Jana Belišová - Etnomuzikologický výskum vokálnej rómskej hudby

vytvorené: 10. 06. 2016 14:57 upravené: 08. 05. 2023 20:08

Mgr. Jana Belišová, PhD. je etnologička a etnomuzikologička, jej vedecko-výskumným zameraním je hudba etnických menšín, rómske piesne na Slovensku, aplikovaná etnomuzikológia. Od roku 2010 pôsobí v Ústave hudobnej vedy SAV, ako odborný zamestnanec na oddelení etnomuzikológie. Je autorkou viacerých vedeckých štúdií, ktoré sa týkajú najmä rómskych piesní a rómskej hudby na Slovensku, taktiež niekoľkých monografií, z ktorých najznámejšia je Phurikane giľa (Starodávne piesne), či Neve giľa (Nové piesne). Príspevok o jej výskumných aktivitách v dokumentovaní a uchovávaní pôvodných rómskych piesní z konferencie: Vedecko-výskumné aktivity v rómskej problematike: minulosť,súčasnosť a výzvy pre najbližšie obdobie, ktorá sa konala v Prešove, 22. marca 2013, na pôde Prešovskej univerzity.

kategória: rozprávanie



Johann Trollmann

vytvorené: 10. 06. 2016 08:28 upravené: 29. 11. 2018 15:18

Maľba obrazu - portrétu boxera Johanna Trollmanna od výtvarníka Jozefa Feča vznikla na podnet redakcie Romano nevo ľil ako ilustrácia k článku. Podkladom pre tvorbu obrazu bola fotografia. Obraz je namaľovaný na sadrokartón, rozmer - 35cm (v) x 71cm (š), použitá technika: maľba, rok vytvorenia: 2015. Johann Wilhelm Trollmann (1907-1943) bol nemecký boxer, ktorý pochádzal z rodiny Sintov - Rómov. Trollmann bol šampión Nemecka, ktorého počas druhej svetovej vojny zavraždili fašisti v koncentračnom tábore.

autor: Jozef Fečo

kategória: výtvarné umenie

tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo všeobecná verejnosť interný



Zdenka Mahajová a Erika Hornáková: O písmenkách

vytvorené: 09. 06. 2016 10:28 upravené: 08. 05. 2023 20:08

Stretnutie so spisovateľkami Zdenkou Mahajovou a Erikou Hornákovou sa uskutočnilo pri príležitosti Svetového dňa Rómov, 8. apríla 2013 v Pohoda coffee tea & bar v Bratislave. Autorky predstavili seba i svoju tvorbu, rozprávali o literatúre a kultúre, špeciálne rómskej, ako aj o svojich plánoch do budúcna. Moderátorkou rozhovoru bola Erika Godlová.

kategória: rozprávanie

tagy: spomienkové biografické dialóg riadený slovenčina Zdenka Mahajová Erika Hornáková všeobecná verejnosť interný



Ján Rigó - A sar mange me pijava

vytvorené: 09. 06. 2016 10:20 upravené: 08. 05. 2023 20:08

Ján Rigó je spevákom, korunovaným kráľom rómskych piesní zo Zlatých klasov, aranžérom rómskych piesní.Zároveň je aj spoluorganizátorom Žitnoostrovského rómskeho festivalu, členom občianskeho združenia Spoločnou cestou s rómskou kultúrou, ako aj spoluorganizátorom prestížnej ceny Rómska ruža.Je zakladateľom internetového rádia ,,Duj". Autorom textu a hudby piesne je Ján Rigó. Spev správadza klávesová hudba.

kategória: hudba

tagy: Ján Rigó



Ján Rigó - Šunen, Roma

vytvorené: 09. 06. 2016 09:43 upravené: 08. 05. 2023 20:08

Ján Rigó je spevákom, korunovaným kráľom rómskych piesní zo Zlatých Klasov, aranžérom rómskych piesní. Zároveň je aj spoluorganizátorom Žitnoostrovského rómskeho festivalu, členom občianskeho združenia Spoločnou cestou s rómskou kultúrou, ako aj spoluorganizátorom prestížnej ceny Rómska ruža.Je zakladateľom internetového rádia "Duj". Autorom hudby a textu piesne je Ján Rigó.

kategória: hudba

tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná rom-pop duo rómčina Ján Rigó všeobecná verejnosť interný



Oračkovci - Júlia, Júlia

vytvorené: 09. 06. 2016 09:33 upravené: 08. 05. 2023 20:08

Cimbalová hudba "Oračkovci" pochádza z Holumnice, okres Kežmarok. Členovia kapely sú rodinnými príslušníkmi hudobníckej rodiny s bohatou hudobníckou tradíciou. V súčasnosti pôsobia ako "ľudová cimbalová hudba" vo Vysokých Tatrách.Dominantnými hudobnými nástrojmi sú klasické strunové nástroje ľudovej hudby: husle, kontrabas, ktoré sú doplnené akoredeónom a cimbalom. Pieseň Júlia, Júlia spieva akordeonista Igor Pompa.

kategória: hudba

tagy: Oračkovci



Oračkovci - Čhajori romaňi, Akor e čhaj barikaňi

vytvorené: 07. 06. 2016 09:08 upravené: 08. 05. 2023 20:08

Cimbalová hudba "Oračkovci" pochádza z Holumnice, okres Kežmarok. Členovia kapely sú rodinnými príslušníkmi hudobníckej rodiny s bohatou hudobníckou tradíciou. V súčasnosti pôsobia ako ľudová cimbalová hudba vo Vysokých Tatrách. Dominantnými hudobnými nástrojmi sú klasické strunové nástroje ľudovej hudby: husle, kontrabas, ktoré sú doplnené akoredeónom a cimbalom. Akordeonista Igor Pompa nás sprevádza v týchto skladbách aj spevácky. Tradičné piesne: Čhajori romaňi, Akor e čhaj barikaňi sú teda prezentované cimbalovou kapelou Oračkovci.

kategória: hudba

tagy: Oračkovci



Odsúdení na spolunažívanie v dobrom II.

vytvorené: 02. 06. 2016 15:07 upravené: 17. 01. 2018 11:02

Policajt, profesionálny vojak, módna návrhárka, učiteľka a mnoho ďalších patria medzi profesie, ktoré bežne vykonávajú Rómovia. O týchto bežných Rómoch sa však v spoločnosti veľmi nehovorí. Elektronická kniha je druhým pokračovaním príbehov o ľuďoch, ktorí sú v spoločnosti neviditeľní. Kniha bola vydaná v rámci projektu Odsúdení na spolunažívanie v dobrom, ktorý podporilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Zdroj: Jekhetane-Spolu

kategória: literatúra

tagy: Jekhetane-Spolu



Gelem, gelem - negatívna verzia

vytvorené: 01. 06. 2016 15:23 upravené: 29. 11. 2018 14:24

Negatívna verzia oficiálnej rómskej hymny, obsahuje orchestrálny sprievod a zbor, môže byť použitá ako podklad. Text piesne zložil juhoslovanský skladateľ Žarko Jovanovič, pričom využil melódiu rómskej ľudovej piesne. V roku 1971 sa stala oficiálne uznávanou hymnou rómskeho národa, čo potvrdil Prvý svetový kongres Rómov v Londýne. Túto oficiálnu štandardizovanú verziu rómskej hymny produkovalo Hudobno-chorálové združenie z Moldavy, nahrával ju Moldavský mládežnícky orchester. Hudobnú úpravu a nahrávku finančne podporil Inštitút otvorenej spoločnosti z Budapešti.

Hymna začína v molovej elegickej stupnici keď sa stretnú dvaja prenasledovaní Rómovia po úteku pred čiernymi légiami. Symbolizujú prvé stretnutie s temnými silami ľudstva, ktoré spustili beznádejné hľadanie pokojného miesta pre život. V druhej časti je pomocou rytmiky a mierneho tempa vyjadrená metafora minulých a súčasných snáh rómskeho hnutia. Jediný hlas (vokalista) ako ten, ktorý zvoláva všetkých Rómov je podporený pridávaním ďalších hlasov (zboru). Symbolizuje vzostupy a pády spoločného úsilia o porozumenie a pokrok. Posledná časť je ukončená pozitívnou durovou tóninou, ktorá naznačuje spoločné dosiahnutie cieľa - mieru, slobody a dôstojnosti. Cesta je dlhá a smerov je mnoho.

kategória: hudba

tagy: vokálno-inštrumentálna vážna hudba súčasná orchester pôvodná rómčina Mládežnícky orchester (Kišiňov, Moldavsko) všeobecná verejnosť externý



Gelem, gelem - orchestrálna verzia

vytvorené: 01. 06. 2016 14:52 upravené: 29. 11. 2018 14:16

Orchestrálna verzia oficiálnej rómskej hymny. Text piesne zložil juhoslovanský skladateľ Žarko Jovanovič, pričom využil melódiu rómskej ľudovej piesne. V roku 1971 sa stala oficiálne uznávanou hymnou rómskeho národa, čo potvrdil Prvý svetový kongres Rómov v Londýne. Túto oficiálnu štandardizovanú verziu rómskej hymny produkovalo Hudobno-chorálové združenie z Moldavy, nahrával ju Moldavský mládežnícky orchester. Hudobnú úpravu a nahrávku finančne podporil Inštitút otvorenej spoločnosti z Budapešti.

Hymna začína v molovej elegickej stupnici keď sa stretnú dvaja prenasledovaní Rómovia po úteku pred čiernymi légiami. Symbolizujú prvé stretnutie s temnými silami ľudstva, ktoré spustili beznádejné hľadanie pokojného miesta pre život. V druhej časti je pomocou rytmiky a mierneho tempa vyjadrená metafora minulých a súčasných snáh rómskeho hnutia. Symbolizuje vzostupy a pády spoločného úsilia o porozumenie a pokrok. Posledná časť je ukončená pozitívnou durovou tóninou, ktorá naznačuje spoločné dosiahnutie cieľa - mieru, slobody a dôstojnosti. Cesta je dlhá a smerov je mnoho.

kategória: hudba

tagy: inštrumentálna vážna hudba súčasná orchester pôvodná Mládežnícky orchester (Kišiňov, Moldavsko) všeobecná verejnosť externý


Záznamov na stránku