Edith

vytvorené: 22. 07. 2021 10:29 upravené: 08. 05. 2023 20:08

Skupina Edith je swingovo–džezová kapela, ktorá odohrala koncert v Prešove v roku 2013. Zameriavajú sa na interpretáciu klasických džezových a swingových spievaných skladieb z prvej polovice 20. storočia. V ich repertoári sú aj súčasné skladby populárnej hudby v džezových úpravách.  Výstupom je DKO zo zaznamenaného koncertu. Vlastimil Král – bicie, Július Humeňanský – basová gitara, Pavel Vyjidáček – klávesy, Jozef Breza – gitara, Edita Kovářová – spev, Adela Kovářová – spev, gitara.

kategória: hudba

tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná rom-jazz sexteto prevzatá viacjazyčné Edith všeobecná verejnosť interný



Gipsy Chipsy

vytvorené: 21. 07. 2021 08:41 upravené: 08. 05. 2023 20:08

Chlapčenská skupina Gipsy Chipsy pochádza z Bardejova, má štyroch členov. Ich repertoár tvoria tradičné rómske piesne, ktoré sú prevedené do moderného štýlu. Moderný štýl spevu je doplnený o rap, v skladbách je prítomný slovenský a rómsky jazyk.  V zázname hovoria o tom, kedy vznikli, aká je ich hudobná tvorba. Natáčanie sa uskutočnilo v Bardejove 15.7.2013 a dokumentuje tvorbu tejto chlapčenskej skupiny. Pavol Pilip – manažér a skladateľ, Lukáš Gruif, Tomáš Mihálik – spev a rap, Ján Cina – spevák.

kategória: rozprávanie

tagy: spomienkové biografické monológ riadený slovenčina Gipsy Chipsy všeobecná verejnosť interný



Igor Dužda

vytvorené: 14. 07. 2021 09:47 upravené: 08. 05. 2023 20:08

Igor Dužda bol prvým rómskym redaktorom v Slovenskom rozhlase, kde pracoval ako redaktor národnostného vysielania 17 rokov. Vysokoškolský vzdelaný muž, ktorého babka bola sestrou prvej rómskej spisovateľky v bývalom Československu Eleny Lackovej píše sám príbehy z rómskeho prostredia a rómske rozprávky .

kategória: rozprávanie

tagy: spomienkové biografické monológ riadený slovenčina Igor Dužda všeobecná verejnosť interný



Roman Eštočák

vytvorené: 14. 07. 2021 09:22 upravené: 08. 05. 2023 20:08

Roman Eštočák patrí k vysokoškolsky vzdelaným Rómom na Slovensku. Je absolventom Univerzity Konštantína Filozova v Nitre, kde ukončil odbor sociálna práca. Pôsobil ako projektový manažér. V súčasnosti je jeho pôsobiskom Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Je ženatý a má jedného syna.

kategória: rozprávanie

tagy: biografické monológ riadený slovenčina Roman Eštočák všeobecná verejnosť interný



Katarína Taikon Langhammer

vytvorené: 08. 07. 2021 10:43 upravené: 08. 07. 2021 10:50

Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.
KATARINA TAIKON LANGHAMMER
Narodila sa 29. júla 1932, v Almby vo Švédsku. Bola švédska rómska aktivistka, líderka v hnutí za občianske práva, spisovateľka a herečka z rómskej skupiny Kalderašov. Bola sestrou šperkárky Rosy Taikon. Svojou politickou a mediálnou aktivitou bojovala za získanie občianskych práv pre Rómov vo Švédsku. Zmenu stereotypov v spoločnosti dosiahla aj literárnou tvorbou, keď v rokoch 1963 až 1980 vydala 16 pokračovaní detských kníh o rómskom dievčatku Katitzi. Jej príbehy sú dodnes veľmi populárne a sfilmované. Katarinu Taikon za jej politický aktivizmus často prirovnávajú k Martinovi Lutherovi Kingovi. Zomrela 30. decembra 1995 v Ytterhogdal vo Švédsku.

autor: Jozef Fečo

kategória: výtvarné umenie

tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo Katarína Taikon všeobecná verejnosť interný



Cinka Panna

vytvorené: 08. 07. 2021 10:19 upravené: 08. 07. 2021 10:19

Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.
CINKA PANNA 
Narodila sa v roku 1711 na Gemeri v Uhorsku. Bola husľovou virtuózkou, multiinštrumentalistkou, primáškou rómskej kapely, skladateľkou nazývanou aj „cigánska Sapfó“. Pochádza zo slávnej rómskej muzikantskej rodiny. Ako tútor podporoval Cinku Pannu miestny šľachtic Láni. Sponzoroval jej štúdium hudby v Rožňave. Cinka Panna s manželom Dányim, violončelistom, založili kapelu, kde bola primáškou aj skladateľkou. Vystupovala v mužskom odeve, ktorý mal prvky kuruckej uniformy. Jej diela sú zaznamenané v Uhorskej zbierka (1730). Je autorkou krátkych skladieb - halgató. Jej životný príbeh, hudobná kariéra inšpirovali a inšpirujú dodnes mnohých umelcov, predovšetkým hudobníkov, výtvarníkov, poetov a filmárov. Zomrela 5. februára 1772 v Gemeri.

autor: Jozef Fečo

kategória: vizuálne umenie

tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo všeobecná verejnosť interný



Tera Fabianová

vytvorené: 08. 07. 2021 10:04 upravené: 08. 07. 2021 10:07

Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.
TERA FABIANOVÁ
Narodila sa 15. októbra 1930 v Žiharci na Slovensku. Je považovaná za poprednú rómsku spisovateľku a poetku 20. storočia. Patrí medzi staršiu generáciu rómskych spisovateliek, ktoré písali v rómskom jazyku. Tridsaťpäť rokov pracovala ako žeriavnička v Prahe. Hovorila plynule štyrmi jazykmi. Jej literárny talent objavila česká romistka Milena Hübschmannová, ktorá ju motivovala k tvorbe v rómčine. Debutovala poviedkami v časopise Romano ľil v 60. rokoch 20. storočia. Jej kniha Čavargoš / Tulák (1991) patrí do fantasy žánru. Táto publikácia oslovila širokú českú verejnosť. Pre Český rozhlas toto dielo načítal Vlastimil Brodský. Vrcholom jej tvorby je autobiografia Sar me phiravas andre škola / Ako som chodila do školy (1992). V roku 2006 získala Literárnu cenu Mileny Hübschmannovej za celoživotné dielo. Zomrela 23. marca 2007 v Prahe.

autor: Jozef Fečo

kategória: výtvarné umenie

tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo Tera Fabianová všeobecná verejnosť interný



Věra Bílá

vytvorené: 08. 07. 2021 09:49 upravené: 08. 07. 2021 09:50

Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.
VĚRA BÍLÁ
Narodila sa 22. mája 1954 v Rokycanoch, v Českej republike. Bola speváčkou, hudobníčkou a herečkou. Pochádzala zo známej hudobníckej rodiny Karola Giňu. Unikátna farba hlasu a špecifický vokálny prejav jej zabezpečili trvalé miesto na hudobnej scéne doma aj v zahraničí. V roku 1995 s mladými hudobníkmi (Emil "Bišu" Miko, Emil "Pupa" Miko, Jan Dužda, Deziderius Lučka a Milan Kroka, ktorého neskôr nahradil Marek Miko) vytvorili fenomenálne zoskupenie Věra Bílá a Kale. Hudobne definovali žáner známy ako rom-pop charakteristický sofistikovanými vokálnymi harmóniami s ráznymi disonanciami v zmesi rómskej ľudovej hudby, popu a latino džezu. Věra Bílá účinkovala aj v dvoch filmoch režiséra Dušana Hanáka: Ružové sny (1976), Ja milujem, ty miluješ (1980). V máji 1999 so skupinou Kale nadchla česko–americké obecenstvo vo Washingtone D.C. a v New Yorku ako hlavná hviezda festivalu rómskej kultúry z Českej republiky. Hudobní odborníci Věru Bílu prirovnávali k americkej černošskej hviezde Elle Fitzgeraldovej. Zomrela 12. marca 2019 v Plzni v Českej republike.

autor: Jozef Fečo

kategória: výtvarné umenie

tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo Věra Bílá všeobecná verejnosť interný



Johann Wilhelm Rukeli Trollmann

vytvorené: 08. 07. 2021 09:39 upravené: 08. 07. 2021 09:40

Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.
JOHANN WILHELM "RUKELI" TROLLMANN
Narodil sa 27. Decembra 1907 v meste Wilsche v Nemecku. Jeho rómske meno Rukkeli znamená strom a získal ho kvôli svojej výške a dokonale rovnému postoju. Spolu s ôsmimi súrodencami vyrastal v Hannoveri. Bol oblastným šampiónom v boxe, neskôr aj profesionálnym boxerom. V roku 1933 boli z boxerských klubov vylúčení športovci neárijského pôvodu, teda aj Sinto Trollmann. V júni 1933 sa stal nemeckým šampiónom v ľahkej váhe, osem dní potom mu titul odobrali. Bol uväznený v pracovnom tábore Hannover-Ahlem. V roku 1939 bol povolaný do Wehrmachtu, zranený na východnom fronte. V roku 1942 bol uväznený v koncentračnom tábore Neuengamme. Po ťažkom týraní bol zavraždený v roku 1944 v tábore vo Wittenberge.

autor: Jozef Fečo

kategória: výtvarné umenie

tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo Johann Wilhelm Rukeli Trollmann všeobecná verejnosť interný



Margita Reiznerová

vytvorené: 08. 07. 2021 08:37 upravené: 08. 07. 2021 08:55

Autorom portrétu je rómsky výtvarník Jozef Fečo. Portrét vznikol ako výstup projektu Rómske divadlo – tajné hodnoty najväčšej menšiny vo Vyšehradskom regióne/Roma Theater - Secret Values of the Largest Minority in the Visegrad Region (2020) podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Podkladovým materiálom je plátno, použitým žánrom je street art. Obraz má rozmer 100 cm x 120 cm. Obraz je rámovaný.
MARGITA REIZNEROVÁ
Narodila sa 5. mája 1945 v rómskej osade Malých Bukovciach na východnom Slovensku. Po vojne sa rodina presťahovala do Prahy a v 80. rokoch 20. storočia  založila súbor Perumos. Margita Reiznerová bola jeho hlavnou postavou a sólovou speváčkou. Súbor uvádzal hudobné, ale aj dramatické predstavenia. V 90. rokoch 20. storočia bola v centre kultúrneho diania, podieľala sa na založení Združenia rómskych spisovateľov v Československu a vydávaní rómskych periodík. Viedla vydavateľstvo Romaňi čhib (Rómsky jazyk). V polovici 90. rokov emigrovala do Belgicka z dôvodu nárastu rasovo motivovaného násilia voči Rómom. Jej tvorba je zameraná na poéziu a krátke autobiografické poviedky. Písala v rómčine. Publikovala v rade rómskych časopisov, zbierok a antológií. Zomrela 16. septembra 2020 v Lokerene v Belgicku.

autor: Jozef Fečo

kategória: výtvarné umenie

tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo Margita Reiznerová všeobecná verejnosť interný


Záznamov na stránku