Ján Rigó - A sar mange me pijava
kerdo: 14. 06. 2016 10:57 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:54
Ján Rigó giľavel, chudľas the e koruna sar o thagar vaš o romane giľa, hino andal o Zlaté Klasy u kerel the o aranžmános vaš o romane giľa. Hino jekh maškar o organizatora andro Žitnoostrovsko romano festivalos, o dženo andro themutnengro khetaňiben Jekhetane dromeha le romaňa kulturaha, jekh maškar o organizatora vaš o prestižno moľipen Romaňi ruža. Kerďas o internetovo radio "Duj". E muzika the o lava andre giľi kerďas Ján Rigó.
e kategorija: bašaviben
o tagi: Ján Rigó
Ján Rigó - Šunen, Roma
kerdo: 13. 06. 2016 15:26 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:54
Ján Rigó giľavel, chudľas the e koruna sar o thagar vaš o romane giľa, hino andal o Zlaté Klasy u kerel the o aranžmános vaš o romane giľa. Hino jekh maškar o organizatora andro Žitnoostrovsko romano festivalos, o dženo andro themutnengro khetaňiben Jekhetane dromeha le romaňa kulturaha, jekh maškar o organizatora vaš o prestižno moľipen Romaňi ruža. Kerďas o internetovo radio "Duj". E muzika the o lava andre giľi kerďas Ján Rigó.
e kategorija: bašaviben
o tagi: Ján Rigó
Oračkovci - Júlia, Júlia
kerdo: 13. 06. 2016 12:45 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:54
E cimbalovo kapela "Oračkovci" hiňi andal e Holumňica, okres Kežmarkos. O džene andre kapela hine e fameľija, kaj pes ľikerel e barvaľi bašavibnaskri tradicija. Akana bašaven sar e folklorno cimbalovo kapela andro Vysoke Tatry. O dominantna muzikakre inštrumenti hine o klasicka inštrumenti andre folklorno muzika le hurenca: e lavuta, e bari bugova, mekh o akordeonos the e cimbalma. E giľi Júlia, Júlia giľavel o akordeonistas Igor Pompa.
e kategorija: bašaviben
o tagi: Oračkovci
Johann Trollmann
kerdo: 10. 06. 2016 08:56 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
O čitro - o portretos pro savo hino o Johann Trollmann khatar o čitratuno Jozef Fečo mangľas e redakcija Romano nevo ľil sar e ilustracija ki o lekhavipen. O čitro sas kerdo prekal e fotografija. O čitro hino čitrimen pro sadrokartonos, o baripen 35 cm (učo)x71 cm (buchlo), e technika: o čitripen, o berš kana sas kerdo: 2015. Johann Wilhelm Trollman (1907 - 1943) sas o ňemciko bokseris andal e Sinti - Romaňi fameľija. O Trollmann sas o šampijonos andro Ňemciko, save prekal o dujto lumakro mariben murdarde o fašista andro koncentračno taboris.
e kategorija: čitratuňipen
Oračkovci - Čhajori romaňi, Akor e čhaj barikaňi
kerdo: 08. 06. 2016 15:21 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:54
E cimbalovo kapela "Oračkovci" hiňi andal e Holumňica, okres Kežmarkos. O džene andre kapela hine e fameľija, kaj pes ľikerel e barvaľi bašavibnaskri tradicija. Akana bašaven sar e folklorno cimbalovo kapela andro Vysoke Tatry. O dominantna muzikakre inštrumenti hine o klasicka inštrumenti andre folklorno muzika le hurenca: e lavuta, e bari bugova, mekh o akordeonos the e cimbalma. O akordeonistas Igor Pompa the giľavel. O tradična giľa Čhajori romaňi, Akor e čhaj barikaňi bašavel e cimbalovo kapela Oračkovci.
e kategorija: bašaviben
o tagi: Oračkovci
Gypsy Jazz Festival 2015
kerdo: 03. 06. 2016 15:16 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:54
Imar 4. berš Gypsy Jazz Festival, savo kerel o prindžardo bašaldo - saksofonistas, komponistas, kapelňikos u promoteris Miloslav Suchomel sas 2.2.2015 Braťislavate, andro Teatro Nová Scéna. Suchomel na kerďas o festivalovo formatos, kaj hine o individualna koncerti u le manušenge sikaďas jekh koncertos, kaj bašavel leskro 30-dženengro orchestros, andre savo sas e džezovo the vonengri sekcija (adi ľidžalas angle o koncert majstros SND o Arpádom Patkoló), u pre savo pen pro podijum chudle buter akharde džene: e Američanka Gail Anderson u e romaňi giľavňi andal o Ňemciko, e Dotschy Reinhardt sar o giľavne čercheňa, pal lende o americko saksofonistas o Bill Evans. O štilizovano romano kheľiben khelde o čhaja andal e kheľibnaskri grupa savi ľidžal e Simona Horváthová. E muzika pro festivalos phirelas maškar o žanri, nekh buter džez, latino, orijentalno ritmi u autorska kotora khatar o tradično romano džez. Paš oda sas the e bikeňibnaskri ekshibicija le čitrengri khatar o akademicka čitratune Vladislav Zabel, Pavel Pokorný u Jozef Srna terneder.
e kategorija: bašaviben
Odsúdení na spolunažívanie v dobrom II.
kerdo: 02. 06. 2016 15:07 opre kerdo: 17. 01. 2018 11:02
Policajt, profesionálny vojak, módna návrhárka, učiteľka a mnoho ďalších patria medzi profesie, ktoré bežne vykonávajú Rómovia. O týchto bežných Rómoch sa však v spoločnosti veľmi nehovorí. Elektronická kniha je druhým pokračovaním príbehov o ľuďoch, ktorí sú v spoločnosti neviditeľní. Kniha bola vydaná v rámci projektu Odsúdení na spolunažívanie v dobrom, ktorý podporilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Zdroj: Jekhetane-Spolu
e kategorija: e literatura
o tagi: Jekhetane-Spolu
Gelem, gelem - e negativno verzija
kerdo: 01. 06. 2016 15:32 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E negativno verzija vaš e romaňi himna, o orchestralno bašaviben u o chorus. Šaj pes pre late giľavel. O lava vaš e giľi kerďas o autoris andal e Juhoslavija, o Žarko Jovanovič, e melodija iľas andal e romaňi folklorno giľi. E himna sas kerďi andro berš 1949 sar e refleksija pal o pharipen so sas le Romen andro dujto lumakro mariben. Andro berš 1971 ačhiľas oficijalno prindžarďi sar e himna le romane nacijengri, so phenďas the o Jekhto lumakro romano kongresos andro Londyn. Kadi oficijalno štandardizovaňi verzija kerďas e Bašavibnaskri the choraloskri asocijacija andal e Moldava, bašaďas la o Moldavijakro ternengro orchestros. E bašavibnaskri editacija the o bašaviben poťinďas o Inštitutos vaš o phundrado khetaňiben andro Budapešť. E himna chudel andre molovo elegicko vazdipen kana pen arakhen duj Roma so denašle anglo o kale legiji. O simbolis hino o jekhto arakhiben le kale manušikane zorenca, save ispidle le Romen te roden o lačho than vaš o dživipen. Andro dujto kotor, prekal e ritmika u lokho tempo pes phenel avri e matafora pal o purane u akanutne droma, save gele o Roma u lengro mangipen. Jekh hangos (o vokalistas) hino oda, so vičhinel savore Romen jekehtanes, e zor les den o aver hangi (o choros). Sikhaven o učipena u peravipena save pregele o Roma, kana rodenas o achaľuviben u progres. O majpaluno kotor hino agorindo andro durovo vazdipen, savo del o čitro hoj o jekehtano res resle - e bi darutňi, slobodno u paťivaľi luma. O drom hino lungo, phirel pro but seri.
e kategorija: bašaviben
Gelem, gelem - e orchestralno verzija
kerdo: 01. 06. 2016 15:08 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E orchestralno verzija vaš e romaňi himna. O lava vaš e giľi kerďas o autoris andal e Juhoslavija, o Žarko Jovanovič, e melodija iľas andal e romaňi folklorno giľi. E himna sas kerďi andro berš 1949 sar e refleksija pal o pharipen so sas le Romen andro dujto lumakro mariben. Andro berš 1971 ačhiľas oficijalno prindžarďi sar e himna le romane nacijengri, so phenďas the o Jekhto lumakro romano kongresos andro Londyn. Kadi oficijalno štandardizovaňi verzija kerďas e Bašavibnaskri the choraloskri asocijacija andal e Moldava, bašaďas la o Moldavijakro ternengro orchestros. E bašavibnaskri editacija the o bašaviben poťinďas o Inštitutos vaš o phundrado khetaňiben andro Budapešť. E himna chudel andre molovo elegicko vazdipen kana pen arakhen duj Roma so denašle anglo o kale legiji. O simbolis hino o jekhto arakhiben le kale manušikane zorenca, save ispidle le Romen te roden o lačho than vaš o dživipen. Andro dujto kotor, prekal e ritmika u lokho tempo pes phenel avri e matafora pal o purane u akanutne droma, save gele o Roma u lengro mangipen. Sikhaven o učipena u peravipena save pregele o Roma, kana rodenas o achaľuviben u progres. O majpaluno kotor hino agorindo andro durovo vazdipen, savo del o čitro hoj o jekehtano res resle - e bi darutňi, slobodno u paťivaľi luma. O drom hino lungo, phirel pro but seri.
e kategorija: bašaviben
Riešenie konfliktov
kerdo: 01. 06. 2016 13:47 opre kerdo: 17. 01. 2018 10:59
Cieľom príručky Riešenie konfliktov je sprostredkovať vybrané informácie k teórii konfliktov a k jeho niektorým spôsobom riešenia. Na druhej strane ponúka konkrétne aktivity pre učiteľov, ktoré môžu podľa jednoduchých inštrukcií robiť so svojimi študentmi a žiakmi na svojich hodinách. Príručka sa snaží vysvetliť princípy správania v konfliktných situáciách a pri jednotlivých spôsoboch riešenia konfliktov. V teoretickej časti popisuje výklad použiteľný na vyučovacích hodinách a v praktickej časti v krokoch popisuje jednotlivé aktivity, ktoré vedú žiakov k porozumeniu teoretického výkladu. Príručka obsahuje teórie a cvičenia, ktoré lektori našej organizácie prednášali a praktikovali na rôznych typoch škôl, ale aj na desiatkach tréningoch zručností pre zastupiteľov štátnej správy a samosprávy, s ľuďmi, ktorí pracujú v neziskovom sektore, vo veľkých firmách a so zástupcami národnostných menšín. Keďže spomenuté cieľové skupiny sú veľmi rôznorodé, zamerali sme sa najmä na používanie príkladov zo školskej praxe. Všetky základné princípy uvedené v jednotlivých kapitolách príručky sa dajú použiť všeobecne aj s inými cieľovými skupinami účastníkov, len príklady a typ aktivít je potrebné prispôsobiť ich životnému kontextu a typom konfliktov, s ktorými sa stretávajú.
Zdroj: PDCS
e kategorija: e literatura
