Roma Devlestar (Rómovia sú Božie deti) - Žaneta Štipáková, Jozef Ferko
vytvorené: 17. 03. 2020 12:33 upravené: 18. 03. 2020 14:03
Za kompozíciou rómskej piesne Roma Devlestar stojí Ondrej Ferko. Pieseň Roma Devlestar patrí medzi pomalé piesne žánru rom-pop. Žaneta Štipáková zaspievala túto skladbu s gitarovým sprievodom Jozefa Ferka na stretnutí pri príležitosti Svetového dňa rómskeho holokaustu, v rámci projektu Živá kniha, ktoré organizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove dňa 24.08.2016 vo Vlastivednom múzeu v Hanušovciach nad Topľou.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná hudba rom-pop duo pôvodná rómčina Žaneta Štipáková Jozef Ferko všeobecná verejnosť interný
Kaľi čercheň/Temná Hviezda - Žaneta Štipáková, Jozef Ferko
vytvorené: 17. 03. 2020 12:27 upravené: 18. 03. 2020 13:57
Za kompozíciou rómskej balady Kaľi čercheň stojí Žaneta Štipáková, speváčka a herečka divadla Romathan. Kaľi čercheň patrí medzi pomalé piesne žánru rom-pop. Pieseň je súčasťou CD nosiča s názvom Kaj te žav - Kde mám ísť. CD vydala skupina Kaľi Čercheň, v ktorej autorka hosťovala v čase jeho tvorby (december 2007). Žaneta Štipáková zaspievala túto skladbu s gitarovým sprievodom Jozefa Ferka na stretnutí pri príležitosti Svetového dňa rómskeho holokaustu, v rámci projektu Živá kniha, ktoré organizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove dňa 24.08.2016 vo Vlastivednom múzeu v Hanušovciach nad Topľou.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná hudba rom-pop duo pôvodná rómčina Žaneta Štipáková Jozef Ferko všeobecná verejnosť interný
Bare vešenca / Hlbokými lesmi - Žaneta Štipáková, Jozef Ferko
vytvorené: 12. 03. 2020 15:37 upravené: 12. 03. 2020 15:49
Žaneta Štipáková, sólistka divadla Romathan spieva skladbu Bare vešenca/Hlbokými lesmi na verejnom stretnutí pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu v sprievode gitaristu Jozefa Ferka, herca, speváka divadla Romathan. Text piesne a hudbu zložila Žaneta Štipáková. Pieseň patrí medzi pomalé skladby a vypovedá o historicky známych atribútoch pripisovaných Rómom - láska ku koňom, kočovný život, príroda. Záznam bol vytvorený dňa 24.08.2016 v Hanušovciach nad Topľou.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná hudba rom-pop duo pôvodná rómčina Žaneta Štipáková Jozef Ferko všeobecná verejnosť interný
Gelem, gelem - Žaneta Štipáková, Jozef Ferko
vytvorené: 12. 03. 2020 15:28 upravené: 12. 03. 2020 15:30
Záznam konkrétnej verzie rómskej hymny Gelem, gelem vznikol 24.08.2016 v Hanušovciach nad Topľou počas verejného podujatia pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu. Spieva Žaneta Štipáková, sólistka divadla Romathan v Košiciach, na gitare hrá Jozef Ferko, člen divadelného súboru divadla Romathan.
V roku 1971 v Orpingtone neďaleko Londýna vo Veľkej Británii na Prvom svetovom kongrese Rómov bola táto skladba uznaná ako oficiálna hymna rómskeho národa. Vznikla na motívy starej balkánskej ľúbostnej piesne, text je o putovaní Rómov a utrpení počas druhej svetovej vojny.
Text napísal a hudobnú úpravu urobil skladateľ Žarko Jovanovič, pôvodom z Juhoslávie, v roku 1949.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná hudba rom-pop duo prevzatá rómčina Žaneta Štipáková Jozef Ferko všeobecná verejnosť interný
Gelem, gelem - negatívna verzia
vytvorené: 01. 06. 2016 15:23 upravené: 29. 11. 2018 14:24
Negatívna verzia oficiálnej rómskej hymny, obsahuje orchestrálny sprievod a zbor, môže byť použitá ako podklad. Text piesne zložil juhoslovanský skladateľ Žarko Jovanovič, pričom využil melódiu rómskej ľudovej piesne. V roku 1971 sa stala oficiálne uznávanou hymnou rómskeho národa, čo potvrdil Prvý svetový kongres Rómov v Londýne. Túto oficiálnu štandardizovanú verziu rómskej hymny produkovalo Hudobno-chorálové združenie z Moldavy, nahrával ju Moldavský mládežnícky orchester. Hudobnú úpravu a nahrávku finančne podporil Inštitút otvorenej spoločnosti z Budapešti.
Hymna začína v molovej elegickej stupnici keď sa stretnú dvaja prenasledovaní Rómovia po úteku pred čiernymi légiami. Symbolizujú prvé stretnutie s temnými silami ľudstva, ktoré spustili beznádejné hľadanie pokojného miesta pre život. V druhej časti je pomocou rytmiky a mierneho tempa vyjadrená metafora minulých a súčasných snáh rómskeho hnutia. Jediný hlas (vokalista) ako ten, ktorý zvoláva všetkých Rómov je podporený pridávaním ďalších hlasov (zboru). Symbolizuje vzostupy a pády spoločného úsilia o porozumenie a pokrok. Posledná časť je ukončená pozitívnou durovou tóninou, ktorá naznačuje spoločné dosiahnutie cieľa - mieru, slobody a dôstojnosti. Cesta je dlhá a smerov je mnoho.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna vážna hudba súčasná orchester pôvodná rómčina Mládežnícky orchester (Kišiňov, Moldavsko) všeobecná verejnosť externý
Spevník - 16. Gelem, gelem
vytvorené: 11. 03. 2016 15:02 upravené: 29. 10. 2018 13:18
Oficiálna verzia rómskej hymny. Text piesne zložil juhoslovanský skladateľ Žarko Jovanovič, pričom využil melódiu rómskej ľudovej piesne. Hymna vznikla v roku 1949 ako odraz utrpenia Rómov v druhej svetovej vojne. V roku 1971 sa stala oficiálne uznávanou hymnou rómskeho národa, čo potvrdil Prvý svetový kongres Rómov v Londýne. Túto oficiálnu štandardizovanú verziu rómskej hymny produkovalo Hudobno-chorálové združenie z Moldavy, nahrával ju Moldavský mládežnícky orchester. Hudobnú úpravu a nahrávku finančne podporil Inštitút otvorenej spoločnosti z Budapešti. zdroj: www.rromaanthem.org
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna vážna hudba súčasná orchester pôvodná rómčina Mládežnícky orchester (Kišiňov, Moldavsko) všeobecná verejnosť interný
Spevník - 15. Lungo kalo bal
vytvorené: 11. 03. 2016 14:38 upravené: 26. 10. 2018 16:40
Pôvodná nahrávka vznikla počas dokumentovania hudobného vystúpenia dievčenskej kapely Luna v Prešove v júni 2013. Kapela pochádza z Martina a členkami kapely sú Božena Cicková, Petra Cicková, Stanislava Cicková a Michaela Kazárová. Pieseň je čardášová, tanečná. Text uvádzaný v spevníku je čiastočne upravený. Naspievala Dominika Klempárová.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná hudba ľudová sólo pôvodná rómčina Dominika Klempárová všeobecná verejnosť interný
Spevník - 14. Mamo miri
vytvorené: 11. 03. 2016 13:36 upravené: 26. 10. 2018 16:39
Pôvodná nahrávka piesne vznikla počas dokumentovania Rómskeho reprezentačného plesu Spiša v Smižanoch vo februári 2014. Pieseň speivala sólistka Dominika Klempárová zo Spišskej Novej Vsi, spevácky sprevádzala vokálna skupina The Angels z Lučenca, hrala skupina Simply Family, tiež z Lučenca. Je to umelá pieseň - balada. Autor textu a hudby nezistený.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná hudba rom-pop sólo prevzatá rómčina Dominika Klempárová všeobecná verejnosť interný
Spevník - 13. Šude mange, šude tu
vytvorené: 11. 03. 2016 13:26 upravené: 26. 10. 2018 16:37
Pôvodná nahrávka vznikla počas dokumentovania ľudových rómskych spevov a tancov v Bardejove, časti Poštárka, v júni 2014. Spieval Jozef Miko-Kopýtko, na gitare hral Jozef Dreveňák. Spevník uvádza pieseň v originálnej nahrávke. Jazyk piesne je príkladom tzv. demo jazyka – nemá zmysel, je to kombinácia slov, ktoré sa rytmicky a melodicky zhodujú s melódiou.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná hudba ľudová duo pôvodná rómčina Jozef Dreveňák Jozef Miko všeobecná verejnosť interný
Spevník - 12. Ľoli paradička
vytvorené: 11. 03. 2016 12:43 upravené: 26. 10. 2018 16:35
Pôvodná nahrávka piesne bola zdokumentovaná počas hudobno-tanečného vystúpenia Divadla Romathan z Košíc v obci Svinia pre žiakov základnej školy ako kultúrno-výchovné podujatie v apríli 2013. Spievala Barbora Zubková, členka divadelného súboru, za hudobného sprievodu orchestra Divadla Romathan. Pieseň je ľudová, tanečná - čardáš, veľmi populárna. Naspievala Dominika Klempárová.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná hudba ľudová sólo pôvodná rómčina Dominika Klempárová všeobecná verejnosť interný
