kategorija: e literatura



Školy na ceste k inkluzívnemu vzdelávaniu – príklady dobrej praxe

kerdo: 09. 08. 2016 12:36 opre kerdo: 17. 01. 2018 10:52

Príbeh trojice základných škôl - v Poprade, Smoleniciach a Krásnohorskom Podhradí, ktoré poskytujú inšpirácie pri vzdelávaní detí z prostredia menšín. Školy na ceste k inkluzívnemu vzdelávaniu, ako sme ich nazvali, sú prípadovými štúdiami, ktoré vznikli v rámci medzinárodného projektu School for everyone (http://schoolforeveryone.org/) Krátka príručka predstavuje tieto školy a inšpirácie a typy, ktoré nám poskytli.

zdroj: CVEK

e kategorija: e literatura



Škola pre všetkých? Inkluzívnosť opatrení vo vzťahu k rómskym deťom

kerdo: 09. 08. 2016 12:22 opre kerdo: 17. 01. 2018 10:53

Publikácia "Škola pre všetkých?" poukazuje na význam prepojenia problematiky inkluzívneho vzdelávania s problematikou vzdelávania rómskych detí. Zlyhávanie škôl a celého systému kvôli rómskym deťom je indikátorom problému celého systému, nie špecifikom rómskych detí. Sú tu predstavené hodnotové východiská inkluzívneho vzdelávania s dôrazom na to, že v procese inklúzie nejde iba o žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami, ale o aktívne a efektívne zapojenie všetkých žiakov. Miesto toho, aby sme označovali niektoré deti ako zvláštne a iné ako normálne, je potrebné si uvedomiť, že zvláštne je každé dieťa. Kniha sa zaoberá výsledkami kvalitatívneho výskumu na slovenských školách, ktoré odhaľujú najmä (často smutnú) realitu vnímania rómskych žiakov zo strany škôl.

zdroj: CVEK

e kategorija: e literatura


...