Kale topanki - Ľudová hudba Štefana Cínu (Čierne topánky)
vytvorené: 04. 04. 2023 13:50 upravené: 23. 05. 2023 13:21
Rómska ľudová pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je tanečná, rýchla, moderný Romungro čardáš. Súrodenci Cínovci (Štefan – harmonika, Martina – husle, spev) sa túto pieseň naučili doma od otca, ktorý sa ju rovnako naučil od svojho otca. Text piesne je v rómskom jazyku.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná ľudová kvinteto prevzatá rómčina Ľudová hudba Štefana Cínu všeobecná verejnosť interný
Čhajori romaňi - Ľudová hudba Štefana Cínu (Dievčatko rómske)
vytvorené: 04. 04. 2023 13:42 upravené: 23. 05. 2023 13:06
Pieseň Čhajori romaňi (Dievčatko rómske) od neznámeho autora vo svojom texte odráža krutú realitu Rómov uväznených v koncentračných a pracovných táboroch počas druhej svetovej vojny. Je považovaná za hymnu slovenských Rómov. Pieseň je pomalá, žiaľna. Zaznamenaná bola 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Súrodenci Cínovci (Štefan – harmonika, Martina – husle, spev) sa túto pieseň naučili doma od otca, ktorý sa ju rovnako naučil od svojho otca. Text piesne je v rómskom jazyku.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná ľudová kvinteto prevzatá rómčina Ľudová hudba Štefana Cínu všeobecná verejnosť interný
Odoj tele - Ľudová hudba Štefana Cínu (Tam, dole)
vytvorené: 04. 04. 2023 13:31 upravené: 28. 08. 2023 16:50
Rómska ľudová pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je tanečná, rýchla, tradičný Romungro čardáš. Súrodenci Cínovci (Štefan – harmonika, Martina – husle, spev) sa túto pieseň naučili doma od otca, ktorý sa ju rovnako naučil od svojho otca. Text piesne je v rómskom jazyku.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná ľudová kvinteto prevzatá rómčina Ľudová hudba Štefana Cínu všeobecná verejnosť interný
Phadžiľa, phadžiľa - Ľudová hudba Štefana Cínu (Rozbila sa, rozbila)
vytvorené: 04. 04. 2023 11:45 upravené: 23. 05. 2023 11:02
Rómska ľudová pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je tanečná, rýchla, tradičný Romungro čardáš. Súrodenci Cínovci (Štefan – harmonika, Martina – husle, spev) sa túto pieseň naučili doma od otca, ktorý sa ju rovnako naučil od svojho otca. Text piesne je v rómskom jazyku.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná ľudová kvinteto prevzatá rómčina Ľudová hudba Štefana Cínu všeobecná verejnosť interný
Zuzana Andrejová - Zbierkové predmety dokumentujúce rómsku kultúru v Krajskom múzeu v Prešove
vytvorené: 22. 03. 2023 14:16 upravené: 08. 05. 2023 20:08
Odborný príspevok o zbierkových predmetoch dokumentujúcich rómsku kultúru v Krajskom múzeu v Prešove, ktorý odznel na odbornom podujatí s názvom Kultúra Rómov v digitálnom prostredí, prezentuje Mgr. Zuzana Andrejová, PhD.
Odborné podujatie s medzinárodnou účasťou pripravila Štátna vedecká knižnica v Prešove, dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry v spolupráci s Metodicko-pedagogickým centrom v Prešove dňa 20.11.2019.
kategória: rozprávanie
tagy: odborné prezentácia monológ konferenčné slovenčina Zuzana Andrejová odborná verejnosť interný
Elena Lacková - Spoznajme sa (beseda v Handlovej)
vytvorené: 03. 03. 2023 13:41 upravené: 18. 01. 2024 10:12
Video je archívnym materiálom OZ Jekhetane-Spolu. Obsahom je beseda rómskej spisovateľky Eleny Lackovej v knižnici v Handlovej ako súčasť podujatia s názvom Spoznajme sa. Pôvodné video je na VHS kazete, digitálna verzia vznikla v roku 2022 ako digitalizácia pôvodnej VHS kazety. Niektoré sekvencie besedy sú v pôvodnom zázname strihnuté tak, že nie sú dokončené vety. Materiál preto slúži len na študijné účely o Elene Lackovej. Autor videa nie je uvedený.
Elena Lacková sa narodila sa 22. marca 1921 vo Veľkom Šariši. Patrí medzi najvýznamnejšie rómske spisovateľky. Svoje diela adresovala detskému a dospelému čitateľovi. Absolvovala Fakultu sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe (1970). Venovala sa aj prozaickej a dramatickej tvorbe. Bola celoživotnou aktivistkou a rómskou buditeľkou. Zomrela 1. januára 2003 v Košiciach.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické dialóg všeobecný slovenčina Elena Lacková všeobecná verejnosť interný
Živá kniha - Ľudová hudba Júliusa Žigu
vytvorené: 03. 03. 2023 12:11 upravené: 29. 05. 2024 11:17
Formát živej knihy predstavuje známu rómsku kapelu Žigovci z Gelnice. Záznam vznikol v decembri 2021 a je vytvorený pre účely televízneho vysielania RTVS. Z dramaturgického hľadiska je ako "živá kniha" prezentovaný zakladateľ kapely Július Žiga, ktorý divákovi rozpráva svoj životný príbeh a príbeh kapely v oblasti hudby, ale aj o hudbe ako rodinnej tradícii.
Základom kapely je rodina Žigovcov z Gelnice: otec Július, dcéra Bohdana a syn Filip. Hosťujúcimi členmi sú Vladimír Plachetka, Kristián Bandy a Július Bandy. Všetci sú absolventi konzervatória, hudobnej produkcii sa venujú profesionálne. Bohdana Žigová a Filip Žiga boli štipendistami organizácie Divé maky.
Pieseň Ajsi terňi džuvľi (Taká mladá žena) patrí medzi pomalé žiaľne piesne.
Nástrojové obsadenie: Július Žiga - kontrabas, Bohdana Žigová - violončelo, spev, Filip Žiga - husle, Július Bandy - cimbal, Kristián Bandy - viola, Vladimír Plachetka - akordeón.
Záznam bol vytvorený 11.12.2021, v Centre nezávislej kultúry Wave v Prešove.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické monológ riadený slovenčina Július Žiga všeobecná verejnosť interný
Živá kniha - Gitana - Adriana Drafiová
vytvorené: 01. 03. 2023 11:01 upravené: 29. 05. 2024 10:59
Formát živej knihy predstavuje známu rómsku speváčku Adrianu Drafiovú, ktorá vystupuje pod umeleckým menom Gitana. Záznam vznikol v novembri 2021 a odvysielala ho RTVS v exkluzívnej premiére. Z dramaturgického hľadiska je Gitana prezentovaná ako "živá kniha", ktorá divákovi rozpráva svoj životný príbeh v oblasti hudby, ale aj o hudbe ako rodinnej tradícii. V zázname interpretuje tradičné rómske a maďarské piesne v sprievode rodinnej cimbalovej kapely Ďusi Band z Prešova.
Veľký hudobný talent zdedila po svojom otcovi a praotcovi, ktorí boli vyhľadávanými rómskymi muzikantmi. V tvorbe ju inšpirovali speváčky ako Whitney Houston, Mariah Carey, či Barbra Streisand. V sedemnástich rokoch prišla prvá ponuka vystupovať v zahraničí. Začalo to vo Švajčiarsku a postupne ako speváčka precestovala veľkú časť Európy. Spievala napríklad aj pred celebritami svetového formátu, ako Tina Turner, Claudia Schiffer, David Copperfield či Boris Becker. V Maďarsku vystupovala so známym spevákom Jozefom Szabom a o čosi neskôr začala jej dlhodobá spolupráca so zoskupením Kmeťoband.
Neskôr sa začala vo svojej tvorbe viac venovať novému štýlu - elektro swingu a gypsy swingu, s podporou jej hudobného producenta Slava Soloviča. Medzi jej ďalšie hudobné úspechy patrí naspievanie titulnej piesne v slovenčine k animovanej rozprávke Láva z produkcie filmového štúdia Disney. Pieseň je duet so spevákom kapely Korben Dallas Jurajom Benetinom.
Účinkuje sólovo, alebo s kapelou.
Videozáznam bol dokumentovaný 19.11.2021 v Prešove v centre nezávislej kultúry Wave na Hlavnej ulici. Adriana Drafiová - Gitana - spev, Július Bandy - cimbal, Samuel Bandy - husle, Roland Horváth - klarinet, saxofón, Kristián Bandy - viola, Július Bandy, ml. - kontrabas, text: Eduard Čonka.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické monológ riadený slovenčina Adriana Drafiová Gitana všeobecná verejnosť interný
Milan Mižič
vytvorené: 23. 02. 2023 15:07 upravené: 08. 12. 2023 07:29
Ing. Milan Mižič je strojný inžinier pôvodom z obce Bijacovce. Svoje nadanie vložil do budovania jednej z prvých strojárenských súkromných firiem u nás po roku 1989. Jeho podnikateľské aktivity smerovali do oblasti stavby lodí a lodných zariadení. Na konci 90. rokov 20. storočia bola jeho spoločnosť tretím najväčším zamestnávateľom v Košiciach. Nasledovalo zapojenie sa do politického života, niekoľko rokov bol predsedom Rómskej občianskej iniciatívy, vtedy najvýznamnejšej politickej rómskej strany. V rozhovore mapuje svoj život od detstva až po súčasnosť. Pre účely dokumentácie a ďalšieho spracovania poskytla záznam rozhovoru Art Society, s.r.o. bezodplatne.
kategória: rozprávanie
tagy: biografické monológ riadený slovenčina Milan Mižič všeobecná verejnosť externý
Mamo miri (Mama moja)
vytvorené: 23. 02. 2023 14:12 upravené: 28. 08. 2023 16:45
Umelá balada Mamo miri (Mama moja). Pôvodný autor textu a skladby nezistený. Táto skladba patrí medzi pomalé, žialné piesne. Text skladby hovorí o úmrtí matky a žiali po nej. Inštrumentálnu verziu skladby zahral David Kanaloš (gitara), Dominik Karalo (husle), Marek Haluška (akordeón) dňa 13.9.2018 v štúdiu RTVS na Moyzesovej ulici č. 7 v Košiciach. Skladba odznela pri diskusii venovanej výročiu Slovenského národného povstania, ktorej hostkou bola etnologička a historička Zuzana Kumanová. Moderovala Erika Godlová.
kategória: hudba
tagy: inštrumentálna zábavná ľudová trio prevzatá David Kanaloš Dominik Karalo Marek Haluška všeobecná verejnosť interný
