O poštaris avel, telegramos anel - Gitana u Ďusi Band
kerdo: 13. 06. 2022 12:53 opre kerdo: 06. 10. 2022 15:04
E romaňi folklorizovano giľi, prindžarďi andal o slovaťiko filmos Ružové sny (Šukar sune), o režiseris sas Dušan Hanák, andro savo les giľavelas e giľavňi Věra Bílá. O originalno autoris la giľakro nane prindžardo. E folklorno giľi giľavel e Gitana (o umelecko nav), oficijalno nav Adriana Drafiová u bašavel e cimbalovo kapela Ďusi Band. E giľi bašaven andro valčikovo tempo (3/4 taktos). O video sas kerdo 19.11.2021 andro Prešov, andro Centrum vaš e slobodno kultura Wave. Gitana (A. Drafiová) – giľavel, Július Bandy – e cimbalma, Samuel Bandy – e lavuta, Roland Horváth – o klarinetos, o saksofonos, Kristián Bandy – e viola, Július Bandy terneder – e bari bugova.
Gitana
O talentos pro bašaviben hino andre lakri fameľija. Gitana (Adriana Drafiová) les sikhavel andro giľavipen nekhbuter o elektro swing u gypsy swing. Dešuefta beršengri imar giľavelas buter kapelenca avri, andro Ungriko giľavelas le giľavneha Jozef Szaboha, paľis but berša sas jekhetanes la kapelaha Kmeťoband. Le Jurajoha Benetinoha, le giľavneha andal e kapela Korben Dallas giľaďas o duet sar phundravipnaskri giľi andro animovano charno filmos Pixar študijostar savor pes vičinel Láva (Jagale bara) le beršestar 2015.
Ďusi Band
E fameľijakri romaňi folklorno kapela andal o Prešov, o kapelňikos u cimbalistas hino Július Bandy. Ov peskre trine čhavenca bašaven u ľikeren ola nekfeder tradiciji andro romano cimbalovo bašaviben pre Slovaťiko. Bašaven korkore, vaj jekhetanes but aver romane u naromane muzikantenca. O akhardo dženo hino o Roland Horváth (o klarinetos, o saksofonos) andal e Rimavsko Sobota.
e kategorija: bašaviben
o tagi: vokalno-inštrumentalno moderno folklorno quintet slovaťiko romanes Ďusi Band Gitana Adriana Drafiová sakoneske interno
Úgy szeretem (Avka oda kamav) - Gitana u Ďusi Band
kerdo: 13. 06. 2022 12:31 opre kerdo: 06. 10. 2022 14:30
E folklorizovano giľi giľavel e Gitana (o umelecko nav), oficijalno nav Adriana Drafiová u bašavel e cimbalovo kapela Ďusi Band. Pre Slovaťiko prindžarďi tel o nav Gondoľinas, hoj del o brišind. E giľi hiňi sig, pro kheľiben. O video sas kerdo 19.11.2021 andro Prešov, andro Centrum vaš e slobodno kultura Wave. Gitana (A. Drafiová) – giľavel, Július Bandy – e cimbalma, Samuel Bandy – e lavuta, Roland Horváth – o klarinetos, o saksofonos, Kristián Bandy – e viola, Július Bandy terneder – e bari bugova.
Gitana
O talentos pro bašaviben hino andre lakri fameľija. Gitana (Adriana Drafiová) les sikhavel andro giľavipen nekhbuter o elektro swing u gypsy swing. Dešuefta beršengri imar giľavelas buter kapelenca avri, andro Ungriko giľavelas le giľavneha Jozef Szaboha, paľis but berša sas jekhetanes la kapelaha Kmeťoband. Le Jurajoha Benetinoha, le giľavneha andal e kapela Korben Dallas giľaďas o duet sar phundravipnaskri giľi andro animovano charno filmos Pixar študijostar savor pes vičinel Láva (Jagale bara) le beršestar 2015.
Ďusi Band
E fameľijakri romaňi folklorno kapela andal o Prešov, o kapelňikos u cimbalistas hino Július Bandy. Ov peskre trine čhavenca bašaven u ľikeren ola nekfeder tradiciji andro romano cimbalovo bašaviben pre Slovaťiko. Bašaven korkore, vaj jekhetanes but aver romane u naromane muzikantenca. O akhardo dženo hino o Rolan Horváth (o klarinetos, o saksofonos) andal e Rimavsko Sobota.
e kategorija: bašaviben
o tagi: vokalno-inštrumentalno moderno folklorno quintet ungrika slovaťiko Ďusi Band Gitana Adriana Drafiová sakoneske interno
Dine la terňa - Gitana u Ďusi Band
kerdo: 13. 06. 2022 10:47 opre kerdo: 06. 10. 2022 09:11
E folklorno giľi giľavel e Gitana (o umelecko nav), oficijalno nav Adriana Drafiová u bašavel e cimbalovo kapela Ďusi Band. Andro buter regijoni pre Slovaťiko hiňi e giľi prindžarďi andro buter ritmicka varijaciji, šaj arakhas the o nav E Cigankakro bijav. E giľi hiňi sig, pro kheľiben. O video sas kerdo 19.11.2021 andro Prešov, andro Centrum vaš e slobodno kultura Wave. Gitana (A. Drafiová) – giľavel, Július Bandy – e cimbalma, Samuel Bandy – e lavuta, Roland Horváth – o klarinetos, o saksofonos, Kristián Bandy – e viola, Július Bandy terneder – e bari bugova.
Gitana
O talentos pro bašaviben hino andre lakri fameľija. Gitana (Adriana Drafiová) les sikhavel andro giľavipen nekhbuter o elektro swing u gypsy swing. Dešuefta beršengri imar giľavelas buter kapelenca avri, andro Ungriko giľavelas le giľavneha Jozef Szaboha, paľis but berša sas jekhetanes la kapelaha Kmeťoband. Le Jurajoha Benetinoha, le giľavneha andal e kapela Korben Dallas giľaďas o duet sar phundravipnaskri giľi andro animovano charno filmos Pixar študijostar savor pes vičinel Láva (Jagale bara) le beršestar 2015.
Ďusi Band
E fameľijakri romaňi folklorno kapela andal o Prešov, o kapelňikos u cimbalistas hino Július Bandy. Ov peskre trine čhavenca bašaven u ľikeren ola nekfeder tradiciji andro romano cimbalovo bašaviben pre Slovaťiko. Bašaven korkore, vaj jekhetanes but aver romane u naromane muzikantenca. O akhardo dženo hino o Roland Horváth (o klarinetos, o saksofonos) andal e Rimavsko Sobota.
e kategorija: bašaviben
o tagi: vokalno-inštrumentalno moderno folklorno quintet slovaťiko Ďusi Band Gitana Adriana Drafiová sakoneske interno
Jozef Fečo - Věra Bílá
kerdo: 07. 06. 2022 14:16 opre kerdo: 07. 06. 2022 14:18
Pro video hino sikhado, sar pes kerel o čitro. Pro čitro hiňi e romaňi giľavňi Věra Bílá (1954 – 2019). O čitro hino kerdo prekal o projektos Naprindžarde manušengre farbi prekal savo sas kerde 23 bare formatoskre čitre, o portreta pre save hine o prindžarde romane manuša. E jekhto serija 13 čitrengri sas kerďi andro berš 2015, e dujto serija 10 čitrengri sas kerďi andro berš 2020. O autoris savo čitrinďas o portreta hino o čitratuno Jozef Fečo.
Věra Bílá. Uľiľas 22. majoste 1954, Rokycany, Čechiko republika. Sas e giľavňi, bašavňi u aktorka. Sas andal e prindžarďi bašalďi fameľija Karoloskri Giňoskri. O unikatno hangos u špecificko vokalno prezentacija lake diňas o permanentno than pre bašavibnaskri scena khere the avri. Andro berš 1995 jekhetane le terne lavutarenca kerde o bašavibnaskro fenomenos Věra Bílá a Kale. Kerde e definicija pal o žanros džando sar rom-pop: o sofistikovana vokalna harmoniji zorale disonancijenca andro romano folklor, pop u latino džez. Věra Bílá khelelas the andro duj filmi khatar o režiseris Dušan Hanák: Ružové sny/Lole sune (1976), Ja milujem, ty miluješ/Me kamav, tu kames (1980). Buterval o bašavibnaskre kritika kerenas e komparacija maškar e Věra Bíla u americko kaľi diva Ella Fitzgerald. Muľas 12. marcoste 2019, Plzeň, Čechiko republika.
Jozef Fečo hino o absolventos pal e Maškarutňi artikaňi škola andro Prešov, o kotor dizajn u artikaňi buťi le kašteha. Interesinel pes nekbuter pal e mimika andro manušengre muja, so laha kamen te phenen u so hino tipicko vaš o lengre personaliti.
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno materialno artistikano 2D artefakt čitro slovaťiko Jozef Fečo sakoneske interno
Jozef Fečo - Katarína Taikon
kerdo: 07. 06. 2022 13:02 opre kerdo: 07. 06. 2022 14:08
Pro video hino sikhado, sar pes kerel o čitro. Pro čitro hiňi e romaňi giľavňi Věra Bílá (1954 – 2019). O čitro hino kerdo prekal o projektos Naprindžarde manušengre farbi prekal savo sas kerde 23 bare formatoskre čitre, o portreta pre save hine o prindžarde romane manuša. E jekhto serija 13 čitrengri sas kerďi andro berš 2015, e dujto serija 10 čitrengri sas kerďi andro berš 2020. O autoris savo čitrinďas o portreta hino o čitratuno Jozef Fečo.
Katarina Taikon-Langhammer Uľiľas 29. juloste 1932, Almby, Švedsko. Sas e švediko romaňi aktivistka, e liderka andro mariben vaš o themutnengre čačipena, e lekhavňi the aktorka, sas andal o Roma Kalderaša. Lakri phen sas e rupeskri charťaňi Rosa Taikon. Te paruvel o stereotipna dikhipena maškar o majoritna manuša lake pomožinďas oda, hoj maškar o berš 1963 u 1980 lekhaďas u diňas avri 16 kotora čhavorikane kňižki pal e romaňi čhajori Katitzi. Lakre lekhavipena hine the akana but popularna u kerde lendar o filmi. Vaš o lakro politicko aktivizmus pal e Katarina Taikon phenen, hoj sas sar Martin Luther King. Muľas 30. decembroste 1995, Ytterhogdal, Švedsko.
Jozef Fečo hino o absolventos pal e Maškarutňi artikaňi škola andro Prešov, o kotor dizajn u artikaňi buťi le kašteha. Interesinel pes nekbuter pal e mimika andro manušengre muja, so laha kamen te phenen u so hino tipicko vaš o lengre personaliti.
e kategorija: čitratuňipen
o tagi: sekularno materialno artistikano 2D artefakt čitro slovaťiko Jozef Fečo sakoneske interno
Džiďi kňižka: Loli paradička
kerdo: 18. 05. 2022 09:19 opre kerdo: 18. 05. 2022 09:21
O filmos Loli paradička hiňi e romanticko komedija pal o kamiben maškar e Veronka u Milan, savo phirel te bikenel pro jarmoki. So duj dženen hin varesavo pharipen – le Milan nane o pindro, e Veronka hiňi romaňi. The avka predživen vareso čačo, pherasutno the pharo maškar lende, o ďivesa, kana paťan andro avipen, kamiben, humor. Scenaris u režija: Richard Staviarsky, Viťo Staviarsky. Bašaviben: Štefan Cína, Viťo Staviarsky. O šerutne roli khelde Michal Iľkanin u Kamila Mitrášová. Pro festivalos Art Film Fest o filmos chudľas o Moľipen le manušendar, andro berš 2019 sas o nekhbuter dikhlo slovaťiko filmos. Pro kidipen andal e serija Džide kňižki, save kerel e Themeskri džaňibnaskri kňižnica andro Prešov, sas akharde o kreativna manuša Richard Staviarsky u Marka Staviarska (e producentka), the e aktorka andre šerutňi rola Kamila Mitrášová. O bašavibnaskro akhardo sas e Folklorno kapela Štefanoskri Cínoskri. Štefan Cína hino o ko-autoris vaš o bašavibnaskro soundtrack kijo filmos, leskri kapela bašaďas nekhbuter originalna giľa.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben faktograficko dialog moderovano slovaťiko Richard Staviarsky Marka Staviarska Kamila Mirtrášová sakoneske interno
Štefan Bučko
kerdo: 18. 05. 2022 09:01 opre kerdo: 22. 03. 2023 14:56
Štefan Bučko hino andal e Bansko Bystrica. Bašavel andre Folklorno kapela Alexander Daškoskri, kaj bašavel pro akordeonos. Buter sar biš berš bašavelas u giľavelas andro prindžarde thana vaš o bašaviben pre Slovaťiko. Peskri bašavibnaskri karijera thoďas pre sera u kerel buťi sar o šoferis pro autobusis. Akana dikhel o bašaviben sar peskro hobby, varekana ča bašavel u giľavel. Andro video vakerel pal oda, sar dikhel o bašaviben, pal e fameľija, u pal o romano folkloris.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko Štefan Bučko sakoneske interno
Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2021
kerdo: 05. 05. 2022 13:32 opre kerdo: 11. 11. 2024 16:20
Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.
Kompletný archív vydaní novín v roku 2021 (ročník 23) tvoria čísla 1-19.
číslo 1
ďalšie čísla: č.2, č.3, č.4, č.5. č.6, č.7, č.8-9, č.10, č.11, č.12, č.13, č.14, č.15, č.16, č.17, č.18-19
e kategorija: e literatura
Romano hangos – kompletný archív vydaní v roku 2020
kerdo: 05. 05. 2022 13:25 opre kerdo: 11. 11. 2024 16:16
Časopis Romano hangos (Rómsky hlas) je dvojtýždenník vydávaný Spoločenstvom Rómov na Morave. Noviny vychádzajú v tlačenej a elektronickej verzii. Zakladateľom novín je významná česká osobnosť Ing. Karel Holomek (1937). V rokoch 1990-1992 bol poslancom Českej národnej rady. Noviny vychádzajú v Českej republike od roku 2000. Obsah novín je v češtine a rómčine.
Kompletný archív vydaní novín v roku 2020 (ročník 22) tvoria čísla 1-10.
číslo 1
ďalšie čísla: č.2, č.3, č.4, č.5. č.6, č.7, č.8, č.9, č.10
e kategorija: e literatura
Nové prístupy v etnológii a sociálnej antropológii na Slovensku
kerdo: 04. 05. 2022 12:29 opre kerdo: 05. 05. 2022 13:35
Monografia prostredníctvom prehľadu aktuálnej literatúry, ako aj originálnych výskumov autorov a autorky prezentuje tri inovatívne výskumné prístupy v etnológii a sociálnej antropológii.
Zdroj: www.sav.sk
e kategorija: e literatura
