Zdenka Demeterová – o vakeriben
kerdo: 10. 01. 2023 14:46 opre kerdo: 10. 01. 2023 14:47
O leperibnaskro vakeriben, Zdenka Demeterová vakerel pal o peskro dživipen, pal e fameľija, čhavore, sar oda hin maškar o Roma the Naroma andro gav Brekov, sajekh the pal e romaňi čhib, o sokaša u tradiciji andre lengri fameľija.
E regijonalno historija le Romengri andro gav Brekov hin e tema andro audijo vakeribena, save o DICRK bilovengro chudľas le rodipnaskra manušňatar Elena Cinovatar. Lakro rodipnaskro projektos tel o nav O Roma andro Brekov chudľas o pomožipen andro berš 2020 andal o Fondos vaš e minoritno kultura. O vakeribena hine andre slovaťiko čhib u anen o informaciji pal o dživipen, kultura u khetaňibnaskre paruvipena andro regijonos.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko dialog moderovano slovaťika Zdenka Demeterová savorenge interno
Elena Cinová - o vakeriben
kerdo: 10. 01. 2023 14:30 opre kerdo: 13. 03. 2023 13:57
O vakeriben sas kerdo kana sas Elena Cinovake 49 berš. Uľiľas andro Brekov. Vakerel pal o peskro čhavoripen, pal o dad, pal e daj, the pheňa. Vakerel pal o peskro študijum, pal o rom u lakre čhavore. Leperel the pro sokaša u tradiciji andre fameľija u pro revolučno berš 1989, kana lakro dad sas maškar o džene save kerde e politicko sera. Vakerel pal oda, sar prindžarďas e diskriminacija, pal e romaňi kultura u sar dživen o Roma akana.
E regijonalno historija le Romengri andro gav Brekov hin e tema andro audijo vakeribena, save o DICRK bilovengro chudľas le rodipnaskra manušňatar Elena Cinovatar. Lakro rodipnaskro projektos tel o nav O Roma andro Brekov chudľas o pomožipen andro berš 2020 andal o Fondos vaš e minoritno kultura. O vakeribena hine andre slovaťiko čhib u anen o informaciji pal o dživipen, kultura u khetaňibnaskre paruvipena andro regijonos.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko dialog moderovano slovaťika Elena Cinová savorenge interno
Agáta Hypšová – o vakeriben
kerdo: 10. 01. 2023 14:08 opre kerdo: 10. 01. 2023 14:10
O leperibnaskro vakeriben, e Agáta Hypšová vakerel pal lakri fameľija, pal o čhavoripen andro Brekov, pal o študijum, andro vakeriben džal pale kijo revolučno berš 1989, vakerel the pal o sokaša andre fameľija.
E regijonalno historija le Romengri andro gav Brekov hin e tema andro audijo vakeribena, save o DICRK bilovengro chudľas le rodipnaskra manušňatar Elena Cinovatar. Lakro rodipnaskro projektos tel o nav O Roma andro Brekov chudľas o pomožipen andro berš 2020 andal o Fondos vaš e minoritno kultura. O vakeribena hine andre slovaťiko čhib u anen o informaciji pal o dživipen, kultura u khetaňibnaskre paruvipena andro regijonos.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko dialog moderovano slovaťika Agáta Hypšová savorenge interno
Martin Kaleja-Januv
kerdo: 10. 01. 2023 11:12 opre kerdo: 10. 01. 2023 11:13
O fotografiji pal o čitripnaskre kidipena, save kerďas e themutnengri asocijacija Jekhetane-Spolu. O digitalizovano analogovo filmos andal o fotoaparatos. O than, o datumos u o fotografos nasas pisimen paš o analogovo filmos.
E fotografija sas kerďi prekal o projektos Giľavas u čitrinas vaš o kamiben prekal o kidipena andro Lipovce u Vyšné Ružbachy andro berš 2001. O artefakta u o kaštune skulpturi sas ole beršeste the andro avutne berša sikhade andro buter fora pre Slovaťiko.
Martin Kaleja-Januv (1984-) uľiľas andre romaňi osada Jarovňicate, kaj bešel. Ki o čitratuňipen peske arakhľas o drom kana sas pre zakladno škola, kaj les sikhavelas Ján Sajko, o sikhavno pro čitratuňipen. Paľis phirelas pre Maškarutňi umelecko škola andro Prešov, pre špecijalizacija dizajn u buťi le kašteha. Čitrinel u čhinel avri le kaštestar. Andro' da leskri nekh bareder tema hiňi sakralno - o paťaben andro Del. Buťi kerel sar o asistentos le sikhavneskro pre Zakladno škola Jarovňicate.
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Martin Kaleja-Januv savorenge interno
Július Lakatoš
kerdo: 10. 01. 2023 10:47 opre kerdo: 10. 01. 2023 10:48
O fotografiji pal o čitratune kidipena, save kerelas e themutnengri asocijacija Jekhetane-Spolu. O digitalizovano analogovo filmos andal o fotoaparatos. O than, o datumos u o fotografos nasas paš o filmos pisimen. E fotografija sas kerďi prekal o projektos Giľavas u čitrinas vaš o kamiben pro kidipena andro Lipovce u Vyšné Ružbachy andro berš 2001. O artefakta u o kaštune skulpturi sas paľis andro kada the avutne berša sikhade andro buter fora pre Slovakija.
Július Laktoš - o insitno čitratuno, uľiľas andro gav Selice. O jekhto čitre chudľas te čitrinel la ceruzaha, paľis temperovo kolorenca. Pal o berša chudľas te čitrinel pro pochtan. O dominantno motivos hine o phuva. Čitrinelas ča jevende u raťate, kana andre leste baronas o idei, save chudľas kana chudelas mačhen pro Váhos. E romaňi tema načitrinelas, ča kana lestar mangle andal o romano muzeum. Leskro suno sas te čitrinel o purano romano pero (e romaňi uľica, o getos), kaj barolas.
Khatar:
RNĽ č. 384-391/1999, str.12, Róm s maliarskou paletou a štetcami
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Július Lakatoš savorenge interno
Jaroslav Cicko
kerdo: 10. 01. 2023 10:34 opre kerdo: 10. 01. 2023 10:34
O fotografiji pal o čitripnaskre kidipena, save kerďas e themutnengri asocijacija Jekhetane-Spolu. O digitalizovano analogovo filmos andal o fotoaparatos. O than, o datumos u o fotografos nasas pisimen paš o analogovo filmos.
E fotografija sas kerďi prekal o projektos Giľavas u čitrinas vaš o kamiben prekal o kidipena andro Lipovce u Vyšné Ružbachy andro berš 2001. O artefakta u o kaštune skulpturi sas ole beršeste the andro avutne berša sikhade andro buter fora pre Slovaťiko.
Jaroslav Cicko hino o prindžardo romano čitratuno, kerel the o plastiki, save kerel nekhbuter kaštestar, no the barestar.
Uľiľas 25.3.1939 andro Martin u muľas 18.11.2010 andre Horná Štubňa andro okres Turčianske Teplice.
Andre Fabrika vaš o phare mašini andro Martin kerelas buťi sar inštrumentaris, andro martinsko Štúdio vaš o naprofesijonalna čitratune kerelas peskre buťa kaštestar. Sas o lektoris pro simpoziji vaš o naprofesijonalna čitratune.
Andro berš 2000 sikhavelas peskre buťa u save buter dromenca len kerel andro Ňemciko, Čechiko, Španielsko, Francuziko u Talianiko.
Nekhbuter sas leskro motivos e džuvľi andro savore lakre formi.
Informaciji:
RNĽ č. 688-694/2005
RNĽ č.468-485/2001
RNĽ č.496-502/2001
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Jaroslav Cicko savorenge interno
Alexander Bohó
kerdo: 10. 01. 2023 10:27 opre kerdo: 10. 01. 2023 10:28
O fotografiji pal o čitripnaskre kidipena, save kerďas e themutnengri asocijacija Jekhetane-Spolu. O digitalizovano analogovo filmos andal o fotoaparatos. O than, o datumos u o fotografos nasas pisimen paš o analogovo filmos.
E fotografija sas kerďi prekal o projektos Giľavas u čitrinas vaš o kamiben prekal o kidipena andro Lipovce u Vyšné Ružbachy andro berš 2001. O artefakta u o kaštune skulpturi sas ole beršeste the andro avutne berša sikhade andro buter fora pre Slovaťiko.
Pre fotografija hino o profesijonalno romano čitratuno Alexander Bohó. Uľiľas andro Brezno, andre fameľija pandže čhavorenca. Sikhľolas kijo doc. J. Jánoška u profesoris F. Ondro e slobodno grafika u graficko dizajnos. O čitripen sikhľolas paš o akademicko čitratuno F. Kráľ andro berša 1979 – 1985. Andro berš 1966 agorinďas o študijum pre Filozoficko fakulta pre Univerzita Komenský Bratislavate, e špecijalizacija e džaňibnaskri historija.
O informaciji:
RNĽ č.738-741/2006
RNĽ č.468-485/2001
RNĽ č.496-502/2001
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Alexander Bohó savorenge interno
Vojtech Kökény
kerdo: 10. 01. 2023 10:03 opre kerdo: 10. 01. 2023 10:16
O fotografiji pal o čitratune kidipena, save kerelas e themutnengri asocijacija Jekhetane-Spolu. O digitalizovano analogovo filmos andal o fotoaparatos. O than, o datumos u o fotografos nasas paš o filmos pisimen.
E fotografija sas kerďi prekal o projektos Giľavas u čitrinas vaš o kamiben pro kidipena andro Lipovce u Vyšné Ružbachy andro berš 2001. O artefakta u o kaštune skulpturi sas paľis andro kada the avutne berša sikhade andro buter fora pre Slovakija. PhDr. Vojtech Kökény (Kökény Kotyer Béla) uľiľas andro berš 1956 andre romaňi osada paš o gav Cakov, nadur khatar e Rimavsko Seč, andre lavutarengri fameľija. But berša kerelas e buťi sar o buťarno pro ačhavibena pre Slovaťiko the avri. Kerelas o čitratuňipen, e politika the o lokalno aktivizmus. Sar korkoro andro jekh vakeriben phenel, načitrinďas but buťa. Čitrinelas le ceruzkenca, paňeskre the oľejovo farbenca. Peskre buťa sikhavelas nekbuter andre Romaňi phirďi galerija, savi kerelas e Themutnengri asocijacija Jekhetane-Spolu kaj e šerutňi sas Daniela Hivešová-Šilanová. Le beršestar 1995 dži o 2005 kerelas buťi sar o socijalno buťarno pre Okresno kher andre Rimavsko Sobota.
Sas o dženo andre sera Romaňi themutnengri inicijativa (ROI), paľis geľas andre sera Romaňi inteligencija vaš o jekhetano dživipen (RIS) u e politicko karijera agorinďas andre Romaňi kolačno sera (SRK). Andro beš 2005 kerďas e kandidatura pro šerutno andro Banskobystricko samospravno krajos.
O informaciji:
RNĽ č.738-741/2006
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Vojtech Kökény savorenge interno
Arne Mann the Elena Lacková
kerdo: 10. 01. 2023 09:21 opre kerdo: 10. 01. 2023 09:24
E archivno fotografija sikhavel la romaňa lekhavňa Elena Lacková u le romistas Arne Mann. E analogovo fotografija sas kerďi 12.6.1998 angle bari skľepa Dargov andro foros Košice. O autoris savo iľas e fotografija nane pisimen.
PhDr. Arne B. Mann, CSc. hino o maškar o šerutne slovaťika etnologa, o romistas, bešel Bratislavate. Agorinďas e Filozoficko fakulta UK Bratislavate, e špecijalizacija e džaňiben pal e nacija (1978), o titulos PhDr. Chudľas andro berš 1980 u CSc. andro berš 1997.
Kerelas buťi sar o džaňibnaskro buťarno pre Katedra vaš e etnologija pre Filozoficko fakulta UK Bratislavate u le beršestar 1983 andro Inštitutos vaš e etnologija pre Slovaťiko džaňibnaskri akademija.
Leskri džaňibnaskri aktivitia hiňi pal e romaňi historija u the romano holokaust, o spiritualno paťaben le Romengro, lengri socijalno u spiritualno kultura, o vastengre buťa u profesiji u aver.
Kerel buťi sar o eksterno pedagogos pre Filozoficko fakulta UK Bratislavate (1955 dži akana), pre Filozoficko fakulta UKF Nitrate (2001 – 2009), u pre Fakulta vaš o humanitna študiji (angomis o Inštitutos vaš o fundamentalno džaňiben) UK Prahate (1998 – 2016).
Elena Lacková uľiľlas 22. marcoste 1921 Bara Šarošate. Phirel maškar o nekbareder romane lekhavne. Peskri buťa pisinelas vaš o čhavore the vaš o phureder genavne. Agorinďas e Fakulta vaš o socijalna džaňibena pre Karlovo univerzita Prahate (1970). Pisinelas the proza u drama. Savoro dživipen sas e aktivistka u vazdelas le Romen. Muľas 1. januariste 2003 andro Košice.
Khatar:
amariluma.romanokher.sk/encyclopedia/mann-arne-b-phdr-csc/
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Arne Mann Elena Lacková savorenge interno
Dezider Banga
kerdo: 19. 12. 2022 14:33 opre kerdo: 19. 12. 2022 14:33
E archivno fotografija sikhavel le romane lekhvanes, scenaristas u dramaturgos Dezider Bangas. E analogovo fotografija sas kerďi 22.8.1998 pro romano festivalos. Kaj sas o festivalos, oda nasas pisimen paš o analogovo filmos, aňi autoris, savo kerďas e fotografija. E fotografija sas andro ľila Romano nevo ľil g. 416-423/2000 pre sera 8 paš o lekhaviben Nevi kolekcija romano poetostar.
Dezider Banga uľiľlas 24.8.1939 andro Hradište. Pre zakladno the maškarutňi škola phirelas andro Uhorské paš o Poltár. Pal e pedagogicko škola andre Krupina sikhľolas sikhavneske. Sikhľiľas the e slovaťiko čhib the e historija pre Filozoficko fakulta pre Komenskyskri univerzita Bratislave. Sikhavelas sar o maškarutňa školakro profesoris pro gymnazium Trebišovoste u deš berša paľis sas o dramaturgos andre Literarno redakcija andre Slovaťiko televizija andro Košice. Andro berš 1979 geľas andre Bratislava u sas redaktoris, le beršestar 1986 sas o šerutno redaktoris andro khetaňibnaskro čhoneskro ľil Nová cesta (Nevo drom), kaj sas dži kana o perijodikum agorinďas andro berš 1990. Ss o šerutno andre themutnengri organizacija Romaňi kultura, o šerutno redaktoris andro kulturno-khetaňibnaskro čhoneskro ľil Roma u o čhavorikano magazinos Luluďi, savo delas avri leskri organizacija. Kerel the o biznis andre polygrafija – phirel leske o fabrika kaj pen keren o kňižki.
Andro berš 2009 chudľas o učo themeskro moľipen – E medaila Ľudovítoskri Štúroskri III. učipen vaš o bare doresipena andre kultura, špecijalno andre romaňi literatura.
Khatar:
www.litcentrum.sk/autor/dezider-banga/zivotopis-autora
amariluma.romanokher.sk/encyclopedia/banga-dezider/
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Dezider Banga savorenge interno
