Ondrej Gadžor - E Madona I.
kerdo: 13. 01. 2022 10:11 opre kerdo: 13. 01. 2022 10:11
E kaštuňi plastika hiňi e džuvľikaňi figura – e Madona. O nav la plastikake diňas o katalogizatoris, la plastika nane lakro originalno nav. E džuvľikaňi figura terďol pro teluno kotor. . O nav le kaštesko nane prindžardo. Pro teluno kotor thoďas o autoris peskri značka – avri čhindo nav.
O učipen: 38 cm
O buchľipen: 5 cm
E plastika hiňi andal e kolekcija andre Themutnengri asocijacija Jekhetane – Spolu.
Ondrej Gadžor (9.7.1956 – 19.10.2013) - khatar e Krásna opral o Hornád, chudľas te čhinel andal o kašt kana les sas 24 berš. Lelas buter materijala - o bara, the o šinga, mušľi, nekh buter o kašta. Andre leskre buťa mukhelas o originalno peskro dikhiben, but sikhľiľas andre škola khatar o akademicko socharis Vojtech Löfller, andro leskro buťakro than kerelas dešujekh berš. Jekh maškar o leskre nekh bareder temi hiňi e džuvľi. Sas les buter individualno ekshibiciji, sakovar džalas pro socharska plenera. Sikaďas pes the pro buter individualna ekshibiciji pre Slovaťiko the avri themestar. Leskre buťa hine sikade the andro Los Angeles, vaj andro Vatikan u but lendar hine andro fondos andro muzei pre Slovaťiko vaj andro Čechiko (Vichodoslovaťiko muzeum andro Košice, Muzeum Vojtech Löflleriskro andro Košice, Muzeum vaš e romaňi kultura andro Brno).
e kategorija: E vastengri buťi
o tagi: na džide tradična esteticko kašta čhiňiben Ondrej Gadžor savorenge interno
Ondrej Gadžor - O čhavo
kerdo: 13. 01. 2022 09:52 opre kerdo: 13. 01. 2022 09:52
E kaštuňi plastika savi pes vičinel O čhavo hiňi e muršikaňi figura le vastenca jekh prekal aver, o šero dikhel pre sera. E figura terďol pro teluno kotor. O nav le kaštesko nane prindžardo. Pro teluno kotor thoďas o autoris peskri značka – avri čhindo nav. Tele hin o kotor ľil, kaj hin o plastikakro nav u šaj the keci mol.
O učipen: 20 cm
O buchľipen: 4,3 cm
E plastika hiňi andal e kolekcija andre Themutnengri asocijacija Jekhetane – Spolu.
Ondrej Gadžor (9.7.1956 – 19.10.2013) - khatar e Krásna opral o Hornád, chudľas te čhinel andal o kašt kana les sas 24 berš. Lelas buter materijala - o bara, the o šinga, mušľi, nekh buter o kašta. Andre leskre buťa mukhelas o originalno peskro dikhiben, but sikhľiľas andre škola khatar o akademicko socharis Vojtech Löfller, andro leskro buťakro than kerelas dešujekh berš. Jekh maškar o leskre nekh bareder temi hiňi e džuvľi. Sas les buter individualno ekshibiciji, sakovar džalas pro socharska plenera. Sikaďas pes the pro buter individualna ekshibiciji pre Slovaťiko the avri themestar. Leksre buťa hine sikade the andro Los Angeles, vaj andro Vatikan u but lendar hine andro fondos andro muzei pre Slovaťiko vaj andro Čechiko (Vichodoslovaťiko muzeum andro Košice, Muzeum Vojtech Löflleriskro andro Košice, Muzeum vaš e romaňi kultura andro Brno).
e kategorija: E vastengri buťi
o tagi: džide tradična esteticko kašta čhiňiben Ondrej Gadžor savorenge interno
Lomnické čháve - Savana
kerdo: 11. 01. 2022 12:13 opre kerdo: 11. 01. 2022 12:13
Lomnické čháve hiňi e romaňi rompopovo kapela, kaj o šerutno hino Milan Polhoš, o manažeris savo la ľidžal hino Tomáš Slebodník. Lengro repertoaris hino nekhbuter o folklorna giľa romane, slovaťika, the aver nacijengre. Ola giľa bašaven u giľaven andre lengri rompopovo forma, the pro elektronicka bašavibnaskre inštrumenti. O video sikhavel sar bašave e rompopovo giľi savi pes vičinel Savana.
e kategorija: bašaviben
o tagi: vokalno-inštrumentalno moderno rom-pop quartet averestar romanes Lomnické čháve sakoneske interno
Lomnické čháve - Mamo miri
kerdo: 11. 01. 2022 12:11 opre kerdo: 11. 01. 2022 12:11
O digitalno kulturno objektos hino o video, kaj e kapela Lomnické čháve giľavel e romaňi giľi Mamo miri; kerdo sas 8.7.2020 andro foros Prešov. E giľi giľaďas solo o Nikolas Polhoš, pro klaviris leske bašavelas o Roman Polhoš. E giľi Mamo miri hiňi e pharipnaskri giľi. O lava vakeren pal e daj, savi kana o manuš našavel, našavel the o zoralo simbolos vaš o smirom the kamiben.
e kategorija: bašaviben
o tagi: vokalno-inštrumentalno moderno rom-pop duo averestar romanes Lomnické čháve sakoneske interno
Lomnické čháve – Gelem, gelem
kerdo: 11. 01. 2022 12:09 opre kerdo: 11. 01. 2022 12:10
O digitalno kulturno objektos hino o video, kaj e kapela Lomnické čháve bašavel e romaňi himna Gelem, gelem. Lengro bašaviben sas kerdo 8.7.2020 andro foros Prešov. E romaňi himna oficijalno kerde andro berš 1971 pro Jekhto lumakro romano kongresos andro Londýn. Pre tradično romaňi giľi u lakri melodija o lava kerďas o jugoslavsko kompozeris Žarko Jovanovič. E kapela Lomnické čháve la giľavel sar e sig giľi, savi phirel andro bašavibnaskro žanros rom-pop.
e kategorija: bašaviben
o tagi: vokalno-inštrumentalno moderno rom-pop quartet averestar romanes Lomnické čháve sakoneske interno
Lomnické čháve – Lomnické čháve sa voláme (Lomnické čháve amen vičinen)
kerdo: 11. 01. 2022 11:50 opre kerdo: 11. 01. 2022 11:50
E giľi savi pes vičinel Lomnické čháve amen vičine, la kapelatar Lomnické čháve hiňi o čardášis. E melodija hiňi kerďi pro folklorno fundamentos, mište prindžarďi u popularno maškar e romaňi komunita. O lava hine jekh kotor romanes u jekh kotor slovaťika. O autora save pisinde o lava hine o džene andre kapela. On korkore dikhen e giľi sar peskri himna, sar e giľi savi phundravel lengre bašaviben u phenel, so hino lengro res, u oda hino te anel le manušenge loš the lačhipen.
e kategorija: bašaviben
o tagi: vokalno-inštrumentalno moderno rom-pop quartet averestar slovaťiko Lomnické čháve sakoneske interno
Lomnické čháve – Ona ľúbi pomaranče (Oj kamel pomaranča)
kerdo: 11. 01. 2022 11:47 opre kerdo: 23. 02. 2022 13:40
E giľi Ona ľúbi pomaranče (Oj kamel pomaranča) bašavel e grupa Lomnické čháve. Originalos hino khatar e polťiko grupa After Party, le beršestar 2016. Sajekh, sar e originalno giľi andre polťiko čhib (Ona lubi pomarańcze) the e cover verzija andre slovaťiko čhib hiňi e giľi pro kheľiben, kerďi sar o techno-pop u ska. O džene andal e grupa Lomnické čháve giľaven u bašaven kadi giľi le originalno naveha, slovaťiko lavenca, u bašaven la romane dromeha.
e kategorija: bašaviben
o tagi: vokalno-inštrumentalno moderno rom-pop quartet averestar slovaťiko Lomnické čháve sakoneske interno
E phen Maristella
kerdo: 11. 01. 2022 11:21 opre kerdo: 07. 07. 2022 12:28
E phen Maristella, lakro civilno nav Mária Kačová, hiňi e katoľicko khangerakri phen andre Congregatio Jesu, prindžardo maškar o manuša sar „o angľicka čhaja“. Dživel andro Prešov, kaj but berša pomožinel le džuvľenge, dajenge le čhavorenca, the bikhereskre manušenge, save tirinen o pharipena. Kerel o aktiviti, kaj pes kidel o chaben the o gada. But dekadi bašavel pro organ u giľavel andre konkatedrala st. Mikulášoskri andro Prešov. Andro berš 2009 chudľas O moľipen khatar o foros Prešov. Lakri bibi sas e jekhto romaňi lekhavňi pre Slovaťiko, e Elena Lacková.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko Maristella sakoneske interno
Cyril Demeter - o vakeriben
kerdo: 10. 01. 2022 13:41 opre kerdo: 10. 01. 2022 13:42
Cyril Demeter hino andal o gav Brekov. Sas les 57 berš kana sas kerdo o vakeriben. Hino andal e buťakerdengri fameľija. Leskro dad kerelas buťi Brekovosto andre vapenka, paš oda rodelas love the sar lavutaris. Bašavelas pre lavuta. Andro vakeriben vakerel pal e lokalno romaňi komunita, pal o lengro dživipen la majoritaha, pal e romaňi čhib u pal o bare kulturna the socijalna paruvipena.
E regijonalno historija le Romengri save bešen andro gav Brekov hin e tema andro audio vakeribena, save bilovengro o DICRK chudľas khatar e rodipnaskri džeňi Elena Cinová. Lakro rodipnaskro projektos savo pes vičinel Roma Brekovostar prekal o berša chudľas andro berš 2020 o pomožipen andal o Fondos vaš e minoritengri kultura. O vakeribena hine andre slovaťiko čhib u anen o informaciji pal o dživipen u kultura le Romengri u lengre dikhipena pro averipena u nevipena save pen ačhenas andro regijonos.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko dialog moderovano slovaťika Cyril Demeter savorenge interno
Monika Siváková - o vakeriben
kerdo: 10. 01. 2022 13:16 opre kerdo: 10. 01. 2022 13:17
Monika Siváková hiňi andal o gav Brekov. Sas la 52 berš kana sas kerdo o vakeriben. Hiňi andal a buťakerdengri fameľija. Avri phirďas o gimnazijum andro foros Humenné. Hin la duj imar bare čhave. Andro vakeriben vakerel pal e lokalno romaňi komunita, pal o lengro dživipen la majoritaha, pal e romaňi čhib u pal o E regijonalno historija le Romengri save bešen andro gav Brekov hin e tema andro audio vakeribena, save bilovengro o DICRK chudľas khatar e rodipnaskri džeňi Elena Cinová. Lakro rodipnaskro projektos savo pes vičinel Roma Brekovostar prekal o berša chudľas andro berš 2020 o pomožipen andal o Fondos vaš e minoritengri kultura. O vakeribena hine andre slovaťiko čhib u anen o informaciji pal o dživipen u kultura le Romengri u lengre dikhipena pro averipena u nevipena save pen ačhenas andro regijonos.bare kulturna the socijalna paruvipena.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko dialog moderovano slovaťika Monika Siváková savorenge interno
