Zoran Dimov
kerdo: 17. 01. 2023 10:36 opre kerdo: 08. 02. 2024 11:20
E fotografija andal o archivos andre organizacija Jekhetane-Spolu, savi sikhavel le Zoran Dimov, o manuš savo kerďas e privatno romaňi televizija, pro 5. Kongresos Maškarthemutňi romaňi unija (IRU), savi sas maškar o 24. u 28. julos 2000 Prahate.
Pre fotografija hino jekhetanes aver dženenca save sas pro Kongresos.
Zoran Dimov kerďas andro berš 1993 o jekhto privatno romano radijo u televizija RTV BTR National. Andro akanutne berša hino o šerutno andre Maškarthemutňi romaňi unija (IRU). Uľiľas andro berš 1965 andro Skopje, Opruňi Macedonija.
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Zoran Dimov savorenge interno
Eva Davidová
kerdo: 17. 01. 2023 10:16 opre kerdo: 17. 01. 2023 10:17
E fotografija andal o Jekhetane-Spolu organizacijakro archivos, savi sikhavel e Eva Davidová, e prindžarďi romistka u fotografka, pro 5. Kongresos Maškarthemutňi Romaňi Unija (IRU), savo sas 24. dži o 28.7.2000 Prahate.
Pre fotografija hiňi jekhetanes aver dženenca pro kongresos.
Eva Davidová sas e prindžarďi artikaňi historička, etnografka, socijologička u fotografka. Sas maškar o džene, save opre ačhade e čechiko romistika. Jepaš pendavardešte beršendar chudľas te kerel e sistematicko etnologicko sikhľuviben pal o Roma u lengro dživipen.
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Eva Davidová savorenge interno
Milena Hübschmannová
kerdo: 16. 01. 2023 15:22 opre kerdo: 16. 01. 2023 15:23
E archivno fotografija andal e organizacija Jekhetane-Spolu, pre savi hiňi e Milena Hübschmannová, e prindžarďi romistka, kana sas pro 5. Kongresos Maškarthemutňi Romaňi Unija (IRU), savo sas 24. – 28.7.2000 andre Praha.
Pre fotografija hiňi the o baro historikos u lingvistas Marcel Courthiade. Kadi fotografija sas andro Romano nevo ľil g. 448-454/2000 pre sera 14.
Doc. PhDr. Milena Hübschmannová, CSc. sas e bari čechiko univerzitno sikhavňi, savi ačhaďas e katedra vaš e romistika pre Filozoficko fakulta pre Karlovo univerzita Prahate.
Le beršestar 1951 dži o 1956 sikhľolas o čhiba hindu, urdu the bengali pre Filozoficko fakulta pre Karlovo univerzita Prahate. Le beršestar 1953 pes chudľas te interesinel pal e romaňi čhib, romaňi kultura u savoro dživipen sas aktivno andro romano emancipačno procesos.
Kidelas opre o romano folklor, paramisa, o vakeriben, giľa, goďaver lava, drabaripen u paľis the etnograficka informaciji.
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Milena Hübschmannová savorenge interno
Marcel Courthiade
kerdo: 16. 01. 2023 15:03 opre kerdo: 01. 02. 2023 10:54
O fotografiji andal o archivos OZ Jekhetane-Spolu, save sikhaven le Marcel Courthiade, o prindžardo baro Rom, pro 5. Kongresos vaš e Maškarthemutňi Romaňi Unija (IRU), savo sas o 24. – 28. juloste 2000 Prahate.
Pre jekh fotografija hino jekhetanes la prindžarďa čechiko romistkaha Milena Hübschmannovaha (1933-2005). E fotografija sas andro Romano nevo ľil g. 448-454/2000 pre sera 14.
Marcel Courthiade sas o francuziko lingvistas u akademikos. Sikhľolas medicina pre univerzita andro Clermont-Ferrand, o študijum naagorinďas. Sikhľolas o slovaňika čhiba, paľis sas o ekspertos pre romaňi čhib, pal savi kerelas rodipena.
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Marcel Courthiade savorenge interno
Ján Cibuľa
kerdo: 16. 01. 2023 13:52 opre kerdo: 16. 01. 2023 13:52
O archivna fotografiji OZ Jekhetane-Spolu, kaj hino o Ján Cibuľa, o baro prindžardo Rom, pro 5. kongresos IRU (Maškarthemutňi romaňi unija), savo sas 24.-28.7.2000 Prahate.
E fotografija sas andro Romano nevo ľil g. 448-454/2000 pre sera 14.
Ján Cibuľa, MUDr. (doktoris pre medicina,* 7. január 1932, Klenovec – † 18. august 2013, Bern) sas o slovaťiko doktoris, romano. Sas maškar o džene save kerde o Zvezos Cigana-Roma pre Slovaťiko, sas pro jekhto kidipen Maškarthemutňi romaňi unija andro Orpington. Sas o šerutno andre delegacija dešuduj Romenca andal o zapadna the vichodna them andro OSN (E Organizacija jekhetane nacijengri) andro New York u sas nominovano pro Nobeloskro moľipen vaš o smirom.
Avri phirďas o gimnazijum andre Rimavsko Sobota. Leskro das sas lavutaris. Andro berš 1957 sas o jekhto Rom andre puraňi Čechoslovakija, savo agorinďas e Medicinsko fakulta pre Komensko Univerzita Bratislavate. Andro berš 1968 sas jekh maškar o džene save kerde o Zvezos Cigana-Roma.
Sas o jekhto prezidentos IRU andro berš 1971.
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Ján Cibuľa savorenge interno
Štefan Tupý, Podskalka paš o Humenné
kerdo: 13. 01. 2023 14:35 opre kerdo: 13. 01. 2023 14:36
O vakeriben hino o kotor andro rodipnaskro projektos savo kidelas opre o leperibnaskre vakeribena khatar o Roma pre Podskalka, so hino o romano kotor andro foros Humenné. O rodipen kerel Peter Kudráč, o lokalno aktivistas. O respondenta andro projektos vakeren kana lendar phučel pal e lengri identita, kaj bešen, pal e fameľija, školi, profesijno dživipen, o leperibena pro oda, so pes ačhelas u so sas aver pal o berša 1968 u 1989, u pal e forma u so hin andre romaňi kultura. O vakeriben hino romanes. O respondentos hino Štefan Tupý, vakerel leha Peter Kudráč.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko dialog moderovano romanes Štefan Tupý savorenge interno
Anna Jurová: Povojnové roky
kerdo: 13. 01. 2023 13:21 opre kerdo: 13. 01. 2023 13:21
Rozhovor s historičkou Annou Jurovou viedla Daniela Hivešová-Šilanová a bol zaznamenaný pre potreby článku "Nelegálne" postavené rómske osady? ďalšia dezinformácia slovenských médií! In Romano nevo ľil, Roč. 11, č. 509(455)-517(463) (2001), s. 17.
V tretej časti rozhovoru Dr. Jurová rozpráva o situácii Rómov na území Slovenska po ukončení 2. svetovej vojny až do obdobia 90. rokov 20. storočia, kedy sa po roku 1989 začali vysporiadavať majetky v reštitúciách a mnohé rómske osady sa tak ocitli na pozemkoch, ktoré im nepatrili. Dr. Jurová na základe svojich výskumov a historických prameňov dáva konkrétnu odpoveď, či teda sú rómske osady na Slovensku legálne alebo nie.
e kategorija: vakeriben
o tagi: džaňiben faktograficko dialog humanitno Anna Jurová Daniela Hivešová-Šilanová savorenge interno
Anna Jurová: Vojnové roky
kerdo: 13. 01. 2023 13:17 opre kerdo: 13. 01. 2023 13:17
Rozhovor s historičkou Annou Jurovou viedla Daniela Hivešová-Šilanová a bol zaznamenaný pre potreby článku "Nelegálne" postavené rómske osady? ďalšia dezinformácia slovenských médií! In Romano nevo ľil, Roč. 11, č. 509(455)-517(463) (2001), s. 17.
V druhej časti rozhovoru približuje Dr. Jurová z historického hľadiska život Rómov na území Slovenska počas vojnového Slovenského štátu, kedy vychádzali rôzne protirómske vyhlášky, ktoré upierali práva, obmedzovali ich voľný pohyb, cestovanie, či prácu. 20.4.1941 bola prijatá vyhláška ministerstva vnútra o vysťahovaní Rómov z obcí na odľahlé a obcou vyznačené miesto, ktorá bola neskôr zopakovaná v roku 1943, podpísaná ministrom vnútra Machom. Boli zriadené pracovné a koncentračné tábory, počet osôb navrhovali samotné obce.
e kategorija: vakeriben
o tagi: džaňiben faktograficko dialog humanitno Anna Jurová Daniela Hivešová-Šilanová savorenge interno
Anna Jurová: O Roma u lengro bešipen andro slovaťika gava
kerdo: 11. 01. 2023 14:39 opre kerdo: 11. 01. 2023 15:15
O vakeriben la historičkaha Anna Jurovaha kerďas e Daniela Hivešová-Šilanová vaš o lekhavipen "Nalegalno" ačhade romane osadi? Mek jekh aver dezinformacija andro slovaťika mediji! In Romano nevo ľil, berš 11, g. 509(455)-517(463) (2001), s. 17.
Andro jekhto kotor vakeriben e Dr. Jurová vakerel pal o historicko kontekstos, soske u sar pen dochudle o Roma kijo bešipen andro amaro them. Prekal o historicka informaciji the e evidencija pro ľil vakerel sar o Roma avle pre Slovaťiko 14. šelberšipnastar dži o 18. šelberšipen, kana musaj sas te mukhel o phirdo dživipen, sar mangľas e thagarňi Mária Terézia u o thagar Jozef II. Kana agorinelas o 18. šelberšipen andro župi pen genenas o manuša u olestar džanas, hoj andro ola berša sas pre Slovaťiko kijo 20 ezera Roma. Paľis vakerel pal o buter fora u gava, kaj o Roma dživenas, keci berša u lengro gendo savo šaj sas, sar dživenas u sar rodenas pro dživipen.
e kategorija: vakeriben
o tagi: džaňiben faktograficko dialog humanitno Anna Jurová Daniela Hivešová-Šilanová savorenge interno
Tibor Demeter - o vakeriben
kerdo: 11. 01. 2023 13:10 opre kerdo: 11. 01. 2023 13:24
Tibor Demeter u leskro leperibnaskro vakeriben. Vakerel pal e peskri fameľija, pal o čhavorikaňipen, pal o študijum, pal o dživipen the pal e Patraďi, o sokaša andre fameľija. Varekaj leskre leperibena buchľarel the leskri romňi.
E regijonalno historija le Romengri andro gav Brekov hin e tema andro audijo vakeribena, save o DICRK bilovengro chudľas le rodipnaskra manušňatar Elena Cinovatar. Lakro rodipnaskro projektos tel o nav O Roma andro Brekov chudľas o pomožipen andro berš 2020 andal o Fondos vaš e minoritno kultura. O vakeribena hine andre slovaťiko čhib u anen o informaciji pal o dživipen, kultura u khetaňibnaskre paruvipena andro regijonos.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko dialog moderovano slovaťika Tibor Demeter savorenge interno
