Čirikloro mirikloro - Ľudová hudba Štefana Cínu (Vtáčatko koráločka)
vytvorené: 04. 04. 2023 14:50 upravené: 23. 05. 2023 16:48
Rómska ľudová pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je tanečná, rýchla, tradičný Romungro čardáš. Súrodenci Cínovci (Štefan – harmonika, Martina – husle, spev) sa túto pieseň naučili doma od otca, ktorý sa ju rovnako naučil od svojho otca. Text piesne je v rómskom jazyku.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná ľudová kvinteto prevzatá rómčina Ľudová hudba Štefana Cínu všeobecná verejnosť interný
Nane cocha, nane gad - Ľudová hudba Štefana Cínu (Nemám sukňu, nemám košeľu)
vytvorené: 04. 04. 2023 14:36 upravené: 23. 05. 2023 16:45
Rómska pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je súčasťou populárneho soundtracku filmu Cigáni idú do neba (Moldava, 1975). Autorom hudby je skladateľ Eugen Doga. Text piesne je v rómskom jazyku.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná ľudová kvinteto prevzatá rómčina Ľudová hudba Štefana Cínu všeobecná verejnosť interný
Aničko, Aničko - Ľudová hudba Štefana Cínu
vytvorené: 04. 04. 2023 14:22 upravené: 23. 05. 2023 15:10
Ľudová pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je pravdepodobne pôvodne slovenská, ľudová, tanečná, rýchla. Interpretácia je s rómskym textom, hudobne ovplyvnená rómskym hudobným cítením.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná ľudová kvinteto prevzatá rómčina Ľudová hudba Štefana Cínu všeobecná verejnosť interný
Le more e brača - Ľudová hudba Štefana Cínu (Vezmi, človeče, violu)
vytvorené: 04. 04. 2023 13:56 upravené: 23. 05. 2023 13:51
Rómska ľudová pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je tanečná, rýchla, tradičný Romungro čardáš. Súrodenci Cínovci (Štefan – harmonika, Martina – husle, spev) sa túto pieseň naučili doma od otca, ktorý sa ju rovnako naučil od svojho otca. Text piesne je v rómskom jazyku.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná ľudová kvinteto prevzatá rómčina Ľudová hudba Štefana Cínu všeobecná verejnosť interný
Kale topanki - Ľudová hudba Štefana Cínu (Čierne topánky)
vytvorené: 04. 04. 2023 13:50 upravené: 23. 05. 2023 13:21
Rómska ľudová pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je tanečná, rýchla, moderný Romungro čardáš. Súrodenci Cínovci (Štefan – harmonika, Martina – husle, spev) sa túto pieseň naučili doma od otca, ktorý sa ju rovnako naučil od svojho otca. Text piesne je v rómskom jazyku.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná ľudová kvinteto prevzatá rómčina Ľudová hudba Štefana Cínu všeobecná verejnosť interný
Čhajori romaňi - Ľudová hudba Štefana Cínu (Dievčatko rómske)
vytvorené: 04. 04. 2023 13:42 upravené: 23. 05. 2023 13:06
Pieseň Čhajori romaňi (Dievčatko rómske) od neznámeho autora vo svojom texte odráža krutú realitu Rómov uväznených v koncentračných a pracovných táboroch počas druhej svetovej vojny. Je považovaná za hymnu slovenských Rómov. Pieseň je pomalá, žiaľna. Zaznamenaná bola 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Súrodenci Cínovci (Štefan – harmonika, Martina – husle, spev) sa túto pieseň naučili doma od otca, ktorý sa ju rovnako naučil od svojho otca. Text piesne je v rómskom jazyku.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná ľudová kvinteto prevzatá rómčina Ľudová hudba Štefana Cínu všeobecná verejnosť interný
Odoj tele - Ľudová hudba Štefana Cínu (Tam, dole)
vytvorené: 04. 04. 2023 13:31 upravené: 28. 08. 2023 16:50
Rómska ľudová pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je tanečná, rýchla, tradičný Romungro čardáš. Súrodenci Cínovci (Štefan – harmonika, Martina – husle, spev) sa túto pieseň naučili doma od otca, ktorý sa ju rovnako naučil od svojho otca. Text piesne je v rómskom jazyku.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná ľudová kvinteto prevzatá rómčina Ľudová hudba Štefana Cínu všeobecná verejnosť interný
Phadžiľa, phadžiľa - Ľudová hudba Štefana Cínu (Rozbila sa, rozbila)
vytvorené: 04. 04. 2023 11:45 upravené: 23. 05. 2023 11:02
Rómska ľudová pieseň, zaznamenaná 8.7.2022 v rámci cyklu Dokumentácia rómskych cimbalových kapiel na Slovensku. Pieseň je tanečná, rýchla, tradičný Romungro čardáš. Súrodenci Cínovci (Štefan – harmonika, Martina – husle, spev) sa túto pieseň naučili doma od otca, ktorý sa ju rovnako naučil od svojho otca. Text piesne je v rómskom jazyku.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná ľudová kvinteto prevzatá rómčina Ľudová hudba Štefana Cínu všeobecná verejnosť interný
Lenka Goroľová
vytvorené: 09. 02. 2023 14:49 upravené: 08. 05. 2023 20:08
Lenka Goroľová žije v obci Hlinné v okrese Vranov nad Topľou. Základné vzdelanie získala v rodnej obci Hlinné a susednej obci Soľ. Stredoškolské vzdelanie absolvovala vo Vranove nad Topľou na Štátnom gymnáziu (v súčasnosti Gymnázium Cyrila Daxnera). Učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry v kombinácii s filozofiou vyštudovala na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Po jeho ukončení pracovala ako terénna sociálna pracovníčka v obci Hlinné, asistentka učiteľa na Základnej škole v obci Soľ, neskôr učila slovenský a rómsky jazyk na Súkromnej strednej pedagogickej a sociálnej akadémii v Košiciach. V súčasnosti vyučuje rómsky jazyk na Prešovskej univerzite v Prešove, v Ústave rómskych štúdií.
Témou rozhovoru je jej osobný, študijný a profesionálny život od detstva po súčasnosť. Rozhovor bol zaznamenaný 6.7.2021 v študovni romistiky Štátnej vedeckej knižnice v Prešove.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické monológ riadený slovenčina rómčina Lenka Goroľová všeobecná verejnosť interný
Hin man jekh šukar pirano (Mám pekného frajera) - Ľudová hudba Júliusa Žigu
vytvorené: 14. 11. 2022 14:50 upravené: 08. 05. 2023 20:08
Základom kapely je rodina Žigovcov z Gelnice: otec Július, dcéra Bohdana a syn Filip. Hosťujúcimi členmi sú Vladimír Plachetka, Kristián Bandy a Július Bandy. Všetci sú absolventi konzervatória hudobnej produkcii sa venujú profesionálne. Bohdana Žigová a Filip Žiga boli štipendistami organizácie Divé maky.
Prezentovaná skladba je pomalá pieseň o láske dievčiny k jej milému.
Nástrojové obsadenie: Július Žiga - kontrabas, Bohdana Žigová - violončelo, spev, Filip Žiga - husle, Július Bandy - cimbal, Kristián Bandy - viola, Vladimír Plachetka - akordeón.
Záznam bol vytvorený 11.12.2021, v Centre nezávislej kultúry Wave v Prešove.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná ľudová sexteto prevzatá rómčina Ľudová hudba Júliusa Žigu všeobecná verejnosť interný
