Ladislav Kudráč, Podskalka pri Humennom
vytvorené: 16. 11. 2023 15:15 upravené: 16. 11. 2023 15:20
Rozhovor vznikol ako súčasť výskumného projektu zameraného na spomienkové rozprávania obyvateľov Podskalky, rómskej časti mesta Humenné. Výskumníkom je Peter Kudráč, miestny aktivista. Respondenti zahrnutí do projektu odpovedajú na otázky týkajúce sa pôvodu, bydliska, rodiny, vzdelania, profesijného života, spomienok na udalosti a zmeny po rokoch 1968 a 1989, a formy a obsahu rómskej kultúry. Rozhovor je v rómskom jazyku. Respondentom je Ladislav Kudráč, rozhovor vedie Peter Kudráč.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické dialóg riadený rómčina Ladislav Kudráč všeobecná verejnosť externý
Marta Daňová, Podskalka pri Humennom
vytvorené: 15. 11. 2023 15:48 upravené: 16. 11. 2023 10:59
Rozhovor vznikol ako súčasť výskumného projektu zameraného na spomienkové rozprávania obyvateľov Podskalky, rómskej časti mesta Humenné. Výskumníkom je Peter Kudráč, miestny aktivista. Respondenti zahrnutí do projektu odpovedajú na otázky týkajúce sa pôvodu, bydliska, rodiny, vzdelania, profesijného života, spomienok na udalosti a zmeny po rokoch 1968 a 1989, a formy a obsahu rómskej kultúry. Rozhovor je v rómskom jazyku. Respondentkou je Marta Daňová, rozhovor vedie Peter Kudráč.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické dialóg riadený rómčina Marta Daňová všeobecná verejnosť externý
Rudolf Kurej, Podskalka pri Humennom
vytvorené: 15. 11. 2023 15:41 upravené: 16. 11. 2023 10:58
Rozhovor vznikol ako súčasť výskumného projektu zameraného na spomienkové rozprávania obyvateľov Podskalky, rómskej časti mesta Humenné. Výskumníkom je Peter Kudráč, miestny aktivista. Respondenti zahrnutí do projektu odpovedajú na otázky týkajúce sa pôvodu, bydliska, rodiny, vzdelania, profesijného života, spomienok na udalosti a zmeny po rokoch 1968 a 1989, a formy a obsahu rómskej kultúry. Rozhovor je v striedavo v rómskom a slovenskom jazyku. Respondentom je Rudolf Kurej, rozhovor vedie Peter Kudráč.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické dialóg riadený rómčina slovenčina Rudolf Kurej všeobecná verejnosť externý
Štefan Tupý, Podskalka pri Humennom
vytvorené: 13. 01. 2023 14:31 upravené: 13. 01. 2023 14:34
Rozhovor vznikol ako súčasť výskumného projektu zameraného na spomienkové rozprávania obyvateľov Podskalky, rómskej časti mesta Humenné. Výskumníkom je Peter Kudráč, miestny aktivista. Respondenti zahrnutí do projektu odpovedajú na otázky týkajúce sa pôvodu, bydliska, rodiny, vzdelania, profesijného života, spomienok na udalosti a zmeny po rokoch 1968 a 1989, a formy a obsahu rómskej kultúry. Rozhovor je v rómskom jazyku. Respondentom je Štefan Tupý, rozhovor vedie Peter Kudráč.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické dialóg riadený rómčina Štefan Tupý všeobecná verejnosť interný
Martin Kukučín - Rysavá jalovica
vytvorené: 16. 06. 2020 12:15 upravené: 16. 06. 2020 12:15
Martin Kukučín, vlastným menom Matej Bencúr (1860 Jasenová, Slovensko, vtedajšie Rakúsko-Uhorsko – 1928 Pakrac, Chorvátsko, vtedajšie Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov) je popredný reprezentant prózy slovenského literárneho realizmu. Jeho tvorba sa považuje za priekopnícku v zmysle jej prínosu pre slovenský jazyk. Kukučín vo svojich dielach uplatnil hovorovú reč a spolu s vykreslením denného aj sviatočného života na dedine, detailov života ako suverénnej témy, povýšil hovorovú slovenčinu na literárny jazyk.
Poviedku Rysavá jalovica vytvoril v roku 1885. Už v tejto kriticky nadľahčenej poviedke, namierenej proti tradičnému neduhu - alkoholizmu, sa naplno prejavil autorov rozprávačský talent a zmysel pre humor. Na pozadí príbehu typického dedinského človeka - krpčiara Adama Krta, ktorý sa stále viac prepadá na dno alkoholickej závislosti a odráža sa na jeho úsudku aj medziľudských vzťahoch, vytvoril autor celú sériu smutnosmiešnych príhod.
Scenár dramatizácie pripravil Roman Goroľ priamo v rómskom jazyku. Jazykovú korektúru, réžiu, hudobnú spoluprácu, technickú postprodukciu a produkciu zabezpečilo dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry v Štátnej vedeckej knižnici v Prešove v roku 2018.
kategória: dráma
tagy: divadlo dráma činohra audio adaptácia rómčina všeobecná verejnosť interný
William Shakespeare - Rómeo a Júlia
vytvorené: 22. 05. 2020 08:47 upravené: 22. 05. 2020 10:20
William Shakespeare je autorom tragédie Rómeo a Júlia, ktorú publikoval v roku 1597. Tragický príbeh mladých zaľúbencov z dvoch znepriatelených rodín sa v modernej dobe stal námetom pre množstvo originálnych spracovaní v oblasti divadla a filmu, ale aj audio tvorby – rozhlasové hry alebo audio knihy.
Pôvodne divadelná hra v piatich dejstvách a chórom je v prípade tejto audio dramatizácie upravená do sledu dialógov a monológov hlavných postáv. Chór je nahradený jednou rozprávačkou. Rozprávačka slúži aj na predstavenie expozície a epilógu na záver.
Scenár napísal Bc. Roman Goroľ v rómskom jazyku. V hre účinkujú Dominika Badžová, Jaroslav Mačo a Petra Husárová. Pôvodnú hudbu zložila a nahrala Mgr. art. Barbora Botošová.
kategória: dráma
tagy: divadlo dráma činohra audio adaptácia rómčina všeobecná verejnosť interný
Zlatica Rusová - Paňeskeri kirajka (Kráľovná vody)
vytvorené: 17. 04. 2020 11:27 upravené: 20. 04. 2020 13:47
Na námet rómskej spisovateľky Zlatice Rusovej vznikla audio dramatizácia Kráľovná vody. Uvedená audio dramatizácia má charakteristické prvky rozprávky, v ktorej vystupujú dobré a zlé postavy, nadprirodzené bytosti, a kde vyhráva dobro nad zlom. Rozprávka je určená poslucháčom mladšieho a staršieho školského veku. Je nahraná v dvoch jazykoch, slovenčine a rómčine. Cieľom edičných aktivít ŠVK PO_DICRK v roku 2017 bolo priblíženie literatúry cieľovej skupine z jej písanej podoby do podoby verbálnej. Tento cieľ bol naplnený tvorbou série audio dramatizácií. Scenár spracoval Bc. Roman Goroľ, pedagogický pracovník a spisovateľ. Herecké obsadenie tvoria rómski študenti stredných a vysokých škôl.
kategória: dráma
tagy: divadlo dráma činohra audio adaptácia rómčina deti a mládež interný
Oscar Wilde - Obraz Doriana Graya
vytvorené: 17. 04. 2020 10:42 upravené: 20. 04. 2020 13:46
Román Obraz Doriana Graya od Oscara Wildeho bol v období svojho vzniku (1890) kontroverzným dielom, ktoré sa neskôr stalo námetom pre vznik filmov, či divadelných hier. Priblíženie svetovej literatúry mládeži a dospelým motivoval tvorcov audio dramatizácie k jej spracovaniu v rómskom jazyku. Dominantné postavenie v tejto hre má magický obraz, portrét hlavnej postavy príbehu, Doriana Graya. Krásna tvár na obraze na seba postupne preberá zlé charakterové vlastnosti Doriana Graya, stáva sa démonom, ktorým Dorian Gray v reálnom živote je. Táto audio dramatizácia spadá pod hororové žánre, je spracovaná v rómskom jazyku. Cieľom edičných aktivít Štátnej vedeckej knižnice v Prešove - DICRK v roku 2017 bolo priblíženie literatúry cieľovej skupine z jej písanej podoby do podoby verbálnej. Tento cieľ bol naplnený tvorbou série audio dramatizácií. Scenár spracoval Bc. Roman Goroľ, pedagogický pracovník a spisovateľ. Herecké obsadenie tvoria rómski študenti stredných a vysokých škôl.
kategória: dráma
tagy: divadlo dráma činohra audio adaptácia rómčina všeobecná verejnosť interný
Roma Devlestar (Rómovia sú Božie deti) - Žaneta Štipáková, Jozef Ferko
vytvorené: 17. 03. 2020 12:33 upravené: 18. 03. 2020 14:03
Za kompozíciou rómskej piesne Roma Devlestar stojí Ondrej Ferko. Pieseň Roma Devlestar patrí medzi pomalé piesne žánru rom-pop. Žaneta Štipáková zaspievala túto skladbu s gitarovým sprievodom Jozefa Ferka na stretnutí pri príležitosti Svetového dňa rómskeho holokaustu, v rámci projektu Živá kniha, ktoré organizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove dňa 24.08.2016 vo Vlastivednom múzeu v Hanušovciach nad Topľou.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná hudba rom-pop duo pôvodná rómčina Žaneta Štipáková Jozef Ferko všeobecná verejnosť interný
Kaľi čercheň/Temná Hviezda - Žaneta Štipáková, Jozef Ferko
vytvorené: 17. 03. 2020 12:27 upravené: 18. 03. 2020 13:57
Za kompozíciou rómskej balady Kaľi čercheň stojí Žaneta Štipáková, speváčka a herečka divadla Romathan. Kaľi čercheň patrí medzi pomalé piesne žánru rom-pop. Pieseň je súčasťou CD nosiča s názvom Kaj te žav - Kde mám ísť. CD vydala skupina Kaľi Čercheň, v ktorej autorka hosťovala v čase jeho tvorby (december 2007). Žaneta Štipáková zaspievala túto skladbu s gitarovým sprievodom Jozefa Ferka na stretnutí pri príležitosti Svetového dňa rómskeho holokaustu, v rámci projektu Živá kniha, ktoré organizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove dňa 24.08.2016 vo Vlastivednom múzeu v Hanušovciach nad Topľou.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná hudba rom-pop duo pôvodná rómčina Žaneta Štipáková Jozef Ferko všeobecná verejnosť interný
