Csaba Horváth
kerdo: 05. 12. 2023 09:09 opre kerdo: 27. 06. 2024 10:35
Csaba Horváth sa dostal do povedomia širšej rómskej, ako aj majoritnej verejnosti vďaka vedeniu platformy s názvom Opre Roma, ktorá ponúkala priestor pre sieťovanie samospráv, firiem a organizácií, prevažne z južných okresov Slovenskej republiky. Skúsenosti a zručnosti získané počas pôsobenia vo verejnej službe neskôr zužitkoval v aktivitách tretieho sektora. Csaba Horváth v rozhovore ozrejmuje jednotlivé aspekty svojho verejného života, čiastočne sa venuje aj detstvu, rodine a jej vplyvu na jeho súčasné pôsobenie.
e kategorija: vakeriben
o tagi: biograficko monolog moderovano slovaťiko Csaba Horváth sakoneske interno
Viktor Teru: E generacija
kerdo: 04. 12. 2023 15:06 opre kerdo: 05. 12. 2023 07:35
Viktor Teru uľiľlas andro Bare Kapušany. Sikhľiľas avri e socijalno buťi u kerelas buter profesiji. Le beršestar 2014 kerel buťi andre nadacija Romano sikhľuvibnaskro fondos, akana sar narodno facilitatoris. Hino maškar o manuša, save den goďi la prezidentkake Zuzanake Čaputovake. O pandžto kotor leskro vakeriben hino pal e nevi generacija le romaňi inteligencijakri, pal o mentoringos, tutoringos, pal o šajipena u šanci save hin le terne Romen te keren so kampel u kamen.
e kategorija: vakeriben
o tagi: biograficko monolog moderovano slovaťiko Viktor Teru sakoneske interno
Viktor Teru: O poradcas
kerdo: 04. 12. 2023 08:28 opre kerdo: 05. 12. 2023 07:43
Viktor Teru uľiľlas andro Bare Kapušany. Sikhľiľas avri e socijalno buťi u kerelas buter profesiji. Le beršestar 2014 kerel buťi andre nadacija Romano sikhľuvibnaskro fondos, akana sar narodno facilitatoris. Hino maškar o manuša, save den goďi la prezidentkake Zuzanake Čaputovake. O štarto kotor leskro vakeriben hino pal e leskri buťi sar poradcas vaš e prezidentka u sajekh pal o leskro mangipen te cirdel e romaňi tema andro mainstream.
e kategorija: vakeriben
o tagi: biograficko monolog moderovano slovaťiko Viktor Teru sakoneske interno
Viktor Teru: E diskriminacija
kerdo: 01. 12. 2023 12:19 opre kerdo: 05. 12. 2023 07:52
Viktor Teru uľiľlas andro Bare Kapušany. Sikhľiľas avri e socijalno buťi u kerelas buter profesiji. Le beršestar 2014 kerel buťi andre nadacija Romano sikhľuvibnaskro fondos, akana sar narodno facilitatoris. Hino maškar o manuša, save den goďi la prezidentkake Zuzanake Čaputovake. O trito kotor leskro vakeriben hino pal e diskriminacija the rasizmus, pal o leskre personalna prindžaripena andro buťakro the privatno dživipen.
e kategorija: vakeriben
o tagi: biograficko monolog moderovano slovaťiko Viktor Teru sakoneske interno
Viktor Teru: O študijum
kerdo: 01. 12. 2023 07:14 opre kerdo: 01. 12. 2023 07:14
Viktor Teru uľiľlas andro Bare Kapušany. Sikhľiľas avri e socijalno buťi u kerelas buter profesiji. Le beršestar 2014 kerel buťi andre nadacija Romano sikhľuvibnaskro fondos, akana sar narodno facilitatoris. Hino maškar o manuša, save den goďi la prezidentkake Zuzanake Čaputovake. O dujto kotor leskro vakeriben hino pal oda, khatar hino, pal e leskri fameľija, o čhavorikane berša andro Bare Kapušany u pal o študijum pre socijalno buťi.
e kategorija: vakeriben
o tagi: biograficko monolog moderovano slovaťiko Viktor Teru sakoneske interno
Viktor Teru: Identita
kerdo: 30. 11. 2023 13:56 opre kerdo: 30. 11. 2023 13:57
Viktor Teru hino o šerutno andre nadacija Romano sikhľuvibnaskro fondos le beršestar 2019. Hino maškar o manuša, save den goďi la prezidentkake Zuzanake Čaputovake. Vakerel ungrika, slovaťika, angľičaňika the romanes. Hine les e romňi u jekh čhavo.
e kategorija: vakeriben
o tagi: biograficko monolog moderovano slovaťiko Viktor Teru sakoneske interno
Leonard Farkas
kerdo: 30. 11. 2023 07:26 opre kerdo: 30. 11. 2023 07:29
Leonard Farkas hino pal o Slovaťiko, andal o foros Dunajsko Streda, andal e fameľija, kaj pes vakerel ungrika. E magija the eskamotersko buťi kerel imar kanastar sas cikno. Sikhľolas pre škola vaš e magija Budapeštate, sas pro buter maškarthemutne kompeticiji u kerelas jekhetanes buter artikane manušenca, sar sas o lavutaris Zoltán Mága, vaj e kheľibnaskri grupa R3D ONE. O video anel o vakeriben leha u the varesave kotora, save kerel.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog korkoro ungrika Leonard Farkas sakoneske
Štefan Vansač
kerdo: 30. 11. 2023 07:19 opre kerdo: 30. 11. 2023 07:20
Štefan Vansač hino andal e Spišsko Nová Ves. Sikhľolas pre cimbalma pro Konzervatorijum Kašate. Akana sikhavel andre Zakladno artikaňi škola andre Spišsko Nová Ves u andre Zakladno artikaňi škola Smižaňate. Le beršestar 2015 bašavel andre Folklorno kapela Štefan Cínoskri, jekhetanes kerde o CD Ja chlapec chudobni/Me som čhavo čororo. La kapelaha kerde the kotor bašaviben andro slovaťiko filmos Loli paradička, sajekh pro CD vaš o folklorno ansamblos Orgonina u folklorno grupa Jamničan. Jekhetanes la kapelaha sas andro buter bare TV programi, andro berš 2017 andro Zem spieva/E phuv giľavel, andro berš 2018 o Československo má talent/O talentos andro Čechoslovaťiko.
e kategorija: vakeriben
o tagi: leperiben biograficko monolog moderovano slovaťiko Štefan Vansač sakoneske interno
Džiďi kňižka holokaust Ďusi band Hatikva (e židoviko himna)
kerdo: 27. 11. 2023 13:26 opre kerdo: 10. 01. 2024 11:10
Hatikva, Ha-Tikva – e izraelsko štatoskri hymna. O lava hine pal o paťaben, hoj o Židi avena pale andro lengro them u kamen odoj te dživel smirom, andro kamiben the harmonija (hatikva = hebr. o paťaben). O lava pisinďas andro berš 1878 Naftali Herz Imber (*1856, †1909) sar e giľutňiu andro 1886 la diňas avri tel o nav Tikvatenu (Amaro paťaben). E melodija kerďas o kompozeris Samueal Cohen, o imigrantos andal o Moldavsko, sar e popularno folklorno moldavsko-rumuňikaňi melodija, andre late the o melodiji u motivi andal e Vltava andal o ciklos Miro them (Bedřich Smetana). Pro 7. sionisticko kongresos andro Bazilej (1905) sas imar but prindžarďi u lakro statusos sar e hymna vaš o sionisticko keriben sas zorardo pro 18. kongresos Prahate (1933). Le beršestar 1948 hiňi e štatno hymna. Andre varesave komuniti pes giľavel sar e paluňi giľi andre khangeri vaj pal o chaben.
O video anel lakri inštrumentalno interpretacija khatar e romaňi cimbalovo kapela Ďusi Band.
Andre fameľijakri kapela le naveha Ďusi Band bašaven o Július Bandy phureder, u leskre trin čhave Kristián, Július u nekterneder Samuel. E cimbalovo kapela Perješistar prezentinel e nekfeder tradicija pal o romane cimbalova kapeli prekal o baro interpretačno džaňiben so hin le dženen the prekal o lengro buchlo u pro žanri barvalo repertoaris. Odoj arakhas o folkloris tipicko vaš o Roma no the oda slovaťiko u aver nacijengro the minoritengro, e kapela bašavel the e klasicko muzika u nanašavel pes aňi andro žanra sar hine o džez, pop vaj o filmova melodiji. E romaňi giľi Hatikva, lakri inštrumentalno verzija sas bašaďi u dokumentimen pro kidipen Džiďi kňižka pal e tema Holokaust, andro Prešov, 27.9.2018.
Ko pre soste bašavel
E lavuta (o primašis) – Samuel Bandy
E bari bugova – Július Bandy terneder
E brača (e viola) – Kristián Bandy
E cimbalma – Július Bandy phureder
e kategorija: bašaviben
o tagi: inštrumentalno moderno folklorno quartet averestar Ďusi Band sakoneske interno
Ďusi Band - Čhajori romaňi
kerdo: 27. 11. 2023 10:42 opre kerdo: 27. 11. 2023 10:44
Nane prindžardo, ko hino o autoris savo kerďas e giľi Čhajori romaňi, no imar le Dujto lumakro maribnastar hiňi e hymna vaš o Roma andro Slovaťiko. O lava hine direktno pal o pharipena save tirinde o Roma andro buťakre u murdaripnaskre tabora.
Andre fameľijakri kapela le naveha Ďusi Band bašaven o Július Bandy phureder, u leskre trin čhave Kristián, Július u nekterneder Samuel. E cimbalovo kapela Perješistar prezentinel e nekfeder tradicija pal o romane cimbalova kapeli prekal o baro interpretačno džaňiben so hin le dženen the prekal o lengro buchlo u pro žanri barvalo repertoaris. Odoj arakhas o folkloris tipicko vaš o Roma no the oda slovaťiko u aver nacijengro the minoritengro, e kapela bašavel the e klasicko muzika u nanašavel pes aňi andro žanra sar hine o džez, pop vaj o filmova melodiji. E romaňi giľi Čhajori romaňi, lakri inštrumentalno verzija sas bašaďi u dokumentimen pro kidipen Džiďi kňižka pal e tema Holokaust, andro Prešov, 27.9.2018.
Ko pre soste bašavel
E lavuta (o primašis) – Samuel Bandy
E bari bugova – Július Bandy terneder
E brača (e viola) – Kristián Bandy
E cimbalma – Július Bandy phureder
e kategorija: bašaviben
o tagi: inštrumentalno moderno folklorno quartet averestar Ďusi Band sakoneske interno
