Milan Mižič
vytvorené: 23. 02. 2023 15:07 upravené: 08. 12. 2023 07:29
Ing. Milan Mižič je strojný inžinier pôvodom z obce Bijacovce. Svoje nadanie vložil do budovania jednej z prvých strojárenských súkromných firiem u nás po roku 1989. Jeho podnikateľské aktivity smerovali do oblasti stavby lodí a lodných zariadení. Na konci 90. rokov 20. storočia bola jeho spoločnosť tretím najväčším zamestnávateľom v Košiciach. Nasledovalo zapojenie sa do politického života, niekoľko rokov bol predsedom Rómskej občianskej iniciatívy, vtedy najvýznamnejšej politickej rómskej strany. V rozhovore mapuje svoj život od detstva až po súčasnosť. Pre účely dokumentácie a ďalšieho spracovania poskytla záznam rozhovoru Art Society, s.r.o. bezodplatne.
kategória: rozprávanie
tagy: biografické monológ riadený slovenčina Milan Mižič všeobecná verejnosť externý
Mamo miri (Mama moja)
vytvorené: 23. 02. 2023 14:12 upravené: 28. 08. 2023 16:45
Umelá balada Mamo miri (Mama moja). Pôvodný autor textu a skladby nezistený. Táto skladba patrí medzi pomalé, žialné piesne. Text skladby hovorí o úmrtí matky a žiali po nej. Inštrumentálnu verziu skladby zahral David Kanaloš (gitara), Dominik Karalo (husle), Marek Haluška (akordeón) dňa 13.9.2018 v štúdiu RTVS na Moyzesovej ulici č. 7 v Košiciach. Skladba odznela pri diskusii venovanej výročiu Slovenského národného povstania, ktorej hostkou bola etnologička a historička Zuzana Kumanová. Moderovala Erika Godlová.
kategória: hudba
tagy: inštrumentálna zábavná ľudová trio prevzatá David Kanaloš Dominik Karalo Marek Haluška všeobecná verejnosť interný
O doj tele o Roma bašaven (Tam dole Rómovia hrajú)
vytvorené: 22. 02. 2023 15:53 upravené: 28. 08. 2023 16:44
O doj tele o Roma bašaven (Tam dole Rómovia hrajú) je čardášová skladba, svojím pôvodným prevedením má charakter veselej, tanečnej piesne, o čom svedčí aj názov skladby. Inštrumentálnu verziu skladby zahral David Kanaloš (gitara), Dominik Karalo (husle), Marek Haluška (akordeón) dňa 13.9.2018 v štúdiu RTVS na Moyzesovej ulici č. 7 v Košiciach. Skladba odznela pri diskusii venovanej výročiu Slovenského národného povstania, ktorej hostkou bola etnologička a historička Zuzana Kumanová. Moderovala Erika Godlová.
kategória: hudba
tagy: inštrumentálna zábavná ľudová trio prevzatá David Kanaloš Dominik Karalo Marek Haluška všeobecná verejnosť interný
Čhaje, av ke ma pale (Besame mucho)
vytvorené: 22. 02. 2023 15:11 upravené: 28. 08. 2023 16:37
Besame mucho alebo Čhaje, av ke ma pale (rómska textová verzia piesne) patrí medzi pomalé tanečné skladby. Autorom hudby a textu je Consuelo Velázquez. V inštrumentálnej verzii zahral David Kanaloš (gitara), Dominik Karalo (husle), Marek Haluška (akordeón) dňa 13.9.2018 v štúdiu RTVS na Moyzesovej ulici č. 7 v Košiciach. Skladba odznela pri diskusii venovanej výročiu Slovenského národného povstania, ktorej hostkou bola etnologička a historička Zuzana Kumanová. Moderovala Erika Godlová.
kategória: hudba
tagy: inštrumentálna zábavná trio prevzatá David Kanaloš Dominik Karalo Marek Haluška všeobecná verejnosť interný
Šukar jakha la čha hin (Krásne oči dievča má)
vytvorené: 22. 02. 2023 13:55 upravené: 08. 05. 2023 20:08
Šukar jakha la čha hin (Krásne oči dievča má) patrí medzi piesne zábavného a tanečného charakteru. V inštrumentálnej verzii zahral David Kanaloš (gitara), Dominik Karalo (husle), Marek Haluška (akordeón) dňa 13.9.2018 v štúdiu RTVS na Moyzesovej ulici č. 7 v Košiciach. Skladba odznela pri diskusii venovanej výročiu Slovenského národného povstania, ktorej hosťkou bola etnologička a historička Zuzana Kumanová. Moderovala Erika Godlová.
kategória: hudba
tagy: inštrumentálna zábavná ľudová trio prevzatá David Kanaloš Dominik Karalo Marek Haluška všeobecná verejnosť interný
Jozef Červeňák
vytvorené: 15. 02. 2023 14:39 upravené: 08. 05. 2023 20:08
PhDr. Jozef Červeňák pochádzal z Dobšinej v okrese Rožňava. Bol absolventom Fakulty sociálnych vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Od roku 1993 pôsobil v Komunitnom centre Rómov v Rožňave, v rokoch 1998 - 2004 pracoval v kultúrno-výchovnej organizácii Roma-Gemer. Neskôr pôsobil aj ako prednosta Mestskej časti Luník IX v Košiciach (2006 - 2007) a národný koordinátor národných projektov financovaných zo zdrojov Európskej únie (Metodicko-pedagogické centrum v Prešove). Zomrel počas pandémie koronavírusu Covid-19, v novembri 2021 v obci Roštár, kde je aj pochovaný. Rozhovor vznikol v rámci projektu Art Society s.r.o. s názvom Rómovia 30 rokov po... podporeného z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín v roku 2018.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické monológ riadený slovenčina Jozef Červeňák všeobecná verejnosť interný
Alexander Daško a Vladimír Sendrei
vytvorené: 10. 02. 2023 14:20 upravené: 08. 05. 2023 20:08
Vladimír Sendrei, spevák a zakladateľ hudobnej skupiny Sendreiovci a Kokavakere lavutara. Je predsedom občianskeho združenia Lačho drom a zriaďovateľom hudobného festivalu Balval Fest.
Alexander Daško pochádza z Čierneho Balogu. Je to muzikant, ktorý je so svojou kapelou známy nielen na Sovensku. Študoval na konzervatóriu v Žiline, neskôr absolvoval štúdium na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela. V Banskej Bystrici dlhodobo organizuje festival Cigánsky oheň a má vlastnú hudobnú školu.
Nosnou témou rozhovoru sú ich skúsenosti zo spolupráce so zahraničnými hudobníkmi - Vladimír Sendrei s Hansom Zimmerom, ktorý si vybral ich kapelu, aby nahrala hudbu k filmu Sherlock Holmes 2: Hra tieňov. Alexander Daško hovorí o Goranovi Bregovičovi a ich spoločnom koncerte v Banskej Bystrici. Ďalšie témy rozhovoru boli rómska hudba na Slovensku v súčasnosti, hudobné inšpirácie, či plány do budúcna.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické dialóg riadený slovenčina Alexander Daško Vladimír Sendrei Hans Zimmer Goran Bregovič všeobecná verejnosť
Lenka Goroľová
vytvorené: 09. 02. 2023 14:49 upravené: 08. 05. 2023 20:08
Lenka Goroľová žije v obci Hlinné v okrese Vranov nad Topľou. Základné vzdelanie získala v rodnej obci Hlinné a susednej obci Soľ. Stredoškolské vzdelanie absolvovala vo Vranove nad Topľou na Štátnom gymnáziu (v súčasnosti Gymnázium Cyrila Daxnera). Učiteľstvo slovenského jazyka a literatúry v kombinácii s filozofiou vyštudovala na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Po jeho ukončení pracovala ako terénna sociálna pracovníčka v obci Hlinné, asistentka učiteľa na Základnej škole v obci Soľ, neskôr učila slovenský a rómsky jazyk na Súkromnej strednej pedagogickej a sociálnej akadémii v Košiciach. V súčasnosti vyučuje rómsky jazyk na Prešovskej univerzite v Prešove, v Ústave rómskych štúdií.
Témou rozhovoru je jej osobný, študijný a profesionálny život od detstva po súčasnosť. Rozhovor bol zaznamenaný 6.7.2021 v študovni romistiky Štátnej vedeckej knižnice v Prešove.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické monológ riadený slovenčina rómčina Lenka Goroľová všeobecná verejnosť interný
Ján Šándor - doma
vytvorené: 19. 01. 2023 12:24 upravené: 01. 02. 2023 10:32
Archívna fotografia OZ Jekhetane-Spolu, ktorá zachytáva rómskeho spisovateľa Jána Šándora z Prievidze.
Autorom fotografie je Jozef Ferenc, fotografie vznikli v byte spisovateľa, počas návštevy Daniely Hivešovej-Šilanovej v roku 1998. Presný dátum fotografie nie je na filme uvedený.
Narodil sa v roku 1948 v Brne (bývalé Československo, teraz Česká republika). Od svojich 16 rokov žil až do svojej smrti v Prievidzi. Celý život pracoval ako robotník.
Publikoval od roku 1979 v časopisoch Železničiar, Bosorka, Smer dnes, Prieboj, Romano nevo ľil, Sam adaj, Romano džaniben. Knižne debutoval súborom rozprávok a poviedok s názvom Rómsky sen (2004). V roku 2008 vydalo združenie Jekhetane-Spolu knihu rómskych rozprávok s názvom Čierna ruža v slovenskom a rómskom jazyku. Celkovo vydal 10 kníh.
Bol členom Spolku slovenských spisovateľov.
V roku 2017 mu udelili In memoriam ocenenie Roma Spirit za celoživotnú literárnu tvorbu a rozvoj rómskej kultúry.
kategória: výtvarné umenie
tagy: sekulárne digitálne umelecké in persona fotografia Ján Šándor všeobecná verejnosť interný
Jaroslav Cicko - sochy
vytvorené: 19. 01. 2023 12:14 upravené: 01. 02. 2023 10:31
Archívna fotografia OZ Jekhetane-Spolu, ktorá zachytáva rómskeho rezbára a sochára Jaroslava Cicka.
Autorom fotografie je Jozef Ferenc, fotografie vznikli v obci Horná Štubňa, kde rezbár a sochár žil. Fotografie zachytávajú jeho sochy, ale aj stretnutie s Danielou Hivešovou-Šilanovou. Dátum fotografie nie je na filme uvedený.
Jaroslav Cicko je známy rómsky výtvarník a sochár, ktorý svoje diela vytváral predovšetkým z dreva, ale i kameňa.
Narodil sa 25.3.1939 v Martine a zomrel 18.11.2010 v Hornej Štubni v okrese Turčianske Teplice.
Pracoval ako nástrojár v Závodoch ťažkého strojárstva v Martine a ako rezbár pôsobil v martinskom Štúdiu neprofesionálnych výtvarníkov. Bol lektorom na sympóziách neprofesionálnych umelcov.
V roku 2000 vystavoval svoje diela a predvádzal ukážky rôznych postupov pri tvorbe svojich diel v Nemecku, Česku, Španielsku, Francúzsku a Taliansku.
Najčastejším motívom jeho diel je žena vo všetkých jej podobách.
kategória: výtvarné umenie
tagy: sekulárne hmotné digitálne umelecké in persona fotografia Jaroslav Cicko všeobecná verejnosť interný
