Metodika dluhového poradenství
kerdo: 03. 08. 2016 14:09 opre kerdo: 05. 08. 2016 11:52
Metodická príručka pre dlhové poradenstvo vznikla v rámci projektu Preventívne, motivačné a podporné programy sociálnej integrácie v Bíline. Príručka sa skladá z teoretickej a praktickej časti. Teoretická časť zoznamuje s problematikou dlhov. Je určená predovšetkým pracovníkom v sociálnych službách a všetkým, ktorí sa o téme chcú dozvedieť viac. Jej cieľom je odovzdať informácie, ktoré sú potrebné na vyriešenie klientovej situácie. Praktickú časť tvorí pracovné listy slúžiace ako podporný materiál k teoretickej časti. Nájdete tu slovník pojmov, schémy, kazuistiky, semináre a informačné letáčiky. Ponúknuté prehľady a postupy vám umožní lepšie sa zorientovať v danej problematike a skvalitniť spoluprácu s Vašimi klientmi.
zdroj: Člověk v tísni ČR
e kategorija: dokument
Mají na to - Jak podpořit sociálně znevýhodněné děti na ZŠ
kerdo: 03. 08. 2016 14:07 opre kerdo: 05. 08. 2016 11:57
Zmyslom projektu je napomáhať prekonávaniu prekážok vo vzdelávaní rómskych sociálne znevýhodnených detí prostredníctvom novej metodiky - príručky "Majú na to - Ako podporiť sociálne znevýhodnené deti na ZŠ". Táto metodika vznikla za spolupráce s celkom piatimi základnými školami v Prahe za aktívneho prispenia skupiny učiteľov. Každá spolupracujúca základná škola taktiež v rámci projektu organizovala vlastný "mikroprojekt" na podporu sociálne znevýhodnených, často rómskych detí. V rámci projektu prebiehal klub matiek, klub pre školské deti a klub zameraný na predškolské vzdelávanie, vznikol nástroj na evaluáciu úspešnosti doučovania detí a bolo uskutočnených veľké množstvo vzdelávacích a voľnočasových aktivít zo sociálne znevýhodnenými, prevažne rómskymi deťmi z Prahy.
zdroj: Člověk v tísni ČR
e kategorija: dokument
Kluby matek - podpora rodin předškoláků
kerdo: 03. 08. 2016 14:05 opre kerdo: 05. 08. 2016 12:03
Kluby matiek sú jednou zo služieb Programov sociálnej integrácie (ďalej len PSI), ktorá je pri regionálnych pobočkách poskytovaná klientom ohrozených sociálnym vylúčením. Kluby matiek sa rozvíjajú pri regionálnych pobočkách PSI od februára 2010. K zakladaniu klubov sme pristúpili na základe pilotnej skúsenosti z pražského Klubu matiek, ktorý bol ako jediný úspešne prevádzkovaný pred začiatkom projektu. Metodika práce Klubov matiek popisuje, čo je všetkým klubom spoločné, a stanovuje minimálne štandardy práce. Zároveň má ponúknuť dostatočne pestrú paletu odporúčaní a nápadov k tomu, ako konkrétne môže práca s rodinou v rámci Klubov pre matky a predškolských klubov vyzerať. Súčasťou metodiky sú kazuistiky a príklady aktivít.
zdroj: Člověk v tísni ČR
e kategorija: dokument
Dobrovolníkův průvodce doučováním v rodinách
kerdo: 03. 08. 2016 13:55 opre kerdo: 05. 08. 2016 12:11
Publikácia je určená najmä dobrovoľníkom, ktorí vo svojom voľnom čase doučujú jedno alebo viac detí v ich prirodzenom, rodinnom prostredí. Je to potrebná a náročná práca a nie samozrejmá a tento sprievodca sa snaží týmto dobrovoľníkom ich prácu metodicky usmerniť a uľahčiť.
zdroj: Člověk v tísni ČR
e kategorija: dokument
E džiďi kňižka: Holokaust
kerdo: 01. 08. 2016 11:44 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:54
O Themeskro džaňibnaskro pustikengro kher andro Prešov, o dokumentačno the informačno centrum vaš e romaňi kultura, andro berš 2015 kerďas štar kidipena tel o projektos "Džide kňižki (o lav - o čitro - o hangos)", savo chudľas o phiko khatar o Ministerstvos vaš e kultura SR. O res sas te sikavel so nekh buter manušenge le Romen andal e kultura the artistikane buťa, pal o save pes andro khetaňiben but na vakerel. Kada trito kidipen sas pal e tema pal o romano holokaust u sas pro 24.to augustos 2015, akharde sas o diskutera - e Lucia Segľová u Ľudovít Petík. Bašavenas o bašaldo Miroslav Rác u giľavelas e Žaneta Štipáková.
e kategorija: vakeriben
Jozef Miko-Kopýtko - tradično romano kheľiben
kerdo: 01. 08. 2016 10:56 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:54
Jozef Miko-Kopýtko khelel o tradično romano kheľiben.
e kategorija: kheľiben
o tagi: Jozef Miko Jozef Dreveňák
Erika Hornáková
kerdo: 27. 07. 2016 13:32 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
Erika Hornáková uľiľas Myjavate, kaj bešel dži akana. Avri sikhľiľas sar e predavačka, kerelas buťi sar e šerutňi andre skľepa, the sar e realitno maklerka. No paľis kerďas o čačipen lakre sunestar u imar but berša kerel buťi pre cikňi fameľijakri farma. O lekhavipen hino vaš lake o relaks the o balzam pro voďi, no o totalno relaks hiňi lakri farma, o džvirini the e priroda, save la pherďaren bara energijaha. Lakre literarna jekhto uštara sas andro romanos Sar čokolada, savo ňikana na avľas avri sar e kňižka. O kňižno debut sas o džuvľikano romano Tak som to chcela (Avka oda kamavas) (2013). Paľis lake avri avle trin aver romana: Nepezbečne blízko (Daravutnes pašes) (2014), Nikdy nehovor nie (Ňikana ma phen na) (2014) u Tak sa to stalo (Avka pes oda ačhiľas), so hino o dujto uštar pal o romanos Tak som to chcel (Avka oda kamavas).
e kategorija: vakeriben
Zdenka Mahajová
kerdo: 27. 07. 2016 13:08 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E Zdenka Mahajová hiňi e romaňi lekhavňi, bešel Myjavate, but berša tavelas andro školakro chabnaskro than. Lakro debut sas andro berš 2009, od sas o autobijograficko romanos Zatmenie (Kalo Kham), andro savo e autorka lekhavel pal e romaňi džuvľi u lakro dživipen, ačhado prekal o lakro dživipen u so pes lake ačhelas. Andro berš 20111 lake avri avľas e poetikaňi kolekcija tel o nav Otázniky (Phučibnaskre ľiteri). Andre lakri poezija del le genvnenge o šajipe te achaľol lakro drom ke peste, o drom andal o šero ki o jilo. Andre kolekcija hino the o CD, kaj e autorka kerel e recitacija varesave poemengri jekhetane le bašavibnaha khatar o autoris MAOKA.
e kategorija: vakeriben
Michal Bársony
kerdo: 27. 07. 2016 10:34 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
Uľiľas andre Kunová Teplica, andre fameľija, kaj pes vakerelas ungrika. Andre fameľija e tradicija sas te bašavel u e charťikaňi buťi te kerel. Ki o čitratuňipen džalas imar cikňipnastar. Pre Pedagogicko fakulta pre Univerzita Matej Beloskro andre Bansko Bystrica avri phiďas o čitratuňipen the rusiko čhib. O postgradualno the rigorozno sikhľuviben agorinďas pre Pedagogicko fakulta pre Konštatntín Filozofoskri Univerzita Ňitrate. Čitrinel tušoha, the oľejovo farbenca. Leskre čitre sikaven the sar o Roma dživen. Sas les e barvaľi pedagogicko the publikačno aktivita. Sar o pedagogos sikhavelas pro elementarna, maškarutne the uče školi. Kerelas buťi the andro Themeskro pedagogicko inštitutos Braťislavate.
e kategorija: čitratuňipen
Gustáv Karika
kerdo: 27. 07. 2016 09:55 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
JUDr. Gustáv Karika uľiľas andre bari romaňi fameľija andre Myjava. Avri phirďas e špecijalizacija sar o mašinaskro zamočňikos. Andro berš 1950 geľas pre Uči škola vaš o politicka the ekonimicka džaňibena Prahate, savi sas telo o ole beršengro generalno sekretaros ÚV KSČ Rudolf Slánsky (uľiľas 31.6.1901 - murdardo 3.12.1952). Pal o leskri eksekucija geľas dureder pre škola pre Karlovo univerzita, kaj avri phirďas e špecijalizacija vaš e procesno justicija. Kerelas buťi sar o referentos vaš o naciji pro Krajsko narodno viboris andro Košice (beršestar 1954), paľis sar o mujalo andro Poprad the Stará Ľubovňa. Andro apriľis 1969 jekhetane ov the o MUDr. Ján Cibuľa, Anton Facuna u Dr. Alojz Pompa kerde o Jekhetaňiben vaš o Cigana-Roma pre Slovaťiko. Kana sas o Jekhetaňiben phandlo 3.1.1973, geľas te kerel e buťi sar o pravňikos andre mašinaskri fabrika andre Nevi Dubňica. Sas o pravňikos andro buter aver firmi u birajipnaskre romane organizaciji.
e kategorija: vakeriben
