Džiďi kňižka - Teri Čikoš
kerdo: 09. 02. 2022 13:24 opre kerdo: 09. 02. 2022 13:26
Teri Čikoš hiňi andal e braťislavsko lavutarengri fameľija, andre savi imar buter generaciji bašaven. The oj kadi tradicija šukares ľidžal angle. Bašavel pro klaviris, pre gitara, pro konzervatorijum sikhľol andro bašavibnaskro u dramaticko odboris. Pre zakladno umelecko škola sikhavel o giľavipen. Lakro single le tituloha Pozri (Dikh) resľas o than maškar o deš nekhbuter bašade giľa andro slovaťika radiji. Kerel o koncerti peskra bašavibnaskra grupaha, hiňi the e moderatorka, u ačhavel peskri lačhes kerďi pozicija andre pop-kultura pre Slovaťiko.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko Teri Čikoš sakoneske interno
Čirikloro alebo Čo hovorí vtáčik
kerdo: 21. 01. 2022 10:12 opre kerdo: 08. 05. 2023 20:08
Rómska interaktívna hudobná rozprávka Čirikloro alebo Čo hovorí vtáčik vznikla na motívy rozprávky Mileny Hübschmannovej pod režijnou taktovkou Davida Tišera. Rozprávka je určená pre deti mladšieho školského veku. Táto dramatická hra približuje rómsku kultúrnu tradíciu, slovesnosť a múdrosť starých Rómov. Je pravda iba jedna, alebo máme všetci svoju pravdu? To je otázka, na ktorú sa snažia nájsť odpoveď protagonisti tejto hudobnej rozprávky z produkcie ARA ART.
e kategorija: e drama
o tagi: teatros komedija giľaha pre scena adaptacija romanes čechika David Tišer sakoneske interno
Aktuálny stav rómskych štúdií na Slovensku I.
kerdo: 20. 01. 2022 10:06 opre kerdo: 20. 01. 2022 10:06
V rokoch 2019 a 2020 usporiadala Štátna vedecká knižnica v Prešove ‒ dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry dve konferencie na témy súvisiace s rómskou kultúrou a romistickým výskumom na Slovensku.
Prvá konferencia ‒ Kultúra Rómov v digitálnom prostredí bola realizovaná 20. novembra 2019 v spolupráci s Metodicko-pedagogickým centrom v Prešove. Cieľom odborného podujatia bolo zhromaždiť na jednom mieste výskumníkov, kulturológov, antropológov, knihovníkov a múzejníkov, ktorí sa vo svojej práci venujú rómskej kultúre a prezentujú ju prostredníctvom digitálneho priestoru širokej verejnosti. Záznam z konferencie sa postupne spracováva a bude dostupný na portáli Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry www.portalsvk.sk.
Časť príspevkov, ktoré odzneli na stretnutí je súčasťou tohto zborníka.
Druhá konferencia – Aktuálny stav rómskych štúdií na Slovensku prebehla v online priestore dňa 4. decembra 2020. Dokumentačno-informačné centrum realizovalo podujatie v spolupráci s Ústavom rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Tematicky bolo zamerané na rómske štúdiá v oblasti vzdelávacej, jazykovej, literárnej, sociálnej, kultúrnej (televízia, divadlo, digitálne prostredie). Cieľom podujatia bola prezentácia výsledkov vedecko-výskumnej a odbornej činnosti v zadefinovaných tematických okruhoch: Školstvo a vzdelávanie, jazyk a literatúra, Regionálne dejiny písané Rómami/regionálne dejiny Rómov v digitálnom prostredí, Autorská tvorba, divadlo a televízia a Sociálna oblasť.
e kategorija: e literatura
o tagi: džaňiben džaňibnaskri e-born almanach originalno kerdo slovaťika akademicko interno
Róbert Rigó - O skamind vaš e zeleňina
kerdo: 14. 01. 2022 10:30 opre kerdo: 14. 01. 2022 10:32
O autoris savo kerďas o skamind hino o romano charťas Róbert Rigó andal e Dunajská Lužná. E fotografija pre savi hino o skamind sas kerďi andro berš 2014 pro kidipen Europakro romano charťikano simpozijum. „Kada skamind hino vaš e zeleňina vaj vaš o ovocie. Ke amende pes oda but nakerel. Šaj anglo varesave deš berša kerahas andre jekh americko rezidencija u odoj the e kuchňa. Kerahas o bare skaminda, save terďonas tele pre phuv, no the ola cikneder, save pen thovenas opre pro skamind,“ phenďas R. Rigó.
Róbert Rigó hino o artikano charťas andal e Dunajská Lužná. Andal e leskri charťaňi u leskri firma Hefaiston aven avri vastenca charťimen trastune buťa. Cikne momeľengre, prekal o bare charťimen mreži ki o dominantna vudara. Šaj len arakhas pro savoro Slovaťiko the andro but thema pre luma.
Róbert Rigó kerel nekhbuter o tradična buťa, zumavel te arakhel o purane romane charťikane motivi u techniki.
Hino o šerutno andre OZ Charťikano, savo kerel o kidipen Europakro romano charťikano simpozijum.
Varekana e Dunajsko Lužná vičinenas O trastuno gav. E charťikaňi buťi adaj hin tradično buter sar 300 berš u dži akana adaj hin nekhbuter charťane andal o savoro Slovaťiko.
e kategorija: E vastengri buťi
o tagi: džide tradična esteticko trast charťipen Róbert Rigó savorenge interno
Róbert Rigó - E puketa
kerdo: 14. 01. 2022 10:05 opre kerdo: 14. 01. 2022 10:06
Autoris la puketakro hino o romano charťas Róbert Rigó andal e Dunajská Lužná. E fotografija pre savi hiňi e Puketa sas kerďi andro berš 2014 pro kidipen Europakro romano charťikano simpozijum. „Ajse puketi keraha vaš amare klijenta andro Taliansko. Ešebe amenge denas peskre motivi u jepaš kerde buťa, lendar kampelas oda te kerel. Paľis lenge sikhaďama amaro kvalitno charťikano produktos, u kamenas imar ča oda,“ phenďas R. Rigó.
Róbert Rigó hino o artikano charťas andal e Dunajská Lužná. Andal e leskri charťaňi u leskri firma Hefaiston aven avri vastenca charťimen trastune buťa. Cikne momeľengre, prekal o bare charťimen mreži ki o dominantna vudara. Šaj len arakhas pro savoro Slovaťiko the andro but thema pre luma.
Róbert Rigó kerel nekhbuter o tradična buťa, zumavel te arakhel o purane romane charťikane motivi u techniki.
Hino o šerutno andre OZ Charťikano, savo kerel o kidipen Europakro romano charťikano simpozijum.
Varekana e Dunajsko Lužná vičinenas O trastuno gav. E charťikaňi buťi adaj hin tradično buter sar 300 berš u dži akana adaj hin nekhbuter charťane andal o savoro Slovaťiko.
e kategorija: E vastengri buťi
o tagi: džide tradična esteticko trast charťipen Róbert Rigó savorenge interno
Róbert Rigó - O skamind pre terasa
kerdo: 14. 01. 2022 09:47 opre kerdo: 14. 01. 2022 09:48
O autoris savo kerďas o skamind tel o luluďa hino o romano charťas Róbert Rigó andal e Dunajská Lužná. E fotografija kaj hino o skamind sas kerďi andro berš 2014 pro kidipen Europakro romano charťikano simpozijum. „Ola skaminda šaj dikhas andro historicko kotor Bratislavate andro buter reštauraciji u kaviarňi. Kada skamind cinenas o džene vaš o lengre ňilajutne terasi. O skamind šaj ľikerel 200 kilogrami," phenďas R. Rigó.
Róbert Rigó hino o artikano charťas andal e Dunajská Lužná. Andal e leskri charťaňi u leskri firma Hefaiston aven avri vastenca charťimen trastune buťa. Cikne momeľengre, prekal o bare charťimen mreži ki o dominantna vudara. Šaj len arakhas pro savoro Slovaťiko the andro but thema pre luma.
Róbert Rigó kerel nekhbuter o tradična buťa, zumavel te arakhel o purane romane charťikane motivi u techniki.
Hino o šerutno andre OZ Charťikano, savo kerel o kidipen Europakro romano charťikano simpozijum.
Varekana e Dunajsko Lužná vičinenas O trastuno gav. E charťikaňi buťi adaj hin tradično buter sar 300 berš u dži akana adaj hin nekhbuter charťane andal o savoro Slovaťiko.
e kategorija: E vastengri buťi
o tagi: džide tradična esteticko trast charťipen Róbert Rigó savorenge interno
Róbert Rigó - O skamind andre čokolateria
kerdo: 14. 01. 2022 09:38 opre kerdo: 14. 01. 2022 09:39
O autoris savo kerďas o skamind tel o luluďa hino o romano charťas Róbert Rigó andal e Dunajská Lužná. E fotografija kaj hino o skamind sas kerďi andro berš 2014 pro kidipen Europakro romano charťikano simpozijum. „Ola skaminda šaj dikhas andro historicko kotor Bratislavate andro buter reštauraciji u kaviarňi. Kada skamind hino tel o Michalsko vudar andre čokolateria,“ phenďas R. Rigó.
Róbert Rigó hino o artikano charťas andal e Dunajská Lužná. Andal e leskri charťaňi u leskri firma Hefaiston aven avri vastenca charťimen trastune buťa. Cikne momeľengre, prekal o bare charťimen mreži ki o dominantna vudara. Šaj len arakhas pro savoro Slovaťiko the andro but thema pre luma.
Róbert Rigó kerel nekhbuter o tradična buťa, zumavel te arakhel o purane romane charťikane motivi u techniki.
Hino o šerutno andre OZ Charťikano, savo kerel o kidipen Europakro romano charťikano simpozijum.
Varekana e Dunajsko Lužná vičinenas O trastuno gav. E charťikaňi buťi adaj hin tradično buter sar 300 berš u dži akana adaj hin nekhbuter charťane andal o savoro Slovaťiko.
e kategorija: E vastengri buťi
o tagi: džide tradična esteticko trast charťipen Róbert Rigó savorenge interno
Róbert Rigó - O skamind
kerdo: 14. 01. 2022 09:04 opre kerdo: 14. 01. 2022 09:05
O autoris savo kerďas o skamind tel o luluďa hino o romano charťas Róbert Rigó andal e Dunajská Lužná. E fotografija kaj hino o skamind sas kerďi andro berš 2014 pro kidipen Europakro romano charťikano simpozijum. „Ola skaminda šaj dikhas andro historicko kotor Bratislavate andro buter reštauraciji u kaviarňi. Kada skamind hino tel o hrados andre mačhengri reštauracija,“ phenďas R. Rigó.
Róbert Rigó hino o artikano charťas andal e Dunajská Lužná. Andal e leskri charťaňi u leskri firma Hefaiston aven avri vastenca charťimen trastune buťa. Cikne momeľengre, prekal o bare charťimen mreži ki o dominantna vudara. Šaj len arakhas pro savoro Slovaťiko the andro but thema pre luma.
Róbert Rigó kerel nekhbuter o tradična buťa, zumavel te arakhel o purane romane charťikane motivi u techniki.
Hino o šerutno andre OZ Charťikano, savo kerel o kidipen Europakro romano charťikano simpozijum.
Varekana e Dunajsko Lužná vičinenas O trastuno gav. E charťikaňi buťi adaj hin tradično buter sar 300 berš u dži akana adaj hin nekhbuter charťane andal o savoro Slovaťiko.
e kategorija: E vastengri buťi
o tagi: džide tradična esteticko trast charťipen Róbert Rigó savorenge interno
Róbert Rigó - O skamind tel o luluďa
kerdo: 13. 01. 2022 15:19 opre kerdo: 13. 01. 2022 15:20
O autoris savo kerďas o skamind tel o luluďa hino o romano charťas Róbert Rigó andal e Dunajská Lužná. E fotografija kaj hino o skamind sas kerďi andro berš 2014 pro kidipen Europakro romano charťikano simpozijum. „Le beršestar 1991 chudľom te kerel o buťa pro eksport andro Taliansko, Francuziko. Kada skamind, šaj thovel opre o luluďa, e raťakri lampa. Šaj opre thovel savoro, so kamen. Oda trastuno čaro pes šaj kerel bareder, vaj opral te thovel mekh o kašutno čaro,“ phenďas R. Rigó.
Róbert Rigó hino o artikano charťas andal e Dunajská Lužná. Andal e leskri charťaňi u leskri firma Hefaiston aven avri vastenca charťimen trastune buťa. Cikne momeľengre, prekal o bare charťimen mreži ki o dominantna vudara. Šaj len arakhas pro savoro Slovaťiko the andro but thema pre luma.
Róbert Rigó kerel nekhbuter o tradična buťa, zumavel te arakhel o purane romane charťikane motivi u techniki.
Hino o šerutno andre OZ Charťikano, savo kerel o kidipen Europakro romano charťikano simpozijum.
Varekana e Dunajsko Lužná vičinenas O trastuno gav. E charťikaňi buťi adaj hin tradično buter sar 300 berš u dži akana adaj hin nekhbuter charťane andal o savoro Slovaťiko.
e kategorija: E vastengri buťi
o tagi: džide tradična esteticko trast charťipen Róbert Rigó savorenge interno
Róbert Rigó - O momeľengro vaš o duj momeľa
kerdo: 13. 01. 2022 15:15 opre kerdo: 13. 01. 2022 15:15
O momeľengroskro autoris hino o romano charťas Róbert Rigó andal e Dunajská Lužná. E fotografija kaj hino o momeľengro sas kerďi andro berš 2014 pro kidipen Europakro romano charťikano simpozijum. „Kada momeľengro hino interesantno, adaj hino khudo. But džene, so ke amende aven phučen, sar od kerďam. Kerel pes oda le taťipnaha. Hin pre oda but buťi, no oda so avel avri hino ajso interesantno,“ phenďas R. Rigó.
Róbert Rigó hino o artikano charťas andal e Dunajská Lužná. Andal e leskri charťaňi u leskri firma Hefaiston aven avri vastenca charťimen trastune buťa. Cikne momeľengre, prekal o bare charťimen mreži ki o dominantna vudara. Šaj len arakhas pro savoro Slovaťiko the andro but thema pre luma.
Róbert Rigó kerel nekhbuter o tradična buťa, zumavel te arakhel o purane romane charťikane motivi u techniki.
Hino o šerutno andre OZ Charťikano, savo kerel o kidipen Europakro romano charťikano simpozijum.
Varekana e Dunajsko Lužná vičinenas O trastuno gav. E charťikaňi buťi adaj hin tradično buter sar 300 berš u dži akana adaj hin nekhbuter charťane andal o savoro Slovaťiko.
e kategorija: E vastengri buťi
o tagi: džide tradična esteticko trast charťipen Róbert Rigó savorenge interno
