E folklorno kapela Štefanoskri Cínoskri: Kale topanki, lole sandalki; Nane cocha, nane gad
kerdo: 15. 02. 2022 13:49 opre kerdo: 15. 02. 2022 13:57
E folklorno kapela Štefanoskri Cínoskri keren štar bašavne. E kapela sas kerďi andro berš 2007, kerďas la o Štefan Cína phureder. Akana andre kapela bašaven: Martina Ďuriková Cínová (e lavuta, giľavel), Štefan Cína terneder (akordeon, gitara, giľavel), Štefan Vansač (e cimbalma, giľavel), Peter Pavlík (bari bugova, giľavel). E folklorno kapela Štefanoskri Cínoskri bašavel o repertoaris, kaj hine o tradična giľa pal o vichodno Slovaťiko, no arakhas the ola maškarutňa vaj zapadno Slovakijatar. Pro video hine dokumentimen o romane giľa: Kale topanki, lole sandalki; Nane cocha, nane gad. O video sas kerdo 15.11.2019 pro jekh kidipen andre serija, savi kerel o Themeskro džaňibnaskro kher andro Prešov u savi pes vičinel „Džide kňižki“.
e kategorija: bašaviben
o tagi: vokalno-inštrumentalno moderno folklorno quartet averestar romanes E folklorno kapela Štefanoskri Cínoskri sakoneske interno
Mgr. Vladimír Horváth - Amari luma - The Romani Encyclopedia on Internet
kerdo: 15. 02. 2022 11:03 opre kerdo: 15. 02. 2022 11:05
O džando vakeriben pal e romaňi internetovo encyklopedija Amari luma, savo sas pro džando kidipen savo pes vičinelas E romaňi kultura andre digitalno luma, prezentinel o Mgr. Vladimír Horváth pal e themutnengri organizacija Romano kher. O maškarthemutno džando kidipen kerďas e Themeskri džaňibnaskri kňižňica andro Prešov, o dokumentačno the informačno centrum vaš e romaňi kultura, jekhetanes le Metodicko-pedagogicko centroha andro Prešov, 20.11.2019.
e kategorija: vakeriben
o tagi: džaňiben prezentacia monolog konferenčno slovaťiko Vladimír Horváth akademicko interno
Ivana Šusterová - E dokumentacija the prezentacija pal e Vlaxiko romaňi kultura
kerdo: 15. 02. 2022 10:36 opre kerdo: 15. 02. 2022 10:38
O džando vakeriben pal e Vlaxiko romaňi kultura pre Slovaťiko, savo sas pro džando kidipen savo pes vičinelas E romaňi kultura andre digitalno luma, prezentinel e Ivana Šusterová. O maškarthemutno džando kidipen kerďas e Themeskri džaňibnaskri kňižňica andro Prešov, o dokumentačno the informačno centrum vaš e romaňi kultura, jekhetanes le Metodicko-pedagogicko centroha andro Prešov, 20.11.2019.
e kategorija: vakeriben
o tagi: džaňiben prezentacia monolog konferenčno slovaťiko Ivana Šusterová sakoneske interno
Aušvicate o kher baro - Ľudová hudba Alexandra Daška
kerdo: 14. 02. 2022 14:29 opre kerdo: 14. 02. 2022 14:30
E cimbalovo kapela Alexandroskri Daškoskri bašavel o romano halgató Aušvicate o kher baro. E kapela kerde andro berš 1992 andre Bansko Bystrica. O repertoaris len hin folkloris – romano, slovaťiko the aver nacijengro, the o operetna u filmova melodiji. E kapela diňas avri buter CD. O primašis hino Alexander Daško. Cimbalma – Dezider Oláh Axman. E viola – Otto Daniš (Buli). Bari bugova – Jozef Berky (Klokan). Akordeonos – Štefan Bučko (Kefa). Alexander Daško kerďas e Privatno zakladno artikaňi škola Lavuta andre Bansko Bystrica, hino o muzikakro pedagogos. A. Daško sako berš kerel o festivalos vaš e romaňi kultura andre Bansko Bystrica, vičinel pes Cigansko jag.
e kategorija: bašaviben
o tagi: inštrumentalno moderno folklorno quintet averestar E cimbalovo kapela Alexandroskri Daškoskri sakoneske interno
Džiďi kňižka - Teri Čikoš
kerdo: 09. 02. 2022 13:24 opre kerdo: 09. 02. 2022 13:26
Teri Čikoš hiňi andal e braťislavsko lavutarengri fameľija, andre savi imar buter generaciji bašaven. The oj kadi tradicija šukares ľidžal angle. Bašavel pro klaviris, pre gitara, pro konzervatorijum sikhľol andro bašavibnaskro u dramaticko odboris. Pre zakladno umelecko škola sikhavel o giľavipen. Lakro single le tituloha Pozri (Dikh) resľas o than maškar o deš nekhbuter bašade giľa andro slovaťika radiji. Kerel o koncerti peskra bašavibnaskra grupaha, hiňi the e moderatorka, u ačhavel peskri lačhes kerďi pozicija andre pop-kultura pre Slovaťiko.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko Teri Čikoš sakoneske interno
Čirikloro alebo Čo hovorí vtáčik
kerdo: 21. 01. 2022 10:12 opre kerdo: 08. 05. 2023 20:08
Rómska interaktívna hudobná rozprávka Čirikloro alebo Čo hovorí vtáčik vznikla na motívy rozprávky Mileny Hübschmannovej pod režijnou taktovkou Davida Tišera. Rozprávka je určená pre deti mladšieho školského veku. Táto dramatická hra približuje rómsku kultúrnu tradíciu, slovesnosť a múdrosť starých Rómov. Je pravda iba jedna, alebo máme všetci svoju pravdu? To je otázka, na ktorú sa snažia nájsť odpoveď protagonisti tejto hudobnej rozprávky z produkcie ARA ART.
e kategorija: e drama
o tagi: teatros komedija giľaha pre scena adaptacija romanes čechika David Tišer sakoneske interno
Aktuálny stav rómskych štúdií na Slovensku I.
kerdo: 20. 01. 2022 10:06 opre kerdo: 20. 01. 2022 10:06
V rokoch 2019 a 2020 usporiadala Štátna vedecká knižnica v Prešove ‒ dokumentačno-informačné centrum rómskej kultúry dve konferencie na témy súvisiace s rómskou kultúrou a romistickým výskumom na Slovensku.
Prvá konferencia ‒ Kultúra Rómov v digitálnom prostredí bola realizovaná 20. novembra 2019 v spolupráci s Metodicko-pedagogickým centrom v Prešove. Cieľom odborného podujatia bolo zhromaždiť na jednom mieste výskumníkov, kulturológov, antropológov, knihovníkov a múzejníkov, ktorí sa vo svojej práci venujú rómskej kultúre a prezentujú ju prostredníctvom digitálneho priestoru širokej verejnosti. Záznam z konferencie sa postupne spracováva a bude dostupný na portáli Štátnej vedeckej knižnice v Prešove, Dokumentačno-informačného centra rómskej kultúry www.portalsvk.sk.
Časť príspevkov, ktoré odzneli na stretnutí je súčasťou tohto zborníka.
Druhá konferencia – Aktuálny stav rómskych štúdií na Slovensku prebehla v online priestore dňa 4. decembra 2020. Dokumentačno-informačné centrum realizovalo podujatie v spolupráci s Ústavom rómskych štúdií Prešovskej univerzity v Prešove. Tematicky bolo zamerané na rómske štúdiá v oblasti vzdelávacej, jazykovej, literárnej, sociálnej, kultúrnej (televízia, divadlo, digitálne prostredie). Cieľom podujatia bola prezentácia výsledkov vedecko-výskumnej a odbornej činnosti v zadefinovaných tematických okruhoch: Školstvo a vzdelávanie, jazyk a literatúra, Regionálne dejiny písané Rómami/regionálne dejiny Rómov v digitálnom prostredí, Autorská tvorba, divadlo a televízia a Sociálna oblasť.
e kategorija: e literatura
o tagi: džaňiben džaňibnaskri e-born almanach originalno kerdo slovaťika akademicko interno
Róbert Rigó - O skamind vaš e zeleňina
kerdo: 14. 01. 2022 10:30 opre kerdo: 14. 01. 2022 10:32
O autoris savo kerďas o skamind hino o romano charťas Róbert Rigó andal e Dunajská Lužná. E fotografija pre savi hino o skamind sas kerďi andro berš 2014 pro kidipen Europakro romano charťikano simpozijum. „Kada skamind hino vaš e zeleňina vaj vaš o ovocie. Ke amende pes oda but nakerel. Šaj anglo varesave deš berša kerahas andre jekh americko rezidencija u odoj the e kuchňa. Kerahas o bare skaminda, save terďonas tele pre phuv, no the ola cikneder, save pen thovenas opre pro skamind,“ phenďas R. Rigó.
Róbert Rigó hino o artikano charťas andal e Dunajská Lužná. Andal e leskri charťaňi u leskri firma Hefaiston aven avri vastenca charťimen trastune buťa. Cikne momeľengre, prekal o bare charťimen mreži ki o dominantna vudara. Šaj len arakhas pro savoro Slovaťiko the andro but thema pre luma.
Róbert Rigó kerel nekhbuter o tradična buťa, zumavel te arakhel o purane romane charťikane motivi u techniki.
Hino o šerutno andre OZ Charťikano, savo kerel o kidipen Europakro romano charťikano simpozijum.
Varekana e Dunajsko Lužná vičinenas O trastuno gav. E charťikaňi buťi adaj hin tradično buter sar 300 berš u dži akana adaj hin nekhbuter charťane andal o savoro Slovaťiko.
e kategorija: E vastengri buťi
o tagi: džide tradična esteticko trast charťipen Róbert Rigó savorenge interno
Róbert Rigó - E puketa
kerdo: 14. 01. 2022 10:05 opre kerdo: 14. 01. 2022 10:06
Autoris la puketakro hino o romano charťas Róbert Rigó andal e Dunajská Lužná. E fotografija pre savi hiňi e Puketa sas kerďi andro berš 2014 pro kidipen Europakro romano charťikano simpozijum. „Ajse puketi keraha vaš amare klijenta andro Taliansko. Ešebe amenge denas peskre motivi u jepaš kerde buťa, lendar kampelas oda te kerel. Paľis lenge sikhaďama amaro kvalitno charťikano produktos, u kamenas imar ča oda,“ phenďas R. Rigó.
Róbert Rigó hino o artikano charťas andal e Dunajská Lužná. Andal e leskri charťaňi u leskri firma Hefaiston aven avri vastenca charťimen trastune buťa. Cikne momeľengre, prekal o bare charťimen mreži ki o dominantna vudara. Šaj len arakhas pro savoro Slovaťiko the andro but thema pre luma.
Róbert Rigó kerel nekhbuter o tradična buťa, zumavel te arakhel o purane romane charťikane motivi u techniki.
Hino o šerutno andre OZ Charťikano, savo kerel o kidipen Europakro romano charťikano simpozijum.
Varekana e Dunajsko Lužná vičinenas O trastuno gav. E charťikaňi buťi adaj hin tradično buter sar 300 berš u dži akana adaj hin nekhbuter charťane andal o savoro Slovaťiko.
e kategorija: E vastengri buťi
o tagi: džide tradična esteticko trast charťipen Róbert Rigó savorenge interno
Róbert Rigó - O skamind pre terasa
kerdo: 14. 01. 2022 09:47 opre kerdo: 14. 01. 2022 09:48
O autoris savo kerďas o skamind tel o luluďa hino o romano charťas Róbert Rigó andal e Dunajská Lužná. E fotografija kaj hino o skamind sas kerďi andro berš 2014 pro kidipen Europakro romano charťikano simpozijum. „Ola skaminda šaj dikhas andro historicko kotor Bratislavate andro buter reštauraciji u kaviarňi. Kada skamind cinenas o džene vaš o lengre ňilajutne terasi. O skamind šaj ľikerel 200 kilogrami," phenďas R. Rigó.
Róbert Rigó hino o artikano charťas andal e Dunajská Lužná. Andal e leskri charťaňi u leskri firma Hefaiston aven avri vastenca charťimen trastune buťa. Cikne momeľengre, prekal o bare charťimen mreži ki o dominantna vudara. Šaj len arakhas pro savoro Slovaťiko the andro but thema pre luma.
Róbert Rigó kerel nekhbuter o tradična buťa, zumavel te arakhel o purane romane charťikane motivi u techniki.
Hino o šerutno andre OZ Charťikano, savo kerel o kidipen Europakro romano charťikano simpozijum.
Varekana e Dunajsko Lužná vičinenas O trastuno gav. E charťikaňi buťi adaj hin tradično buter sar 300 berš u dži akana adaj hin nekhbuter charťane andal o savoro Slovaťiko.
e kategorija: E vastengri buťi
o tagi: džide tradična esteticko trast charťipen Róbert Rigó savorenge interno
