Vojtech Kökény
kerdo: 29. 06. 2022 12:34 opre kerdo: 29. 06. 2022 12:34
PhDr. Vojtech Kökény (Kökény Kotyer Béla) uľiľas andro berš 1956 andre romaňi osada paš o gav Cakov, nadur khatar e Rimavsko Seč, andre lavutarengri fameľija. But berša kerelas e buťi sar o buťarno pro ačhavibena pre Slovaťiko the avri. Kerelas o čitratuňipen, e politika the o lokalno aktivizmus. Sar korkoro andro jekh vakeriben phenel, načitrinďas but buťa. Čitrinelas le ceruzkenca, paňeskre the oľejovo farbenca. Peskre buťa sikhavelas nekbuter andre Romaňi phirďi galerija, savi kerelas e Themutnengri asocijacija Jekhetane-Spolu kaj e šerutňi sas Daniela Hivešová-Šilanová. Le beršestar 1995 dži o 2005 kerelas buťi sar o socijalno buťarno pre Okresno kher andre Rimavsko Sobota.
Sas o dženo andre sera Romaňi themutnengri inicijativa (ROI), paľis geľas andre sera Romaňi inteligencija vaš o jekhetano dživipen (RIS) u e politicko karijera agorinďas andre Romaňi kolačno sera (SRK). Andro beš 2005 kerďas e kandidatura pro šerutno andro Banskobystricko samospravno krajos.
E fotografija kerďas o romano fotografos Jozef Ferenc. E digitalno fotografija sas kerďi andro berš 2006 andre Rimavsko Sobota pre prezentacija kaj sas o dokumenta pal o štar romane čitratune.
O informaciji:
RNĽ č.738-741/2006
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Vojtech Kökény savorenge interno
Alexander Bohó
kerdo: 29. 06. 2022 12:05 opre kerdo: 29. 06. 2022 12:05
Pre fotografija hino o profesijonalno romano čitratuno Alexander Bohó. Uľiľas andro Brezno, andre fameľija pandže čhavorenca. Sikhľolas kijo doc. J. Jánoška u profesoris F. Ondro e slobodno grafika u graficko dizajnos. O čitripen sikhľolas paš o akademicko čitratuno F. Kráľ andro berša 1979 – 1985. Andro berš 1966 agorinďas o študijum pre Filozoficko fakulta pre Univerzita Komenský Bratislavate, e špecijalizacija e džaňibnaskri historija.
E fotografija kerďas o romano fotografos Jozef Ferenc. E digitalno fotografija sas kerďi andro berš 2006 andre Rimavsko Sobota kana sas e prezentacija pal o filmova dokumenta pal o štar romane čitratune.
O informaciji:
RNĽ č.738-741/2006
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Alexander Bohó savorenge interno
Ján Šándor
kerdo: 29. 06. 2022 10:47 opre kerdo: 29. 06. 2022 11:10
Pre fotografija hino o romano lekhavno Ján Šándor. Uľiľas andro berš 1948 andro Brno (puraňi Čechoslovakia, akana Čechiko republika). Peskre 16 beršendar dži kana namuľas bešelas andre Prievidza. Savoro dživipen sas buťarno.
Leskre lekhavipena sas le beršestar 1979 andro magazina Železničiar, Bosorka, Smer dnes, Prieboj, Romano nevo ľil, Sam adaj, Romano džaniben. Leskro kňižno debutos sas o paramisa the o charne lekhavibena tel o nav Romano suno (2004). Andro berš 2008 e asocijacija Jekhetane-Spolu diňas avri e kňižka paramisenca savi pes vičinelas Kaľi ruža, slovaťika the romanes. Jekhetanes diňas avri 10 kňižki.
Sas o dženo andro Slovaťiko lekhevnengri asocijacija.
Andro berš 2017 leske In memoriam dine o moľipen Roma Spirit vaš o savoro dživipnaskro literarno keriben u vazdipen la romaňa kulturakro.
E fotografija kerďas o romano fotografos Jozef Ferenc. E digitalno fotografija sas kerďi andro berš 2005 andre Prievidza, kana bolde leskri kňižka.
O informaciji:
ŠÁNDOR, Ján. Čierna ruža / E kaľi ruža. Prešov: Jekhetane-Spolu Prešov, 2008, 132 s. ISBN 978-80-968744-2-2
www.romaspirit.sk/rocniky/rocnik-2017/nominovani/jan-sandor-prievidza/
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Ján Šándor savorenge interno
Ctibor Nečas
kerdo: 29. 06. 2022 10:41 opre kerdo: 29. 06. 2022 10:42
Pre fotografija hino o prof. PhDr. Ctibor Nečas, DrSc. (26.7.1933 Rakvice, okresis Břeclav, Čechoslovakia – 19.12.2017, Čechiko republika). Sas o pedagogos pre Masarykovo univerzita Brnoste, kaj andro berš 1992 chudľas o titulos profesoris pre generalno historija. Hino o dženo, savo jekhto chudľas te kerel e romistika andre puraňi Čechoslovakia, leskro interesos sas nekbuter pal e perzekuciji pro čechika Roma tele nacisticko okupacija u o romano holokaust.
E fotografija kerďas o romano fotografos Jozef Ferenc. E digitalno fotografija sas kerďi andro berš 2006 Bratislavate, pro kidipen savo pes vičinelas Naprindžardo holokaust.
O informaciji:
RNĽ g.755-758/2006
encyklopedie.brna.cz/home-mmb/
amariluma.romanokher.sk/encyclopedia/necas-ctibor/
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Ctibor Nečas savorenge interno
Karel Holomek
kerdo: 29. 06. 2022 10:37 opre kerdo: 29. 06. 2022 10:37
Karel Holomek uľiľas andro berš 1937 andro Brno, andre fameľija originalno moravsko Romengri, save bešenas pre Morava imar kanastar agorinelas o 17. šelberšipen. Leskro dad Tomáš Holomek sas o jekhto Rom andre purano Čechoslovaťiko saves sas e uči škola.
Karel Holomek sikhľiľas avri sar o mašinakro inžinieros pre Mašinakri fakulta pre Slugaďipnaskri akademija Brnoste, kaj paľis kerelas buťi sar o špecijalno asistentos. Vaš o leskre lava pal e sovijetsko okupacija andro berš 1968 les avri čhide la fakultatar, dži o berš 1990 kerelas sar o buťarno.
Pal o berš 1990 sas duj berša o poslancos andre Čechiko narodno rada vaš e sera Občianske hnutie.
Pal o berš 1989 chudľas aktivno te kerel pre integracija le Romengri andro jekhetaňiben. Hino jekh maškar o džene save kerde o Muzeum vaš e romaňi kultura Brnoste u kerďas o Jekhetaňiben le Romengro pre Morava, savo del avri o dujkurkeskro magazinos Romano hangos (avel avri le beršestar 1999) Andro berš 2002 chudľas e Medaila vaš o doresipena III. učipen.
E fotografija kerďas o romano fotografos Jozef Ferenc. E digitalno fotografija sas kerďi andro berš 2006 Bratislavate pro kidipen savo pes vičinelas Naprindžardo holokaust.
O informaciji andal o:
RNĽ č.755-758/2006
www.srnm.cz/zakladatel-karel-holomek/
www.pametnaroda.cz/cs/holomek-karel-1937
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Karel Holomek savorenge interno
Pal o ňebos - Gitana a Ďusi Band
kerdo: 13. 06. 2022 13:10 opre kerdo: 13. 06. 2022 13:10
E autorsko giľi (e melodija: Gitana, o lava: Gitana) giľavel e Gitana (o umelecko nav), oficijalno nav Adriana Drafiová u bašavel e cimbalovo kapela Ďusi Band. E giľi hiňi andro rom pop žanros. O video sas kerdo 19.11.2021 andro Prešov, andro Centrum vaš e slobodno kultura Wave. Gitana (A. Drafiová) – giľavel, Július Bandy – e cimbalma, Samuel Bandy – e lavuta, Roland Horváth – o klarinetos, o saksofonos, Kristián Bandy – e viola, Július Bandy terneder – e bari bugova.
Gitana
O talentos pro bašaviben hino andre lakri fameľija. Gitana (Adriana Drafiová) les sikhavel andro giľavipen nekhbuter o elektro swing u gypsy swing. Dešuefta beršengri imar giľavelas buter kapelenca avri, andro Ungriko giľavelas le giľavneha Jozef Szaboha, paľis but berša sas jekhetanes la kapelaha Kmeťoband. Le Jurajoha Benetinoha, le giľavneha andal e kapela Korben Dallas giľaďas o duet sar phundravipnaskri giľi andro animovano charno filmos Pixar študijostar savor pes vičinel Láva (Jagale bara) le beršestar 2015.
Ďusi Band
E fameľijakri romaňi folklorno kapela andal o Prešov, o kapelňikos u cimbalistas hino Július Bandy. Ov peskre trine čhavenca bašaven u ľikeren ola nekfeder tradiciji andro romano cimbalovo bašaviben pre Slovaťiko. Bašaven korkore, vaj jekhetanes but aver romane u naromane muzikantenca. O akhardo dženo hino o Roland Horváth (o klarinetos, o saksofonos) andal e Rimavsko Sobota.
e kategorija: bašaviben
o tagi: vokalno-inštrumentalno moderno rom-pop quintet originalno romanes Ďusi Band Gitana sakoneske interno
Rovava - Gitana a Ďusi Band
kerdo: 13. 06. 2022 13:08 opre kerdo: 10. 10. 2022 11:08
E autorsko giľi (e melodija: Gitana, o lava: Eduard Čonka) giľavel e Gitana (o umelecko nav), oficijalno nav Adriana Drafiová u bašavel e cimbalovo kapela Ďusi Band. E giľi hiňi andro latino pop žanros. O video sas kerdo 19.11.2021 andro Prešov, andro Centrum vaš e slobodno kultura Wave. Gitana (A. Drafiová) – giľavel, Július Bandy – e cimbalma, Samuel Bandy – e lavuta, Roland Horváth – o klarinetos, o saksofonos, Kristián Bandy – e viola, Július Bandy terneder – e bari bugova.
Gitana
O talentos pro bašaviben hino andre lakri fameľija. Gitana (Adriana Drafiová) les sikhavel andro giľavipen nekhbuter o elektro swing u gypsy swing. Dešuefta beršengri imar giľavelas buter kapelenca avri, andro Ungriko giľavelas le giľavneha Jozef Szaboha, paľis but berša sas jekhetanes la kapelaha Kmeťoband. Le Jurajoha Benetinoha, le giľavneha andal e kapela Korben Dallas giľaďas o duet sar phundravipnaskri giľi andro animovano charno filmos Pixar študijostar savor pes vičinel Láva (Jagale bara) le beršestar 2015.
Ďusi Band
E fameľijakri romaňi folklorno kapela andal o Prešov, o kapelňikos u cimbalistas hino Július Bandy. Ov peskre trine čhavenca bašaven u ľikeren ola nekfeder tradiciji andro romano cimbalovo bašaviben pre Slovaťiko. Bašaven korkore, vaj jekhetanes but aver romane u naromane muzikantenca. O akhardo dženo hino o Roland Horváth (o klarinetos, o saksofonos) andal e Rimavsko Sobota.
e kategorija: bašaviben
o tagi: vokalno-inštrumentalno moderno rom-pop quintet originalno romanes Ďusi Band Gitana Adriana Drafiová sakoneske interno
Azt a kutya mindenit (Den le rikoneske savoro) - Gitana u Ďusi Band
kerdo: 13. 06. 2022 13:06 opre kerdo: 06. 10. 2022 15:38
E ungriko folklorno giľi Azt a kutya mindenit (Den le rikoneske savoro), giľavel e Gitana (o umelecko nav), oficijalno nav Adriana Drafiová u bašavel e cimbalovo kapela Ďusi Band. E giľi hiňi swingovo, e interpretacija la thovel andre kategorija romano swing. O video sas kerdo 19.11.2021 andro Prešov, andro Centrum vaš e slobodno kultura Wave. Gitana (A. Drafiová) – giľavel, Július Bandy – e cimbalma, Samuel Bandy – e lavuta, Roland Horváth – o klarinetos, o saksofonos, Kristián Bandy – e viola, Július Bandy terneder – e bari bugova.
Gitana
O talentos pro bašaviben hino andre lakri fameľija. Gitana (Adriana Drafiová) les sikhavel andro giľavipen nekhbuter o elektro swing u gypsy swing. Dešuefta beršengri imar giľavelas buter kapelenca avri, andro Ungriko giľavelas le giľavneha Jozef Szaboha, paľis but berša sas jekhetanes la kapelaha Kmeťoband. Le Jurajoha Benetinoha, le giľavneha andal e kapela Korben Dallas giľaďas o duet sar phundravipnaskri giľi andro animovano charno filmos Pixar študijostar savor pes vičinel Láva (Jagale bara) le beršestar 2015.
Ďusi Band
E fameľijakri romaňi folklorno kapela andal o Prešov, o kapelňikos u cimbalistas hino Július Bandy. Ov peskre trine čhavenca bašaven u ľikeren ola nekfeder tradiciji andro romano cimbalovo bašaviben pre Slovaťiko. Bašaven korkore, vaj jekhetanes but aver romane u naromane muzikantenca. O akhardo dženo hino o Roland Horváth (o klarinetos, o saksofonos) andal e Rimavsko Sobota.
e kategorija: bašaviben
o tagi: vokalno-inštrumentalno moderno folklorno quintet ungrika Ďusi Band Gitana Adriana Drafiová sakoneske interno
Nane cocha, nane gad - Gitana a Ďusi Band
kerdo: 13. 06. 2022 13:03 opre kerdo: 06. 10. 2022 15:28
E folklorno giľi giľavel e Gitana (o umelecko nav), oficijalno nav Adriana Drafiová u bašavel e cimbalovo kapela Ďusi Band. Nane cocha hiňie e romaňi folklorno giľi prindžarďi andal o sovijetsko filmos O Roma džan andro ňebos (1975). O taktos hino 2/4, e giľi chudel lokhes, paľis e repeticija resel o sigeder tempos u chudel zoraľi intenzita. O video sas kerdo 19.11.2021 andro Prešov, andro Centrum vaš e slobodno kultura Wave. Gitana (A. Drafiová) – giľavel, Július Bandy – e cimbalma, Samuel Bandy – e lavuta, Roland Horváth – o klarinetos, o saksofonos, Kristián Bandy – e viola, Július Bandy terneder – e bari bugova.
Gitana
O talentos pro bašaviben hino andre lakri fameľija. Gitana (Adriana Drafiová) les sikhavel andro giľavipen nekhbuter o elektro swing u gypsy swing. Dešuefta beršengri imar giľavelas buter kapelenca avri, andro Ungriko giľavelas le giľavneha Jozef Szaboha, paľis but berša sas jekhetanes la kapelaha Kmeťoband. Le Jurajoha Benetinoha, le giľavneha andal e kapela Korben Dallas giľaďas o duet sar phundravipnaskri giľi andro animovano charno filmos Pixar študijostar savor pes vičinel Láva (Jagale bara) le beršestar 2015.
Ďusi Band
E fameľijakri romaňi folklorno kapela andal o Prešov, o kapelňikos u cimbalistas hino Július Bandy. Ov peskre trine čhavenca bašaven u ľikeren ola nekfeder tradiciji andro romano cimbalovo bašaviben pre Slovaťiko. Bašaven korkore, vaj jekhetanes but aver romane u naromane muzikantenca. O akhardo dženo hino o Roland Horváth (o klarinetos, o saksofonos) andal e Rimavsko Sobota.
e kategorija: bašaviben
o tagi: vokalno-inštrumentalno moderno folklorno quintet slovaťiko romanes Ďusi Band Gitana Adriana Drafiová sakoneske interno
Gelem, gelem - Gitana a Ďusi Band
kerdo: 13. 06. 2022 12:59 opre kerdo: 06. 10. 2022 15:20
E oficijalno romaňi himna Gelem, gelem, lakri lokalno verzija, giľavel e Gitana (o umelecko nav), oficijalno nav Adriana Drafiová u bašavel e cimbalovo kapela Ďusi Band. O video sas kerdo 19.11.2021 andro Prešov, andro Centrum vaš e slobodno kultura Wave. Gitana (A. Drafiová) – giľavel, Július Bandy – e cimbalma, Samuel Bandy – e lavuta, Roland Horváth – o klarinetos, o saksofonos, Kristián Bandy – e viola, Július Bandy terneder – e bari bugova.
Gitana
O talentos pro bašaviben hino andre lakri fameľija. Gitana (Adriana Drafiová) les sikhavel andro giľavipen nekhbuter o elektro swing u gypsy swing. Dešuefta beršengri imar giľavelas buter kapelenca avri, andro Ungriko giľavelas le giľavneha Jozef Szaboha, paľis but berša sas jekhetanes la kapelaha Kmeťoband. Le Jurajoha Benetinoha, le giľavneha andal e kapela Korben Dallas giľaďas o duet sar phundravipnaskri giľi andro animovano charno filmos Pixar študijostar savor pes vičinel Láva (Jagale bara) le beršestar 2015.
Ďusi Band
E fameľijakri romaňi folklorno kapela andal o Prešov, o kapelňikos u cimbalistas hino Július Bandy. Ov peskre trine čhavenca bašaven u ľikeren ola nekfeder tradiciji andro romano cimbalovo bašaviben pre Slovaťiko. Bašaven korkore, vaj jekhetanes but aver romane u naromane muzikantenca. O akhardo dženo hino o Roland Horváth (o klarinetos, o saksofonos) andal e Rimavsko Sobota.
e kategorija: bašaviben
o tagi: vokalno-inštrumentalno moderno averestar quintet slovaťiko romanes Ďusi Band Gitana Adriana Drafiová sakoneske interno
