Eva Adamová
kerdo: 07. 09. 2020 09:26 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
Eva Adamová sas andro Teatro Romathan le beršestar 2002. Jekhto sas e džeňi andro kheľibnaskro kotor andro teatro, paľis geľas andro herecko u giľavibnaskro kotor. Bijo kheľiben andro teatroskre dramatizaciji kerel buťi the sar eksterno sikhavňi andro Privatno bašavibnaskro u dramaticko konzervatorijum andro Košice, kaj sikhavel terne hercen te khelel.
e kategorija: vizualno čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko fotografija Romathan savorenge interno
Roman Godla
kerdo: 07. 09. 2020 09:19 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
Avri ile fotografiji sikhaven le solistas pal o Teatro Romathan Roman Godla. Kerel e činohra, khelel o šerutne the serakre charaktera andro inscenaciji vaš čhavore the vaš o bare manuša. Bi o kheľiben kerel buťi the andre kheľibnaskri sekcija andro teatro sar choreografos. Andro Teatro Romathan avľas andro berš 1994 jekhvarestar kana agorinďas o slugaďipen. Dži o berš 2002 sas o aktoris the giľavno.
e kategorija: vizualno čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko fotografija Roman Godla Romathan savorenge interno
Marián Balog
kerdo: 07. 09. 2020 09:06 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
O fotografiji le teatrostar, kaj hino o solistas andal o Romathan Marián Balog, kerde andro dokumentačno the informačno centrum vaš e romaňi kultura andro berša 2013 dži o 2018.
Andro teatros hino le beršestar 1992. Le beršestar 2009 andro teatros bijo kheľiben kerel the e dramaturgija u režija. E teatroskri buťi prindžarlas imar anglo berš 1992, khelelas andro Teatros Jonaš Záborský andro Prešov. Bijo teatros kerelas the andro filmos. Andro berš 2000 sas jekh maškar o šerutne charaktera andro filmos (e produkcija: Čechiko, Slovaťiko, Francuziko) savo pes vičinlas Sar gele pro drom o študenta Peter u Jakub. Andro berš 1995 chudľas vaš peskri buťi o moľipen khatar e Asocijacija teatroskre manušengri pre Slovaťiko u the khatar o Slovaťiko literarno fondos.
Aver moľipena:
2006 – O literarno fondos – o moľipen vaš e bari umelecko u režijno kontribucija andre inscenacija E chochaďi fameľija.
2007 – O moľipen forostar Košice vaš e bari buťi savi kerďas kana pes phundravelas o teatros Romathan, but beršengri buťi andro teatros u vaš e talentovano režijno buťi, savi akana hiňi nekhbareder vaš o teatroskro repertoaris.
2016 – O literarno fondos – o beršeskro moľipen vaš e režija le originalno romaňi paramisakri bašavibnaha O magicko harangoro.
e kategorija: vizualno čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Marián Balog Romathan savorenge interno
Milan Godla
kerdo: 07. 09. 2020 08:54 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E selekcija kaj hine o fotografiji andal o kheľibena andre save khelelas o Milan Godla, o hercos, giľavno, translatoris, scenaristas u dramaturgos. Peskri karijera chudľas te kerel andro amatersko suboris, kaj sas o giľavne u o herci andro Prešov, e šerutňi sas e Daniela Hivešová Šilanová. Le beršestar 1992 sas andro Teatro Romathan. Andro teatro agorinďas andro berš 2017. Godla sas o integralno kotor andro teatros. Andro berš 2004 chudľas o moľipen khatar o primatoris andro foros Košice vaš o keribena andre kultura.
e kategorija: vizualno čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Romathan savorenge interno
E ľoľi guruvňori 31
kerdo: 02. 09. 2020 14:58 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E autorsko kompozicija savi kerde o džene andal o Ďusi Band. E inštrumentalno kompozicija andre a mol toňina, dominantno hino o motivos bašado pre lavuta, kijo oda pes paľis dothoven aver inštrumenta – e vijola, e bari bugova u e cimbalma. Hiňi jekh kotor andro soundtrack kije audijo dramatizacija le lekhavibnaskri Ľoľi guruvňori, savo pisinďas o slovaťiko lekhavno Martin Kukučín.
E folklorno kapela Július Bandyskri - o Ďusi Band hiňi e kapela Perješistar. O džene andre kapela hine andal e fameľija, kaj o lavutara penge den o džaňiben generacijatar pre generacija. Andre kapela bašaven: o dad Július Bandy u leskre trin čhave - Kristián, Július, Samuel. Bašaven pre cimbalma, bari bugova, lavuta u viola. Andro lengro repertoaris hino slovaťiko the romano folklor, the o giľa aver minoritendar - židovika, rusinska, ungrika, rusika, bašaven the e filmovo muzika. E fameľijakri kapela kerde andro berš 2013.
e kategorija: bašaviben
o tagi: inštrumentalno moderno folklorno quintet original autoristar Ďusi Band savorenge interno
E ľoľi guruvňori 19
kerdo: 02. 09. 2020 14:52 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E inštrumentalno kompozicija Hora di Mars pisinďas o rumuňiko romano kompozeris Grigoraș Ionică Dinicu (April 3, 1889, Bukurešť – Marec 28, 1949, Bukurešť). Bijo oda, hoj pisinelas o bašavibena, sas the virtuozno lavutaris, so pes šunel andro leskre kompoziciji, save hine but phare. O bašavibnaskro aranžmanos kerde o džene andal e kapela Ďusi Band. Hiňi jekh kotor andro soundtrack kije audijo dramatizacija le lekhavibnaskri Ľoľi guruvňori, savo pisinďas o slovaťiko lekhavno Martin Kukučín.
E folklorno kapela Július Bandyskri - o Ďusi Band hiňi e kapela Perješistar. O džene andre kapela hine andal e fameľija, kaj o lavutara penge den o džaňiben generacijatar pre generacija. Andre kapela bašaven: o dad Július Bandy u leskre trin čhave - Kristián, Július, Samuel. Bašaven pre cimbalma, bari bugova, lavuta u viola. Andro lengro repertoaris hino slovaťiko the romano folklor, the o giľa aver minoritendar - židovika, rusinska, ungrika, rusika, bašaven the e filmovo muzika. E fameľijakri kapela kerde andro berš 2013.
e kategorija: bašaviben
o tagi: inštrumentalno moderno folklorno quintet averestar Ďusi Band savorenge interno
E ľoľi guruvňori 12
kerdo: 02. 09. 2020 14:45 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E kompozicija hiňi e adaptacija le originalno folklorno kompozicijakro andal o Ungriko. O originalno aranžmanos kerde o džene andal e kapela Ďusi Band. E tonica H mol. Hiňi jekh kotor andro soundtrack kije audijo dramatizacija le lekhavibnaskri Ľoľi guruvňori, savo pisinďas o slovaťiko lekhavno Martin Kukučín.
E folklorno kapela Július Bandyskri - o Ďusi Band hiňi e kapela Perješistar. O džene andre kapela hine andal e fameľija, kaj o lavutara penge den o džaňiben generacijatar pre generacija. Andre kapela bašaven: o dad Július Bandy u leskre trin čhave - Kristián, Július, Samuel. Bašaven pre cimbalma, bari bugova, lavuta u viola. Andro lengro repertoaris hino slovaťiko the romano folklor, the o giľa aver minoritendar - židovika, rusinska, ungrika, rusika, bašaven the e filmovo muzika. E fameľijakri kapela kerde andro berš 2013
e kategorija: bašaviben
o tagi: inštrumentalno moderno folklorno quintet averestar Ďusi Band savorenge interno
E ľoľi guruvňori 10
kerdo: 02. 09. 2020 14:38 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E kompozicija hiňi e adaptacija le romane giľengri andal o Ungriko. Phirel maškar o lokhe kompoziciji, varesave kotora pen bašaven andro valčikovo ritmus. E tonina hiňi a mol. Hiňi jekh kotor andro soundtrack kije audijo dramatizacija le lekhavibnaskri Ľoľi guruvňori, savo pisinďas o slovaťiko lekhavno Martin Kukučín.
E folklorno kapela Július Bandyskri - o Ďusi Band hiňi e kapela Perješistar. O džene andre kapela hine andal e fameľija, kaj o lavutara penge den o džaňiben generacijatar pre generacija. Andre kapela bašaven: o dad Július Bandy u leskre trin čhave - Kristián, Július, Samuel. Bašaven pre cimbalma, bari bugova, lavuta u viola. Andro lengro repertoaris hino slovaťiko the romano folklor, the o giľa aver minoritendar - židovika, rusinska, ungrika, rusika, bašaven the e filmovo muzika. E fameľijakri kapela kerde andro berš 2013.
e kategorija: bašaviben
o tagi: inštrumentalno moderno folklorno quintet averestar Ďusi Band savorenge interno
E ľoľi guruvňori 08
kerdo: 02. 09. 2020 14:25 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E kompozicija hiňi e adaptacija, o originalos hino o valčikos a mol savo pisinďas o Csámpai Ivó. E kompozicija phirel kijo žanri andal o lokho bašaviben. Hiňi jekh kotor andro soundtrack kije audijo dramatizacija le lekhavibnaskri Ľoľi guruvňori, savo pisinďas o slovaťiko lekhavno Martin Kukučín.
E folklorno kapela Július Bandyskri - o Ďusi Band hiňi e kapela Perješistar. O džene andre kapela hine andal e fameľija, kaj o lavutara penge den o džaňiben generacijatar pre generacija. Andre kapela bašaven: o dad Július Bandy u leskre trin čhave - Kristián, Július, Samuel. Bašaven pre cimbalma, bari bugova, lavuta u viola. Andro lengro repertoaris hino slovaťiko the romano folklor, the o giľa aver minoritendar - židovika, rusinska, ungrika, rusika, bašaven the e filmovo muzika. E fameľijakri kapela kerde andro berš 2013.
e kategorija: bašaviben
o tagi: inštrumentalno moderno folklorno quintet averestar Ďusi Band savorenge interno
Roman Goroľ
kerdo: 21. 08. 2020 15:43 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E portretovo fotografija pre savi hino o romano lekhavno Roman Goroľ. E fotografija sas kerďi 16. novembriste 2016 pal oda, so avri diňas leskri jekhto poeticko kňižka Šilalo čalavipen našade tosarastar, savi kerďas e Štatno džaňibnaskri kňižňica andro Prešov.
Roman Goroľ uľiľlas andro Vranov nad Topľou. Hin les e romňi u trin čhave. Sikhľolas pre Pedagogicko fakulta pre Prešovsko univerzita andro Prešov, kaj kerďas o bakalarsko študijum. Dži o berš 2019 kerelas buťi sar o sikhavnengro asistentos andre Zakladno škola andro gav Čaklov, kaj the bešel. Le beršestar 2019 chudľas te kerel buťi sar o redaktoris vaš o narodnostno programos andro Slovaťiko radijo andro Košice. Andro leskro jilo hiňi e literatura, poezija u proza. Mekh sar čhavoro chudľas te lekhavel charne giľutne pal o dživipen, emociji, pal o kamiben.
e kategorija: vizualno čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko fotografija Roman Goroľ savorenge interno
