O buťakro taboris
kerdo: 12. 03. 2024 10:35 opre kerdo: 12. 03. 2024 10:38
O čitripen čitrinďas o čitratuno Jozef Fečo. O čitro hino andal e kolekcija 10 čitrengri pre tema romano holokaust. Kadi kolekcija pes vičinel Porrajmos. Oda hiňi imar e dujto serija prekal kadi tema. E čitrengri kolekcija kerďas prekal o štipendijum andal o Kultminor.
O čitro kerdo akrilovo farbenca, pro pochtan, 100 cm x 110 cm.
O čitro pes vičinel O buťakro taboris. O autoris thovel ki o čitro the o lava:
"O Roma sas andro buťakre tabora, kaj kerenas o phuvakre buťa kana pres ačhavelas e hidrocentrala te kerel e regulacija pro Váh."
Jozef Fečo hino o absolventos pal e Maškarutňi artikaňi škola andro Prešov, e špecijalizacija o dizajn u artikaňi buťi le kašteha. Interesinel pes nekbuter pal e mimika andro manušikane muja, so oleha avri phenen u so hin pendar sikhaven, lengro tipicko kotor. Vaš e Themeskri džaňibnaskri kňižňica andro Prešov kerďas andro berša 2015 u 2019 duj seriji, jekhetanes 23 bare formatengre čitre te o jekhetano nav O Naprindžarde farbi Romane personalitengre.
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno materialno esteticko 2D artefakt čitro Jozef Fečo savorenge interno
Džan Devleha
kerdo: 12. 03. 2024 10:11 opre kerdo: 12. 03. 2024 10:11
O čitripen čitrinďas o čitratuno Jozef Fečo. O čitro hino andal e kolekcija 10 čitrengri pre tema romano holokaust. Kadi kolekcija pes vičinel Porrajmos. Oda hiňi imar e dujto serija prekal kadi tema. E čitrengri kolekcija kerďas prekal o štipendijum andal o Kultminor.
O čitro kerdo akrilovo farbenca, pro pochtan, 100 cm x 110 cm.
O čitro pes vičinel Džan Devleha. O autoris thovel ki o čitro the o lava:
"Le muršen the le terne čhaven thode andro vurdona u ľigende len andro buťakre tabora."
Jozef Fečo hino o absolventos pal e Maškarutňi artikaňi škola andro Prešov, e špecijalizacija o dizajn u artikaňi buťi le kašteha. Interesinel pes nekbuter pal e mimika andro manušikane muja, so oleha avri phenen u so hin pendar sikhaven, lengro tipicko kotor. Vaš e Themeskri džaňibnaskri kňižňica andro Prešov kerďas andro berša 2015 u 2019 duj seriji, jekhetanes 23 bare formatengre čitre te o jekhetano nav O Naprindžarde farbi Romane personalitengre.
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno materialno esteticko 2D artefakt čitro Jozef Fečo savorenge interno
Elena Lacková - Prindžaras amen (e debata andre Handlová)
kerdo: 08. 03. 2024 11:28 opre kerdo: 08. 03. 2024 11:29
O video hino o archivno materijalos andal e organizacija Jekhetane-Spolu. Pro video hiňi e debata savi ľidžalas e romaňi lekhavňi Elena Lacková andre kňižňica andre Handlová, sar jekh kotor andre serija kidipena Prindžaras amen. O originalno video hino pre VHS kazeta, e digitalno verzija sas kerďi andro berš 2022 prekal e digitalizacija le originalno VHS kazetatar. Varesave kotora andre debata hine andro originalno keriben čhinde avka, hoj o vakeribena nane agorimen. O materijalos vaš oda hino ča pro študijum pal e Elena Lacková. O autoris andro video nane identifikovano.
Elena Lacková uľiľas 22. marcoste 1921 Bara Šarošate. Phirel maškar o nekbareder roman lekhavne. Lakre lekhavibena sas vaš o čhavorikane the avribararde genavne. Avri phirďas e Fakulta vaš o socijalna džaňibena, Karlovo univerzita, Praha (1970). Pisinelas e proza the o dramaticka buťa. Savoro dživipen sas e aktivistka u romaňi zoraľi manušňi. Muľas 1. januariste 2003 Kašate.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko dialog korkoro slovaťiko Elena Lacková sakoneske interno
O Roma the o Slovaťiko nacijonalno opre ušťiben
kerdo: 05. 03. 2024 08:06 opre kerdo: 05. 03. 2024 08:07
E redakcija vaš o nacijengro programos andro Slovaťiko radijo, študijo Košice, diňas o than kaj pen arakhle o študenta pal o maškarutne školi andro Košice u e historička u etnologička Zuzana Kumanovo pre diskusija pal o Slovaťiko nacijonalno opre ušťiben. E Zuzana Kumanová paťa, hoj o leperibena pro Slovaťiko nacijonalno opre ušťiben amenge den o šajipen te vakerel pal o bare buťa, so kerde o Roma, save gele andro riziko, dine peskre dživipena andro mariben vaš e sloboda the demokracija. E Zuzana Kumanovo vakerela pal o Roma, saven na ča murdarenas andro mariben, no save pen marenas pale, sas the partizana, the slugaďa, avrikhelde e sloboda. Vakerelas the pale e identita. E moderatorka pro kidipen sas Erika Godlová, o kidipen sas kerdo 13.9.2018 andro študijo RTVS pre Moyzesovo uľica 7 andro Košice.
e kategorija: vakeriben
o tagi: džaňiben džaňibnaskri diskusia dialog humanitno slovaťiko Zuzana Kumanová Erika Godlová sakoneske interno
Rudolf Balog a Július Ökrös
kerdo: 04. 03. 2024 14:34 opre kerdo: 04. 03. 2024 14:35
Rudolf Balog u Július Ökrös bašaven andre cimbalovo kapela Peter Horváth Orchestra. Rudolf Balog bašavel pre bari bugova, Július Ökrös pre lavuta. Andro vakeriben, savo kerďam prekal e dokumentacija pal o romane cimbalova kapeli vakeren pal o fameľiji u o bašaviben khere, sar oda forminelas lengro čačikano profesijonalno drom. Július phirelas andre Zakladno artikaňi škola andro Fiľakovo, kaj resľas o maškarutno učipen andro bašavibnaskro sikhľuviben. Sas pandže beršengro čhavoro, kana chudľas andro vasta e lavuta u odi ľikerel dži akana. Rudolf sikhľiľas korkoro, no nekfeder jekhto sikhľuviben sar te bašavel chudľas khere, andre fameľija. O video sas kerdo 24.8.2022 andro Prešov.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko Rudolf Balog Július Ökrös interno sakoneske
Tera Fabianová
kerdo: 20. 02. 2024 10:13 opre kerdo: 20. 02. 2024 10:14
E Šarlota Bottová hiňi e absolventka andal e Maškarutňi profesijakri škola andre Rimavsko Sobota, e kozmetička. O čitratuňipen chudľas te kerel imar kana phirelas pre maškarutňi škola, kaj sikhaven the e estetika. Pro ori pal e estetika sikhľiľas pal o portreta u sar len te kerel, paľis dureder sikhľolas korkori, prekal o informaciji save sas vaj pro internet, vaj andro džande kňižki. Lakri nekpašeder technika hin o grafitovo penkalos. Andro berš 2020 chudľas te kerel the le farbenca u dureder čitrinel o portreta.
Andro berš 2020 chudľas o štipendijum andal o Fondos vaš o pomožipen andre minoritengri kultura SR, kaj te kerel e kolekcija čitre - o portreta le romane lekhavnengre.
Pro portretos hiňi e lekhavňi Tera Fabianová.
Tera Fabianová (angomis Kurinová) uľiľas 15.10.1930 Žiharcoste pre Slovaťiko. Phirel maškar o nekfeder romane lekhavne u poetki andro 20. šelberšipen. Hiňi e džeňi andre phureder generacija romane lekhavnengri, save pisinenas romanes. Tranda the pandž berš kerelas buťi pro žerijavos Prahate. Vakerelas bijo problemos štare čhibenca. Lakro literarno talentos arakhľas e čechiko romistka Milena Hübschmannovo, savi la cirdľas kijo lekhaviben andre romaňi čhib. Lakro debutos sas o charne lekhavipena andro magazinos Romano ľil andro 60. berša 20. šelberšipnaskre. Lakri kňižka Čavargošis/Tulák (1991) phirel andro fantasy žanros. Kadi publikacija ačhiľas but prindžarďi maškar o manuša pro Čechi. Vaš o Čechiko radijo la genďas o Vlastimil Brodský. O nekučeder than andre lakri buťi ľikerel e autobijografija Sar me phiravas andre škola (1992). Andro berš 2006 chudľas o Literarno moľipen Milena Hübschmannovakro vaš e dživipnaskri buťi. Muľas 23.3.2007 Prahate.
Zdroje informácií:
www.svedectviromu.cz/svedectvi/tera-fabianova
www.romarchive.eu/en/collection/p/tera-fabianova/
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno materialno esteticko 2D artefakt čitro Šarlota Bottová savorenge interno
Eva Plešková Gašparová
kerdo: 20. 02. 2024 09:15 opre kerdo: 20. 02. 2024 09:16
E Šarlota Bottová hiňi e absolventka andal e Maškarutňi profesijakri škola andre Rimavsko Sobota, e kozmetička. O čitratuňipen chudľas te kerel imar kana phirelas pre maškarutňi škola, kaj sikhaven the e estetika. Pro ori pal e estetika sikhľiľas pal o portreta u sar len te kerel, paľis dureder sikhľolas korkori, prekal o informaciji save sas vaj pro internet, vaj andro džande kňižki. Lakri nekpašeder technika hin o grafitovo penkalos. Andro berš 2020 chudľas te kerel the le farbenca u dureder čitrinel o portreta.
Andro berš 2020 chudľas o štipendijum andal o Fondos vaš o pomožipen andre minoritengri kultura SR, kaj te kerel e kolekcija čitre - o portreta le romane lekhavnengre.
Pro portretos hiňi e lekhavňi Eva Plešková Gašparová.
Eva Gašparová (angomis Plešková) uľiľas 14.5.1951 Očovate. Agorinďas e Maškarutňi ekomonicko škola Lučencoste. Kanastar kerďas e škola dži kana geľas andre penzija kerelas buťi sar ekonomka. Te pisinel chudľas imar kana sas pre penzija. Pisinelas o vakeribena pal o kamiben the fameľija, o temi lelas peskre leperibnendar, no the olestar pre soste leperenas lakro dad-daj, e baba the o papus. Lekhavel romanes. Sas e džeňi andro Romano literarno klubos. Dživelas u lekhavelas andre Bansko Bystrica. Muľas andro berš 2023.
Zdroje informácií:
amariluma.romanokher.sk/encyclopedia/gasparova-eva-rodena-pleskova/
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno materialno esteticko 2D artefakt čitro Šarlota Bottová savorenge interno
Zlatica Rusová
kerdo: 20. 02. 2024 08:45 opre kerdo: 20. 02. 2024 08:52
E Šarlota Bottová hiňi e absolventka andal e Maškarutňi profesijakri škola andre Rimavsko Sobota, e kozmetička. O čitratuňipen chudľas te kerel imar kana phirelas pre maškarutňi škola, kaj sikhaven the e estetika. Pro ori pal e estetika sikhľiľas pal o portreta u sar len te kerel, paľis dureder sikhľolas korkori, prekal o informaciji save sas vaj pro internet, vaj andro džande kňižki. Lakri nekpašeder technika hin o grafitovo penkalos. Andro berš 2020 chudľas te kerel the le farbenca u dureder čitrinel o portreta.
Andro berš 2020 chudľas o štipendijum andal o Fondos vaš o pomožipen andre minoritengri kultura SR, kaj te kerel e kolekcija čitre - o portreta le romane lekhavnengre.
Pro portretos hiňi e lekhavňi Zlatica Rusová.
Zlatica Rusová, angomis Boldišová, uľiľas andro Kameňany (okresis Revúca). Te lekhavel chudľas andro berš 2004 sar 53 beršengri, kana phares nasvaľiľas u sas la buter kana te pisinel. O talentos pro vakeriben chudľas le papustar. Sar e autorka pisinďas o paramisa the bajki. Kerelas jekhetanes la redakcijaha Romano džaniben the le portaloha romea.cz andre Čechiko republika. Hiňi e džeňi andro Romano literarno klubos. Lakra literarno buťatar Paňeskeri kirajka kerďas e Themeskri džaňibnaskri biblijoteka andro Prešov e audio dramatizacija pre slovaťiko the romaňi čhib.
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno materialno esteticko 2D artefakt čitro Šarlota Bottová savorenge interno
Elena Lacková
kerdo: 20. 02. 2024 08:10 opre kerdo: 20. 02. 2024 08:11
E Šarlota Bottová hiňi e absolventka andal e Maškarutňi profesijakri škola andre Rimavsko Sobota, e kozmetička. O čitratuňipen chudľas te kerel imar kana phirelas pre maškarutňi škola, kaj sikhaven the e estetika. Pro ori pal e estetika sikhľiľas pal o portreta u sar len te kerel, paľis dureder sikhľolas korkori, prekal o informaciji save sas vaj pro internet, vaj andro džande kňižki. Lakri nekpašeder technika hin o grafitovo penkalos. Andro berš 2020 chudľas te kerel the le farbenca u dureder čitrinel o portreta.
Andro berš 2020 chudľas o štipendijum andal o Fondos vaš o pomožipen andre minoritengri kultura SR, kaj te kerel e kolekcija čitre - o portreta le romane lekhavnengre.
Pro portretos hiňi e lekhavňi Elena Lacková.
Elena Lacková (22.3.1921, Veľký Šariš - 1.1.2003, Košice) hiňi maškar o nekbareder reprezentanta andro romano khetaňibnaskro u politicko-emancipačno procesos andro dujto kotor 20. šelberšipnaskro pre Slovaťiko. Sas e džeňi savi kerďas e moderno romaňi literatura pre Slovaťiko, sas paš e jekhto pale maribnaskri romaňi organizacija (Zväz Cigánov-Rómov, 1969 - 1973), jekh maškar o džene save kerde o jekhto romano perijodikum pal o berš 1989, Romano ľil. Elena Lacková ačhiľas o simbolis vaš o romano keriben pre Slovaťiko.
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno materialno esteticko 2D artefakt čitro Šarlota Bottová savorenge interno
Vladimír Oláh
kerdo: 20. 02. 2024 07:55 opre kerdo: 20. 02. 2024 07:56
E Šarlota Bottová hiňi e absolventka andal e Maškarutňi profesijakri škola andre Rimavsko Sobota, e kozmetička. O čitratuňipen chudľas te kerel imar kana phirelas pre maškarutňi škola, kaj sikhaven the e estetika. Pro ori pal e estetika sikhľiľas pal o portreta u sar len te kerel, paľis dureder sikhľolas korkori, prekal o informaciji save sas vaj pro internet, vaj andro džande kňižki. Lakri nekpašeder technika hin o grafitovo penkalos. Andro berš 2020 chudľas te kerel the le farbenca u dureder čitrinel o portreta.
Andro berš 2020 chudľas o štipendijum andal o Fondos vaš o pomožipen andre minoritengri kultura SR, kaj te kerel e kolekcija čitre - o portreta le romane lekhavnengre.
Pro portretos hino o lekhavno Vladimír Oláh.
Vladimír Oláh, PhDr., uľiľas 22. majoste 1947 andro Stropkov. E maškarutňi bansko škola naagorinďas bijo love. Sar o profesijonalno slugaďis chudľas te sikhľol e andragogika pre Filozoficko fakulta pre Univerzita P.J. Šafárik Kašate. Andro berš 1984 chudľas o doktoratos. Le beršestar 1986 dživelas Prahate. Andro berš 1991 kerďas e romaňi kresťansko u sikhľuvibnaskri asocijacija - e Matica romaňi. Sar o jekhto romano autoris les ile andre čechiko Lekhavnengri komunita. Andro berš 2006 chudľas o Literarno moľipen Milena Hübschmannovakro vaš oda, so anďas andre romaňi literatura. Muľas 28.1.2012 Prahate.
Khatar:
www.lidovky.cz/relax/lide/zemrel-basnik-a-prekladatel-vlado-olah.A120129_180150_lide_sk
amariluma.romanokher.sk/encyclopedia/olah-vladimir-phdr/
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno materialno esteticko 2D artefakt čitro Šarlota Bottová savorenge interno
