Dušan Barkóci - o sevľakro
kerdo: 20. 11. 2019 14:08 opre kerdo: 27. 11. 2020 02:00
Dušan Barkóci andal o Brodské andro charno video sikhavel e vastengri buťi - sar pen keren o sevľa. Sikhavel sar pes kerel o konkretno artefaktos - o khoro, vakerel pal o procesos u sikhavel konkretno uštara. Andro video vakerel pal e buťi andre fameľija, pal o špecificka seri andre buťi, sar pes kidel o raňiga, sar pes ole materijaloha kerel.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko Dušan Barkóci sakoneske interno
O Racova u e charťikaňi buťi
kerdo: 19. 11. 2019 15:15 opre kerdo: 27. 11. 2020 02:00
E charťikaňi tradicija andre fameľija chudľas o Štefan Rác. Kadi buťi kerel the leskro čhavo, the le čhaveskre čhave. Andro video pal e buťi hino o dijalogos maškar o Štefan Rác the leskri vnučka Barbora Rácová. Vakeren pal e charťikaňi buťi, o produkti save kerde, sar pen ola keren, the o drom ki e kadi buťi. Paš o vakeriben hine the o čitre, sar keren o charťipen o Štefan Rác, e vnučka (Barbora Rácová) the o vnukos (Pavol Rác).
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko dialog moderovano slovaťiko Štefan Rác Barbora Rácová sakoneske interno
Robert Rigó - e charťikaňi tradicija andre fameľija
kerdo: 19. 11. 2019 15:08 opre kerdo: 27. 11. 2020 02:00
Robert Rigó (1953) hino o artistikano charťas andal e Dunajsko Lužna. Andal leskri charťaňi the o Charťikano kher Hefaiston aven le vastenca charťimen objekta. Cikne momeľengre the bare kotora vaj o dominantna vudara. Šaj len arakhen andro savoro Slovaťiko the andro but thema andre luma.
Robert Rigó kerel nekbuter o tradična buťa, zumavel te ľikerel o purane romane charťikane motivi the techniki.
Robert Rigó hino o šerutno andro OZ Charťikano savo andro berš 2018 kerďas o 15. berš vaš o Europakro romano charťikano simpozijum u savo andre Charťikaňi galerija sikhavel o barvaľipen buťengro le charťendar so hine o majstra andre Dunajsko Lužna.
E Dunajsko Lužna imar čirla vičhinenas O trastuno gav. E charťikaňi buťi adej keren buter sar 300 berša u dži akana adaj hin nekbuter charťane pre Slovaťiko.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko Róbert Rigó sakoneske interno
Ivan Šarközy - o vakeriben pal o charťipen
kerdo: 21. 10. 2019 10:08 opre kerdo: 27. 11. 2020 02:00
Ivan Šarközy hino pal e charťikaňi fameľija. Uľiľas andre Dunajsko Lužna, kaj kerel buťi andre fameľijakri charťaňi. Avrisikhado hino o mechanikos pro loďi, no odi buťi na kerelas. Kerel o charťipen, the o džaňibnaskro charťipen. Leskre jileske pašo hin te kerel o sochi trastestar, savo imar ňikaske na kampel.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko Ivan Šarközy sakoneske interno
Lýdia Gabčová
kerdo: 27. 08. 2019 10:42 opre kerdo: 27. 11. 2020 02:00
Mgr. Lýdia Gabčovo hiňi e absolventka andal e socijalno buťi, savi avri phirďas e Univerzita Konštantin Filozofoskri andre Ňitra. Pal o študijum geľas pro špecijalizovana staži andro Koncilo Europakro the andre Europakri komisija. E špecijalizacija andre romaňi čhib chudľas pre Univerzita andro Manchester andre Bari Britanija. Kerel o projektoskro manažmentos vaš o projekta vaš e integracija le Romengri. O vakeriben hino pal o lakro personalno the profesijno dživipen, the pal o khetaňibnaskro dživipen pal o berš 1989.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko Lýdia Gabčová sakoneske interno
Žaneta Štipakovo - o vakeriben
kerdo: 19. 08. 2019 14:29 opre kerdo: 27. 11. 2020 02:00
E Žaneta Štipakovo avri phirďas o odboris o bašavibnaskro the dramaticko džaňiben pre Maškarutňi umelecko škola andro Košice, kaj resľas o učeder maškarutno sikhľuviben. Kerelas buťi sar e hangoskri pedagogička pro Privatno konzervatorijum Prahate, the sar e asistentka le sikhavnengri pre zakladno škola andro Košice.
Akana hiňi andro Teatro Romathan. Odoj khelel, giľavel, kerel e režija the pisinel peskre dramaticka buťa.
O vakeriben hino pal lakro personalno the buťakro dživipen the pal e romaňi kultura.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko Žaneta Štipáková sakoneske interno
Roman Goroľ - Šilalo čalaviben našade tosarastar
kerdo: 14. 12. 2018 13:25 opre kerdo: 27. 11. 2020 02:00
Roman Goroľ uľiľas 15.8.1969 andro Vranov nad Topľou. Hin les romňi, trin čhave a kerel buťi sar o sikhavnengro asistentos pre zakladno škola andro gav Čaklov, kaj the bešel. Roman Goroľ phirelas pre Pedagogicko fakulta pre Prešovsko univerzita andro Prešov, kaj agorinďas o bakalarsko učipen. Roman Goroľ bares kamel e literatura, poezija the e proza. Imar kana sas ča terno čhavo, pisinelas o charne giľutne pal o dživipen, emociji, pal o kamiben. Leskro literarno džaňiben pes sikavel andre poeticko kňižka, Šilalo čalavipen našade tosarastar, savi avri diňas e Štatno džaňibnaskri kňižňica andro Prešov andro berš 2016, o ilustraciji kerďas o Martin Kaleja Januv. Štar giľutne andre romaňi the angľičaňiko čhib prethoďas Erika Godlová. O video kerdo pro 1.12.2016 sikavel o autoris, savo pisinďas ola giľutne, sikavel varesave leskre giľutne, o vakeriben hino the pal o ilustratoris Martin Kaleja Januv, leskro džaňibnaskro talentos šaj dikhen pro video. František Godla the o Dušan Onody sar Duo Farsa buchľarde o programos peskre bašavibnaha. (Khatar: Roman Goroľ, Šilalo čalavipen našade tosarastar, personalno rodipen).
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko dialog korkoro slovaťiko romanes Roman Goroľ František Godla Dušan Onody sakoneske interno
Adela Orgovánová - o leperibnaskro vakeriben
kerdo: 09. 12. 2018 16:30 opre kerdo: 27. 11. 2020 02:00
E Adela Orgovánová (1936-) hiňi Perješistar, kaj dživel savoro lakro dživipen. Ochto beršengri predžidžiľas e raťi, kana o Sovijeta bombardinde o Prešov. O bombi pro foros čhide 20.12.1944, perenas buter sar 70 minuti. Na džanel pes, keci manušen murdarde, oficijalno Perješiste parude 140 dženen. O bombi save čhivenas, prindžarde the sar o Stalinoskre momeľa, phagerde baro kotor khera andro foros. E Adela Orgovanovo peske leperel, sar oj la fameľijaha ola bombi predžidžile. Leperel pro dživipen andro Prešov andro Dujto lumakro mariben the pal o mariben - vakerel pal peskri fameľija, pal o čhavorikaňipen, pal o peskre terne berša, e buťi, the pal o mangipena, čoripen, amaľipen the pal o moľipena.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko sakoneske interno
Michal Bársony - O čitripen
kerdo: 05. 12. 2018 20:20 opre kerdo: 27. 11. 2020 02:00
Uľiľas andre Kunovo Teplica, andro okres Rožňava. Andre fameľija pes vakerelas ungrika, e tradicija sas e charťikaňi buťi the o bašaviben. O čitratuňipen the e rusiko čhib sikhľiľas avri pre Pedagogicko fakulta pre Univerzita Matejoskri Beloskri andre Bansko Bystrica. O postgradualno študijum kerďas pre Pedagogicko fakulta pre Univerzita Konštantinos Filozofoskri andre Ňitra, kaj chudľas o titulis PaedDr. Čitrinel farbenca the tuškenca, nekh buter leskre temi hine sakralna, sikra frimeder o džuvľikane portreta the o avrutne thana. Sar o pedagogos sikhavelas pro zakladna, maškarutne the uče školi, buter berša kerelas buťi the pro Themeskro pedagogicko inštitutos Bratislavate.
e kategorija: vakeriben
o tagi: biograficko monolog moderovano slovaťiko Michal Bársony sakoneske interno
Michal Bársony - o pedagogos the o čitratuno
kerdo: 12. 10. 2018 09:17 opre kerdo: 27. 11. 2020 02:00
Uľiľas andro gav Kunova Teplica, andro okresis Rožňava. Leskri jekhto čhib fameľijatar sas ungriko, e tradicija andre fameľija sas te kerel e charťikaňi buťi the te bašavel. O čitratuňipen the e rusiko čhib avri phirďas pre Pedagogicko fakulta pre Univerzita Matejoskri Beloskri andre Bansko Bystrica. O postgradualno študijum kerďas pre Pedagogicko fakulta pre Konštantin Filozofoskri Univerzita Nitrate, chudľas o titulis PaedDr. Kerel o čitripen le farbenca the linicjenca, andre leskri buťi hin nekh buter o sakralna temi, frimeder o džuvľikane portreta the o phuvora. Sar o pedagogos sikhavelas pro zakladna, maškarutne the uče školi, varesave berša the andro Themeskro pedagogicko inštitutos Bratislavate. Pro video hin sar vakerel, savo hino o procesos kana kerelas o čitro so pes vičhinel Anjel, savi technika kerďas, savo hino o materijalos the khatar u sar leske avľas pre goďi e tema u lakri vizualizacija.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko Michal Bársony sakoneske interno
