E ľoľi guruvňori 31
kerdo: 02. 09. 2020 14:58 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E autorsko kompozicija savi kerde o džene andal o Ďusi Band. E inštrumentalno kompozicija andre a mol toňina, dominantno hino o motivos bašado pre lavuta, kijo oda pes paľis dothoven aver inštrumenta – e vijola, e bari bugova u e cimbalma. Hiňi jekh kotor andro soundtrack kije audijo dramatizacija le lekhavibnaskri Ľoľi guruvňori, savo pisinďas o slovaťiko lekhavno Martin Kukučín.
E folklorno kapela Július Bandyskri - o Ďusi Band hiňi e kapela Perješistar. O džene andre kapela hine andal e fameľija, kaj o lavutara penge den o džaňiben generacijatar pre generacija. Andre kapela bašaven: o dad Július Bandy u leskre trin čhave - Kristián, Július, Samuel. Bašaven pre cimbalma, bari bugova, lavuta u viola. Andro lengro repertoaris hino slovaťiko the romano folklor, the o giľa aver minoritendar - židovika, rusinska, ungrika, rusika, bašaven the e filmovo muzika. E fameľijakri kapela kerde andro berš 2013.
e kategorija: bašaviben
o tagi: inštrumentalno moderno folklorno quintet original autoristar Ďusi Band savorenge interno
E ľoľi guruvňori 19
kerdo: 02. 09. 2020 14:52 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E inštrumentalno kompozicija Hora di Mars pisinďas o rumuňiko romano kompozeris Grigoraș Ionică Dinicu (April 3, 1889, Bukurešť – Marec 28, 1949, Bukurešť). Bijo oda, hoj pisinelas o bašavibena, sas the virtuozno lavutaris, so pes šunel andro leskre kompoziciji, save hine but phare. O bašavibnaskro aranžmanos kerde o džene andal e kapela Ďusi Band. Hiňi jekh kotor andro soundtrack kije audijo dramatizacija le lekhavibnaskri Ľoľi guruvňori, savo pisinďas o slovaťiko lekhavno Martin Kukučín.
E folklorno kapela Július Bandyskri - o Ďusi Band hiňi e kapela Perješistar. O džene andre kapela hine andal e fameľija, kaj o lavutara penge den o džaňiben generacijatar pre generacija. Andre kapela bašaven: o dad Július Bandy u leskre trin čhave - Kristián, Július, Samuel. Bašaven pre cimbalma, bari bugova, lavuta u viola. Andro lengro repertoaris hino slovaťiko the romano folklor, the o giľa aver minoritendar - židovika, rusinska, ungrika, rusika, bašaven the e filmovo muzika. E fameľijakri kapela kerde andro berš 2013.
e kategorija: bašaviben
o tagi: inštrumentalno moderno folklorno quintet averestar Ďusi Band savorenge interno
E ľoľi guruvňori 12
kerdo: 02. 09. 2020 14:45 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E kompozicija hiňi e adaptacija le originalno folklorno kompozicijakro andal o Ungriko. O originalno aranžmanos kerde o džene andal e kapela Ďusi Band. E tonica H mol. Hiňi jekh kotor andro soundtrack kije audijo dramatizacija le lekhavibnaskri Ľoľi guruvňori, savo pisinďas o slovaťiko lekhavno Martin Kukučín.
E folklorno kapela Július Bandyskri - o Ďusi Band hiňi e kapela Perješistar. O džene andre kapela hine andal e fameľija, kaj o lavutara penge den o džaňiben generacijatar pre generacija. Andre kapela bašaven: o dad Július Bandy u leskre trin čhave - Kristián, Július, Samuel. Bašaven pre cimbalma, bari bugova, lavuta u viola. Andro lengro repertoaris hino slovaťiko the romano folklor, the o giľa aver minoritendar - židovika, rusinska, ungrika, rusika, bašaven the e filmovo muzika. E fameľijakri kapela kerde andro berš 2013
e kategorija: bašaviben
o tagi: inštrumentalno moderno folklorno quintet averestar Ďusi Band savorenge interno
E ľoľi guruvňori 10
kerdo: 02. 09. 2020 14:38 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E kompozicija hiňi e adaptacija le romane giľengri andal o Ungriko. Phirel maškar o lokhe kompoziciji, varesave kotora pen bašaven andro valčikovo ritmus. E tonina hiňi a mol. Hiňi jekh kotor andro soundtrack kije audijo dramatizacija le lekhavibnaskri Ľoľi guruvňori, savo pisinďas o slovaťiko lekhavno Martin Kukučín.
E folklorno kapela Július Bandyskri - o Ďusi Band hiňi e kapela Perješistar. O džene andre kapela hine andal e fameľija, kaj o lavutara penge den o džaňiben generacijatar pre generacija. Andre kapela bašaven: o dad Július Bandy u leskre trin čhave - Kristián, Július, Samuel. Bašaven pre cimbalma, bari bugova, lavuta u viola. Andro lengro repertoaris hino slovaťiko the romano folklor, the o giľa aver minoritendar - židovika, rusinska, ungrika, rusika, bašaven the e filmovo muzika. E fameľijakri kapela kerde andro berš 2013.
e kategorija: bašaviben
o tagi: inštrumentalno moderno folklorno quintet averestar Ďusi Band savorenge interno
E ľoľi guruvňori 08
kerdo: 02. 09. 2020 14:25 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E kompozicija hiňi e adaptacija, o originalos hino o valčikos a mol savo pisinďas o Csámpai Ivó. E kompozicija phirel kijo žanri andal o lokho bašaviben. Hiňi jekh kotor andro soundtrack kije audijo dramatizacija le lekhavibnaskri Ľoľi guruvňori, savo pisinďas o slovaťiko lekhavno Martin Kukučín.
E folklorno kapela Július Bandyskri - o Ďusi Band hiňi e kapela Perješistar. O džene andre kapela hine andal e fameľija, kaj o lavutara penge den o džaňiben generacijatar pre generacija. Andre kapela bašaven: o dad Július Bandy u leskre trin čhave - Kristián, Július, Samuel. Bašaven pre cimbalma, bari bugova, lavuta u viola. Andro lengro repertoaris hino slovaťiko the romano folklor, the o giľa aver minoritendar - židovika, rusinska, ungrika, rusika, bašaven the e filmovo muzika. E fameľijakri kapela kerde andro berš 2013.
e kategorija: bašaviben
o tagi: inštrumentalno moderno folklorno quintet averestar Ďusi Band savorenge interno
Roman Goroľ
kerdo: 21. 08. 2020 15:43 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E portretovo fotografija pre savi hino o romano lekhavno Roman Goroľ. E fotografija sas kerďi 16. novembriste 2016 pal oda, so avri diňas leskri jekhto poeticko kňižka Šilalo čalavipen našade tosarastar, savi kerďas e Štatno džaňibnaskri kňižňica andro Prešov.
Roman Goroľ uľiľlas andro Vranov nad Topľou. Hin les e romňi u trin čhave. Sikhľolas pre Pedagogicko fakulta pre Prešovsko univerzita andro Prešov, kaj kerďas o bakalarsko študijum. Dži o berš 2019 kerelas buťi sar o sikhavnengro asistentos andre Zakladno škola andro gav Čaklov, kaj the bešel. Le beršestar 2019 chudľas te kerel buťi sar o redaktoris vaš o narodnostno programos andro Slovaťiko radijo andro Košice. Andro leskro jilo hiňi e literatura, poezija u proza. Mekh sar čhavoro chudľas te lekhavel charne giľutne pal o dživipen, emociji, pal o kamiben.
e kategorija: vizualno čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko fotografija Roman Goroľ savorenge interno
E ľoľi guruvňori 05
kerdo: 18. 08. 2020 10:26 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E kompozicija Romano kheľiben hiňi e adaptacija le romaňi giľakri khatar o Ján Gašpar Hrisek (14. jún 1921, Očová - 13. jún 1980, Brno). J.G.Hrisek sas o slovaťiko lavutaris, bašavelas pre cimbalma, kerelas o aranžmani le folklorno romane giľenge . Le beršestar 1948 bašavelas pre cimbalma andro SĽUK, le beršestar 1955 sas o dženo andro orchestros u paľis o solistas andro Brněnsko radijoskro orchestros vaš o folklorna inštrumenta paš o Čechoslovaťiko radijo Brnoste. E kompozicija bašaven andro Fis moll u kerďi sas sar o bašaviben paš e audio dramatizacija Ľoľi guruvňori le Martinostar Kukučinostar. E kompozicija chudel avka, hoj e dominancija ľikerel e cimbalma, pro agor dominantno hiňi e lavuta.
E folklorno kapela Július Bandyskri - o Ďusi Band hiňi e kapela Perješistar. O džene andre kapela hine andal e fameľija, kaj o lavutara penge den o džaňiben generacijatar pre generacija. Andre kapela bašaven: o dad Július Bandy u leskre trin čhave - Kristián, Július, Samuel. Bašaven pre cimbalma, bari bugova, lavuta u viola. Andro lengro repertoaris hino slovaťiko the romano folklor, the o giľa aver minoritendar - židovika, rusinska, ungrika, rusika, bašaven the e filmovo muzika. E fameľijakri kapela kerde andro berš 2013.
e kategorija: bašaviben
o tagi: inštrumentalno moderno folklorno quintet averestar Ďusi Band savorenge interno
E ľoľi guruvňori 04
kerdo: 14. 08. 2020 16:30 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
O autoris, savo kerďas e inštrumentalno kompozicija savi pes vičinel Hora di Mars hino o romano kompozeris Rumuňijatar Grigoraș Ionică Dinicu (April 3, 1889, Bukurešť – Marec 28, 1949, Bukurešť). Bije kompozicija sas the o virtuozno lavutaris, bašavelas pre lavuta, u oda pes sikhavel the prekal o leskre phare kompoziciji. E interpretacija khatar o Ďusi Band ľikerel o originalno aranžmanos. E kompozicija kerel e atmosfera andre scena andre audio dramatizacija lekhavibnaskri khatar o Martin Kukučín, E ľoľi guruvňori.
E folklorno kapela Július Bandyskri - o Ďusi Band hiňi e kapela Perješistar. O džene andre kapela hine andal e fameľija, kaj o lavutara penge den o džaňiben generacijatar pre generacija. Andre kapela bašaven: o dad Július Bandy u leskre trin čhave - Kristián, Július, Samuel. Bašaven pre cimbalma, bari bugova, lavuta u viola. Andro lengro repertoaris hino slovaťiko the romano folklor, the o giľa aver minoritendar - židovika, rusinska, ungrika, rusika, bašaven the e filmovo muzika. E fameľijakri kapela kerde andro berš 2013.
e kategorija: bašaviben
o tagi: inštrumentalno moderno folklorno quintet averestar Ďusi Band savorenge interno
E ľoľi guruvňori
kerdo: 14. 08. 2020 16:22 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E kompozicija hiňi kerďi buter varijacijendar pre folklorno romaňi giľi Nane oda lavutaris. Chudel sar o klasicko Rumungri čardašis paľis džal kijo halgató aranžmanos, u prekal o verbung avel pale kijo čardašis. E kompozicija buchľarel e atmosfera andre scena andre audio dramatizacija lekhavipnaskri khatar o Martin Kukučín Ľoľi guruvňori.
E folklorno kapela Július Bandyskri - o Ďusi Band hiňi e kapela Perješistar. O džene andre kapela hine andal e fameľija, kaj o lavutara penge den o džaňiben generacijatar pre generacija. Andre kapela bašaven: o dad Július Bandy u leskre trin čhave - Kristián, Július, Samuel. Bašaven pre cimbalma, bari bugova, lavuta u viola. Andro lengro repertoaris hino slovaťiko the romano folklor, the o giľa aver minoritendar - židovika, rusinska, ungrika, rusika, bašaven the e filmovo muzika. E fameľijakri kapela kerde andro berš 2013.
e kategorija: bašaviben
o tagi: inštrumentalno moderno folklorno quintet averestar Ďusi Band savorenge interno
Igor Radič - Kováčska dielňa
kerdo: 21. 07. 2020 14:11 opre kerdo: 06. 04. 2021 11:47
Igor Radič sa narodil v roku 1960 v Klenovci. Tu žije a pôsobí doteraz. Kováčske remeslo ho uchvátilo od detstva. Po ukončení odborného učilišťa sa zamestnal ako kováč v Jednotnom roľníckom družstve v Klenovci, pracoval pre štátne lesy. Remeslu ho učili starí kováčski majstri. V roku 1995 si založil živnosť, ktorú dodnes prevádzkuje. Je štatutárnym zástupcom občianskeho združenia Rómske umelecké kováčstvo. Prostredníctvom neho realizuje kováčske workshopy. Venuje sa priemyselnému i umeleckému kováčstvu. Pri práci v dielni mu pomáha jeho syn, Igor Radič ml. (1984).
Vstúpte do kováčskej dielne Igora Radiča
Načítaním QR kódu na vašom mobilnom zariadení sa dostanete priamo do virtuálnej prehliadky kováčskej dielne.
e kategorija: E vastengri buťi
o tagi: džide tradična esteticko trast charťipen slovaťika Igor Radič savorenge interno
