Ábel Ravasz - O kher zorarde manušeskro rajipnastar Slovaťiko republikakro vaš o romane komuniti
kerdo: 02. 07. 2024 09:46 opre kerdo: 02. 07. 2024 09:46
Ábel Ravasz hino socijologos u politikos, savo nekbuter kerel o temi pal minoriti u regijoni. Sikhľolas pro univerziti andro Ungriko the USA, resľas o titulos andre politologija, ekonomija the socijologija. Kerelas buťi sar o konzultantos vaš e sera Most-Híd, andal e sera chudľas e nominacija pre pozicija sar o zorardo manuš rajipnastar SR vaš o romane komuniti, pre savi sas andro berša 2016-2020. Hino maškar o džene so kerde e organizacija Purt, savi anel jekhetanes le romane, ungriko the slovaťiko aktivisten u aktivistken. Sajekh sas o eksekutivno šerutno andro Inštitutos Matej Beloskro. Andro vakeriben vakerel pal e peskri buťi andro Kher zorarde manušeskro rajipnastar SR vaš o romane komuniti, pal o leskre aktiviti u prijoriti, pal oda, so resle te kerel, vaj so nadoresle.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben džaňiben biograficko faktograficko monolog moderovano slovaťiko Ábel Ravasz sakoneske interno
Ábel Ravasz
kerdo: 02. 07. 2024 09:28 opre kerdo: 02. 07. 2024 09:28
Ábel Ravasz hino socijologos u politikos, savo nekbuter kerel o temi pal minoriti u regijoni. Sikhľolas pro univerziti andro Ungriko the USA, resľas o titulos andre politologija, ekonomija the socijologija. Kerelas buťi sar o konzultantos vaš e sera Most-Híd, andal e sera chudľas e nominacija pre pozicija sar o zorardo manuš rajipnastar SR vaš o romane komuniti, pre savi sas andro berša 2016-2020. Hino maškar o džene so kerde e organizacija Purt, savi anel jekhetanes le romane, ungriko the slovaťiko aktivisten u aktivistken. Sajekh sas o eksekutivno šerutno andro Inštitutos Matej Beloskro. O vakeriben hino pal o temi sar ekstremizmus, čoripen, segregacija vaj o internetnicka dikhipena. Vakerel pal e aktivno participacija le minoritengri pre Slovaťiko the pal e misija u e buťi savi kerel o Inštitutos Matej Beloskro.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben džaňiben biograficko faktograficko monolog moderovano slovaťiko Ábel Ravasz sakoneske interno
Júlia Kozáková
kerdo: 27. 06. 2024 13:10 opre kerdo: 27. 06. 2024 13:11
Andre kapela Manuša bašaven o profesijonalna lavutara. O projektos avel khatar e inicijativa savi kerďas e slovaťiko giľavňi Júlia Kozáková, bašaven o Ľubomír Gašpar pre cimbalma, o Viliam Didiáš pre lavuta, Vojtech „Bélu“ Botoš pre vijola, Ján Rigo pre bari bugova. Andro berš 2022, le pomožipnaha khatar o Fondos vaš o nacijakre minoritengri kultura SR u Bratislavsko samospravno regijonos kerde o albumos, savo pes vičinel Manuša. Pro albumos hine 10 giľa – o tradična romane giľa andro lengre aranžmana.
O dokumentačno the informačno centrum vaš e romaňi kultura chudľas andro berš 2022 te kerel e dokumentacija pal o romane cimbalova kapeli, nekbuter ola, save ľikeren e tradicija andre fameľija.
E Júlia Kozáková giľavel u hiňi e šerutňi andro bašavibnaskro projektos Manuša. Lakro študijum sas etnomuzikologija the socijalno antropologija. Kerel the o sikhavibnaskre aktiviti vaš o čhavore u terne manuša pal o bašavipen the giľavipen. O profilovo vakeriben.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko Júlia Kozáková interno sakoneske
Miroslav Pollák
kerdo: 27. 06. 2024 07:19 opre kerdo: 27. 06. 2024 07:22
RNDr. Miroslav Pollák - e romaňi tema kerel le beršestar 1998 jekhetanes buter birajipnaskre biprofitoskre organizacijenca. Peskre rodipnaskre aktiviti kerel andre socijalno ekonomika, komunitno vazdipen, o čoripen u o sistemova lačharipena vaš e socijalno pozicija savi phirel le marginalizovano grupenge. Andro berša 2010 - 2012 sas o zorardo manuš rajipnastar SR vaš o romane komuniti. But berša kerel o aktiviti vaš o manušikane čačipena. Sar o aktivistas u o šerutno andre themutnengri organizacija Krásny Spiš (Šukar Spiš) kerel o projekti save roden pal o maribena u nasloboda andro 20. šelberšipen. Kerďas buter deša ekshibiciji pal o eksodi u pal o naciji pre Slovaťiko. Leskri sas e inicijativa te ačhavel o leperibnaskro than le manušenge save tirinde andro eksodi pre Slovaťiko, diňas avri buter kňižki pal o manušikane čačipena. O angažovana kulturna aktiviti save paruven savoro jekhetaňiben kerel the prekal e asocijacija Živákultúra (E džiďi kultura).
e kategorija: vakeriben
o tagi: biograficko monolog moderovano slovaťiko Miroslav Pollák sakoneske interno
Ľubomír Gašpar
kerdo: 26. 06. 2024 09:59 opre kerdo: 26. 06. 2024 10:56
Mgr. art Ľubomír Gašpar hino andal e Detva, akana bešel Bratislavate. Te bašavel pre cimbalma sikhľolas andro Konzervatorijum Ján Levoslav Belloskro Bansko Bystricate, paľis andre Bašavibnaskri the artikaňi akademija Ján Albrechtoskri andre Bansko Štiavnica. Akana sikhľol andro JAMU andro Brno. Bijo oda, hoj hino o profesijonalno bašaldo, sikhavel o bašaviben the pro Privatno konzervatorijum Dezider Kardošiskro andro Topoľčany. Leskro bašavibnaskro drom hino multižanrovo, kerel e fuzija maškar o elemenat andal o folkloris, klasicko bašaviben vaj džez. Bašavel andro buter grupi, sar o SOLE, Ľubomír Gašpar Cimbal Project, saveha kerďas duj albumi: The Point of Vieľ, savo andro berš 2017 chudľas o moľipen Radio Head vaš o nekfeder albumos andre kategorija World Music the o Ľubozvuk (2021). Hin les o permanentno than andre grupa Manuša, savenca avri diňas sajekh naveha o albumos andro berš 2022.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko Ľubomír Gašpar sakoneske interno
Július Bandy
kerdo: 19. 06. 2024 06:35 opre kerdo: 19. 06. 2024 06:36
Július Bandy phureder hino andal e fameľija, kaj o bašaven o generaciji. O vakeriben hino pal e leskri fameľijakri the personalno historija, o drom savo geľas sar o profesijonalno lavutaris - bašavel pre cimbalma, sar del o romano artikano džaňiben peskre čhavenge u pro agor o vakeriben pal o romano bašaviben - savo hino akana, savo mek ela.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben monolog moderovano slovaťiko romanes Július Bandy sakoneske interno
Štefan Cína / Martina Ďuriková Cínová
kerdo: 31. 05. 2024 07:46 opre kerdo: 31. 05. 2024 07:47
Mgr. et Mgr.art. Štefan Cína uľiľas andro gav Hnilec, andre lavutarengri fameľija. Sikhľolas te bašavel pro akordeonos pro Jozef Adamovič Konzervatorijum Kašate, paľis sikhľolas pro bakalarsko učipen pre Prešovsko univerzita andro Prešov, e špecijalizacija O sikhavno vaš o bašavibnaskro artikaňiben u technika. O magistersko titulos resľas pre Katolicko univerzita Ružomberkoste, andre špecijalizacija Bašavibnaskro artikaňiben u khangerakri muzika, paľis sikhľolas pro akordeonos pre Ternopiľsko nacijonalno univerzita Volodymyr Hniatuk pre Ukrajina. Akana sikhavel o bašaviben pre Privatno elementarno artikaňi škola andro Odorín.
Andro berš 2007 kerďas e Folklorno kapela Štefan Cínoskri, jekhetanes kerde o CD Ja chlapec chudobni/Me som čhavo čororo. La kapelaha kerde the kotor bašaviben andro slovaťiko filmos Loli paradička, sajekh pro CD vaš o folklorno ansamblos Orgonina u folklorno gurpa Jamničan. Jekhetane la kapelaha sas andro buter bare TV programi, andro berš 2017 andro Zem spieva/E phuv giľavel, andro berš 2018 o Československo má talent/O talentos andro Čechoslovaťiko.
Martina Ďuriková Cínová, Dis.art uľiľlas andro gav Hnilec, andre lavutara fameľija.
Pro konzervatorijum Kašate avri sikhľiľas te bašavel pre lavuta, le beršestar 2020 phirel pre Katolicko univerzita Ružomberkoste, e špecijalizacija andro sikhaviben o bašaviben the e khangerakri muzika. Le beršestar 2014 sikhavel o bašaviben pre Zakladno artikaňi škola Smižaňate. Le beršestar 2007 hiňi e džeňi andre Folklorno kapela Štefan Cínoskri, jekhetanes kerde o CD Ja chlapec chudobni/Me som čhavo čororo. La kapelaha kerde the kotor bašaviben andro slovaťiko filmos Loli paradička, sajekh pro CD vaš o folklorno ansamblos Orgonina u folklorno gurpa Jamničan. Jekhetane la kapelaha sas andro buter bare TV programi, andro berš 2017 andro Zem spieva/E phuv giľavel, andro berš 2018 o Československo má talent/O talentos andro Čechoslovaťiko.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko Štefan Cína Martina Ďuriková Cínová sakoneske interno
E džiďi kňižka – Gitana – Adriana Drafiová
kerdo: 12. 04. 2024 09:11 opre kerdo: 12. 04. 2024 09:12
O formatos "E džiďi kňižka" sikhavel la prindžarďa romaňa giľavňa Adriana Drafiovo, savi giľavel tel o nav Gitana. O video sas kerdo andro novembros 2021 u sas andre televizija RTVS sar e ekskluzivno premijera. E dramaturgija prezentinel e Gitana sar e džiďi kňižka, savi amenge vakerel pal lakro dživipen la muzikaha, the pal o bašaviben sar pal e fameľijakri tradicija. Andro video giľavel o tradična romane u ungrika giľa, bašavel lake e fameľijakri cimbalovo kapela Ďusi Band Perješistar.
Baro talentos pro bašaviben chudľas le dadestar the le papustar, soduj džene sas prindžarde romane lavutara. Lakri inšpiracija sas o giľavne sar Whitney Houston, Mariah Carey, vaj e Barbra Streisand. Sar dešueftaberšengri chudľas o jekhto šajipen te giľavel avri. Jekhto sas o Švajčiarsko, paľis, sar e giľavňi, geľas prekal o baro kotor Europa. Giľavelas the anglo celebriti prindžarde andre luma, sar e Tina Turner, Claudia Schiffer, David Copperfield, vaj Boris Becker. Andro Ungriko giľavelas le prindžarde giľavneha Jozefoha Szaboha u paľis chudľas lakri but beršengri buťi la kapelaha Kmeťoband.
Imar paľis chudľas te kerel o nevo štilos - elektro swing u gypsy swing, andre soste lake pomožinel lakro muzikakro producentos Slavo Solovič. Maškar lakre aver muzikakre doresipena hin e titulno giľi andre slovaťiko čhib kije animovano paramisi Láva andal e produkcija andal o filmovo študijo Disney. E giľi hiňi o duet le giľavneha andal e kapela Korben Dallas, le Juraj Benetinoha.
Giľavel solo, vaj la kapelaha.
O video sas kerdo 19.11.2021 andro Prešov andro Centrum vaš e slobodno kultura Wave pre Hlavno uľica. Adriana Dráfiová- giľavel, Július Bandy - e cimbalma, Samuel Bandy - e lavuta, Roland Horváth - klarinet, saksofon, Kristián Bandy - e viola, Július Bandy terneder - bari bugova, o lava - Eduard Čonka.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko Adriana Drafiová Gitana sakoneske interno
E džiďi kňižka - E folklorno kapela Július Žigaskri
kerdo: 12. 04. 2024 07:48 opre kerdo: 12. 04. 2024 07:49
O formatos "E džiďi kňižka" sikhavel la prindžarďa romaňa banda Žigovci andal e Gelňica. O video sas kerdo andro decembros 2021 u ela andre televizija RTVS sar e ekskluzivno premijera. E dramaturgija prezentinel le Július Žiga, le manušes savo zathodža kadi banda. Ov vakerel le manušenge pal peskero dživipen, u the pal o da sar e banda zathodža, save giľa bašaven the savo than hin le bašavišagos andre leskeri fameľija.
E kapela keren o džene andal e Žigaskri fameľija Gelnicatar: o dad Július, leskre čhave e Bohdana u o Filip. O napermanentna džene hine Vladimír Plachetka, Kristián Bandy the Július Bandy. Savore avri phirde o konzervatoriji, bašaven profesijonalno. E Bohdana Žigovo the o Filip Žiga sas maškar o štipendista andre organizacija Divé maky.
E giľi Ajsi terňi džuvľi hiňi e lokhi, pharipnaskri giľi.
Ko pre soste bašavel: Július Žiga - e bari bugova, Bohdana Žigová- e cikňi bugova, giľavel, Filip Žiga - e lavuta, Július Bandy - e cimbalma, Kristián Bandy - e viola, Vladimír Plachetka - o akordeonos.
O video sas kerdo 11.12.2021 andro Centrum vaš e slobodno kultura Wave andro Prešov.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko Július Žiga sakoneske interno
Dezider Horváth, Krásnohorské Podhradie
kerdo: 20. 03. 2024 13:37 opre kerdo: 20. 03. 2024 13:37
Dezider Horváth, o vajdas andro romano gav andro Krásnohorské Podhradie, vakerel pal o gav, pal e osada, pal e romaňi komunita savi bešel andro than the pal peskri personalno u fameľijakri historija. Dezider Horváth peske leperel pro but historicka fakti the pro berša, kana sas aktivno andre romaňi politika the andro lokalno themutnengro aktivizmo.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko dialog moderovano romanes Dezider Horváth sakoneske interno
