Erika Šajgalová
kerdo: 29. 06. 2022 12:40 opre kerdo: 29. 06. 2022 12:40
Erika Šajgalová hiňi e čitratuňi, savi barolas andro čhavorikano kher, bešel u čitrinel andro Poprad. Andro beš 2003 chudľas te phirel pre Maškarutňi džaňibnaskri škola andro Košice, o študijum andre špecijalizacija Dizajn – e buťi le kašteha agorinďas la maturitaha. Paľis phirelas pre Maškarutňi pedagogicko škola andro Košice, vašoda, hoj kamelas te kerel e buťi le čhavorenca angle škola. Hiňi talentovano portretistka, nekbuter kamel te čitrinel le čhavoren. Kerďas o ilustraciji andro sikhľuvibnaskre kňižki vaš o čhavore: O čhavorikano šlabikaris u Lošale ľiterici. Lakre buťa sas sikhade pro vistavi save kerelas e Themutnengri asocijacija Jekhtane-Spolu kaj e šerutňi sas e Daniela Hivešová-Šilanová.
O dokumentarno filmos savo kerďas e kašakri filmovo firma ATARAX savo pes vičinel ERIKA sikhavel lakro dživipnaskro drom u zoralo kamiben te sikhľol.
E fotografija kerďas o romano fotografos Jozef Ferenc. E digitalno fotografija sas kerďi andro berš 2006 andre Rimavsko Sobota kaj o filmova dokumenta pal o štar romane čitratune sas prezentimen.
O informaciji:
RNĽ č.738-741/2006
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Erika Šajgalová savorenge interno
Vojtech Kökény
kerdo: 29. 06. 2022 12:34 opre kerdo: 29. 06. 2022 12:34
PhDr. Vojtech Kökény (Kökény Kotyer Béla) uľiľas andro berš 1956 andre romaňi osada paš o gav Cakov, nadur khatar e Rimavsko Seč, andre lavutarengri fameľija. But berša kerelas e buťi sar o buťarno pro ačhavibena pre Slovaťiko the avri. Kerelas o čitratuňipen, e politika the o lokalno aktivizmus. Sar korkoro andro jekh vakeriben phenel, načitrinďas but buťa. Čitrinelas le ceruzkenca, paňeskre the oľejovo farbenca. Peskre buťa sikhavelas nekbuter andre Romaňi phirďi galerija, savi kerelas e Themutnengri asocijacija Jekhetane-Spolu kaj e šerutňi sas Daniela Hivešová-Šilanová. Le beršestar 1995 dži o 2005 kerelas buťi sar o socijalno buťarno pre Okresno kher andre Rimavsko Sobota.
Sas o dženo andre sera Romaňi themutnengri inicijativa (ROI), paľis geľas andre sera Romaňi inteligencija vaš o jekhetano dživipen (RIS) u e politicko karijera agorinďas andre Romaňi kolačno sera (SRK). Andro beš 2005 kerďas e kandidatura pro šerutno andro Banskobystricko samospravno krajos.
E fotografija kerďas o romano fotografos Jozef Ferenc. E digitalno fotografija sas kerďi andro berš 2006 andre Rimavsko Sobota pre prezentacija kaj sas o dokumenta pal o štar romane čitratune.
O informaciji:
RNĽ č.738-741/2006
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Vojtech Kökény savorenge interno
Alexander Bohó
kerdo: 29. 06. 2022 12:05 opre kerdo: 29. 06. 2022 12:05
Pre fotografija hino o profesijonalno romano čitratuno Alexander Bohó. Uľiľas andro Brezno, andre fameľija pandže čhavorenca. Sikhľolas kijo doc. J. Jánoška u profesoris F. Ondro e slobodno grafika u graficko dizajnos. O čitripen sikhľolas paš o akademicko čitratuno F. Kráľ andro berša 1979 – 1985. Andro berš 1966 agorinďas o študijum pre Filozoficko fakulta pre Univerzita Komenský Bratislavate, e špecijalizacija e džaňibnaskri historija.
E fotografija kerďas o romano fotografos Jozef Ferenc. E digitalno fotografija sas kerďi andro berš 2006 andre Rimavsko Sobota kana sas e prezentacija pal o filmova dokumenta pal o štar romane čitratune.
O informaciji:
RNĽ č.738-741/2006
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Alexander Bohó savorenge interno
Ján Šándor
kerdo: 29. 06. 2022 10:47 opre kerdo: 29. 06. 2022 11:10
Pre fotografija hino o romano lekhavno Ján Šándor. Uľiľas andro berš 1948 andro Brno (puraňi Čechoslovakia, akana Čechiko republika). Peskre 16 beršendar dži kana namuľas bešelas andre Prievidza. Savoro dživipen sas buťarno.
Leskre lekhavipena sas le beršestar 1979 andro magazina Železničiar, Bosorka, Smer dnes, Prieboj, Romano nevo ľil, Sam adaj, Romano džaniben. Leskro kňižno debutos sas o paramisa the o charne lekhavibena tel o nav Romano suno (2004). Andro berš 2008 e asocijacija Jekhetane-Spolu diňas avri e kňižka paramisenca savi pes vičinelas Kaľi ruža, slovaťika the romanes. Jekhetanes diňas avri 10 kňižki.
Sas o dženo andro Slovaťiko lekhevnengri asocijacija.
Andro berš 2017 leske In memoriam dine o moľipen Roma Spirit vaš o savoro dživipnaskro literarno keriben u vazdipen la romaňa kulturakro.
E fotografija kerďas o romano fotografos Jozef Ferenc. E digitalno fotografija sas kerďi andro berš 2005 andre Prievidza, kana bolde leskri kňižka.
O informaciji:
ŠÁNDOR, Ján. Čierna ruža / E kaľi ruža. Prešov: Jekhetane-Spolu Prešov, 2008, 132 s. ISBN 978-80-968744-2-2
www.romaspirit.sk/rocniky/rocnik-2017/nominovani/jan-sandor-prievidza/
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Ján Šándor savorenge interno
Ctibor Nečas
kerdo: 29. 06. 2022 10:41 opre kerdo: 29. 06. 2022 10:42
Pre fotografija hino o prof. PhDr. Ctibor Nečas, DrSc. (26.7.1933 Rakvice, okresis Břeclav, Čechoslovakia – 19.12.2017, Čechiko republika). Sas o pedagogos pre Masarykovo univerzita Brnoste, kaj andro berš 1992 chudľas o titulos profesoris pre generalno historija. Hino o dženo, savo jekhto chudľas te kerel e romistika andre puraňi Čechoslovakia, leskro interesos sas nekbuter pal e perzekuciji pro čechika Roma tele nacisticko okupacija u o romano holokaust.
E fotografija kerďas o romano fotografos Jozef Ferenc. E digitalno fotografija sas kerďi andro berš 2006 Bratislavate, pro kidipen savo pes vičinelas Naprindžardo holokaust.
O informaciji:
RNĽ g.755-758/2006
encyklopedie.brna.cz/home-mmb/
amariluma.romanokher.sk/encyclopedia/necas-ctibor/
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Ctibor Nečas savorenge interno
Karel Holomek
kerdo: 29. 06. 2022 10:37 opre kerdo: 29. 06. 2022 10:37
Karel Holomek uľiľas andro berš 1937 andro Brno, andre fameľija originalno moravsko Romengri, save bešenas pre Morava imar kanastar agorinelas o 17. šelberšipen. Leskro dad Tomáš Holomek sas o jekhto Rom andre purano Čechoslovaťiko saves sas e uči škola.
Karel Holomek sikhľiľas avri sar o mašinakro inžinieros pre Mašinakri fakulta pre Slugaďipnaskri akademija Brnoste, kaj paľis kerelas buťi sar o špecijalno asistentos. Vaš o leskre lava pal e sovijetsko okupacija andro berš 1968 les avri čhide la fakultatar, dži o berš 1990 kerelas sar o buťarno.
Pal o berš 1990 sas duj berša o poslancos andre Čechiko narodno rada vaš e sera Občianske hnutie.
Pal o berš 1989 chudľas aktivno te kerel pre integracija le Romengri andro jekhetaňiben. Hino jekh maškar o džene save kerde o Muzeum vaš e romaňi kultura Brnoste u kerďas o Jekhetaňiben le Romengro pre Morava, savo del avri o dujkurkeskro magazinos Romano hangos (avel avri le beršestar 1999) Andro berš 2002 chudľas e Medaila vaš o doresipena III. učipen.
E fotografija kerďas o romano fotografos Jozef Ferenc. E digitalno fotografija sas kerďi andro berš 2006 Bratislavate pro kidipen savo pes vičinelas Naprindžardo holokaust.
O informaciji andal o:
RNĽ č.755-758/2006
www.srnm.cz/zakladatel-karel-holomek/
www.pametnaroda.cz/cs/holomek-karel-1937
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Karel Holomek savorenge interno
Ján Berky Mrenica
kerdo: 04. 06. 2021 10:12 opre kerdo: 04. 06. 2021 10:13
Ján Berky Mrenica terneder, o dženo u le beršestar 1997 the o šerutno andro orchestros Diabolské husle (Bengaľi lavuta) phirel maškar o nekh feder lavutarengre virtuozi pre Slovaťiko. Pre braťislavsko konzervatorijum sikhľolas te bašavel pre lavuta, lel the o kotor pre kňižka pal o nekh buter prindžarde romane giľa. Peskro bašavibnaskro talentos thoďas the andro bašavibnaskre aranžmani pre profilovo CD so kerde o Diabolské husle (Bengaľi lavuta), no the andro but aver folklorna ansambli. Del o phiko le čhavorenge save hine talentimen u čore, kadi leskri aktivita paľis anďas o prindžardo projektos Divé maky (Maľakro makos). O fotografiji sas kerde pre anglo karačoňakro koncertos andro Kežmarok, kerdo prekal o projektos O bašaviben bi o hraňici jekhetanes le polťika partnerenca u le Maškarutňa školaha andro Kežmarok.
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Ján Berky Mrenica savorenge interno
Marián Balog
kerdo: 19. 05. 2021 09:46 opre kerdo: 19. 05. 2021 09:47
E fotografija sas kerďi prekal o leperibnaskro vakeriben andre Bansko Bystrica andro berš 2016.
Marián Balog kerďas e themutnengri organizacija Romano literarno klubos, savo ačhaďas andro berš 2009. Hino the leskro aktivno dženo. O klubos prezentinel o literarna buťa le Romendar pal o Roma.
e kategorija: vizualno čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Marián Balog savorenge interno
Ivan Veselý
kerdo: 18. 05. 2021 12:13 opre kerdo: 18. 05. 2021 12:14
Ivan Veselý uľiľlas pro vichodno Slovaťiko andre romaňi osada Smižany. Hino nekhphureder pandž čhavorendar. Avri phirďas e Maškarutňi slugaďengri škola andro Martin, dži o berš 1989 sas o profesijonalno slugaďis andre Čechiko republika. Andro berš 1989 les vaš o leskre gondoľipena pal o armadno šerutňipen degradinde u čhide la armadatar avri. Paľis kerelas buťi sar o buťarno. Kana pes paruďas o režimos, chudľas e armadno rehabilitacija. Ivan Veselý kerďas e organizacija Dženo, but berša sas aktivno dženo u funkcijonaris andre Internacijonalno romanňi unija (IRU), sas the o dženo andro buter maškarthemutne komisiji vaš e romaňi emancipacija. Sas the o vicešerutno andre Romaňi themutnengri inicijativa. E fotografija sas kerďi, kana sas o vakeriben leha andro berš 2013.
e kategorija: vizualno čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija Ivan Veselý savorenge interno
E folklorno kapela Júliusoskri Bandyskri
kerdo: 17. 05. 2021 12:16 opre kerdo: 17. 05. 2021 12:17
O fotografiji sas kerde pro kidipen Džiďi kňižka, e tema sas o romano holokaust. Te bašavel sas akharďi e Folklorno kapela Júliusoskri Bandyskri. Andre kapela hine o dad Július Bandy u leskre trin čhave – Kristián, Július the Samuel. Bašaven pre cimbalma, bari bugova, lavuta the kontra. O žanra save bašaven hine klasicko the kheľibnaskre. Andro lengro repertoaris arakhas slovaťiko the romano folkloris, o giľa aver minoritendar – židoviko, rusiňiko, ungriko, rusiko, keren the filmovo bašaviben.
O dad, Július Bandy hino andal e lavutariko fameľija. Uľiľas Bara Šarošate. Pre Zakladno bašavibnaskri škola Mikulašoskri Moyzesoskri andro Prešove agorinďas o bašaviben pre cimbalma. Bašavel the pro saksofonos, bari bugova the harmoňika. Andro berša 1982-1983 bašavelas andro čhavorikano folklorno suboris Dúbravienka andro Prešov. Andro berša 1985-1986 bašavelas andro čhavorikano folklorno suboris Šarišanček andro Prešov. Sar 15 beršengro bašavelas andro Teatro Alexandroskro Duchnovičoskro andro Prešov. O slugaďipen kerelas andro Armadno umelecko suboris Jánošík andro Zvolen (1993-1994). Pre cimbalma bašavelas andro buter kapeli the subora – e folklorno kapela Prešovčan, o folklorno suboris Sabinovčan, e folklorno kapela Čardáš Prešovostar, e folklorno kapela Janoskri Budyiskri andal o Humenné.
Kristián Bandy sikhľiľas e lavuta pre Zakladno umelecko škola Mikulašoskri Moyzesoskri andro Prešov. Te sikhľol geľas dureder pro Privatno konzervatorium Dezideroskro Kardošiskro andro Prešov (1.-3. berš), paľis geľas pro Privatno bašavibnaskro the dramaticko konzervatorium andro Košice (4.-6. berš). O bašaviben pre lavuta sikhľola dureder pre Katoľicko univerzita Ružomberkoste, o kotor andre Spišsko Podhradie. Eksterno bašavel andro teatro Romathan, hino o šerutno andre kapela andro suboris Fialečka paš e Zakladno škola Šrobarovo andro Prešov. Andre fameľijakri kapela bašavel pre viola.
Július Bandy sikhľolas pre cimbalma pre Zakladno umelecko škola Mikulašoskri Moyzesoskri andro Prešov. Paľis sikhľolas pro Privatno bašavibnaskro the dramaticko konzervatorium andro Prešov (1.-4. berš), kaj andro školakro berš 2018/2019 kerďas e maturita. Andre kapela bašavel pro kontrabas.
Samuel Bandy hino o primašis andre fameľijakri kapela. Sikhľol pre lavute pre Zakladno umelecko škola Mikulašoskri Moyzesoskri andro Prešov. Vaš o bašaviben pre lavuta chudľas buter bare moľipena pro suťaži pre Slovaťiko.
E fameľijakri kapela kerde andro berš 2013. O čhave Kristián the Július hine absolventa pal o Privatno bašvibnaskro the dramaticko konzervatorijum andro Košice. Samuel mekh phirel pre zakladno škola andro Prešov.
e kategorija: vizualno čitratuňipen
o tagi: sekularno digitalno esteticko in persona fotografija E folklorno kapela Júliusoskri Bandyskri savorenge interno
