O džuvľikano kheľiben - O Romathan khelel
kerdo: 04. 07. 2018 08:34 opre kerdo: 27. 11. 2020 02:00
O kheľiben savo kerďas o Teatro Romathan, tel o nav Romathan khelel. Khelen o džene andal o kheľibnaskro kotor andro teatro, andro kulturno kher andro gav Svinia. O kheľiben le tipicko kheľibnaskre romane uštarenca, maškar lende o varijaciji andal o moderna kheľibena save kreativno dromeha o khelade thode andro lengro kheľiben. E buťi le vastenca, le phikenca, le phindrenca, fenomenalno kerde sekundarna kotora, sar: o gada, allfaktorika, vaj e mimika the o gesta, olestar hiňi kerďi e estetika andro lengro kheľiben.
e kategorija: kheľiben
o tagi: folklor štilizovano džuvľikano suboris originalno choreografija Romathan sakoneske interno
Romathan andro neve gada - E Anitra khelel
kerdo: 03. 07. 2018 14:26 opre kerdo: 27. 11. 2020 02:00
E 65. premijera andro Teatro Romathan sas sar andro "neve gada". Bašavibnaskro the kheľibnaskro koncertos, pherdo romane halgato. O orchestros kerel peskre kotora, kaj sikavel, save hine o phurda maškar o kulturi andre Europa. Jekh olestar so bašavel o orchestros hiňi the e klasicko kompozicija khatar o norsko autoris Edvard Grieg, vičhinel pes E Anitra khelel. E kompozicija hiňi o kotor andal o scenicko bašaviben kerdo ki e veršovano drama khatar o Henrik Ibsen: Peer Gynt. E premijera la sas andro februaris 1876 andre Kristiania, akana Oslo, Norsko.
e kategorija: bašaviben
o tagi: inštrumentalno klasicko impresionisticko orchestra Romathan sakoneske interno
Roman Godla
kerdo: 27. 12. 2017 12:08 opre kerdo: 09. 04. 2021 09:11
Roman Godla (1974 - ) hino imar but berša o džen andro Teatro Romathan, andre leskri kheľibnaskri the khelavibnaskri sekcija. Prekal o berša andro teatros pes chudľas te interesinel buter pal e choreografija. Oda kerel the akana. Andro video vakerel pal o leskre jekhto uštara, pal o artistikane the personalna ambiciji.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano romanes Roman Godla sakoneske interno
JUDr. Gustáv Karika - vakeriben
kerdo: 22. 12. 2017 08:19 opre kerdo: 27. 11. 2020 02:00
JUDr. Gustáv Karika (1930 - 2016) uľiľas pre Myjava, andre romaňi osada. Sas maškar o jekhto pravňika, Roma, andre puraňi Čechoslovakija. Andro vakeriben, savo sas kerdo 12.5.2014 andre Nevi Dubnica, kaj bešelas, vakerel pal e biografia the faktografia u o temi hine prekal e fameľija, škola, sikhľuviben, karijera, dži ki o historikane buťa, save forminde amaro geopolitikano than dujto lumakro maribnastar dži akana. Andro leskro vakeriben hine varesave termini, nava, save pen imar normalno na sikhaven andro amare školi, vaš oda anas the o charno glosaris.
Asocijacija Cigana-Roma (1969 – 1973) Sas kerdo sar e khetaňibnaskri organizacija andro avka vičhindo nevipnaskro procesos andre Čechoslovakija, o res sas te resel o ekvivalentno the na konfliktno dživipen vaš o Roma u te kovľarel e asimilacija, savi kerelas o štatos. Kana andro 1973 berš chudľas e normalizacija, e organizacija phandle.
Butiker/Nevodrom - o ekonomikane organizaciji prekal e Asocijacija Cigana-Roma. Kerelas o buťakre thana le Romenge, denas buťi romane manušenge, save sas remeselňika, kerenas o buťakre firmi.
Andrej Andrejevič Vlasov (14.9.1901 – 2.8.1946) O sovijetsko generalos, rusiko nacija. Pal o mariben vaš o Leningrad pes chudľas andre ňemciko bertene, kerelas jekhetane le nacistenca, kerďas e Rusiko slobodno aramada.
Vlasovci – o manuša save džanas pal o general Vlasov, e armada kaj sas o sovijetska slugaďa, so len chudle o Ňemci the o džene, save ke lende avle, o emigranta u ola, save na kamenas o komunizmus (stalinizmus).
Rudolf Slánský - (31.7.1901, Nezvěstice – 3.12.1952, Praha) O generalno sekretaris ÚV KSČ andro berša 1945 – 1951). Andro berš 1951 sas phukado, hoj kerel e anti štatoskri konšpiracija, andro mište prindžarde politikane procesi les bičhade pro meriben u paľis les murdarde. E kris kerďas leskri rehabilitacija andro berš 1963 u e komunistikaňi sera andro berš 1968.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko JUDr. Gustáv Karika sakoneske interno
Romano literarno klubos
kerdo: 21. 12. 2017 15:14 opre kerdo: 27. 11. 2020 02:00
Romano literarno klubos (ROLIK) hino o khetaňiben, kaj hine o autora so lekhaven poezija the proza, u lengri inšpiracija hiňi andal o romano dživipen. ROLIK kerde andro berš 2009 andre Bansko Bystrica, prekal o mangipen khatar e Asocijacija vaš o romane inicijativi u o manuš, so oda kerďas sas Mgr. Marián Balog. O klubos kamel te prezentinel o literarna buťa le Romendar u pal o Roma. O vakeriben le dženenca andro romano literarno klubos sas kerdo andre Bansko Bystrica, 29.4.2016. Pro video hiňi e dokumentacija - o džando diskusno kotor khatar e Ivana Cicková, Mgr. Marián Balog, Milan Berko the Zlatica Rusová. O diskusno kotor sikavel, sar u so keren o autora, lengre literarna jekhto uštara. E diskusija lel e forma sar o dijalogos, savo ľidžal o Mgr. Marián Balog. Andre diskusija pen leperen o nava save phiren le prindžarde manušenge andal o romano kulturno - khetaňibnaskro svetos, so ande andre romaňi literarno the informačno - džanďi buťi.
e kategorija: vakeriben
o tagi: džaňiben diskusno vakeriben dialog humanitno slovaťiko Marián Balog - literatos Milan Berko Ivana Cicková Zlatica Rusová sakoneske interno
Jozef Fečo - Sar pes kerel o portretos
kerdo: 21. 12. 2017 15:11 opre kerdo: 27. 11. 2020 02:00
O video dokumentos sikavel sar Jozef Fečo čitrinel o portretos. O manuš pro portretos hino o prindžardo Rom - o doktoris, jekh maškar o manuša so kerde e Internationalno Romani Unija, u lakro prezidentos, kandidatos pro Nobelovo moľipen vaš o smirom andro berš 2001, MUDr. Ján Cibuľa (1932 - 2013), savo uľiľas andro Klenovec. Jozef Fečo (1993 -) hino o romano čitratuno andal o Kračunovce, okres Svidník. Avri phirďas e Maškarutňi umelecko škola andro Prešov, e špecijalizacija pro dizajn the buťi kašteha. O materijalos: zoralo ľil andro formatos A2. Technika: čitripen angareha, kombinovano parňi the kaľi tempera. Bašaviben: Duo Farsa, Jozef Fečo.
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno materialno artistikano in persona čitripen slovaťiko Jozef Fečo sakoneske interno
Martin Kaleja-Januv - Vakeriben
kerdo: 21. 12. 2017 15:09 opre kerdo: 27. 11. 2020 02:00
Martin Kaleja-Januv (1984-) sa narodil v rómskej osade v Jarovniciach, kde aj žije. Jeho vzťah k výtvarnému umeniu sa utváral a rozvíjal na základnej škole v Jarovniciach, pod vedením učiteľa výtvarnej výchovy Jána Sajka. V štúdiu pokračoval na Strednej umeleckej škole v Prešove, v odbore umelecký rezbár. Okrem kresby a maľby sa naďalej venuje drevorezbárstvu, v ktorom dominujú sakrálne témy. Martin Kaleja-Januv v súčasnosti pracuje ako asistent učiteľa na Základnej škole v Jarovniciach.
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno materialno artistikano in persona čitripen Martin Kaleja sakoneske interno
Pavel Klinec - Vakeriben
kerdo: 18. 12. 2017 15:04 opre kerdo: 27. 11. 2020 02:00
Pavel Klinec pal o Dúbravy, okresis Detva, andro leperibnaskro vakeriben vakerel sar dživelas leskri fameľija, o dad, e daj, o phrala, o prindžarde manuša andro dujto lumakro mariben. Leskre leperibena hine leskra datar, phureder phralestar, savo sas prekal o mariben 14 beršengro, the olestar, so ov korkoro predžidžiľas, kanastar sar štar the jepaš beršengro čhavoro. O dokumentos sas kerdo andro Dúbravy, okresis Detva, 19.7.2016.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko Pavel Klinec sakoneske interno
Marián Balog - hercos, dramaturgos, režiseris
kerdo: 12. 12. 2017 15:41 opre kerdo: 27. 11. 2020 02:00
O leperibnaskro vakeriben le hercoha, dramaturgoha the režiseriha andal o Teatro Romathan, Marianoha Balogoha. Andro teatro avľas andro berš 1992. Le beršestar 2009 andro teatro bi o kheľiben kerel the e dramaturgija the režija. O prindžaripena pal o teatro les sas imar anglo berš 1992, kana sas andro Teatro Jonaš Zaborsky andro Prešov. Bi o teatro kerelas angomis the filmos. Andro berš 2000 sas jekh maškar o nekh bareder roli andro filmos (produkcija: Čechiko, Slovaťiko, Francuziko) savo pes vičhinelas O vakeriben pal o drom, so kerde o študenta Peter the Jakub. Andro berš 1995 chudľas vaš leskri buťi o moľipen la Asocijacijatar vaš o teatroskre manuša pre Slovaťiko the le Slovaťiko literarno fondostar.
Aver moľipena:
2006 – Literarno fondos – o moľipen vaš o baro umelecko the režijno buťariben vaš e inscenacija E butdžanďi fameľija,
2007 – O moľipen khatar o foros Košice vaš e bari buťi vaš o Teatro Romathan, but berša umelecko buťi andro teatro u vaš e talentimen režijno buťi, savi akana kerel o centralno repertoaris andro teatro.
2016 – Literarno fondos – o beršeskro moľipen vaš e režija andre originalno romaňi bašavibnaskri paramisi Magicko harangoro.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko Marián Balog - teatroskro sakoneske interno
Maryša
kerdo: 12. 12. 2017 15:18 opre kerdo: 27. 11. 2020 02:00
Marie Oláhová (1963-), prindžarďi sar e Maryša Detvatar, hiňi e umelecko šerutňi, e šerutňi andre giľavipnaskri sekcija u e kheľibnaskri pedagogička andro romano folklorno suboris Romka. O suboris chudle jekhto te kerel o Juraj Berky the o Ľubomír Oláh Detvate andro berš 1987. Andro suboris chudľas e Maryša te kerel le beršestar 1989. Prekal o lakre vasta pregele šela romane čhavore u terne manuša. E Marie Oláhová u lakro vakeriben sas dokumentimen 20.7.2016 andro Centrum vaš o slobodno idejos Trend Detvate. O video sikavel Maryša sar vakerel pal oda, sar pes chudľas te kerel u forminel o suboris Romka. Phenel pal oda, sar avri len o uraviben, o bašaviben vaj o giľa u vakerel pal o nekh bareder motivaciji the o manuša, save oda suboris forminde u kerde. Vakerel pal oda, save hine o Roma, savo hino o romano bašaviben the e romaňi kultura.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko Marie Oláhová sakoneske interno
