Analýza slovenského trhu práce a dôrazom na staré a nové menšiny: rómske ženy a imigrantky
vytvorené: 24. 03. 2020 11:40 upravené: 26. 03. 2020 14:08
Táto publikácia zahŕňa výstupy z výskumnej časti projektu E-zručnosti pre zamestnateľnosť žien, ktorý Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť a P-MAT, n.o. organizovali od júna 2011 do marca 2012. Jeho hlavným cieľom bolo podporiť inklúziu nezamestnaných rómskych žien, legálnych migrantiek a nezamestnaných majoritných žien, a zlepšiť ich šance na pracovnom trhu práve prostredníctvom školení e-zručností.
Výstupy z praktickej časti projektu a hlavné zistenia z projektu sú k dispozícii v publikácii E-zručnosti pre zamestnateľnosť žien: Záverečná správa z implementácie výskumného a terénneho projektu, ktorú nájdete tiež na tomto portáli.
Zdroj: Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)
kategória: literatúra
Diskriminácia v školstve – Ako sa brániť
vytvorené: 23. 03. 2020 17:19 upravené: 26. 03. 2020 14:08
Mali ste pocit, že k Vášmu dieťaťu sa správajú horšie ako k ostatným kvôli jeho pôvodu? Oslovil niekto Vaše dieťa hanlivým výrazom? Máte dojem, že učitelia zanedbávajú vyučovanie Vašich detí? Je Vaše dieťa zaradené do triedy (školy) podľa farby pleti?" Tieto a ďalšie podobné otázky kladie v úvode publikácia Diskriminácia v školstve - Ako sa brániť. Ak ste na niektorú odpovedali "áno", Vaše dieťa sa stalo obeťou diskriminácie - nerovnakého zaobchádzania. Publikácia má za cieľ pomôcť spoznať a odhaliť prípady diskriminácie, ako aj poskytnúť rodičom, učiteľom a občianskym aktivistom, ktorých trápi problém diskriminácie na školách, informácie a užitočné rady, ako postupovať v konkrétnych prípadoch.
Zdroj: Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)
kategória: literatúra
Ako sa brániť (2004)
vytvorené: 23. 03. 2020 17:08 upravené: 26. 03. 2020 14:08
Hlavným zámerom pri príprave príručky bolo poskytnúť rodičom, príbuzným a občianskym aktivistom, ktorých trápi problém diskriminácie na školách informácie, ale najmä užitočné rady ako postupovať v konkrétnych prípadoch, kontakty na miesta, kde môžu získať ďalšie praktické informácie, či odbornú pomoc. Diskriminácia v školstve je problémom, v boji proti ktorému už dnes existuje množstvo prostriedkov a veľká šanca na nápravu v prípadoch, že sú tieto prostriedky správne použité. Príručka vypočítava a popisuje možnosti, ktoré je možno využiť na obranu pred diskrimináciou v školstve, v rámci platnej legislatívy. Zároveň ponúka praktické vzory podaní pri jednotlivých ochranných prostriedkoch. Dúfame, že naša publikácia pomôže meniť situáciu vo vzdelávaní v prospech znevýhodnených žiakov a študentov.
Zdroj: Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)
kategória: literatúra
Roma Devlestar (Rómovia sú Božie deti) - Žaneta Štipáková, Jozef Ferko
vytvorené: 17. 03. 2020 12:33 upravené: 18. 03. 2020 14:03
Za kompozíciou rómskej piesne Roma Devlestar stojí Ondrej Ferko. Pieseň Roma Devlestar patrí medzi pomalé piesne žánru rom-pop. Žaneta Štipáková zaspievala túto skladbu s gitarovým sprievodom Jozefa Ferka na stretnutí pri príležitosti Svetového dňa rómskeho holokaustu, v rámci projektu Živá kniha, ktoré organizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove dňa 24.08.2016 vo Vlastivednom múzeu v Hanušovciach nad Topľou.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná hudba rom-pop duo pôvodná rómčina Žaneta Štipáková Jozef Ferko všeobecná verejnosť interný
Kaľi čercheň/Temná Hviezda - Žaneta Štipáková, Jozef Ferko
vytvorené: 17. 03. 2020 12:27 upravené: 18. 03. 2020 13:57
Za kompozíciou rómskej balady Kaľi čercheň stojí Žaneta Štipáková, speváčka a herečka divadla Romathan. Kaľi čercheň patrí medzi pomalé piesne žánru rom-pop. Pieseň je súčasťou CD nosiča s názvom Kaj te žav - Kde mám ísť. CD vydala skupina Kaľi Čercheň, v ktorej autorka hosťovala v čase jeho tvorby (december 2007). Žaneta Štipáková zaspievala túto skladbu s gitarovým sprievodom Jozefa Ferka na stretnutí pri príležitosti Svetového dňa rómskeho holokaustu, v rámci projektu Živá kniha, ktoré organizovala Štátna vedecká knižnica v Prešove dňa 24.08.2016 vo Vlastivednom múzeu v Hanušovciach nad Topľou.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná hudba rom-pop duo pôvodná rómčina Žaneta Štipáková Jozef Ferko všeobecná verejnosť interný
Bare vešenca / Hlbokými lesmi - Žaneta Štipáková, Jozef Ferko
vytvorené: 12. 03. 2020 15:37 upravené: 12. 03. 2020 15:49
Žaneta Štipáková, sólistka divadla Romathan spieva skladbu Bare vešenca/Hlbokými lesmi na verejnom stretnutí pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu v sprievode gitaristu Jozefa Ferka, herca, speváka divadla Romathan. Text piesne a hudbu zložila Žaneta Štipáková. Pieseň patrí medzi pomalé skladby a vypovedá o historicky známych atribútoch pripisovaných Rómom - láska ku koňom, kočovný život, príroda. Záznam bol vytvorený dňa 24.08.2016 v Hanušovciach nad Topľou.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná hudba rom-pop duo pôvodná rómčina Žaneta Štipáková Jozef Ferko všeobecná verejnosť interný
Gelem, gelem - Žaneta Štipáková, Jozef Ferko
vytvorené: 12. 03. 2020 15:28 upravené: 12. 03. 2020 15:30
Záznam konkrétnej verzie rómskej hymny Gelem, gelem vznikol 24.08.2016 v Hanušovciach nad Topľou počas verejného podujatia pri príležitosti Pamätného dňa rómskeho holokaustu. Spieva Žaneta Štipáková, sólistka divadla Romathan v Košiciach, na gitare hrá Jozef Ferko, člen divadelného súboru divadla Romathan.
V roku 1971 v Orpingtone neďaleko Londýna vo Veľkej Británii na Prvom svetovom kongrese Rómov bola táto skladba uznaná ako oficiálna hymna rómskeho národa. Vznikla na motívy starej balkánskej ľúbostnej piesne, text je o putovaní Rómov a utrpení počas druhej svetovej vojny.
Text napísal a hudobnú úpravu urobil skladateľ Žarko Jovanovič, pôvodom z Juhoslávie, v roku 1949.
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná hudba rom-pop duo prevzatá rómčina Žaneta Štipáková Jozef Ferko všeobecná verejnosť interný
Ďusi Band - Vittorio Monti: Czardas (Čardáš)
vytvorené: 12. 03. 2020 15:13 upravené: 12. 03. 2020 15:13
Najznámejšia skladba Vittoria Montiho: Czardas bola skomponovaná v roku 1904 a stala sa súčasťou hudobného repertoáru mnohých rómskych hudobných zoskupení. V audio zázname je zahraná cimbalovou kapelou Júliusa Bandyho z Prešova. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. Z hudobných žánrov interpretujú vážnu aj zábavnú hudbu. Záznam vznikol 10.04.2019 v Prešove.
kategória: hudba
tagy: inštrumentálna vážna hudba súčasná orchester prevzatá Ďusi Band všeobecná verejnosť interný
Ďusi Band - Čhajori romaňi (Dievčatko rómske)
vytvorené: 12. 03. 2020 15:05 upravené: 12. 03. 2020 15:05
Čhajori romaňi (Dievčatko rómske) sa dodnes považuje za hymnu slovenských Rómov. Vzťahuje sa k obdobiu druhej svetovej vojny a utrpeniu Rómov v pracovných a koncentračných táboroch. Pomalá, žiaľna pieseň v inštrumentálom prevedení cimbalovej kapely Júliusa Bandyho z Prešova.
kategória: hudba
tagy: inštrumentálna zábavná hudba ľudová orchester prevzatá Ďusi Band všeobecná verejnosť interný
Ďusi Band - Grigoras Dinicu: Pacsirta (Škovránok)
vytvorené: 12. 03. 2020 14:51 upravené: 12. 03. 2020 14:51
Inštrumentálna skladba Škovránok od Grigorasa Dinicu v podaní cimbalovej kapely Júliusa Bandyho z Prešova bola zaznamenaná 10.4.2019. Kapela je zložená z otca Júliusa Bandyho a jeho troch synov - Kristiána, Júliusa, Samuela. V kapele hrajú na cimbal, kontrabas, husle a violu. Z hudobných žánrov interpretujú vážnu aj zábavnú hudbu. V ich repertoári nájdeme slovenský i rómsky folklór, aj hudbu iných menšín - židovskú, rusínsku, maďarskú, ruskú, venujú sa aj filmovej hudbe.
kategória: hudba
tagy: inštrumentálna vážna hudba romantizmus orchester prevzatá Ďusi Band všeobecná verejnosť interný
