O Roma the o Slovaťiko nacijonalno opre ušťiben
kerdo: 05. 03. 2024 08:06 opre kerdo: 05. 03. 2024 08:07
E redakcija vaš o nacijengro programos andro Slovaťiko radijo, študijo Košice, diňas o than kaj pen arakhle o študenta pal o maškarutne školi andro Košice u e historička u etnologička Zuzana Kumanovo pre diskusija pal o Slovaťiko nacijonalno opre ušťiben. E Zuzana Kumanová paťa, hoj o leperibena pro Slovaťiko nacijonalno opre ušťiben amenge den o šajipen te vakerel pal o bare buťa, so kerde o Roma, save gele andro riziko, dine peskre dživipena andro mariben vaš e sloboda the demokracija. E Zuzana Kumanovo vakerela pal o Roma, saven na ča murdarenas andro mariben, no save pen marenas pale, sas the partizana, the slugaďa, avrikhelde e sloboda. Vakerelas the pale e identita. E moderatorka pro kidipen sas Erika Godlová, o kidipen sas kerdo 13.9.2018 andro študijo RTVS pre Moyzesovo uľica 7 andro Košice.
e kategorija: vakeriben
o tagi: džaňiben džaňibnaskri diskusia dialog humanitno slovaťiko Zuzana Kumanová Erika Godlová sakoneske interno
Rudolf Balog a Július Ökrös
kerdo: 04. 03. 2024 14:34 opre kerdo: 04. 03. 2024 14:35
Rudolf Balog u Július Ökrös bašaven andre cimbalovo kapela Peter Horváth Orchestra. Rudolf Balog bašavel pre bari bugova, Július Ökrös pre lavuta. Andro vakeriben, savo kerďam prekal e dokumentacija pal o romane cimbalova kapeli vakeren pal o fameľiji u o bašaviben khere, sar oda forminelas lengro čačikano profesijonalno drom. Július phirelas andre Zakladno artikaňi škola andro Fiľakovo, kaj resľas o maškarutno učipen andro bašavibnaskro sikhľuviben. Sas pandže beršengro čhavoro, kana chudľas andro vasta e lavuta u odi ľikerel dži akana. Rudolf sikhľiľas korkoro, no nekfeder jekhto sikhľuviben sar te bašavel chudľas khere, andre fameľija. O video sas kerdo 24.8.2022 andro Prešov.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko Rudolf Balog Július Ökrös interno sakoneske
Tera Fabianová
kerdo: 20. 02. 2024 10:13 opre kerdo: 20. 02. 2024 10:14
E Šarlota Bottová hiňi e absolventka andal e Maškarutňi profesijakri škola andre Rimavsko Sobota, e kozmetička. O čitratuňipen chudľas te kerel imar kana phirelas pre maškarutňi škola, kaj sikhaven the e estetika. Pro ori pal e estetika sikhľiľas pal o portreta u sar len te kerel, paľis dureder sikhľolas korkori, prekal o informaciji save sas vaj pro internet, vaj andro džande kňižki. Lakri nekpašeder technika hin o grafitovo penkalos. Andro berš 2020 chudľas te kerel the le farbenca u dureder čitrinel o portreta.
Andro berš 2020 chudľas o štipendijum andal o Fondos vaš o pomožipen andre minoritengri kultura SR, kaj te kerel e kolekcija čitre - o portreta le romane lekhavnengre.
Pro portretos hiňi e lekhavňi Tera Fabianová.
Tera Fabianová (angomis Kurinová) uľiľas 15.10.1930 Žiharcoste pre Slovaťiko. Phirel maškar o nekfeder romane lekhavne u poetki andro 20. šelberšipen. Hiňi e džeňi andre phureder generacija romane lekhavnengri, save pisinenas romanes. Tranda the pandž berš kerelas buťi pro žerijavos Prahate. Vakerelas bijo problemos štare čhibenca. Lakro literarno talentos arakhľas e čechiko romistka Milena Hübschmannovo, savi la cirdľas kijo lekhaviben andre romaňi čhib. Lakro debutos sas o charne lekhavipena andro magazinos Romano ľil andro 60. berša 20. šelberšipnaskre. Lakri kňižka Čavargošis/Tulák (1991) phirel andro fantasy žanros. Kadi publikacija ačhiľas but prindžarďi maškar o manuša pro Čechi. Vaš o Čechiko radijo la genďas o Vlastimil Brodský. O nekučeder than andre lakri buťi ľikerel e autobijografija Sar me phiravas andre škola (1992). Andro berš 2006 chudľas o Literarno moľipen Milena Hübschmannovakro vaš e dživipnaskri buťi. Muľas 23.3.2007 Prahate.
Zdroje informácií:
www.svedectviromu.cz/svedectvi/tera-fabianova
www.romarchive.eu/en/collection/p/tera-fabianova/
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno materialno esteticko 2D artefakt čitro Šarlota Bottová savorenge interno
Eva Plešková Gašparová
kerdo: 20. 02. 2024 09:15 opre kerdo: 20. 02. 2024 09:16
E Šarlota Bottová hiňi e absolventka andal e Maškarutňi profesijakri škola andre Rimavsko Sobota, e kozmetička. O čitratuňipen chudľas te kerel imar kana phirelas pre maškarutňi škola, kaj sikhaven the e estetika. Pro ori pal e estetika sikhľiľas pal o portreta u sar len te kerel, paľis dureder sikhľolas korkori, prekal o informaciji save sas vaj pro internet, vaj andro džande kňižki. Lakri nekpašeder technika hin o grafitovo penkalos. Andro berš 2020 chudľas te kerel the le farbenca u dureder čitrinel o portreta.
Andro berš 2020 chudľas o štipendijum andal o Fondos vaš o pomožipen andre minoritengri kultura SR, kaj te kerel e kolekcija čitre - o portreta le romane lekhavnengre.
Pro portretos hiňi e lekhavňi Eva Plešková Gašparová.
Eva Gašparová (angomis Plešková) uľiľas 14.5.1951 Očovate. Agorinďas e Maškarutňi ekomonicko škola Lučencoste. Kanastar kerďas e škola dži kana geľas andre penzija kerelas buťi sar ekonomka. Te pisinel chudľas imar kana sas pre penzija. Pisinelas o vakeribena pal o kamiben the fameľija, o temi lelas peskre leperibnendar, no the olestar pre soste leperenas lakro dad-daj, e baba the o papus. Lekhavel romanes. Sas e džeňi andro Romano literarno klubos. Dživelas u lekhavelas andre Bansko Bystrica. Muľas andro berš 2023.
Zdroje informácií:
amariluma.romanokher.sk/encyclopedia/gasparova-eva-rodena-pleskova/
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno materialno esteticko 2D artefakt čitro Šarlota Bottová savorenge interno
Zlatica Rusová
kerdo: 20. 02. 2024 08:45 opre kerdo: 20. 02. 2024 08:52
E Šarlota Bottová hiňi e absolventka andal e Maškarutňi profesijakri škola andre Rimavsko Sobota, e kozmetička. O čitratuňipen chudľas te kerel imar kana phirelas pre maškarutňi škola, kaj sikhaven the e estetika. Pro ori pal e estetika sikhľiľas pal o portreta u sar len te kerel, paľis dureder sikhľolas korkori, prekal o informaciji save sas vaj pro internet, vaj andro džande kňižki. Lakri nekpašeder technika hin o grafitovo penkalos. Andro berš 2020 chudľas te kerel the le farbenca u dureder čitrinel o portreta.
Andro berš 2020 chudľas o štipendijum andal o Fondos vaš o pomožipen andre minoritengri kultura SR, kaj te kerel e kolekcija čitre - o portreta le romane lekhavnengre.
Pro portretos hiňi e lekhavňi Zlatica Rusová.
Zlatica Rusová, angomis Boldišová, uľiľas andro Kameňany (okresis Revúca). Te lekhavel chudľas andro berš 2004 sar 53 beršengri, kana phares nasvaľiľas u sas la buter kana te pisinel. O talentos pro vakeriben chudľas le papustar. Sar e autorka pisinďas o paramisa the bajki. Kerelas jekhetanes la redakcijaha Romano džaniben the le portaloha romea.cz andre Čechiko republika. Hiňi e džeňi andro Romano literarno klubos. Lakra literarno buťatar Paňeskeri kirajka kerďas e Themeskri džaňibnaskri biblijoteka andro Prešov e audio dramatizacija pre slovaťiko the romaňi čhib.
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno materialno esteticko 2D artefakt čitro Šarlota Bottová savorenge interno
Elena Lacková
kerdo: 20. 02. 2024 08:10 opre kerdo: 20. 02. 2024 08:11
E Šarlota Bottová hiňi e absolventka andal e Maškarutňi profesijakri škola andre Rimavsko Sobota, e kozmetička. O čitratuňipen chudľas te kerel imar kana phirelas pre maškarutňi škola, kaj sikhaven the e estetika. Pro ori pal e estetika sikhľiľas pal o portreta u sar len te kerel, paľis dureder sikhľolas korkori, prekal o informaciji save sas vaj pro internet, vaj andro džande kňižki. Lakri nekpašeder technika hin o grafitovo penkalos. Andro berš 2020 chudľas te kerel the le farbenca u dureder čitrinel o portreta.
Andro berš 2020 chudľas o štipendijum andal o Fondos vaš o pomožipen andre minoritengri kultura SR, kaj te kerel e kolekcija čitre - o portreta le romane lekhavnengre.
Pro portretos hiňi e lekhavňi Elena Lacková.
Elena Lacková (22.3.1921, Veľký Šariš - 1.1.2003, Košice) hiňi maškar o nekbareder reprezentanta andro romano khetaňibnaskro u politicko-emancipačno procesos andro dujto kotor 20. šelberšipnaskro pre Slovaťiko. Sas e džeňi savi kerďas e moderno romaňi literatura pre Slovaťiko, sas paš e jekhto pale maribnaskri romaňi organizacija (Zväz Cigánov-Rómov, 1969 - 1973), jekh maškar o džene save kerde o jekhto romano perijodikum pal o berš 1989, Romano ľil. Elena Lacková ačhiľas o simbolis vaš o romano keriben pre Slovaťiko.
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno materialno esteticko 2D artefakt čitro Šarlota Bottová savorenge interno
Vladimír Oláh
kerdo: 20. 02. 2024 07:55 opre kerdo: 20. 02. 2024 07:56
E Šarlota Bottová hiňi e absolventka andal e Maškarutňi profesijakri škola andre Rimavsko Sobota, e kozmetička. O čitratuňipen chudľas te kerel imar kana phirelas pre maškarutňi škola, kaj sikhaven the e estetika. Pro ori pal e estetika sikhľiľas pal o portreta u sar len te kerel, paľis dureder sikhľolas korkori, prekal o informaciji save sas vaj pro internet, vaj andro džande kňižki. Lakri nekpašeder technika hin o grafitovo penkalos. Andro berš 2020 chudľas te kerel the le farbenca u dureder čitrinel o portreta.
Andro berš 2020 chudľas o štipendijum andal o Fondos vaš o pomožipen andre minoritengri kultura SR, kaj te kerel e kolekcija čitre - o portreta le romane lekhavnengre.
Pro portretos hino o lekhavno Vladimír Oláh.
Vladimír Oláh, PhDr., uľiľas 22. majoste 1947 andro Stropkov. E maškarutňi bansko škola naagorinďas bijo love. Sar o profesijonalno slugaďis chudľas te sikhľol e andragogika pre Filozoficko fakulta pre Univerzita P.J. Šafárik Kašate. Andro berš 1984 chudľas o doktoratos. Le beršestar 1986 dživelas Prahate. Andro berš 1991 kerďas e romaňi kresťansko u sikhľuvibnaskri asocijacija - e Matica romaňi. Sar o jekhto romano autoris les ile andre čechiko Lekhavnengri komunita. Andro berš 2006 chudľas o Literarno moľipen Milena Hübschmannovakro vaš oda, so anďas andre romaňi literatura. Muľas 28.1.2012 Prahate.
Khatar:
www.lidovky.cz/relax/lide/zemrel-basnik-a-prekladatel-vlado-olah.A120129_180150_lide_sk
amariluma.romanokher.sk/encyclopedia/olah-vladimir-phdr/
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno materialno esteticko 2D artefakt čitro Šarlota Bottová savorenge interno
Jozef Ravasz József
kerdo: 19. 02. 2024 15:05 opre kerdo: 19. 02. 2024 15:07
E Šarlota Bottová hiňi e absolventka andal e Maškarutňi profesijakri škola andre Rimavsko Sobota, e kozmetička. O čitratuňipen chudľas te kerel imar kana phirelas pre maškarutňi škola, kaj sikhaven the e estetika. Pro ori pal e estetika sikhľiľas pal o portreta u sar len te kerel, paľis dureder sikhľolas korkori, prekal o informaciji save sas vaj pro internet, vaj andro džande kňižki. Lakri nekpašeder technika hin o grafitovo penkalos. Andro berš 2020 chudľas te kerel the le farbenca u dureder čitrinel o portreta.Andro berš 2020 chudľas o štipendijum andal o Fondos vaš o pomožipen andre minoritengri kultura SR, kaj te kerel e kolekcija čitre - o portreta le romane lekhavnengre.
Pro portretos hino o lekhavno Jozef Ravasz József.
Jozef Ravasz József uľiľlas 23. novembriste 1949 andro Sokolce, okresis Dunajsko Streda pre Slovaťiko. Phirelas pro gimnazijum, kaj pes sikhavelas ungrika andre Dunajsko Streda. Andro romane osadi kerďas but konkretna politicka the kulturna organizaciji. Lekhaďas buter kňižki the poeticka kolekciji. Maškar lende the e kňižka Domček v srdci (Jileskro kheroro, 1992), savi diňas avri o publikačno kher Romaňi Kultura Bratislavate. Andre kňižka hine o paramisa lekhade ungrika, romanes the slovaťika.
Hino o docentos, romologos, socijalno buťarno. Agorinďas e Fakulta vaš o socijalna džaňibena pre Univerzita Konštantinos Filozofos Nitrate, paľis kerďas o rigorozno ekzamenos. Andro doktorandsko sikhľuviben geľas dureder pre Uči škola sunto Alžbeta Bratislavate. Andro berš 2012 kerďas e habilitacija u chudľas o titulos sar docentos. Akana bešel u kerel buťi andre Dunajsko Streda the Moldava upral e Bodva, sajekh hino o šerutno andro Romologicko rodipnaskro u metodicko inštitutos andre Dunajsko Streda.
Khatar:
szmit.hu/rolunk/tagjaink/ravasz-jozsef/
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno materialno esteticko 2D artefakt čitro Šarlota Bottová savorenge interno
Ľudovít Didi
kerdo: 19. 02. 2024 11:52 opre kerdo: 23. 02. 2024 07:43
E Šarlota Bottová hiňi e absolventka andal e Maškarutňi profesijakri škola andre Rimavsko Sobota, e kozmetička. O čitratuňipen chudľas te kerel imar kana phirelas pre maškarutňi škola, kaj sikhaven the e estetika. Pro ori pal e estetika sikhľiľas pal o portreta u sar len te kerel, paľis dureder sikhľolas korkori, prekal o informaciji save sas vaj pro internet, vaj andro džande kňižki. Lakri nekpašeder technika hin o grafitovo penkalos. Andro berš 2020 chudľas te kerel the le farbenca u dureder čitrinel o portreta.
Andro berš 2020 chudľas o štipendijum andal o Fondos vaš o pomožipen andre minoritengri kultura SR, kaj te kerel e kolekcija čitre - o portreta le romane lekhavnengre.
Pro portretos hino o lekhavno Ľudovít Didi.
Ľudovít Didi uľiľas andro berš 1931 andro Púchov. Andro školakro berš 1951/1952 chudľas te sikhľol andre škola vaš o politicka u chulajipnaskre džaňibena Prahate, bijal leskre originalna gindipena len andal o študijum avri čhide. Andro berš 1963 agorinďas o študijum pro Pedagogicko inštitutos Nitrate. Andro berš 1980 podpisinďas e Charta 77. O Okresno narodno viboris les paľis andro berš 1990 rehabilitinďas, paľis sas o šerutno andro Čhavorikano kher andro Koliňany. E literarno aktivita chudľas te kerel andro berš 2001. O jekhto lekhaviben, o romanos O vakeribena senteľimen balvajaha, diňas avri kana les sas imar eftavardeš the trin berša, andro berš 2004. Andro berš 2008 avľas avri leskro aver literarno lekhavipen Cigánkina veštba (O romňakro drabaripen). O romanos Kalo Rom u parno kamiben (2012), pal o dživipnaskre peripetiji so hin le protagonistas, o romano čhavo Gejzas, savo kamel e rakľa Marika, hino o vakeriben zoraleder khuďa kompozicijaha. Leskro paluno romanos autobijograficko elementenca, O Rom Tardek u leskro dživipen, avľas avri imar kana o autoris muľas (2013).
Khatar o foros Vráble chudľas o Ľudovít Didi o Moľipen le foroskro Vráble 2014, In memoriam, u andro berš 2023 leske andro foros kerde e leperibnaskri tabla. E prezidentka Zuzana Čaputová leske diňas andro berš 2023 o Rados Ľudovítoskro Štúroskro III. učipen, In memoriam, vaš e bari buťi prekal e demokracija u lakro vazdipen, o manušikane čačipena u slobodi.
Khatar:
www.litcentrum.sk/autor/ludovit-didi
www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/didi-ludovit/
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno materialno esteticko 2D artefakt čitro Šarlota Bottová savorenge interno
Ján Šándor
kerdo: 19. 02. 2024 10:56 opre kerdo: 19. 02. 2024 10:57
E Šarlota Bottová hiňi e absolventka andal e Maškarutňi profesijakri škola andre Rimavsko Sobota, e kozmetička. O čitratuňipen chudľas te kerel imar kana phirelas pre maškarutňi škola, kaj sikhaven the e estetika. Pro ori pal e estetika sikhľiľas pal o portreta u sar len te kerel, paľis dureder sikhľolas korkori, prekal o informaciji save sas vaj pro internet, vaj andro džande kňižki. Lakri nekpašeder technika hin o grafitovo penkalos. Andro berš 2020 chudľas te kerel the le farbenca u dureder čitrinel o portreta.
Andro berš 2020 chudľas o štipendijum andal o Fondos vaš o pomožipen andre minoritengri kultura SR, kaj te kerel e kolekcija čitre - o portreta le romane lekhavnengre.
Pro portretos hino o lekhavno Ján Šándor.
Ján Šándor uľiľas andro berš 1948 Brnoste (e puraňi Čechoslovakija, akana e Čechiko republika). Dešušove beršendar dži namuľas bešelas andre Prievidza. Savoro dživipen kerelas buťi sar o manualno buťarno. Le beršestar 1979 kerelas e publikacija andro magazina Železničiar, Bosorka, Smer dnes, Prieboj, Romano nevo ľil, Sam adaj, Romano džaniben. O kňižno debutos kerďas le kolekcijaha paramisa u charne lekhavipena tel o nav Romano suno (2004). Andro berš 2008 e asocijacija Jekhetane-Spolu diňas avri e kňižka romane paramisa tel o nav Kaľi ruža, slovaťika the romanes. Jekhetanes diňas avri 10 kňižki. Sas o dženo andre Asocijacija vaš o slovaťika lekhavne. Andro berš 2017 chudľas o moľipen Roma Spirit, in memoriam, vaš e dživipnaskri literarno buťi the vazdipen andre romaňi kultura.
Khatar:
ŠÁNDOR, Ján. Čierna ruža / E kaľi ruža. Prešov: Jekhetane-Spolu Prešov, 2008, 132 s. ISBN 978-80-968744-2-2
www.romaspirit.sk/rocniky/rocnik-2017/nominovani/jan-sandor-prievidza/
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno materialno esteticko 2D artefakt čitro Šarlota Bottová savorenge interno
