Diskriminácia v školstve – Ako sa brániť
kerdo: 23. 03. 2020 17:19 opre kerdo: 26. 03. 2020 14:08
Mali ste pocit, že k Vášmu dieťaťu sa správajú horšie ako k ostatným kvôli jeho pôvodu? Oslovil niekto Vaše dieťa hanlivým výrazom? Máte dojem, že učitelia zanedbávajú vyučovanie Vašich detí? Je Vaše dieťa zaradené do triedy (školy) podľa farby pleti?" Tieto a ďalšie podobné otázky kladie v úvode publikácia Diskriminácia v školstve - Ako sa brániť. Ak ste na niektorú odpovedali "áno", Vaše dieťa sa stalo obeťou diskriminácie - nerovnakého zaobchádzania. Publikácia má za cieľ pomôcť spoznať a odhaliť prípady diskriminácie, ako aj poskytnúť rodičom, učiteľom a občianskym aktivistom, ktorých trápi problém diskriminácie na školách, informácie a užitočné rady, ako postupovať v konkrétnych prípadoch.
Zdroj: Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)
e kategorija: e literatura
Ako sa brániť (2004)
kerdo: 23. 03. 2020 17:08 opre kerdo: 26. 03. 2020 14:08
Hlavným zámerom pri príprave príručky bolo poskytnúť rodičom, príbuzným a občianskym aktivistom, ktorých trápi problém diskriminácie na školách informácie, ale najmä užitočné rady ako postupovať v konkrétnych prípadoch, kontakty na miesta, kde môžu získať ďalšie praktické informácie, či odbornú pomoc. Diskriminácia v školstve je problémom, v boji proti ktorému už dnes existuje množstvo prostriedkov a veľká šanca na nápravu v prípadoch, že sú tieto prostriedky správne použité. Príručka vypočítava a popisuje možnosti, ktoré je možno využiť na obranu pred diskrimináciou v školstve, v rámci platnej legislatívy. Zároveň ponúka praktické vzory podaní pri jednotlivých ochranných prostriedkoch. Dúfame, že naša publikácia pomôže meniť situáciu vo vzdelávaní v prospech znevýhodnených žiakov a študentov.
Zdroj: Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)
e kategorija: e literatura
Tomáš Hrustič - Kale-parne sveti
kerdo: 23. 03. 2020 14:03 opre kerdo: 27. 11. 2020 02:00
Tomáš Hrustič andal o Inštitutos vaš e etnologija u socijalno antropologija andre Slovaťiko džaňibnaskri akademija Bratislavate vakerel pal e publikacija Kale-parne sveti/O Roma andro majoritno khetaňibe pre Slovaťiko. Duj naroda, sako aver, duj aver dikhipena, duj sveti. Duj sveti, sako aver, save hine jekh paš o aver. O Roma u ola aver džene. The ole faktendar sas kerdo o nav pre publikacija Kale-parne sveti. O eksperta pro romane študiji kherestar the lumatar dikhle andro ola sveti u anen o prindžaripena andal o lengre rodipena. O džaňibnaskre recenzenta pre publikacija sas: Martin Fotta, PhD., PhDr. Michal Vašečka, PhD., Kimmo Granqvist, PhD., Prof. Mgr. Milan Kováč, PhD. Avri diňas: VEDA, Publikačno kher SAV, Ústav etnológie SAV, Avri dino beršeste: 2015, Seri: 595
Video hino ulado andro buter kotora. Sako kotor hino o vakeriben pal o jekh kotor andre publikacija. O kotora hine ulade titulkoha.
e kategorija: vakeriben
o tagi: džaňiben faktograficko dialog humanitno slovaťiko romanes Tomáš Hrustič akademicko interno
Roma Devlestar - Žaneta Štipáková, Jozef Ferko
kerdo: 18. 03. 2020 14:38 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E kompozicija, e romaňi giľi Roma Devlestar kerďas Ondrej Ferko. E giľi Roma Devlestar hiňi andal o lokhe giľa, rom-pop žanros. Žaneta Štipáková giľaďas kadi giľi u pre gitara lake bašavelas Jozef Ferko pro kidipen paš o Lumakro ďives vaš o romano holokaust, kerdo prekal o projektos Džiďi kňižka, savo kerďas e Themeskri džaňibnaskri kňižňica Perješistar pro 24.8.2016 andro Vlastivedno muzeum andro Hanušovce nad Topľou.
e kategorija: bašaviben
o tagi: vokalno-inštrumentalno moderno rom-pop duo originalno romanes Žaneta Štipáková Jozef Ferko savorenge interno
Kaľi čercheň - Žaneta Štipáková, Jozef Ferko
kerdo: 18. 03. 2020 14:36 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E kompozicija, e romaňi balada Kaľi čercheň kerďas e Žaneta Štipáková, e giľavňi, e herečka andro Teatro Romathan. Kaľi čercheň hiňi lokhi giľi, žanros hino rom-pop. E giľi hiňi pro CD Kaj te džav la bandatar Kaľi Čercheň, andre savi e autorka giľavelas sar e akharďi džeňi, kana oda CD kerenas (decembros 2007). Žaneta Štipáková kadi giľi giľaďas, bašaďas Jozef Ferko pro kidipen paš o Lumakro ďives vaš o romano holokaust, savo kerďas o Themeskro džaňibnaskro pustikengro them prekal o projektos Džiďi kňižka, 24.08.2016 andro Vlastivedno muzeum andro Hanušovce nad Topľou.
e kategorija: bašaviben
o tagi: vokalno-inštrumentalno moderno rom-pop duo originalno romanes Žaneta Štipáková Jozef Ferko savorenge interno
Bare vešenca - Žaneta Štipáková, Jozef Ferko
kerdo: 12. 03. 2020 15:38 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
Žaneta Štipáková, e solistka andro teatros Romathan giľavel e giľi Bare vešenca pro kidipen paš o Leperibnaskro ďives pro romano holokaust, pre gitara bašavel Jozef Ferko, o hercos u giľavno andro teatros Romathan. O lava the o bašaviben kerďas e Žaneta Štipáková. E giľi hiňi e lokhi giľi, o lava vakeren pal o historikanes prindžarde atributa save pen den le Romenge - kamen le grasten, o phirdo dživipen, priroda. E video dokumentacija sas kerď 24.08.2016 andro Hanušovce opral e Topľa.
e kategorija: bašaviben
o tagi: vokalno-inštrumentalno moderno rom-pop duo originalno romanes Žaneta Štipáková Jozef Ferko savorenge interno
Gelem, gelem - Žaneta Štipáková, Jozef Ferko
kerdo: 12. 03. 2020 15:31 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E video dokumentacija kadi konkretno verzija romaňi himna Gelelm gelem sas kerďi 24.08.2016 andro Hanušovce opral e Topľa, kana sas o phundrado kidipen paš o Leperibnaskro ďives pro romano holokaust. Giľavel e Žaneta Štipáková, e solistka andro teatros Romathan andro Košice, pre gitara bašavel Jozef Ferko, o dženo andro teatros Romathan.
Andro berš 1971 andro Orpington paš o Londyn andre Bari Britanija pro Jekhto lumakro romano kongresos sas kadi giľi akceptimen sar e oficijalno himna vaš o romano nipos. Kerďi sas prekal o motivi andal e puraňi balkansko kamibnaskri giľi, o lava hine pal o droma savenca gele o Roma u so tirinde andro Dujto lumakro mariben.
O lava irinďas u o bašavibnaskro aranžmanos kerďas o kompozeris Žarko Jovanovič, savo uľiľas andre Jugoslavija, andro berš 1949.
e kategorija: bašaviben
o tagi: vokalno-inštrumentalno moderno rom-pop duo averestar romanes Žaneta Štipáková Jozef Ferko savorenge interno
Ďusi Band - Vittorio Monti: Czardas (Čardašis)
kerdo: 12. 03. 2020 15:14 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
Nekh buter prindžarďi kompozicija khatar o Vittorio Monti: Čardašis sas kerďi andro berš 1904 u paľis pes dochudľas andro bašavibnaskro repertoaris maškar o but romane kapeli. Pro audio la bašavel e cimbalovo kapela Július Bandyskri Perješistar. Andre kapela bašavel o Július Bandys u leskre trin čhave - Kristián, Július, Samuel. Andre kapela bašaven pre cimbalma, kontrabas, lavuta u brača. Bašaven o žanri klasicka the kheľibnaskre. E dokumentacija sas kerďi 10.4.2019 Perješiste.
e kategorija: bašaviben
o tagi: inštrumentalno klasicko akanutno orchestra averestar Ďusi Band savorenge interno
Ďusi Band - Čhajori romaňi
kerdo: 12. 03. 2020 15:06 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
Čhajori romaňi hiňi dži akana vareso sar himna vaš o slovaťika Roma. E giľi hiňi andal o Dujto lumakro mariben, pal oda, sar o Roma tirinenas andro buťakre u koncentračna tabora. Lokhi, phari giľi, inštrumentalno bašaviben, e cimbalovo kapela Július Bandyskri Perješistar.
e kategorija: bašaviben
o tagi: inštrumentalno moderno folklorno orchestra averestar Ďusi Band savorenge interno
Ďusi Band - Grigoras Dinicu: Pacsirta (Čirikloro)
kerdo: 12. 03. 2020 14:55 opre kerdo: 27. 11. 2020 01:47
E inštrumentalno kompzicija Čirikloro savi pisinďas o Grigoras Dinicu bašavel e cimbalovo kapela Július Bandyskri Perješistar, e dokumentacija sas kerďi 10.4.2019. Andre kapela bašaven o da Július Bandy u leskre trin čhave Kristián, Július u Samuel. Andre kapela bašaven pro cimbal, kontrabas, lavuta the brača. O bašavibnaskre žanra save bašaven hine klasicka the kheľibnaskre žanra. Lengro repertoaris učharel slovaťiko the romano folklor, o bašaviben khatar aver minoriti - židovika, rusinska, rusika, bašaven the filmovo muzika.
e kategorija: bašaviben
o tagi: inštrumentalno klasicko romanticko orchestra averestar Ďusi Band savorenge interno
