Oračkovci - Júlia, Júlia
kerdo: 13. 06. 2016 12:45 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:54
E cimbalovo kapela "Oračkovci" hiňi andal e Holumňica, okres Kežmarkos. O džene andre kapela hine e fameľija, kaj pes ľikerel e barvaľi bašavibnaskri tradicija. Akana bašaven sar e folklorno cimbalovo kapela andro Vysoke Tatry. O dominantna muzikakre inštrumenti hine o klasicka inštrumenti andre folklorno muzika le hurenca: e lavuta, e bari bugova, mekh o akordeonos the e cimbalma. E giľi Júlia, Júlia giľavel o akordeonistas Igor Pompa.
e kategorija: bašaviben
o tagi: Oračkovci
Johann Trollmann
kerdo: 10. 06. 2016 08:56 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
O čitro - o portretos pro savo hino o Johann Trollmann khatar o čitratuno Jozef Fečo mangľas e redakcija Romano nevo ľil sar e ilustracija ki o lekhavipen. O čitro sas kerdo prekal e fotografija. O čitro hino čitrimen pro sadrokartonos, o baripen 35 cm (učo)x71 cm (buchlo), e technika: o čitripen, o berš kana sas kerdo: 2015. Johann Wilhelm Trollman (1907 - 1943) sas o ňemciko bokseris andal e Sinti - Romaňi fameľija. O Trollmann sas o šampijonos andro Ňemciko, save prekal o dujto lumakro mariben murdarde o fašista andro koncentračno taboris.
e kategorija: čitratuňipen
Oračkovci - Čhajori romaňi, Akor e čhaj barikaňi
kerdo: 08. 06. 2016 15:21 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:54
E cimbalovo kapela "Oračkovci" hiňi andal e Holumňica, okres Kežmarkos. O džene andre kapela hine e fameľija, kaj pes ľikerel e barvaľi bašavibnaskri tradicija. Akana bašaven sar e folklorno cimbalovo kapela andro Vysoke Tatry. O dominantna muzikakre inštrumenti hine o klasicka inštrumenti andre folklorno muzika le hurenca: e lavuta, e bari bugova, mekh o akordeonos the e cimbalma. O akordeonistas Igor Pompa the giľavel. O tradična giľa Čhajori romaňi, Akor e čhaj barikaňi bašavel e cimbalovo kapela Oračkovci.
e kategorija: bašaviben
o tagi: Oračkovci
Gypsy Jazz Festival 2015
kerdo: 03. 06. 2016 15:16 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:54
Imar 4. berš Gypsy Jazz Festival, savo kerel o prindžardo bašaldo - saksofonistas, komponistas, kapelňikos u promoteris Miloslav Suchomel sas 2.2.2015 Braťislavate, andro Teatro Nová Scéna. Suchomel na kerďas o festivalovo formatos, kaj hine o individualna koncerti u le manušenge sikaďas jekh koncertos, kaj bašavel leskro 30-dženengro orchestros, andre savo sas e džezovo the vonengri sekcija (adi ľidžalas angle o koncert majstros SND o Arpádom Patkoló), u pre savo pen pro podijum chudle buter akharde džene: e Američanka Gail Anderson u e romaňi giľavňi andal o Ňemciko, e Dotschy Reinhardt sar o giľavne čercheňa, pal lende o americko saksofonistas o Bill Evans. O štilizovano romano kheľiben khelde o čhaja andal e kheľibnaskri grupa savi ľidžal e Simona Horváthová. E muzika pro festivalos phirelas maškar o žanri, nekh buter džez, latino, orijentalno ritmi u autorska kotora khatar o tradično romano džez. Paš oda sas the e bikeňibnaskri ekshibicija le čitrengri khatar o akademicka čitratune Vladislav Zabel, Pavel Pokorný u Jozef Srna terneder.
e kategorija: bašaviben
Odsúdení na spolunažívanie v dobrom II.
kerdo: 02. 06. 2016 15:07 opre kerdo: 17. 01. 2018 11:02
Policajt, profesionálny vojak, módna návrhárka, učiteľka a mnoho ďalších patria medzi profesie, ktoré bežne vykonávajú Rómovia. O týchto bežných Rómoch sa však v spoločnosti veľmi nehovorí. Elektronická kniha je druhým pokračovaním príbehov o ľuďoch, ktorí sú v spoločnosti neviditeľní. Kniha bola vydaná v rámci projektu Odsúdení na spolunažívanie v dobrom, ktorý podporilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Zdroj: Jekhetane-Spolu
e kategorija: e literatura
o tagi: Jekhetane-Spolu
Gelem, gelem - e negativno verzija
kerdo: 01. 06. 2016 15:32 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E negativno verzija vaš e romaňi himna, o orchestralno bašaviben u o chorus. Šaj pes pre late giľavel. O lava vaš e giľi kerďas o autoris andal e Juhoslavija, o Žarko Jovanovič, e melodija iľas andal e romaňi folklorno giľi. E himna sas kerďi andro berš 1949 sar e refleksija pal o pharipen so sas le Romen andro dujto lumakro mariben. Andro berš 1971 ačhiľas oficijalno prindžarďi sar e himna le romane nacijengri, so phenďas the o Jekhto lumakro romano kongresos andro Londyn. Kadi oficijalno štandardizovaňi verzija kerďas e Bašavibnaskri the choraloskri asocijacija andal e Moldava, bašaďas la o Moldavijakro ternengro orchestros. E bašavibnaskri editacija the o bašaviben poťinďas o Inštitutos vaš o phundrado khetaňiben andro Budapešť. E himna chudel andre molovo elegicko vazdipen kana pen arakhen duj Roma so denašle anglo o kale legiji. O simbolis hino o jekhto arakhiben le kale manušikane zorenca, save ispidle le Romen te roden o lačho than vaš o dživipen. Andro dujto kotor, prekal e ritmika u lokho tempo pes phenel avri e matafora pal o purane u akanutne droma, save gele o Roma u lengro mangipen. Jekh hangos (o vokalistas) hino oda, so vičhinel savore Romen jekehtanes, e zor les den o aver hangi (o choros). Sikhaven o učipena u peravipena save pregele o Roma, kana rodenas o achaľuviben u progres. O majpaluno kotor hino agorindo andro durovo vazdipen, savo del o čitro hoj o jekehtano res resle - e bi darutňi, slobodno u paťivaľi luma. O drom hino lungo, phirel pro but seri.
e kategorija: bašaviben
Gelem, gelem - e orchestralno verzija
kerdo: 01. 06. 2016 15:08 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E orchestralno verzija vaš e romaňi himna. O lava vaš e giľi kerďas o autoris andal e Juhoslavija, o Žarko Jovanovič, e melodija iľas andal e romaňi folklorno giľi. E himna sas kerďi andro berš 1949 sar e refleksija pal o pharipen so sas le Romen andro dujto lumakro mariben. Andro berš 1971 ačhiľas oficijalno prindžarďi sar e himna le romane nacijengri, so phenďas the o Jekhto lumakro romano kongresos andro Londyn. Kadi oficijalno štandardizovaňi verzija kerďas e Bašavibnaskri the choraloskri asocijacija andal e Moldava, bašaďas la o Moldavijakro ternengro orchestros. E bašavibnaskri editacija the o bašaviben poťinďas o Inštitutos vaš o phundrado khetaňiben andro Budapešť. E himna chudel andre molovo elegicko vazdipen kana pen arakhen duj Roma so denašle anglo o kale legiji. O simbolis hino o jekhto arakhiben le kale manušikane zorenca, save ispidle le Romen te roden o lačho than vaš o dživipen. Andro dujto kotor, prekal e ritmika u lokho tempo pes phenel avri e matafora pal o purane u akanutne droma, save gele o Roma u lengro mangipen. Sikhaven o učipena u peravipena save pregele o Roma, kana rodenas o achaľuviben u progres. O majpaluno kotor hino agorindo andro durovo vazdipen, savo del o čitro hoj o jekehtano res resle - e bi darutňi, slobodno u paťivaľi luma. O drom hino lungo, phirel pro but seri.
e kategorija: bašaviben
Riešenie konfliktov
kerdo: 01. 06. 2016 13:47 opre kerdo: 17. 01. 2018 10:59
Cieľom príručky Riešenie konfliktov je sprostredkovať vybrané informácie k teórii konfliktov a k jeho niektorým spôsobom riešenia. Na druhej strane ponúka konkrétne aktivity pre učiteľov, ktoré môžu podľa jednoduchých inštrukcií robiť so svojimi študentmi a žiakmi na svojich hodinách. Príručka sa snaží vysvetliť princípy správania v konfliktných situáciách a pri jednotlivých spôsoboch riešenia konfliktov. V teoretickej časti popisuje výklad použiteľný na vyučovacích hodinách a v praktickej časti v krokoch popisuje jednotlivé aktivity, ktoré vedú žiakov k porozumeniu teoretického výkladu. Príručka obsahuje teórie a cvičenia, ktoré lektori našej organizácie prednášali a praktikovali na rôznych typoch škôl, ale aj na desiatkach tréningoch zručností pre zastupiteľov štátnej správy a samosprávy, s ľuďmi, ktorí pracujú v neziskovom sektore, vo veľkých firmách a so zástupcami národnostných menšín. Keďže spomenuté cieľové skupiny sú veľmi rôznorodé, zamerali sme sa najmä na používanie príkladov zo školskej praxe. Všetky základné princípy uvedené v jednotlivých kapitolách príručky sa dajú použiť všeobecne aj s inými cieľovými skupinami účastníkov, len príklady a typ aktivít je potrebné prispôsobiť ich životnému kontextu a typom konfliktov, s ktorými sa stretávajú.
Zdroj: PDCS
e kategorija: e literatura
Proces terénnej sociálnej práce v sociálne vylúčenej komunite
kerdo: 01. 06. 2016 13:38 opre kerdo: 17. 01. 2018 10:59
Táto publikácia vznikla ako súčasť vzdelávania pracovníkov programu podpory komunitnej sociálnej práce v obciach, ktoré pre Fond sociálneho rozvoja realizovalo PDCS, o. z. Je určená predovšetkým sociálnym pracovníkom v teréne, ktorí často potrebujú praktickú pomoc pri zvládaní procesu náročnej práce s klientmi. Nemá byť učebnicou pre študentov, skôr príručnou čítankou pre praktikov. Vo svojom obsahu opisuje viac-menej chronologicky priebeh práce s klientom od začiatku pomáhajúceho vzťahu až po jeho ukončenie.
Zdroj: PDCS
e kategorija: e literatura
Počasie je také, aké si ho urobíš
kerdo: 01. 06. 2016 13:35 opre kerdo: 17. 01. 2018 10:59
Knižka, ktorú vydalo združenie PDCS, ponúka 10 rozhovorov s ľuďmi o tom, prečo sa rozhodli nemyslieť len na seba. Oplatí sa "robiť dobro" a byť altruistom? Je možné pomáhať druhým ľuďom tak, že si riešime vlastné problémy? V čom je podstata altruizmu a pomáhania iným?
Knižka nie je sociologickou štúdiou, ale cez príbehy konkrétnych ľudí hľadá odpovede na to, či pomáhať bolí alebo je skôr zábavou, či je altruizmus náhodou alebo plánovaným postojom. Na 150 stranách si môžete prečítať o hladení vlastného ega a obetovaní sa iným. Dozviete sa tiež, aké myšlienky a skutky spájajú ekologického aktivistu, ktorý založil prvú súkromnú rezerváciu na Slovensku; podnikateľa, podporujúceho deti bez rodičov; saleziánskeho kňaza, ktorý spolu s Rómami postavil kostol či psychologičku, ktorá po tragickej udalosti v rodine našla východisko v pomoci ľuďom s podobnou skúsenosťou.
Táto je knižka je aj o veciach, ktoré si netreba nechávať pre seba, ale treba ich podať ďalej. Prečítajte si ju, inšpirujte sa a ponúknite ju svojím priateľom a známym.
Zdroj: PDCS
e kategorija: e literatura
