Vaker, vaker (Hovor, hovor) - Gitana a Ďusi Band

vytvorené: 06. 10. 2022 08:35 upravené: 06. 10. 2022 13:57

Ľudová pieseň balkánskej proveniencie s originálnym textom Eduarda Čonku v podaní speváčky Gitany (umelecký pseudonym), občianskym menom Adriana Drafiová a cimbalovej kapely Ďusi Band. Pieseň je aranžovaná do žánru rom pop. Videozáznam vznikol 19.11.2021 v Prešove, Centrum nezávislej kultúry Wave. Gitana (A. Drafiová) – spev, Július Bandy – cimbal, Samuel Bandy - husle, Roland Horváth – klarinet, saxofón, Kristián Bandy – viola, Július Bandy mladší – kontrabas.  

Gitana
Hudobný talent sa v jej rodine dedí. Gitana (Adriana Drafiová) ho pretavila do speváckeho prejavu prevažne v elektro swingu a gypsy swingu. Už ako sedemnásťročná spievala s rozličnými kapelami v zahraničí, účinkovala v Maďarsku so spevákom Jozefom Szabom a neskôr dlhodobo spolupracovala s kapelou Kmeťoband. Naspievala tiež duet s Jurajom Benetinom, spevákom kapely Korben Dallas, ktorý je úvodnou pesničkou k animovanému krátkemu filmu štúdia Pixar s názvom Láva z roku 2015.

Ďusi Band
Rodinná rómska ľudová kapela z Prešova, pod vedením kapelníka a cimbalistu Júliusa Bandyho. Spoločne so svojimi tromi synmi produkujú a udržiavajú tie najlepšie tradície rómskej cimbalovej hudby na Slovensku. Účinkujú samostatne, prípadne v spolupráci so širokým spektrom rómskych aj nerómskych umelcov. Hosťujúcim členom je Roland Horváth (klarinet, saxofón) z Rimavskej Soboty.

kategória: hudba

tagy: vokálno-inštrumentálna zábavná rom-pop kvinteto pôvodná rómčina Ďusi Band Gitana Adriana Drafiová všeobecná verejnosť interný



Alexander Mušinka - Projekt Svinia 3. Výsledky a ukončenie projektu

vytvorené: 28. 09. 2022 11:19 upravené: 03. 10. 2022 08:03

Alexander Mušinka je kultúrny antropológ a odborník na rusínsko-ukrajinskú, ale aj rómsku problematiku. Študoval etnológiu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Od roku 1997 pôsobí ako vedecký pracovník Prešovskej univerzity v Prešove, aktuálne v Ústave rómskych štúdií a je aktívny v mimovládnom sektore. Participoval na mnohých výskumných, mimovládnych a rozvojových projektoch týkajúcich sa rómskych komunít najmä na východnom Slovensku. Pôsobí ako predseda Spoločnosti pre výskum a rozvoj minoritných skupín SR – MINORITAS, predseda Krajského centra pre rómske otázky v Prešove a podpredseda Centra antropologických výskumov v Prešove. Bohatá je i jeho publikačná činnosť, či už autorská alebo spoluatorská, výsledkom ktorej sú desiatky knižných titulov, zborníkov a vedeckých prác. Projekt Svinia bol rozvojovým projektom, ktorý sa začal realizovať v rómskej osade Svinia v roku 1998 a Alexander Mušinka bol jeho koordinátorom. Tretia časť rozhovoru je zameraná na zmeny v skvalitnení životného prostredia v osade. Ako sa riešil problém s pitnou vodou, kanalizáciou, či s bývaním.

kategória: rozprávanie

tagy: spomienkové faktografické monológ riadený slovenčina Alexander Mušinka Ústav rómskych štúdií všeobecná verejnosť interný



Alexander Mušinka – Projekt Svinia 2. Podpora vzdelávania a zamestnanosti

vytvorené: 28. 09. 2022 11:10 upravené: 30. 09. 2022 07:45

Alexander Mušinka je kultúrny antropológ a odborník na rusínsko-ukrajinskú, ale aj rómsku problematiku. Študoval etnológiu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Od roku 1997 pôsobí ako vedecký pracovník Prešovskej univerzity v Prešove, aktuálne v Ústave rómskych štúdií a je aktívny v mimovládnom sektore. Participoval na mnohých výskumných, mimovládnych a rozvojových projektoch týkajúcich sa rómskych komunít najmä na východnom Slovensku. Pôsobí ako predseda Spoločnosti pre výskum a rozvoj minoritných skupín SR – MINORITAS, predseda Krajského centra pre rómske otázky v Prešove a podpredseda Centra antropologických výskumov v Prešove. Bohatá je i jeho publikačná činnosť, či už autorská alebo spoluatorská, výsledkom ktorej sú desiatky knižných titulov, zborníkov a vedeckých prác. Projekt Svinia bol rozvojovým projektom, ktorý sa začal realizovať v rómskej osade Svinia v roku 1998 a Alexander Mušinka bol jeho koordinátorom. V druhej časti rozhovoru hovorí detailnejšie o konkrétnych aktivitách v osade, o občianskej participácii miestnych Rómov, o podpore vzdelávania a zamestnanosti. Prečo bolo potrebné vybudovať materskú školu pre miestne deti, ako podporovali stravovanie detí v škole až po mimoškolské aktivity a vytvorenie rôznych pracovných dielní pre dospelých Rómov v osade.

kategória: rozprávanie

tagy: spomienkové faktografické monológ riadený slovenčina Alexander Mušinka Ústav rómskych štúdií všeobecná verejnosť interný



Alexander Mušinka - Projekt Svinia 1. Východiská projektu

vytvorené: 27. 09. 2022 12:14 upravené: 29. 09. 2022 17:24

Alexander Mušinka je kultúrny antropológ a odborník na rusínsko-ukrajinskú, ale aj rómsku problematiku. Študoval etnológiu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Od roku 1997 pôsobí ako vedecký pracovník Prešovskej univerzity v Prešove, aktuálne v Ústave rómskych štúdií a je aktívny v mimovládnom sektore. Participoval na mnohých výskumných, mimovládnych a rozvojových projektoch týkajúcich sa rómskych komunít najmä na východnom Slovensku. Pôsobí ako predseda Spoločnosti pre výskum a rozvoj minoritných skupín SR – MINORITAS, predseda Krajského centra pre rómske otázky v Prešove a podpredseda Centra antropologických výskumov v Prešove. Bohatá je i jeho publikačná činnosť, či už autorská alebo spoluatorská, výsledkom ktorej sú desiatky knižných titulov, zborníkov a vedeckých prác. Projekt Svinia bol rozvojovým projektom, ktorý sa začal realizovať v rómskej osade Svinia v roku 1998 a Alexander Mušinka bol jeho koordinátorom. V prvej časti rozhovoru hovorí, ako sa projekt zrodil, ako bol financovaný a aké dôsledky naňho mali obrovské povodne v roku 1998.

kategória: rozprávanie

tagy: spomienkové faktografické monológ riadený slovenčina Alexander Mušinka Ústav rómskych štúdií všeobecná verejnosť interný



Štefan Vavrek

vytvorené: 27. 09. 2022 10:14 upravené: 24. 10. 2022 11:11

Štefan Vavrek je povolaním učiteľ (matematika a etická výchova), absolvent Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Učil v meste Tornaľa. V roku 2007 spoluzakladal združenie mentorov rómskych žiakov s názvom Tanoda, vzdelávaniu sa venoval aj prostredníctvom organizácie Ternipe so sídlom v obci Rimavská Seč.
V politike začínal na lokálnej úrovni, ako starosta v Rimavskej Seči, v roku 2018 sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Most-Híd. Jeho hlavnou agendou bolo vzdelávanie a rozvoj regiónov. V rozhovore sa venuje politickým, národnostným aj osobným témam.

kategória: rozprávanie

tagy: spomienkové biografické monológ riadený slovenčina Štefan Vavrek všeobecná verejnosť interný



Koncentrák

vytvorené: 06. 09. 2022 13:12 upravené: 06. 09. 2022 13:12

Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.

Autor obraz dopĺňa aj o popis, ktorý je úryvkom z diela:
"Keď zistili, že Jenko je slepý, strhli z neho šaty a vsotili ho do takzvanej kúpeľne. Spolu s ním vchádzali dnu ženy, muži aj deti. Bolo ich toľko, že Jenko sa už nemohol ani pohnúť. Cudzie telá sa oňho obtierali, cítil strach, deti začali plakať.
Zrazu všetko stíchlo. Dvere sa zabuchli. Namiesto vody sa zo spŕch nad ich hlavami ozval sykot. Esesáci pustili plyn. O chvíľu bolo vnútri počuť už len zúfalé stony dusiacich sa ľudí, volanie o pomoc a búchanie na dvere. Jenko do poslednej chvíle s plačom volal: Šárika moja, kde si, ozvi sa mi! Ale jeho volanie a plač mu v hrdle zadusil plyn.
Keď v komore všetko stíchlo, komando smrti miestnosti vyvetralo a nosiči mŕtvol odvážali mŕtvoly do krematória."

Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.

kategória: výtvarné umenie

tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo všeobecná verejnosť interný



Elena Lacková

vytvorené: 06. 09. 2022 13:00 upravené: 06. 09. 2022 13:00

Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.

Portrét zobrazuje Elenu Lackovú (22.3.1921, Veľký Šariš - 1.1.2003, Košice), jednu z najvýznamnejších predstaviteliek rómskeho spoločenského a politicko-emancipačného hnutia v druhej polovici 20. storočia na Slovensku. Bola zakladateľkou modernej rómskej literatúry na Slovensku, stála pri zrode prvej povojnovej rómskej organizácie (Zväz Cigánov-Rómov, 1969 - 1973), spoluzakladateľkou prvého rómskeho periodika po roku 1989 Romano ľil. Elena Lacková sa stala symbolom rómskeho hnutia na Slovensku.

Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.

kategória: výtvarné umenie

tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo všeobecná verejnosť interný



Gardisti

vytvorené: 06. 09. 2022 12:42 upravené: 06. 09. 2022 12:42

Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.

Autor obraz dopĺňa aj o popis, ktorý je úryvkom z diela:
„Neváhaj! Tu máš prihlášku a podpíš. Zákon je aj proti Cigánom. Ale keď vstúpiš medzi nás, zachrániš si aj svoje čierne deti... Komisár kul železo za horúca. Dopovedal a prisunul mu prihlášku.
Michala oblial studený pot. Nie, už sa nedá ponižovať, ani oklamať! Pristúpil k stolu a prihlášku do Hlinkovej gardy podpísal. Aj keď s kamennou tvárou."

Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.

kategória: výtvarné umenie

tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo všeobecná verejnosť interný



Razie

vytvorené: 06. 09. 2022 12:37 upravené: 06. 09. 2022 12:37

Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.

Autor obraz dopĺňa aj o popis, ktorý je úryvkom z diela:
"Osadu zaplavilo mesačné svetlo. Chatrče v mesačnom svite vyzerali ako strašidlá. Všetko stíchlo, len tu a tam sa spoza pootvorených dverí ozvalo mužské chrápanie.
Zrazu sa v tme zaleskli bodáky. Do osady sa ticho vkrádali žandári. Boli ozbrojení a v rukách mali pelendreky. Veliteľ Mihálik zasyčal: Teraz tých špinavcov poriadne vykúpeme!"

Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.

kategória: výtvarné umenie

tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo všeobecná verejnosť interný



Do tábora nútených prác

vytvorené: 06. 09. 2022 12:28 upravené: 06. 09. 2022 12:28

Autorom maľby je výtvarník Jozef Fečo. Maľba je z kolekcie 11 výtvarných diel na tému rómskeho holokaustu. Autor čerpal inšpiráciu z literárneho diela Eleny Lackovej s názvom Mŕtvi sa nevracajú. Kolekciu diel vytvoril v rámci štipendia z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín SR.

Autor obraz dopĺňa aj o popis, ktorý je úryvkom z diela:
"Ženy, ktoré pochopili, že im chcú odviesť mužov, spustili nárek. V zúfalstve sa váľali po zemi, trhali si vlasy. Neberte nám mužov, neberte nám ich! Veď bez nich pomrieme, bedákali."

Jozef Fečo je absolventom Strednej umeleckej školy v Prešove, odbor dizajn a umelecké tvarovanie dreva. Zaujíma ho predovšetkým mimika ľudských tvárí, ich výpovedná hodnota a typická osobnostná črta. Pre Štátnu vedeckú knižnicu v Prešove vytvoril v rokoch 2015 a 2019 série 23 veľkoformátových obrazov s názvom Neznáme farby osobností.

kategória: výtvarné umenie

tagy: sekulárne hmotné umelecké 2D artefakt maľba Jozef Fečo všeobecná verejnosť interný


Záznamov na stránku