Ondrej Gadžor - Madona II.
vytvorené: 13. 01. 2022 10:37 upravené: 13. 01. 2022 10:37
Drevená plastika zobrazuje ženskú postavu - Madonu. Názov je umelo vytvorený katalogizátorom, keďže sochá nemá vlastné označenie. Plastika je vytvorená z jedného kusa dreva. Použité drevo nie je uvedené. Na spodnej zadnej časti má autor vlastnú značku - vyrezané meno.
Výška: 44,5 cm
Šírka: 6 cm
Plastika je zo zbierky OZ Jekhetane - Spolu.
Ondrej Gadžor (9.7.1956 – 19.10.2013) - rodák z Krásnej nad Hornádom, sa začal venovať rezbárstvu až keď mal 24 rokov. Pracoval s rôznym typom materiálu – s kameňom, dokonca s rohovinou, či mušľami, najmä však s drevom. Vypracoval si svojský sochársky rukopis, ovplyvnený školou akademického sochára Vojtecha Löfllera, v ktorého dielni pracoval jedenásť rokov. Jednou z jeho hlavných tém je žena. Mal niekoľko samostatných výstav, pravidelne sa zúčastňoval sochárskych plenérov. Predstavil sa na viacerých samostatných výstavách na Slovensku i v zahraničí. Jeho diela sú okrem iného vystavené aj v Los Angeles, alebo vo Vatikáne a mnohé sú súčasťou zbierok múzeí na Slovensku, či v Čechách (Východoslovenské múzeum v Košiciach, SNM-Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine, Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach, Muzeum Romské kultury v Brne).
kategória: remeslá
tagy: živé tradičné umelecké drevo rezbárstvo Ondrej Gadžor všeobecná verejnosť interný
Ondrej Gadžor - Madona I.
vytvorené: 13. 01. 2022 10:03 upravené: 13. 01. 2022 10:03
Drevená plastika zobrazuje ženskú postavu - Madonu. Názov je umelo vytvorený katalogizátorom, keďže sochá nemá vlastné označenie. Ženská postava stojí na podstavci. Použité drevo nie je uvedené. Na podstavci má autor vlastnú značku - vyrezané meno.
Výška: 38 cm
Šírka: 5 cm
Plastika je zo zbierky OZ Jekhetane - Spolu.
Ondrej Gadžor (9.7.1956 – 19.10.2013) - rodák z Krásnej nad Hornádom, sa začal venovať rezbárstvu až keď mal 24 rokov. Pracoval s rôznym typom materiálu – s kameňom, dokonca s rohovinou, či mušľami, najmä však s drevom. Vypracoval si svojský sochársky rukopis, ovplyvnený školou akademického sochára Vojtecha Löfllera, v ktorého dielni pracoval jedenásť rokov. Jednou z jeho hlavných tém je žena. Mal niekoľko samostatných výstav, pravidelne sa zúčastňoval sochárskych plenérov. Predstavil sa na viacerých samostatných výstavách na Slovensku i v zahraničí. Jeho diela sú okrem iného vystavené aj v Los Angeles, alebo vo Vatikáne a mnohé sú súčasťou zbierok múzeí na Slovensku, či v Čechách (Východoslovenské múzeum v Košiciach, SNM-Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine, Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach, Muzeum Romské kultury v Brne).
kategória: remeslá
tagy: neživé tradičné umelecké drevo rezbárstvo Ondrej Gadžor všeobecná verejnosť interný
Ondrej Gadžor - Chlapec
vytvorené: 13. 01. 2022 09:28 upravené: 13. 01. 2022 09:32
Drevená plastika s názvom Chlapec zobrazuje mužskú postavu s preloženými rukami s hlavou, ktorá pozerá do strany. Postava stojí na podstavci. Použité drevo neuvedené. Na podstavci má autor vlastnú značku - vyrezané meno. Na spodnej časti je nálepka s názvom plastiky a pravdepodobne s cenou.
Výška: 20 cm
Šírka: 4,3 cm
Plastika je zo zbierky OZ Jekhetane - Spolu.
Ondrej Gadžor (9.7.1956 – 19.10.2013) - rodák z Krásnej nad Hornádom, sa začal venovať rezbárstvu až keď mal 24 rokov. Pracoval s rôznym typom materiálu – s kameňom, dokonca s rohovinou, či mušľami, najmä však s drevom. Vypracoval si svojský sochársky rukopis, ovplyvnený školou akademického sochára Vojtecha Löfllera, v ktorého dielni pracoval jedenásť rokov. Jednou z jeho hlavných tém je žena. Mal niekoľko samostatných výstav, pravidelne sa zúčastňoval sochárskych plenérov. Predstavil sa na viacerých samostatných výstavách na Slovensku i v zahraničí. Jeho diela sú okrem iného vystavené aj v Los Angeles, alebo vo Vatikáne a mnohé sú súčasťou zbierok múzeí na Slovensku, či v Čechách (Východoslovenské múzeum v Košiciach, SNM-Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine, Múzeum Vojtecha Löfflera v Košiciach, Muzeum Romské kultury v Brne).
kategória: remeslá
tagy: živé tradičné umelecké drevo rezbárstvo Ondrej Gadžor všeobecná verejnosť interný
Elena Cinová
vytvorené: 11. 01. 2022 13:25 upravené: 26. 11. 2024 12:51
Elena Cinová pôsobí od roku 2008 ako učiteľka profesijného rozvoja učiteľov pre prvý stupeň základných škôl, zaoberá sa aj špeciálnou pedagogikou. Je to súčasť jej práce v rámci oddelenia ROCEPO pri Metodicko-pedagogickom centre v Prešove.
Pochádza z obce Brekov. V rodnej obci sa venuje výskumu lokálnych dejín rómskej komunity s použitím metódy orálnej histórie.
kategória: rozprávanie
tagy: biografické monológ riadený slovenčina Elena Cinová všeobecná verejnosť interný
Štefan Bučko
vytvorené: 11. 01. 2022 11:15 upravené: 08. 05. 2023 20:08
Štefan Bučko pochádza z Banskej Bystrice. Pôsobí v hudobnom zoskupení Ľudovej hudby Alexandra Daška, kde hrá na akordeóne. Viac ako dvadsať rokov hral a spieval v známych hudobných podnikoch na Slovensku. Svoju hudobnú kariéru vymenil za prácu vodiča autobusu. Teraz hudbu vníma ako záľubu, sporadicky hrá a spieva. V rozhovore hovorí o svojom vzťahu k hudbe, rodine a k rómskemu folkóru.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické monológ riadený slovenčina Štefan Bučko všeobecná verejnosť interný
Ľudová hudba Štefan Cínu: Kale topanki, lole sandalki; Nane cocha, nane gad/Čierne topánky, červené sandálky; Nemám sukňu, nemám košeľu
vytvorené: 11. 01. 2022 09:42 upravené: 08. 05. 2023 20:08
Ľudová hudba Štefana Cínu je hudobné teleso zložené zo štyroch muzikantov, založené v roku 2007. Zakladateľom bol Štefan Cína starší. Dnes kapela hrá v zložení: Martina Ďuriková Cínová (husle, spev), Štefan Cína mladší (akordeón, gitara, spev), Štefan Vansač (cimbal, spev) a Peter Pavlík (kontrabas, spev). Repertoár Ľudovej hudby Štefana Cínu tvoria tradičné piesne z celého východného Slovenska, ale tiež stredoslovenské a západoslovenské piesne. Vo videozázname sú dokumentované rómske piesne Kale topanki, lole sandalki a Nane cocha, nane gad/Čierne topánky, červené sandálky; Nemám sukňu, nemám košeľu. Tento záznam vznikol 15.11.2019 na jednom zo série podujatí, ktoré organizuje Štátna vedecká knižnica v Prešove pod názvom "Živé knihy".
kategória: hudba
tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná ľudová kvarteto prevzatá rómčina Ľudová hudba Štefana Cínu všeobecná verejnosť interný
Cyril Demeter - rozprávanie
vytvorené: 10. 01. 2022 13:30 upravené: 10. 01. 2022 13:30
Cyril Demeter pochádza z obce Brekov. V čase rozhovoru mal 57 rokov. Pochádza z robotníckej rodiny. Jeho otec pracoval v Brekove vo vápenke, popri práci si zarábal ako muzikant. Hral na husle. V rozhovore hovorí o miestnej rómskej komunite a spolunažívaní s majoritou, o rómskom jazyku a významných kultúrno-spoločenských zmenách.
Regionálne dejiny Rómov žijúcich v obci Brekov sú predmetom spracovania audio nahrávok, ktoré DICRK bezodplatne získalo od výskumníčky Eleny Cinovej. Jej výskumný projekt s názvom Brekovskí Rómovia v toku času podporil v roku 2020 Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Riadené rozhovory sú v slovenskom jazyku a približujú život, kultúru a spoločenské zmeny v regióne.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické dialóg riadený slovenčina Cyril Demeter všeobecná verejnosť interný
Monika Siváková - rozprávanie
vytvorené: 10. 01. 2022 13:14 upravené: 10. 01. 2022 13:14
Monika Siváková pochádza z obce Brekov. V čase rozhovoru mala 52 rokov. Pochádza z robotníckej rodiny. Má vyštudované gymnázium v Humennom. Má dve dospelé deti. V rozhovore hovorí o miestnej rómskej komunite a spolunažívaní s majoritou, o rómskom jazyku a významných kultúrno-spoločenských zmenách.
Regionálne dejiny Rómov žijúcich v obci Brekov sú predmetom spracovania audio nahrávok, ktoré DICRK bezodplatne získalo od výskumníčky Eleny Cinovej. Jej výskumný projekt s názvom Brekovskí Rómovia v toku času podporil v roku 2020 Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Riadené rozhovory sú v slovenskom jazyku a približujú život, kultúru a spoločenské zmeny v regióne.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické dialóg riadený slovenčina Monika Siváková všeobecná verejnosť interný
Etela Kirvejová - rozprávanie
vytvorené: 10. 01. 2022 11:59 upravené: 10. 01. 2022 11:59
Etela Kirvejová pochádza z obce Brekov. V čase rozhovoru mala 75 rokov. Jej otec pracoval v bani, neskôr v Čechách, matka robila upratovačku na pošte. V rozhovore hovorí o miestnej rómskej komunite a spolunažívaní s majoritou, o rómskom jazyku a významných kultúrno-spoločenských zmenách.
Regionálne dejiny Rómov žijúcich v obci Brekov sú predmetom spracovania audio nahrávok, ktoré DICRK bezodplatne získalo od výskumníčky Eleny Cinovej. Jej výskumný projekt s názvom Brekovskí Rómovia v toku času podporil v roku 2020 Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Riadené rozhovory sú v slovenskom jazyku a približujú život, kultúru a spoločenské zmeny v regióne.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické dialóg riadený slovenčina Etela Kirvejová všeobecná verejnosť interný
Ervín Tokár - rozprávanie
vytvorené: 10. 01. 2022 11:38 upravené: 10. 01. 2022 11:38
Ervín Tokár sa narodil v obci Naciná Ves, pochádza z piatich súrodencov. Do Brekova sa priženil. V rozhovore hovorí o miestnej rómskej komunite a spolunažívaní s majoritou, o rómskom jazyku a významných kultúrno-spoločenských zmenách.
Regionálne dejiny Rómov žijúcich v obci Brekov sú predmetom spracovania audio nahrávok, ktoré DICRK bezodplatne získalo od výskumníčky Eleny Cinovej. Jej výskumný projekt s názvom Brekovskí Rómovia v toku času podporil v roku 2020 Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Riadené rozhovory sú v slovenskom jazyku a približujú život, kultúru a spoločenské zmeny v regióne.
kategória: rozprávanie
tagy: spomienkové biografické dialóg riadený slovenčina všeobecná verejnosť interný
