Alexander Daško
vytvorené: 20. 12. 2021 10:22 upravené: 22. 04. 2024 07:35
Alexander Daško sa narodil v osade v Čiernom Balogu ako najmladší z 13 detí. Ako sám hovorí, vstupenkou do sveta sa mu stala hudba, ktorej sa venuje vďaka cieľavedomosti rodičov od mala. Dnes nie len na Slovensku známy muzikant má sám tri deti, svoju kapelu. Jeho manželka je Ruska a tak je rodina multikultúrna a hovorí sa v nej po rómsky, slovensky, rusky či anglicky. On sám ukončil konzervatórium v Žiline, neskôr absolvoval štúdium na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela. V Banskej Bystrici vyše 15 rokov organizuje podujatie - festival Cigánsky oheň a má vlastnú hudobnú školu pre talentované rómske i nerómske deti.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické monológ riadený slovenčina Alexander Daško všeobecná verejnosť interný
Aušvicate o kher baro/V Osvienčime je veľký dom - Ľudová hudba Alexandra Daška
vytvorené: 20. 12. 2021 10:14 upravené: 08. 05. 2023 20:08
Cimbalová kapela Alexandra Daška hrá rómsku žiaľnu pieseň (halgató) Aušvicate o kher baro/V Osvienčime je veľký dom. Kapela vznikla v roku 1992 v Banskej Bystrici. Repertoár kapely tvorí rómsky, slovenský aj inonárodný folklór, operetné a filmové melódie. Kapela vydala niekoľko CD nosičov. Primášom je Alexander Daško. Cimbal – Dezider Oláh Axman. Viola – Otto Daniš (Buli). Kontrabas – Jozef Berky (Klokan). Akordeón – Štefan Bučko (Kefa). Alexander Daško založil Súkromnú základnú umeleckú školu Lavuta v Banskej Bystrici, je hudobným pedagógom. A. Daško každoročne organizuje festival rómskej kultúry v Banskej Bystrici, s názvom Cigánsky oheň.
kategória: hudba
tagy: inštrumentálna zábavná ľudová kvinteto prevzatá Ľudová hudba Alexandra Daška všeobecná verejnosť interný
Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote
vytvorené: 14. 12. 2021 11:34 upravené: 08. 05. 2023 20:08
Múzeum v Rimavskej Sobote, piate najstaršie spomedzi múzeí na Slovensku vzniklo v roku 1882. Mapuje územie multikultúrneho Gemera - Malohontu, ktorého Rómovia boli prirodzenou súčasťou. Už od roku 1976 je v ňom expozícia rómskej kultúry. Možno tu nájsť cennú publikáciu Cigáni na Slovensku autorky Emílie Horváthovej, ale aj album rómskych muzikantov vydaný v Budapešti v roku 1898, v ktorého druhom vydaní z roku 1927 sa nachádza nachádza grafika Cinka Panny i životopis jedného z najvýznamnejších rómskych primášov - Mártona Dombiho, ktorý pochádzal z Gemera.
kategória: rozprávanie
tagy: odborné odborný výklad monológ spoločensko-vedné slovenčina Oľga Bodorová všeobecná verejnosť interný
Ľudovít Petík
vytvorené: 14. 12. 2021 11:03 upravené: 08. 05. 2023 20:08
Ľudovít Petík pochádza zo známej muzikantskej rodiny, kde bolo zvykom hrať a popri tom mať v rukách remeslo. Tak je to v jeho rodine i doteraz. Sám Ľudovít sa venoval hudbe a prakticky celý pracovný život - 45 rokov pôsobil ako vodič. Ostatných 30 rokov v MHD (Mestskej hromadnej doprave) Prešov.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické monológ riadený slovenčina Ľudovít Petík všeobecná verejnosť interný
Lomnické čháve - Savana
vytvorené: 14. 12. 2021 10:47 upravené: 08. 05. 2023 20:08
Lomnické čháve je rómske rompopové hudobné zoskupenie, v ktorom je kapelníkom Milan Polhoš, manažérske vedenie zabezpečuje Tomáš Slebodník. Ich repertoár pozostáva z väčšej časti z folklórnych piesní rómskych, slovenských, ale aj inonárodných, ktoré interpretujú v popových úpravách za použitia aj elektronických hudobných nástrojov. Video je záznamom interpretácie rompopovej piesne s názvom Savana.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná rom-pop kvarteto prevzatá rómčina Lomnické čháve všeobecná verejnosť interný
Lomnické čháve - Mamo miri (Mama moja)
vytvorené: 14. 12. 2021 10:07 upravené: 08. 05. 2023 20:08
Digitálny kultúrny objekt je videozáznamom interpretácie rómskej piesne Mamo miri (Mama moja) v podaní skupiny Lomnické čháve, zaznamenanej 8.7.2020 v Prešove. Pieseň sólovo zaspieval Nikolas Polhoš, na klavíri ho sprevádzal Roman Polhoš. Pieseň Mamo miri (Mama moja) patrí medzi smutné, žiaľne piesne. Text vypovedá o strate matky, ktorá je silným symbolom istoty a lásky.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná rom-pop duo prevzatá rómčina Lomnické čháve všeobecná verejnosť interný
Lomnické čháve – Gelem, gelem (Išli sme, išli)
vytvorené: 14. 12. 2021 09:59 upravené: 08. 05. 2023 20:08
Digitálny kultúrny objekt je videozáznamom interpretácie rómskej hymny Gelem, gelem, v podaní skupiny Lomnické čháve, vystúpenie bolo zaznamenané 8.7.2020 v Prešove. Rómska hymna bola oficiálne uznaná v roku 1971 na Prvom svetovom kongrese Rómov v Londýne. Na melódiu tradičnej rómskej piesne text napísal juhoslovanský skladateľ Žarko Jovanovič. Kapela Lomnické čháve ju interpretuje ako rýchlu pieseň, ktorá hudobne patrí do žánru rom-pop.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná rom-pop kvarteto prevzatá rómčina Lomnické čháve všeobecná verejnosť interný
Lomnické čháve - Lomnické čháve sa voláme
vytvorené: 14. 12. 2021 09:37 upravené: 08. 05. 2023 20:08
Pieseň s názvom Lomnické čháve sa voláme v podaní kapely Lomnické čháve je čardáš. Melódia piesne je postavená na folklórnom základe, dobre známa a populárna v rómskej komunite. Text je spievaný čiastočne po rómsky a čiastočne po slovensky. Autormi textu sú členovia kapely. Sami považujú túto pieseň za niečo ako svoju hymnu, alebo znelku, ktorá ohlasuje ich vystúpenia a hovorí o ich cieli, ktorým je tešiť a zabávať ľudí.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná rom-pop kvarteto prevzatá slovenčina Lomnické čháve všeobecná verejnosť interný
Lomnické čháve - Ona ľúbi pomaranče
vytvorené: 13. 12. 2021 08:12 upravené: 08. 05. 2023 20:08
Pieseň Ona ľúbi pomaranče v podaní skupiny Lomnické čháve je pôvodne piesňou s rovnakým názvom poľskej skupiny After Party zverejnená v roku 2016. Rovnako ako originálna pieseň v poľskom jazyku (Ona lubi pomarańcze) je aj jej cover verzia v slovenčine tanečná pieseň, s prvkami techno-popu a ska. Členovia skupiny Lomnické čháve interpretujú túto pieseň s pôvodným názvom, slovenským textom, no so špecificky rómskym spôsobom interpretácie.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná rom-pop kvarteto prevzatá slovenčina Lomnické čháve všeobecná verejnosť interný
Sestra Maristella
vytvorené: 10. 12. 2021 13:38 upravené: 08. 05. 2023 20:08
Sestra Maristella, občianskym menom Mária Kačová je rehoľnou sestrou rádu katolíckeho ženského rádu Congregatio Jesu, známeho pod ľudovým názvom „anglické panny“. Pôsobí v Prešove, kde roky pomáha týraným ženám, matkám s deťmi aj bezdomovcom. Organizuje zbierky potravín, ošatenia. Desaťročia je organistkou v konkatedrále sv. Mikuláša v Prešove. V roku 2009 jej bola udelená Cena mesta Prešov. Je neterou prvej rómskej spisovateľky na Slovensku Eleny Lackovej.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické monológ riadený slovenčina Maristella všeobecná verejnosť interný
