Živá kniha - Gitana - Adriana Drafiová
vytvorené: 01. 03. 2023 11:01 upravené: 29. 05. 2024 10:59
Formát živej knihy predstavuje známu rómsku speváčku Adrianu Drafiovú, ktorá vystupuje pod umeleckým menom Gitana. Záznam vznikol v novembri 2021 a odvysielala ho RTVS v exkluzívnej premiére. Z dramaturgického hľadiska je Gitana prezentovaná ako "živá kniha", ktorá divákovi rozpráva svoj životný príbeh v oblasti hudby, ale aj o hudbe ako rodinnej tradícii. V zázname interpretuje tradičné rómske a maďarské piesne v sprievode rodinnej cimbalovej kapely Ďusi Band z Prešova.
Veľký hudobný talent zdedila po svojom otcovi a praotcovi, ktorí boli vyhľadávanými rómskymi muzikantmi. V tvorbe ju inšpirovali speváčky ako Whitney Houston, Mariah Carey, či Barbra Streisand. V sedemnástich rokoch prišla prvá ponuka vystupovať v zahraničí. Začalo to vo Švajčiarsku a postupne ako speváčka precestovala veľkú časť Európy. Spievala napríklad aj pred celebritami svetového formátu, ako Tina Turner, Claudia Schiffer, David Copperfield či Boris Becker. V Maďarsku vystupovala so známym spevákom Jozefom Szabom a o čosi neskôr začala jej dlhodobá spolupráca so zoskupením Kmeťoband.
Neskôr sa začala vo svojej tvorbe viac venovať novému štýlu - elektro swingu a gypsy swingu, s podporou jej hudobného producenta Slava Soloviča. Medzi jej ďalšie hudobné úspechy patrí naspievanie titulnej piesne v slovenčine k animovanej rozprávke Láva z produkcie filmového štúdia Disney. Pieseň je duet so spevákom kapely Korben Dallas Jurajom Benetinom.
Účinkuje sólovo, alebo s kapelou.
Videozáznam bol dokumentovaný 19.11.2021 v Prešove v centre nezávislej kultúry Wave na Hlavnej ulici. Adriana Drafiová - Gitana - spev, Július Bandy - cimbal, Samuel Bandy - husle, Roland Horváth - klarinet, saxofón, Kristián Bandy - viola, Július Bandy, ml. - kontrabas, text: Eduard Čonka.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické monológ riadený slovenčina Adriana Drafiová Gitana všeobecná verejnosť interný
Milan Mižič
vytvorené: 23. 02. 2023 15:07 upravené: 08. 12. 2023 07:29
Ing. Milan Mižič je strojný inžinier pôvodom z obce Bijacovce. Svoje nadanie vložil do budovania jednej z prvých strojárenských súkromných firiem u nás po roku 1989. Jeho podnikateľské aktivity smerovali do oblasti stavby lodí a lodných zariadení. Na konci 90. rokov 20. storočia bola jeho spoločnosť tretím najväčším zamestnávateľom v Košiciach. Nasledovalo zapojenie sa do politického života, niekoľko rokov bol predsedom Rómskej občianskej iniciatívy, vtedy najvýznamnejšej politickej rómskej strany. V rozhovore mapuje svoj život od detstva až po súčasnosť. Pre účely dokumentácie a ďalšieho spracovania poskytla záznam rozhovoru Art Society, s.r.o. bezodplatne.
kategória: rozprávanie
tagy: biografické monológ riadený slovenčina Milan Mižič všeobecná verejnosť externý
Mamo miri (Mama moja)
vytvorené: 23. 02. 2023 14:12 upravené: 28. 08. 2023 16:45
Umelá balada Mamo miri (Mama moja). Pôvodný autor textu a skladby nezistený. Táto skladba patrí medzi pomalé, žialné piesne. Text skladby hovorí o úmrtí matky a žiali po nej. Inštrumentálnu verziu skladby zahral David Kanaloš (gitara), Dominik Karalo (husle), Marek Haluška (akordeón) dňa 13.9.2018 v štúdiu RTVS na Moyzesovej ulici č. 7 v Košiciach. Skladba odznela pri diskusii venovanej výročiu Slovenského národného povstania, ktorej hostkou bola etnologička a historička Zuzana Kumanová. Moderovala Erika Godlová.
kategória: hudba
tagy: inštrumentálna zábavná ľudová trio prevzatá David Kanaloš Dominik Karalo Marek Haluška všeobecná verejnosť interný
O doj tele o Roma bašaven (Tam dole Rómovia hrajú)
vytvorené: 22. 02. 2023 15:53 upravené: 28. 08. 2023 16:44
O doj tele o Roma bašaven (Tam dole Rómovia hrajú) je čardášová skladba, svojím pôvodným prevedením má charakter veselej, tanečnej piesne, o čom svedčí aj názov skladby. Inštrumentálnu verziu skladby zahral David Kanaloš (gitara), Dominik Karalo (husle), Marek Haluška (akordeón) dňa 13.9.2018 v štúdiu RTVS na Moyzesovej ulici č. 7 v Košiciach. Skladba odznela pri diskusii venovanej výročiu Slovenského národného povstania, ktorej hostkou bola etnologička a historička Zuzana Kumanová. Moderovala Erika Godlová.
kategória: hudba
tagy: inštrumentálna zábavná ľudová trio prevzatá David Kanaloš Dominik Karalo Marek Haluška všeobecná verejnosť interný
Čhaje, av ke ma pale (Besame mucho)
vytvorené: 22. 02. 2023 15:11 upravené: 28. 08. 2023 16:37
Besame mucho alebo Čhaje, av ke ma pale (rómska textová verzia piesne) patrí medzi pomalé tanečné skladby. Autorom hudby a textu je Consuelo Velázquez. V inštrumentálnej verzii zahral David Kanaloš (gitara), Dominik Karalo (husle), Marek Haluška (akordeón) dňa 13.9.2018 v štúdiu RTVS na Moyzesovej ulici č. 7 v Košiciach. Skladba odznela pri diskusii venovanej výročiu Slovenského národného povstania, ktorej hostkou bola etnologička a historička Zuzana Kumanová. Moderovala Erika Godlová.
kategória: hudba
tagy: inštrumentálna zábavná trio prevzatá David Kanaloš Dominik Karalo Marek Haluška všeobecná verejnosť interný
Šukar jakha la čha hin (Krásne oči dievča má)
vytvorené: 22. 02. 2023 13:55 upravené: 08. 05. 2023 20:08
Šukar jakha la čha hin (Krásne oči dievča má) patrí medzi piesne zábavného a tanečného charakteru. V inštrumentálnej verzii zahral David Kanaloš (gitara), Dominik Karalo (husle), Marek Haluška (akordeón) dňa 13.9.2018 v štúdiu RTVS na Moyzesovej ulici č. 7 v Košiciach. Skladba odznela pri diskusii venovanej výročiu Slovenského národného povstania, ktorej hosťkou bola etnologička a historička Zuzana Kumanová. Moderovala Erika Godlová.
kategória: hudba
tagy: inštrumentálna zábavná ľudová trio prevzatá David Kanaloš Dominik Karalo Marek Haluška všeobecná verejnosť interný
Jozef Červeňák
vytvorené: 15. 02. 2023 14:39 upravené: 08. 05. 2023 20:08
PhDr. Jozef Červeňák pochádzal z Dobšinej v okrese Rožňava. Bol absolventom Fakulty sociálnych vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Od roku 1993 pôsobil v Komunitnom centre Rómov v Rožňave, v rokoch 1998 - 2004 pracoval v kultúrno-výchovnej organizácii Roma-Gemer. Neskôr pôsobil aj ako prednosta Mestskej časti Luník IX v Košiciach (2006 - 2007) a národný koordinátor národných projektov financovaných zo zdrojov Európskej únie (Metodicko-pedagogické centrum v Prešove). Zomrel počas pandémie koronavírusu Covid-19, v novembri 2021 v obci Roštár, kde je aj pochovaný. Rozhovor vznikol v rámci projektu Art Society s.r.o. s názvom Rómovia 30 rokov po... podporeného z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín v roku 2018.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické monológ riadený slovenčina Jozef Červeňák všeobecná verejnosť interný
Alexander Daško a Vladimír Sendrei
vytvorené: 10. 02. 2023 14:20 upravené: 08. 05. 2023 20:08
Vladimír Sendrei, spevák a zakladateľ hudobnej skupiny Sendreiovci a Kokavakere lavutara. Je predsedom občianskeho združenia Lačho drom a zriaďovateľom hudobného festivalu Balval Fest.
Alexander Daško pochádza z Čierneho Balogu. Je to muzikant, ktorý je so svojou kapelou známy nielen na Sovensku. Študoval na konzervatóriu v Žiline, neskôr absolvoval štúdium na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela. V Banskej Bystrici dlhodobo organizuje festival Cigánsky oheň a má vlastnú hudobnú školu.
Nosnou témou rozhovoru sú ich skúsenosti zo spolupráce so zahraničnými hudobníkmi - Vladimír Sendrei s Hansom Zimmerom, ktorý si vybral ich kapelu, aby nahrala hudbu k filmu Sherlock Holmes 2: Hra tieňov. Alexander Daško hovorí o Goranovi Bregovičovi a ich spoločnom koncerte v Banskej Bystrici. Ďalšie témy rozhovoru boli rómska hudba na Slovensku v súčasnosti, hudobné inšpirácie, či plány do budúcna.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické dialóg riadený slovenčina Alexander Daško Vladimír Sendrei Hans Zimmer Goran Bregovič všeobecná verejnosť
Lenka Goroľová
vytvorené: 09. 02. 2023 14:49 upravené: 08. 05. 2023 20:08
Lenka Goroľová žije v obci Hlinné v okrese Vranov nad Topľou. Základné vzdelanie získala v rodnej obci Hlinné a susednej obci Soľ. Stredoškolské vzdelanie absolvovala vo Vranove nad Topľou na Štátnom gymnáziu (v súčasnosti Gymnázium Cyrila Daxnera). Učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry v kombinácii s filozofiou vyštudovala na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Po jeho ukončení pracovala ako terénna sociálna pracovníčka v obci Hlinné, asistentka učiteľa na Základnej škole v obci Soľ, neskôr učila slovenský a rómsky jazyk na Súkromnej strednej pedagogickej a sociálnej akadémii v Košiciach. V súčasnosti vyučuje rómsky jazyk na Prešovskej univerzite v Prešove, v Ústave rómskych štúdií.
Témou rozhovoru je jej osobný, študijný a profesionálny život od detstva po súčasnosť. Rozhovor bol zaznamenaný 6.7.2021 v študovni romistiky Štátnej vedeckej knižnice v Prešove.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické monológ riadený slovenčina rómčina Lenka Goroľová všeobecná verejnosť interný
Gejza Adam
vytvorené: 01. 12. 2022 14:05 upravené: 08. 05. 2023 20:08
PaedDr. Gejza Adam, PhD. (narodený 1951 v Michalovciach) je významný činiteľ rómskeho emancipačného hnutia v bývalom Československu a následne v Slovenskej republike. Ako kvalifikovaný učiteľ pre 1. stupeň základných škôl (Pedagogická fakulta, Univerzita P. J. Šafárika – absolvent) participoval na aktivitách v oblasti vzdelávania rómskych detí už okolo polovice osemdesiatych rokov 20. storočia. V rokoch 1989 – 1992 bol členom hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN), kde reprezentoval platformu Rómska občianska iniciatíva (ROI). V rokoch 1990 – 1992 bol poslancom Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky ( FZ ČSFR). V roku 1998 sa stal členom Rady vlády pre národnostné menšiny a etnické skupiny v SR, v rokoch 2000 – 2004 bol komisárom pre vzdelávanie Rómov v rámci Medzinárodnej rómskej únie (IRU). V politickej práci pokračoval ako predseda Strany rómskej koalície (do 2020).
Za najväčšie úspechy jeho kariéry sa dá považovať spolupráca na procese priznania štatútu národnostnej menšiny Rómom, založenie siete súkromných stredných škôl (Súkromná stredná pedagogická a sociálna akadémia, Súkromná stredná umelecká škola) s vyučovacím jazykom rómskym, zriadenie Detašovaného pracoviska Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Košiciach a jeho riadenie.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové faktografické monológ riadený slovenčina Gejza Adam všeobecná verejnosť interný
