Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2007
kerdo: 21. 08. 2019 15:47 opre kerdo: 24. 03. 2020 10:38
Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.
zdroj: http://www.srnm.cz/
Kompletný archív vydaní novín v roku 2007, číslo 1 až 24, ročník 9.
č. 2-3, č. 4, č. 5, č. 6, č.7, č.8, č.9, č.10, č.11, č.12, č.13-14, č.15, č.16, č.17, č.18, č.19, č.20, č.21, č.22-23, č.24
e kategorija: e literatura
Romathan - O Somnakuno petalos
kerdo: 21. 08. 2019 15:37 opre kerdo: 27. 11. 2020 02:00
E teatroskri inscenacija vaš o čhavore the terne, sikhaďi 6.12.2013 andro Teatro Romathan. E pramisi hiňi pal oda, so pes ačhel, kana pen arakhen e magicko luma le magicko manušorenca the e realno luma. O nekhbareder gindo andre inscenacija hino, hoj o kamiben the amaľipen hino o manušeskro nekh bareder barvaľipen.
e kategorija: e drama
o tagi: teatros komedija giľaha pre scena originalos slovaťiko Romathan čhavore the terne interno
Žaneta Štipakovo - o vakeriben
kerdo: 19. 08. 2019 14:29 opre kerdo: 27. 11. 2020 02:00
E Žaneta Štipakovo avri phirďas o odboris o bašavibnaskro the dramaticko džaňiben pre Maškarutňi umelecko škola andro Košice, kaj resľas o učeder maškarutno sikhľuviben. Kerelas buťi sar e hangoskri pedagogička pro Privatno konzervatorijum Prahate, the sar e asistentka le sikhavnengri pre zakladno škola andro Košice.
Akana hiňi andro Teatro Romathan. Odoj khelel, giľavel, kerel e režija the pisinel peskre dramaticka buťa.
O vakeriben hino pal lakro personalno the buťakro dživipen the pal e romaňi kultura.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko Žaneta Štipáková sakoneske interno
E folklorno banda Júliusoskri Bandyskri
kerdo: 16. 08. 2019 15:12 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
O fotografiji pal e cimbalovo kapela andal o Prešov, kaj o bašaviben džal prekal o generaciji. Andre kapela hine o dad Július Bandy u leskre trin čhave – Kristián, Július the Samuel. Bašaven pre cimbalma, bari bugova, lavuta the kontra. O žanra save bašaven hine klasicko the kheľibnaskre. Andro lengro repertoaris arakhas slovaťiko the romano folkloris, o giľa aver minoritendar – židoviko, rusiňiko, ungriko, rusiko, keren the filmovo bašaviben.
O dad, Július Bandy hino andal e lavutariko fameľija. Uľiľas Bara Šarošate. Pre Zakladno bašavibnaskri škola Mikulašoskri Moyzesoskri andro Prešove agorinďas o bašaviben pre cimbalma. Bašavel the pro saksofonos, bari bugova the harmoňika. Andro berša 1982-1983 bašavelas andro čhavorikano folklorno suboris Dúbravienka andro Prešov. Andro berša 1985-1986 bašavelas andro čhavorikano folklorno suboris Šarišanček andro Prešov. Sar 15 beršengro bašavelas andro Teatro Alexandroskro Duchnovičoskro andro Prešov. O slugaďipen kerelas andro Armadno umelecko suboris Jánošík andro Zvolen (1993-1994). Pre cimbalma bašavelas andro buter kapeli the subora – e folklorno kapela Prešovčan, o folklorno suboris Sabinovčan, e folklorno kapela Čardáš Prešovostar, e folklorno kapela Janoskri Budyiskri andal o Humenné.
Kristián Bandy sikhľiľas e lavuta pre Zakladno umelecko škola Mikulašoskri Moyzesoskri andro Prešov. Te sikhľol geľas dureder pro Privatno konzervatorium Dezideroskro Kardošiskro andro Prešov (1.-3. berš), paľis geľas pro Privatno bašavibnaskro the dramaticko konzervatorium andro Košice (4.-6. berš). O bašaviben pre lavuta sikhľola dureder pre Katoľicko univerzita Ružomberkoste, o kotor andre Spišsko Podhradie. Eksterno bašavel andro teatro Romathan, hino o šerutno andre kapela andro suboris Fialečka paš e Zakladno škola Šrobarovo andro Prešov. Andre fameľijakri kapela bašavel pre viola.
Július Bandy sikhľolas pre cimbalma pre Zakladno umelecko škola Mikulašoskri Moyzesoskri andro Prešov. Paľis sikhľolas pro Privatno bašavibnaskro the dramaticko konzervatorium andro Prešov (1.-4. berš), kaj andro školakro berš 2018/2019 kerďas e maturita. Andre kapela bašavel pro kontrabas.
Samuel Bandy hino o primašis andre fameľijakri kapela. Sikhľol pre lavute pre Zakladno umelecko škola Mikulašoskri Moyzesoskri andro Prešov. Vaš o bašaviben pre lavuta chudľas buter bare moľipena pro suťaži pre Slovaťiko.
E fameľijakri kapela kerde andro berš 2013. O čhave Kristián the Július hine absolventa pal o Privatno bašvibnaskro the dramaticko konzervatorijum andro Košice. Samuel mekh phirel pre zakladno škola andro Prešov.
e kategorija: bašaviben
o tagi: vokalno-inštrumentalno klasicko moderno mix quartet originalno averestar savorenge interno
Viliam Šarközy st.
kerdo: 16. 08. 2019 12:23 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
Viliam Šarközy (1939) hino akana o nekphureder artistikano charťas andre Dunajsko Lužna. Leskre charťikane buťa pen bare beršenca bikenenas andro ÚĽUV – o bikeňipnaskre thana vaš o folklorno artistikane buťa. Hino o autoris savo kerďas buter bare sochi, kerde bare zorale artistikano dikhipnaha the charťikano džaňibnaha.
E Dunajsko Lužna imar čirla vičhinenas O trastuno gav. E charťikaňi buťi adej keren buter sar 300 berša u dži akana adaj hin nekbuter charťane pre Slovaťiko.
O fotografiji dokumentinen o leperibnaskro vakeriben pal o charťipen.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťika Vilam Šarközy savorenge interno
Ivan Akimov
kerdo: 16. 08. 2019 12:11 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
Ivan Akimov, o bašaldo dženo andal e rusiko fameľija, avri bariľas andro Francuziko, dživel andro Kežmarkos pre Slovaťiko, profesijonalnes kerel buťi le romane čhavorenca andro artistikano suboris Kesaj čhave. Vaš peskri lunge beršengri buťi andre artistikaňi luma u buťi le Romenca chudľas o moľipen khatar o francuziko ambasadoris pre Slovaťiko, o themeskro moľipen E komunita Nacijonalno Vitézis.
O fotografiji dokumentinen o suboris savo khelelas pre Džiďi kňižka, savi kerďas o Themeskro džaňibnaskro pustikengro kher andro Prešov.
e kategorija: kheľiben
o tagi: folklor autenticko muršikano džuvľikano suboris originalno choreografija Ivan Akimov savorenge interno
Barbora Botošová
kerdo: 27. 06. 2019 15:24 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
Andro objektos hine 16 fotografiji pre save hiňi e romaňi primaška e Barbora Botošova la bandaha, kerde sas pro koncertos Braťislavate, 7.2.2014, pre Sekurisovo uľica, andro klubos Estevečka.
e kategorija: bašaviben
o tagi: inštrumentalno moderno mix orchestra averestar Barbora Botošová savorenge interno
Stanislav Cina
kerdo: 27. 06. 2019 15:22 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
Andro objektos hine trin farebna fotografiji pre save hino o Stanislav Cina, kerďam len kana pes lelas andre o leperibnaskro vakeriben andro than kaj bešel o Themutneskro Džaňibnaskro Pustikengro Kher, pro 4.6.2013. Jekh kotor o vakeriben kerďas the o Alexander Mušinka, savo hino pre paluňi fotografija.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko dialog moderovano slovaťika Stanislav Cina Alexander Mušinka savorenge interno
Barbora Botošová
kerdo: 27. 06. 2019 15:13 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
Andro objektos hine trin farebna fotografiji pre save hiňi e romaňi primaška e Barbora Botošova. O objektos kerďam andro Romano Inštitutos, Klariská 14, Braťislava, pro 6.2.2014, kana pes vakerelas pre tema pal o romano bašaviben.
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Barbora Botošová savorenge interno
Cinka Panna - O leperibnaskro than
kerdo: 21. 06. 2019 10:49 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
O fotografiji save dokumentinen o leperibnaskro than pre romaňi primaška Cinka Panna. O autoris hino o rezbaris, socharis the čitratuno Aladár Igó. O leperibnaskro than sas kerdo andro berš 1992 andro gav Gemer.
Cinka Panna - e legendarno Romaňi primaška, e lavutarka prindžarďi andro savoro Ungriko them, andro Polťiko the Rumuňija (varekaj pes pisinel Cinková Panna).
* 1711 - Gemer (okresis Rimavsko Sobota)
† 5. februaris 1772 - paruďi andro Gemer
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko 3D artefakt skulptura Cinka Panna savorenge interno
