Sajekh

Mgr. Roman Čonka, Mgr. Norbert Végh: Virtualna galeriji - o drom sar te sikhavel e romaňi kultura

O trito berš la konferencijakro Aktualna romane študiji III, o organizatoris sas e Themeskri džaňibnaskri kňižňica andro Prešov, o ...

Roman Šana: Te sikhavel le Romen o digitalna kompetenciji pro Luník IX.

O trito berš la konferencijakro Aktualna romane študiji III, o organizatoris sas e Themeskri džaňibnaskri kňižňica andro Prešov, o ...

Bc. Petra Kurutzová: Lačharde digitalna džaňibena le pherdeberšengre/Dream Road-Learning Lab pro Luník IX.

O trito berš la konferencijakro Aktualna romane študiji III, o organizatoris sas e Themeskri džaňibnaskri kňižňica andro Prešov, o ...

Ing. Ivana Studená, PhD., Ing. Anna Kalistová, PhD.: O prindžaripena andal o pilotno Learning Lav andro projektos Interreg: Dream Road – sar te resel le Romen andre bilačhi pozicija pro drom kijo lengro zoraripen u učeder kvalifikacija

O trito berš la konferencijakro Aktualna romane študiji III, o organizatoris sas e Themeskri džaňibnaskri kňižňica andro Prešov, o ...

Mgr. Karolína Ryvolová, Ph.D.: O paluno lav. Akanutňi čechiko romaňi literatura maškar e khetaňibnaskri advokacija u mariben

O trito berš la konferencijakro Aktualna romane študiji III, o organizatoris sas e Themeskri džaňibnaskri kňižňica andro Prešov, o ...

Mgr. Jana Gáborová Kroková: Romane paramisa andro akanutno literarno džaňiben

O trito berš la konferencijakro Aktualna romane študiji III, o organizatoris sas e Themeskri džaňibnaskri kňižňica andro Prešov, o ...

Mgr. Lenka Goroľová: O Barijeri vaš o inkluzivno sikhaviben andro cikne školy prezentinďas

O trito berš la konferencijakro Aktualna romane študiji III, o organizatoris sas e Themeskri džaňibnaskri kňižňica andro Prešov, o ...

Doc. PhDr. Marek Lukáč, PhD.: O (na)pomožipen vaš o pherdeberšengre andal o marginalizovana romane komuniti andro špecijalizovano sikhľuviben

O trito berš la konferencijakro Aktualna romane študiji III, o organizatoris sas e Themeskri džaňibnaskri kňižňica andro Prešov, o ...

Mgr. Ondrej Ficeri, PhD.: O problemi andro angleprimarno sikhľuviben le romane čhavorengro andro themeskro socijalizmus

O trito berš la konferencijakro Aktualna romane študiji III, o organizatoris sas e Themeskri džaňibnaskri kňižňica andro Prešov, o ...

Mgr. Alena Vrábľová: O profesijonala save pomožinen - o baro važno kotor vaš e inkluzivno edukacija andro cikne školi

O trito berš la konferencijakro Aktualna romane študiji III, o organizatoris sas e Themeskri džaňibnaskri kňižňica andro Prešov, o ...

Mgr. Lucia Segľová, PhD.: So sikhaven o fotografiji - o romane gava andro Sučany andro 60.-te berša andro 20.-to šelberšipen.

O trito berš la konferencijakro Aktualna romane študiji III, o organizatoris sas e Themeskri džaňibnaskri kňižňica andro Prešov, o ...

RNDr. Tadeáš Gavala, PhD.: PSK u e romaňi tema - e aktualno situacija u viziji

O trito berš la konferencijakro Aktualna romane študiji III, o organizatoris sas e Themeskri džaňibnaskri kňižňica andro Prešov, o ...

Mgr. Klara Kohoutová, PhD., Mgr. Jana Papcunová, PhD.: Hate speech pal o Roma

O trito berš la konferencijakro Aktualna romane študiji III, o organizatoris sas e Themeskri džaňibnaskri kňižňica andro Prešov, o ...

Ing. Anna Kalistová, PhD. - O Inštitutos vaš o khetaňibnaskre džaňibena CSPV SAV v.v.i.

O trito berš la konferencijakro Aktualna romane študiji III, o organizatoris sas e Themeskri džaňibnaskri kňižňica andro Prešov, o ...

Mgr. Martina Horňáková: Rómsky slovník online

Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, ...

Mgr. Zuzana Polačková, M.A., PhD.: Výzvy predprimárneho vzdelávania rómskych detí na Slovensku v súčasnosti

Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, ...

Mgr. Ondřej Poduška: Politická participácia Rómov na Slovensku - trendy a porovnania

Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, ...

Mgr. Alexander Mušinka, Ph.D., mimoriadny docent: K významnému jubileu Arneho B. Manna

Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, ...

Bc. Roman Goroľ: Rómovia a rómsky jazyk v RTVS

Tretí ročník konferencie Aktuálny stav rómskych štúdií III, organizátorom bola Štátna vedecká knižnica v Prešove, ...

Zuzana Andrejová - O opre kidle buťa save dokumentinen e romaňi kultura andro Krajsko muzeum Perješiste

O vakeriben pal o opre kidle buťa save dokumentinen e romaňi kultura andro Krajsko muzeum Perješiste sas pro kidipen tel o nav E ...

Alexander Daško

Alexander Daško uľiľas andre osada andro Čierny Balog, sas nekterneder 13 čhavorendar. Sar ov korkoro phenel, o drom andre luma ...

Magdaléna Rothová - Roma Spirit Kežmarkoste

Magdaléna Rothová hiňi a šerutňi andre Asocijacija vaš e kultura, sikhľuviben u komunikacija (ACEC), hiňi e senior lektorka andre ...

Živá kniha - Ľudová hudba Júliusa Žigu

Formát živej knihy predstavuje známu rómsku kapelu Žigovci z Gelnice. Záznam vznikol v decembri 2021 a je vytvorený pre účely ...

Živá kniha - Gitana - Adriana Drafiová

Formát živej knihy predstavuje známu rómsku speváčku Adrianu Drafiovú, ktorá vystupuje pod umeleckým menom Gitana. Záznam vznikol ...

Július Žiga

Spomienkový rozhovor o rodinnej hudobnej tradícii Júliusa Žigu. V rozhovore spomína na hudobné rody po otcovej a maminej vetve, o ...

Milan Mižič

Ing. Milan Mižič je strojný inžinier pôvodom z obce Bijacovce. Svoje nadanie vložil do budovania jednej z prvých strojárenských ...

Jozef Červeňák

PhDr. Jozef Červeňák uľiľas andre Dobšiná andro okres Rožňava. Sas o absolventos andal e Fakulta vaš o socijalna džaňibena pre ...

Alexander Daško a Vladimír Sendrei

Vladimír Sendrei, o giľavno u šerutno andre kapela Sendreiovci u Kokavakere lavutara. Hino o šerutno andre organizacija Lačho drom ...

Lenka Goroľová

Lenka Goroľová bešel andro gav Hlinné andro okresis Vranov nad Topľou. Pre zakladno škola phirelas andro gav Hlinné u andro pašo ...

Gejza Adam

PaedDr. Gejza Adam, PhD. (narodený 1951 v Michalovciach) je významný činiteľ rómskeho emancipačného hnutia v bývalom ...

Marco Pillo

Marco Pillo - o bašavno, o giľavno, o kompozeris. Prahate pro konzervatorium sikhľolas te bašavel pre cimbalma, paľis pre gitara. ...

Teri Čikoš

Teri Čikoš hiňi andal e braťislavsko lavutarengri fameľija, andre savi imar buter generaciji bašaven. The oj kadi tradicija ...

Adriana Drafiová

Adriana Drafiová prindžarďi sar e Gitana, hiňi e romaňi giľavňi. Sar e interpretka la hin o prindžardo u zoralo hangos, giľavel ...

Štefan Vavrek

Štefan Vavrek hino o sikhavno (e matematika u etika), absolventos andal e Univerzita Konštantinoskri Filozofoskri andre Nitra. ...

Ľudovít Petík

Ľudovít Petík hino andal e prindžarďi lavutarengri fameľija, kaj o manuša sas sikhade te bašavel u paš oda te kerel the varesavi ...

Alexander Mušinka – O Projektos Svinia 3. So olestar hin u o agor le projektoskro.

Alexander Mušinka hino o kulturno antropologos u o ekspertos andre rusiniko-ukrajiniko the romaňi tema. Leskro študijum sas pal e ...

Alexander Mušinka – O Projektos Svinia 2. O pomožipen andro sikhľuviben u buťariben.

Alexander Mušinka hino o kulturno antropologos u o ekspertos andre rusiniko-ukrajiniko the romaňi tema. Leskro študijum sas pal e ...

Alexander Mušinka – O Projektos Svinia 1. Khatar o projektos chudľas

Alexander Mušinka hino o kulturno antropologos u o ekspertos andre rusiniko-ukrajiniko the romaňi tema. Leskro študijum sas pal e ...

Ábel Ravasz - Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity

Ábel Ravasz je sociológ a politik, ktorý sa venuje najmä témam menšín a regiónov. Študoval na univerzitách v Maďarsku a USA, má ...

Ábel Ravasz

Ábel Ravasz je sociológ a politik, ktorý sa venuje najmä témam menšín a regiónov. Študoval na univerzitách v Maďarsku a USA, má ...

E džíďi kňižka - Lomnické čháve

Lomnické čháve hine e rompop kapela, kaj o kapelňikos hino Milan Polhoš, o manažeris hino Tomáš Slebodník. Andro lengro ...

Magdaléna Kmeťková - Savo than resel o autorsko dokumentarno filmos andro romane temi

O vakeriben pal oda, sar pes kerel o autorsko dokumentarno filmos andre romaňi tema, savo sas phendo pro džaňibnaskro kidipen tel ...

Maristella - Pal e fameľija u pal e Elena Lacková

E phen Maristella, lakro civilno nav Mária Kačová, hiňi e katoľicko khangerakri phen andre Congregatio Jesu, prindžardo maškar o ...

Džiďi kňižka: Loli paradička

O filmos Loli paradička hiňi e romanticko komedija pal o kamiben maškar e Veronka u Milan, savo phirel te bikenel pro jarmoki. So ...

Štefan Bučko

Štefan Bučko hino andal e Bansko Bystrica. Bašavel andre Folklorno kapela Alexander Daškoskri, kaj bašavel pro akordeonos. Buter ...

Gemersko-malohontsko muzeum andre Rimavsko Sobota

O muzeum andre Rimavsko Sobota, o pandžto nekpuraneder maškar o muzei pre Slovaťiko, sas kerdo andro berš 1882. Mapinel o ...

Ľudovít Petík

Ľudovít Petík pochádza zo známej muzikantskej rodiny, kde bolo zvykom hrať a popri tom mať v rukách remeslo. Sám Ľudovít sa ...

Mgr. Vladimír Horváth - Amari luma - The Romani Encyclopedia on Internet

O džando vakeriben pal e romaňi internetovo encyklopedija Amari luma, savo sas pro džando kidipen savo pes vičinelas E romaňi ...

Ivana Šusterová - E dokumentacija the prezentacija pal e Vlaxiko romaňi kultura

O džando vakeriben pal e Vlaxiko romaňi kultura pre Slovaťiko, savo sas pro džando kidipen savo pes vičinelas E romaňi kultura ...

Džiďi kňižka - Teri Čikoš

Teri Čikoš hiňi andal e braťislavsko lavutarengri fameľija, andre savi imar buter generaciji bašaven. The oj kadi tradicija ...

E phen Maristella

E phen Maristella, lakro civilno nav Mária Kačová, hiňi e katoľicko khangerakri phen andre Congregatio Jesu, prindžardo maškar o ...

Milan Polhoš

Milan Polhoš andro peskro vakeriben vakerel pal o peskro dživipnaskro kamiben, o bašaviben. Milan Polhoš hino o dženo andre grupa ...

Roman Eštočák

O Roman Eštočak hino maškar o Roma pre Slovaťiko, saven hino o univerzitno sikhľuviben. Hino o absolventos pal e Univerzita ...

Arpád Farkaš - rozprávanie

Arpád Farkaš, hudobník, klavirista, absolvent Strednej umeleckej školy v Košiciach, v súčasnosti učiteľ hudby na Základnej ...

Jozef Patkaň

Jozef Patkaň hino jekh maškar o nekh bareder romane biznismena pre Slovaťiko. Peskro biznis kerel the andre Čechiko republika, ...

Dáša Polláková

Dáša Polláková, e aktorka u e giľavňi, e džeňi andro ansamblos andro Teatro Romathan. Andro vakeriben vakerel pal o peskro drom ...

Gipsy Chipsy

E čhavengri grupa Gipsy Chipsy hiňi Bardejovostar, keren la štar džene. Lengro repertoaris hino kerdo le tradično romane giľendar, ...

Igor Dužda

Igor Dužda sas o jekhto romano redaktoris andro Slovaťiko radijo, kaj kerelas buťi sar o redaktoris andro narodnostno programos 17 ...

Gypsy Kubanec

Gypsy Kubanec, peskre naveha Viktor Paulovič, romano bašavno u giľado. Reprezentinel o akanutno rom-pop. Andro video vakeriben pes ...

Denisa Havrľová - o vakeriben

Mgr. art Denisa Havrľová (1971-) hiňi e romaňi aktivistka, the e žurnalistka andal o gav Očová. Sikhľiľas e režija vaš ...

Jozef Vidlička

Jozef Vidlička andro leskro vakeriben leperel pro čoripen, andro savo o manuša pro vichodno Slovaťiko u o Roma mekh buter dživenas ...

Anička Oláhová - O portretos

Anička Oláhová ačhiľas prindžarďi andro berš 2011, kana avri khelďas e giľavibnaskri suťaž (kompeticija) savi kerelas e Dorota ...

Etnograficko muzeum Tarnowoste

O video sikhavel e romaňi ekspozicija andro Etnograficko muzeum andro polťiko foros Tarnow, savi hiňi phundraďi le beršestar 1979. ...

Viliam Šarközy - O momeľengro

Viliam Šarközy( uľiľas 4.4.1939) hino akana o nekphureder artistikano charťas andre Dunajsko Lužna. Leskre charťikane buťa pen ...

O Igor Radič - O charťas Klenovcistar

Igor Radič uľiľlas andro berš 1960 andro Klenovec. Adaj dživel u kerel buťi dži akana. O charťipen kamelas te kerel imar kana sas ...

Tomáš Hrustič - Kale-parne sveti

Tomáš Hrustič andal o Inštitutos vaš e etnologija u socijalno antropologija andre Slovaťiko džaňibnaskri akademija Bratislavate ...

Michal Bársony - O tradična romane vastengre buťa

Uľiľas andre Kunovo Teplica, andro okres Rožňava. Andre fameľija pes vakerelas ungrika, e tradicija sas e charťikaňi buťi the o ...

Albert Kováč

Albert Kováč (1978) bariľas andro gav Šárovce paš o Levice. O gymnazijum agorinďas andro Želiezovce. Pre uči škola sas andre ...

Viliam Šarközy phureder

Viliam Šarközy( uľiľas 4.4.1939) hino akana o nekphureder artistikano charťas andre Dunajsko Lužna. Leskre charťikane buťa pen ...

Romengro phiriben Źabno

Faktograficko vakeriben pal o leperibnaskro than, savo sas ačhado andro berš 2012 pro than, kaj murdarde le na prindžarde Romen ...

Romengro phiriben Bielcza

Andro berš 1942 andre Bielcza andro Polťiko o Ňemci murdarde 41 Romen andal e Kwiekovo fameľija. Oda sas o phirde Roma, Kalderaša. ...

Romengro phiriben Borzęcin

Andro Polťiko, andro gav Borzęcin pre lokalno mulaňi bar hino o leperibnaskro than vaš o 29 Roma, pal lengri ekshumacija, saven ...

Romengro phiriben Szczurowa

Andro Dujto lumakro mariben, konkretno 3.7.1943 andro gav Szczurowa andro Polťiko o fašista murdarde 93 lokalna Romen. Kadi ...

Patrik Samko

O charno videos pal e vastengri buťi, sar pen keren the lačharen o bašavibnaskre inštrumenta. Patrik Samko kerďas e škola vaš o ...

Igor Radič - O toveris Klenovcistar

Igor Radič uľiľlas andro berš 1960 andro Klenovec. Adaj dživel u kerel buťi dži akana. O charťipen kamelas te kerel imar kana sas ...

O projektos Džiďi kňižka - Ivan Akimov

Ivan Akimov, o bašaldo dženo andal e rusiko fameľija, avri bariľas andro Francuziko, dživel andro Kežmarkos pre Slovaťiko, ...

Dušan Barkóci - o sevľakro

Dušan Barkóci andal o Brodské andro charno video sikhavel e vastengri buťi - sar pen keren o sevľa. Sikhavel sar pes kerel o ...

O Racova u e charťikaňi buťi

E charťikaňi tradicija andre fameľija chudľas o Štefan Rác. Kadi buťi kerel the leskro čhavo, the le čhaveskre čhave. Andro video ...

Robert Rigó - e charťikaňi tradicija andre fameľija

Robert Rigó (1953) hino o artistikano charťas andal e Dunajsko Lužna. Andal leskri charťaňi the o Charťikano kher Hefaiston aven ...

Ivan Šarközy - o vakeriben pal o charťipen

Ivan Šarközy hino pal e charťikaňi fameľija. Uľiľas andre Dunajsko Lužna, kaj kerel buťi andre fameľijakri charťaňi. Avrisikhado ...

Róbert Rigó - o charťikano simpozijum

Róbert Rigó (1953) hino o umelecko charťas andal e Dunajsko Lužná. Leskra charťaňatar u andal e charťaňi Hefaiston hine o vasteha ...

E džiďi kňižka - O džuvľa džuvľenge

E džiďi kňižka - O džuvľa džuvľenge sas kerďi pro 12.04.2017 andro Wave Club andro Presov, paš o Lumakro Romano Ďives. O akharde ...

Cigansko bašavel

Ciganski bašavel hino o festivalos vaš e romaňi kultura, savo kerde jekhtovar andro berš 2009 sar o projektos andre Themutnengri ...

Lýdia Gabčová

Mgr. Lýdia Gabčovo hiňi e absolventka andal e socijalno buťi, savi avri phirďas e Univerzita Konštantin Filozofoskri andre Ňitra. ...

Žaneta Štipakovo - o vakeriben

E Žaneta Štipakovo avri phirďas o odboris o bašavibnaskro the dramaticko džaňiben pre Maškarutňi umelecko škola andro Košice, kaj ...

Roman Goroľ - Šilalo čalaviben našade tosarastar

Roman Goroľ uľiľas 15.8.1969 andro Vranov nad Topľou. Hin les romňi, trin čhave a kerel buťi sar o sikhavnengro asistentos pre ...

Adela Orgovánová - o leperibnaskro vakeriben

E Adela Orgovánová (1936-) hiňi Perješistar, kaj dživel savoro lakro dživipen. Ochto beršengri predžidžiľas e raťi, kana o ...

Michal Bársony - O čitripen

Uľiľas andre Kunovo Teplica, andro okres Rožňava. Andre fameľija pes vakerelas ungrika, e tradicija sas e charťikaňi buťi the o ...

Michal Bársony - o pedagogos the o čitratuno

Uľiľas andro gav Kunova Teplica, andro okresis Rožňava. Leskri jekhto čhib fameľijatar sas ungriko, e tradicija andre fameľija sas ...

Tomáš Botló - vakeriben pal o romano bašaviben

Tomáš Botló - giľavel u bašavel, amaterikanes bašavel pre gitara, no nekh buter pre zongora, oda sikhľolas pro Themeskro ...

Barbora Botošová

Barbora Botošová - lakro papus sas Ján Berky Mrenica phureder (sas 33 berša o koncertmajstros andro Slovaťiko folklorno ...

Jozef Cichý - O drom ki o čitripen

Jozef Cichý (1966) - hino o romano čitratuno andal o Nižný Žipov, okres Trebišov. Avri sikhľiľas automechanikos, paľis ča ...

Roman Godla

Roman Godla (1974 - ) hino imar but berša o džen andro Teatro Romathan, andre leskri kheľibnaskri the khelavibnaskri sekcija. ...

JUDr. Gustáv Karika - vakeriben

JUDr. Gustáv Karika (1930 - 2016) uľiľas pre Myjava, andre romaňi osada. Sas maškar o jekhto pravňika, Roma, andre puraňi ...

Romano literarno klubos

Romano literarno klubos (ROLIK) hino o khetaňiben, kaj hine o autora so lekhaven poezija the proza, u lengri inšpiracija hiňi ...

Pavel Klinec - Vakeriben

Pavel Klinec pal o Dúbravy, okresis Detva, andro leperibnaskro vakeriben vakerel sar dživelas leskri fameľija, o dad, e daj, o ...

Marián Balog - hercos, dramaturgos, režiseris

O leperibnaskro vakeriben le hercoha, dramaturgoha the režiseriha andal o Teatro Romathan, Marianoha Balogoha. Andro teatro avľas ...

Maryša

Marie Oláhová (1963-), prindžarďi sar e Maryša Detvatar, hiňi e umelecko šerutňi, e šerutňi andre giľavipnaskri sekcija u e ...

Eva Adamová

Eva Adamová hiňi jekh džeňi andro Teatro Romathan le beršestar 2002. Lakre jekhto uštara andro teatros sas andro kheľibnaskro ...

Karel Adam

Karel Adam, DiS.art, (1953-) hino o profesijonalno lavutaris − primašis, dirigentos, u kana sas o vakeriben kerdo, the o šerutno ...

Ján Sajko - pal o talentos te čitrinel Jarovňicate

O sikhavno pro čitratuňipen pre Zakladno škola Jarovňicate andro video dokumentos vakerel pal o talentos te čitrinel, savo hino ...

Ivan Akimov - E Romaňi kultura

Ivan Akimov, o bašaldo dženo andal e rusiko fameľija, avri bariľas andro Francuziko, dživel andro Kežmarkos pre Slovaťiko, ...

Helena Jonášová - Vakeriben

Helena Jonášová - Miro dživipen. O leperibnaskro vakeriben, kaj e Helena Jonášová, e šerutňi andre themutnengri organizácija E ...

Marián Balog - Vakeriben

O leperibnaskro, nekh buter bijograficko vakeriben khatar o Mgr. Marián Balog, e dokumentacija sas kerďi 29.4.2016 andro than kaj ...

Nataša Slobodníková - o vakeriben

Nataša Slobodníkova - Miro dživipen. Lakro leperibnaskro vakeriben hino ulado andro buter kapitoli. Andre sako peske leperel pro ...

Štefan Banyák - o vakeriben pal o bašaviben

O Štefan Banyák (1938-) hino o romano lavutaris, bašavel pre lavuta. Hino o fundamentalno dženo andro Orchestros romane ...

Milan Godla - Romathan u leskri misija

Milan Godla, hercos, giľave, prethovel, kerel o scenara u dramaturgija, kerďas o jekhto uštara andre peskri karijera andro ...

Kmeťoband - čačo romano bašaviben

Kmeťoband - e grupa, savi andro berš 1999 kerde o Igor Kmeťo phureder u o Igor Kmeťo terneder. O dad u o čhavo. O Igor Kmeťo ...

E džiďi kňižka: O Romano bašaviben pre Slovaťiko, Eugen Vizváry

O Džide biblioteki sar e metoda den le manušenge o šajipen te prindžarel o personalna dživipena le manušengre, save hine ...

Tiri paramisi

O projektos Lačho štart 2 (A Good Start 2) hino e inicijativa khatar e themutnengri asocijacija Vyrovnavanie šancí (Sajekh ...

E džiďi kňižka: Jozef Banyák

O džide kňižňici sar e metoda den le manušenge o šajipen te prindžarel o personalna dživipena le manušengre, save hine ...

Babula

O vakeriben pal e Emília Kissová, pal o sokaša the tradiciji, pal o averipena u špecifikane buťa maškar o vlachika Roma pre ...

E džiďi kňižka: E Romaňi čhib

O džide kňižňice sar e metoda den le manušenge o šajipen te prindžarel o dživipen ole manušengro, save hine na sako ďivesutne u ...

Autorsko geňiben - Erika Hornáková, Roman Goroľ

O autorsko geňiben kerďas e Themeskri džaňibnaskri kňižňica andro Prešov, pro 30. oktobris 2013 andre reštauracija Double Tiffany ...

Rozvíjame komunity

Dňa 21.10.2015 sa v Bratislave uskutočnila konferencia s názvom Áno, dá sa to!, ktorá bola zameraná na prezentovanie príkladov ...

František Godla - E romaňi kultura

František Godla phirel maškar o jekhto manuša andro etnoemancipačno procesos maškar o Roma pre Slovaťiko, nekh buter kerelas buťi ...

František Godla - E romaňi čhib

František Godla phirel maškar o jekhto manuša andro etnoemancipačno procesos maškar o Roma pre Slovaťiko, nekh buter kerelas buťi ...

František Godla - O berša pal e revolucija

František Godla phirel maškar o jekhto manuša andro etnoemancipačno procesos maškar o Roma pre Slovaťiko, nekh buter kerelas buťi ...

František Godla - Pal o sikhľuviben

František Godla phirel maškar o jekhto manuša andro etnoemancipačno procesos maškar o Roma pre Slovaťiko, nekh buter kerelas buťi ...

František Godla – E fameľija u o školi

O František Godla phirel maškar o anglune personaliti andro etno-emancipacijakro procesos le Romengro pre Slovaťiko, nekh buter ...

E džiďi kňižka: Holokaust

O Themeskro džaňibnaskro pustikengro kher andro Prešov, o dokumentačno the informačno centrum vaš e romaňi kultura, andro berš ...

O autorsko geňiben - Dušan Onody, Marco Pillo

Dav Tuke, ča Tuke (o autorsko geňiben Dušan Onody, Marco Pillo). O autorsko geňiben Dušan Onodyskro sas pro 31.3.2014 pre Cikňi ...

Stanislav Cina - o vakeriben

Mgr. Stanislav Cina, o absolventos pal e Pedagogicko fakulta UKF Ňitrate, e špecijalizacija O sikhaviben vaš o I. kotor pro ...

Miloslav Suchomel - o vakeriben pal o džezovo bašaviben

O vakeriben pal o džezovo bašaviben, pal o romano bašaviben le romane muzikantoha, so bašavel pro saksofonos, le kompozitoroha u ...

Jana Ambrózová – O špecificka kotora andro rodipen pal o tradična bašavibnaskre u interpretačna štili andro akanutne kulturna the socijalna situaciji (Prekal o rodipen pal o tradično ansamblovo bašaviben pre centralno Slovakia)

Mgr. Jana Ambrózová PhD. hiňi e uče školakri pedagogička, bašavel u giľavel. Sikhľiľas etnologija u etnomuzikologija pre Unverzita ...

Prof. Hristo Kyuchukov: Psycholingvistický výskum zameraný na rómsky jazyk

Sajekh